Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Tos/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924010198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7924010198.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov
JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Jána Slovinského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla
2025, v trestnej veci proti obvinenému A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr.zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov
zo dňa 20.2.2025 sp.zn. 5T/61/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením podľa § 50 ods. 4 Tr.zák. súd vyslovil, že podmienečne odsúdený A. B.,
nar. XX.XX.XXXX sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a súhrnný trest odňatia
slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5T/61/2024 zo dňa 06.05.2024,
právoplatného 22.05.2024 vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov vykoná.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradil odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil odsúdený sťažnosť, a to ústne do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú
bližšie neodôvodnil.

Krajský súd na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd po preskúmaní spisu zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov
sp.zn. 5T/61/2024 zo dňa 06.05.2024 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 42 ods. 1 Tr.zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 20 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne
odložený na skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2024.

Krajský súd po preskúmaní spisu zároveň zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu

Trebišov sp.zn. 0T/86/2024 zo dňa 16.08.2024 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2024.

Odsúdený spáchal skutok dňa 13.08.2024, t.j. počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že odsúdený bol doposiaľ 9- krát súdne trestaný, naposledy vyššie
citovanými súdnymi rozhodnutiami.

Podľa § 50 ods. 4 Tr.zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd
vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že
sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo
povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia

slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že za vedenie riadneho života treba považovať tú skutočnosť,
že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje
povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval
občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných

činov. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti,
ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pritom však treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej
doby.
Zároveň krajský súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v
zmysle ktorej ak podmienečne odsúdený závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že

spácha úmyselný trestný čin, prípadne spácha závažný priestupok, svedčí to spravidla o tom, že sa
neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, a že podmienečne uložený trest je potrebné
vykonať.

Krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že odsúdený nevyhovel

zákonným podmienkam, uvedeným v § 50 ods.4 Tr.zák., pretože počas skúšobnej doby neviedol riadny
život, keďže spáchal trestný čin, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený a preto správne a zákonne
postupoval prvostupňový súd, keď po vykonanom dokazovaní napadnutým uznesením podľa § 50 ods.
4 Tr.zák. rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a výkone trestu, uvedeného vo
výrokovej časti uznesenia.

Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne, keď zaradil odsúdeného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.