Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200324
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a A. B. B., C., v právnej veci
žalobcu: ICS Industrial Cables Slovakia, spol. s r.o., so sídlom: Dolné Hony 25, 949 01 Nitra, IČO: 35
970 910, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom: Farská 25,
949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom:
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
102271608/2017 zo dňa 27.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 102271608/2017 zo dňa 27.10.2017 a rozhodnutie

DaňovéhoúraduNitrač.101500766/2017zodňa07.07.2017avecvraciaorgánuverejnejsprávyprvého
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného
konania, v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2014 na základe Oznámenia
o daňovej kontrole č. 9401404/5/5349861/2014 zo dňa 08.12.2014, doručeného daňovému subjektu
dňa 12.12.2014. Zistenia z daňovej kontroly správca dane sumarizoval v Protokole z daňovej kontroly
č. 20909723/2015 zo dňa 30.09.2015 (ďalej len „Protokol“).

2. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH z faktúry č. 04201409 zo dňa 10.09.2014
s dátumom zdaniteľného plnenia 09.09.2014 od dodávateľa TEXALO, s.r.o., v tom čase so sídlom v
Košiciach, IČO: 36 577 979, ktorá bola vymazaná z Obchodného registra ku dňu 21.10.2017, (ďalej
len „TEXALO“) v celkovej sume XXX.XXX,XX eur, so základom dane v sume XXX.XXX,XX eur s DPH
20% v sume XX.XXX,XX eur za dodanie tovaru – medeného drôtu priemeru 8 mm (ďalej len „faktúra
TEXALO“).

3. Správca dane požiadal Daňový úrad Košice dožiadaním zo dňa 16.01.2015 o preverenie skutočností
v spoločnosti TEXALO. Daňový úrad Košice v podaní zo dňa 05.05.2015 správcovi dane oznámil,
že faktúra TEXALO bola zaúčtovaná daňovým subjektom TEXALO v jeho účtovníctve, je uvedená
v evidencii DPH za zdaňovacie obdobie 3.Q.2014 a bola uhradená bankovým prevodom na účet dňa09.10.2014. Konateľ spoločnosti TEXALO, C. D., sa dňa 29.04.2015 dostavil na dožiadaný daňový úrad
a pri jeho výsluchu bol prítomný aj zástupca žalobcu (zápisnica č. 362483/2015 zo dňa 29.04.2015).
Spolupráca so žalobcom sa mala začať asi v júni 2014 a pán D. mal osobne jednať s obchodným

riaditeľom žalobcu, pánom E. a s konateľom žalobcu. Kúpno-predajná zmluva na predaj medeného
drôtu nebola uzatvorená; bol dohodnutý spôsob predaja formou objednávok. Svedok D. osobne vystavil
faktúru TEXALO, pečiatka bola spoločnosti TEXALO, podpis bol pána D.. Predmetný obchod sa mal
realizovať na základe objednávky č. 14274 zo dňa 25.08.2014, ktorá bola zaslaná e-mailom od pani F.,
zodpovedného nákupcu žalobcu. Preprava mala byť uskutočnená spoločnosťou STEEL TRANS, s.r.o.

kamiónom, ktorý mal prísť dňa 08.09.2014 na G. XX H. B., kde mal pán D. prenajaté priestory a osobne
mal tovar nakladať. Predmetný drôt mal byť spoločnosťou TEXALO nakúpený od spoločnosti NEDOS,
s.r.o., v danom čase so sídlom v Rožňave, IČO: 36 598 798, ktorá bola vymazaná z Obchodného
registra ku dňu 01.06.2016, (ďalej len „NEDOS“), na základe objednávky č. XXXXXX zo dňa 24.08.2014
a následne faktúry č. XXXXXX zo dňa 09.09.2014 (ďalej len „faktúra NEDOS“). Prepravu zabezpečovala
spoločnosť NEDOS a tovar mal byť doručený do priestorov na Golianovej 28 v Košiciach; tovar preberal

osobne pán D.. Na dodacom liste zo dňa 05.09.2014 je podpis pána D. aj pečiatka TEXALO. Na otázku
zástupcu žalobcu, či nákup medeného drôtu žalobcom od TEXALO prebiehal vždy rovnakým spôsobom,
ako bol popísaný vyššie, svedok uviedol, že áno.

4. Správca dane požiadal Daňový úrad Košice, pobočku Rožňava dožiadaním zo dňa 02.04.2015 o

preverenie dodávky od NEDOS pre TEXALO základe faktúry NEDOS v celkovej sume XXX.XXX,XX eur,
z toho DPH v sume XX.XXX,XX eur. Daňový úrad Košice, pobočka Rožňava v podaní zo dňa 29.04.2015
správcovi dane oznámil, že dňa 28.04.2015 sa k zdaniteľnému obchodu vyjadril konateľ NEDOS pán
C. I.. Pečiatka na faktúre NEDOS patrila tejto spoločnosti a podpis patril konateľovi. Pán I. jednal
s konateľom TEXALO pánom D.. NEDOS nakúpil medený drôt od spoločnosti Astacus Trade, s.r.o., so

sídlom v Košiciach, IČO: 44 369 727, ktorá bola z Obchodného registra vymazaná ku dňu 08.04.2016
(ďalej len „Astacus Trade“). Prepravu mala zabezpečovať Astacus Trade k spoločnosti TEXALO ako
odberateľovi NEDOS, do skladu na Golianovej č. 28 v Košiciach. Pri preberaní mal byť prítomný aj pán
I., konateľ NEDOS. Drôt mal byť balený do 6 ks zvitkov. Faktúra NEDOS bola zaevidovaná v evidencii
DPH, hlavnej knihe a v knihe odoslaných faktúr. Daň bola priznaná za 3.Q.2014. Tovar sa dodával na

základe objednávky; zmluva o dodaní tovaru neexistuje.

5. Správca dane požiadal Daňový úrad Košice dožiadaním zo dňa 03.06.2015 o preverenie dodávky od
Astacus Trade pre NEDOS na základe faktúry č. XXXX/XXX vystavenej Astacus Trade dňa 09.09.2014
v celkovej sume XXX.XXX,XX eur, z toho DPH v sume XX.XXX,XX eur (ďalej len „faktúra Astacus

Trade“) za medený drôt priemeru 8 mm v množstve 24,029 t. Daňový úrad Košice oznámil, že na
uvedenej adrese mala spoločnosť označenie na poštovej schránke, ale administratívne priestory sa na
adrese nenachádzali. Výzva dožiadaného správcu dane zo dňa 23.06.2015 na predloženie dokladov
sa vrátila späť s označením „adresát neznámy“ dňa 26.06.2015; daňový subjekt so správcom dane
nekomunikoval, a preto nebolo možné preveriť zdaniteľný obchod – dodanie tovaru pre NEDOS.

6. Správca dane vyhodnotil dodanie tovaru od TEXALO pre žalobcu v zmysle faktúry TEXALO
ako nedostatočne preukázané, lebo nebolo možné preveriť zdaniteľný obchod, a to dodanie
tovaru-medeného drôtu pre NEDOS od Astacus Trade. Správca dane na základe dokazovania
a skutočností zistených počas daňovej kontroly spochybňuje existenciu uvádzaného tovaru-medeného

drôtu a spochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia u dodávateľov a odberateľov žalobcu
v reťazci žalobca – TEXALO – NEDOS – Astacus Trade. Základné skutkové nezrovnalosti vidí správca
dane v nasledovnom:
- Moment dodania tovaru od dodávateľa TEXALO pre žalobcu, ktorý mal byť v zmysle faktúry TEXALO
dňa 09.09.2014; daná faktúra bola vystavená dňa 10.09.2014 a dodací list č. 032014 zo dňa 08.09.2014.

TEXALO malo tovar objednať u NEDOS dňa 24.08.2014, ale žalobca mal tovar objednať u TEXALO
o deň neskôr 25.08.2014.
- Moment dodania tovaru od NEDOS pre TEXALO, ktorý mal byť na základe faktúry NEDOS dňa
09.09.2014; daná faktúra bola vystavená dňa 09.09.2014 na základe dodacieho listu č. XXXXXX zo dňa
05.09.2014.

- Moment dodania tovaru od Astacus Trade pre NEDOS nenastal. Keďže J. E. so správcom dane
nekomunikoval, neboli predložené žiadne doklady k dodaniu medeného drôtu pre NEDOS.7. Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) nenapĺňa podmienku uplatnenia práva
na odpočítanie dane. Dôkazom uskutočnenia zdaniteľného obchodu nie je ani skutočnosť, že doklady

boli zaúčtované a zahrnuté v účtovníctve daňového subjektu, resp. daňových subjektov v reťazci. Po
preverení reťazca žalobca – TEXALO – NEDOS – Astacus Trade je sporná skutočnosť, či prvotný
dodávateľ J. E. obstaral a reálne dodal tovar – medený drôt. U tohto prvotného dodávateľa nebolo
preukázané, od koho tovar nadobudol, akým spôsobom bola vykonaná preprava tovaru pri obstaraní
a pri jeho ďalšom predaji, či bola faktúra za tovar a prepravu uhradená, ani či bola odvedená daň

z vystavenej faktúry, ktorá bola priznaná. Prvotný dodávateľ Astacus Trade nepredložil správcovi
dane doklady, nepreukázal vykonávanie ekonomickej činnosti v zdaňovacom období september 2014
žiadnymidôkazmi,čosprávcadanepovažujezadôkazneuskutočneniazdaniteľnéhoobchodu,absenciu
vzniku daňovej povinnosti, následného nepriznania a neodvedenia dane, resp. neuskutočnenia nákupu
ani predaja tovaru.

8. Počas daňovej kontroly nebolo možné považovať predložené doklady a dôkazy za dostatočné
v súvislosti s preukázaním vzniku práva na odpočítanie dane. Správca dane v nadväznosti na § 3
ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“) nebral do úvahy umelé transakcie vytvorené s cieľom optimalizácie daňovej
povinnosti. Tým, že sa nedokázalo uskutočnenie zdaniteľného obchodu s tovarom v celom reťazci firiem,

ktorý (tovar) bol uvedený na faktúre TEXALO, platiteľ si neoprávnene odpočítal daň v sume 26.629,56
eur z tejto faktúry, čím porušil § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Keďže nebolo v zmysle § 19 ods. 1
zákona o DPH preukázané, že pri danom tovare vznikla prvotnému dodávateľovi – platiteľovi dane
AstacusTradedaňovápovinnosť(spoločnosťnesídlinaadresepodľaObchodnéhoregistra,nepredložila
doklady na základe výzvy, nepreukázala priznanie a odvedenie dane), nemohla následne vzniknúť

daňová povinnosť ďalším dodávateľom v reťazci, a to NEDOS a TEXALO.

9. Na základe vykonanej kontroly správca dane: rozhodnutím č. 101500766/2017 zo dňa 07.07.2017
(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH
za zdaňovacie obdobie september 2014 v sume XX.XXX,XX eur tým, že nadmerný odpočet uplatnený

v daňovom priznaní podanom dňa 23.10.2014 znížil so sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XX.XXX,XX
eur. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie.

II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

10. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102271608/2017 zo dňa 27.10.2017 (ďalej len
„napadnutérozhodnutie“),ktorýmodvolaniezamietolaprvostupňovérozhodnutiepotvrdil.Vodôvodnení
svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie (priebeh ktorého
žalovaný podrobne popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia), a za účelom zistenia skutkového stavu

čo najúplnejšie správca dane preveril celý obchodný reťazec spoločností Astacus Trade - NEDOS -
TEXALO - žalobca. Výsledky svojho dokazovania správca dane podrobne popísal v Protokole, ako i vo
svojom rozhodnutí a vyplýva z nich, že ak nebolo dodávateľovi preukázané dodanie tovaru, nemohla
mu vzniknúť ani daňová povinnosť podľa zákona o DPH a následne nemohlo odberateľovi (žalobcovi)
vzniknúť právo na odpočítanie dane.

11. Žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní. Zdôraznil, že
námietky poukazujúce na nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu absencie úvah k hodnoteniu
dôkazov, osobitne tých predložených žalobcom, absencie identifikácie dokladov a dôkazov v rozhodnutí
i v Protokole, absencie vysporiadania sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, nie sú

opodstatnené. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, z ktorých pri
vydaní rozhodnutia vychádzal. K námietke žalobcu, že už samotný Protokol neobsahuje v súpise
kontrolovaných dokladov všetky doklady a dokumenty, ktoré predložil, mal za to, že bolo povinnosťou
žalobcu uviesť, ktoré konkrétne doklady a dokumenty mal správca dane v Protokole uviesť a neuviedol.
Všeobecne formulovanú námietku daňového subjektu nie je možné posúdiť ako opodstatnenú. Nie je

pravdivéanitvrdenie,žesasprávcadaneobmedzillennavykonanédokazovanieutretíchosôb.Zároveň
odvolací orgán tvrdí, že viaceré doklady, ktoré správca dane použil pri vyhodnotení dôkazov a vykonaní
zverov z nich vyplývajúcich, nie sú uvedené v súpise dokladov, alebo sú uvedené v Protokole, teda sú
súčasťou Protokolu ako kontrolované doklady.12. Žalovaný uvádza, že preverovaním prvotného dodávateľa bolo zistené, že J. E. nepredložila
správcovi dane doklady, nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti v zdaňovacom období

september 2014, nakoľko ide o nekontaktnú spoločnosť. Správca dane zohľadnil predložený dodací
list č. 032014 zo dňa 08.09.2014, ktorého súčasťou je aj certifikát výrobcu medeného drôtu Aurubis
AG vystavený dňa 01.07.2014. Tieto doklady ani podľa žalobcu jednoznačne nepreukazujú, že tovar
bol v zmysle faktúry TEXALO dodaný žalobcovi touto spoločnosťou. Na certifikáte zo dňa 01.07.2014
je uvedený výrobca Aurubis AG a objednávateľom je MANEX Sp. z o.o., Krakow, pričom nebola

preukázaná súvislosť medzi výrobcom, resp. objednávateľom uvedeným na predloženom certifikáte.
Žalovaný poukazuje na rozpor v dátumoch uvedených na jednotlivých posudzovaných faktúrach
a dodacích listoch (viď bod 6 tejto žaloby), ako aj na to, že na žiadnom z preverovaných dokladov nebol
tovar špecifikovaný bližšie; išlo len o medený drôt. Tento rozpor sa vyskytuje v celom reťazci a správca
dane nadobudol oprávnene pochybnosti. Žiadny z kontaktných konateľov uvedených spoločností
nevedel miesto nakládky a k zabezpečeniu prepravy tovaru do Košíc odkazovali jeden na druhého,

z čoho je zrejmé, že správcovi dane nebol predložený relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne vyvrátil
jeho pochybnosti. Žalovaný tvrdí, že vznikol rozpor medzi evidenciou žeriavu a predloženou evidenciou
bezpečnostnej služby, ku ktorému sa nevedeli vyjadriť ani daňovým subjektom navrhnutí svedkovia.
Všetky predvolané osoby, zamestnanci žalobcu (okrem Ing. Svýbovej), sa nevedeli vyjadriť, kto bol
dodávateľom uvedeného tovaru, a ani ktorý prepravca dopravu vykonal.

13. K odvolacej námietke o nesprávnom rozložení dôkazného bremena žalovaný uviedol, že správca
dane má pri výkone daňovej kontroly rozsiahle právomoci a širokú škálu dôkazných prostriedkov, ktorých
použitie je výlučne na úvahe správcu dane, nakoľko dokazovanie pri výkone daňovej kontroly zásadne
určuje správca dane na základe daňovým subjektom predložených dokladov, vyjadrení a návrhov.

Z toho dôvodu nemohol správca dane využiť ani zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 08.01.2016
a 02.02.2016 s konateľom J. E. pánom K. B., ktoré sa týkali kontroly iného zdaňovacieho obdobia. Na
tieto zápisnice poukazoval žalobca v odvolaní s tým, že podľa neho z nich vyplýva, že Astacus Trade
bola kontaktná, a zároveň je nimi potvrdené vykonávanie ekonomickej činnosti danou spoločnosťou.
Odvolaciu námietku o nedôvodnom vylúčení niektorých dôkazov považoval žalovaný za nekonkrétnu

a bez uvedenia konkrétnych dôkazov, pri ktorých mal žalovaný postupovať v rozpore s § 3 ods. 3
daňového poriadku.

14. Na spochybnenie v súvislosti s preukázaním skutočného dodania tovaru malo vplyv nasledovné:
Astacus Trade síce podala daňové priznanie, ale nepriznala dodanie tovaru a neodviedla daň

v príslušnom zdaňovacom období september 2014, nepredložila žiadne doklady ani dôkazy; konatelia
TEXALO a NEDOS nevedeli potvrdiť, kto vykonal prepravu tovaru do Košíc a kde bolo miesto nakládky;
rozpor vo vyjadrení konateľa TEXALO vo veci objednania tovaru; zo záznamov nezávislej súkromnej
bezpečnostnej služby v evidenčnej knihe motorových vozidiel zo dňa 09.09.2014, ktoré predložil
daňový subjekt ako dôkaz, ktorý by mal preukazovať dovoz a vykládku predmetného tovaru v jeho

prevádzkových priestoroch, pričom kniha návštev je vlastníctvom a v držbe BONUL, s.r.o (externá
strážna služba), je rozpor s časovými údajmi uvedenými v zázname o prevádzke vozidla nákladnej
dopravy s evidenčným číslom L. XXXXX (žeriav), ktoré podľa vyjadrení daňového subjektu vykonalo
vykládku tovaru uvedeného na spornej faktúre; z vypočutia navrhovaných svedkov ani jeden nepotvrdil,
že dodávateľom dovezeného tovaru dňa 09.09.2014 bola spoločnosť TEXALO; Ing. Svýbová uvedené

potvrdila, ale na základe dokladov, ktoré je boli predložené.

15. V súvislosti s nepredvedením konateľa Astacus Trade odkazuje žalovaný na § 24 ods. 2 daňového
poriadku, v zmysle ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane nemôže znášať dôkazné bremeno tak, ako to uvádza daňový subjekt v odvolaní.
Daňový subjekt takýmto výkladom nesprávne interpretuje § 24 daňového poriadku. Všetky zistené
skutočnosti preukazujú, že bol dodaný tovar, v žiadnom prípade však nepreukazujú, že ide o tovar
deklarovaný dokladmi v preverovanom dodávateľom reťazci Astacus Trade – NEDOS – TEXALO –
žalovaný. Správcovi dane neboli predložené dôkazy, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané dodanie

medeného drôtu výrobcom, resp. objednávateľom uvedeným na predloženom certifikáte (MANEX Sp.
z o.o.).16. Daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre žalovaný poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Sžf/51/2010, podľa ktorého v okamihu, kedy správca

dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní
preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak, ako ho deklaruje predloženými daňovými
dokladmi a nemôže od správcu dane požadovať, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní
uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ musí byť identická
s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Faktúra, ani ďalšie doklady samé o sebe takýmto

preukázaním o realizácii zdaniteľného obchodu nie sú. Akýkoľvek listinný dôkaz, nie je bez ďalších
navzájom preukázaných skutočností dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)

17. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu zo dňa 19.12.2017, doručenú
pôvodne na Krajský súd v Nitre dňa 21.12.2017. Správnou žalobou žiada, aby správny súd preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže toto vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho
posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu, je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čím sú dané zákonné dôvody na
zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. Z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň žalobca navrhuje, aby
súd zrušil i prvostupňové rozhodnutie, ktoré je postihnuté rovnakými vadami.

18. Žalobca namieta Protokol ako nezákonný dôkaz, keďže nebola dodržaná zákonná lehota na
ukončenie kontroly z dôvodu, že Protokol bol doručený v podobe, ktorá nenapĺňa všetky požiadavky
kladené zákonom na vyhotovenie Protokolu. Protokol neobsahuje súpis všetkých kontrolovaných
dokladov, vyhodnotenie dôkazov a ani zistenia, ktoré by zodpovedali vykonanému dokazovaniu a je tak

v rozpore s § 47 daňového poriadku. Z dôvodu neexistencie zákonného Protokolu, nemohlo dôjsť ani
k začatiu vyrubovacieho konania a ani k vydaniu napadnutých rozhodnutí.

19. Podľa názoru žalobcu, skutočnú realizáciu dodania tovaru na podklade faktúry TEXALO zo dňa
09.09.2014 preukazujú: (a) dodací list č. 032014 vystavený dňa 08.09.2014, ku ktorému prislúcha

aj Certifikát kvality k 5 dodaným cievkam medeného drôtu č. 2472343, 2472366, 2472762, 2472848
a 2472851, (b) bankový výpis preukazujúci úhradu za dodaný tovar, (c) elektronický mýtny systém -
záznam o preprave tovaru tak, ako to deklarujú dodacie doklady a záznam súkromnej bezpečnostnej
služby v knihe návštev, (d) svedecké výpovede zamestnancov TEXALO, zamestnanca strážnej služby
(tretej nezávislej osoby) a žeriavnika (ďalšej tretej nezávislej osoby), a (e) vyjadrenie konateľa TEXALO

a predložené doklady ako evidencia DPH za tretí štvrťrok 2014, kontrolný výkaz, dodávateľské faktúry,
nájomné zmluvy na nebytové priestory uzatvorené TEXALO. Podľa žalobcu sú všetky hmotnoprávne
predpoklady na odpočet DPH preukázané, vrátane existencie zdaniteľného obchodu, preukázateľnosti
zdaniteľného obchodu prostredníctvom účtovných a daňových dokladov, ako aj použitie celej dodávky
na zdaniteľný výstup žalobcu.

20. Podľa žalobcu správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a ani raz zákonom
relevantným spôsobom nevyjadril akékoľvek pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených žalobcom, alebo o údajoch v nich uvedených, a nevyzval na odstránenie týchto
pochybností. Všeobecná výzva bez uvedenia konkrétnych pochybností správcu dane je v takom prípade

nedostatočná. Žalobcovi tak bolo znemožnené, aby sa mohol vyjadril k pochybnostiam v priebehu
daňovej kontroly v rozpore s § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku.

21. Nesplnenie si povinnosti spoločnosťou Astacus Trade (nepodávanie daňového priznania
a nedeklarovanie dodania pre NEDOS za september 2014) a jej nekontaktnosť považuje správca dane

za neuskutočnenie nákupu ani predaja predmetného tovaru, pričom si to žiadnym spôsobom neoveril.
Snahu spoločnosti Astacus Trade vysvetliť predmetné dodávky tovaru preukazujú zápisnice o ústnom
pojednávaní zo dňa 08.01.2016 a 02.02.2016, kedy sa k správcovi dane dostavil bývalý konateľ danej
spoločnosti pán K. B.. Založenie pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru žalobcovi na nekontaktnostiAstacus Trade nezakladá naplnenie podmienok na prechod dôkazného bremena na žalobcu. Žalobca,
rovnako aj žalovaný, disponujú výsledkami z miestnych zisťovaní z iných zdaňovacích období týkajúcich
sa spoločnosti Astacus Trade (za zdaňovacie obdobie október a november 2014), z ktorých vyplýva, že

predmetná spoločnosť spolupracovala so správcom dane.

22. Ďalšou námietkou k skutkovým zisteniam správcu dane, na ktoré poukazoval žalobca vo svojich
podaniach, bol rozpor v zisteniach týkajúcich sa prvotného dodávateľa v reťazci, za ktorého žalobca
považuje výrobcu cievok medeného drôtu, čo je zrejmé aj z certifikátu kvality vystaveného výrobcom

- spoločnosťou Aurubis AG. Certifikát kvality vystavený výrobcom bol správcovi dane predložený už
spolu s účtovnými dokladmi žalobcu. Následne žalobca predložil správcovi dane dôkazy o dodaní
tovaru v časti reťazca od výrobcu (prvotného dodávateľa) spoločnosti Aurubis AG pre poľskú spoločnosť
MANEX Sp. z o.o. Žalobcovi nie je známe, cez ktorú ďalšiu spoločnosť sa tovar dostal na Slovensko.
Ďalšie následné zisťovania ohľadne skutočného pohybu tovaru sú plne v kompetencii správcu dane
a žalovaného, ktorí disponujú prostredkami na ich preverenie. Žalovaný prevzal skutkový stav zistený

správcom dane aj s uvedenými zrejmými skutkovými nezrovnalosťami, vrátane tvrdenia, že prvotný
dodávateľ je spoločnosť Astacus Trade.

23. Žalobca namieta aj tvrdenie uvedené na str. 12 napadnutého rozhodnutia, že žiadny z kontaktných
konateľov reťazca sa nevedel vyjadriť k nakládke a vykládke tovaru a k zabezpečeniu jeho prepravy

do Košíc a že len odkazovali vo svojich vyjadreniach jeden na druhého. Toto nesprávne a nepravdivé
tvrdenie žalovaného vyvracia zápisnica o ústnom pojednávaní č. 362483/2015 zo dňa 29.04.2015,
v rámci ktorej svedok D., konateľ spoločnosti TEXALO, potvrdil osobné prevzatie tovaru na ulici G. XX,
B. od spoločnosti NEDOS dňa 05.09.2014 a odovzdanie dňa 08.09.2014 spoločnosti STEEL TRANS,
s.r.o. Správca dane na str. č. 7 Protokolu zhrnul vyjadrenie konateľa NEDOS C. I., ktorý potvrdil svoju

prítomnosť pri preberaní tovaru a jeho dodanie do skladu na ulici G. XX, B., ako aj vystavenie faktúry
NEDOS a dodacieho listu č. XXXXXX.

24. Žalobca má za to, že splnil svoje vlastné dôkazné bremeno už tým, že predložil všetky svoje účtovné
doklady, keďže správca dane ani žalovaný zrozumiteľne, jasne a spôsobom, ktorý by si neprotirečil,

nevyjadrili svoje pochybnosti ohľadne dodania predmetného tovaru. Až v prípade, ak správca dane
preukázateľným spôsobom spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, až potom dochádza k presunutiu dôkazného bremena ohľadne ním uvádzaných
tvrdenívjehodaňovýchaúčtovnýchdokladoch.Dovtedynieježalobcapovinnýsprávcovidanečokoľvek
nad rámec predloženia úplnej daňovej a účtovnej evidencie vrátane relevantných dokladov predkladať

na oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

25. Podľa žalobcu sa rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, sp. zn. 8Sžf/51/2010, na ktoré odkazuje
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, nevzťahujú na prípad žalobcu. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal zneužitie práva, alebo uplatnenie neoprávnenej daňovej výhody žalobcom a ani u

dodávateľa, t.j. v spoločnosti TEXALO. Žalovaný i správca dane v súvislosti s rozsiahlou judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdneho dvora EU“) opomína najmä právny záver v
nej konštatovaný, a to, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod
podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol
dodaný tovar, vedela, alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru zúčastní daňového podvodu

týkajúceho sa dane z pridanej hodnoty zo strany dodávateľa iného hospodárskeho subjektu, ktorý na
vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní, alebo týchto služieb. Dokazovanie, že sa
osoba úmyselne alebo vedome zúčastnila na podvode, leží na strane správcu dane.

26. Žalobca sumarizuje obsah a závery svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov, ktorí preukazujú

reálne dodanie tovaru (svedkovia F. M., K. N., A. F., pracujúci ako operátori výroby u žalobcu, svedok I. I.,
expedičný pracovník, svedkyňa O. F., nákupca – disponent, svedok P. H., zamestnanec strážnej služby
BONUL, s.r.o., svedok H. I., žeriavnik spoločnosti AB-STAV, s.r.o.). Tieto výpovede žalovaný vyhodnotil
bez náležitého odôvodnenia tým spôsobom, že všetky predvolané osoby, okrem pani F. sa nevedeli
vyjadriť, kto bol dodávateľom medeného drôtu ani prepravcom tohto tovaru. Žalobca tiež poukázal na

výpis mýtnych transakcií vozidla prepravujúceho tovar zo dňa 09.09.2014 poskytnutého spoločnosťou
SkyToll, a.s. Vyjadril sa aj k chybovosti papierového tachografu, o zápis ktorého sa opiera žalovaný.
V napadnutom rozhodnutí chýba riadne vyhodnotenie všetkých vykonaných a získaných dôkazov, jasná
presná špecifikácia skutočností, ktoré správca dane a žalovaný vzal do úvahy a ktoré zamietol.IV.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania

27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.02.2018 zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom
rozhodnutí.
28. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 28.03.2018, v ktorej taktiež zopakoval
argumentáciu uvedenú v žalobe. Detailne poukázal na jednotlivé časti svedeckých výpovedí jednotlivých

svedkov, ktorí vysvetlili svoje pracovné postupy a informácie, ku ktorým sa v rámci svojej činnosti
dostávajú. Bol nimi podaný návod pre správcu dane, ako si môže cez tieto informácie overiť listinné
dôkazy predložené žalobcom. Napr. operátor výroby A. F. vysvetlil, že pri spracovaní medi zadáva do
vnútropodnikového systému čiarový kód zo štítku z každého balenia, ktoré spracúva. Tieto číselné kódy
je možné dohľadať vo vnútropodnikovom systéme dodávateľa medeného drôtu. Skutočnosť, že tento
svedok nevedel s určitosťou uviesť presnú identifikáciu dodávateľa medi, tok tovaru a priebeh prepravy,

vrátane prepravcu, je spôsobené pracovným zaradením daného pracovníka.

29. Žalobca tiež poukázal na nesprávne vyhodnotenie ďalšieho dôkazu - výpisu elektronického mýta
– záznam o prevádzke žeriavu s evidenčným číslom L., z ktorého vyplýva, že vozidlo vstúpilo do
areálu žalobcu dňa 09.09.2014 v čase 8:19 hod. a opustilo ho o 9:17 hod., čo zodpovedá záznamom

z návštevnej knihy, ako aj záznamom o prevádzke žeriavu, ktorý odovzdala spoločnosť AB-STAV s.r.o.
Žalobca poukázal aj na výpoveď pracovníka bezpečnostnej služby BONUL s.r.o.

30. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 22.05.2018. Poukázal na nezrovnalosť,
kedy podľa vyjadrení žalobcu malo ísť dňa 09.09.2014 zo strany TEXALO o dodanie medeného drôtu

dodaného v 5 cievkach, no podľa vyjadrenia konateľa NEDOS pána I. malo ísť v dodávke od Astacus
Trade k odberateľovi TEXALO o medený drôt balený do 6 zvitkov.

31. Vo vzťahu k vyjadreniam žalobcu o prevádzke žeriavu s evidenčným číslom L. žalovaný uviedol,
že použitie predmetného motorového vozidla na vykládku medi nepovažuje za preukázanie dodávateľa

deklarovaného spornou faktúrou TEXALO. Zároveň nie je pravdivé ani tvrdenie o použití daného vozidla,
keďže z výpisu mýtnych transakcií daného vozidla vyplýva, že o 8:19 hod. bol zaznamenaný prejazd
snímacím zariadením L. - I. X - L. - Q. a o 9:21 hod. bol záznam a prejazd zariadením L. - Q. - L.
- F.. V evidencii strážnej služby bol uvedený príchod do areálu žalobcu o 8:30 hod. a odchod o 9:17
hod. z areálu žalobcu. V zázname o prevádzke vozidla je uvedený čas odchodu z I. R. o 8:00 hod.,

príchod k žalobcovi o 8:30 hod, odchod od žalobcu o 9:30 hod. a príchod do I. R. o 10:00 hod. Na
základe papierového tachografového krúžku predmetného motorového vozidla je zrejmé, že vozidlo
stálo, nakoľko bola zaznamenaná nulová rýchlosť vozidla od cca 8:20 do 8:32 hod. a od 8:50 do 9:45
hod. V čase od cca 7:40 do 10:10 hod. vozidlo nesiahlo rýchlosť 80 km/h.

32. Ďalšie podania vo veci neboli súdu doručené.

V.
Konanie pred správnym súdom

33. Žaloba bola pôvodne doručená na Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a bola vedená pod
sp. zn. 15S/33/2017.

34. Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 15S/33/2017-219 zo dňa 13.11.2018 (ďalej
len „rozsudok sp. zn. 15S/33/2017“), ktorým žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu

trov konania. Rozhodnutie bolo odôvodnené odkazom na rozsudok krajského súdu v inom konaní
totožných účastníkov konania č. k. 11S/144/2017-189 zo dňa 27.06.2018 (ďalej len „rozsudok sp.
zn. 11S/144/2017“) v zmysle § 140 SSP, v ktorom išlo o preskúmanie rozhodnutia žalovaného,
ktorého podkladom boli výsledky daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie - november 2014. Podľa
krajského súdu išlo o preverovanie totožných dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom

a spoločnosťami v obchodnom reťazci Astacus Trade, NEDOS, TEXALO, a preto súd vychádzal
z dôvodov uvádzaných v tomto inom rozhodnutí. Rozdiel spočíval len v skutočnosti, že išlo o iné
zdaňovacie obdobie a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty.35. Voči rozsudku sp. zn. 15S/33/2017 podal žalobca kasačnú sťažnosť z 22.02.2019, v ktorej poukázal
na nesprávnosť zvoleného zjednodušeného postupu podľa § 140 SSP, nakoľko nesúhlasil so záverom
krajského súdu, že jedinými rozdielmi medzi uvedenými konaniami sú rozdiely v inom zdaňovacom

obdobíainomrozdielevýškydane.Podľanázorusťažovateľanejdeototožnéskutkovéstavyuvedených
konaní. V reťazci dodaní v kontrolovanom období september 2014 bola správcom dane za „prvotného
dodávateľa“ označená spoločnosť Astacus Trade, naproti tomu v mesiaci november 2014 spoločnosť
VALVUX s.r.o., t. j. nejde o totožné dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Pôvod tovaru je odlišný a odlišní
sú aj výrobcovia a skutoční prvotní dodávatelia v reťazci (Aurubis AG a MKM Mansfelder Kupfler). Celá

reťaz teda bola odlišná. Odlišnosťou bola aj skutočnosť, že v mesiaci september 2014 bola spoločnosť
Astacus Trade označená ako nekontaktná, no v rámci kontroly mesiaca november 2014 bola označená
ako kontaktná (predkladala doklady správcovi dane a konateľ bol na ústnom pojednávaní). Krajský súd
tak pri odkaze na rozsudok sp. zn. 11S/144/2017 vychádzal z nesprávnych skutkových a právnych
záverov.

36. O kasačnej sťažnosti rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/30/2019 dňa 26.05.2020 (ďalej
len „zrušujúci rozsudok kasačného súdu“) tak, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 15S/33/2017 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Aplikácia § 140 SSP nebola v danom prípade možná, keďže ani
z rozsudku sp. zn. 11S/144/2017 nevyplývajú odpovede na podstatné žalobné námietky vznesené
žalobcom vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2014. V oboch konaniach bol za prvotného

dodávateľa označený iný subjekt, iný výrobca tovaru (na základe predložených certifikátov), iný bol
aj rozsah zabezpečených a predložených dôkazov (napr. za zdaňovacie obdobie september 2014 bol
vykonaný výsluch žeriavnika, ktorý potvrdil vykládku tovaru, bol označený prepravca a vozidlá, ktoré mali
vykonávať prepravu od TEXALO k sťažovateľovi, ktoré boli zhodne označené aj v evidenčnej knihe).

37. V ďalšom konaní bude preto úlohu súdu, aby v zmysle uvedených právnych názorov kasačného
súdu vo veci opätovne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Z odôvodnenia musí byť zrejmé,
akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností, najmä čo sa týka ustálenia
dôkazného bremena v daňovom konaní. Je nutné dôsledne rozlišovať dôkazné bremeno daňového
subjektu a správcu dane v konkrétnej veci. Ak daňový subjekt predložil listiny preukazujúce realizáciu

zdaniteľného plnenia od dodávateľa deklarovaným spôsobom (napr. faktúra, dodací list, preukázanie
prepravy,vykládky),prípadnenavrholdôkazynapreukázanieuskutočneniadeklarovanéhozdaniteľného
plnenia, nemožno založiť rozhodnutie na neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom. Ak došlo
v dodávateľskom reťazci k úniku dane a skutočnosti spochybňujúce realizáciu zdaniteľného plnenia
nenastali u daňového subjektu a ani jeho dodávateľa, majú daňové orgány pokračovať v dokazovaní.

Pri preukázaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode a s tým súvisiacej požiadavke na
preukázanie jeho vedomosti o zapojení do podvodnej schémy či porušenia pravidiel primeranej
obozretnosti daňového subjektu pri realizácii obchodných transakcií poznačených podvodom na dani,
sú zaťažené dôkazným bremenom daňové orgány (závery rozhodnutia NS SR zo dňa 13.09.2019 sp.
zn. 1Sžfk/16/2018).

38. Po vrátení veci z NS SR na ďalšie konanie na krajskom súde bola daná vec vedená pod sp. zn.
15S/42/2020.

39. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-15S/42/2020.

VI.
Relevantná právna úprava

40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.41.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

43. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

44. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

45. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. .

47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

49. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

50. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VII.
Právne posúdenie správnym súdom

51. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby

a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie
a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

52. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej

správy nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH v kontrolovanom zdaňovacom období – september
2014avyrubilimupríslušnúdaň.Správnysúdvykonalsúdnyprieskumnapadnutýchrozhodnutívprizme
jednotlivých uplatnených žalobných bodov.53. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových
orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX eur za zdaňovacie
obdobie september 2014 (ako rozdielu medzi nadmerným odpočtom uplatneným žalobcom v daňovom

priznaní XXX.XXX,XX eur a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane po daňovej kontrole v sume
XX.XXX,XX) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane a nadmerný odpočet
DPH pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal existenciu deklarovanej obchodnej transakcie.
Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona o DPH, a to, či

žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania DPH za zdaňovacie obdobie september 2014 pri ním
tvrdenej dodávke medeného drôtu od dodávateľa TEXALO deklarovanej faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa
10.09.2014 v celkovej sume XXX.XXX,XX eur (z toho DPH v sume XX.XXX,XX eur).

54. Prvú žalobnú námietku žalobcu ohľadom nezákonnosti Protokolu ako dôkazu a nevykonania
daňovej kontroly v zákonom stanovenej dĺžke z dôvodu, že včas doručený Protokol neobsahoval

súpis všetkých dôkazov, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Je potrebné uviesť, že námietka
žalobcu bola formulovaná všeobecne, bez špecifikácie dokladov, ktoré by mali byť podľa žalobcu
uvedené v súpise kontrolovaných dokladov. Podľa § 47 písm. g) daňového poriadku obsahuje protokol
súpis kontrolovaných dokladov. Súčasťou obsahu Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
september 2014 je „súpis kontrolovaných dokladov predložených a zapožičaných správcovi dane

daňovým subjektom pri zahájení daňovej kontroly“. Z jeho obsahu je zrejmé, že nejde o zoznam
všetkých dôkazných prostriedkov, listín či kontrolovaných dokladov, na ktoré sa poverení zamestnanci
správcu dane v Protokole odvolávajú. V súpise nie sú uvedené napr. dožiadania na preverenie
skutočností a odpovede od príslušných správcov dane, faktúra NEDOS, faktúra Astacus Trade,
zápisnice z ústnych pojednávaní. Uvedené listinné dôkazné prostriedky a iné podklady pre prijatie

záverov Protokolu, ktoré boli neskôr aj podkladmi pre prijatie záverov prvostupňového rozhodnutia, sú
súčasťou administratívneho spisu. Skutočnosť, že tieto listiny nie sú uvedené v súpise kontrolovaných
dokladov, nemá žiadny vplyv na zákonnosť Protokolu. Primárne je, že tieto listiny, ktorých absenciu v
súpise správny súd identifikoval, sú súčasťou administratívneho spisu a boli jasne označené aj v obsahu
Protokolu, resp. odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí. Znenie § 47 písm. g) daňového poriadku ani

nevyžaduje, aby bol súčasťou protokolu súpis všetkých dôkazov, resp. dôkazných prostriedkov. Má ísť
o súpis kontrolovaných dokladov. Je bežnou praxou, ktorá nemá sama o sebe žiadny vplyv na zákonnosť
protokolu z daňovej kontroly, že súpis obsahuje doklady predložené daňovým subjektom pri zahájení
daňovej kontroly. Nie každý kontrolovaný doklad musí byť totiž zároveň aj dôkazným prostriedkom, ako
tomu bolo aj v tomto prípade. Zároveň platí, že ak správca dane získal dôkazný prostriedok v priebehu

daňovej kontroly, samotné neuvedenie takéhoto listinného podkladu v súpise nespôsobuje nezákonnosť
Protokolu. Išlo by o neprípustný formalizmus, ktorý je bez materiálneho dopadu na zistenia uvedené
v Protokole. Pochybenie spracovateľa Protokolu v tom, že neobsahuje súpis všetkých kontrolovaných
dokladov (napr. faktúry NEDOS či faktúry Astacus Trade), ktoré získal aj inak ako od žalobcu pri zahájení
daňovej kontroly, podľa názoru správneho súdu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala za následok

nezákonnosť Protokolu a následne aj nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly. Zároveň nemá táto
skutočnosťvplyvnazákonomstanovenúdĺžkudaňovejkontroly.Daňovákontrolabolavykonanávlehote
stanovenej zákonom.

55. Ani zo zásady zákonnosti nemožno vyvodiť záver, že každé procesné pochybenie daňového

orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť celého rozhodnutia. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia... ktoré intenzitou
svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12. 2015). Uvedené rozhodnutie potvrdzuje Ústavný súd Slovenskej
republiky aj v uznesení sp. zn. III. ÚS 215/2021 zo dňa 09.03.2021, v ktorom uviedol, že „zásadu

zákonnosti ... nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona pri rozhodovaní o výške daňovej
povinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie vydaného rozhodnutia. Aj
prieskum rozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že k zrušeniu rozhodnutia
môže viesť len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj § 191 ods. 1 písm. g)

Správneho súdneho poriadku]. Nesprávna je teda už východisková téza..., podľa ktorej každé porušenie
ustanovení daňového poriadku zakladá nezákonnosť výsledného rozhodnutia. Naopak, to, či tá-ktorá
vada mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, je predmetom súdneho prieskumu, a len v prípade,že je tento vplyv preukázaný, ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia“ (k tomu aj rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/106/2020 zo dňa 27.02.2023).

56. Druhú žalobnú námietku, spočívajúcu v tom, že správca dane nepostupoval podľa § 46 ods. 5 a §
45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a ani raz zákonom relevantným spôsobom nevyjadril akékoľvek
pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o údajoch
v nich uvedených a nevyzval v priebehu daňovej kontroly na odstránenie týchto pochybností, správny
súd považuje za dôvodnú. V Protokole správca dane uvádza, že splnomocnený substitučný zástupca bol

priebežne informovaný a oboznámený s priebehom a zisteniami daňovej kontroly. V zápisnici o ústnom
pojednávaníč.j.XXXXXX/XXXXzodňa18.06.2015(ďalejlen„zápisnicaz18.06.2015“)jepodľasprávcu
danezaznamenanáinformáciaojehooboznámenísvýsledkamidožiadaníapriebehomdaňovejkontroly
a zároveň mal správca dane vyzvať žalobcu na podanie návrhov, námietok alebo pripomienok k obsahu
uvedenej zápisnice a vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v rámci výkonu daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za september 2014.

57. Správny súd sa oboznámil s obsahom danej zápisnice zo dňa 18.06.2015, ktorá v žiadnej časti
neobsahuje pomenovanie pochybností správcu dane vo vzťahu k predmetnej daňovej kontrole a už
vôbec nie je jej obsahom akékoľvek pomenovanie pochybností týkajúcich sa preverovanej dodávky
medenéhodrôtuodTEXALO,prípadneodďalšíchdodávateľovvsprávcomdaneidentifikovanomreťazci

firiem. Zápisnica síce obsahuje vyjadrenie, že splnomocnený zástupca nemá k predmetnej zápisnici
žiadne návrhy, námietky ani pripomienky, no neobsahuje žiadne vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným
v rámci výkonu daňovej kontroly. Tvrdenie správcu dane uvedené v Protokole a následne prevzaté
v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v napadnutom rozhodnutí, že žalobca mal možnosť sa postupom
podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku vyjadriť k zisteniam v priebehu daňovej kontroly tak nie

je správne a nemá oporu v administratívnom spise. Zápisnica zo dňa 18.06.2015 explicitne uvádza, že
hlavným predmetom bolo nahliadnutie do spisovej zložky žalobcu na základe žiadosti splnomocneného
zástupcu. Účelom ústneho pojednávania, ktorého priebeh zachytáva predmetná zápisnica zo dňa
18.06.2015, tak nebolo oboznámenie so zisteniami z daňovej kontroly. Obsahom danej zápisnice nie
je ani len všeobecná výzva na vyjadrenie sa k dokladom tvoriacim súčasť administratívneho spisu bez

uvedenia konkrétnych pochybností, ktoré má správca dane (poverený zamestnanec sa vyjadroval len
k obsahu zápisnice). Pre úplnosť správny súd dodáva, že súčasťou administratívneho spisu nie je žiadna
iná výzva správcu dane adresovaná žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi, ktorej obsahom
by bolo oboznámenie pochybností, ktoré boli podkladom na prijatie záverov Protokolu, resp. následne
prvostupňového rozhodnutia.

58. Daňová kontrola aktivuje oprávnenia správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami daňového
subjektu), ktoré umožňujú intenzívnym a invazívnym spôsobom zasahovať do základných práv a slobôd
daňového subjektu, pričom tento je povinný sa týmto úkonom podriadiť. Výsledkom daňovej kontroly
je protokol, ktorý predstavuje jeden z najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach nadväzujúcich

na uskutočnenú daňovú kontrolu (§ 47 a nasl. daňového poriadku). Aj preto zákon vyžaduje, aby mal
kontrolovaný daňový subjekt právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,
k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (§ 45 ods. 1
písm. f) daňového poriadku). Tomuto právu daňového subjektu korešponduje povinnosť správcu dane
oznámiť pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným

daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených kontrolovanému daňovému subjektu
a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé
údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods. 5 daňového poriadku). Keďže si
túto zákonnú povinnosť správca dane nesplnil, pričom táto skutočnosť nebola žalovaným dôsledne
preskúmaná ani v rámci odvolacieho konania, správny súd konštatuje, že v konaní pred orgánmi verejnej

správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktorého mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, keďže žalobca nemohol už v priebehu daňovej kontroly reagovať na zistenia
a pochybnosti daňového orgánu.

59. Základnou otázkou, ktorou sa musel správny súd v predmetnej veci zaoberať aj v zmysle

zrušujúceho rozsudku kasačného súdu bolo, či žalovaný náležite posúdil mieru dôkazného bremena,
ktorá zaťažovala žalobcu v daňových konaniach a či v tomto kontexte aj náležite posúdil rozsah
a výpovednú hodnotu dokazovania vykonaného správcom dane.60. V súvislosti s nastolenou otázkou správny súd dáva do pozornosti potrebu rozlišovať medzi
preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním
daňovéhopodvodu/zneužitiaprávaaleboúčastidaňovéhosubjektunaňom(rozhodnutiaSúdnehodvora

EU vo veci K. F., C-281/20 zo dňa 11.11.2021, bod 41; vo veci B. C., R./XX zo dňa 09.12.2021, bod 36).
Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží
primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci B. C., bod 34),
v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na
daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe

domnienok (K. F., M. XX; R. B., C-611/19 zo dňa 03.09.2020, body 37, 43). V prípade preukazovania
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dobrá viera alebo jej absencia na strane daňového
subjektu v zásade nezohráva žiadnu rolu. Hmotnoprávne podmienky ako postavenie dodávateľa
a odberateľa ako zdaniteľných osôb či dodanie tovaru/služby sú totiž objektívneho charakteru a musia sa
uplatňovať nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho
dvora EU vo veci F. J. H. F., C-459/17 a C-460/17 zo dňa 27.06.2018, bod 38). Správny súd s odkazom

na vyššie uvedené judikatórne závery Súdneho dvora EU dáva do pozornosti, že tieto boli potvrdené
aj judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) (pozri napríklad
rozsudok NSS SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa
26.10.2022).

61. Skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a) smernice
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení
(Ú.v.EÚL347,2006,s.1).Hmotnoprávnymipodmienkaminaodpočítaniedanesú(i)žeposkytovateľom
plnenia je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) že predmetné plnenie fakticky

existujeanejdeofiktívneplnenie(t.j.materiálnaexistenciaplnenia),a(iii)žeprijatéplneniejepríjemcom
(žalobcom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice 2006/112/ES, rozhodnutia Súdneho
dvora EU vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci H. K. B., C-610/19
zo dňa 03.09. 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod

24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej
osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne
(rozhodnutia Súdneho dvora EU vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021,
bod 25; vo veci K. F., R./20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).

62. Správny súd dodáva, že materiálne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa v zásade
týkajú individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom
daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti
obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez
ďalšieho) dôvodné pochybnosti o spochybnení hmotnoprávnych/materiálnych podmienok práva na

odpočítanie dane (pozri rozsudok NSS SR sp. zn. 1Sfk/67/2022 zo dňa 30.05.2024). Práve z tohto
dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového
subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-
technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na

zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie NSS SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR ako ZNSS 23/2022).

63. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky napr. v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018,

v zmysle ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový
subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri

preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo
navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmtospôsobomdochádzavprocesedokazovaniavdaňovomkonaníkpresúvaniudôkaznéhobremenamedzi
správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania
zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 03.08.2022).

64. Správny súd s odkazom na uvedené uvádza, že finančné orgány sa pri odôvodnení nesplnenia
podmienok na vrátenie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH zamerali prioritne na vzťah dodávateľa
žalobcu (TEXALO) a jeho dodávateľov. Finančné orgány sa venovali jednotlivým dodávateľom
spoločnosti TEXALO, pričom ich hlavnou úlohou malo byť dokazovanie vo vzťahu spoločnosť TEXALO

ajehoodberateľa(žalobcu).Správnysúdnevylučuje,abyfinančnéorgánypreverovaliajsubdodávateľov
a prípadne až po prvotného dodávateľa/výrobcu, avšak to najmä v prípade, ak by daňovú kontrolu
zamerali za účelom vyhodnotenia daňového podvodu, o čo sa však v danom prípade nejednalo, keďže
žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Správca
dane na základe dokazovania a skutočností zistených počas daňovej kontroly spochybňuje existenciu
uvádzaného tovaru (medeného drôtu) a spochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v celom

identifikovanom reťazci firiem (žalobca – TEXALO – NEDOS – Astacus Trade). Po preverení reťazca
firiem bola pre správcu dane sporná skutočnosť, či prvotný dodávateľ J. E. obstaral a reálne dodal tovar
(str. 5, 7 a 23 prvostupňového rozhodnutia).

65. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EU nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len

z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že služby dodal ním deklarovaný dodávateľ, prípadne
ho zabezpečil prostredníctvom subdodávateľských subjektov. V prejednávanom prípade správca dane
spochybňujereálneuskutočneniezdaniteľnéhoplneniazdôvodunemožnostipreveriťzdaniteľnýobchod
pre spoločnosť NEDOS zo strany Astacus Trade. Správny súd týmto dáva do pozornosti, že Súdny
dvor EU v rozhodnutí vo veci R./XX H. uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na

odpočítanie sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na
ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu
tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EU
skutočnosť, že dotknutý tovar alebo služby vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo,

ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-
právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť
dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť.
Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je
to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží

doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil
pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len
vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).

66. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí úplne absentuje posúdenie skutočností, či medený drôt
žalobca v danom prípade riadne použil pre potreby svojich vlastných odberateľov. Žalobca sa
zameral len na spochybnenie uvedeného reťazca firiem. V tomto smere je správny súd zároveň toho
názoru, že ani zabezpečené dôkazy (primárne svedecké výpovede konateľov TEXALO a NEDOS

a zamestnancov žalobcu) neboli vyhodnotené náležite v ich vzájomnej súvislosti a vo vzájomnej
súvislosti s listinnými dôkazmi zabezpečenými v administratívnom spise. Správny súd nesúhlasí so
správcom dane a žalovaným, že „ani jeden svedok nepotvrdil a nevedel nepreukázať dodanie tovaru-
medenéhodrôtupredaňovýsubjektvZDOoddodávateľaTEXALO“(st.23prvostupňovéhorozhodnutia;
citované s dvojitou negáciou, ako to uviedol správca dane). Naopak, konatelia uvedených spoločností,

ako aj ďalší svedkovia, jednoznačne potvrdili spoluprácu a potvrdili aj dodanie medeného drôtu v mesiaci
september 2014 (viď napr. zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX zo dňa 29.04.2015
o výsluchu C. D., konateľa TEXALO; zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa
28.04.2015 o výsluchu C. I., konateľa NEDOS; zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/XXXX zo
dňa 02.06.2016 o výsluchu I. I., zamestnanca žalobcu; zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXX/

XXXX zo dňa 07.06.2016 o výsluchu O. O. F., zamestnankyne žalobcu).

67. Závery a tvrdenia uvedené týmito svedkami, v spojení s listinnými dôkazmi (viď bod 19 tohto
rozsudku) sú dostatočným podkladom na prechod dôkazného bremena z kontrolovaného daňovéhosubjektu na správcu dane. Ak mal správca dane pochybnosti o dodaní tovaru zo strany TEXALO
žalobcovi, mal dostatočne presvedčivo vysvetliť a zabezpečenými dôkazmi preukázať, že neboli splnené
hmotno-právnepodmienky.Totodôkaznébremeno,ktorépodľasprávnehosúduprešlovposudzovanom

prípade na správcu dane, správca dane neuniesol. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré
nekriticky a bez dôsledného posúdenia odvolacích námietok prebral aj žalovaný, neponúka jasné
a relevantné dôvody spochybnenia všetkých uvádzaných listinných dôkazov a výpovede viacerých
svedkov. S odkazom na vývoj judikatúry Súdneho dvora EU uvedenej vyššie, zameranie sa na
preukázanie dodania v celom reťazci, resp. dodanie od prvotného (správcom dane identifikovaného)

dodávateľa (Astacus Trade) jednému z dodávateľov v reťazci (NEDOS), ktorý ani nebol priamym
dodávateľom žalobcu, nemôže byť dostatočné na vylúčenie práva na odpočet DPH. Zároveň je správny
súd toho názoru, že nezrovnalosti v dátume objednávky medzi jednotlivými členmi reťazca firiem (bod
6 tohto rozsudku), medzi ktorými išlo o opakujúcu sa spoluprácu, ako aj nezrovnalosti na papierovom
tachografovom krúžku žeriavu (bod 31 tohto rozsudku), na ktoré poukazuje správca dane, nie sú bez
ďalšieho vysvetlenia samé o sebe tak relevantnými skutočnosťami, ktoré by preukazovali nedodanie

medeného drôtu zo strany TEXALO žalobcovi vo svetle obsahu svedeckých výpovedí a ďalší dôkazov.

68. Keďže dôkazné bremeno v tomto prípade prešlo na daňové orgány, prvostupňové rozhodnutie
i napadnuté rozhodnutie trpia nesprávnym právnym posúdením otázky splnenia podmienok na
odpočívanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správca dane a žalovaný vychádzali

z nesprávneho právneho posúdenia, ak boli toho názoru, že osoba uvedená na faktúre ako dodávateľ
musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi (bod 16 tohto rozsudku). Tento
prístup je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora EU i NSS SR. Žalobou napadnuté
rozhodnutia následne nenapĺňajú ani požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho
orgánu z § 63 ods. 5 daňového poriadku vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačných dôvodov

záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane na podklade zadovážených dôkazov (a
z nich vyplývajúcich skutkových zistení) týkajúcich sa žalobcu a jeho dodávateľa TEXALO.

69. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom
na § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil

orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

70. V ďalšom konaní bude úlohou daňových orgánov znova prejednať vec žalobcu, viazaní názorom
správneho súdu a poskytnúť mu relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné
námietky. Orgány finančnej správy budú v ďalšom konaní povinné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním

hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na
daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva. Úlohou finančných orgánov však bude buď relevantne
spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považujú
za spochybnenú a prečo s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo preukázať,
že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému

podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou alebo
či došlo k zneužitiu práva.

71. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania,

vrátane trov kasačného konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

72. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).