Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201682
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:1022201682.2

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., občianka Slovenskej republiky, zast.:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce,
IČO: 47 236 183, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova

8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OdVS-6-16/2022 zo dňa 5.
októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého
stupňa“) Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č.
7 582 zo dňa 4. augusta 2022 (ďalej ako „Personálny rozkaz“) podľa 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134
ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o štátnej službe profesionálnych
vojakov“) prepustil žalobkyňu zo služobného pomeru profesionálnej vojačky v dočasnej štátnej službe,
ktorej služobný pomer sa skončil dňa 10. augusta 2022, z dôvodu, že porušila základnú povinnosť
profesionálneho vojaka tým, že požila alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úloh mimo územia
Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.
VodôvodneníPersonálnehorozkazuorgánverejnejsprávyprvéhostupňauviedol,ževeliteľPredsunutej

prítomnosti Lotyšsko spracoval návrh na prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru profesionálnej
vojačky (ďalej ako „Návrh“), ktorý bol orgánu verenej správy prvého stupňa doručený dňa 12. júla 2022.
Žalobkyňa bola s Návrhom oboznámená dňa 18. júla 2022.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa k dôvodom prepustenia žalobkyne zo služobného pomeru
profesionálnej vojačky uviedol, že žalobkyňa bola od 1. decembra 2021 podľa § 77 ods. 1 písm.

a) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vyslaná mimo územia Slovenskej republiky
na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu v rámci
Posilnenejpredsunutejprítomnosti(EnhancedForwardPresence–eFP)NATOvPoľsku,Litve,Lotyšsku
a Estónsku. Z predložených dokladov vplynulo, že žalobkyňa bola dňa 20. júna 2022 na vojenskej
základni v Adaži, Kempe Adaži v budove HOSTEL č. 3 príslušníkmi Skupiny vojenskej polície eFP
Lotyšsko za prítomnosti náčelníka pohotovostnej časti nadporučíka E. F. G. v čase o 8:24 hod.

miestneho času podrobná vykonaniu dychovej skúšky na zistenie objemovej koncentrácie alkoholu
v dychu s výsledkom 0,23 mg na liter vydychovaného vzduchu a pri opakovaných skúškach na zistenieobjemovej koncentrácie alkoholu v dychu v čase o 8:45 miestneho času bol výsledok 0,19 mg na liter
vydychovaného vzduchu, v čase o 9:13 miestneho času bol výsledok 0,13 mg na liter vydychovaného
vzduchuavčaseo10:18hod.miestnehočasubolvýsledok0,00mgnalitervydychovanéhovzduchu.Na

základeuvedenéhospracovalveliteľPredsunutejprítomnostiLotyšskoNávrhanáslednebolažalobkyňa
s ním oboznámená, čo potvrdila svojím podpisom. Žalobkyňa vo vyjadrení k Návrhu uviedla, že dňa 19.
júna 2022 bola pri príležitosti svojich narodenín v čase služobného voľna na večeri v reštaurácii, kde
požila nanajvýš dva poháre vína. Pozitívny výsledok dychovej skúšky dňa 20. júna 2022 pripísala požitiu
kvapiek obsahujúcich značný pomer alkoholu, ktoré užíva z dôvodu zdravotných ťažkostí s trávením. Do

služby nastúpila, keďže nepociťovala žiadne ovplyvnenie svojho vedomia v dôsledku požitia alkoholu
večer pred nástupom do služby. Žalobkyňa poukázala na svoj doterajší priebeh štátnej služby, počas
ktorého nebola ani raz disciplinárne potrestaná, naopak, bola viackrát disciplinárne odmenená. Štátnu
službu považuje žalobkyňa za svoje životné poslanie a chcela by v nej pokračovať. K vyjadreniu
žalobkyne orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že podľa § 134 ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov profesionálny vojak nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase

alebo počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) daného zákona,
pričom obdobie „počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky“ subsumuje aj
obdobie mimo služby, keď profesionálny vojak štátnu službu nevykonáva. Zákonodarca jasne deklaroval
vôľu v potrebe zákazu požívania alkoholických nápojov profesionálnymi vojakmi počas celej doby
vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, teda aj v rámci osobného voľna. Pôsobenie

profesionálneho vojaka v takomto priestore predpokladá vyššie riziko možnosti reálneho nasadenia
v spojení s reálnym očakávaním, že aj počas osobného voľna môže byť nasadený na plnenie úloh, ktoré
vyplývajú z mandátu na účely plnenia záväzku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa
požila alkoholické nápoje aj v služobnom čase, a to podľa dychových skúšok certifikovaného testera.
Žalobkyňa si z titulu svojho postavenia musela byť vedomá, aké následky jej konania môžu nastať.

Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa je irelevantné v akej forme žalobkyňa alkohol požila,
či vo forme liečiva alebo alkohol obsahujúceho nápoja. Je všeobecne známe, že užitie liekov podľa
odbornej literatúry (Straka a kol.: Súdnolekárska alkohológia) a Stanoviska Slovenskej súdnolekárskej
spoločnosti môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky na alkohol, avšak po uplynutí 15 až 20 minút
nie je v dychu merateľný. Žalobkyni bola zistená prítomnosť alkoholu v dychu aj s časovým odstupom

cca. 50 minút (8:24 hod., 8:45 hod., 9:13 hod.). Je teda vylúčené, aby len požitie liekov spôsobilo po
uplynutí daného času nameraný zostatok alkoholu v dychu. Z „Protokolu o vypočutí profesionálneho
vojaka podozrivého z porušenia základných povinností profesionálneho vojaka – slobodníčka A. B.“,
ktorý je prílohou č. 1 Zápisu z veliteľského šetrenia č. PPL-45/2022 (ďalej ako „Protokol o vypočutí
žalobkyne“), a z „Oznámenia o vykonaní dychovej skúšky – predloženie“ č. p. OKMVaK-6/8-1-15/2022-

OKM zo dňa 20. júna 2022, ktorý vypracovala Skupina Vojenskej polície eFP Lotyšsko (ďalej ako
„Oznámenie o vykonaní dychovej skúšky“) vyplýva, že žalobkyňa sa dňa 19. júna 2022 rozhodla osláviť
svoje narodeniny s tým, že v čase okolo 14:00 hod. odišla zo základne do blízkej reštaurácie, kde spolu
s priateľmi mala spoločný obed a neskôr okolo 17:00 hod. aj víno v objeme 0,75 l. K požitiu alkoholických
nápojovsažalobkyňaajpriznala.Orgánverejnejsprávyprvéhostupňatakdospelkzáveru,žežalobkyňa

porušila svoju povinnosť uloženú zákonom a internými predpismi ako je uvedené vo výroku rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom nie je relevantné, či k požitiu alkoholu došlo úmyselne
alebo z iných dôvodov. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej uviedol, že aj napriek pozitívnemu
vyjadreniu veliteľa 21. samohybného delostreleckého oddielu Michalovce k žalobkyni ustanovenie § 83
ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov

ukladá orgánu verejnej správy prvého stupňa povinnosť skončiť služobný pomer profesionálneho vojaka
prepustením, ak porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že požil alkoholické nápoje
počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Orgán verejnej správy prvého stupňa
sa následne v Personálnom rozkaze vysporiadal s vyjadrením žalobkyne doručeným dňa 1. augusta
2022. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež skonštatoval, že nemá možnosť rozhodnúť vo veci na

základe svojho uváženia, ale je povinný skončiť štátnu službu žalobkyne prepustením zo služobného
pomeru, keďže naplnila skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru
podľa § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov.

3. O odvolaní žalobkyne proti Personálnemu rozkazu rozhodol žalovaný Rozhodnutím náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. OdVS-6-16/2022 zo dňa 5. októbra 2022
(ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a Personálny rozkaz potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný stručne popísal obsah Personálneho rozkazu, odvolania žalobkynea skonštatoval, že z písomných podkladov má za preukázané, že žalobkyňa sa dopustila konania
v rozpore so zákonom počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa §
77 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Žalovaný uviedol, že argumenty

žalobkyne týkajúce sa ustanovení § 102 až § 105 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov nie
je možné zohľadniť vzhľadom na obligatórny charakter § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods.
2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Profesionálny vojak vyslaný na plnenie
úloh mimo územia Slovenskej republiky je povinný aj počas tzv. osobného voľna dodržiavať § 134 ods.
2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov od jeho vyslania na plnenie úloh mimo

územia Slovenskej republiky až do skončenia daného vyslania. Nie je možné akceptovať, že žalobkyňa
požila alkoholické nápoje, k čomu sa sama priznala, v čase osobného voľna, nakoľko profesionálni
vojaci plniaci úlohy mimo územia Slovenskej republiky si musia byť plne vedomí, že aj počas osobného
voľna môžu byť kedykoľvek nasadení na plnenie služobných úloh v rámci potreby podľa pokynu alebo
rozkazu veliteľa. Obmedzenie podľa § 134 ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov je kompenzované tým, že profesionálnym vojakom vyslaným na plnenie úloh mimo územia

Slovenskej republiky prináleží oproti profesionálnym vojakom slúžiacim na území Slovenskej republiky
bezplatné ubytovanie, bezplatná celodenná strava, dodatková dovolenka, bezplatná preprava do miesta
výkonu služby a najmä osobitný peňažný príspevok. Do Záznamu o vykonanom personálnom pohovore,
ktorý so žalobkyňou vykonal veliteľ Predsunutej prítomnosti Lotyšsko dňa 29. júna 2022, žalobkyňa
uviedla, že požila alkoholické nápoje a viedla motorové vozidlo, pričom to oľutovala. Porušenie § 134

ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov žalobkyňou potvrdzuje aj Protokol
o vypočutí žalobkyne. Po preskúmaní Personálneho rozkazu a konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, žalovaný skonštatoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal z dostupných
informácií, ktoré objektívne posúdil a vyhodnotil v rámci dokazovania, pričom riadne zistil skutkový stav,
zktoréhovychádzalprirozhodovaní,azároveňbolidodržanévšetkyzákladnézásadykonania.Žalovaný

zároveň nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné Personálny rozkaz zmeniť alebo zrušiť.

Správna žaloba

4. Žalobkyňa sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhala preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného spolu s Personálnym rozkazom. Žalobkyňa v správnej žalobe
stručne popísala priebeh administratívneho konania, obsah napadnutých rozhodnutí a svojho odvolania.

5. Žalobkyňa namietala, že napádané rozhodnutia orgánov verejnej správy sú v rozpore so základným
pravidlom správneho konania podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), pretože žalovaný nechránil a
neprihliadal na právo žalobkyne na spravodlivé rozhodnutie, ktoré by malo oporu v zistenom skutkovom
stave.

6. Správnou žalobou napádané rozhodnutia sú podľa názoru žalobkyne v rozpore so základným

pravidlom správneho konania podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pretože nevychádzali zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu. Zo zisteného skutkového stavu dostatočne nevyplýva, že sa žalobkyňa
preukázateľne dopustila konania, ktoré podľa úvah žalovaného zakladalo dôvod jej prepustenia zo
štátnej služby profesionálneho vojaka. Napriek námietkam žalobkyne vo vzťahu k pozitívnemu zisteniu
alkoholu v jej dychu nebolo vykonané znalecké skúmanie znalcom z odvetvia súdneho lekárstva, aby

bola daná odpoveď na otázku, či požitie predpísaných liečiv mohlo mať vplyv na pozitívne meranie
alkoholu v dychu žalobkyne, a to v hodnotách, v akých jej boli namerané dňa 20. júna 2022. Vo svojich
vyjadreniach poukazovala na to, že pozitívna skúška na prítomnosť alkoholu v jej dychu bola spôsobená
užitím kvapiek na úpravu trávenia a zažívacích problémov, a to konkrétne „Schweden bitter“ s obsahom
alkoholu 38%. Žalobkyňa užila kvapky aj ráno dňa 20. júna 2022. Ako vyplýva z príbalového letáku

ku kvapkám „Schweden bitter“, je možné, že v prípade užitia tohto liečiva budú namerané pozitívne
hodnoty alkoholu v dychu aj viac ako 2 hodiny po požití liečiva. Žalobkyňa tvrdila, že v správnom
konaní aj napriek pochybnostiam o tom, čo spôsobilo pozitívny výsledok v jej dychu, nebolo vykonané
znalecké skúmanie znalcom z odboru súdneho lekárstva, aby vzhľadom na čas užitia konkrétneho
liečiva obsahujúceho alkohol dal odpoveď na otázku, či toto liečivo spôsobilo pozitívny výsledok v dychu

žalobkyne.Zuvedenéhodôvodupretožalobkyňanavrhovalasprávnemusúdudokonaniapribraťznalca,
aby posúdil danú odbornú otázku.7. Podľa žalobkyne bolo tiež porušené právo žalobkyne týkajúce sa zákazu jej diskriminácie uvedené
v § 4 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pretože žalobkyňa bola v celom konaní
znevýhodňovaná, resp. diskriminovaná z dôvodu jej pohlavia. V podobnom prípade za skutkovo

obdobných okolností bol za totožné disciplinárne previnenie ponechaný v služobnom pomere čat. H.
F. B.. Žalobkyňa namietala, že v správnom konaní nebolo orgánom verejnej správy prvého stupňa a
ani žalovaným odpovedané na jej námietku vo vzťahu k možnej diskriminácii z dôvodu jej pohlavia,
keďže v takmer totožnom prípade orgány verejnej správy nepostupovali pri rozhodovaní totožne. Podľa
žalobkyne nie je pravdivá úvaha žalovaného, že v konaní nie je možné zohľadniť argumenty žalobkyne

týkajúce sa ustanovení § 102 až 105 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov vzhľadom na
obligatórny charakter ustanovenia § 83 ods. 1 písm. c) v spojení s § 134 ods. 2 písm. c) daného
zákona. V totožnom prípade čat. H. F. B. bola premisa orgánov verejnej správy o povinnosti prepustiť zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý požil alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie
služobných úloh mimo územie Slovenskej republiky, znegovaná. Personálny rozkaz a rozhodnutie
žalovaného sú preto podľa žalobkyne nespravodlivé a nezákonné z dôvodu možnej diskriminácie

žalobkyne pre jej pohlavie.

8. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že „V právnom štáte je základnou cnosťou každého rozhodnutia
(či už v konaní súdnom, administratívnom, prípadne inom), aby bolo spravodlivé. Aby sa nielen ako
spravodlivé javilo, ale aj by spravodlivé skutočne bolo. Sme si vedomí, že právo na spravodlivé

rozhodnutie neznamená automaticky vydanie želaného rozhodnutia. Ale rozhodnutie akéhokoľvek
štátneho orgánu musí v sebe okrem iného obsahovať aj zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,
právo účastníka konania aby sa orgán, ktorý vec prejednáva vyporiadal so všetkými relevantnými
skutočnosťami a tiež právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Tieto atribúty rozhodnutí sú v konečnom
dôsledku obsiahnuté aj v Ústave SR, v čl. 46 a tiež v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“ Žalobkyňa poukázala

na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003 a mala
za to, že „rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa prepustená zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka“, je arbitrárne, neodôvodnené, a teda nespravodlivé z vyššie uvedených
dôvodov.

9. Žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej, pretože správnou žalobou napádané rozhodnutia nie sú dostatočne
odôvodnené a nedávajú odpoveď „na všetky oprávnené otázky, argumenty a námietky žalobkyne“,
najmä na pochybnosti, čo presne spôsobilo pozitívny výsledok na prítomnosť alkoholu v dychu

žalobkyne.

10. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala správny súd, aby rozhodnutie žalovaného spolu
s Personálnym rozkazom zrušil a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28. apríla 2023 stručne popísal priebeh
administratívneho konania a skutkový stav veci. Podľa žalovaného z administratívneho spisu
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky

požila alkoholické nápoje, teda sa dopustila činu, ktorý jej bol kladený za vinu a na základe ktorého
s ňou bol ukončený služobný pomer profesionálneho vojaka. Žalobkyňa sa svojím činom dopustila
porušenia základných povinností profesionálneho vojaka, pričom sa k tomuto porušeniu opakovane
priznala, a preto s ňou bol ukončený služobný pomer vydaním Personálneho rozkazu, ktorý bol
potvrdený rozhodnutím žalovaného. Žalovaný uviedol, že pôsobenie profesionálneho vojaka mimo

územia Slovenskej republiky na účely plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane
proti napadnutiu je časovo ohraničené plnenie úloh profesionálneho vojaka mimo územia Slovenskej
republiky, a to vyslaním profesionálneho vojaka k určitému dátumu na základe príslušného rozhodnutia
a na strane druhej ukončením takéhoto vyslania taktiež k určitému dátumu na základe príslušného
rozhodnutia. Poukázal na § 109 ods. 8 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Pôsobenie

profesionálneho vojaka v takomto priestore nasadenia predpokladá vyššie riziko zodpovednosti a
možnosti reálneho nasadenia, a preto predpokladá vyššiu mieru prístupu konkrétneho profesionálneho
vojaka k plneniu úloh v spojení reálnym očakávaním, že aj počas osobného voľna môže byť nasadený
na plnenie úloh, ktoré vyplývajú z mandátu na účely plnenia záväzku. Žalovaný poukázal na RozsudokKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/188/2017 z 2. októbra 2019. Dodal, že § 83 ods. 1 písm. c)
Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov je kogentného charakteru a je zrejmé, že zákonodarca
neumožňuje orgánu verejnej správy využitie správnej úvahy v prípade porušenia základnej povinnosti

profesionálneho vojaka. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov kladie na profesionálnych
vojakov vyššie nároky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon štátnej služby, ktorých
porušenie nekompromisne sankcionuje, a vo vzťahu k plneniu služobných povinností vyžaduje striktné
dodržiavanie svojich ustanovení prísnejšie než iné zákony.

12. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného a aj Personálny rozkaz obsahujú všetky formálne a
obsahové náležitosti, najmä ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutí, akými úvahami sa orgány
verejnej správy riadili pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodovali. Orgány verejnej správy v predmetnej veci postupovali v intenciách príslušných zákonných
noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správne právne závery.
Žalobkyňou napadnuté rozhodnutie žalovaný považoval za zrozumiteľné a náležite odôvodnené, a teda

nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

13. K námietke žalobkyne, že vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie, žalovaný uviedol, že
túto námietku žalobkyňa vzniesla prvýkrát až v správnej žalobe. Žalobkyňa znalecké dokazovanie v
odvolaní proti Personálnemu rozkazu nijako nespomínala, aj keď rozsiahlo rozoberala požitie kvapiek

proti žalúdočným ťažkostiam. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa s daným tvrdením žalobkyne
riadne zaoberal, pričom sa existenciou iného dôvodu, ktorý by spôsoboval prítomnosť alkoholu v dychu
žalobkyne, riadne zaoberal a túto vyvrátil. Orgány verejnej správy nemajú povinnosť vykonať všetky
dôkazy navrhované účastníkom konania, avšak majú povinnosť uviesť, prečo daný navrhovaný dôkaz
nevykonali. Aj keď žalobkyňa až v správnej žalobe navrhla vykonať tento dôkaz, orgán verejnej správy

sa s tvrdeniami žalobkyne ohľadom ovplyvnenia výsledku dychovej skúšky užitím kvapiek už riadne
vysporiadal, čím v konečnom dôsledku odôvodnil aj nadbytočnosť vykonania navrhovaného dôkazu.

14. Podľa žalovaného orgán verejnej správy prvého stupňa skutkový stav náležite zistil, zadovážil si k
nemu aj všetky potrebné dôkazy a na ich podklade rozhodol zákonným spôsobom. Sama žalobkyňa

sa ku konzumácii alkoholu počas vyslania mimo územia Slovenskej republiky viackrát priznala. Na
základe vykonaných dôkazov a samotného doznania žalobkyne (vypila dva poháre vína na oslave
svojich narodením a následne na izbe večer toho istého dňa ďalšie dva poháre prosecca – pričom to
je len množstvo, ku ktorému sa žalobkyňa sama priznala) mal orgán verejnej správy prvého stupňa
za preukázané, že žalobkyňa požila alkoholické nápoje, čím porušila povinnosť uloženú jej zákonom

a aj internými predpismi, pričom nie je relevantné, či k požitiu alkoholu došlo úmyselne alebo z iných
dôvodov. Žalovaný nepovažoval žalobné body žalobkyne v správnej žalobe za dôvodné.

15. K námietke nerovnakého zaobchádzania pre diskrimináciu žalobkyne z dôvodu jej pohlavia žalovaný
uviedol, že správne konanie týkajúce sa žalobkyne je samostatným konaním a netýka sa iného

profesionálneho vojaka (I. H. F. B.). V danom prípade nejde o totožné konania, ktoré by boli postavené
na rovnakých skutkových základoch. Rozdiel spočíva najmä v tej skutočnosti, že v prípade žalobkyne
orgán verejnej správy prvého stupňa riadne a náležite zistil skutkový stav, z ktorého mohol vyvodiť
jednoznačný záver, pričom pri čat. H. F. B. orgán verejnej správy prvého stupňa skutkový stav náležite
nezistil. Podľa žalovaného bolo dôvodom na zrušenie personálneho rozkazu, ktorým bol I. H. F. B.

prepustený zo služobného pomeru za obdobný prípad, nedostatočné posúdenie „právneho“ stavu veci.
Prax rovnakého zaobchádzania nemožno založiť na „excese“ orgánu verejnej správy v inej obdobnej
veci, najmä ak v danej „excesnej veci“ nebol náležite zistený stav, čo v konečnom dôsledku znamená, že
nešlo o obdobnú vec. Nie je preto možné konštatovať, že by v danom prípade došlo k porušeniu zásady
rovnakéhozaobchádzania.Žalovanýstriktneodmietol,žebyzjehostranymalodochádzaťkuakejkoľvek

diskrimináciimedziprofesionálnymivojakmiaužvôbecniekudiskrimináciizdôvodupohlavia.Vzhľadom
na uvedené žalovaný žiadal správny súd, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Replika žalobkyne

16. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26. októbra 2023 uviedla, že zotrváva na
všetkých svojich tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. Doplnila, že je pravdou, že sa pri svojom
prvotnom vypočutí priznala k požitiu alkoholu počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej
republiky v čase svojho služobného voľna, avšak je toho názoru, že iba samotné priznanie k porušeniuuloženej povinnosti profesionálneho vojaka by nemuselo mať pre profesionálneho vojaka, ktorý sa v
dobrej viere prizná k porušeniu tejto povinnosti, vždy automaticky za následok jeho prepustenie zo
štátnej služby profesionálneho vojaka. Práve prípad čat. H. F. B., ktorý je vo svojej skutkovej podstate

totožným prípadom ako prípad žalobkyne, je dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenie žalovaného. Týmto je
podľa žalobkyne zároveň aj znegované tvrdenie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k správnej žalobe,
že porušenie základnej povinnosti profesionálneho vojaka podľa 134 ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej
službe profesionálnych vojakov striktne stanovuje povinnosť ukončiť s takýmto vojakom služobný pomer.

17. Žalobkyňa ďalej poukázala na prípad jej vtedajšieho kolegu, C. E. B. J., ktorý toho dňa tiež vykonal
dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu v jeho dychu s pozitívnym výsledkom, v dôsledku čoho mal
byť nútene repatriovaný naspäť do Slovenskej republiky spoločne so žalobkyňou. Tak ako I. H. F. B., aj
C. E. B. J. je podľa tvrdenia žalobkyne stále v štátnej službe profesionálneho vojaka. Žalobkyňa preto
vyjadrila pochybnosť o tvrdení žalovaného, že v prípade čat. H. F. B. nešlo o totožný, resp. obdobný
prípad. Žalobkyňa navrhla zabezpečiť a pripojiť administratívny spis vo veci prepustenia čat. H. F. B.

zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorý by mal byť vedený pod č. personálneho rozkazu
riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky 4568 zo dňa 28. júna 2021, aby sa
posúdilo, nakoľko sú tieto dve veci podobné a či skutočne prepustením žalobkyne zo štátnej služby
profesionálneho vojaka nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, teda ku diskriminácii
žalobkyne.

18. K návrhu na vykonanie znaleckého skúmania znalcom z odboru súdneho lekárstva žalobkyňa
podotkla, že žalobca v „správnom konaní“ nie je limitovaný tým, aby návrhy na vykonanie dôkazov
predložil už v administratívnom konaní. Úplne postačí, ak ich uvedie vo svojej žalobe.

Duplika žalovaného

19. Žalovaný vo svojej duplike k replike žalobkyne zo dňa 25. apríla 2023 uviedol, že žalobkyňa v replike
len zopakovala to, čo už uviedla v správnej žalobe. K návrhu žalobkyne na pripojenie spisu týkajúceho
sa čat. H. F. B. žalovaný uviedol, že správny súd na rozdiel od všeobecných súdov neuskutočňuje

tzv. nachádzajúce konanie, ktoré je zamerané na zistenie skutkového stavu veci. Ten totiž býva v
správnom súdnictve už zistený orgánmi verejnej správy, je zaznamenaný v administratívnom spise a
vychádza z neho aj napadnuté rozhodnutie. Žalovaný ďalej zopakoval jeho tvrdenie, že Personálny
rozkaz a rozhodnutie žalovaného obsahujú všetky formálne a obsahové náležitosti, vychádzajú
z riadne zisteného skutkového stavu, sú zrozumiteľné a náležite odôvodnené. Žalobkyňou navrhované

dokazovanie preto považoval za neúčelné, nehospodárne a nadbytočné. Opätovne podotkol, že
administratívne konanie týkajúce sa žalobkyne a administratívne konanie týkajúce sa čat. H. F. B.
nie sú postavené na rovnakých skutkových základoch. Nie je pravdou, že by v danom prípade orgán
verejnej správy druhého stupňa svojvoľne rozhodol I. H. F. B. neprepustiť zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka. Vo vzťahu k poukazu žalobkyne na nerovnaké zaobchádzanie mal žalovaný

za to, že nie je daná právomoc správneho súdu na jeho preskúmanie, nakoľko žalobkyňou naznačené
porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného by mohlo byť prejednané iba v rámci
civilného súdnictva. Samotné ustanovenie § 83 a nasl. Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov
neustanovuje žiadne hľadiská, ktorými by sa mal služobný úrad spravovať pri rozhodovaní o prepustení
profesionálneho vojaka. Už zo všeobecného ustanovenia § 4 ods. 1 daného zákona však vyplýva,

že služobný úrad je povinný s profesionálnym vojakom zaobchádzať v súlade so zásadou rovnakého
zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení
neskoršíchpredpisov.Žalovanýodmietol,žebyzjehostranymalodochádzaťkuakejkoľvekdiskriminácii
medzi profesionálnymi vojakmi.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

20. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva

prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Žalobkyňa podala správnu žalobu dňa 6. decembra
2022 miestne nepríslušnému Krajskému súdu v Bratislave. Po prechode výkonu správneho súdnictva
z krajských súdov na správne súdy Správny súd v Bratislave Uznesením sp. zn. BA-5S/276/2022 zodňa 20. marca 2024 postúpil vec miestne príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici. Vzhľadom
na uvedené sa toto konanie vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1S/24/2024.

21. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 20. februára 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade
s § 108 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správy súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP“). Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a Personálneho rozkazu z dôvodov
uplatnených v správnej žalobe a v rozsahu podľa § 195 SSP správny súd dospel k záveru, že správna

žaloba nie je dôvodná.

22. Splnomocnený zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch správnej
žaloby a aj na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z oblasti toxikológie, a to na
tvrdenie, že žalobkyňa nepožila alkoholické nápoje v takom množstve, aké bolo namerané. Uviedol, že
žalobkyňa si bola vedomá toho, že požila alkoholické nápoje, avšak v malom množstve, pričom zároveň

dlhodobo užívala kvapky označené aj v správnej žalobe. V tom čase nebolo žalobkyni umožnené
vykonať krvné testy a touto skutočnosťou sa mal podľa právneho zástupcu žalobkyne zaoberať orgán
verejnej správy už v samotnom konaní. Zotrval aj na tvrdení, že došlo k porušeniu zákazu diskriminácie,
resp. že sa so žalobkyňou nerovnako zaobchádzalo, pretože o 10.00 hod., keď jej bolo vykonané
meranie alkoholu, vojak C. J. ešte mal výsledok nejakej hladiny alkoholu v krvi, zatiaľ čo žalobkyňa už

mala 0 promile. Napriek tomu s uvedenou osobou nebolo postupované tak, ako so žalobkyňou a tento
nebol prepustený zo služobného pomeru. Obdobne sa tak udialo aj pri vojakovi H. B.. Splnomocnený
zástupca žalobkyne zotrval aj na návrhu na vykonanie dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu
H. F. B. z konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Mal za to, že síce žalobkyňa nepozná
obsah tohto spisu, vie len výsledok, a to, že nebol prepustený, ale predpokladá, že skutkový stav bol

obdobný alebo totožný ako u žalobkyne.

23. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na vyjadreniach žalovaného, ako aj na
vydaných rozhodnutiach. Zdôraznila, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola ohľadom
zákazu požívania alkoholických nápojov profesionálnym vojakom počas vyslania na zahraničnú misiu

riadne poučená, pričom požitie alkoholických nápojov opakovane priznala. Bol tak daný obligatórny
dôvodnajejprepusteniezoslužobnéhopomeruprofesionálnejvojačky. Knávrhužalobkynenaznalecké
dokazovanie uviedla, že takéto znalecké dokazovanie by bolo nadbytočné, pretože orgán verejnej
správy prvého stupňa sa zaoberal aj otázkou vplyvu alebo možnosti požitia žalobkyňou označených
kvapiek, avšak dospel k záveru, že to množstvo alkoholu, ktoré žalobkyňa vypila a ktoré sama označila,

nasvedčovalo záverom, ktoré prijal orgán verejnej správy prvého stupňa. Zároveň uviedla, že nie je
pravdivé tvrdenie, že žalobkyni nebolo umožnené vykonať krvné testy alebo lekárske vyšetrenie. V
Oznámení o vykonaní dychovej skúšky, ktoré je súčasťou administratívneho spisu, bolo na druhej strane
uvedené, že osoba, ktorá sa podrobila tejto dychovej skúške, nežiadala lekárske vyšetrenie a toto
vyhlásenie žalobkyňa potvrdila vlastnoručným podpisom. Obdobne nepovažovala za potrebné vykonať

dokazovanie oboznámením sa so spisom vojaka H. B. z dôvodu nadbytočnosti, keďže sa jedná o
samostatné konanie, kde bol skutkový stav zisťovaný a tento nesúvisí so žalobkyňou.

24. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

26. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania

opatrenia orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.28.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

29. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,

d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

30. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

31. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov profesionálneho

vojaka na základe rozhodnutia príslušného ústavného orgánu vysiela mimo územia Slovenskej republiky
služobný úrad na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie,
plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu alebo na účely ďalšej
spolupráce so zahraničnými ozbrojenými silami v súlade s medzinárodným právom.

32. Podľa § 83 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov štátna služba
profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe sa skončí prepustením zo
služobného pomeru (ďalej len "prepustenie"), ak v odseku 7 nie je ustanovené inak a ak poruší
obmedzenie alebo zákaz podľa § 12, alebo zákaz podľa § 13, alebo základnú povinnosť profesionálneho
vojaka podľa § 134 ods. 1 písm. n) alebo ods. 2 písm. a), c), písm. d) prvého bodu alebo písm. e), alebo

opakovane poruší základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. b) alebo písm.
d) druhého bodu.

33. Podľa § 134 ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov profesionálny vojak
nesmie požiť alkoholické nápoje v služobnom čase alebo počas vyslania na plnenie úloh mimo územia

Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) a c) alebo podľa § 78.

34. Podľa § 219 ods. 1 Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použije sa na konania podľa tohto zákona správny poriadok.

35. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil Personálny rozkaz
o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Správny súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, Personálny rozkaz a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom
rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením
§ 195 SSP, keďže sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, a to v zmysle ustálenej

judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Asan/5/2021 zo
dňa 31. mája 2023, bod 34.). Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že
určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny
súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom
žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie

žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia
rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1,písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle
§ 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v
prípadoch vymedzených v písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej

žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj
na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s Personálnym rozkazom nad

rozsah žalobkyňou uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe podľa § 195 SSP, pričom v tomto
ohľade nezistil žiadnu vadu napadnutého rozhodnutia žalovaného a Personálneho rozkazu, ktorá by
mala vplyv na ich zákonnosť.

37. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že Personálny rozkaz a rozhodnutie žalovaného
nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže podľa žalobkyne z neho nevyplýva, že

sa dopustila konania, ktoré zakladá dôvod pre jej prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka. Správny súd vyhodnotil predmetnú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Orgán verejnej správy
v Personálnom rozkaze riadne opísal zistené skutočnosti, pričom uviedol, že žalobkyňa bola dňa 20.
júna 2022 na vojenskej základni v Adaži, Kempe Adaži v budove HOSTEL č. 3 príslušníkmi Skupiny
vojenskej polície eFP Lotyšsko za prítomnosti náčelníka pohotovostnej časti nadporučíka E. F. G. v čase

o 8:24 hod. miestneho času a následne aj opakovane podrobná vykonaniu dychovej skúšky na zistenie
objemovejkoncentráciealkoholuvdychusuvedenímzistenýchhodnôtvjednotlivýchčasovýchúsekoch.
Uvedené skutočnosti vychádzajú z listinného dôkazu „Oznámenie o vykonaní dychovej skúšky“, ktorý je
súčasťou administratívneho spisu. Žalobkyňa bola s predmetným dokumentom oboznámená a potvrdila
ho svojím vlastnoručným podpisom spolu so svojím vyjadrením ako kontrolovanej osoby k pozitívnej

dychovej skúške. Orgán verejnej správy prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal tiež
z „Protokolu o vypočutí žalobkyne“, ktorý je rovnako súčasťou administratívneho spisu orgánu verejnej
správy prvého stupňa, v ktorom žalobkyňa popísala skutkové okolnosti v dňoch 19. júna 2022 poobede
a večer a dňa 20. júna 2022 ráno, pričom k požitiu alkoholických nápojov dňa 19. júna 2022 sa žalobkyňa
priznala. Protokol o vypočutí žalobkyne žalobkyňa potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Správny

súd konštatuje, že z uvedených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu orgánu
verejnej správy prvého stupňa, a obsah ktorých žalobkyňa nerozporovala, naopak, potvrdila ich svojím
vlastnoručným podpisom, jednoznačne vyplýva skutkový záver orgánu verejnej správy prvého stupňa
a rovnako aj žalovaného, že žalobkyňa požila alkoholické nápoje počas svojho vyslania na plnenie úloh
mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a) Zákona o štátnej službe profesionálnych

vojakov. Orgány verejnej správy tak na základe daného skutkového záveru mohli pristúpiť k aplikácii
relevantných ustanovení Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov na zistený skutkový stav a po
právnom posúdení veci rozhodnúť tak, ako to uviedli vo výrokoch svojich rozhodnutí. Nemožno preto
konštatovať, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s Personálnym rozkazom
sú v rozpore s § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku ako to tvrdí žalobkyňa v správnej žalobe.

38. Vzhľadom na uvedené je tvrdenie žalobkyne v správnej žalobe, že vo veci boli pochybnosti o tom,
čo spôsobilo pozitívny výsledok jej dychovej skúšky na alkohol, v rozpore so zisteným skutkovým
stavom a obsahom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Z dôkazov, z ktorých orgány
verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzali, vyplýva skutkový záver, že žalobkyňa požila

alkoholické nápoje počas vyslania na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky, čo je pre aplikáciu
ustanovenia § 134 ods. 2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov postačujúce,
keďže zákon neukladá orgánu verejnej správy povinnosť zisťovať dôvod požitia alkoholických nápojov.
Vo vzťahu k obrane žalobkyne, že pozitívny výsledok jej dychovej skúšky na alkohol bol ovplyvnený
užitím kvapiek „Schweden bitter“ obsahujúcich alkohol, je potrebné poukázať na skutočnosť, že Zákon

o štátnej službe profesionálnych vojakov neupravuje užitie liečiva s obsahom alkoholu ako liberačný
dôvod k porušeniu povinnosti profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. c) daného zákona.
Navyše, orgán verejnej správy prvého stupňa v Personálnom rozkaze uviedol argumentáciu k obrane
žalobkyne v tomto ohľade, keď s odkazom na odbornú literatúru a Stanovisko Slovenskej súdnolekárskej
spoločnosti uviedol, že užitie liekov s obsahom alkoholu môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky na

alkohol, avšak po uplynutí 15 až 20 minút nie je v dychu merateľný, pričom žalobkyni bola zistená
prítomnosť alkoholu v dychu aj s časovým odstupom cca. 50 minút, a teda je vylúčené, aby len
požitie liekov spôsobilo po uplynutí daného času nameraný zostatok alkoholu v dychu. Vzhľadom
na uvedené nebol dôvod, aby orgány verejnej správy nariadili vykonanie znaleckého dokazovaniaznalcom z odboru súdneho lekárstva na zodpovedanie otázky, či požitie predpísaných liečiv mohlo mať
vplyv na pozitívne meranie alkoholu v dychu žalobkyne, a to v hodnotách, v akých jej boli namerané
dňa 20. júna 2022. Správny súd podotýka, že podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie

dôkazov patrí správnemu orgánu. Bolo teda na konajúcich orgánoch verejnej správy určiť, na základe
akých dôkazov zistia skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, pričom návrhmi žalobkyne ako
účastníčky konania neboli viazané. Keďže pre právne posúdenie veci je bezpredmetné z akého dôvodu
a v akej forme a množstve boli požité alkoholické nápoje, orgány verejnej správy neboli povinné
nariadiť znalecké dokazovanie v danom ohľade a nekonali nezákonne, keď také znalecké dokazovanie

nevykonali. Vo vzťahu k návrhu žalobkyne v správnej žalobne na vykonanie dokazovania v konaní
pred správnym súdom pribratím „znalca, aby posúdil danú odbornú otázku“, teda či žalobkyňou užité
liečivo spôsobilo pozitívny výsledok jej dychovej skúšky, resp. že žalobkyňa nepožila alkoholické nápoje
v takom množstve, aké jej bolo pri dychovej skúške namerané, správny súd uvádza, že podľa § 197 SSP
v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj

na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Správny súd však nezistil dôvod pre nariadenie
znaleckého dokazovania znalcom z odboru súdneho lekárstva, resp. toxikológie z rovnakých dôvodov
akojeuvedenévyššie.Navyše,žalobkyňavsprávnejžalobeaaninapojednávanípredsprávnymsúdom
neuviedla, na preukázanie akých tvrdení a skutočností spôsobilých spochybniť zákonnosť napadnutého
Personálneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného žiada nariadenie znaleckého dokazovania. Správny

súd preto daný návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania zamietol.

39. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 4
Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, pretože podľa jej tvrdenia bola v celom konaní
znevýhodňovaná, resp. diskriminovaná z dôvodu jej pohlavia, pričom v podobnom prípade za skutkovo

obdobných okolností bol za totožné disciplinárne previnenie ponechaný v služobnom pomere čat. H.
F. B.. Správny súd vyhodnotil danú žalobnú námietku ako nedôvodnú. Žalobkyňa bola prepustená
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe
profesionálnych vojakov, keďže v správnom konaní bolo preukázané, že porušila základnú povinnosť
profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. c) daného zákona. Vzhľadom na kogentný charakter

ustanovenia § 83 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov boli orgány verejnej
správy povinné žalobkyňu prepustiť zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, keďže zákon im
neumožňuje použiť správnu úvahu, v rámci ktorej by sa orgány verejnej správy mohli rozhodnúť, či
žalobkyňu prepustia zo služobného pomeru, resp. či a za akých okolností ju v služobnom pomere
ponechajú. Ak by orgány verejnej správy nekonali podľa § 83 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej

službe profesionálnych vojakov a žalobkyňu aj napriek preukázanému porušeniu základnej povinnosti
profesionálneho vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. c) daného zákona neprepustili zo služobného pomeru,
porušili by zákon. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žalobkyňa sa preto
nemôže dovolávať iného postupu orgánu verenej správy prvého stupňa a žalovaného než takého, aký

je v súlade so zákonom a Ústavou Slovenskej republiky. Tým, že orgány verejnej správy postupovali
podľa § 83 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a žalobkyňu prepustili
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka pre porušenie základnej povinnosti profesionálneho
vojaka podľa § 134 ods. 2 písm. c) daného zákona, nepostupovali voči žalobkyni diskriminačne.
Pokiaľ žalobkyňa vnímala postup orgánov verejnej správy ako diskriminačný z dôvodu, že podľa

jej tvrdenia nebol iný profesionálny vojak za totožné porušenie základnej povinnosti profesionálneho
vojaka prepustený zo služobného pomeru, správny súd konštatuje, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať
nerešpektovania zákona orgánmi verejnej správy poukazovaním na iný prípad, a to bez ohľadu na
to, či v danom poukazovanom prípade orgán verejnej správy konal zákonne alebo nie (čo správny
súd ani nemôže vyhodnocovať, keďže sa jedná o iný prípad, ktorý nie je predmetom súdneho

prieskumu na podklade správnej žaloby žalobkyne). Vo všeobecnosti platí zásada, že „z nepráva
nemôže vzniknúť právo“ (ex iniuria ius non oritur), teda nemožno sa dovolávať právnej istoty založenej
na nezákonnom rozhodovaní orgánu verejnej moci, v danom prípade orgánu verejnej správy prvého
stupňa a žalovaného. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a ani iný všeobecno-záväzný
právny predpis neumožňuje orgánu verejnej správy v prípade naplnenia predpokladov stanovených

v hypotéze právnej normy stanovenej v § 83 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych
vojakov postupovať inak, než profesionálneho vojaka zo služobného pomeru prepustiť, inými slovami,
neupravuje výnimky, resp. podmienky, za splnenia ktorých profesionálneho vojaka nemožno prepustiť
zo služobného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa nemá zákonný nárok, aby nebolaprepustená zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, nemohla byť porušená ani zásada
rovnakého zaobchádzania. Podľa Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Ssk/68/2023 zo dňa 28. mája 2024, v ktorom bola riešená rovnaká otázka námietky porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania pri prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru, „Diskriminácia
by bola žalobcovi spôsobená vtedy, pokiaľ by žalobca mal voči žalovanému nárok, teda vynútiteľné
právo vyplývajúce z konkrétnej právnej normy, ktoré bolo inej osobe v rovnakej situácii priznané, avšak
jemu nie“.

40. Vzhľadom na uvedené nemožno ako dôvodnú vyhodnotiť ani námietku žalobkyne v správnej žalobe,
že orgány verejnej správy neodpovedali na nej námietku vo vzťahu k možnej diskriminácii žalobkyne
z dôvodu jej pohlavia, keď (podľa tvrdenia žalobkyne) v takmer totožnom prípade nepostupovali totožne.
Orgány verejnej správy neboli povinné vo svojich rozhodnutiach osobitne odôvodňovať, prečo by mali
postupovať v rozpore s § 83 ods. 1 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a žalobkyňu
neprepustiť zo služobného pomeru len z dôvodu, že žalobkyňa sa s poukazom na iný prípad domnieva,

že zo služobného pomeru nemala byť prepustená.

41. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania
oboznámením sa so spisom H. F. B. v konaní o prepustení zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka. Žalobkyňa jednak neozrejmila, že sa jedná o skutkovo a právne totožný prípad, a ani to,

aký vplyv na zákonnosť napadnutého Personálneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného by vykonanie
navrhovaného dôkazu malo. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať
nezákonného postupu orgánov verejnej správy, teda nerešpektovania § 83 ods. 1 písm. c) Zákona
o štátnej službe profesionálnych vojakov, a to ani v prípade, ak by u H. F. B. orgány verejnej správy
postupovali nezákonne, čo správny súd ani nemôže v tomto konaní posudzovať.

42. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti Personálneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného
pre nedostatok dôvodov, keď žalobkyňa v správnej žalobe tvrdila, že rozhodnutia orgánov verejnej
správy nie sú dostatočne odôvodnené a nedávajú odpoveď „na všetky oprávnené otázky, argumenty
a námietky žalobkyne“, správny súd uvádza, že nie je dôvodná. Vo všeobecnosti možno uviesť,

že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov, avšak nepreskúmateľnoť rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je daná vždy,
keď sa účastník konania s odôvodnením rozhodnutia nestotožňuje. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa
zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovným

záverom: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR
považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny
orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú
prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania, a kto
bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu

patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich
skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny
nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán
k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku
dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať

prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch
získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní
vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného ani Personálny rozkaz takými vadami netrpia,
pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. V ich odôvodnení
sa uvádza, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s relevantnými návrhmi a

námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie vykonaného dokazovania a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých orgány verejnej správy rozhodovali. Riadne odôvodnený je záver orgánov
verejnej správy, že žalobkyňa porušila základnú povinnosť profesionálneho vojaka podľa § 134 ods.
2 písm. c) Zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, v dôsledku čoho bola prepustená zo
služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. c) daného zákona. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa

s takýmto odôvodnením nesúhlasí, resp. že nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov orgánom verejnej
správy prvého stupňa a žalovaným, sama osebe nespôsobuje nezákonnosť týchto rozhodnutí z
dôvodu ich nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Nestotožnenie sa žalobkyne s argumentáciou
orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťoualebo nedostatkom dôvodov napadnutých rozhodnutí. Napokon, žalobkyňa v správnej žalobe len
všeobecne uviedla, že napadnuté rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené a nedávajú odpoveď
„na všetky oprávnené otázky, argumenty a námietky žalobkyne“. Bez toho, aby žalobkyňa uviedla,

s ktorými konkrétnymi skutočnosťami sa orgány verejnej správy nevysporiadali a zároveň aký to malo
vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, nemožno vyhodnotiť námietku žalobkyne za dôvodnú.
Pre úplnosť tiež správny súd podotýka, že si nemožno zamieňať dôvody pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. g), keďže žalobkyňa
v správnej žalobe namietala, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia
vo veci samej, pretože správnou žalobou napádané rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy predstavuje osobitný dôvod jeho nezákonnosti
odlišný od podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (tzv. procesné
vady).

43. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukazovala na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, pričom uviedla len vybranú časť z jeho odôvodnia,
správny súd uvádza, že bez toho, aby žalobkyňa konkretizovala ako sú závery uvedené v danom
rozhodnutí aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie
bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo

poukázanie na ne zo strany žalobkyne relevantné, žalobkyňa by musela ozrejmiť ich právny a skutkový
základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona, relevantné
právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Výňatky
odôvodnení rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.

44. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a Personálneho rozkazu, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného a Personálny nie sú zaťažené vadou nezákonnosti, a preto s
poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd právo
na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému.

46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo

podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho

súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.