Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-53C/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223201560
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1223201560.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobkyne:

T. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. Q. X, Q., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom
Ružinovská 40, Bratislava, IČO: 36 863 319, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, Bratislava, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 5.466,26
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.613,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 2.613,76 EUR od 02.04.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 06.04.2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 5.466,26 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila
tým, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom U., katastrálny odbor, Okres: U., G.: Q., B..Ú..: F. Q. a to pozemok parcela registra

„V. evidovaná na mape určeného operátu - parc. č. XXX/XXX vo výmere 3031 m2, druh pozemku: orná
pôda. Na časti pozemku parc. č. XXX/XXX je vybudovaná vodná stavba v správe žalovaného. Dňa
26.08.2015 sa žalobkyňa obrátila na žalovaného so žiadosťou o majetkovoprávne usporiadanie vzťahov
k pozemku parc. č. XXX/XXX a navrhla žalovanému možnosť odkúpenia tohto pozemku. Žalovaný

reagoval e-mailom zo dňa 27.08.2015 uvádzajúc, že jej žiadosť dá preveriť. Žalobkyňa zaslala opätovné
žiadosti dňa 28.09.2015 a dňa 06.11.2015. E-mailom zo dňa 13.11.2015 žalovaný oznámil žalobkyni,
že si nechal vypracovať geometrický plán na zameranie pozemku parc. č. XXX/XXX (vymedzenie
časti užívanej žalovaným) a, že po vyhotovení znaleckého posudku zašle žalobkyni návrh kúpnej
zmluvy. Do času odkúpenia pozemku navrhol žalovaný žalobkyni uzavrieť nájomnú zmluvu v trvaní od
01.01.2015 do doby odkúpenia pozemku a dohodu o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemku
bez zmluvného vzťahu za roky 2012, 2013 a 2014. Listom zo dňa 12.01.2016 zaslal žalovaný žalobkyni

geometrický plán č. XXX/XXXX na určenie vlastníckych práv na p.č. XXXX/X, XXXX/X vyhotovený dňa
26.11.2015 vyhotoviteľom: GEOTOP - geodetické práce, Brezová 2500/78, Topoľčany, IČO: 41 313
381, ktorým bol vytvorený nový právny stav podľa skutkového stavu a to tým, že z pozemku parc.
č. XXX/XXX boli vytvorené pozemky využívané žalovaným v celkovej rozlohe 2042 m2 (ďalej ako„Geometrický plán č. XXX/XXXX“). Takto vytvorené pozemky sú označené ako: pozemok parc. č. XXXX/
X, druh pozemku: vodná plocha o výmere 1438 m2 a pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatné
plochy o výmere 604 m2 (ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“). Spolu s Geometrickým plánom č. XXX/

XXXX zaslal žalovaný žalobkyni návrh nájomnej zmluvy s navrhovanou výškou nájomného 0,06582058
EUR/m2 a navrhovanou jednorazovou náhradou za užívanie predmetu nájmu bez zmluvného vzťahu
za obdobie od 01.01.2013-31.12.2015 v sume 283,95 EUR. V zaslanom návrhu nájomnej zmluvy bolo
nájomné vypočítané z hodnoty Nehnuteľností určených žalovaným metódou polohovej diferenciácie. S
takýmto výpočtom žalobkyňa nesúhlasila a taktiež namietala rozsah predmetu nájmu, keďže žalovaný

využíva celkom 2042 m2 a v nájomnej zmluve bolo uvedených len 1438 m2. Žalovaný e-mailom zo dna
22.01.2016 oznámil žalobkyni, že objednal vypracovanie znaleckého posudku na zistenie všeobecnej
hodnoty predmetu nájmu, zároveň aj výkupu a na zistenie obvyklého nájomného a navrhol uzatvorenie
kúpnej zmluvy po vyhotovení znaleckého posudku s tým, že nebude potrebné vyhotoviť nájomnú zmluvu
a žalovaný by vyplatil žalobkyni jednorazovú odplatu za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu.
Žalovaný e-mailom zo dňa 22.02.2016 zaslal žalobkyni znalecké posudky a to: znalecký posudok č.

XX/XXXX, vypracovaný I.. D. B., ktorým bola vypočítaná všeobecná hodnota Nehnuteľností vo výške
2.530,- EUR (t.j. 1,24 EUR/m2) a znalecký posudok č. 30/2016, vypracovaný I.. D. B., ktorým bola
vypočítaná všeobecná hodnota nájmu Nehnuteľností vo výške 170,- EUR/rok. Žalobkyňa písomne
listom zo dňa 24.02.2016 oznámila žalovanému, že so stanovením všeobecnej hodnoty Nehnuteľností
nesúhlasí, nakoľko nebola stanovená reálne, nevystihuje trh a neberie do úvahy miesto, čas a účel

výkupu. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby bol vypracovaný znalecky posudok, ktorým bude hodnota
Nehnuteľností určená použitím porovnávacej metódy a nie metódy polohovej diferenciácie. Listom zo
dňa 28.10.2016 žiadala žalobkyňa žalovaného o vypracovanie nového znaleckého posudku, ktorým by
bola určená hodnota Nehnuteľností porovnávacou metódou z podkladov, ktoré predpokladá vyhláška
MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom poukázala na kúpne

zmluvy a iné zmluvy týkajúce sa majetkovo-právneho usporiadania pozemkov, funkčne využívaných
alebo funkčne určených na úpravu tokov a protipovodňovú ochranu, ktoré sa pohybovali na úrovni
jednotkovej všeobecnej hodnoty v desiatkach EUR/m2, čo podstatne prevyšuje návrh, ktorý žalovaný
zaslal žalobkyni spolu so znaleckými posudkami č. XX/XXXX a XX/XXXX. Žalovaný sa po vznesení
námietok zo strany žalobkyne obrátil so žiadosťou o vypracovanie nového znaleckého posudku, pre

objektívne zistenie všeobecnej hodnoty Nehnuteľností, na Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Na
základe cenovej ponuky od Ústavu však žalovaný upustil od vypracovania nového znaleckého posudku
(neodsúhlasil cenovú ponuku) a znalecký posudok od Ústavu neobjednal, o čom písomne informoval
žalobkyňulistomzodňa23.03.2017.Žalobkyňasapretorozhodlanavlastnénákladysaobrátiťnaznalca
so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty Nehnuteľností.

Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný I.. L.G. V. U.. v znení jeho doplnku č. 1 a doplnku č. 2
bola určená všeobecná hodnota Nehnuteľností vo výške 21.600,- EUR (t.j. 10,58 EUR/m2) a hodnota
nájmu Nehnuteľností vo výške 4.430,- EUR/3 roky (t.j. 0,723 EUR/m2/rok). Znalecký posudok č. XX/
XXXX spolu s doplnkami č. 1 a 2 bol odoslaný na vedomie žalovanému. Žalovaný znalecký posudok
č. XX/XXXX, predložený mu žalobkyňou neakceptoval a označil ho za neobjektívny. Listom zo dňa

12.09.2017 žalovaný informoval žalobkyňu, že si nechal vypracovať nový znalecký posudok č. XX/
XXXX, vyhotovený I.. F. Š., v ktorom bola určená všeobecná hodnota Nehnuteľností vo výške 1,08
EUR/m2 a vypočítané ročné nájomné vo výške 0,017 EUR/m2. Žalobkyňa žalovanému listom zo dňa
20.09.2017 oznámila, že s navrhovanou výškou kúpnej ceny vo výške 1,24 EUR/m2 nesúhlasí, rovnako
ako nesúhlasí so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX, keďže žalobkyňa už predtým poukazovala

na potrebu určenia všeobecnej hodnoty Nehnuteľností použitím porovnávacej metódy, pri ktorej sa
používa transakčný prístup s hlavnými faktormi porovnávania - ekonomickými, polohovými a fyzickými.
Znalecký posudok č. XX/XXXX na rozdiel od znaleckých posudkoch predložených žalovaným berie do
úvahy trh s funkčne rovnakými a porovnateľnými pozemkami s Nehnuteľnosťami a preto všeobecná
hodnota pozemku stanovená porovnávacou metódou je stanovená reálne a približuje sa možnej kúpnej

cene, ktorá má byť stanovená v zmysle zákona č. 18/1996 Zb. o cenách dohodou. Preto táto skutočnosť
umožňuje dospieť k vzájomnej dohode o výške ceny. Z uvedeného je zrejmé, že strany sporu viedli v
priebehu rokov 2015 až 2017 písomnú komunikáciu v právnej veci týkajúcej sa prevodu vlastníckeho
práva k Nehnuteľnostiam, resp. majetkovo-právneho usporiadania vzťahu k Nehnuteľnostiam. Snaha
o vyriešenie existujúceho stavu bola deklarovaná na obidvoch stranách. Každá zo strán sporu mala

však inú predstavu o výške kúpnej ceny a náhrady za užívanie Nehnuteľností. Každá zo strán sporu sa
obrátilanaznalcasožiadosťouovypracovanieznaleckéhoposudku.Znalecképosudkystránsporuvšak
boli diametrálne odlišné. Z tohto dôvodu do dnešného dňa k usporiadaniu vzťahu k Nehnuteľnostiam
nedošlo. Súčasný právny stav je teda taký, že žalobkyňa je ako vlastník Nehnuteľností obmedzenávo využívaní jej vlastníckeho práva a to bez toho, aby došlo k majetkovému usporiadaniu vzťahu k
Nehnuteľnostiam medzi stranami sporu. Žalobkyňa sa po neúspešnom pokuse o vedenie mimosúdnych
rokovaní obrátila žalobou zo dňa 07.06.2018 na súd a domáhala sa voči žalovanému na Okresnom

súde Žiar nad Hronom zaplatenia sumy 4.430,- EUR s prísl., titulom finančnej náhrady za užívanie
Nehnuteľností bez zmluvného základu za obdobie 3 rokov - r. 2015, r. 2016 a r. 2017 vo výške
zodpovedajúcej 3-ročnému nájmu, vyčíslenému v znaleckom posudku č. XX/XXXX, v ktorom znalec
objektívne určil všeobecnú hodnotu Nehnuteľnosti a stanovil výšku nájomného porovnaním obdobných
nehnuteľností. Súdne konanie bolo vedené pod sp. zn. 27Csp/121/2018 a skončilo sa vydaním rozsudku

zo dňa 20.09.2018, ktorým konajúci súd žalobe žalobkyne vyhovel. Po ukončení predmetného súdneho
konania sa žalobkyňa opätovne pokúšala o vedenie mimosúdnych rokovaní so žalovaným. Žalovaný
však nereagoval. Žalobkyňa sa tak žalobou zo dňa 11.05.2020 domáhala voči žalovanému na Okresnom
súde Žiar nad Hronom zaplatenia sumy 3.430,- EUR s prísl., titulom finančnej náhrady za užívanie
Nehnuteľností bez zmluvného základu za obdobie rokov 2018 a 2019 vo výške zodpovedajúcej nájmu
za predmetné obdobie, vyčíslenom v znaleckom posudku č. X/XXXX. Súdne konanie bolo právoplatne

ukončené vydaním rozsudku č. k. 25C/12/2022 zo dňa 23.03.2022, ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť uhradiť žalobkyni žalovanú sumu. Okresný súd Žiar nad Hronom pri priznaní nároku žalobkyni
vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX, predloženým v súdnom konaní zo strany žalobkyne.
Znalecký posudok č. X/XXXX bol rovnako ako znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný I.. L. V.
U.. za použitia porovnávacej metódy. Žalovaný predmetný znalecký posudok č. X/XXXX v súdnom

konaní namietal práve z dôvodu, že znalec k výpočtu všeobecnej hodnoty Nehnuteľností a hodnoty
nájmu použil len porovnávaciu metódu. Podľa názoru súdu však znalec vychádzal z hodnoty, ktorá je
najviac trhová a ktorú je možné reálne dosiahnuť v danom mieste a čase. Poukázal na to, že tento
znalecký posudok vychádzal z kúpnych zmlúv uzatváraných medzi vlastníkmi pozemkov a žalovaným
za žalované obdobie uzatvorených po celom území SR, pričom sa jedná o pozemky špecifické, ktoré

sú ťažko trhovo predajné, nakoľko majú v zmysle vodného zákona obmedzenú využiteľnosť. Žalovaný
sa voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolal, na základe čoho bol rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/33/2022-286 zo dňa
22.09.2022, v ktorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.
Žalobkyňa sa touto žalobou domáha voči žalovanému finančnej náhrady za obdobie rokov 2020, 2021

a 2022 vo výške vyčíslenej v znaleckom posudku č. XX/XXXX, vypracovanom znalcom: I.. L. V. U..
(ďalej ako „Znalecký posudok č. XX/XXXX“) vo výške 5.166,26 EUR. V Znaleckom posudku č. XX/
XXXX bola porovnávacou metódou stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/
X: v roku 2020 vo výške 1.509,90 EUR (1,05 EUR/m2), v roku 2021 vo výške 1.150,40 EUR (0,80
EUR/m2), v roku 2022 vo výške 977,84 EUR (0,68 EUR/m2) a všeobecná hodnota nájmu pozemku

parc. č. XXXX/X: v roku 2020 vo výške 634,20 EUR (1,05 EUR/m2), v roku 2021 vo výške 483,20
EUR (0,80 EUR/m2), v roku 2022 vo výške 410,72 EUR (0,68 EUR/m2). Žalobkyňa, prostredníctvom
právneho zástupcu, mimosúdnou výzvou zo dňa 23.03.2023 zaslala žalovanému kópiu Znaleckého
posudku č. XX/XXXX, vyzvala ho na zaplatenie náhrady za obdobie rokov 2020 - 2022, ako aj
náhrady nákladov vynaložených za vypracovanie Znaleckého posudku č. XX/XXXX a to v lehote do

3 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 29.03.2023. Do dňa podania
žaloby žalovaný na výzvu nijakým spôsobom nereagoval a požadovanú náhradu žalobkyni neuhradil.
Predmetnej predžalobnej výzve predchádzala výzva právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 18.01.2023,
ktorou bolo žalovanému navrhované rokovanie ohľadom podmienok prevodu vlastníckeho práva k
Nehnuteľnostiam, resp. majetkovo-právneho usporiadania vzťahu k Nehnuteľnostiam. Ani na túto výzvu

žalovaný do dňa podania žaloby nereagoval. Žalobkyňa sa týmto domáha náhrady za obmedzenie jeho
vlastníckehoprávakNehnuteľnostiam,ktorébolouznanéajsamotnýmžalovaným.Žalovanýmalzáujem
vyplatiť žalobkyni náhradu (ako je zrejmé z predloženej písomnej komunikácie medzi stranami sporu a
tiež návrhu zaslanej nájomnej zmluvy) za užívanie Nehnuteľností bez zmluvného vzťahu, keď navrhoval
žalobkynijednorazovúnáhraduzaužívanieNehnuteľnostízaobdobieod01.01.2013-31.12.2015vsume

283,95 EUR. Medzi stranami sporu teda nie je sporná existencia nároku žalobkyne, len výška tohto
nároku, na ktorej sa nevedeli strany sporu zhodnúť. Pre vznik účinkov uznania dlhu sa nevyžaduje,
aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu
je zrejmé, že si je svojej povinnosti vedomý. Nie je ani nevyhnutné uviesť výslovne dôvod dlhu v
uznávacom prejave, ani dobu, v ktorej bude dlh splatený. Uznávací prejav musí obsahovať také

údaje, z ktorých i za prípadnej pomoci výkladu podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka dôvod dlhu
nepochybne vyplýva. Zároveň žalobkyňa súdu predložila súkromný Znalecký posudok č. XX/XXXX.
Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému tiež náhradu za náklady vynaložené na vypracovanie tohto
Znaleckého posudku č. 12/2023 vo výške 300,- EUR. Ide o príslušenstvo pohľadávky uplatňovanejv tomto súdnom konaní (náhrady za obdobie rokov 2020 - 2022) odôvodnene a účelne vynaložené
v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva žalobkyne a uplatnením jej nároku voči žalovanému.
O úhrade nákladov na vypracovanie znaleckého posudku žalobkyňa súdu predložila doklad o úhrade

zo dňa 15.02.2023. Žalobkyňa sa dôvodne domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady za užívanie
Nehnuteľnostívrokoch2020až2022vcelkovejvýške5.166,26EUR,náhradyzanákladyvynaloženéna
vypracovanie Znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 300,- EUR a úrokov z omeškania, vyčíslených
v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.466,26 EUR od 02.04.2023 do zaplatenia. Žalobkyňa si uplatnila voči

žalovanému nárok na zaplatenie sumy 5.466,26 EUR písomnou výzvou zo dňa 23.03.2023, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 29.03.2023 a v ktorej mu bola uložená lehota na zaplatenie do 3 dní odo dňa
doručenia výzvy, t.j. do 01.04.2023. Žalovaný na uvedenú výzvu nijakým spôsobom nereagoval a nárok
žalobkyne do dňa podania žaloby neuspokojil. Úroky z omeškania si žalobkyňa teda uplatňuje odo dňa
nasledujúceho po dni uplynutia uvedenej lehoty (od 02.04.2023), nakoľko týmto žalovaný sa na základe
doručenej výzvy dozvedel o uplatňovanom nároku žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu v sume 5.466,26 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 5.466,26 EUR od 02.04.2023 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava II č. k.
53C/20/2023-181 zo dňa 04.05.2023 uviedol, že žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne,

namieta skutočnosť, že žalobkyňa je vlastníkom sporného pozemku tvoriaceho koryto vodného toku.
Sporný pozemok je vodným tokom, je pozemkom tvoriacim koryto vodného toku Nitra, teda tvorí
prirodzené koryto rieky Nitra (viď obrazová príloha z mapového portálu), rovnako ako v čase, keď ho
podľa údajov z katastra nehnuteľností nadobudla žalobkyňa. Podľa § 43 ods. 1 prvá veta zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, vodným tokom je vodný útvar
trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v
umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného
útvaru. Vlastníctvo vodného toku vyplýva priamo z Čl. 4 Ústavy SR a zápis vlastníckych práv k sporným
nehnuteľnostiam doterajšieho vlastníka je s ohľadom na vymedzenie vlastníctva k vodným tokom v

Ústave SR nehodnoverným údajom v katastri nehnuteľností. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 zákona
č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov sú vodnými tokmi vody trvalo
tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako
bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody
nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov, včítane ich korýt. Podľa čl. 10 ods. 1 Ústavného

zákona ČSSR z roku 1960 sú vodné toky národným majetkom. Z uvedeného článku ústavy vychádzal
zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), ktorý ústavný článok do pojmu vodný tok zahrnul aj
pozemky tvoriace koryto vodných tokov, takže tieto pozemky pokiaľ ešte národným majetkom neboli, sa
ním zo zákona stali, keď uvedený vodný zákon nadobudol účinnosť, a to sa stalo dňom 1. apríla 1975.
Nakoľko citovaný vodný zákon (č. 138/1973 Zb.) ustanovil, že aj pozemky koryta vodného toku patria

do pojmu vodný tok, sa tieto pozemky zo zákona stali pozemkami vo vlastníctve štátu. V súčasnosti
platná Ústava Slovenskej republiky v Čl. 4 ods. 1 ponechala vodné toky vo vlastníctve štátu a nový
vodný zákon (zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vodný zákon“) v podstate prevzal definíciu vodných tokov predchádzajúcej právnej úpravy vodného

zákona a podľa § 48 ods. 1 tohto nového vodného zákona ustanovil správcu vodných tokov aj za
správcu pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. Z uvedených ústavných
a zákonných úprav je zrejmé, že v súčasnosti nemôže byť vlastníkom pozemkov koryta vodného toku
iný subjekt ako Slovenská republika a správcom môže byť výlučne iba zákonný správca vodného toku.
UvedenépotvrdzujeajrozsudokNSSRzodňa10.januára2008,sp.zn.8Sžo38/2007,akoajuznesenie

Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 284/2013-12, ktorým odmietol sťažnosť navrhovateľa vo veci rozsudku
Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžp 1/2012, čím potvrdil, že pozemky pod vodnými tokmi sú vo vlastníctve
SR. Vodný tok M. v k.ú. F. Q. je vodným tokom, ktorého vlastníkom je Slovenská republika. V zmysle
uvedeného ustanovenia došlo k nadobudnutiu vlastníctva k vodnému toku Slovenskou republikou, a to
ešte pred nadobudnutím účinnosti § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Sporný pozemok, ktorý tvorí

korytovodnéhotoku,jesúčasťouvodnéhotoku.Spoukazomajnaustanoveniazákonač.138/1973Zb.o
vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov žalovaný namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne ako
vlastníka spornej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nenadobudla. Zápis v katastri
nehnuteľností má len evidenčný charakter a nedokazuje existenciu vlastníckeho práva žalobkyne. Kaktívnej legitimácii žalobkyne žalovaný uviedol, že nie je aktívne legitimovaná z dôvodu, že v prípade
zápisu vlastníckeho práva žalobkyne v katastri nehnuteľností k pozemkom, ktoré tvoria koryto vodného
toku, ktoré môžu byť len vo vlastníctve Slovenskej republiky, ide o nehodnoverný zápis v katastri

nehnuteľností a takéto údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa podľa § 71 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z.z. - Katastrálneho zákona, nesmú používať. Podľa vodného zákona § 48 ods. 1 druhá veta
„Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.“
Hoci § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník hovorí, že „Stavby, vodné toky a podzemné
vodyniesúsúčasťoupozemku“,tentonehovoríovlastníctvekpozemku-korytu.Pozemkytvoriacekoryto

vodného toku môžu byť len vo vlastníctve Slovenskej republiky. S poukazom aj na ustanovenia zákona
č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov vlastníkom sporného pozemku
je Slovenská republika. Žalovaný tiež namietal pasívnu legitimáciu v tomto spore. Žalovaný ako správca
vodohospodársky významných vodných tokov správu vodných tokov vykonáva v zmysle ustanovenia §
48anasl.zákonač.364/2004Z.z.ovodáchaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. So správou

vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodných tokov vo verejnom záujme.
Žalovaný vykonáva aj správu pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný nie
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (zaplatenie finančnej náhrady - za predpokladu, že by žalobkyňa
uniesla dôkazné bremeno svojho nároku), ktorej splnenia sa žalobkyňa domáha. Subjektom, ktorý by
mal prípadne vyplatiť finančnú náhradu za užívanie pozemkov ako koryta rieky Nitra je Slovenská

republika - štát a nie samotný žalovaný, ktorý je len správcom majetku vo vlastníctve štátu. Žalovaný
podľa zákona č. 111/1990 Z.z. o štátnom podniku je štátnym podnikom a z ustanovení § 6 ods. 1
a 2 vyplýva, že veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje sú majetkom štátu a podnik koná v
mene vlastníka majetku, ktorý spravuje v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je
oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné. Žalovaný ako štátny

podnik teda vo vzťahu k majetku štátu vystupuje len ako jeho správca a v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia zákona o štátnom podniku koná v mene vlastníka majetku - t.j. Slovenskej republiky, a
nie vo svojom vlastnom mene. Keďže žalovaný je len správcom majetku štátu, nemohol sa na úkor
žalobkyne (keby aj bola daná jej aktívna vecná legitimácia v spore) bezdôvodne obohatiť, pretože nie je
vlastníkom vodného toku, ktorý tečie v koryte rieky a to na pozemkoch žalobkyne. Správu vodných tokov

nemožno stotožňovať s vlastníctvom, ktoré prináleží jedine Slovenskej republike. Subjektom, o ktorom
možno uvažovať v rovine bezdôvodného obohatenia, je ten subjekt, ktorý je vlastníkom vodného toku, t.j.
Slovenská republika. Žalovaný popiera nárok žalobkyne na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie
jej vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti čo do dôvodu i čo do výšky nároku. Žalobkyňa sa
domáha zaplatenia ňou určenej sumy z dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti,

čo z právneho hľadiska možno kvalifikovať ako vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, ale
v žalobe neuviedla konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný v
žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom, resp. z pozemku
žalobkyne bral nejaké úžitky, na základe ktorého mu vznikol majetkový prospech ani neuviedla konanie
žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s oprávneniami, ktoré správcovi vodných tokov vyplývajú priamo zo

zákona (§ 48 a 49 vodného zákona). Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktorými
by preukázala obmedzenie jej vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Žalovaný poukazuje na
skutočnosť, že výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinností nedochádza na jeho strane
k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda majetkového prospechu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to či už plnením bez právneho dôvodu, alebo na základe iných skutkových podstát vzniku

bezdôvodného obohatenia. Súčasne žalovaný uvádza, že z výkonu

zákonných oprávnení a z plnenia zákonných povinností pri správe vodného toku podľa ustanovení §
48 a 49 vodného zákona žalovanému žiadny majetkový prospech samo o sebe vzniknúť nemohol.
Činnosť pri výkone oprávnení a plnení povinností spojených so správou vodného toku nemožno chápať

ako získavanie majetkového prospechu na úkor žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný
užíval spornú nehnuteľnosť iným spôsobom, než vodným zákonom. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28Cdo/2750/2013, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie je
vylúčené, ak je daný právny vzťah regulovaný osobitnými zákonnými normami. Na danú problematiku
zhodne zaujali právny názor aj súdy vyššej inštancie a to Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn.

11CoCsp/29/2022 rozsudok zo dňa 23.02.2023, sp. zn. 15CoCsp/39/2022 rozsudok zo dňa 11.01.2023,
15CoCsp/11/2022 uznesenie zo dňa 03.05.2022, sp. zn.. 15Co/18/2021 rozsudok zo dňa 19.05.2021;
Krajský súd v Žiline sp. zn. 5Co/286/2018 rozsudok zo dňa 26.03.2019, sp. zn. 8Co/134/2020 rozsudok
zo dňa 30.03.2021; Krajský súd v Košiciach sp. zn. 11Co/195/2020 rozsudok zo dňa 21.12.2022; tiežOkresný súd Michalovce sp. zn. 16C/77/2020 rozsudok zo dňa 04.02.2022. Žalovaný zároveň vzniesol
námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka k nároku žalobkyne z dôvodu uplynutia
premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia z „užívania“ sporného pozemku. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti je komunikácia žalobkyne so žalovaným ohľadne uzatvorenia kúpnej
zmluvy či nájomnej zmluvy, predmetom ktorej by mala byť sporná nehnuteľnosť, právne irelevantná a
nezakladá žiadny právny nárok žalobkyne na vyplatenie finančnej náhrady. Skutočnosť, že žalovaný
bol ochotný so žalobkyňou rokovať o kúpe alebo nájme sporného pozemku, nie je právne významná
a bez ďalšieho nepreukazuje povinnosť žalovaného uhrádzať žalobkyni finančnú náhradu za to, že

vodný tok, ku ktorému žalovaný vykonáva správu, preteká po pozemku žalobkyne. Žalobkyňa uvádza,
že sa žalobou na Okresnom súde Žiar nad Hronom domáhala voči žalovanému zaplatenia 4.430,- Eur
s prísl. titulom finančnej náhrady za užívanie nehnuteľností bez zmluvného základu za obdobie 3 rokov
r. 2015-2017. Súdne konanie bolo vedené pod sp. zn. 27Csp/121/2018 a skončilo sa vydaním rozsudku
zo dňa 20.09.2018, ktorým konajúci súd žalobe vyhovel. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že išlo
rozsudok pre zmeškanie a nie o rozsudok vo veci samej. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný

navrhol, aby súd v celom rozsahu napadnutý platobný rozkaz zrušil, žalobu v celom rozsahu zamietol
a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania žalovanému.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že žalovaný v odpore tvrdí, že žalobkyňa nie je vlastníkom
sporného pozemku, tvoriaceho údajne koryto vodného toku. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že je

výlučným vlastníkom pozemku evidovaného na LV č. XXXX v k.ú.: F. Q. ako parc. č. XXX/XXX vo výmere
3031 m2, druh pozemku: orná pôda (ďalej ako „Pozemok ). Vlastnícke právo nadobudla dedením a
do katastra nehnuteľností bolo zapísané na základe osvedčenia o dedičstve č. 3D 2740/95. Od tohto
času je žalobkyňa dobromyseľná v tom, že jej patrí vlastnícke právo k Pozemku a žalovaný námietku
vlastníctva nevzniesol ani v priebehu vzájomnej mimosúdnej komunikácie, ktorú so žalobkyňou viedli od

roku 2015. Žalovaný v rámci komunikácie vedenej so žalobkyňou sám nechal vypracovať geometrický
plán, ktorým mala byť zameraná časť Pozemku využívaná žalovaným v súvislosti s vodným tokom
rieky Nitra, čím z pohľadu žalobkyne potvrdil jej nárok. Táto časť Pozemku bola geometrickým plánom
stanovená na celkovú rozlohu 2042 m2. Vo vyhotovenom geometrickom pláne bola táto časť Pozemku
označená ako pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vodná plocha o výmere 1438 m2 a pozemok

parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy o výmere 604 m2 (ďalej spolu ako „Sporné pozemky“).
Táto časť Pozemku, definovaná v geometrickom pláne, predstavuje pozemky, ktoré sú „sporné“, ako ich
označilžalovaný.IdeočasťPozemku,využívanúžalovanýmbeználežitéhomajetkovéhovysporiadania.
Žalovaný tvrdí, že tieto Sporné pozemky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, s čím však nemožno
súhlasiť. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v

podanom odpore vôbec nepreukazuje a nerozlišuje, či vodný tok skutočne prechádza týmito Spornými
pozemkami, resp. ich časťou a či tieto pozemky majú v celom rozsahu tvoriť údajné koryto rieky Nitra
alebo toto koryto má tvoriť len časť týchto Sporných pozemkov. Žalobkyňa preto namietala, že by
sporné pozemky tvorili koryto rieky Nitra a v prípade, ak by aj v časti tvorili koryto rieky Nitra, absolútne
nesúhlasila s názorom, že by Sporné pozemky žalobkyne boli vo vlastníctve Slovenskej republiky. Podľa

§ 43 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (ďalej ako „Vodný zákon“), ak preteká vodný tok po
pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku
ako vodný tok, je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný
v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú
čiaru. V danom prípade, pokiaľ žalovaný bude tvrdiť, že vodný tok preteká po Sporných pozemkoch

žalobkyne, resp. ich časti, tak žalobkyňa poukázala na to, že nejde o pozemok, ktorý by bol evidovaný v
katastrinehnuteľnostíakovodnáplochasospôsobomvyužitiapozemkuakovodnýtok.Vdanomprípade
Pozemokžalobkyne,ktoréhočasťtvoriaSpornépozemky,jeevidovanývkatastrinehnuteľnostíakoorná
pôda. Ak by teda mal vodný tok pretekať časťou Pozemku, tak by koryto mal predstavovať pozemok
tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru v zmysle druhej vety vyššie citovaného

ustanovenia § 43 ods. 2 Vodného zákona, pričom uvedenú skutočnosť žalovaný nepreukazuje a ani
netvrdí. Podľa § 43 ods. 6 Vodného zákona je brehovou čiarou prirodzeného koryta priesečnica vodnej
hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala
do priľahlého územia. Z vyjadrení žalovaného nie je zrejmé, či v danom prípade má ísť o prirodzené
alebo umelé koryto. Z katastra nehnuteľností však vyplýva, že vodný tok rieky Nitra preteká v dotknutom

území, v ktorom sa nachádza Pozemok, cez pozemok „V.“ parc. č. XXX/XX vo výmere 78048 m2,
druh pozemku: vodná plocha, evidovaný na LV č. XXXX v k.ú. F. Q., ktorého výlučným vlastníkom
je práve žalovaný. Ako titul nadobudnutia je na príslušnom liste vlastníctva uvedený práve zákon č.
138/1973 Zb., na ktorý odkazuje žalovaný v odpore. Podľa znaleckého posudku, predloženého v konaníspolu so žalobou boli Sporné pozemky znalcom definované nasledovne (na str. 4 znaleckého posudku):
„b.) Analýza využitia nehnuteľností: Nehnuteľnosť je zastavaná stavbou regulovaného vodného toku
rieky Nitra, jeho inundačným územím a ochrannou hrádzou vymedzujúcou toto zaplavované územie.

Pozemok v, tu ohodnocovanom členení a výmere slúži ako vodný tok, inundačné územie a pozemok pod
ochrannou hrádzou rieky Nitra. Jeho, akékoľvek alternatívne využitie nie je, legislatívne ani prevádzkovo
možné.“ Zo znaleckého posudku nevyplýva, že by Sporné pozemky boli korytom vodného toku rieky
Nitra. Žalovaný spolu s odporom nepreukázal, aká časť Sporných pozemkov má byť, podľa jeho názoru,
korytom rieky Nitra a aká časť má byť zastavaná ochrannou hrádzou. Žalovaný predložil snímku z

mapového portálu, z ktorej rovnako nevyplýva, že by Spornými pozemkami pretekal vodný tok. Podľa
§ 43 ods. 8 Vodného zákona, v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo
umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných
podmienok,sprihliadnutímnabrehovéčiarysusednýchúsekovvodnéhotoku.Žalobkyňavšakopätovne
uviedla, že v prípade, ak by sa aj preukázalo, že časť Sporných pozemkov tvorí koryto rieky Nitra,
nesúhlasí s tým, že by táto časť Sporných pozemkov, bola vo vlastníctve Slovenskej republiky. Takéto

vlastníctvo nemožno vyvodiť ani z ustanovení právnych predpisov, či súdnych rozhodnutí, na ktoré
poukazuje žalovaný. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení
(ďalej ako „Občiansky zákonníka“), stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Vodný zákon definuje vodný tok v § 43 ods. 1 nasledovne: vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo
občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte,

ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Žalovaný
z tejto definície nesprávne vyvodzuje, že korytá sú súčasťou vodného toku, pričom z tejto definície
vyplýva, že korytá sú súčasťou zemského povrchu (pozemku). Len tento výklad zodpovedá úprave v §
120 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pozemok nemôže byť súčasťou vodného útvaru v podobe vodného
toku rieky. Pozemok pod vodným tokom môže mať iného vlastníka ako vodný tok. Uvedené vyplýva aj

z ďalších častí ustanovení Vodného zákona, upravujúcich zmeny koryta vodného toku. Podľa Vodného
zákona, ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť
podľa osobitného predpisu. Uvedené potvrdzuje, že vlastník vodného toku a pozemku pod vodným
tokom môže byť odlišný. Tvrdeniam žalovaného odporuje konanie jeho samotného. Z predloženej
komunikáciesožalobkyňouvyplýva,žežalovanýmalzáujemnamajetkovo-právnomusporiadanívzťahu

k Sporným pozemkom. Prejavil záujem odkúpiť tieto nehnuteľnosti, resp. navrhoval žalobkyni zaplatenie
peňažnej náhrady a uzatvorenie nájomnej zmluvy do času vysporiadania. Žalovaný tiež vysporiadava
pozemky pod vodnými tokmi na celom území SR. Na uvedené poukázal aj znalec v predloženom
znaleckom posudku, keď na str. 5 znaleckého posudku uvádza: „Slovesný vodohospodársky podnik š.p.
v posledných rokoch, kontinuálne majetkoprávne vysporiadava pozemky pod vodnými tokmi, pozemky

priľahlé k vodným tokom a pozemky bezprostredne súvisiace s prevádzkou vodných tokov. Takýto účel
má aj tento znalecký posudok.“ Námietka žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
na strane žalobkyne preto neobstojí. V tomto zmysle sa s námietkou žalovaného vysporiadal už aj
Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku č. k. 25C/12/2020-235 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/33/2022-286. V podanom odpore je namietaný nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Žalovaný má za to, že pasívne legitimovaným by mal byť
vlastník vodného toku a vodnej stavby, nie správca. Poukazuje na § 48 a nasl. Vodného zákona,
podľa ktorého je žalovaný správcom vodného toku. Tvrdí, že Sporné pozemky žalobkyne neužíval a
neužíva, pričom výkon správy zo zákona nemožno stotožňovať s užívaním sporných nehnuteľností. V
tej súvislosti namieta, že na jeho strane nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nevzniká mu žiadny majetkový prospech. Namieta, že žalobkyňa sa domáha
zaplatenia uplatňovaného nároku titulom bezdôvodného obohatenia, ale neuviedla konkrétne skutkové
tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný v žalovanom období užíval bez právneho
dôvodu Sporné pozemky takým spôsobom, na základe ktorého by mu mal vzniknúť majetkový prospech.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku (ďalej ako „Zákon č. 111/1990“), podnik je

právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu
z týchto vzťahov. V citovanom zákonnom ustanovení je vidno rozdiel oproti správy majetku štátu podľa
ustanovení zákona č. 278/1993 Z. z., kedy správca vykonáva právne úkony v mene štátu. Správa
majetku štátu je nie len súhrnom oprávnení, ale aj povinností správcu k tomu majetku štátu, ktorý mu štát
zveril do správy. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný sám zaslal žalobkyni list zo dňa 12.01.2016

spolu s návrhom nájomnej zmluvy a v tomto bol ako prenajímateľ označený žalovaný. Návrh nájomnej
zmluvy obsahoval aj navrhovanú jednorazovú náhradu za užívanie predmetu nájmu bez zmluvného
základu, ktorá mala byť zo strany žalovaného žalobkyni vyplatená, avšak jej výška ostala medzi stranami
sporu sporná. Vodný zákon pritom priznáva za obmedzenie vlastníckeho práva náhradu a v prípade,ak žalovaný žalobkyni túto náhradu neuhradil, porušil svoju povinnosť. Žalobkyňa zotrvala na tom, že
medzi stranami sporu nebola sporná existencia nároku žalobkyne, len výška tohto nároku. Žalobkyňa sa
podanou žalobou domáha náhrady za obmedzenie jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré bolo

uznané aj samotným žalovaným. Námietka žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
na strane žalovaného preto neobstojí. V tomto zmysle sa s námietkou žalovaného vysporiadal už aj
Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku č. k. 25C/12/2020-235 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/33/2022-286. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR vo veci 33 Odo 23/2002 a krajský súd poukázal na svoje rozhodnutie

sp. zn. 16CoCsp/3/2022 zo dňa 07. 04. 2022 (v tomto súd konštatoval: „žalovaný vystupoval v konaní
ako správca ochrannej hrádze, ktorá sa nachádza na pozemkoch, ktorých spoluvlastníkom je žalobca.
Žalovaný je správcom vodného toku, ale hlavne je správcom ochrannej hrádze, a teda jeho konaním
dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu). Žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa považuje za potrebné poukázať na to, že v
podanej žalobe uplatnený nárok právne nekvalifikovala ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia,

ako uvádza žalovaný. Právna kvalifikácia je vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. Žalobkyňa
v podanej žalobe netvrdila, že by na strane žalovaného dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného na úkor žalobkyne, ani že by z výkonu zákonných oprávnení a z plnenia
zákonných povinností žalovaného pri správe vodného toku žalovanému vznikal majetkový prospech.
Žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným vo veci poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva rokovala už niekoľko rokov. Žalovaný sám navrhol žalobkyni uzavrieť nájomnú zmluvu do doby
odkúpenia pozemkov a súčasne uzavrieť dohodu o vyplatení finančnej náhrady za užívame pozemkov
bez zmluvného vzťahu. Za týmto účelom si samotný žalovaný nechal vypracovať aj geometrický plán,
predložený v súdnom konaní, na zamerania pozemkov, za ktorých patrí žalobkyni náhrada. Tento
geometrický plán zaslal žalovaný žalobkyni spolu s návrhom nájomnej zmluvy a táto skutočnosť bola

v konaní preukázaná a nebola zo strany žalovaného namietaná. Žalobkyňa sa domáha náhrady za
obmedzenie jej vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré bolo uznané aj samotným žalovaným. Žalovaný
je tým subjektom, ktorý má poskytovať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne, k čomu
sa sám v komunikácii so žalobkyňou zaviazal, ale vzhľadom na nezhody ohľadom výšky náhrady k tomu
zo strany žalovaného nedošlo až do uloženia uvedenej povinnosti súdnym rozhodnutím. Žalovaný konal

v pozícii správcu. Nebolo nevyhnutné, aby na strane žalovaného vznikal nejaký majetkový prospech
(hoci samotná skutočnosť, že žalovaný nezaplatil náhradu tak, ako mal a ako pôvodne sám uznal
voči žalobkyni, predstavuje situáciu, kedy sa jeho majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby
náhradu žalobkyni za sporné obdobie uhradil). Je nesporné, že žalobkyňa je obmedzovaná v spôsobe
užívania jej pozemkov, vymedzených geometrickým plánom, za čo jej patrí náhrada. Právo na náhradu

za obmedzenie vlastníckeho práva vyplýva aj z § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však
odmieta, že by súčasný stav bola povinná znášať bez akejkoľvek kompenzácie a to len preto, že
Sporné pozemky žalobkyne nie je možné užívať iným spôsobom ako vo verejnom záujme. Opätovne
zdôraznila, že pokiaľ dôjde ku skutočnému (faktickému) obmedzeniu vlastníckeho práva, hoci aj z
dôvodu verejného záujmu, jednotlivec má základné právo na náhradu. Obmedzenie vlastníckeho práva

jednotlivca, ktoré je v záujme verejnom, v záujme spoločnosti, musí byť, z dôvodu spravodlivosti a
rozumnosti, vykompenzované. Nemožno spravodlivo požadovať, aby „náklady“ spoločnosti niesol len
jednotlivec, ktorého právna (vlastnícka) sféra je obmedzovaná. Žalovaný v komunikácii so žalobkyňou
uznal nárok žalovaného na poskytnutie náhrady (hoci v odpore uvádza, že táto komunikácia nie je
právne irelevantná, s čím však nemožno súhlasiť). Pritom pre vznik účinkov uznania dlhu sa nevyžaduje,

aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu je
zrejmé,žesijesvojejpovinnostivedomý.Niejeaninevyhnutnéuviesťvýslovnedôvoddlhuvuznávacom
prejave, ani dobu, v ktorej bude dlh splatený. Uznávací prejav musí obsahovať také údaje, z ktorých
i za prípadnej pomoci výkladu podľa § 35 Občianskeho zákonníka dôvod dlhu nepochybne vyplýva.
V prípade, ak by súd dospel k záveru o právnom posúdení uplatneného nároku ako o bezdôvodnom

obohatení, žalobkyňa mala za to, že je namieste aplikácia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého najneskôr sa právo na vydanie plnenia - bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať tokov odo dna, keď k nemu došlo, z dôvodu, že žalovaný
úmyselne nevypláca žalobkyni náhradu za obmedzenie jej vlastníckeho práva k Sporným pozemkom.
Na základe uvedeného žalobkyňa zotrvala na uplatnenom nároku a námietky žalovaného považovala

za nedôvodné navrhujúc, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 5.466,26 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.466,26 EUR od 02.04.2023 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odporu uviedol, že trvá na doteraz podaných
vyjadreniach. Sporné pozemky (C KN XXXX/X a XXXX/X, k.ú. F. Q.) tvoria v celom rozsahu prirodzené
koryto vodného toku Nitra. Vodný tok Nitra je prirodzeným vodným tokom; ide o vodohospodársky

významný vodný tok F. X-XX-XX-XXX, číslo toku XXX, a to podľa Prílohy č. 1 k vyhláške č. 211/2005 Z. z.
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky
významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov. Ochranná hrádza slúžiaca vodnému toku
je vo výlučnom vlastníctve štátu - Slovenskej republiky. Žalovaný (ako štátna organizácia Ministerstva
životného prostredia SR určená pre správu vodných tokov) neužíva pozemky údajne vo vlastníctve

žalobkyne, a ani veci (objekty) na týchto pozemkoch nie sú a nikdy neboli v jeho vlastníctve. Žalovaný
poukázal na § 5 ods. 2 zákona č. 111/1990 Z.z. Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého štátny podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. V súvislosti
s námietkou pasívnej legitimácie žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 11Co/147/2022 zo dňa 19.07.2023, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn.
16C/77/2020 z 04.02.2022, s porovnateľným predmetom sporu, v ktorom odvolací súd potvrdil, že

žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov konania žalovanému.

5. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: list vlastníctva
č. XXXX U.re k.ú. F. Q., e-mailová komunikácia zo dňa 26.08.2015 a 27.08.2015, list žalobkyne zo
dňa 28.09.2015, list žalobkyne zo dňa 06.11.2015, e-mailová komunikácia zo dňa 13.11.2015, list
žalovaného zo dňa 12.01.2016 s návrhom nájomnej zmluvy, geometrický plán č. 233/2015, e-mailová

komunikácia zo dňa 22.01.2016 a 23.01.2016, e-mail žalovaného zo dňa 22.02.2016, list žalobkyne zo
dňa 24.02.2016, list žalobkyne zo dňa 28.10.2016, objednávka na vyhotovenie znaleckého posudku
zo dňa 04.01.2017, list žalovaného zo dňa 23.03.2017, list žalovaného zo dňa 12.09.2017, rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 25C/12/2020-235 zo dňa 23.03.2022, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 16Co/33/2022-286 zo dňa 22.09.2022, znalecký posudok znalca I.. L. V., U..

č. XX/XXXX, predžalobná výzva zo dňa 23.03.2023, predžalobná výzva zo dňa 18.01.2023 spolu s
doručenkami, príjmový pokladničný doklad zo dňa 15.02.2023, obrazová príloha z mapového portálu,
čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. Q., uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Cdo/39/2023 zo dňa 30.10.2024. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nemali, resp. na nich
netrvali.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom
Okresným úradom U., B. G., Okres: U., G.: Q. pre k.ú.: F. Q. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti a to pozemok parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu -
parc. č. XXX/XXX vo výmere 3031 m2, druh pozemku: orná pôda. Na časti pozemku parc. č. XXX/XXX

je vybudovaná vodná stavba v správe žalovaného. Z listu zo dňa 26.08.2015 súd zistil, že žalobkyňa
sa obrátila na žalovaného so žiadosťou o majetkovoprávne usporiadanie vzťahov k pozemku parc.
č. XXX/XXX a navrhla žalovanému možnosť odkúpenia tohto pozemku. Žalovaný reagoval e-mailom
zo dňa 27.08.2015 uvádzajúc, že jej žiadosť dá preveriť. Žalobkyňa zaslala opätovné žiadosti dňa
28.09.2015 a dňa 06.11.2015. E-mailom zo dňa 13.11.2015 žalovaný oznámil žalobkyni, že si nechal

vypracovať geometrický plán na zameranie pozemku parc. č. XXX/XXX (vymedzenie časti užívanej
žalovaným) a, že po vyhotovení znaleckého posudku zašle žalobkyni návrh kúpnej zmluvy. Do času
odkúpenia pozemku navrhol žalovaný žalobkyni uzavrieť nájomnú zmluvu v trvaní od 01.01.2015 do
doby odkúpenia pozemku a dohodu o vyplatení finančnej náhrady za užívanie pozemku bez zmluvného
vzťahu za roky 2012, 2013 a 2014. Z listu zo dňa 12.01.2016 súd zistil, že žalovaný zaslal žalobkyni

geometrický plán č. XXX/XXXX na určenie vlastníckych práv na p.č. XXXX/X, XXXX/X vyhotovený dňa
26.11.2015 vyhotoviteľom: GEOTOP - geodetické práce, Brezová 2500/78, Topoľčany, IČO: 41 313 381,
ktorým bol vytvorený nový právny stav podľa skutkového stavu a to tým, že z pozemku parc. č. XXX/XXX
boli vytvorené pozemky využívané žalovaným v celkovej rozlohe 2042 m2. Takto vytvorené pozemky sú
označené ako: pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku: vodná plocha o výmere 1438 m2 a pozemok

parc.č.XXXX/X,druhpozemku:ostatnéplochyovýmere604m2.SpolusGeometrickýmplánomč.XXX/
XXXX zaslal žalovaný žalobkyni návrh nájomnej zmluvy s navrhovanou výškou nájomného 0,06582058
EUR/m2 a navrhovanou jednorazovou náhradou za užívanie predmetu nájmu bez zmluvného vzťahuza obdobie od 01.01.2013-31.12.2015 v sume 283,95 EUR. V zaslanom návrhu nájomnej zmluvy bolo
nájomné vypočítané z hodnoty nehnuteľností určených žalovaným metódou polohovej diferenciácie.

8. Z e-mailu zo dna 22.01.2016 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že objednal vypracovanie
znaleckého posudku na zistenie všeobecnej hodnoty predmetu nájmu, zároveň aj výkupu a na zistenie
obvyklého nájomného a navrhol uzatvorenie kúpnej zmluvy po vyhotovení znaleckého posudku s tým,
že nebude potrebné vyhotoviť nájomnú zmluvu a žalovaný by vyplatil žalobkyni jednorazovú odplatu
za užívanie pozemku bez zmluvného vzťahu. Žalovaný e-mailom zo dňa 22.02.2016 zaslal žalobkyni

znalecké posudky a to: znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný I.. D. B., ktorým bola vypočítaná
všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 2.530,- EUR (t.j. 1,24 EUR/m2) a znalecký posudok č. XX/
XXXX, vypracovaný I.. D. B., ktorým bola vypočítaná všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností vo výške
170,- EUR/rok. Žalobkyňa písomne listom zo dňa 24.02.2016 oznámila žalovanému, že so stanovením
všeobecnej hodnoty nehnuteľností nesúhlasí, nakoľko nebola stanovená reálne, nevystihuje trh a
neberiedoúvahymiesto,časaúčelvýkupu.Zuvedenéhodôvodužiadala,abybolvypracovanýznalecký

posudok, ktorým bude hodnota nehnuteľností určená použitím porovnávacej metódy a nie metódy
polohovej diferenciácie. Listom zo dňa 28.10.2016 žiadala žalobkyňa žalovaného o vypracovanie
nového znaleckého posudku, ktorým by bola určená hodnota nehnuteľností porovnávacou metódou
z podkladov, ktoré predpokladá vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku, pričom poukázala na kúpne zmluvy a iné zmluvy týkajúce sa majetkovo-právneho usporiadania

pozemkov, funkčne využívaných alebo funkčne určených na úpravu tokov a protipovodňovú ochranu,
ktoré sa pohybovali na úrovni jednotkovej všeobecnej hodnoty v desiatkach EUR/m2, čo podstatne
prevyšuje návrh, ktorý žalovaný zaslal žalobkyni spolu so znaleckými posudkami č. XX/XXXX a XX/
XXXX. Žalovaný sa obrátil so žiadosťou o vypracovanie nového znaleckého posudku, pre objektívne
zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, na Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Na základe cenovej

ponuky od Ústavu však žalovaný upustil od vypracovania nového znaleckého posudku (neodsúhlasil
cenovú ponuku) a znalecký posudok od Ústavu neobjednal, o čom písomne informoval žalobkyňu listom
zo dňa 23.03.2017.

9. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný I.. L. V. U.. v znení jeho doplnku č. 1 a

doplnku č. 2 vyplývalo, že všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená vo výške 21.600,- EUR (t.j.
10,58 EUR/m2) a hodnota nájmu nehnuteľností vo výške 4.430,- EUR/3 roky (t.j. 0,723 EUR/m2/rok).
Znalecký posudok č. XX/XXXX spolu s doplnkami č. 1 a 2 bol odoslaný na vedomie žalovanému. Listom
zo dňa 12.09.2017 žalovaný informoval žalobkyňu, že si nechal vypracovať nový znalecký posudok
č. XX/XXXX, vyhotovený I.. F. Š., v ktorom bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške

1,08 EUR/m2 a vypočítané ročné nájomné vo výške 0,017 EUR/m2. Žalobkyňa žalovanému listom zo
dňa 20.09.2017 oznámila, že s navrhovanou výškou kúpnej ceny vo výške 1,24 EUR/m2 nesúhlasí,
rovnako ako nesúhlasí so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX, keďže žalobkyňa už predtým
poukazovala na potrebu určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností použitím porovnávacej metódy, pri
ktorej sa používa transakčný prístup s hlavnými faktormi porovnávania - ekonomickými, polohovými a

fyzickými. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.06.2018 domáhala voči žalovanému na Okresnom súde Žiar
nad Hronom zaplatenia sumy 4.430,- EUR s prísl., titulom finančnej náhrady za užívanie nehnuteľností
bez zmluvného základu za obdobie 3 rokov - r. 2015, r. 2016 a r. 2017 vo výške zodpovedajúcej
3-ročnému nájmu, vyčíslenému v znaleckom posudku č. XX/XXXX, v ktorom znalec objektívne určil
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a stanovil výšku nájomného porovnaním obdobných nehnuteľností.

Súdne konanie bolo vedené pod sp. zn. 27Csp/121/2018 a skončilo sa vydaním rozsudku zo dňa
20.09.2018, ktorým konajúci súd žalobe žalobkyne vyhovel. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.05.2020
domáhala voči žalovanému na Okresnom súde Žiar nad Hronom zaplatenia sumy 3.430,- EUR s prísl.,
titulom finančnej náhrady za užívanie nehnuteľností bez zmluvného základu za obdobie rokov 2018
a 2019 vo výške zodpovedajúcej nájmu za predmetné obdobie, vyčíslenom v znaleckom posudku

č. X/XXXX. Súdne konanie bolo právoplatne ukončené vydaním rozsudku č. k. 25C/12/2022 zo dňa
23.03.2022,ktorýmsúduložilžalovanémupovinnosťuhradiťžalobkynižalovanúsumu.OkresnýsúdŽiar
nad Hronom pri priznaní nároku žalobkyni vychádzal zo znaleckého posudku č. 4/2020, predloženým v
súdnom konaní zo strany žalobkyne. Znalecký posudok č. X/XXXX bol rovnako ako znalecký posudok
č. XX/XXXX vypracovaný I.. L. V. U.. za použitia porovnávacej metódy. Rozsudok Okresného súdu Žiar

nad Hronom bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/33/2022-286 zo dňa
22.09.2022, v ktorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.10. Zo súkromného znaleckého posudku č. 12/2023, vypracovanom znalcom: I.. L. V. U.. súd zistil,
že znalec za obdobie rokov 2020, 2021 a 2022 vyčíslil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov vo
výške 5.166,26 EUR. V tomto znaleckom posudku č. XX/XXXX bola porovnávacou metódou stanovená

všeobecná hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/X: v roku 2020 vo výške 1.509,90 EUR (1,05 EUR/
m2), v roku 2021 vo výške 1.150,40 EUR (0,80 EUR/m2), v roku 2022 vo výške 977,84 EUR (0,68 EUR/
m2) a všeobecná hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/X: v roku 2020 vo výške 634,20 EUR (1,05
EUR/m2), v roku 2021 vo výške 483,20 EUR (0,80 EUR/m2), v roku 2022 vo výške 410,72 EUR (0,68
EUR/m2). Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 15.02.2023 súd zistil, že za znalecký posudok č.

XX/XXXX žalobkyňa uhradila znalcovi sumu vo výške 300,- EUR. Žalobkyňa, prostredníctvom právneho
zástupcu, mimosúdnou výzvou zo dňa 23.03.2023 zaslala žalovanému kópiu znaleckého posudku č.
XX/XXXX, vyzvala ho na zaplatenie náhrady za obdobie rokov 2020 - 2022, ako aj náhrady nákladov
vynaloženýchzavypracovanieznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXatovlehotedo3dníododňadoručenia
výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 29.03.2023.

11. Podľa Čl. 4 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné
vody, prírodné liečivé vody sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

12. Podľa § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

14. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

21.Podľa§43ods.1vetaprvázákonač.364/2004Z.z.ovodáchaozmenezákonaSlovenskejnárodnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), vodným tokom je
vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte
alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo iného
vodného útvaru.

22. Podľa § 43 ods. 2 vodného zákona, ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri
nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, je tento pozemokkorytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.

23. Podľa § 43 ods. 7 vodného zákona, v pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto
alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania
prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

24. Podľa § 48 ods. 1 vodného zákona, správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o

zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správa vodného toku je aj správcom
pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

25. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o štátnom podniku“), je podnik právnickou osobou vystupujúcou v právnych vzťahoch vo svojom
mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

26. Podľa § 6 ods. 1 zákona o štátnom podniku, podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu
pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové
práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.

27. Podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku, podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje
podľa ods. 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene
štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.

28. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom
dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. V prejednávanom prípade sa

žalobkyňa domáha zaplatenia ňou určenej sumy z dôvodu náhrady za obmedzenie jej vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti, pričom súd daný nárok žalobkyne právne posúdil ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Žalovaný však v priebehu konania vzniesol námietku
premlčania, a nakoľko súd túto námietku posúdil ako čiastočne dôvodnú, vzhľadom na uvedené súd
nemohol uplatnený nárok priznať v celom rozsahu, ale iba v časti.

30. V prvom rade sa však súd v prejednávanej veci zaoberal námietkami žalovaného o nedostatku
aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán sporu. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného
práva. Súd je toho názoru, že žalobkyňa v spore preukázala, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností
za obdobie uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k dotknutým

nehnuteľnostiam s tým, že táto skutočnosť vyplýva z predloženého listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Q.,
čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že v
súčasnosti nemôže byť vlastníkom pozemkov koryta vodného toku iný subjekt ako Slovenská republika
a teda žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby. V tejto súvislosti súd poukazuje
na § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stavby, vodné toky a podzemné vody nie

sú súčasťou pozemku. Žalobkyňa v konaní netvrdila, že je vlastníčkou vodného toku Nitra, práve
naopak, tvrdila len, že vodný tok Nitra preteká cez pozemok v jej vlastníctve, a že na časti pozemku
v jej vlastníctve je vybudovaná vodná stavba v správe žalovaného. Žalobkyňa pritom poukazovala
na znalecký posudok č. XX/XXXX, podľa ktorého je nehnuteľnosť v jej vlastníctve zastavaná stavbou
regulovaného vodného toku rieky Nitra, jeho inundačným územím a ochrannou hrádzou vymedzujúcou

toto zaplavované územie. Súd má za to, že pozemok nie je súčasťou vodného útvaru v podobe vodného
toku rieky, pričom pozemok pod vodným tokom môže mať iného vlastníka ako vodný tok. Uvedené
vyplýva aj z vyššie citovaného ustanovenia § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré potvrdzuje,
že vlastník vodného toku a pozemku pod vodným tokom môže byť odlišný. Navyše, súd poukazuje
aj na konanie samotného žalovaného, ktorý nielenže mal záujem na majetkovo-právnom usporiadaní

vzťahu k sporným pozemkom (prejavil záujem odkúpiť tieto nehnuteľnosti, resp. navrhoval žalobkyni
zaplatenie peňažnej náhrady a uzatvorenie nájomnej zmluvy do času vysporiadania), ale žalovaný
aj bežne vysporiadava pozemky pod vodnými tokmi na celom území SR. Na uvedené poukázal aj
znalec v predloženom znaleckom posudku č. XX/XXXX, keď na str. 5 znaleckého posudku uviedol, žežalovaný v posledných rokoch kontinuálne majetkoprávne vysporiadava pozemky pod vodnými tokmi,
pozemky priľahlé k vodným tokom a pozemky bezprostredne súvisiace s prevádzkou vodných tokov,
pričom takýto účel má aj tento znalecký posudok. Zároveň súd poukazuje na to, že s námietkou

žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne sa vysporiadal už aj Okresný
súd Žiar nad Hronom v rozsudku č. k. 25C/12/2020-235 zo dňa 23.03.2022 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/33/2022-286 zo dňa 22.09.2022, ktorý medzi
rovnakými stranami sporu prejednával obdobnú vec (žalobkyňa si uplatnila rovnaký nárok, avšak za
predchádzajúce obdobie). Námietku žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na

strane žalobkyne tak súd považoval za nedôvodnú.

31. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného súd poukazuje predovšetkým na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/39/2023 zo dňa 30.10.2024 (uverejnené v časopise Zo súdnej praxe
č.3/2025),ktorésazaoberalopasívnoulegitimácioužalovaného(SLOVENSKÝVODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, štátny podnik) ako štátneho podniku a správcu vodného toku vo vzťahu k nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, a v zmysle ktorého: „V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že
žalovaný ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom, t.j. zákonom o štátnom
podniku, dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene a na
vlastnú zodpovednosť, je v predmetnom spore tým zodpovednostným subjektom, ktorý je povinný
vydať bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd sa mýli, pokiaľ vo svojich úvahách vychádzal z toho, že

žalobca neoprávnenosť užívania pozemkov v jeho vlastníctve nevyvodzoval v súvislosti s výkonom
správy žalovaného. Opak je pravdou. Žalobca v priebehu sporu viackrát zdôraznil, že žiada o vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo užívaním jeho pozemkov žalovaným. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný má potom zákonné oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu, keďže
správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (§

48 ods. 1 vodného zákona v spojení s § 6 ods. 2 zákona o štátnom podniku). Inak povedané, pokiaľ
správou vodných tokov na základe zákonného zmocnenia štát poveril žalovaného, tento má zákonné
oprávnenie konať namiesto štátu vo vzťahu k majetku štátu. Bez povšimnutia nemožno nechať aj fakt,
že sám žalovaný sa cítil v rámci správy štátneho majetku byť účastníkom hmotnoprávnych vzťahov,
keď vo svojom mene uzatváral nájomné a kúpne zmluvy s vlastníkmi okolitých pozemkov. S ohľadom

na uvedené dovolací súd konštatoval nesprávnosť záverov odvolacieho súdu vo vzťahu k pasívnej
legitimácii žalovaného v danom spore a odklon od rozhodnutia z 27. apríla 2021, sp. zn. 4 Obdo 42/2020,
v ktorom bol prijatý záver, že štátny podnik v právnych vzťahoch nevystupuje ako Slovenská republika
zastúpená štátnym podnikom, ale koná samostatne ako štátny podnik, a preto je vecne legitimovaným
subjektom v súdnych sporoch, či už aktívne, alebo pasívne.“

32.Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,ževdanomprípadesohľadomnacharakteroznačeného
žalovaného, ktorému priamo zo zákona vyplýva pasívna vecná legitimácia, pasívna vecná legitimácia
žalovaného je daná, a to v zmysle § 6 ods. 1, 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom
podniku. Označenie žalovaného je v súlade so zápisom v obchodnom registri a v súlade aj s označením

v zmysle § 135 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nedôvodnosť vznesenej námietky nedostatku
vecnej legitimácie žalovaným súdy už opakovane posudzovali s tým, že dospeli k záveru, že pasívna
legitimácia žalovaného ako štátneho podniku, správcu vodného toku je daná.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola v žalovanom období

rokov 2020, 2021 a 2022 vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. F. Q.,
ako pozemok parcely registra „V.“ evidovaný na mape určeného operátu parc. č. XXX/XXX. Medzi
stranami nebolo sporné, že na časti pozemku bola vybudovaná vodná stavba - hrádza na ochranu
pred povodňami, ktorá je aj v zmysle § 52 ods. 1 písm. c) vodného zákona vodnou stavbou. Z tvrdenia
žalobkyne vyplýva, že žalovaný obmedzuje jej vlastnícke právo k časti pozemku EKN parc. č. XXX/

XXX, z ktorého boli vytvorené pozemky využívané žalovaným v celkovej výmere 2042 m2 geometrickým
plánom č. XXXXXXXX - XXX/XXXX, zhotovený geodetickou kanceláriou GEOTOP so sídlom Topoľčany,
overený katastrálnym odborom Okresného úradu Topoľčany dňa 07.12.2015, pod č. XXXXX/XX, ako
novovytvorené pozemkové nehnuteľnosti parc. CKN č. XXXX/X vodná plocha o výmere 1438 m2 a
parc. CKN č. XXXX/X ostatná plocha o výmere 604 m2 v užívaní žalovaného, ktorý bol zakreslený

žalovaným a ktorý nebol medzi stranami sporný. Žalobkyňa teda nemôže užívať nehnuteľnosť v jej
vlastníctve o celkovej výmere 2042 m2, ktorú žalovaný užíval v žalovanom období od 01.01.2020 do
31.12.2022, vo vlastníctve žalobkyne, na ktorých sa nachádza stavba regulovaného vodného toku riekyNitrasochrannouhrádzouvymedzujúcoutotozaplavovanéúzemie.Spornámedzistranamiostalavýška
nároku žalobkyne.

34. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že predmetné činnosti vykonáva v rámci správy vodného toku,
ktorú vykonáva vo verejnom záujme ako plnenie svojich povinností uvedených v § 48 a § 49 vodného
zákona treba konštatovať, že zo žiadneho právneho predpisu, predovšetkým ani zo samotného vodného
zákona nevyplýva, že by takto dotknutí vlastníci boli povinní strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho
práva bezodplatne, t.j. bez nároku na akúkoľvek kompenzáciu. Podľa záverov súdnej praxe, v prípade

užívania cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa
v tom, že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa v tomto prípade odvodzuje od
prospechu, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu účastník, majúci za povinnosť majetkový
prospech vydať. Súd preto po právnej stránke posúdil peňažný nárok žalobkyne ako uplatnený z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo/1999/2007 zo dňa 08.01.2008, podľa ktorého príkladom plnenia bez právneho

dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať
cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenia bez toho, aby za to platil úhradu,
a teda aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom,
ktorý zakladá právo vec užívať. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba

to, že stav obohatenia objektívne vznikol (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 554/2012 zo dňa
26.04.2013).

35. V tejto súvislosti súd rovnako poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2010
zo dňa 28.06.2012, v zmysle ktorého: „Situácie, v ktorých vlastníckemu právu k pozemku konkuruje

vlastníckeprávoinéhosubjektukstavbenatomtopozemkuvybudovanej,vpraxiniesúnijakoneobvyklé.
Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka (t.j. v medziach zákona
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním) sú v týchto
prípadoch obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby (porovnaj § 124 Občianskeho zákonníka o
tom, že všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v

dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný
vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva),
potomplatí,žepovinnostivlastníkapozemkustrpieťjehoužívaniezodpovedápovinnosťvlastníkastavby
poskytnúť mu za užívanie náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia
náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa

nezmenšujejehomajetok,kuktorémubyzariadnehoplneniauvedenejpovinnostinepochybnedošlo.Ak
ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného
obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný
pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je
pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju

užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk.
Rovnaký názor sa s odkazom na doterajšiu judikatúru prezentuje aj v teórii (porovnaj Imrich Fekete,
Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1222; Jiří Švestka, Jiří Spáčil,
Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha 2009, 2.
vydanie, str. 1332).“

36.Vzhľadomnauvedenéskutočnostipodľanázorusúdudošlokuplatnenémunárokužalobkynetitulom
vydania bezdôvodného obohatenia, a to plnenia bez právneho dôvodu užívania cudzieho pozemku
bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Z uvedeného dôvodu sa súd
nestotožnil s námietkou žalovaného, že žalobkyňa sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia zo

strany žalovaného, ale v žalobe neuviedla konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že žalovaný v žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom, resp. z
pozemku žalobkyne bral nejaké úžitky, na základe ktorého mu vznikol majetkový prospech ani neuviedla
konanie žalovaného, ktoré by bolo v rozpore s oprávneniami, ktoré správcovi vodných tokov vyplývajú
priamo zo zákona (§ 48 a 49 vodného zákona). Súd poukazuje na to, že ako vyplýva z vyššie citovanej

judikatúry, pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom
platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby
poskytnúť mu za užívanie náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia
náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sanezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo,
pričom na vznik bezdôvodného obohatenia postačí už to, že sa stavba na pozemku žalobcu nachádza.

37. Zároveň sa však súd nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade sa nejedná o
bezdôvodné obohatenie, keďže žalobkyňa v podanej žalobe uplatnený nárok právne nekvalifikovala ako
nárok z titulu bezdôvodného obohatenia; žalobkyňa sa domáha náhrady za obmedzenie jej vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré bolo uznané aj samotným žalovaným. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
právna kvalifikácia nároku je vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. Možno súhlasiť s tým, že

žalobkyňa je obmedzovaná v spôsobe užívania jej pozemkov, vymedzených geometrickým plánom, za
čo jej patrí náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva (napr. jednorazová náhrada alebo pravidelné
nájomné na základe zmluvy). Avšak v prípade, ak žalovaný užíva cudzí pozemok bez poskytnutia takejto
náhrady a nie je daný ani právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), obohacuje
sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), a teda po právnej stránke sa
jedná o bezdôvodné obohatenie a to plnenie bez právneho dôvodu užívania cudzieho pozemku bez

nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Právny záver, že v danom prípade ide
o bezdôvodné obohatenie, napokon podľa názoru súdu potvrdila aj samotná žalobkyňa, keď vo svojej
záverečnejrečipoukázalana(užvyššiecitované)uznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.8Cdo/39/2023
zo dňa 30.10.2024 uvádzajúc, že Najvyšší súd SR ako súd dovolací riešil otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia na totožnom skutkovom základe,

ako je predmetná právna vec a jednoznačne konštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovaného
je daná. Žalobkyňa síce na uvedené rozhodnutie poukazovala v kontexte otázky pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, avšak nemožno opomenúť ani to, že dovolací súd v obdobnej veci nárok
žalobcu rovnako právne posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Napokon, ako bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného nárok žalobkyne za predchádzajúce obdobie (roky 2018 a 2019)

posúdilajOkresnýsúdŽiarnadHronomvrozsudkuč.k.25C/12/2020-235zodňa23.03.2022vspojenís
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/33/2022-286 zo dňa 22.09.2022.
Súd teda dospel k záveru, že nakoľko žalovaný užíva pozemky žalobkyne bez platnej nájomnej zmluvy,
na úkor žalobkyne sa bezdôvodne obohacuje, čím žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

38. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Občiansky zákonník vymedzuje bezdôvodné obohatenie
predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa bezdôvodne obohatil povinnosť vydať

všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil, a na druhej strane právo toho, na ktorého úkor k obohateniu
došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. Pre určenie výšky
obohatenia je rozhodujúci čas získania bezdôvodného obohatenia, a nie čas jeho vydania. Podľa §
458 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa bezdôvodným obohatením nadobudlo, čím
má dôjsť k navráteniu pôvodného stavu, t. j. stavu, ktorý je jeho ekonomicky rovnocennou náhradou.

Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných)
predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného),
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu
(postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto

tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010).

39. Inštitút bezdôvodného obohatenia teda vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie
nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký
právnydôvod,pretojenevyhnutné,abyten,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatil,muselobohatenie
vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Musí sa

vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka
vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať
na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka),
z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a tomu, naktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O
obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho
majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§

454 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie je povinný vydať ten, koho majetok sa na úkor
druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku (§ 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie,
ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohatenia jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav
obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

40. Majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu je aj prospech z užívania
cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie
bez toho, aby za to platil úhradu, teda bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky
vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Užívanie pozemku
má majetkovú hodnotu a v prípade užívania pozemku bez právneho dôvodu vzniká užívateľovi

majetkový prospech, ktorý je povinný vydať vlastníkovi pozemku ako bezdôvodné obohatenie. V
prejednávanom prípade bezdôvodné obohatenie nie je možné vrátiť v naturálnej podobe, nakoľko
žalovaný nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu neexistujúceho práva z užívania
cudzieho pozemku vrátiť. Preto žalovaný je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou.
Výška bezdôvodného obohatenia v peňažnej náhrade pre tento prípad sa rovná prospechu, ktorý získal

obohatený užívateľ - a to prospech, o ktorý na úkor vlastníka veci obohatený zvýšil svoj majetkový
stav, resp. o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tomu za bežných okolností stalo.
Pri bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v užívaní cudzieho pozemku bez právneho dôvodu je
majetkovým vyjadrením získaného prospechu peňažná suma, ktorá zodpovedá výške nájmu obvyklom v
danom mieste a čase. Vychádzajúc z tohto základného princípu, žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému

zaplatenie sumy vo výške 5.166,26 EUR, ktorá bola stanovená porovnávacou metódou na základe
znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca I.. L.J. V. U.., ako všeobecná hodnota nájmu sporných
pozemkov, a to konkrétne všeobecná hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/X: v roku 2020 vo výške
1.509,90 EUR (1,05 EUR/m2), v roku 2021 vo výške 1.150,40 EUR (0,80 EUR/m2), v roku 2022 vo
výške 977,84 EUR (0,68 EUR/m2) a všeobecná hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/X: v roku 2020

vo výške 634,20 EUR (1,05 EUR/m2), v roku 2021 vo výške 483,20 EUR (0,80 EUR/m2), v roku 2022
vo výške 410,72 EUR (0,68 EUR/m2).

41. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia tak súd vychádzal zo súkromného znaleckého
posudku č. XX/XXXX znalca I.. L. V. U.., ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemkov

v užívaní žalovaného a to na pozemku CKN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v rokoch 2020 až
2022 spolu vo výške 5.166,26 EUR. Znalec pre ohodnotenie pozemkov zvolil porovnávaciu metódu
z dôvodov, že žalovaný v posledných rokoch, kontinuálne majetkoprávne vysporiadava pozemky pod
vodnými, tokmi, pozemky priľahlé k vodným tokom a pozemky, bezprostredne súvisiace s prevádzkou
vodných tokov.

Pre zvolenú porovnávaciu metódu stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu znalec v Centrálnom registri
zmlúv Úradu vlády SR vedenom na www.crz.gov.sk vyselektoval a preskúmal zmluvy na pozemky
vzťahujúce sa k vodným tokom a vodohospodárskym dielam, uzavreté žalovaným v nasledovných
počtoch: 20 nájomných a im podobných zmlúv na nájom pozemkov zverejnených v CRZ v roku 2020, 29

nájomných a im podobných zmlúv na nájom pozemkov zverejnených v CRZ v roku 2021 a 31 nájomných
a im podobných zmlúv na nájom pozemkov zverejnených v CRZ v roku 2022. Pre prípadnú nutnosť
stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu tu ohodnocovaného pozemku, zo všeobecnej hodnoty pozemku
znalec preskúmal celkom 28 kúpnych a im podobných zmlúv na kúpu a predaj pozemkov zverejnených
v CRZ v roku 2020, 3 kúpne a im podobné zmluvy na kúpu a predaj pozemkov zverejnených v CRZ

v roku 2021 a22 kúpnych a im podobných zmlúv na kúpu a predaj pozemkov zverejnených v CRZ
v roku 2022 súvisiacich s pozemkami pod vodohospodársky významnými vodnými tokmi a priľahlými
pozemkami na celom území SR. Súd poukazuje na to, že žalovaný v priebehu konania kvalifikovaným
spôsobom nespochybnil správnosť a primeranosť takto určenej výšky náhrady. Súd pri určení výšky
nájomného teda vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobkyňou pri podaní žaloby, ktorý

podľa názoru súdu vychádzal z hodnoty, ktorá je najviac trhová a ktorú je možné reálne dosiahnuť
v danom mieste a čase. Naviac, tento znalecký posudok vychádzal z kúpnych zmlúv uzatváraných
medzi vlastníkmi pozemkov a žalovaným za žalované obdobie uzatvorených po celom území SR. Jednása o pozemky špecifické, ktoré sú ťažko trhovo predajné, nakoľko majú v zmysle vodného zákona
obmedzenú využiteľnosť.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyni vznikol voči žalovanému za obdobie od 01.01.2020
do 31.12.2022 nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalobkyne bez
právneho dôvodu v celkovej výške 5.166,26 EUR. Nakoľko však žalovaný v priebehu konania vzniesol
námietku premlčania, musel sa súd touto zaoberať. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia
je Občianskym zákonníkom v § 107 stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a

objektívna; začiatok plynutia je pri každej z nich upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba je
upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty (ktorá
uplynie za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo), nastáva na základe objektívnej skutočnosti bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti
oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pri subjektívnej premlčacej dobe zákon stanovuje, že právo sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade išlo o dlhodobý stav, kedy žalovaný
užíval pozemky vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu. Žalobkyňa uviedla, že strany sporu už
od roku 2015 viedli medzi sebou komunikáciu ohľadom danej veci. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že od
žalovaného požadovala náhradu za užívanie pozemkov v jej vlastníctve aj súdnou cestou, konkrétne v

konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 27Csp/121/2018 žalobkyňa žiadala od
žalovaného zaplatiť jej za obdobie rokov 2015 až 2017 a v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 25C/12/2020 žalobkyňa žiadala od žalovaného zaplatiť jej za obdobie rokov 2018 až
2019.Žalobkyňatakminimálneužodroku2015disponovalavšetkýmiskutkovýmiokolnosťami,zktorých
mohla usúdiť, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva jeho pozemok, a tým sa na jej úkor bezdôvodne

obohacuje. V danom prípade tak podľa názoru súdu 2-ročná subjektívna lehota (ktorej začiatok plynutia
sa viaže na vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil) plynie samostatne za každý deň neoprávneného užívania pozemkov vo vlastníctve žalobkyne.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa podala na súde žalobu dňa 06.04.2023, za premlčané súd považoval
bezdôvodné obohatenie vzniknuté do 06.04.2021.

43. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy za neoprávnené užívanie pozemkov v
celkovej výške 5.166,26 EUR za obdobie od 01.01.2020 do 31.12.2022, a to za pozemok parc. č. XXXX/
X:
-vroku2020vovýške1.509,90EUR(1,05EUR/m2)-tútosúdpovažovalzapremlčanúvcelomrozsahu,

- v roku 2021 vo výške 1.150,40 EUR (0,80 EUR/m2) - túto súd považoval za premlčanú v časti
do 06.04.2023, t.j. za cca 3 mesiace; sumu 1.150,40 EUR/rok súd vydelil počtom mesiacov (12), čo
predstavuje za 1 mesiac 95,866 EUR, za premlčanú tak súd považoval sumu 287,60 EUR (3 mesiace
x 95,866 EUR) a za nepremlčanú súd považoval sumu 862,80 EUR (9 mesiacov x 95,866 EUR),
- v roku 2022 vo výške 977,84 EUR (0,68 EUR/m2) - túto súd považoval za nepremlčanú,

a za pozemok parc. č. XXXX/X:
- v roku 2020 vo výške 634,20 EUR (1,05 EUR/m2) - túto súd považoval za premlčanú v celom rozsahu,
- v roku 2021 vo výške 483,20 EUR (0,80 EUR/m2) - túto súd považoval za premlčanú v časti
do 06.04.2023, t.j. za cca 3 mesiace; sumu 483,20 EUR/rok súd vydelil počtom mesiacov (12), čo

predstavuje za 1 mesiac 40,266 EUR, za premlčanú tak súd považoval sumu 120,80 EUR (3 mesiace
x 40,266 EUR) a za nepremlčanú súd považoval sumu 362,40 EUR (9 mesiacov x 40,266 EUR),
- v roku 2022 vo výške 410,72 EUR (0,68 EUR/m2) - túto súd považoval za nepremlčanú.

44. Z celkovej sumy za neoprávnené užívanie pozemkov, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 5.166,26

EUR, tak súd považoval za premlčanú sumu 2.552,50 EUR a nepremlčanú sumu 2.613,76 EUR.

45. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že nárok žalobkyne nie je premlčaný, nakoľko
namiestejeaplikácia§107ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhonajneskôrsaprávonavydanie
plnenia - bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,

za desať tokov odo dňa, keď k nemu došlo, z dôvodu, že žalovaný úmyselne nevypláca žalobkyni
náhradu za obmedzenie jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Súd v tejto súvislosti opätovne
poukazuje na to, že § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje objektívnu premlčaciu dobu. Pri
premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je však ustanovená kombinovaná premlčaciadoba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený
odlišne,nasebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávislé.Subjektívnapremlčacia
doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah

týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
oprávnenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je trojročná (resp. desaťročná,
akideoúmyselnébezdôvodnéobohatenie)azačínaplynúťvokamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniu
došlo. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný primárny
subjektívnyprvok,kedysaoprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkor

obohatil. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota sa zo subjektívne
stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže
skončiť najneskoršie s ňou. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi troma prípadmi, ktoré môžu nastať,
a to začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby a do jej skončenia tiež uplynie celá
subjektívna doba. Právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby, na ďalšie plynutie objektívnej doby sa
už neprihliada. Druhá situácia je tá, že začiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby,

ale do jej skončenia uplynie iba čas subjektívnej doby a ďalšia časť až po jej skončení, právo sa premlčí
uplynutím objektívnej doby. Tretia situácia, ktorá môže reálne nastať je tá, že začiatok subjektívnej doby
nastane až po skončení objektívnej doby. Právo sa premlčalo uplynutím objektívnej premlčacej doby a
subjektívna doba nemá v tomto prípade právny význam (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Obo/13/2017 zo dňa 20.02.2019, ktoré sa síce zaoberalo premlčaním práva na náhradu

škody, avšak vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je aplikovateľný aj na premlčanie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia). V danom prípade začiatok 2-ročnej subjektívnej doby nastal
zároveň so začiatkom 3-ročnej (resp. 10-ročnej) objektívnej doby, nakoľko za každý deň neoprávneného
užívania pozemkov vo vlastníctve žalobkyne dochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia (začiatok
objektívnej doby) a zároveň týmto dňom sa žalobkyňa aj dozvedela (resp. mohla dozvedieť), že došlo

k bezdôvodnému obohateniu, a že to je žalovaný, kto sa na jej úkor obohatil (začiatok subjektívnej
doby). Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a
to aj napriek tomu, že oprávnenému plynie druhá premlčacia doba. Právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa tak v danom prípade v časti premlčalo uplynutím subjektívnej doby, na ďalšie plynutie
objektívnej doby sa už neprihliada.

46. Napokon sa súd nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že s ohľadom na vzájomnú komunikáciu so
žalovaným žalovaný svoj dlh voči žalobkyni uznal, pričom pre vznik účinkov uznania dlhu sa nevyžaduje,
aby sa dlžník v uznávacom prejave zaviazal na plnenie, ale stačí, že z obsahu písomného prejavu
je zrejmé, že si je svojej povinnosti vedomý. Súd v tejto súvislosti poukazuje § 558 (uznanie dlhu)

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. V danom prípade súd konštatuje, že neboli splnené
podmienky ustanovené zákonom pre uznanie dlhu, nakoľko žalovaný svoj dlh voči žalobkyni nikdy
neuznal čo do výšky. Samotná žalobkyňa pritom tvrdila, že medzi stranami sporu nie je sporná existencia
nároku žalobkyne, len výška tohto nároku, na ktorej sa nevedeli strany sporu zhodnúť. Uznanie dlhu ako

jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v
čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a
nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom
byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V
prípade, ak je medzi stranami sporná výška dlhu (ktorá bola medzi nimi sporná od počiatku, minimálne

od roku 2015), nemôže sa zo strany žalovaného jednať o platné uznanie svojho dlhu voči žalobkyni.

47. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobkyňa si zároveň uplatnila aj úroky z omeškania vo výške
8,50 % ročne z dlžnej sumy od 02.04.2023 do zaplatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje
záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne

obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie)
nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o peňažný dlh, s
riadnym a včasným nesplnením ktorého spája ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý
následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z
omeškania (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2895/1999 zo dňa

29.03.2001). Žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 23.03.2023, ktorý
bol žalovanému doručený dňa 29.03.2023 a v ktorom mu bola uložená lehota na zaplatenie do 3 dní odo
dňa doručenia výzvy, t.j. do 01.04.2023. Keďže žalovaný nevydal bezdôvodné obohatenie v uvedenej
lehote, dostal sa tak do omeškania s úhradou. O úrokoch z omeškania tak súd rozhodol podľa § 517Občianskeho zákonníka v spojení § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a zaviazal žalovaného na
úhradu sumy 2.613,76 EUR (zodpovedajúcu bezdôvodnému obohateniu v nepremlčanej časti) spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.613,76 EUR od 02.04.2023 (odo dňa

nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na plnenie na základe výzvy žalobkyne) do zaplatenia.

48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne
dôvodná, a to v časti o zaplatenie sumy 2.613,76 EUR (ktorá zodpovedá bezdôvodnému obohateniu v
nepremlčanej časti) spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.613,76

EUR od 02.04.2023 do zaplatenia. Nakoľko žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania,
ktorú súd posúdil ako čiastočne dôvodnú, súd nemohol uplatnený nárok priznať v celom rozsahu, ale
iba v časti o zaplatenie sumy 2.613,76 EUR spolu s príslušným úrokom z omeškania. Vo zvyšnej časti,
v ktorej bolo právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané, súd žalobe vyhovieť
nemohol a preto bolo žalobu potrebné zamietnuť.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade z celkovej sumy za neoprávnené
užívanie pozemkov, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 5.166,26 EUR, súd považoval za premlčanú
sumu2.552,50EURanepremlčanúsumu2.613,76EUR.Žalobkyňatakbolaúspešnávovýške2.613,76

EUR a neúspešná vo výške 2.552,50 EUR. Žalobkyňa by teda bola úspešná v rozsahu 50,59 % a
žalovaný by bol úspešný v rozsahu 49,41 %, čistý úspech žalobkyne by tak bol v rozsahu 1,19 %.
Vzhľadom na to, že pomer úspechu obidvoch strán bol zhruba rovnaký, súd rozhodol tak, že žiadnej zo
strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia,
na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.