Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617202739
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3617202739.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Ivana Kubínyiho a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E.XXX, XXX XX C. D., právne zastúpenej: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Dunajská
25, Bratislava, IČO: 47 256 991 proti žalovanému: KOPGER s.r.o. so sídlom Hlavná 979/21, Partizánske,
IČO: 35 920 572, právne zastúpenému: JUDr. Romana Chalupková, advokátka so sídlom Levická cesta

7, Nitra, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 28. septembra 2023, č. k. PE-5C/14/2017-391 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni
sumu 2 752,28 eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2 752,28 eur od 17.04.2017 do zaplatenia
oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 397,72 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť znalcovi F. F. A., G., s miestom výkonu činnosti H., C. XXXX/XX
znalečné vo výške 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení
výšky znalečného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanému
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výrokom III. žalobkyňu zaviazal
povinnosťou zaplatiť znalcovi F. F. A., G., s miestom výkonu činnosti H., C. XXXX/XX znalečné vo výške
100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky znalečného.
Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa po úprave žalobného petitu

domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 2 752,28 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
2 752,28 eur od 14.04.2017 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 397,72 eur.
Žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným ústnu zmluvu o dielo na vyhotovenie vnútorných
strojových omietok na stavbe rekonštruovaného rodinného domu súp. č. XXX I. C. D.. Žalovanému za
účelom vyhotovenia stavebných prác poskytla sumu 3 150,- eur dňa 16.06.2016. Žalovaný zhotovil dielo
nekvalitne, na čo bol viackrát upozornený, a tiež bol žalovaný vyzvaný na odstránenie vád diela listom

zo dňa 07.10.2016, pričom vady diela ani dodatočne neodstránil. Preto podaním zo dňa 10.04.2017 od
zmluvy o dielo odstúpila. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.2. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 2 752,28 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 752,28 eur od 14.04.2017 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. zastavil konanie v časti v sume 397,72

eur. Výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 74,74
%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným
uznesením. Výrokom IV. priznal súdnemu znalcovi z odboru stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb,
stavebný materiál F. F. A., G., s miestom výkonu činnosti H., C. 2589/20 znalečné spolu v sume 1 340,08
eur s tým, že suma 1 000,- eur už bola znalcovi vyplatená zo zloženého preddavku, suma 120,- eur

bude vyplatená znalcovi z preddavku vedeného pod položkou registra D14 - 37/2020 a sumu 220,08 eur
zaplatia účastníci sporu podľa úspechu v spore. Výrokom V. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť znalcovi
F. F. A., G., znalečné vo výške 12,63 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o určení výšky znalečného a výrokom VI. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť uvedenému
znalcovi znalečné v sume 87,37 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o určenie výšky znalečného. V predmetnom rozsudku súd prvej inštancie dospel k záveru, že

žalobkyňaplatneodstúpilaodzmluvy,ktorúuzavrelasožalovaným,atopodľa§648ods.2Občianskeho
zákonníka, pričom posúdil zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami ako zmluvu o zhotovení veci na
zákazku podľa § 644 Občianskeho zákonníka. Preto aplikoval na danú vec aj osobitné ustanovenia o
nárokoch plynúcich z vád vzťahujúcich sa k zmluve o zhotovení veci na zákazku.

3.Nazákladeodvolaniažalovanéhoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokoch
I.,III.,V.aVI.zrušilavecmuvtomtorozsahuvrátilnaďalšiekonanie.Právneposúdenievecisúdomprvej
inštancie nepovažoval za správne. Odvolací súd bol toho názoru, že v prípade vyhotovenia vnútorných
strojových omietok nejde o zhotovenie veci na zákazku, ako to posúdil súd prvej inštancie, ale ide o
úpravu stavby. Zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami je v dôsledku toho potrebné posúdiť ako

zmluvu o oprave a úprave veci podľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže v preskúmavanej
veci si žalobkyňa uplatňuje nároky z vadného plnenia, preto pri právnom posúdení veci treba vychádzať
z osobitného ustanovenia zmluvy o oprave a úprave veci o nárokoch z vadného plnenia - § 655 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v posudzovanej veci je preto podstatné pre rozhodnutie v danej
veci vyhodnotiť, či žalobkyni prislúchalo právo na zrušenie zmluvy v zmysle ustanovenia § 655 ods. 1

Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa od uzavretej zmluvy so zhotoviteľom pre vady diela odstúpila
a v tomto konaní si proti zhotoviteľovi uplatňuje nároky z odstúpenia od zmluvy. V prípade, ak súd
prvej inštancie dospeje k právnemu záveru, že žalobkyni právo na zrušenie zmluvy podľa § 655 ods. 1
Občianskeho zákonníka prislúchalo, upozornil súd prvej inštancie na to, že v takomto prípade by nastúpil
režim bezdôvodného obohatenia (§ 48 ods. 2 v spojení s § 457 a s § 458 Občianskeho zákonníka),

a teda účastníci zmluvy by si navzájom museli vrátiť všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali, pričom
uvedená synalagma musí byť predmetom žaloby a musí byť poňatá do výroku rozsudku. Žalobkyni však
celkom zrejme z ňou uplatneného dôvodu spočívajúceho v odstúpení zmluvy (jej zrušení), nie je možné
priznať nárok spočívajúci v „nákladoch na odstránenie vád diela“, ako to nesprávne urobil súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí.

4. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného petitu tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2 752,28 eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 2
752,28 eur od 14.04.2017 do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 397,72 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V napadnutom rozsudku (v poradí druhom) konštatoval, že

odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, keď
konštatoval, že v danom prípade nejde o zhotovenie veci na zákazku, ale ide o úpravu a opravu stavby -
zhotovenie strojových omietok na rodinnom dome žalobkyne, teda touto úpravou stavby nevzniká nová
vec. Citoval ust. § 631, § 632, § 633 ods. 1, 2, § 634 ods. 1, 2 a § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
v súvislosti s čím uviedol, že odstúpiť od zmluvy možno až do zhotovenia diela v zmysle § 642 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa od zmluvy odstúpila listom zo dňa 10.04.2017 takmer rok po
jeho zhotovení a vyplatení celej ceny diela vo výške 3 150,- eur dňa 16.06.2016 žalovanému, teda v
súlade s právnym názorom odvolacieho súdu je odstúpenie žalobkyne od zmluvy o dielo, ktoré vykonala
listom zo dňa 10.04.2017, neplatné. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie považoval odstúpenie
žalobkyne od ústnej zmluvy o dielo za neplatné, konštatoval, že žalobkyni potom nemohlo vzniknúť ani

bezdôvodné obohatenie, ktorého sa v konaní domáhala. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa zaplatila za
dielo, ktoré bolo predmetom ústnej dohody za zhotovenie vnútorných strojových omietok v predmetnom
rodinnom dome cenu diela vo výške 3 150,- eur, ktorá bola žalovanému vyplatená v hotovosti dňa
16.06.2016 po zhotovení strojových omietok, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Predmetomsynalagmatického právneho vzťahu, ale len za predpokladu platného odstúpenia od zmluvy, by tak
bolo vrátenie celej ceny diela žalovaným žalobkyni vo výške 3 150,- eur, pričom žalobkyňa po zmene
petitu si uplatnila len vydanie sumy 2 752,28 eur, čo nie je celá cena diela v zmysle § 48 ods. 2 v

spojení s § 457 a s § 458 Občianskeho zákonníka. Teda žalovaný by mal vrátiť žalobkyni celú cenu
diela vo výške 3 150,- eur oproti povinnosti žalobkyne vydať to, o čo sa žalobkyňa na úkor žalovaného
bezdôvodne obohatila, čo je potrebné preukázať dokazovaním, ktoré nie je totožné s nákladmi na
odstránenie vád diela, ktoré ocenil znalec F. A., pričom žalobkyňa žiadne dokazovanie v tomto smere
nenavrhla vykonať, teda v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala základné atribúty

bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému
žalovanému priznal proti žalobkyni plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Zároveň
zaviazal žalobkyňu zaplatiť trovy znalca vo výške 100 % z dôvodu, že jej žaloba bola ako nedôvodná
zamietnutá.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu,

ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Ako
odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní predovšetkým namietala, že súd prvej
inštancie nesprávne v napadnutom rozsudku aplikoval právny názor odvolacieho súdu judikovaný v
jeho zrušujúcom uznesení, keď v rozpore s právnym názorom vyjadreným v zrušujúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu, na zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným aplikoval výlučne
všeobecné ustanovenia zmluvy o dielo, t. j. § 631 až § 643 Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu,
že odvolací súd vyjadril právny názor, že zmluvu o dielo je potrebné posudzovať ako zmluvu o oprave a
úpravevecipodľa§652anasl.Občianskehozákonníka,aažsubsidiárnepoužiťvšeobecnéustanovenia
zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie sa aplikáciou osobitných ustanovení o zmluve o oprave a úprave veci

podľa Občianskeho zákonníka vôbec nezaoberal, v opačnom prípade by nemohol dospieť k právnym
záverom odôvodňujúcim zamietnutie žaloby. Z ust. § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
v prípade vadnej úpravy alebo opravy veci, a neodstránenia vady v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej objednávateľom zhotoviteľovi, právom objednávateľa je zrušiť zmluvu alebo požadovať
primeranézníženiecenyopravyaleboúpravy.Aktedadospelsúdprvejinštanciekprávnemuposúdeniu,

že od zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným bolo možné zo strany žalobkyne odstúpiť
iba do momentu zhotovenia diela s poukazom na ust. § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, je takýto
právny záver nesprávny, arbitrárny a v rozpore so zákonom. Žalobkyňa uplatňovala vady u zhotoviteľa v
záručnej lehote, ktorá je podľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovená najmenej 18 mesiacov
v prípade stavebných prác, pod čo možno jednoznačne subsumovať aj strojové zhotovenie omietok.

Žalobkyňa listom zo dňa 07.10.2016 poskytla žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na odstránenie
vád, v ktorej k odstráneniu vád žalovaným nedošlo, a teda v konečnom dôsledku bolo zákonným právom
žalobkyne zmluvu zrušiť, resp. od nej odstúpiť, ako vykonala listom zo dňa 10.04.2017, prevzatým
žalovaným dňa 13.04.2017. Dodala, že v zmysle súdnej judikatúry je vo všeobecnosti od zmluvy možné
odstúpiť v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo dňa kedy sa právo mohlo prvý raz vykonať, čo zo

strany žalobkyne bolo zachované. Žalobkyňa teda splnila všetky zákonné podmienky potrebné na platné
odstúpenie od zmluvy o dielo, a preto je nevyhnutné považovať takéto odstúpenie za platné a súladné
so zákonom. Keďže došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, predmetná zmluva sa zrušila od
začiatku, a teda zmluvné strany sú si povinné vrátiť všetko, čo od druhej zmluvnej strany nadobudli.
Mala za to, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že aj v prípade, ak by považoval odstúpenie

od zmluvy o dielo žalobkyňou za platné, žalobkyňa nesprávne vyjadrila synalagmatický právny vzťah v
petite žaloby. Je zrejmé, že strojovo zhotovené omietky nemôžu byť žalobkyňou vrátené žalovanému in
natura. Bola toho názoru, že pri stanovení peňažnej náhrady za zhotovenie omietky možno vychádzať
zo sumy, ktorá je, ako bolo v konaní znalcom konštatované, potrebná na odstránenie vád diela. Hodnotu
diela, ktoré bolo doteraz vykonané preto možno stanoviť ako rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenou

sumou za dielo vo výške 3 100,- eur a sumou, ktorú je potrebné vynaložiť na odstránenie vád vo výške
2 752,28 eur, čo predstavuje sumu 397,72 eur. Takýto petit žaloby dostatočne jasne a zrozumiteľne
zohľadňuje to, čo obe zmluvné strany nadobudli, a čo sú si povinné vrátiť. Záverom vyslovila názor, že
je potrebné jej poskytnúť zvýšenú ochranu z dôvodu jej postavenia spotrebiteľa ako prirodzene slabšej
či už zmluvnej strany alebo v súdnom konaní procesnej strany, keď jediným jej záujmom bol záujem

na bezvadné zhotovenie diela žalovaným, k čomu, ako bolo v súdnom konaní znalcom preukázané,
nedošlo.6. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení v odvolaní žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s
právnym názorom odvolacieho súdu, judikovaným v uznesení zo dňa 24.02.2023, č. k. 17Co/64/2022 -

328. Opakovane poukázal na to, že dielo bolo odovzdané a prevzaté v zmysle dohody objednávateľa
diela a zhotoviteľa diela, a je preto v zmysle ust. § 642 Občianskeho zákonníka vylúčené, aby
objednávateľ diela od zmluvy o dielo odstúpil dňa 10.04.2017, t. j. takmer rok po zhotovení diela, jeho
odovzdaní a prevzatí. Žalobca v tomto štádiu vykonania diela nikdy nemohol platne a účinne odstúpiť
od ústne uzavretej zmluvy o dielo. Vyslovil názor, že predmetom sporu nie je vadnosť diela, ale vrátenie

bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi na právnom základe odstúpenia od zmluvy, ktoré
však procesne v čase jeho vykonania nebolo možné, nakoľko dielo bolo zhotovené a zákon možnosť
odstúpenia od zmluvy o dielo v čase, keď je už dielo odovzdané objednávateľovi diela, nepripúšťa.
V tejto súvislosti je preto irelevantné, či zhotovené dielo malo vady alebo nie. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že v prípade, ak by súd rozhodol tak, že by žalobe žalobkyne vyhovel, táto skutočnosť
by zakladala právny dôvod podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia práve od žalobkyne,

nakoľkožalovanýbysivtakomtoprípadeodnejuplatňovalúhraduvšetkýchnákladov,ktorémuvzniklina
zhotovenie diela, rovnako tak úhradu vykonania všetkých prác potrebných na zhotovenie diela, nakoľko
sa jednalo o zhotovenie omietok priamo na stavbe vo vlastníctve žalobkyne, a teda výsledok činnosti -
dielo žalovaný nemôže použiť v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojom odvolaní. Opätovne
poukázala na právne posúdenie veci odvolacím súdom v uznesení zo dňa 24.02.2023, sp. zn.
17Co/64/2022 - 328, ktorý vyjadril právny záver, podľa ktorého uzavretú zmluvu o dielo je potrebné
posudzovať ako zmluvu o oprave a úprave veci podľa § 652 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorá je osobitným typom zmluvy o dielo, a preto je nevyhnutné prednostne aplikovať ust. § 652

a nasl. Občianskeho zákonníka pred všeobecnou úpravou zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň stanovujú špecifické práva a povinnosti zmluvných strán, odlišné
od všeobecnej úpravy zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené preto
názor žalovaného o nemožnosti odstúpiť od zmluvy po tom ako už bolo dielo zhotovené, považuje za
nesprávny, vychádzajúci z iných ustanovení Občianskeho zákonníka ako je potrebné v danom prípade

aplikovať, a to aj v súlade so záverom odvolacieho súdu.

8. Žalovaný sa v následnom vyjadrení argumentačne pridržal predchádzajúceho vyjadrenia k odvolaniu.

9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, po nariadení

pojednávania pred odvolacím súdom v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

10. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP.

11. V preskúmavanej veci žalobkyňa ako odvolací dôvod uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

12. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, jeho podstatou je, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. V preskúmavanej veci žalobkyňa v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávnu aplikáciu
právneho predpisu, keď namieta, že súd prvej inštancie v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu,

vyjadrenom v jeho zrušujúcom uznesení, na zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným
aplikoval výlučne všeobecné ustanovenia zmluvy o dielo, t. j. § 631 až § 643 Občianskeho zákonníka,
hoci správne bolo potrebné zmluvu o dielo posudzovať ako zmluvu o oprave a úprave veci podľa ust.
§ 652 a nasl. Občianskeho zákonníka, a až subsidiárne prípadne použiť všeobecné ustanovenia ozmluve o dielo. Aplikáciou osobitných ustanovení o zmluve o oprave a úprave veci podľa Občianskeho
zákonníka sa pritom súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

14. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, spočívajúci v nesprávnej
aplikácii právneho predpisu, považoval odvolací súd za dôvodný.

15. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na predchádzajúce zrušujúce uznesenie zo dňa 24. februára
2023, č. k. 17Co/64/2022-328, kde konštatoval, že nebol správny názor súdu prvej inštancie, ktorý pri

svojom v poradí prvom rozhodnutí posúdil zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami ako zmluvu
o zhotovení veci na zákazku v zmysle § 644 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že
v danom prípade mali byť na právny vzťah sporových strán aplikované osobitné ustanovenia zmluvy
o oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vzhľadom na to, že
takýto špecifický právny vzťah upravuje Občiansky zákonník osobitne (t. j. odchylne od všeobecnej
úpravy zmluvy o dielo), na práva a povinnosti (zodpovednosť za vady, záručná doba, nároky z vád, atď.),

je potrebné prednostne aplikovať osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy
o oprave a úprave veci podľa § 652 a nasl. Občianskeho zákonníka a až následne prípadne všeobecné
ustanovenia zmluvy o dielo podľa § 631 a nasl., ktoré sa aplikujú v prípade, ak osobitné ustanovenia
zmluvy o oprave a úprave veci neobsahujú špeciálnu úpravu práv a povinnosti účastníkov tejto zmluvy.
Na týchto záveroch odvolací súd zotrváva a nemá dôvod sa od nich odkloniť.

16. V preskúmavanej veci si žalobkyňa nepochybne uplatňovala nároky z vadného plnenia, a preto pri
právnom posúdení veci bolo potrebné vychádzať z osobitného ustanovenia zmluvy o oprave a úprave
veci o nárokoch z vadného plnenia podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je vec
opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je

povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ
neodstráni v dohodnutej lehote, alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie
zmluvy, alebo na primerané zníženie ceny opravy, alebo úpravy. Odvolací súd sa pritom nestotožnil
s názorom súdu prvej inštancie a žalovaného, že po odovzdaní a prevzatí diela už nie je možné od
zmluvy odstúpiť, nakoľko by to úplne vylučovalo uplatnenie nárokov objednávateľa z vadného plnenia.

Preto odvolací súd nevidel dôvod, prečo by sa na danú vec mali aplikovať iba všeobecné ustanovenia
§ 642 Občianskeho zákonníka, ako to urobil súd prvej inštancie.

17.Vposudzovanejvecizvykonanéhodokazovania,zopakovanéhoajpredodvolacímsúdomvyplynulo,
že vykonané dielo malo vady, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2020 zo dňa 26.08.2020

vypracovaného znalcom F. F. A., G., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb,
stavebný materiál, ktorý v záveroch znaleckého posudku uviedol, že príčinou chýb a porúch diela –
prasklín vnútorných strojových omietok v rodinnom dome súp. č. XXX v obci C. D. bolo porušenie
technologickej disciplíny v čase tuhnutia a tvrdnutia strojových omietok (zmrašťovacie trhliny), ďalej
porušenie technologickej disciplíny v zmysle aplikácie omietkovej zmesi s rozdielnou konzistenciou,

resp. porušenie technologickej disciplíny realizácie v zmysle rozdielneho pomeru miešania zložiek v
rámci lokálnej opravy omietok. Záverom znaleckého posudku zároveň znalec konštatoval, že chyby a
poruchy strojových omietok realizovaných v objekte predmetného rodinného domu možno považovať
za chyby a poruchy odstrániteľné, pričom celkové náklady na odstránenie chýb a porúch realizovaných
strojových omietok stanovil na sumu 2 752,28 eur.

18. Keďže zo záverov predmetného znaleckého posudku vyplýva, že sa jedná o vady odstrániteľné,
žalobkyňa mala právo v zmysle ust. § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy o dielo odstúpiť,
keď zo zisteného skutkového stavu veci vyplynulo, že zhotoviteľ vady diela neodstránil v dohodnutej
lehote. Žalobkyni ako objednávateľke prác pritom prislúchalo právo výberu, či pre neodstrániteľné

vady diela od zmluvy odstúpi alebo uplatní právo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy
veci. Žalobkyňa si vybrala alternatívu odstúpenia od zmluvy, čo vykonala listom zo dňa 10.04.2017,
doručeným žalovanému dňa 13.04.2017.

19. Odstúpenie od zmluvy vykonané žalobkyňou preto odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie

považoval za platné, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku a k následnému nastúpeniu
režimu bezdôvodného obohatenia (§ 48 ods. 2 v spojení s § 457 a s § 458 Občianskeho zákonníka),
teda účastníci zmluvy si musia vzájomne vrátiť všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali. Žalobkyňa
tak vzniklo právo na vrátenie vyplatenej sumy za dielo vo výške 3 150,- eur (z ktorej si žalobkyňasúdne uplatnila iba sumu 2752,28 eur), oproti povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému hodnotu diela
ktoré bolo doteraz vykonané, ktoré žalobkyňa ohodnotila na sumu 397,72 eur. K výške tejto sumy
žalovaný v priebehu konania nevzniesol žiadne námietky, nedomáhal sa protinávrhom zaplatenia inej

ceny vykonaného diela, ani nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie.

20. Odvolacia námietka žalobkyne tak bola dôvodná. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zároveň žalobkyni priznal uplatnené úroky
z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty troch dní, uvedenej vo výzve zo dňa

10.04.2017, ktorá bola žalovanému doručená dňa 13.04.2017, t. j. odo dňa 17.07.2007 do zaplatenia. Vo
zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania (žalobkyňou uplatnených odo dňa 14.04.2017) odvolací
súd žalobu zamietol.

21. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému

nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

22. Keďže žalovaný bol v konaní neúspešný, odvolací súd ho zaviazal výrokom III. zaplatiť aj znalečné
súdom ustanovenému znalcovi F. F. A., G., vo výške 100 %, v lehote troch dní od právoplatnosti

uznesenia súdu prvej inštancie o určenie výšky znalečného.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).