Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201421
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1219201421.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: D. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, I., zastúpená: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo nám. č.
2, Bratislava, IČO: 31 782 809, proti žalovanému: Z. G.U., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. E. XXX/XX, I., zast.
JUDr. Elena Štefančíková, advokátka, so sídlom Veternicová 1, Bratislava, IČO: 42 360 340, o určenie,
že nehnuteľnosti patria do BSM, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV
zo dňa 14.06.2023 č.k. B2-29C/17/2019-338, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pre nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
vedenom Okrensým úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. X.,
k.ú. J., a to: pozemok parcela registra „T.“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 101m2- zastavaná
plocha a nádvorie, pozemok parcela registra „T.“ s parcelným číslom XXXXX o výmere 126 m2-
záhrada a stavba-rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na parcele registra „T.“ s parcelným číslom
XXXXX o výmere 101m2- zastavaná plocha a nádvorie, patria do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobkyne a žalovaného. Žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v rozsahu 100%. Uviedol, že rozsudkom č.k. 29C/17/2019-136 zo dňa 23.10.2019
žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania podaného žalobkyňou proti uvedenému rozsudku
súdu prvej inštancie, predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č. k. 8Co/40/2020-238
zo dňa 22.02.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nevysvetlil z akého dôvodu nevzhliadol naliehavý právny záujem na žalobkyňou

požadovanom určení ani z hľadiska ňou tvrdenej skutočnosti, že si plnila povinnosť uloženú jej iným
súdnym rozhodnutím. Odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa aj s tvrdením žalobkyne, že
podaním predmetnej žaloby si splnila povinnosť uloženú jej súdom a posúdiť, či nejde o skutočnosť,
ktorá by v danom prípade zakladala jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Uložil súdu
prvej inštancie posúdiť, či žalobkyňa si žalobou požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola
súdom odkázaná a vzhľadom na to by mala naliehavý právny záujem na takomto určení a ďalej v ďalšom
konaní zohľadniť aj zmenu pomerov, ku ktorej došlo po vydaní neodkladného opatrenia tým, že došlo

k rozvodu manželstva strán a zániku ich BSM a v prípade existencie naliehavého právneho záujmu
posúdiť aj jeho ďalšie trvanie, keďže pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozsudku. V ďalšom konaní posúdil žalobkyňou uplatnený nárok podľa § 137 písm. c), § 193, § 205
C.s.p., § 34, § 37 ods. 1, § 132 ods. 1, 2, § 143, § 143 a ods. 1, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4Obč. zákonníka a § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Uviedol, že ide
o podanie žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia a preto už z tohto dôvodu má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, pretože si žalobou

požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom odkázaná. Pre posúdenie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení považoval za dôležitý aj právny záujem žalobkyne, pričom
mal za preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II
č.k. 49P/68/2018-418 zo dňa 19.05.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 07.07.2021, kedy zaniklo aj
BSM strán sporu a teda žalobkyňa sa domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do BSM v čase,

keď už BSM sporových strán zaniklo rozvodom manželstva, avšak doposiaľ nebolo vyporiadané, ani sa
nevedie samostatné konanie o vyporiadanie BSM, a ani neuplynuli 3 roky od zániku BSM. S poukazom
na § 149 ods. 4 Obč. zákonníka konštatoval, že súdne konanie o vyporiadanie BSM nie je nevyhnutným
predpokladom vyporiadania a režim vlastníckeho práva k veciam, ktoré patria do BSM môže byť
vyriešený aj dohodou, alebo nadobudnutím tohto vlastníctva formou podielového spoluvlastníctva a za
týchtookolnostížalobuourčenie,žeistávecpatrídoBSMsporovýchstrán,považovalzaakceptovateľnú

z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby v zmysle § 137 písm.
c) C.s.p., pokiaľ sporovými stranami v danom konaní sú bezpodieloví spoluvlastníci (bývalí manželia)
veci, ktorá je predmetom konania. Uviedol, že takýmto spôsobom sa dosiahne nepochybné určenie
právneho statusu tejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby na tejto nehnuteľnosti ako bezpodielová
spoluvlastníčka participovala. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné

nehnuteľnosti nadobudol počas trvania manželstva do výlučného vlastníctva žalovaný a to na základe
Dohody o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísanej dňa 13.05.2015 vo
forme notárskej zápisnice N357/2015, NZ16142/2015 notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, a dospel k
záveru, že Dohoda o zúžení BSM je neplatným právnym úkonom pre absenciu náležitosti prejavu
slobodnej a vážnej vôle žalobkyne uzatvoriť predmetnú dohodu. K tomuto záveru dospel s poukazom

na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava 2To/39/2018, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným a odsúdeným
za zločin týrania blízkej osoby a podľa výrokovej časti ktorého je vinný tým, že o. i. v čase, keď si
chceli kúpiť rodinný dom a požiadať o hypotéku naliehal bitím a nadávkami na žalobkyňu, aby zrušila
BSM k novému domu, nakoľko sa bál, že keď sa s ním žalobkyňa rozvedie bude chcieť polovicu

domu, pričom žalobkyňa, aby mala pokoj s tým súhlasila. Aj výpoveďami svedkov S. a Z., ktorí zhodne
uviedli, že boli prítomní, keď žalobkyňa prišla uplakaná a rozrušená s tým, že bola donútená pod
nátlakom, vyhrážkou vzdať sa majetku (rodinného domu), mal za preukázané, že nešlo o slobodnú vôľu
žalobkyne, ale o vynútený úkon. Námietky žalovaného, že uvedení svedkovia neboli osobne svedkami
žiadneho násilia žalovaného voči žalobkyni, že neboli osobne pri podpise Dohody o zúžení BSM do

notárskej zápisnice, ani presne neuviedli, akého konkrétneho majetku a kedy sa mala žalobkyňa vzdať,
vyhodnotil ako nedôvodné s odôvodnením, že svedkovia boli prítomní a potvrdili vedomosť o rozrušení
žalobkyne v dôsledku incidentu so žalovaným týkajúcim sa vzdania sa majetku, teda potvrdili, čo
uvádzala aj žalobkyňa. S poukazom na § 193 C.s.p. uviedol, že je viazaný rozhodnutím príslušného
orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. Preto predmetné výpovede svedkov

jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach so skutočnosťami vyplývajúcimi z výrokovej časti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 5T/104/2017 zo dňa 08.02.2018 preukazujú, že žalobkyňa bola v
období rokov 2010-2017, teda v časovom období, kedy došlo k podpísaniu Dohody o zúžení BSM
a kúpe nehnuteľností špecifikovaných v žalobe do výlučného vlastníctva žalovaného, vystavená zo
strany žalovaného domácemu násiliu. Uzavrel preto, že z dôvodu absencie slobodnej a vážnej vôle

žalobkynejepredmetnáDohodaozúženíBSMspísanádňa13.05.2015donotárskejzápisniceneplatná,
s poukazom na § 37 ods. 1 Obč. zákonníka a preto na základe tejto neplatnej dohody nemohlo a nedošlo
k zúženiu BSM k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe a tieto nemohol nadobudnúť žalovaný
do výlučného vlastníctva. Ďalej dospel k záveru, že nie sú dané ani dôvody na zrušenie vydaného
neodkladného opatrenia, nakoľko nedošlo k zamietnutiu žaloby, ani k zastaveniu konania a potreba

dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením pretrváva. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 3 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a rozhodnúť, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 100%, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobu zamieta a rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo kporušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zistenia; a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného úroku, ktoré neboli uplatnené. Poukázal na to, že žalobkyňa
sa žalobou uplatneným nárokom a požadovaným určením domáhala zosúladenia právneho stavu so
stavom evidovaným na liste vlastníctva, nakoľko žalovaný je v katastri nehnuteľností vedený ako
výlučný vlastník predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec BA - m.č. X., katastrálne územie J.,

t.j. domáhala sa určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a
žalovaného, pričom podľa jej názoru na požadovanom určení preukázala naliehavý právny záujem tým,
že len a výlučne prostredníctvom tejto žaloby je možné domáhať sa zosúladenia právneho stavu so
stavom evidovaným na predmetnom liste vlastníctva. Namietal, že žalobkyňou požadované určenie
predstavuje predbežnú otázku a nie je spôsobilé pre konečné usporiadanie vzťahov účastníkov sporu
a tak naliehavosť právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení nie je daná. Právny záujem

musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobkyňa v danom právnom vzťahu môže požadovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov a predíde sa návrhu
na plnenie. Keďže žalobkyňa požaduje rozhodnutie o tom, že nehnuteľnosti patria do BSM z dôvodu
zosúladenia právneho a tvrdeného skutkového stavu, konštatoval, že vyhovujúci rozsudok v tomto
konaní neodstráni nevyhnutnú potrebu ďalšieho súdneho konania (o vyporiadanie BSM). Navyše podľa

ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR, naliehavý právny záujem nie je a ani nemôže byť daný,
pokiaľ došlo k zániku BSM, t.j. môže začať konanie o vyporiadanie BSM ako právny prostriedok,
ktorým možno odstrániť údajne ohrozené právo žalobkyne. Z tohto dôvodu a za pretrvávajúcej situácie,
kedy žalovaný nie je oprávnený disponovať s nehnuteľnosťami (v zmysle uznesenia Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 30.4.2019 č.k. 6Co/89/2019-151) sa javí súčasné konanie ako nadbytočné. S poukazom na
predpoklady úspešnosti určovacej žaloby konštatované súdom prvej inštancie v bode 39. odôvodnenia
napadnutého rozsudku namietal, že napadnuté rozhodnutie za aktuálnej situácie, kedy BSM strán
zaniklo dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, t.j. dňa 7.7.2021, žiadnym
spôsobom neodvracia budúci spor o vyporiadanie BSM rovnakých strán sporu a naliehavý právny

záujem teda nie je daný. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že
nehnuteľnosti patria do BSM, keď je zjavné, že požadovaným určením nie je možné odstrániť tvrdenú
spornosť či neisté postavenie žalobkyne, za stavu, kedy žalovaný nie je oprávnený s nehnuteľnosťami
disponovať a tvrdené právo žalobkyne tak nie je aktuálne žiadnym spôsobom ohrozené. V súvislosti
s konštatovaním súdu prvej inštancie, že podanou žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok, na ktorý bola

súdom odkázaná, namietal, že nie je zrejmé, z čoho konkrétne súd pri prijatí svojho záveru vychádzal
a zároveň tento záver nezodpovedá skutočnosti a súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu zisteniu
s poukazom na fakt, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019
bola žalobkyni uložená povinnosť ,,...podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k rodinnému domu

nachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX,...“ Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.4.2021
sp. zn. 9Cdo/7/2021, podľa ktorého: ,,Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje CSP žaloby na
určenie práva (§ 137 písm. c) CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP).
U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U

žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak
požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu.“ Podľa jeho názoru určenie,
ktorého sa v tomto súdnom konaní žalobkyňa domáha, nemožno stotožňovať s obsahom žaloby a ani
s určením, na ktoré bola súdnym rozhodnutím odkázaná. V rozpore s uznesením Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 sa podanou žalobou nedomáhala určenia práva,

t.j. vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, a
neplnila tak súdom uloženú povinnosť na určenie práva. Nesprávne sa domáhala výlučne zahrnutia
nehnuteľnosti do masy BSM, ktorú v konečnom dôsledku po právoplatnom zániku manželstva strán
sporu, bude musieť vysporiadať súd v inom samostatnom súdnom konaní. S poukazom na uvedené a
vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňou požadované určenie predstavuje len predbežnú otázku a nie

je spôsobilé pre konečné usporiadanie vzťahov účastníkov sporu, nie je daná naliehavosť právneho
záujmu na žalobkyňou požadovanom určení. Ďalej namietal, že od právoplatnosti a vykonateľnosti
rozsudku, ktorým bolo manželstvo strán sporu rozvedené dňa 7.7.2021, bola žalobkyňa oprávnená
domáhať sa svojho domnelého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a konečného usporiadaniavzájomných vzťahov prostredníctvom konania o vyporiadanie BSM, v ktorom by súd ako prejudiciálnu
otázku posudzoval, či nehnuteľnosti patria do BSM. V tejto súvislosti konštatoval, že pre začatie konania
o vyporiadanie BSM bola aktívne vecne legitimovaná výlučne žalobkyňa, keďže on bol a je výlučným

vlastníkom predmetných nehnuteľností v zmysle Dohody o zúžení BSM. Žalobkyňa sa však svojho
domnelého práva týmto spôsobom nedomáhala. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Nitre zo dňa 12.12.2018 sp. zn. 5Co/9/2018. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že právny
záujem žalobkyne na ňou požadovanom určení je dôležitý z dôvodu, že inou žalobou sa nemôže
svojho nároku domáhať, podľa jeho názoru nezodpovedá aktuálnemu skutkovému a právnemu stavu a

navyše je v rozpore s platnou legislatívou a ustálenou súdnou činnosťou. Toto súdne konanie podľa jeho
názoru bolo dôvodné do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, keďže súd nemohol
otázku, či predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, riešiť v inom súdnom konaní, avšak nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, ktorým tiež právoplatne zaniklo BSM, stratilo
toto súdne konanie význam, resp. dôvod pre toto súdne konanie odpadol. V spojitosti s rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017, na ktorý poukázal súd prvej inštancie, uviedol, že

v predmetnej trestnej veci súd žiadnym spôsobom neskúmal skutkové okolnosti uzavretia Dohody o
zúžení BSM a preto bez ďalšieho nemožno prijať záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V
súvislosti s viazanosťou všeobecného súdu rozhodnutím vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní
v civilnom spore v zmysle § 193 C.s.p. nemožno sa obmedziť len na závery o protiprávnom konaní,
t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal; v prospech uvedeného svedčí aj odôvodnenie

uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.04.2019 č.k. 6Co/89/2019-151, ktoré predpokladá
vykonanie ďalšieho dokazovania v danej veci a nepreberá automaticky záver o neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu spáchania trestného činu a preto sa nemožno stotožniť s nesprávnym konštatovaním
súdu prvej inštancie. Uviedol, že opakovane v konaní poukazoval na to, že práve žalobkyňa koná voči
nemu nátlakovo, v rozpore s dobrými mravmi, skutočnosti zámerne neuvádza pravdivo, jej tvrdenia sú

účelové a sleduje nimi získanie majetkového prospechu, čo vyplýva z jej viacerých výrokov, pričom
súd prvej inštancie sa s tým nezaoberal, napriek listinným dôkazom, ktoré predkladal. Uvedené sa
preukázalo v inom trestnom konaní vedenom voči nemu na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
6T/46/2018, v ktorom na základe vykonaného dokazovania vrátane znaleckého dokazovania dospel súd
vo vzťahu k nemu k oslobodzujúcemu rozsudku. Žalobkyňa teda opakovane podávala ňou vyfabulované

trestné oznámenia na jeho osobu a privodila mu tak ďalšie trestné stíhanie, a to na totožnom skutkovom
základe, uvádzala identické skutkové tvrdenia ako v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/104/2017, vrátane
nepravdivých tvrdení o tom, že pod nátlakom ju žalovaný prinútil vzdať sa majetku, pričom ani v
jednom z trestných konaní nevedela špecifikovať spôsob nátlaku, ktorým mal na ňu pôsobiť. V tejto
súvislosti poukázal na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom pod sp. zn.

6T/46/2018 znalkyňou A.. K. S. z odboru zdravotníctva, odvetvie psychológia a tiež znalkyňou Z..
A. X., z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých, na základe ktorých trestný súd dospel
k záveru, že žalovaný žiadnym svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona a teda sa nedopúšťal na žalobkyni žiadneho
psychického ani fyzického násilia tak, ako nepravdivo tvrdila. Ďalej uviedol zrejmé nezrovnalosti a

protirečenia vo výpovedi žalobkyne, na ktoré upriamil pozornosť súd v odôvodnení oslobodzujúceho
rozsudku. Ďalej uviedol, že súd tiež právoplatne zveril maloleté dieťa strán sporu do výlučnej osobnej
starostlivosti práve žalovanému. Žalovaný tak bol na tom istom skutkovom základe ako v konaní pod
sp. zn. 5T/104/2017, v konaní vedenom pod sp.zn. 6T/46/2018 oslobodený spod obžaloby. V dôsledku
nepravdivých tvrdení žalobkyne bol nedôvodne stíhaný dokonca väzobne a následne si žalobkyňa v

apríli 2020 u dvoch jemu neznámych osôb objednala ťažké ublíženie na zdraví žalovaného, ktoré mu
mali spôsobiť žalobkyňou najaté osoby a to obzvlášť zavrhnutia hodným spôsobom; v tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave V zo dňa 30.09.2020
vedeným pod ČVS: ORP-413/1-VYS-B5-2020, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie za zločin
ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1, odsek 2 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 140

písmeno b) Trestného zákona spáchaného v štádiu prípravy podľa § 13 Trestného zákona, ktorého sa
dopustila voči osobe žalovaného a jeho sestre a za ktorý skutok bola v trestnom konaní rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.12.2022 sp. zn. 3T/73/2021 uznaná vinnou a odsúdená k
trestu odňatia slobody v trvaní 2 a 1 roka,
pričom sa jej výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 a 1 roka za súčasného

uloženia probačného dohľadu a bola jej uložená povinnosť sa žalovanému osobne ospravedlniť a
podrobiť sa psychoterapii alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. K výpovediam svedkov
S. a Z. v tomto konaní namietal, že ani jeden z nich nevypovedal tak, ako to svojvoľne konštatoval súd
prvej inštancie, ani jeden zo svedkov nikdy nebol osobne prítomný akéhokoľvek údajného násilia, činevhodného správania sa žalovaného voči žalobkyni, obaja svoje tvrdenia odvodzovali len ,,z počutia“
od žalobkyne, pričom ich výpovede nepreukázali súdom svojvoľne konštatované tvrdenia. Svedkovia
nielenže nevedeli opísať kedy konkrétne malo k tvrdeniam uvádzaným žalobkyňou dôjsť, ale nevedeli

ani uviesť, čo konkrétne mala žalobkyňa podpísať. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
ani s rozporom v tvrdeniach žalobkyne v súvislosti s jej výpoveďou zo dňa 15.02.2017 v trestnom
konaní, na ktorú v tomto konaní poukázal a v ktorej konštatovanie žalovanej v celom rozsahu potvrdzuje
jej dobrovoľné a vedomé konanie. Tvrdil, že vôľa žalobkyne bola v Dohode o zúžení rozsahu BSM,
uzavretej medzi stranami 13.05.2015 vo forme notárskej zápisnice ako verejnej listiny, vyjadrená určito

a zrozumiteľne a celý právny úkon uskutočnila dobrovoľne, s plným uvedomením si jeho následkov.
Poukázal aj na to, že k spísaniu predmetnej dohody na notárskom úrade došlo až po týždňoch od
začatia vybavovania kúpy nehnuteľnosti, tzn. že žalobkyňa by mala dostatok možností uchádzať sa o
ochranu zo strany príslušných štátnych orgánov, pokiaľ by sa cítila akokoľvek ohrozená, pričom tieto
skutočnosti začala uvádzať účelovo až o niekoľko rokov neskôr a to v čase, keď sa schyľovalo k
rozvodovému konaniu medzi stranami sporu. Zároveň dal do pozornosti, že obsahom Dohody o zúžení

BSM bolo aj vyňatie účelového splátkového úveru č. 5115004809 (hypotekárneho úveru) zo spoločných
záväzkov, čo v konaní nebolo sporné. Je preto otázne, či sa žalobkyňa rovnako cítila pod údajným
nátlakom pri spísaní Dohody o zrušení záväzkov zo zmluvy o účelovom splátkovom úvere, keď na
základe rovnakej listiny (Dohody o zúžení BSM) prevzal žalovaný na seba v celkom rozsahu finančný
záväzok súvisiaci s uvedenou nehnuteľnosťou. Nepožíva žiadnu logiku konštrukt, že ak mal žalovaný

údajne vyvíjať neprimeraný nátlak na žalobkyňu vo vzťahu k zúženiu BSM, že by súčasne vyňal zo
spoločnéhozáväzkuajtentozáväzoktýkajúcisanehnuteľnostia,,zbavil“takžalobkyňutohtofinančného
bremena. Ďalej uviedol, že žalobkyňa napriek svojmu údajnému presvedčeniu, že je bezpodielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, nikdy žiadnym spôsobom neprispela k úhrade nákladov
spojených s prevádzkou danej nehnuteľnosti, nikdy sa nezaujímala o plnenie si svojich zákonných

povinností vyplývajúcich z vlastníctva, nikdy neuhrádzala náklady na hypotéku, ktorá viazne na danej
nehnuteľnosti, čo len podporuje jeho tvrdenia o tom, že konanie žalobkyne je účelové. Namietal, že
súd prvej inštancie zásadne pochybil, keď absolútne neskúmal, z akých finančných prostriedkov boli
nehnuteľnosti nadobudnuté; na podklade takto neúplne zisteného skutkového stavu nemohol dospieť
k záveru, že nehnuteľnosti patria do BSM. Tento záver súdu prvej inštancie nevyplýva z vykonaného

dokazovania.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Napadnutý rozsudok je podľa jej názoru správny, spravodlivý,
vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, náležitého skúmania a vyhodnotenia všetkých

vykonaných dôkazov, vydaný na základe správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie vo veci a vec po právnej stránke správne
posúdil. Rozsudok je riadne a presvedčivo odôvodnený, dáva relevantné odpovede na všetky otázky,
ktoré boli predmetom konania. Súd prvej inštancie sa nedopustil procesných pochybení, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom porušili právo na spravodlivý proces sporových strán. Podľa jej názoru nie je

dôvodnánámietka,ženaliehavosťprávnehozáujmunaňoupožadovanomurčeníniejedaná.Poukázala
na závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré sú podľa jej názoru
správne. Uviedla, že súd prvej inštancie bol viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave a po
doplňujúcom dokazovaní rozhodol v zmysle tohto právneho záveru odvolacieho súdu: že v prípade
určovacej žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného

opatrenia, žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu mala naliehavý právny záujem na určení, na
ktoré bola súdom odkázaná, pretože s jej podaním sú spojené aj ďalšie právne účinky v spojení s
nariadeným neodkladným opatrením, ktorým jej bola poskytnutá právna ochrana, keď táto ochrana je
len dočasná a viazaná na podanie žaloby, na ktorú bola súdom odkázaná. Javí sa jej ako nezmyselná
námietka žalovaného, že sa nesprávne domáha výlučne zahrnutia nehnuteľnosti do masy BSM, ktorú

v konečnom dôsledku po právoplatnom zániku manželstva strán sporu bude musieť vysporiadať súd v
inomsamostatnomkonaní.Súdprvejinštanciesprávnekonštatoval,žeurčenia,žespornénehnuteľnosti
patria do BSM sa domáha v čase, keď už BSM sporových strán zaniklo rozvodom manželstva, avšak
neboloeštevyporiadané,anisanevediesamostatnékonanieovyporiadanieBSMaanineuplynuli3roky
od zániku BSM. Z ustanovenia § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka vyplýva možnosť vyporiadania

BSMdohodou,aleboprávnadomnienkaoprávnomrežimevecipatriacichdoBSMpouplynutí3rokovod
zániku BSM. Uviedla, že podanie návrhu na vyporiadanie BSM je jej oprávnením, ale nie povinnosťou;
takýto návrh vôbec nemusí podať a k jeho podaniu nemôže byť nútená. Poukázala na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRzodňa10.04.2014sp.zn.3Cdo/460/2013,vktoromskonštatoval,že,,sanaliehavýprávnyzáujemposudzujevždysohľadomnakonkrétnyurčovacípetitžaloby,pričomvyhoveniežalobeje
možnélenvtedy,akbyišlookonečnérozhodnutieoveci,bezpotrebyvedeniainéhosúdnehokonania“.Z
logiky veci vyplýva, že vedenie ďalšieho súdneho konania a to ohľadom vyporiadania BSM, by spôsobilo

duplicitné prejednávanie otázky, či nehnuteľnosť patrí do BSM a uviedla, že k tomuto konaniu ani nemusí
nikdy dôjsť, pretože Občiansky zákonník predpokladá celkom 3 spôsoby vyporiadania BSM. Zdôraznila,
že práve toto konanie o určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM predišlo riešeniu tej istej otázky v inom
konaní. Ak by mala čakať s domáhaním sa poskytnutia ochrany svojho vlastníckeho práva až do doby
možného konania o vyporiadanie BSM, bolo by to v rozpore s podstatou inštitútu vlastníckeho práva.

Tvrdenie o tom, že v rozpore s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn.
52C/3/2019, podanou žalobou sa nedomáha určenia práva, t.j vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale
určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM je zmätočné. Poukázala na právny názor Krajského
súdu v Bratislave uvedený v rozhodnutí 8Co/40/2020, v ktorom dáva do pozornosti, že už v uznesení
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 6Co/89/2019, v ktorom bolo nariadené neodkladné opatrenie a žalobkyni bola

uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo
k zúženiu rozsahu BSM k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. Q. Č.. XX K. I. v lehote 30 dní
od doručenia tohto uznesenia, a súčasne konštatoval, že notárska zápisnica obsahujúca dohodu strán
o zúžení rozsahu BSM, vykazuje znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Uviedla, že podaním
tejto žaloby si splnila povinnosť uloženú jej uvedeným uznesením. Poukázala na to, že podala žalobu o

určení, že nehnuteľnosti patria do BSM v zmysle § 137 písmeno c) C.s.p., teda ide o žalobu o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem a preto tvrdenie žalovaného, že si neplnila
súdom určenú povinnosť na určenie práva považuje za irelevantné. Považovala za správny a dostatočne
odôvodnený záver súdu prvej inštancie, že má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti
patria do BSM. Za správny považovala aj záver súdu prvej inštancie, že z dôvodu absencie slobodnej

a vážnej vôle žalobkyne je predmetná dohoda o zúžení BSM spísaná dňa 13.05.2015 do notárskej
zápisnice neplatná s poukazom na § 37 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Predmetný právny úkon nebol
ňou vykonaný slobodne ani vážne, bola k nemu donútená v dôsledku psychického a fyzického nátlaku
tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/104/2017, ktorým
bol žalovaný právoplatne odsúdený okrem iného aj za to, že pod hrozbou násilia ju donútil podpísať

predmetnúnotárskuzápisnicu.Vzhľadomktomu,čojeuvedenévovýrokovejvetetohtorozsudku,jením
súdpodľa§193C.s.p.viazaný.Zdôraznila,žesúdprvejinštanciejeviazanýprávnymnázoromkrajského
súdu, ktorý vyslovil, v zrušujúcom uznesení č.k. 8Co/40/2020-238 zo dňa 22.02.2022 právny názor o
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Poukázala na to, že z rozsudku OS BA II sp. zn. 5T/104/2017
vyplýva vyvíjanie psychického a fyzického nátlaku na žalobkyňu a preto je nereálne, že by mohlo prísť

k slobodnému a dobrovoľnému prejavu vôle žalobkyne. Poukázala na časť skutkovej vety uvedeného
právoplatnéhotrestnéhorozsudku,ktorájedôkazompsychickéhoafyzickéhonátlaku.Bezpredmetnésú
pre toto konanie podľa jej názoru tvrdenia žalovaného ohľadom Dohody o zrušení záväzkov zo zmluvy
o účelovom splátkovom úvere č. 5115004809. K námietkam žalovaného týkajúcim sa svedeckých
výpovedí svedkov Z. a S. uviedla, že z ich výpovedí vyplýva, že boli svedkami, keď prišla k rodičom

roztrasená, uplakaná, že musela pod vyhrážkou podpísať papier ohľadom domu, vedeli, že to bolo v
ten deň, keď bola podpísať ten papier ohľadom domu. Irelevantné je tvrdenie žalovaného, že svedkovia
neboli pri jeho násilnom alebo nevhodnom správaní voči žalobkyni, keď toto konanie voči nej, ktorým
ju donútil proti jej vôli podpísať notársku zápisnicu o zúžení BSM, bolo predmetom trestného konania,
v ktorom bol práve za toto násilné konanie spojené s vyhrážkami žalovaný právoplatne odsúdený a

preto túto skutočnosť netreba ďalej dokazovať, nakoľko je právoplatne preukázaná a svedkovia S.D.
a Z. svojimi svedeckými výpoveďami iba potvrdili tú skutočnosť, že podpísala notársku zápisnicu o
zúžení BSM pod nátlakom žalovaného a proti svojej vôli. Trestné konanie vedené proti nej spomínané
žalovaným v odvolaní, nemá žiadnu súvislosť s týmto konaním a pre toto konanie je bezvýznamné, ďalej
predložila mailovú dokumentáciu medzi pôvodným obhajcom žalovaného Mgr. Dávidom Štefankom a

ňou zo dňa 30.04.2017, kde ju tento obhajca oslovil na základe požiadavky jeho klienta - žalovaného
za účelom uzavretia darovacej zmluvy na 1 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Ide podľa
jej názoru o dôkaz, že žalovaný si bol vedomý, že nehnuteľnosti patria do BSM a ona má nárok na 1
týchto nehnuteľností.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne v celom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach
a skutočnostiach uvedených v jeho odvolaní. Všetky tvrdenia uvádzané vo vyjadrení žalobkyne k
jeho odvolaniu považoval za zavádzajúce a účelové. V súvislosti s tvrdeniami žalobkyne týkajúcimi
sa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zopakoval svoje námietky uvedené v jehoodvolaníazároveňuviedol,žezdôvoduprávnejistotypodalvočižalobkyninaMestskomsúdeBratislava
IV žalobu o vyporiadanie BSM, t.j. žalobu na plnenie, v ktorom o.i. konštatuje aj vedenie tohto súdneho
konania. Dňa 09.10.2023 tak začalo samostatné konanie vo veci poriadania BSM rovnakých strán

sporu. Podrobne sa vyjadril k žalobkyňou predloženej e-mailovej komunikácii medzi ňou a právnym
zástupcom žalovaného v období apríla 2017 a namietal, že táto listina nebola uplatnená v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie a nepredstavuje ani novotu v odvolacom konaní podľa § 366
C.s.p., pričom ide o neúplný obsah a odvolací súd na túto listinu nemal prihliadať. Uviedol, že sama
žalobkyňa jeho právneho zástupcu iniciatívne kontaktovala v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami

opakovanie, pričom nemala žiadne pochybnosti o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
a teda, že nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jediným jej zámerom bolo získať
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a to o veľkosti 1, t.j. aby sa stala podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľností a nie aby sa stala ich bezpodielovou spoluvlastníčkou formou bližšie nešpecifikovanej
darovacej zmluvy. V súvislosti s viazanosťou všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní
v zmysle § 193 C.s.p. poukázal na rozhodovaciu činnosť a nálezy Ústavného súdu SR a namietal, že

uzatvorenie notárskej zápisnice, t.j. Dohody o zúžení rozsahu BSM, nemožno subumovať pod skutkovú
podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), e) Trestného
zákona. Zotrval aj na námietke, že výpoveď ani jedného z vypočutých svedkov nepreukazuje absenciu
vôle žalobkyne uzavrieť dohodu o zúžení BSM, ani deň, keď k podpisu malo dôjsť.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zdôraznila, že sa v plnom rozsahu pridržiava
argumentov obsiahnutých vo vyjadrení zo dňa 28.08.2023. Ďalej sa vo svojom vyjadrení podrobne
vyjadrila k námietkam žalovaného týkajúcim sa predloženej e-mailovej komunikácie medzi ňou a
právnym zástupcom žalovaného v období apríla 2017, ako aj k ďalším tvrdeniam žalovaného uvedeným
v jeho vyjadrení; uviedla, že podľa jej názoru by mal súd na predloženú e-mailovú komunikáciu

prihliadnuť, pretože ide o relevantný dôkaz toho, že žalovaný si bol vedomý, že nehnuteľnosti patria do
BSM a že ona má nárok na 1 týchto nehnuteľností. V súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6T/46/2018 uviedla, že je rozhodujúce, že žalovaný
zločin týrania blízkej osoby páchal od roku 2010 do 2017, pričom rozhodujúce obdobie 13.05.2015, kedy
bola spísaná notárska zápisnica, spadá práve do tohto obdobia. K námietkam týkajúcim sa naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení zopakovala svoje námietky uvedené v jej predchádzajúcom
vyjadreníakpodaniužalobyovyporiadanieBSMžalovanýmuviedla,žeotomtokonanínemávedomosť,
nebol jej doručený návrh, podľa jej názoru ide o účelovo podanú žalobu, týmto spôsobom dochádza
k zbytočnému rozmnoženiu súdnych konaní. Ďalej sa podrobne vyjadrila k námietkam žalovaného
týkajúcim sa viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní, ako aj výpovedí

svedkov vypočutých v tomto konaní a zotrvala na svojom názore, že v konaní bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že dohoda o zúžení BSM je absolútne neplatný právny úkon. K tvrdeniu
žalovaného, že ju vyňal z úveru, ktorým boli nehnuteľnosti financované, uviedla, že tento úver bol
splácaný počas trvania manželstva a teda zo spoločných prostriedkov a teda na splácaní sa podieľali
obaja manželia a patrí teda do pasív BSM.

6.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievmedziachuplatnenýchodvolacích
dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 odsek 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
odsek 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 odsek 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II., obec BA-m.č. X., k.ú. J.,
bližšie špecifikované v petite žaloby patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej.
Žalobu odôvodnila tým, že v priebehu trvania manželstva nadobudli sporové strany do BSM predmetné

nehnuteľnostinazákladekúpnejzmluvy,napriektomujenaLVč.XXXakovýlučnývlastníknehnuteľnosti
evidovaný žalovaný, pričom tento stav evidovaný na LV č. XXX nie je v súlade so stavom právnym,
pretožeikeďdôvodomzápisužalovanéhoakovýlučnéhovlastníkapredmetnýchnehnuteľnostíjezrejme
Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spísaná dňa 13.05.2015 vo forme
notárskej zápisnice notárkou JUDr. Oľgou Folbovou, N357/2015, NZ16142/2015, táto je absolútne

neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nešlo o prejav slobodnej vôle
žalobkyne, keďže predmetná dohoda bola uzavretá pod nátlakom. Zároveň poukázala na uznesenie
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.02.2019 sp. zn. 52C/3/2019, v zmysle výroku ktorého jej bola
uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlok zúženiu rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k predmetnej nehnuteľnosti a tvrdila, že
podaním tejto žaloby si zároveň plní povinnosť uloženú jej uvedeným uznesením. Súd prvej inštancie
rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 23.10.2019 č.k. 29C/17/2019-136 tak, že žalobu zamietol z dôvodu

neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.

8. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/40/2020-238 zo dňa 22.2.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
zo dňa 23.10.2010 z dôvodu nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku,
keď súd prvej inštancie sa nezaoberal a žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobkyne,

že podaním tejto určovacej žaloby si zároveň plnila povinnosť uloženú jej uznesením Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019, ktorým jej bola uložená povinnosť podať
voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu BSM
k rodinnému domu na O. Q. Č.. XX súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXX; ktorou žalobkyňa
odôvodňovala existenciu jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a ktorú je potrebné
považovať za podstatnú. Nesprávne žalobkyňa vo svojich vyjadreniach tvrdila, že práve z dôvodu

naliehavosti právneho záujmu odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a že podľa jeho
názoru má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, a že odvolací súd v zrušujúcom uznesení
vyslovil právny názor o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, pričom poukazovala na konštatovanie o
tom, že notárska zápisnica, obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje znaky absolútne
neplatného právneho úkonu. K takýmto záverom odvolací súd nedospel a zo zrušujúceho uznesenia

ani nevyplývajú. Odvolací súd poukázal na to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
súd konštatoval, že notárska zápisnica, obsahujúca dohodu strán o zúžení rozsahu BSM, vykazuje
znaky absolútne neplatného právneho úkonu. Odvolací súd teda poukázal na konštatovanie súdu v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého poskytol žalobkyni dočasnú ochranu
jej práv a právneho postavenia a odkázal ju na podanie žaloby vo veci samej. V tejto súvislosti

odvolací súd dospel k záveru, že v prípade určovacej žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené
súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, by mala naliehavý právny záujem na určení,
na ktoré bola súdom odkázaná, pretože s jej podaním sú spojené aj ďalšie právne účinky v spojení s
nariadeným neodkladným opatrením, ktorým jej bola poskytnutá právna ochrana, keď táto ochrana je len
dočasná a viazaná na podanie žaloby na ktorú bola súdom odkázaná. Vzhľadom na uvedené považoval

odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s tvrdením žalobkyne, že podaním predmetnej žaloby si splnila
povinnosť uloženú jej súdom. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia je tiež zrejmé, že odvolací súd
ani neposudzoval platnosť resp. neplatnosť Dohody o zúžení rozsahu BSM, toto posudzovanie ani
nemohlo byť predmetom odvolacieho konania, keďže ani súd prvej inštancie sa platnosťou tejto dohody
nezaoberal vzhľadom na jeho záver o absencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,

ktorá je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní posúdiť, či žalobkyňa si žalobou požadovaným určením uplatnila nárok, na ktorý bola súdom
odkázaná a vzhľadom na to by mala naliehavý právny záujem na takomto určení a zároveň zohľadniť
zmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania neodkladného opatrenia tým, že došlo k rozvodu manželstva
strán sporu a k zániku ich BSM.

9. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu sa zaoberal
argumentáciou žalobkyne, že podaním žaloby si plnila povinnosť uloženú jej súdom v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, avšak odvolací súd sa nestotožnil s jeho záverom, že ide o podanie
žaloby, ktorej podanie bolo žalobkyni uložené súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a

že už z tohto dôvodu má naliehavý právny záujem na určení, pretože si uplatnila nárok, na ktorý bola
súdom odkázaná.

10. Existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z dôvodu nariadeného
neodkladného opatrenia a uloženej povinnosti podať určovaciu žalobu v zmysle § 336 ods. 1 CSP

sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/169/2021 zo dňa 26.10.2022.
V tomto rozhodnutí Najvyšší súd uviedol, že ,,Vychádzajúc z prezumpcie správnosti a zákonnosti
súdnych rozhodnutí a dôvery v materiálny právny štát, nemôže byť podľa dovolacieho súdu pri riešení
procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP na ťarchu žalobkyne skutočnosť, že si plnila
z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným

súdnym rozhodnutím v zmysle spomínaného ustanovenia § 336 ods. 1 CSP. Preto už len z dôvodu
nariadeného neodkladného opatrenia a uloženia povinnosti podať určovaciu žalobu v zmysle § 336
ods. 1 CSP v záujme odstránenia spornosti a trvalého usporiadania vzťahov dočasne upravených
predmetným neodkladným opatrením, bol daný naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanomurčení.“ K uvedenému záveru Najvyšší súd dospel vo veci, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, ktorého vklad bol povolený
správou katastra, s bližšou špecifikáciou v petite žaloby. Z obsahu spisu vyplynulo, že uznesením

súdu prvej inštancie bolo na základe návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie a zároveň
žalobkyni bola uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, ktorej predmetom
bude určenie, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku I. uvedeného uznesenia nie sú zaťažené záložným
právom, ktorého vklad bol povolený do katastra nehnuteľností správou katastra, s bližšou špecifikáciou
uvedenouvovýrokuuznesenia.Nazákladeuvedenéhonajvyššísúdkonštatoval,ženáslednežalobkyňa

postupovala v zmysle uvedeného uznesenia, podala žalobu v stanovenej lehote, v ktorej formulácia
petitu korešpondovala s výrokom III. predmetného uznesenia, ktorým bola uložená žalobkyni povinnosť
podať žalobu vo veci samej v stanovenom znení v zmysle § 336 ods. 1 CSP.

11. V prejednávanej veci bolo z uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 52C/3/2019 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/89/2019 zistené, že dňa 12.2.2019 bolo

nariadenéneodkladnéopatrenie,ktorýmsúduložilžalovanémupovinnosťnenakladaťsnehnuteľnosťou,
špecifikovanou vo výroku uznesenia a zároveň súd uložil žalobkyni povinnosť podať voči žalovanému
žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo k zúženiu rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov k rodinnému domu nachádzajúcemu sa na O. ulici č. XX v I. v lehote 30 dní od
doručenia tohto uznesenia. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.3.2019 domáhala určenia, že

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, pre okres Bratislava II., obec BA - m.č. X., k.ú. J., a to: pozemok parcela registra ,,T.“ s parc. č.
XXXXX o výmere 101 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela registra ,,T.“ s parc. č. XXXXX
o výmere 126 m2 - záhrada a stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parc.
reg. ,,T.“ s parc. č. XXXXX o výmere 101 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, patria do bezpodielového

spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade formulácia petitu
určovacej žaloby podanej žalobkyňou v tomto konaní nekorešponduje s výrokom uznesenia, ktorým jej
bola súdom uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. Podanou žalobou sa žalobkyňa nedomáhala
určenia, na ktoré bola odkázaná v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a preto naliehavý právny
záujemnapožadovanomurčenívdanomprípadenemožnovyvodzovaťzjejtvrdenia,žepodanímžaloby

si uplatnila povinnosť uloženú jej súdom. Žalobkyňa podanie žaloby, ktorou sa domáhala iného určenia,
ako je uvedené vo výroku uznesenia, ktorým jej bola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej,
odôvodňovala v konaní procesnými dôvodmi spočívajúcimi v tom, že nemôže podať žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu, pretože žalobou možno považovať určenie právnej skutočnosti, len ak to
vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP) a uviedla, že z toho dôvodu podala žalobu podľa

§ 137 písm. c) CSP). Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje aj na rozdiel v nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom určovacej žaloby žalobkyne a ktoré mali byť predmetom určovacej žaloby podanej
vo veci samej, na podanie ktorej bola odkázaná súdom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia,
keď súdom jej bola uložená povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým prišlo
k zúženiu rozsahu BSM k rodinnému domu na O. ulici č. XX a podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala

určenia, že do BSM žalobkyne a žalovaného patria aj pozemky s parc. č. XXXXX o výmere 101 m2 a
parc. č. XXXXX o výmere 126 m2.

12. Pokiaľ žalobkyňa z procesných dôvodov podala žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého
možno požadovať žalobou, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem; zaťažuje žalobkyňu procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je
daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu, alebo práva, ktorý spočíva v tom, že jej
právo, resp. právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené, alebo neisté a výrok súdu o určení toto
ohrozenie, alebo neistotu, alebo neurčitosť v právnom postavení žalobkyne odstraňuje bez toho, aby
ukladal splnenie nejakej povinnosti. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť

ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu, alebo práva; nie
je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené, a kde je preto právnym
prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o
splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou
žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným

ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o plnenie nerieši, alebo ani nemôže riešiť celý obsah a dosah
sporného právneho vzťahu, alebo práva.13. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, že sporné
nehnuteľnosti patria do BSM zohľadnil aj tú skutočnosť, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené
rozsudkom právoplatným dňa 7.7.2021, čím zaniklo ich BSM, avšak odvolací súd sa nestotožnil s jeho

názorom, že vzhľadom na možnosť vyporiadania BSM v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj
dohodou, alebo právnou domnienkou o právnom režime veci patriacich do BSM po uplynutí troch rokov
od zániku BSM, nie je súdne konanie o vyporiadanie BSM nevyhnutným predpokladom vyporiadania
a že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM sporových
strán, nakoľko sa tým dosiahne určenie právneho statusu tejto nehnuteľnosti a možnosť žalobkyne, aby

na tejto nehnuteľnosti ako bezpodielová spoluvlastníčka participovala. V dôsledku zániku BSM strán
sporu rozvodom ich manželstva má žalobkyňa možnosť, pokiaľ medzi stranami nedôjde k dohode o
vyporiadaní ich BSM a má záujem o ochranu jej vlastníckeho práva pred uplynutím lehoty troch rokov
od zániku BSM, možnosť domáhať sa ochrany svojho práva žalobou o vyporiadanie BSM, ktorou má
možnosť dosiahnuť aj zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a konečné usporiadanie celého obsahu
sporného vzťahu. V konaní o vyporiadanie BSM súd najskôr ustáli na základe vykonaného dokazovania

masu BSM, a to pozostávajúcu nie len z vecí hnuteľných a nehnuteľných, ale aj z aktív a pasív, ktoré sa
môžu viazať aj k predmetnej nehnuteľnosti a následne rozhodne o ich prikázaní niektorému z bývalých
manželov a v súvislosti s tým zároveň aj o finančnej náhrade v súlade so zásadami vyplývajúcimi z
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Určenie, či sporné nehnuteľnosti patria do BSM sporových
strán, je otázkou predbežnou vo vzťahu k vyporiadaniu BSM a preto v danom prípade určovacia žaloba

nerieši celý obsah sporného vzťahu, a to aj vzhľadom na to, že žalovaný podľa jeho tvrdení podal
dňa 9.10.2023 žalobu o vyporiadanie BSM. Okrem toho v danom prípade už uplynula lehota troch
rokov od zániku BSM strán sporu, uplynutím ktorej dochádza k jeho vyporiadaniu na základe právnej
domnienky v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka v prípade, ak v tejto lehote nedošlo k jeho
vyporiadaniu dohodou, alebo ak by v tejto lehote nebola podaná žaloba o jeho vyporiadanie. Vzhľadom

na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu nebol daný naliehavý právny
záujem žalobkyne na požadovanom určení, existencia ktorého je základnou podmienkou prípustnosti
vecného prejednania určovacej žaloby.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP

zmenil tak, že žalobu zamietol.

15. Odvolací súd nerozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 12.2.2019 sp. zn. 52C/3/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 6Co/89/2019 zo dňa 30.4.2019 podľa § 336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 2 CSP,

pretože týmto rozhodnutím nebola zamietnutá žaloba, podanie ktorej bolo súdom uložené žalobkyni
uznesením o nariadení neodkladného opatrenia a ak takáto žaloba nebola podaná, o zrušení uznesenia
o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie podľa § 336 ods. 3 CSP.

16. O náhrade trov konania prvoinštančného aj odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1

a 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote vydané dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.
1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).