Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25C/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378805
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6122378805.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: IH.. R. A., H.. XX.XX.XXXX, C. C.,

S. XXXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Garom, so sídlom Bratislava, Štefánikova 14,
proti žalovanej: C.. B. A., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XX, zastúpenej: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Trnava, Hlavná 11, IČO: 47 254 581, o zaplatenie 27 328,69 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 358,19 eura spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 3 358,19 eura od 27.03.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 75,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica
- pracovisko upomínacieho konania (ďalej len upomínací súd) domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 27 328,69 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 500 eur odo dňa
13.05.2020 do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 500 eur odo dňa 14.05.2020
do zaplatenia, 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7 000 eur odo dňa 14.05.2020 do zaplatenia,
5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 970,50 eura odo dňa 16.05.2020 do zaplatenia, 5 %

ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 358,81 eura odo dňa 27.03.2021 do zaplatenia, titulom náhrady
polovice dlhu zaplateného žalobcom po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasne
žiadal náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
44C/227/2016 zo dňa 18.04.2018 súd zaviazal p. R. A. (v tomto konaní žalobcu), a p. C.. B. A. Q.. Ž. (v
tomto konaní žalovanú), aby spoločne a nerozdielne zaplatili p. A. Ž. B. C. Ž., sumu vo výške 40 000 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40 000 eur od 26.05.2016 do zaplatenia, a to
do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III bol

potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/28/2019 zo dňa 25.02.2020. Uviedol, že
v celom rozsahu splnil záväzok uložený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave a žalobcom v konaní
vedenom pod sp. zn. 44C/227/2016 uhradil celkovo sumu vo výške 47 941 eur, pozostávajúcu z istiny
vo výške 40 000 eur a z úrokov z omeškania vo výške 7 941 eur. Žalobca svoje tvrdenia preukázal
úhradami zo dňa: 12.5.2020 vo výške 11 000 eur, 13.5.2020 vo výške 15 000 eur, 13.5.2020 vo výške 14
000 eur, 15.5.2020 vo výške 7 941 eur. Uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/227/2016
zo dňa 22.02.2021 súd zaviazal p. R. A. B. S.. C.. B. A. Q.. Ž., aby spoločne a nerozdielne zaplatili p.

A. Ž. B. C. Ž. náhradu trov prvostupňového konania vo výške 6 716,39 eura. Žalobca dňa 26.03.2021
vykonal úhradu trov vo výške 6 716,39 eura v prospech účtu právneho zástupcu, Advokátska kancelária
JUDr. Michal Krutek, s.r.o. Oznámením o prevzatí právneho zastúpenia JUDr. Andrej Gara, advokát
zo dňa 06.07.2022 vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 27 328,69 eura spolu s príslušenstvom.Žalovaná si zásielku riadne prevzala, avšak žalobcovi neuhradila do dnešného dňa ani len z časti svoj
dlh. Poukázal na § 511 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca a žalovaná boli zaviazaní spoločne a nerozdielne k úhrade dlžnej sumy a povinnosť úhrady voči

veriteľom splnil výlučne žalobca, žalobca sa touto žalobou domáha voči žalovanej zaplatenia jej časti
podielu, zodpovedajúcemu polovice zaplatenej časti žalobcom.

2.Upomínacísúdvydaldňa09.08.2022platobnýrozkazsp.zn.38Up/1039/2022,protiktorémužalovaná
podala odpor. Žalobca navrhol podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní,

pokračovať v konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku. Upomínací súd postúpil
vec na prejednanie Okresnému súdu Piešťany.

3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že žalobca v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu
opomenul skutočnosť, že dňa 15.07.2022 mu bolo doručené vyjadrenie k výzve na úhradu umy 27
378,69 eura. Obdobne bolo žalobcovi v tejto veci zasielané vyjadrenie k výzve aj dňa 17.12.2021, kde

obdobne, ako vo vyjadreniach k výzvam uviedli, že táto suma má byť zahrnutá v rámci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedla, že súčasťou pasív patriacich do BSM okrem
iného aj: pôžička vo výške 40 000 eur, ktorú žalobcovi a žalovanej poskytli rodičia žalovanej. V uvedenej
veci je v súčasnej dobe vedený súdny spor na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.: 44C/227/2016,
s ktorého obsahom je žalobca ako jedna zo strán sporu (v uvedenom spore v postavení žalovaného v

rade 1) oboznámený. V konaní o vyporiadanie BSM konajúci súd predmetné podanie prijal a nevyslovil
právny názor, že by predmetná pôžička nespadala do režimu BSM, resp. že by nemala byť predmetom
výrokovej časti budúceho rozsudku, a to z dôvodu, že ide o spoločný záväzok oboch manželov. Pokiaľ
niektorý z manželov po zániku BSM so svojho majetku uhradil niečo na spoločný záväzok pochádzajúci
čiužzúveruvbankealebokpôžičkyposkytnutejFOaleboPO,atobezohľadunato,čitentozáväzokbol

splatený v celosti alebo len čiastočne do skončenia konania o vyporiadanie BSM, tak tento manžel má
nárok,abysauvedenézohľadnilovrámcivyporiadaniaBSM.Vtejtosúvislostipoukázalanaustanovenie
§ 159 zákona č. 160/2015 Z. z.: „ Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na
súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa
začaloneskôr.“Akoužvyplývazvyššieuvedenéhosúčasťoupasívvrámcivyporiadaniabezpodielového

spoluvlastníctva Žalobcu a Žalovanej vedeného na OS PN pod sp. zn.: 7C/42/2017 je práve už aj
pôžička, ktorej istina predstavuje celkovú sumu 40 000 eur. Prekážka litispendencie je založená na
totožnosti subjektov a aj totožnosti predmetu sporu, pričom máme zato, že uvedené je v tomto prípade
splnené a nie je možné aby bolo vedené ďalšie konanie v tej istej veci s rovnakými subjektmi. Poukázala
na viacero rozhodnutí týkajúcich sa BSM. Záverom uviedla, že pokiaľ žalobca po zániku BSM uhradil

zo svojho splátky spoločného úveru, tak bez ohľadu na to, či došlo k jeho úplnému, alebo čiastočnému
splateniu, ide pohľadávku, ktorá má byť uplatnená v rámci už prebiehajúceho konania o vyporiadaní
BSM, v ktorom súd predmetné splátky zohľadní pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu. Ako sme ale už
uviedli, zahrnutie predmetnej pôžičky sme navrhli už v r. 2017, pričom súd sa s našim návrhom stotožnil a
uvedenú pôžičku nevylúčil na samostatné konanie a ani svojim právnym názorom jej zahrnutie do masy

BSM žiadnym spôsobom nespochybnil. Taktiež dala do pozornosti žalobcu, že v prípade vyporiadania
BSM sa toto vyporiadava ako celok a nie je možné jeho jednotlivé zložky izolovať a prejednávať v
samostatných konaniach.

4. Žalovaný v replike zo dňa 05.09.2022 uviedol, že jeho nárok je dôvodný, poprel tvrdenia žalovanej

ohľadom existencie prekážky litispendencie a tvrdil, že nároku, čo do istiny na zaplatenie sumy vo
výške 27 328,69 eura spolu s prísl. sa domáha v súlade s § 511 a§ 517 Občianskeho zákonníka.
Žalobca poprel tvrdenie žalovanej, že konanie pred tunajším súdom zakladá prekážku litispendencie, a
to výlučne z dôvodu, že v súčasnosti je vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/42/2017
konanie o vyporiadanie BSM medzi stranami tohto sporu. Uviedol, že predmetom konania vedeným pred

Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 7C/42/2017 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, čo do ich majetku (aktív) a čo do ich dlhov a záväzkov (pasív), ktoré patrili a existovali
v čase jeho zániku, pričom o výške tohto dlhu konajúci súd rozhodne v okamihu vyporiadania BSM.
Žalobca sa v predmetnom konaní domáha zaplatenia 1 dlžnej sumy v zmysle právoplatných súdnych
rozhodnutí1, z ktorých boli sporové strany zaviazané spoločne a nerozdielne a ktoré žalobca uhradil

výlučne sám po zániku BSM. Žalobca uhradil pohľadávku veriteľov z vlastných finančných prostriedkov,
a to napriek tomu, že v zmysle týchto rozhodnutí boli bývalí manželia zaviazaní k plneniu spoločne a
nerozdielne. Tvrdil, že je dôvodné domáhať sa voči žalovanej zaplatenia požadovanej sumy v súlade
s § 511 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná o samostatne uplatniteľný nárok žalobcuvoči žalovanej. Žalovaná svoju argumentáciu ohľadom uplatnenia nároku žalobcu v predmetnom konaní
zakladá výlučne na tvrdení, že pohľadávku žalobcu voči žalovanej je potrebné vyporiadať v rámci
konania o vyporiadaní BSM. Z uvedenej argumentácie Žalovanej je preto nesporné, že Žalovaná si

je vedomá svojho záväzku voči Žalobcovi. Žalovaná založila odôvodnenie svojho odporu s použitím
právnej argumentácie, ktorá nie je aplikovateľná pre dané konanie, nakoľko žalobca po zániku BSM,
z vlastných finančných zdrojov, splatil dlh veriteľom, z ktorého boli obaja manželia zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Tým, že súdne rozhodnutia zaviazali sporové strany k plneniu ich záväzku spoločne
a nerozdielne, a to napriek tomu, že v čase vydania súdnych rozhodnutí bolo manželstvo sporových

strán právoplatne rozvedené (BSM zaniknuté), súdne rozhodnutie založilo pasívnu solidaritu dlžníkov.
Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie
od ktoréhokoľvek dlžníka a dlžník je povinný poskytnúť toto plnenie veriteľovi s tým, že ten z dlžníkov,
ktorý zaplatil dlh veriteľovi nad rámec jeho prislúchajúceho podielu, má právo regresu voči dlžníkovi,
za ktorého plnil. Žalobca uviedol, že pohľadávku veriteľov splatil po zániku BSM výlučne sám, o čom
súdu doložil dôkaz v podobe výpisov zo svojho bankového účtu, vedenom v Tatra banke, a.s. V zmysle

doložených výpisov z bankového účtu žalobcu je jasné, že žalobca uhradil v prospech účtu veriteľov
celkovosumuvovýške54657,38eura,pričompodielžalobcujemuprislúchajúcijevovýške1zaplatenej
sumy, t. j. vo výške 27 328,69 eura. Tým, že žalobca uhradil celý záväzok sporových strán nad rámec
svojho prislúchajúceho podielu, vychádzajúc z právnej domnienky, že podiely spoludlžníkov sú rovnaké,
žalobca sa domáha voči žalovanej zaplatenia jej prislúchajúceho podielu, ktorý je vo výške 27 328,69

eura. Tvrdil, že popri istine má voči žalovanej aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Tým, že Žalovaná sa dostala do omeškania s platením svojej časti podielu,
žalobca sa domáha úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca
vykonal úhradu nad rámec jemu prislúchajúceho podielu, a to zo sumy 1 vykonanej úhrady v prospech
veriteľov. Žalovaná splatenie dlžnej sumy v zmysle súdnych rozhodnutí ponechala v plnej výške na

ťarchu žalobcu, a to napriek tomu, že ju žalobca niekoľkokrát vyzýval na to, aby sa spoločne podieľala
na splatení svojho prislúchajúceho podielu. Keďže žalobca plnil veriteľom nad rámec svojho podielu, t.
j. aj za žalovanú, pričom plnil aj sám za seba, má právo požadovať od žalovanej zaplatenie toho, čo plnil
nad rámec jemu pripadajúcemu podielu, a to aj spolu s úrokom z omeškania.

5. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 25C/44/2022-98 z 20. decembra 2022 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/39/2023 z 16. mája 2023 konanie v
časti o zaplatenie sumy 23 970,50 eura zastavil. Uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s uznesením
odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 15.06.2023.

6. Na základe vyššie uvedeného predmetom tohto konania naďalej ostalo konanie o zaplatenia 3 358,19
eura (1/2 zo sumy 6 716,39 eura), týkajúce sa úhrady trov konania vo výške 6 716,39 eura, ktoré uhradil
v plnej výške žalobca dňa 26.03.2021 (aj za žalovanú).

7. Žalovaná v duplike zo dňa 13.09.2023 uviedla, že nárok žalobcu v ostatnej výške 3 358,19 eura v

tomto konaní za nedôvodný a žalobcom uplatnená suma je podľa jej názoru súčasťou masy BSM, ktorá
sa vyporiadava v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/42/2017, nakoľko aj v prípade úhrady splátky hypotéky
na istinu ako aj na príslušenstvo, a to aj po zániku BSM, sú tieto súčasťou masy BSM a vyporiadavajú
sa spolu s ostatnou masou BSM. Predmetom tohto konania tak zostala zo sumy 27 328,69 eura len
suma 3 358,19 eura, ktorá predstavuje 1 trov konania uhradenej v konaní na OS BA II pod sp. zn.

44C/227/2016. Poukázala na § 438 ods. 2 OZ, že v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že
tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody a zároveň podľa §
420 ods. 3 OZ, sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Toto konanie síce nie je
konaním o náhradu škody, ale zastala názor, že posudzovanie nároku žalobcu na základe zavinenia jeho
vzniku je nevyhnutné aj v tomto konaní, a to z dôvodu, aby žalobca neprenášal na žalovanú náhradu trov

konania na OS BA III pod sp. zn. 44C/227/2016, ktoré zavinil výlučne žalobca. Vo vzťahu k predmetnému
nároku na úhradu 1 trov konania preto poukázala na to, že na dĺžke trvania predmetného sporu a s tým
spojených trovách konania cedeného na OS BA III pod sp. zn. 44C/227/2016 mal hlavný podiel žalobca,
ktorý podal odpor voči PR a následne popieral uvedenú pohľadávku, pričom žalovaná nepodala ani
odpor a ani predmetnú pohľadávku nepopierala. Bol to teda žalobca, ktorý v podstatnej miere zavinil

vznik trov na strane žalobcov v konaní na OS BA III pod sp. zn. 44C/227/2016, ako aj v odvolacom
konaní (v odvolacom konaní súd na náhradu trov zaviazal výlučne žalobcu), pričom teraz si ich uplatňuje
voči žalovanej. Uvedené konanie žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak by totiž
žalobca nepodal nedôvodný odpor voči platobnému rozkazu, tak by trovy žalobcov v konaní na OS BAIII pod sp. zn. 44C/227/2016 boli podľa platobného rozkazu len v sume 2 432,90 eura (trovy konania a
súdny poplatok) a nie v sume 6 716,39 eura, ktorá bola uhradená po skončení celého konania. Žalobca
teda sám spôsobil nárast trov konania o cca 176 %. Po pripojení a oboznámení celého spisu OS BA

III pod sp. zn. 44C/227/2016 pritom bude súd vidieť, že žalovaná žiadnym spôsobom v danom konaní
uplatnenú pohľadávku nerozporovala a nepodala ani odpor voči platobnému rozkazu. Všetky tieto úkony
vykonával výlučne žalobca. Podľa § 256 ods. 2 CSP pritom platí, že ak strana procesne zavinila trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Z uvedeného je zrejmé,
že súd v konaní pod sp. zn. 44C/227/2016 nemohol k úhrade trov prvoinštančného konania zaviazať len

žalobcu, keďže tento bol spolu so žalovanou na jednej strane konania, t. j. na strane žalovaných. Avšak
práve na zohľadnenie toho, kto sa akou mierou zavinil na vzniku, ale najmä na trvaní konania pod sp.
zn. 44C/227/2016 je priestor v tomto konaní. Nie je totiž žiadny dôvod na to, resp. bolo by aj v rozpore
s dobrými mravmi, aby sa žalovaná podieľala aj na úhrade trov konania, ktoré boli navýšené o cca 176
% zavinil len a výlučne žalobca. Navrhla, aby súd žalobu vo zvyšku zamietol ako nedôvodnú, alebo
aby pri priznaní výšky nároku zohľadnil to, že výlučne žalobca zavinil vznik prvoinštančného konania

od podania odporu voči PR.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, poslednou
výzvou na úhradu dlžnej sumy spolu s fotokópiou podacieho lístka, rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 5Co/28/2019 z 25. februára 2020, uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn.

44C/227/2016 z 22. februára 2021, pohybmi na účte žalobcu (realizácia platieb trov prvoinštančného
a odvolacieho konania), pohybmi na účte žalobcu (realizácia platieb vo výške 47 941 eur), vyjadrením
žalovanej k predžalobnej výzve, vyjadrením žalovanej v konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
11Pc/5/2016, vyjadrením žalobcu v konaní Okresného súdu Piešťany 7C/42/2017, vyjadrením žalovanej
k žalobe v konaní Okresného súdu Bratislava III 11Pc/5/2016, pohybmi na bežnom účte žalobcu,

fotokópiou rozsudku Okresného súdu Bratislava III o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k
maloletým a zistil tento skutkový stav veci:

9. Žalobca a žalovaná boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/227/2016 z 18. apríla
2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/28/2019 z 25.

februára 2020 zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť pánovi A. A. B. S. C. A. sumu vo výške 40
000 eur spolu s úrokom z omeškaniavo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.05.2016 do zaplatenia.
Zároveň boli žalobca a žalovaná uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/227/2016 z
22. februára 2021 zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť pánovi A. A. B. S. C. A. náhradu trov
prvoinštančného konania vo výške 6 716,39 eura. Žalobca v celom rozsahu uhradil záväzky vyplývajúce

z vyššie uvedených rozhodnutí, a to 40 000 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 7 941
eur a tiež vyčíslené trovy prvoinštančného konania vo výške 6 716,39 eura. Výzvou zo dňa 06.07.2022
vyzval žalovanú na úhradu 1 z ním uhradenej sumy, a teda na uhradenie sumy 27 328,63 eura. Žalovaná
svoj podiel vyplývajúci z vyššie uvedených rozhodnutí, v rámci ktorých boli (žalobca a žalovaná) na
zaplatenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, žalobcovi do dnešného dňa neuhradila.

10. Z dôvodu implementácie reformy súdnej mapy účinnej od 01.06.2023 v zmysle § 18l ods. 1 písm.
g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu
súdnictva z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava.

11. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),
zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

12. Podľa § 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh
sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.

13. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.15. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

17. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je viazané na trvanie manželstva. Zánikom manželstva
zaniká tiež bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V prípade zániku manželstva rozvodom zaniká
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dňom právoplatnosti rozsudku súdu vo výroku o rozvode
manželstva. Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov tu nastáva priamo zo zákona.

18. Ak v rámci záväzkového vzťahu vystupuje na niektorej zo strán (prípadne na všetkých) viac ako

jedna osoba v právnom zmysle, ide o tzv. spoločné záväzky. Ustanovenie § 511 ods. 1 upravuje osobitný
druh spoločných záväzkov, a to pasívnu solidaritu, resp. solidárny dlh. Označenie spoločného dlhu
ako „pasívneho“ súvisí s pluralitou subjektov na strane dlžníka a znamená, že nositeľom povinnosti
zo spoločného záväzku je viacero dlžníkov (minimálne dvaja), ako „pasívnych“ účastníkov právneho
vzťahu. Pokiaľ ide o solidárny charakter tohto druhu spoločných záväzkov, je daný tým, že viacerí dlžníci

sú identickému veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Spoločne v tom zmysle, že sú zaviazaní
všetci spolu na to isté plnenie, a nerozdielne v tom zmysle, že každý zo spoludlžníkov je povinný
splniť veriteľovi nerozdelený dlh ako celok, pričom nemôže žiadať jeho rozvrhnutie medzi ostatných
spoludlžníkov. Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov a ak dlh splní
jeden dlžník, zanikne tým aj povinnosť ostatných dlžníkov. Zákonom ustanovená pasívna solidarita má

kogentný charakter a neumožňuje dlžníkom vzájomnou dohodou určiť, že voči veriteľovi zodpovedá iba
niektorý z nich. Možnosť vnútorného usporiadania pomerov medzi spoludlžníkmi tým nie je dotknutá.
Pasívna solidarita favorizuje právnu pozíciu veriteľa, ktorý má v dôsledku plurality dlžníkov väčšiu
možnosť a pravdepodobnosť uspokojenia svojej pohľadávky. Navyše je oprávnený nárokovať si od
ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov celé plnenie alebo jeho časť podľa vlastného uváženia. Dlžníci nemôžu

požadovať, aby veriteľ dlh medzi nich rozdelil, domáhal sa plnenia iba od niektorého zo spoludlžníkov,
alebo aby medzi nimi zachoval akékoľvek poradie. V súdnom konaní sa môže veriteľ efektívne domáhať
aj uloženia povinnosti všetkým dlžníkom súčasne s tým, že súd vo výroku rozhodnutia uloží dlžníkom
splnenie povinnosti spoločne a nerozdielne. Splnenie dlhu jedným zo solidárne zaviazaných dlžníkov má
nevyhnutne za následok zánik záväzku aj u všetkých ostatných spoludlžníkov, bez ohľadu na ich reálnu

účasť na plnení. Solidárnemu dlžníkovi, ktorý plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na celkovom
dlhu, vzniká tzv. následný regres. Regresný nárok sa vzťahuje iba na tú časť plnenia, ktorá prevyšuje
dlžníkov podiel. Ak došlo k splneniu celého dlhu, objem regresu sa rovná celkovému plneniu zníženému
o časť pripadajúcu na dlžníka, ktorý plnenie poskytol. Rovnaký princíp sa uplatní aj pri čiastočnom
splnení celého dlhu, avšak voči dlžníkovi, ktorý plnil, sa zohľadní vždy jeho podiel na dlhu ako celku.

Regresný nárok je riadne uplatniteľný v súdnom konaní.

19. Po zastavení konania v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 23 970,50 eura z dôvodu prekážky
listispendencie ostal predmetom tohto konania spor o zaplatenie sumy 3 358,19 eura, a teda 1/2 zo
sumy 6 716,39 eura, na ktorú boli žalobca a žalovaná zaviazaní spoločne a nerozdielne, ako úhradu

trov prvoinštančného konania, v rámci konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 44C/227/2016. Žalobca uhradil trovy konania vzniknuté v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 44C/227/2016 v plnej výške. V predmetnom konaní, po čiastočnom zastavení
konania, si žalobca uplatňoval od žalovanej regresný nárok na zaplatenie 1/2 zo sumy 6 716,39 eura,
a teda podielu pripadajúceho na žalovanú. K vzniku tohto dlhu, ktorý žalobca za žalovanú splnil došlo

v čase po právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a teda po zániku BSM. Manželstvo
strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/104/2015-399, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2016. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov teda zaniklo dňom
29.04.2016.TrovykonaniavkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaIIIpodsp.zn.44C/227/2016
vznikli vydaním uznesenia dňa 22.02.2021 a žalobca ich uhradil v plnej výške dňa 26.03.2021, čo mal

súd za preukázané z predložených listinných dôkazov a právoplatných rozhodnutí súdov v konaniach
uvedených vyššie. Spornou v konaní bola otázka, či suma, ktorá ostala predmetom tohto konania je
súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie. Súd je toho názoru, že keďže dlh vo
výške 6 716,39 eura vznikol až vydaním uznesenia o výške trov konania dňa 22.02.2021 a teda skoro5 rokov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na ktorý boli strany sporu zaviazaní
spoločne a nerozdielne, dlh nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.
Zároveň k námietkam žalovanej týkajúcim sa dobrých mravov súd má za to, že žalovaná v konaní,

v ktorom vznikol spoločný dlh strán sporu, bola účastníčkou konania rovnako ako jej bývalý manžel
(žalobca) a mohla taktiež podávať opravné prostriedky, prípadne prostriedky procesnej nápravy, v
neposlednom rade, keď má za to, že trovy konania nespôsobila, mohla ešte pred samotným podaním
žaloby dlh uhradiť, prípadne po podaní žaloby uznať svoj dlh a nezaťažovať konanie ďalšími trovami.
Súd je toho názoru, keďže sa už vyššie naznačeným spôsobom nesprávala, že by bolo v rozpore s

dobrými mravmi mať za to, že trovy konania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 44C/227/2016 nespôsobila. Zároveň, ak Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp.
zn. 44C/227/2016 rozhodol o nároku na náhradu trov konania a následne aj o výške trov konania, nie
je dôvod takéto rozhodnutie spochybňovať, keďže pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
sa súd zaoberal aj otázkou zavinenia v tomto konaní a keď žalovaná nebola spokojná s rozhodnutím
Okresného súdu Bratislava III o nároku na náhradu trov konania, prípadne s rozhodnutím o výške

náhrady trov konania, mala možnosť účinne sa brániť a podať proti týmto rozhodnutiam odvolanie resp.
sťažnosť. Keďže žalobca v zmysle § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka dlh, na ktorý bol zaviazaný
spoločne a nerozdielne so žalovanou splnil výlučne sám, je oprávnený požadovať od žalovanej regresnú
náhradu, v danom prípade vo výške 1 zo sumy 6 716,39 eura, teda 3 358,19 eura. Na základe vyššie
uvedených skutočností, predložených listinných dôkazov a súdnych rozhodnutí, súd mal za preukázanú

dôvodnosť regresného nároku žalobcu a preto rozhodol tak, že žalobe o zaplatenie sumy 3 358,19 eura
vyhovel.

20. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojho splatného záväzku voči žalobcovi, súd
priznal žalobcovi aj právo na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý si uplatnil v súlade s § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to odo dňa
nasledujúceho po vykonaní úhrady, od 27.03.2021 až do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

21. Súd zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu

Bratislava III sp. zn. 44C/227/2016 s cieľom predísť navyšovaniu trov konania a tiež z dôvodu, že
skutkový stav veci bol súdu jasný z pripojených listinných dôkazov a súdnych rozhodnutí, a nepovažoval
za potrebné zbytočne odročovať pojednávanie za účelom vykonania tohto dôkazu. Taktiež z vyššie
uvedeného dôvodu a z dôvodu nadbytočnosti zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom
žalobcu a žalovanej.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
podaním žaloby napriek tomu, že v časti, ktorú si nárokoval, už bolo skôr začaté iné súdne konanie,
z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto súd priznal žalovanej v časti týkajúcej sa
zastaveného konania nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalobca si v konaní uplatnil nárok

na zaplatenie sumy 27 328,69 eura s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie sumy 3 358,81
eura (12,29 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti
(23 970,50 eura) súd konanie uznesením č. k. 25C/44/2022-98 z 20. decembra 2022, v spojení s
potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 24Co/39/2023 z 16. mája 2023, zastavil z dôvodu
prekážky listispendencie (87,71 % žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalovanej. Pomer úspechu a

neúspechužalovanejpredstavoval75,42%(87,71%-12,29%).Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.