Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 3, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202118
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5723202118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 15C/69/2023

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Jažembovským v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. D., E. XXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja,
advokát s.r.o., so sídlom Martin, Kuzmányho 4, IČO: 55 732 453, proti žalovaným: 1/ F. G. C., nar.
XX.X.XXXX,bytomH.XXX,2/F.F.G.,nar.X.X.XXXX,bytomE.E.,I.XXXX/X,3/J.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom E. E., D. XXXX/XXX, žalované 2/, 3/ právne zastúpené JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom
so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2, 4/ K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom F., L. M. XXX/X, o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

12 15C/69/2023

I. Návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 15C/95/2023 z a m i e t a .

II. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 4/ k nehnuteľnosti – stavbe –
rozostavaná garáž súp. č. XXX postavená na pozemku CKN parc. č. 206/2, evidovaná na LV č. XXX
vedenom pre obec a kat. územie N..

III. V y p o r i a d a v a zrušené podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť – stavbu – rozostavaná
garáž súp. č. XXX postavená na pozemku CKN parc. č. 206/2, evidovaná na LV č. XXX vedenom pre
obec a kat. územie N., prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej 2/.

IV. Žalovaná 2/ j e p o v i n n á titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalobcovi sumu
2.187,50 eur, žalovanej 1/ sumu 2.187,50 eur, žalovanej 3/ sumu 525,00 eur a žalovanej 4/ sumu 350,00
eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V. Žalované 1/ až 4/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

4 15C/69/2023

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 13.7.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti – stavbe – rozostavaná garáž súp. č. XXX postavená na pozemku parc.
č. 206/2, evidovaná na LV č. XXX vedenom pre obec a kat. územie N.. Predmetnú garáž navrhol prikázať
do jeho výlučného vlastníctva s tým, bude zaviazaný zaplatiredmetnú garáž navrhol prikázať do jehovýlučného vlastníctva s tým, bude zaviazaný zaplatiť žalovanej 1/ sumu 2.187,50 eur, žalovanej 2/ sumu
1.050,00 eur, žalovanej 3/ sumu 525,00 eur a žalovanej 4/ sumu 350,00 eur do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Uviedol, že so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi samostatne stojacej rozostavanej garáže
so súpisným číslom XXX O. I. N., postavenej na parcele CKN 206/2 kat. územie N., evidovanej na
LV č. XXX. Garáž je síce dostavaná, avšak nie je ešte skolaudovaná a preto v listinách vystupuje ako
rozostavaná garáž. Na základe predmetného LV sú spoluvlastníci rozostavanej garáže v nasledovných
podieloch podľa poradového čísla na LV:

1. J. C. P. C., v 1 /12 vzhľadom k celku, 2. F. F. G. P. C., v 1/6 vzhľadom k celku, 3. K. C. P. H., v
1/18 vzhľadom k celku, 4. F. G. C. P. C., v 7/72 vzhľadom k celku, 5. A. B. C. P. C., v 7/72 vzhľadom
k celku, 6. A. B. C. P. C., v 1/4 vzhľadom k celku, 7. F. G. C. P. H., v 1/4 vzhľadom k celku. Samostatne
stojaca garáž so súp. č. XXX bola postavená právnym predchodcom na základe stavebného povolenia
č. ÚP-359/80-Kz zo dňa 20.6.1980. Vlastníctvo predmetnej garáže všetci podieloví vlastníci získali na
základe obnovených dedičských konaní, ktoré žalobca inicioval. Predmetná garáž sa pri pôvodnom

dedičskom konaní opomenula, preto požiadal o obnovu dedičského konania. Pri obnovenom dedičskom
konaní sa preukázalo, že vlastníctvo predmetnej garáže sa pri obnovenom dedičskom konaní dedí po
dvoch poručiteľoch, pričom každý vlastnil jednu polovicu. Preto sa uskutočnili dve samostatné obnovené
dedičské konania 18D/378/2019-41 zo dňa 22.11.2019 a 17D/185/2020-27 zo dňa 29.6.2020. Už pri
oboch dedičských konaniach navrhoval dedičskú dohodu, aby získal výlučné vlastníctvo, s tým, že

vyplatí všetkých ustupujúcich dedičov. S tým ale ostatní dediči nesúhlasili. Neskôr som ponúkal písomne
všetkým spoluvlastníkom, že odkúpi od nich ich podiely na predmetnej garáži. Pri prvých ponukách
z 12.2.2021 a 17.12.2021 vychádzal z hodnoty stanovenej dedičským notárom pri dedení. Doplnené
ponuky z 3.1.2022 boli na základe vyhotoveného znaleckého posudku č. 10/2021 v ohodnotenej garáže
vo výške 5200.- eur. Posledné ponuky z 12.6.2023 sú na základe nového aktuálneho znaleckého

posudku č. 8/2023, ohodnotenie garáže vo výške 6300,- eur (dôkaz znalecký posudok č. 8/2023).
Žalobca uviedol, že vyvíjal množstvo aktivít na vysporiadanie podielov predmetnej garáže, no na žiadnu
ponuku spoluvlastníčky nereagovali a všetky jeho ponuky absolútne ignorovali. Listy z 12.6.2023 si J.
H. a F. F. G. ani neprevzali a preto im pohotovo zaslal opätovne tú istú ponuku listami z 28.6.2023.
Jediná odpoveď zo všetkých ponúk je od J. C. P. C., jej list zo dňa 30.6.2023, kde odpísala len stručne

aby ju neotravoval a údajne so žalobcom a jeho matkou skončila a nič nemieni predať. Zjavne J. C.
vďaka svojim osobným konfliktom úmyselne bráni možnosti vysporiadania predmetnej garáže (dôkaz
reakcia na kúpu podielu od J. C. z 30.6.2023). Spoluvlastníčky neprišli so žiadnym svojim návrhom na
vysporiadanie danej garáže. Žalobca dodal, že dáva na zreteľ že on jediný prejavuje záujem o užívanie
a aj o vysporiadanie predmetnej garáže. V danej garáži má odparkované svoje vozidlo, čo je uvedené

už v dedičských uzneseniach. Nikto zo spoluvlastníkov neprejavil záujem o užívanie a užívateľom je
on. Dôkazom súčasného užívania je fotografia žalobcovho odparkovaného vozidla Škoda 120 s ŠPZ
D. v prílohe znaleckého posudku č. 8/2023. Vzhľadom na absolútnu ignoráciu jeho ponúk a nezáujem
ani len komunikovať je nesporné, že žalované súdny spor zavinili a mne neostala iná možnosť ako
vysporiadať spoluvlastníctva súdnou cestou. On jediný vykonával kroky pre zlegalizovanie danej garáže,

pretože nebola evidovaná na LV. Požiadal o obnovu dedičských konaní, vyhotovil geometrický plán
č. 14/2019, z ktorého je zrejmé, že predmetná garáž je postavená na parcele CKN 206/2, vyhotovil
projekt skutočného vyhotovenia stavby pre danú garáž „B. XXX“, zabezpečil pridelenie súpisného čísla
XXX pre danú garáž na základe rozhodnutia obce č. 163/2021. Všetky tieto úkony boli nevyhnutné
pre zlegalizovanie neevidovanej garáže a na základe týchto úkonov bol založený list vlastníctva č.

XXX k.ú. N.. Posledný úkon je skolaudovanie danej garáže, no vzhľadom na to, že nemá súčinnosť
so spoluvlastníkmi, kolaudácia bude možná až po tom, ako mu súd prikáže garáž do jeho výlučného
vlastníctva.

3. Žalovaná 4/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že na výzvu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva reagovala už v minulosti slovne v rozhovore so synom (žalobca, pozn.
súdu) s tým, že mu neodporúča kúpu podielov aj užívanie garáže z praktických aj etických dôvodov.

4. Žalované 2/, 3/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že považujú za potrebné zrušiť a vyporiadať
podielové spoluvlastníctvo k predmetnej garáži, avšak nesúhlasia so žalobcom navrhovaným spôsobom

z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti a nelogickosti; navrhli, aby súd prikázal garáž do výlučného
vlastníctva žalovanej 2/ s povinnosťou vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Uvažovali o riešení situácie,
avšak pracovná vyťaženosť a zdravotný stav a iné povinnosti im neumožnili zaoberať sa danou
záležitosťou. Nakoľko garáž sa nachádza na pozemku vo vlastníctve p. Q., mali aj majú záujem ichpodiely predať menovanej, keby tak urobil aj žalobca. Žalobca má svoje obydlie, zázemie a garáž pre
svoje potreby v skutočnosti nepotrebuje. Potvrdili, že na listy, ktorými ich žalobca oslovil, neodpovedali,
lebo nemajú záujem s ním komunikovať. Poukázali ďalej na ich súčinnosť pri legalizácii garáže a jej

zápise na list vlastníctva, aj keď konal prevažne žalobca. Žalovanú 2/ žalobca opakovane kontaktoval
žiadosťami o nadobudnutie, prípadne nevýhodné zámeny jej spoluvlastníckych podielov v obci N., s čím
ona nesúhlasila, avšak ani raz sa nespomínalo riešenie situácie ohľadom legalizácie garáže. Žalované
2/, 3/ žijú v Banskej Bystrici, užívanie garáže je pre ne bezpredmetné; aj keby mali záujem ju užívať,
žalobcavzalkľúčaonyknejnemajúprístup.Žalobcanikdyneprišielsnávrhom/dohodouspoluvlastníkov

na užívanie garáže. Žalobou sa im žalobca primárne snaží znepríjemniť život, nakoľko dedičské konania
a súdny spor nedopadli podľa jeho predstáv; usporiadanie vlastníckych vzťahov je pre neho druhoradé.
Aktuálne vzťahy medzi p. Q. a žalobcom nie sú priateľské najmä kvôli žalobcovi, jeho záujmom je získať
výlučné vlastníctvo ku garáži a škodiť majiteľke pozemkov. Žalobca jej adresoval výzvu, aby prestala
brániť jeho vstupu do garáže a neparkovala pred ňou žiadne vozidlá, hoci on mal možnosť sa do garáže
dostať.

5. Žalobca v replike uviedol, že z hľadiska účelnosti využitia veci je potrebné prikázať vlastníctvo tomu,
kto ho chce užívať a nie tomu, kto ho chce predať; tomu, kto sa o nehnuteľnosť stará, vykonáva
kroky k legalizovaniu na vlastné náklady; tomu, kto v súčasnosti aj v minulosti nehnuteľnosť užíval.
V uvedenej súvislosti poukázal na ním vykonané úkony, jeho auto odparkované v garáži atď. Poukázal

na zištnú motiváciu žalovaných, ktorým nejde o vlastnenie garáže, ale o jej predaj tretej osobe za čo
najvyššiu sumu. Je nelogické, aby sa vlastníctvo garáže prikázalo žalovanej 2/, ktorá býva v Banskej
Bystrici a chcel by vec predať tretej osobe. Keď O. Q. kupovala dom s pozemkami od žalovaných, bola
uzrozumená s tým, že garáž nevlastní ani nenadobúda podiely na nej. Poprel, že by robil niekomu prieky,
naopak, žalované bránili svojím konaním vyporiadaniu garáže. Poukázal na proces zápisu garáže na

list vlastníctva a negatívne postoje žalovaných v ňom (napr. nesúhlas zápisu geometrického plánu, keď
s tým po mnohých nesúhlasoch nakoniec súhlasili), čo nenasvedčuje serióznemu záujmu žalovaných
v vyporiadanie garáže. Dodal, že žalované nikdy neprejavili záujem o užívanie garáže, konkludentne
súhlasili, aby ju užíval on. On nevlastní žiadnu garáž, ale vlastní 4 vozidlá, pre všetky by potreboval
garáž. V obci N. R. XX vlastní rodinný dom, do ktorého často chodí, preto v Ďanovej je užívateľom

predmetnej garáže, ktorá je veľmi blízko. Tvrdenia o tom, že by chcel len strpčovať život žalovaným
alebo p. Q. žalovaní nepreukázali.

6. Žalovaní 2/, 3/ v duplike zotrvali na ich rozsudočnom návrhu. Spochybňovali dôvody uvádzané
žalobcom, ktoré ako také nie sú dôvodmi pre prikázanie garáže do jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ

žalobcatvrdí,žežalovanésúkšeftárky,tieonymôžutvrdiť,nechsisvojvozovýparkparkujevprvomrade
najehopozemkoch,nievgaráži,vktorejmálenpodielakuktorejnemázriadenýlegálnyprístup,nakoľko
O. Q. vlastní nielen pozemok pod garážou, ale aj okolité pozemky, cez ktoré sa dá ku garáži dostať.
V prípade situácie „v opačnom garde“ by určite žalobca nebol spokojný, keby na jeho nehnuteľnostiach
stála garáž, ktorá by mu nepatrila a viedli by sa o ňu neustále spory, čím by bol narušený jeho súkromný

život, ako on teraz narúša život p. Q..

7. Žalovaná 1/ v písomnom vyjadrení k replike žalobcu vyjadrila súhlas s rozsudočným návrhom
žalovaných 2/, 3/. Garáž by nemal vlastniť žalobca za účelom predídenia ďalším problémom z jeho
strany. Žalobca žalované ako spolumajiteľky nikdy neinformoval o právnych krokoch súvisiacich

s garážou, dozvedali sa to od súdu alebo z katastra. Pokiaľ ide o jej list – nesúhlas so zápisom do
katastra, konala tak vzhľadom na situáciu, že žalobca blokoval predmetným zápisom zápis rozsudku
o vyporiadaní rodinného domu a zároveň žiadal rozparcelovať pozemok inak, ako bolo uvedené
v rozsudku 15C/15/2018. G. N. v čase, keď riešili túto záležitosť, jej navrhovala opakovane nesúhlasiť
so zápisom (navrhovaným žalobcom). Ďalej uviedla, že žalobcovi na ponuku na odkúpenie garáže

riadne odpovedala, žalobca list prezval, nie prvýkrát zatajuje listovú komunikáciu pred súdom, činil tak
aj v konaní 10C/51/2018, kde v súvislosti s tým na ňu podal trestné oznámenie, ako aj podanie na
zastupujúcu advokátsku kanceláriu na advokátsku komoru. Podľa jej informácií z katastra žalobca žiadal
o zápis garáže výlučne na seba, čo mu kataster zamietol, rovnako tak žiadal súpisné číslo prideliť iba
na seba ako jediného vlastníka garáže, čo sa dozvedela neskôr od starostu obce (dôkazy – žiadosť

oprideleniesúpisnéhočísla).Tiežpoprela(konkludentný)súhlassužívanímgarážeprežalobcu.Žalobca
si vymýšľa, že im ide o prevod vlastníctva garáže za čo najvyššiu cenu. Jej, sesternici a p. Q. ide iba
o to, aby sa celá vec s garážou právne doriešila. S p. Q. a jej rodinou sa poznala i stará mama, ktoráv dome bývala predtým, ako ho po nej zdedili, mali s p. Q. a jej rodinou výborné vzťahy, často starej
mame pomohli.

8. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák., Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
9. Podľa § 137 písm. b) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 3.6.2024. Okrem žalovanej 1/, ktorá svoju neúčasť

ospravedlnila zo zdravotných dôvodov a žiadala konať bez jej prítomnosti, sa pojednávania zúčastnili
všetci ostatní podieloví spoluvlastníci a ich zástupcovia. Strany zotrvali na svojich návrhoch ohľadom
spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (návrh žalobcu a návrh žalovaných 2/, 3/) a aj na
svojej argumentácii.

11. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla okrem iného, že ona je schopná dohodnúť s p. Q. o užívaní
predmetnej garáže; s tým, že jej manžel má motorku, ktorú by napríklad mohol v predmetnej garáži
parkovať cez zimu. Ďalej uviedla, že sa p. Q. bavili o tom, že je logické, aby garáž nadobudla p. Q.,
keďže stojí na jej pozemku. Keďže sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, komu by garáž mala pripadnúť,
chce, aby ju súd prikázal do jej výlučného vlastníctva, lebo s ňou sa p. Q. vie dohodnúť, či už by sa

dohodli na užívaní alebo predaji. Bezprostredne sa vie s p. Q. dohodnúť o užívaní a hneď následne sa
začať s ňou baviť aj o predaji predmetnej garáže.
12. Žalobca na pojednávaní okrem iného uviedol, aj v reakcii na vyjadrenie žalovanej 2/, že sa vie
dohodnúť o užívaní predmetnej garáže so svedkyňou Q., že aj on si vie predstaviť dohodu so žalovanou,
že táto bude užívať predmetnú garáž. Uviedol, že garáž by mala byť prikázaná do vlastníctva toho, kto

ju aj užíval v minulosti, teda jemu, keďže v nej parkuje a parkoval svoje vozidlo Škoda 120.
13. Žalovaná 3/ na pojednávaní poukázala na konfliktnú povahu žalobcu, jej rodina sa vie dohodnúť
s pani Q. skôr, než žalobca. Pani Q. prejavila záujem o garáž už v dobe, keď nadobúdala pozemky
s domom.
14. Žalovaná 4/ na pojednávaní uviedla, že ona pôvodne chcela v dedičskom konaní odmietnuť svoj

podiel, škoda, že to neurobila. Na otázku súdu, aby upresnila, čo myslela v rámci jej vyjadrenia k žalobe,
že neodporúča žalobcovi kúpu podielov aj užívanie garáže z praktických a etických dôvodov, uviedla,
že jej vyjadrenie vystihuje situáciu, ktorá tu je, etické dôvody vidí v existujúcich sporoch, ona to vnímala
tak, že tá garáž nie je „naša, bolo to svokrovcov, nemáme nárok na ňu nikto“.

15. Na pojednávaní súd vypočul svedkyňu O. Q., ktorá je aktuálnym vlastníkom pozemkov CKN parc. č.
206/1, 206,2, 206/3 a 208 a rodinného domu postaveného na pozemku CKN parc. č. 206/1, evidovaných
na LV č. XX vedenom pre obec a kat. územie N., ako to vyplýva z označeného listu vlastníctva;
na pozemku CKN parc. č. 206/2 stojí predmetná garáž súp. č. XXX a prístupová cesta k nej vedie
cez pozemok CKN parc. č. 206/3. Menovaná svedkyňa uviedla, že v rodinnom dome súp. č. XX

postavenom na pozemku CKN parc. č. 206/1 má trvalý pobyt aj býva. Ďalej uviedla, že predmetná
garáž je asi 15 metrov od vstupnej brány od cesty, hneď vedľa jej domu. Tento prístup využíva aj
ona na prístup k jej domu. Z dôvodu zachovania súkromia na jej pozemkoch by uprednostnila, keby
garáž v budúcnosti mohla nadobudnúť do svojho vlastníctva, odkúpiť ju. Najskôr vo svojej výpovedi
v súvislosti s otázkami kladenými právnym zástupcom žalobcu uviedla, že sa nebavila so žalovanými

o riešení situácie s predmetnou garážou, resp. o predaji/kúpe, neskôr uviedla, že sa bavila so žalovanou
2/ (s ktorou je v bližšom vzťahu, než s ostatnými žalovanými) o prípadnom predaji, aby svedkyňa
mala pokoj, súkromie; o cene sa nebavili. Chcela garáž odkúpiť už pôvodne, keď kupovala pozemky
s domom, brala si na to hypotéku, banka by mala problém s predmetnou garážou ako čiernou stavbou.
So žalobcom mala konflikt, keď tento bez jej súhlasu alebo oznámenia vstúpil na jej pozemky (zrejme

so znalcom). Ďalší konflikt vznikol tým, že; žalobca podal na ňu trestné oznámenie (neskôr žalobca
vysvetlil, že šlo o oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku na neznámu osobu v súvislosti
s parkovaním jemu neznámych áut tesne pred garážou) že na pozemkoch stoja autá, fotil autá na jejpozemku a fotky poslal na políciu. Uviedla, že žalobca má konflikty s inými osobami – susedmi pri jeho
dome v obci, bojí sa, že by mala toto isté s ním.

16. Na pojednávaní súd vykonal listinné dôkazy podľa § 204 CSP: LV č. XXX vedený pre obec a kat.
územie N., Oznámenie o pridelení súpisného čísla č l. 7, ponuky č. l. 8 – 21, reakcia č. l. 22, znalecký
posudok č. l. 23 a nasl. s prílohami, oznámenie č. l. 76, podania č. l. 77, komunikácia G. P. č. l. 78,
79, Oznámenie o pridelení súpisného čísla č. l. 91, výkaz výmer č. l. 92, geometrický plán č. l. 93, 94,
technický preukaz od vozidla č. l. 106, LV č. XX vedený pre obec a kat. územie N., listiny predložené

žalobcom krátkou cestou na pojednávaní – Žiadosť o vyriešenie priestupku dat. 5.12.2023 a Predloženie
veci OÚ Martin, OR PZ v Martine, dat. 3.3.2024.

17. Primárne súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (pôvodne žalobca navrhol odročenie
pojednávania na čas, kým odvolací súd rozhodne o odvolaní žalobcu v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 15C/95/2023 o obnovu konania, na pojednávaní upresnil, že ide o návrh na prerušenie

konania). Žalobca uvádzal, resp. návrh na prerušenie konania odôvodňoval tým, že pokiaľ by došlo
k pripusteniu obnovy konania, mohol by sa zásadne zmeniť skutkový stav v tejto veci tak, že žalobca by
sa mohol stať podielovým spoluvlastníkom aj pozemkov, na ktorých sa nachádza predmetná garáž.
18.Súdujeznámezjehorozhodovacejčinnosti,žepodsp.zn.15C/95/2023jevedenékonanieoobnovu
konania sp. zn. 15C/15/2018 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

aktuálne vo vlastníctve tretej osoby – svedkyne v tomto konaní O. Q., evidovaných na LV č. XX
vedenom pre obec a kat. územie N.. Súd uznesením č. k. 15C/95/2023-29 zo dňa 8.4.2024 odmietol
podľa 413 ods. 1 CSP žalobu na obnovu konania, žalobca A. B. C. podal riadne odvolanie, vec bude
predložená odvolaciemu súdu. Súd aktuálne pri zamietnutí návrhu na prerušenie konania vychádzal
zo záveru, že v označenom konaní o obnovu konania nie je riešená otázka bezprostredne významná

pre rozhodnutie v tejto veci. V eventuálne obnovenom konaní by žalobca len ako jeden z podielových
spoluvlastníkov nadobudnúť pozemok pod predmetnou garážou. Žalobu na obnovu konania však
súd odmietol okrem iných aj z dôvodu, že vlastníkom nehnuteľností, ku ktorým bolo v pôvodnom
konaní zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo, je už aktuálne tretia osoba mimo okruhu
pôvodných spoluvlastníkov, ktorá nehnuteľnosti nadobudla dobromyseľne od ich skutočných vlastníkov

– do ktorých podielového spoluvlastníctva boli nehnuteľnosti prikázané rozsudkom tunajšieho súdu č.
k. 15C/15/2018-286 zo dňa 1.4.2020 v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Žiline č. k.
10Co/99/2020-343 zo dňa 30.11.2020 (hoci žalobca v žalobe na obnovu konania okrem iného tvrdí,
že orgán katastra pri zápise označených rozsudkom pochybil, lebo sa nevychádzalo z platného stavu
parciel, keďže skôr zapísaným geometrickým plánom sa pozemky rozdelili a vznikli nové parcely).

19. V naposledy uvedenej súvislosti súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že to bol žalobca, kto pred
zápisom (záznamom) označených rozsudkov do katastra nehnuteľností inicioval zápis geometrického
plánu č. 14/2019 na zameranie nehnuteľností parc. č. 206/2-3, resp. rozdelenie pôvodného pozemku
CKN parc. č. 206 na novovzniknuté pozemky CKN parc. č. 206/1-3, vedome so zámerom zmeniť
právny stav v katastri nehnuteľností a skomplikovať tak zápis/záznam vyššie označených rozsudkov,

eventuálne následne podať správnu žalobu „na zrušenie zápisov“ v zmysle predmetných rozsudkov,
keďže tieto zápisy vychádzajúce z rozsudkov nevychádzali zároveň z v čase zápisu platného stavu
parciel navodeného vyššie označeným geometrickým plánom. Konanie žalobcu uvedeným spôsobom
vykazuje znaky úmyselného konania motivovaného snahou zmariť, zrušiť stav založený rozhodnutiami
súdov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to všetko s cieľom nadobudnutia

predmetnej garáže, eventuálne aj pozemku pod ňou a pozemku s prístupovou cestou (CKN parc. č.
206/2, resp. 206/3). Okrem iného nie je zrejmé, z akého iného dôvodu by došlo k rozdeleniu pôvodného
pozemku CKN parc. č. 206.

20. Pokiaľ ide o vec samotnú:

21. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalované sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
garáže. Vyplýva to aj z vykonaného dokazovania – z LV č. XXX vedeného pre obec a kat. územie N..
Už vo vyjadrení k žalobe žalované súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, strany sa líšili
v navrhovanom spôsobe jeho vyporiadania. Nesporná zostávala tiež výška primeranej náhrady, ktorá

by mala byť spoluvlastníkom vyplatená, a to v zmysle znaleckého posudku predloženého žalobcom č.
8/2023 dat. 8.6.2023 znalca A. H..
22. V zmysle vyššie cit. ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode podielových spoluvlastníkov,
zruší a vyporiada spoluvlastníctvo na návrh niektorého spoluvlastníka súd. V danom prípade k dohodenedošlo, je zrejmé, že predovšetkým vzhľadom na zlé vzťahy medzi spoluvlastníkmi. Podanie
žaloby žalobcom je teda dôvodné, po doručení žaloby žalovaným aj títo všetci považovali zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva za potrebné a opodstatnené. V zásade nikoho nemožno

nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, obe strana súhlasili s jeho zrušením. Preto súd v tejto
časti žalobe vyhovel.
23. Pokiaľ ide o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, prvý spôsob vyporiadania, t. j. rozdelenie
veci, v danom prípade nebolo dobre možné vzhľadom už na samotný druh stavby – samostatne stojaca
garáž. Strany ani neuvádzali, že by vec bolo možné rozdeliť (bez straty funkčnosti), ani týmto spôsobom

nežiadali vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo.
24. Súd teda pristúpil k v poradí druhému spôsobu vyporiadania, t. j. prikázaním veci za primeranú
náhradujednému(aleboviacerým)spoluvlastníkom.Totoriešeniepreferovaliobestrany,pričomžalobca
aj žalovaná 2/ žiadali prikázať vec každý do svojho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatia ostatných
spoluvlastníkov.

25. Súd už v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní uviedol, že s poukazom na
skutočnosť, že predmetná garáž stojí na cudzom pozemku (žiaden zo spoluvlastníkov nie je vlastníkom
pozemku ani pozemku, cez ktorý vedie prístupová cesta, t. j. pozemku CKN parc. č. 206/2, resp.
206/3), v rozhodnutí o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva bude nevyhnutné zohľadniť
aj potencialitu dohody medzi budúcim vlastníkom garáže a vlastníčkou pozemkov, resp. potencialitu

možných budúcich konfliktov medzi nimi. Uvedené hľadisko súd dokonca priorizoval. Nemá totiž význam
pre praktický život strán a dotknutých osôb, v tomto prípade vlastníčky pozemkov CKN parc. č.
206/2 a 206/3 O. Q., aby súd svojím rozhodnutím o spôsobe vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva založil taký právny stav, ktorý by priamo vytváral „vhodné“ podmienky pre nové konflikty
a z nich vyplývajúce nové (súdne) spory.

26. Zároveň pokiaľ Občiansky zákonník v ust. § 142 ods. 1 hovorí v súvislosti s v poradí druhým
spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva o kritériu účelného využitia veci (a
násilnom správaní podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, ktoré však v konaní
nebolo niektorým zo spoluvlastníkov riadne ani len tvrdené), súd má za to, že toto kritérium je
potrebné vnímať v širšom zmysle a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti prípadu. To

v okolnostiach súdenej veci znamená, že nemožno neprihliadať na skutočnosť, že vlastníkom pozemku
pod predmetnou garážou a pozemku, cez ktorý vedie prístupová cesta k nej, je tretia osoba; a nadväzne
aj na vzájomné vzťahy medzi týmto vlastníkom a budúcim výlučným vlastníkom garáže, prípadne aj
(minimálne) deklarovanú ochotu konštruktívneho (vy)riešenia vzťahov medzi nimi. V tej súvislosti súd
konštatuje, že svedkyňa a žalovaná 2/ majú bližší vzťah, resp. sa poznajú, ich vzťah má pozitívnu kvalitu,

obe deklarovali možnosť dohody o užívaní garáže svedkyňou, prípadne aj predaj/kúpu svedkyňou.
Na strane druhej takáto dohoda reálne nie je možná medzi svedkyňou a žalobcom, ktorý síce na
pojednávaní uviedol, že je možná aj dohoda o užívaní garáže svedkyňou, avšak je zrejmé, že to uviedol
len účelovo v reakcii na rovnaké tvrdenie žalovanej, keďže naň vzápätí poukázal. Predovšetkým ale on
sám má v garáži zaparkované svoje auto a tiež deklaroval záujem garáž naďalej využívať, preto zrejme

reálne do úvahy neprichádza, že by umožnil užívanie garáže O. Q. alebo jej ju predal.
27. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že došlo ku konfliktnej situácii v súvislosti so vstupom
žalobcu (a tiež zrejme znalca v súvislosti s ohodnocovaním predmetnej garáže) na pozemky O. Q., keď
to žalobca vopred menovanej neoznámil. K ďalšej nezhode medzi nimi došlo v súvislosti s parkovaním
automobilov (osobami neznámymi, avšak dôvodne možno predpokladať ich pomer k O. Q., keďže mali

stáť na jej pozemkoch) na prístupovej ceste k predmetnej garáži. Tieto konfliktné vzťahy medzi O. Q. a
žalobcom sú objektívnou skutočnosťou, nepopretou, naopak potvrdenou výpoveďami dotknutých osôb.
28. Súd poznamenáva, že hmotným predmetom – vecou, ku ktorej sa v aktuálnom konaní zrušuje
a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, je garáž. Z hľadiska dôležitosti pre človeka, pre uspokojovanie
jeho základných životných potrieb, nejde o vec pre život nevyhnutnú; na rozdiel napríklad od bývania

(potrebauspokojovanáprostredníctvomveci–domu,resp.rodinnéhodomu,bytuatď.).Ajsprihliadnutím
na uvedené je súd toho názoru, že pre účely posúdenia kritéria účelného využitia veci pri jej prikázaní
za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom (§ 142 ods. 1 Obč. zák.) bolo možné
za relevantné považovať okolnosti uvádzané v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozsudku,
t. j. aj vzájomné vzťahy medzi vlastníkom pozemku a budúcim vlastníkom stavby, deklarovanú ochotu

konštruktívne v budúcnosti riešiť užívacie vzťahy, ev. s končenou platnosťou vyriešiť vzniknuté právne
vzťahy napríklad aj predajom stavby vlastníkovi pozemku. V uvedenom zmysle by inou bola situácia,
keby šlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti určenej na bývanie,
prípadne žalobca by nej mal obydlie a pod. Garáž slúži na uspokojovanie bežnej ľudskej potreby, ale niezákladnej. Na strane druhej je nevyhnutné prihliadať na aspekt ochrany súkromia vlastníčky pozemkov
a rodinného domu O. Q., ktorá má v predmetnom dome obydlie, takisto jej dieťa, s čím sa prirodzene
spájajú nároky na vyššiu mieru súkromia.

29. Súd aj v súvislosti s potencialitou budúcich konfliktov poukazuje na skutočnosť, ako to vyplýva
z geometrického plánu č. 14/2019, ktorý je súčasťou znaleckého posudku A. H., že vchod predmetnej
garáže sa nachádza cca 18 metrov od vstupu na pozemky O. Q. od cesty a prístup vedie po
pozemku menovanej, ktorý využíva ako prístup aj menovaná k jej ostatným pozemkov a predovšetkým

rodinnému domu, v ktorom má obydlie. Vlastník garáže by teda realizovaním prístupu do nej relatívne
významným spôsobom zasahoval do vlastníctva majiteľky pozemku pod prístupovou cestou; nehovoriac
už o skutočnosti, že stavba (garáž) nachádzajúca sa na cudzom pozemku úplne vylučuje vlastníka
pozemku z realizácie jedného z jeho vlastníckych oprávnení – z užívacieho práva.
30. Ohľadom osoby žalobcu a jeho správania tiež možno poukázať na tvrdenia napríklad žalovanej 1/
v jej vyjadrení k žalobe – že žalobca ostatných spoluvlastníkov nikdy neinformoval o právnych krokoch

súvisiacich s garážou, dozvedali sa to vždy zo súdu alebo z katastra; tiež sa vyjadrila, že žalobca
blokoval návrhom na zápis geometrického plánu o rozdelení pôvodného pozemku CKN parc. č. 206
zápis rozsudkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu a pozemkov
(vec vedená na tunajšom okresnom súde pod sp. zn. 15C/15/2018; viď časť odôvodenia tohto rozsudku
k zamietnutiu návrhu žalobcu na prerušenie konania). Tiež žalovaná 1/ uvádzala, že žalobca pôvodne

žiadal orgán katastra o zápis výlučne jeho osoby ako vlastníka garáže; čo mu bolo zamietnuté. Tiež
súpisné číslo žiadal prideliť iba na seba ako jediného vlastníka garáže (dôkaz č. l. 91), Uvedené súd
uvádza aj v súvislosti so sebaprezentáciou žalobcu ako toho, kto výlučne vykonával úkony legalizácie
stavby garáže, pridelenia súpisného čísla atď., čím argumentoval ako dôvodmi pre prikázanie garáže
do jeho výlučného vlastníctva.

31. Súd poukazuje aj na vyššie opísané konanie žalobcu, t. j. iniciovanie zápisu geometrického
plánu o rozdelení pôvodného pozemku CKN parc. č. 206 ešte pred zápisom – záznamom vyššie
označených súdnych rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa
aj označeného pozemku, následné podanie správnej žaloby (sp. zn. 30S/255/2022) proti rozhodnutiu
orgánu katastra, ktorý mal zapísať nevykonateľné rozsudky (ktorými sa prikazuje vlastníctvo k pozemku

CKN parc. č. 206, avšak po zápise príslušného GP iniciovanom žalobcom je predmetný pozemok
už rozdelený na tri nové pozemky – parc. č. 206/1-3 atď. Zrejmý úmysel žalobcu vyššie uvedenými
úkonmi zmariť účinky rozhodnutí súdov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, keďže
súdy nevyhoveli jeho návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, indikuje nielen „osobitý“
prístup žalobcu k rešpektovaniu súdnych rozhodnutí, ale tiež nasvedčuje, vzhľadom na charakter veci

(garáž v relatívne malej hodnote 6.300 eur, ktorej je navyše len približne tretinovým spoluvlastníkom),
kladeniu až neadekvátneho dôrazu a neprimeraného významu vlastníctvu predmetnej garáže žalobcom.
Uvedené môže naznačovať vyššiu potencialitu budúcich sporov v súvislosti s užívaním predmetnej
garáže, keby bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nezohľadnil ako rozhodujúce hľadisko okolnosť, že žalovaný má
záujem sám užívať predmetnú garáž (ako to činil aj doposiaľ, hoci napr. žalované 1/ až 3/ dohodu
o tom výslovne popierali a žalovaná 4/ sa v uvedenom smere nevyjadrila, pričom žalobca nie je
väčšinovým spoluvlastníkom), tiež aktívne správanie žalobcu pri úkonoch súvisiacich s legalizáciou
predmetnej garáže, pridelením súpisného čísla, jej prededením, jeho úkony pokiaľ ide o samotné

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (podanie žaloby a úkony tomu predchádzajúce).
33. Žalovaná 2/, ktorá žiadala prikázať garáž do jej výlučného vlastníctva, síce pred pojednávaním
uvádzala, že žije v Banskej Bystrici a užívanie garáže je preto pre ňu bezpredmetné, na pojednávaní
však uvedené tvrdenie korigovala s tým, že garáž by mohol užívať jej manžel na garážovanie motorky
cez zimu (žalobca uvedené nespochybňoval). Ako však súd už vyššie uviedol, pri rozhodnutí o spôsobe

vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva priorizoval také riešenie, ktoré by minimalizovalo
vznik budúcich konfliktov, resp. súdnych sporov vzhľadom na skutočnosť, že predmetná garáž stojí na
cudzompozemkuatiežprístupovácestaknejvediecezcudzípozemok.Aztohtohľadiskasavhodnejšie
javilo prikázanie predmetnej garáže do výlučného vlastníctva žalovanej 2/.
34. Zároveň žalobca môže svoju potrebu parkovať svoje vozidlo uspokojiť iným spôsobom (samotný

žalobca uvádzal, že vlastní 4 vozidlá, 3 autá a jednu motorku a pre všetky by potreboval garáž), osobitne
pokiaľ tvrdí, že v obci Ďanová vlastní dom, do ktorého často chodí.35. Súd na podporu vecnej správnosti svojho rozhodnutia konštatuje, že ani jeden z podielových
spoluvlastníkov predmetnej garáže nie je spoluvlastníkom väčšinovým. Najväčšie spoluvlastnícke
podiely majú rovnako žalobca a žalovaná 1/, každý po 25/72-ín, t. j. len niečo viac ako tretinu. Teda

podporne (nie je zákonným kritériom pri spôsobe vyporiadania prikázaním veci za náhradu niektorému
zo spoluvlastníkov) ani veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu takpovediac nepriklonila misky váh
na jeho stranu. Práve v súvislosti s veľkosťou podielov jednotlivých spoluvlastníkov súd považuje za
vhodné konštatovať, že hoci O. Q. nadobudla na základe kúpnej zmluvy pozemky evidované na LV
č. XX vedenom pre obec a kat. územie N. (CKN parc. č. 206/1, 206/2, 206/3 a 208, ako aj dom

postavený na pozemku CKN parc. č. 206/1), pričom v tom čase vedela alebo mohla/mala vedieť,
že na pozemku CKN parc. č. 206/2 stojí garáž vo vlastníctve iných osôb, zároveň platí, že žiaden
zo spoluvlastníkov, resp. žalobca B. C. nebol ani v tom čase väčšinovým spoluvlastníkom. Uvedené
súd konštatuje v tej súvislosti, že žalobca v konaní poukazoval na to, že O. Q. vedela, že nadobúda
pozemok so stavbou vo vlastníctve iných osôb. Súd však uvádza, že nehnuteľnosti evidované na LV
č. XX vedenom pre obec a kat. územie N. nadobudla od osôb – žalovaných 1/, 2/, ktoré v tom čase

(aj aktuálne) mali väčšinový podiel na predmetnej garáži (žalovaná 1/ - 25/72-ín, žalovaná 2/ 1/6-ina,
spolu 37/72-ín a aj aktuálne všetci žalovaní, ktorí majú celkovo podiel 47/72-ín, nesúhlasia s tým,
aby garáž nadobudol do výlučného vlastníctva žalobca. Okrem toho všetky žalované vyjadrili nesúhlas
so spôsobom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva navrhovaným žalobcom; naopak,
súhlasili s návrhom žalovaných 2/, 3/, aby garáž bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej 2/.

Pričom je evidentné, že postoj žalovaných súvisí s niektorými úkonmi žalobcu a vôbec správaním sa
žalobcu vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom (podávanie trestných oznámení, žalôb).

36. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní namietal, že prihliadaním na možný budúci vývoj
v situácii ohľadom užívania a vlastníctva veci (dohoda o užívaní, eventuálny predaj veci žalovanou

2/ vlastníčke pozemkov) súd predbieha, „preskakuje“ predmet aktuálneho konania, ktorým je
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkov. Zároveň namietal procesný postup
súdu spočívajúci v opätovnom predvolaní svedkyne Q. na účely vyjadrenia ohľadom možnej budúcej
úpravy vzťahov, keď, podľa jeho názoru, súd prejavil záujem alternovať komunikáciu účastníkov konania
so svedkyňou priamo na pojednávaní vo vzťahu k budúcemu užívaniu garáže, eventuálne k jej

nadobudnutiu.
37. Ako už súd vyššie uviedol, rozhodnutie o vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva, ktoré
by zakladalo taký právny stav, že by reálne hrozili konflikty a ďalšie súdne spory, nemá pre strany,
prípadne aj iné dotknuté subjekty, reálny význam. Preto za účelom predchádzania konfliktom a súdnym
sporom je nevyhnutné nazerať na kritérium účelného využitia veci (§ 142 ods. 1 Obč. zák.) z širšieho

pohľadu. V okolnostiach tejto veci to znamená, že súd môže pristúpiť k prikázaniu garáže do výlučného
vlastníctva toho podielového spoluvlastníka, u ktorého reálne existuje možnosť dosiahnuť dohodu
s vlastníkom pozemku, hoc aj garáž nebude užívať on priamo, ale ju bude prenajímať alebo ju dokonca
predá (vlastníkovi pozemku), než prikázať garáž do výlučného vlastníctva podielového spoluvlastníka,
ktorý síce deklaruje záujem osobne garáž užívať, avšak potenciálne hrozia konflikty a súdne spory medzi

ním a vlastníkom pozemkov. V danej súvislosti možno doplniť, že, hypoteticky, pokiaľ by súd prikázal
predmetnú garáž do výlučného vlastníctva žalobcu a nedošlo by k dohode s vlastníčkou pozemkov O. Q.
o prístupe ku garáži, nasledoval by súdny spor zrejme o zriadenie vecného bremena na úkor vlastníčky
pozemkov (§ 151o ods. 3 Obč. zák.). Vlastníčka pozemkov by ale v takom spore, takpovediac, ťahala za
kratší koniec, nakoľko súd by nemal možnosť nariadiť odstránenie stavby ako pri neoprávnenej stavbe,

prípadne prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku. Aj, resp. práve vzhľadom na uvedené je súd
toho názoru, že už v aktuálnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí
kritérium účelnosti využívania veci hodnotiť zo širšieho hľadiska – v zmysle vyššie uvedeného, pokiaľ
taká potreba v spore vznikne. Opätovný výsluch svedkyne Q. – vlastníčky pozemkov pod predmetnou
garážou a prístupovou cestou súd realizoval vzhľadom na potrebu priklonenia sa k niektorej z alternatív

vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, resp. potrebu rozhodnutia vo veci.

38. Pokiaľ žalobca na pojednávaní predložil a súd vykonal listinné dôkazy – Vec: Priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu dat. 3.3.2024, OR PZ v Martine, nie je z neho zrejmé, o čo sa jedná
a žalobca ani relevantne nevysvetlil súvislosť s prejednávanou vecou; iba uvádzal, že mu rozhodnutie

nebolo doručené a že by bolo potrebné vyčkať do rozhodnutia v predmetnej priestupkovej veci.
Obdobne v prípade podania dat. 5.12.2023, označené ako Žiadosť o vyriešenie priestupku úmyselné
uvedenie nesprávneho údaju pred štátnym orgánom, žalobca nevysvetlil súvislosti s prejednávanou
vecou a význam pre rozhodnutie súdu v nej; okrem toho podanie neobsahuje ani odtlačok prijímajúcehoorgánu (adresované je OO PZ Turčianske Teplice) a ide len o podanie žalobcu v ktorom sú len jeho
tvrdenia. Preto na nieto dôkazy súd neprihliadal, resp. ich nepovažoval v danej veci za relevantné.

39. Pokiaľ ide o primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalobcu a žalovaných 1, 3/ a 4/,
súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 8/2023 znalca A. H. predloženého žalobcom. Ohodnotenie
predmetnej garáže v označenom znaleckom posudku žiadna zo strán nespochybňovala, naopak, návrhy
žalobcu aj žalovanej 2/ vychádzali ohľadom primeranej náhrady číselne z predmetného znaleckého
posudku. Žalovanú 2/, keďže jej súd v rámci vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva

prikázal predmetnú garáž do výlučného vlastníctva, zaviazal k povinnosti zaplatiť titulom náhrady za
spoluvlastnícke podiely žalobcovi sumu aj žalovanej po 2.187,50 eur (podiel každého z nich 25/72
z hodnoty garáže 6.300 eur), žalovanej 3/ 525,00 eur (jej podiel 6/72 z hodnoty garáže 6.300 eur)
a žalovanej 4/ 350,00 eur (jej podiel 4/72 z hodnoty garáže 6.300 eur). Žalovaná 2/ navrhla lehotu na
plnenie 3 dní (od právoplatnosti rozhodnutia), súd vychádzal z tohto jej návrhu.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobu podal žalobca dôvodne, keďže
žalovaní na jeho predsúdne výzvy nereagovali (pokiaľ niektorí tvrdili, že reagovali, nepreukázali to).
Avšak už vo vyjadreniach k žalobe všetci žalovaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva,
nesúhlasili však so spôsobom jeho vyporiadania navrhovaným žalobcom. Súd sa nakoniec priklonil
k návrhu žalovaných 2/, 3/, s ktorým súhlasili aj ostatní žalovaní (z vyjadrenia žalovanej 4/ k žalobe

vyplýva nesúhlas s návrhom žalobcu na vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva).
Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že väčšiu mieru úspechu v spore zaznamenali žalovaní, preto
im patrí voči žalobcovi náhrada trov, a to na základe úvahy súdu, keďže exaktne nebolo možné určiť
mieru úspechu/neúspechu strán, v rozsahu 50 % zodpovedajúcom princípu spravodlivosti.

Poučenie:

12 15C/69/2023

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.V Martine dňa 3. júna 2024

Mgr. Martin Jažembovský

sudca