Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122378805
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6122378805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobcu: A. B. C., narodený X.XX.XXXX, bytom D.
XXXXX/XX, E., zast. advokátom: JUDr. Andrej Gara, Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: E. F. C.,
narodená XX.X.XXXX, bytom G. XX, zast. splnomocnenkyňou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254
581, Hlavná 11, Trnava, o zaplatenie 27.328,69 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Trnava ( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) č.k. PN-25C/44/2022-173 zo dňa
15.2.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 3.358,19 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.358,19 eur od
27.3.2021 do zaplatenia a výrokom II. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 75,42 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 148 ods. 1, § 511

ods. 3 veta prvá, § 517 ods. 1 prvá veta, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník ( ďalej aj ,,O.z.“ ), ako aj § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3.Súdprvejinštancievychádzalzoskutkovýchzistení,žežalobcaažalovanábolirozsudkomOkresného
súdu Bratislava III sp. zn. 44C/227/2016 z 18. apríla 2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/28/2019 z 25.2.2020 zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť

pánovi C. C. a pani E. C. sumu vo výške 40.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy od 26.5.2016 do zaplatenia a zároveň boli uznesením Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 44C/227/2016 z 22.2.2021 zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť pánovi C. C. a pani E. C.
náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 6.716,39 eur. Žalobca v celom rozsahu uhradil záväzky
vyplývajúce z vyššie uvedených rozhodnutí, a to 40.000 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo
výške 7.941 eur a tiež vyčíslené trovy prvoinštančného konania vo výške 6.716,39 eura. Výzvou zo dňa
6.7.2022 vyzval žalovanú na úhradu 1/2 z ním uhradenej sumy, a teda na uhradenie sumy 27.328,63 eur.

Žalovaná svoj podiel vyplývajúci z vyššie uvedených rozhodnutí, v rámci ktorých boli obaja na zaplatenie
zaviazaní spoločne a nerozdielne, žalobcovi do dnešného dňa neuhradila.4. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že po zastavení konania v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
23.970,50 eur z dôvodu prekážky listispendencie ostal predmetom tohto konania spor o zaplatenie
sumy 3.358,19 eur, a teda 1/2 zo sumy 6.716,39 eur, na ktorú boli obaja zaviazaní spoločne a

nerozdielne, ako úhradu trov prvoinštančného konania, v rámci konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 44C/227/2016. Žalobca uhradil trovy konania vzniknuté v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44C/227/2016 v plnej výške. V predmetnom konaní,
po čiastočnom zastavení konania, si žalobca uplatňoval od žalovanej regresný nárok na zaplatenie
1/2 zo sumy 6.716,39 eur t.j. podiel pripadajúci na žalovanú. K vzniku tohto dlhu, ktorý žalobca za

žalovanú splnil došlo v čase po právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva a teda po
zániku BSM. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k.
38P/104/2015-399, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2016 a týmto dňom zaniklo aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Trovy konania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp.
zn. 44C/227/2016 vznikli vydaním uznesenia dňa 22.2.2021 a žalobca ich uhradil v plnej výške dňa
26.03.2021, čo mal súd za preukázané z predložených listinných dôkazov a právoplatných rozhodnutí

súdov v konaniach uvedených vyššie. Spornou v konaní bola otázka, či suma, ktorá ostala predmetom
tohto konania je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo nie, pričom dospel k záveru,
že dlh vo výške 6.716,39 eur vznikol až vydaním uznesenia o výške trov konania dňa 22.2.2021, teda
cca 5 rokov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na ktorý boli strany sporu zaviazané
spoločne a nerozdielne, dlh tak nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.

K námietkam žalovanej týkajúcim sa dobrých mravov uviedol, že žalovaná v konaní, v ktorom vznikol
spoločný dlh strán sporu, bola účastníčkou konania rovnako, ako jej bývalý manžel ( žalobca ) a mohla
taktiež podávať opravné prostriedky, prípadne prostriedky procesnej nápravy, v neposlednom rade,
keď má za to, že trovy konania nespôsobila, mohla ešte pred samotným podaním žaloby dlh uhradiť,
prípadne po podaní žaloby uznať svoj dlh a nezaťažovať konanie ďalšími trovami. Keďže sa vyššie

naznačeným spôsobom nesprávala, bolo by v rozpore s dobrými mravmi mať za to, že trovy konania v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44C/227/2016 nespôsobila. Zároveň, ak
Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 44C/227/2016 rozhodol o nároku na náhradu
trov konania a následne aj o výške trov konania, nie je dôvod takéto rozhodnutie spochybňovať, keďže
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj otázkou zavinenia v tomto konaní

a keď žalovaná nebola spokojná s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III o nároku na náhradu trov
konania, prípadne s rozhodnutím o výške náhrady trov konania, mala možnosť účinne sa brániť a podať
proti týmto rozhodnutiam odvolanie resp. sťažnosť. Nakoľko žalobca v zmysle § 511 ods. 3 O.z. dlh, na
ktorý bol zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovanou splnil výlučne sám, je oprávnený požadovať
od žalovanej regresnú náhradu, v danom prípade vo výške 1/2 zo sumy 6.716,39 eur, teda 3.358,19 eur.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom splnomocnenkyne v celom rozsahu
odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. ( konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ). Uviedla, že pôžička 40.000 eur bola súčasťou konania o
vyporiadanie BSM už od marca 2017, a to na základe jej procesného úkonu pričom medzi stranami
sporu nikdy nebolo sporné, že bola poskytnutá jej rodičmi v prospech bankového účtu žalobcu. Žalobca
ju ešte pred rozvodom jednostranne vyhodil aj s deťmi zo spoločného domu, zablokoval jej karty na
vstup do domu, dom dal strážiť SBS a dokonca jej „vybavil“ aj výsluch na polícii, keď si prišla pre svoje

veci a veci svojich deti. Taktiež ju úplne odrezal od rodinného domu, ako aj peňažných prostriedkov v
BSM, ktorými disponoval, a to aj na svojom účte v B. E., F.. IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
( z ktorého uhradil predmetný záväzok ).

6. Žalobca nijako nepreukázal, že by predmetnú pôžičku uhradil zo svojich výlučných prostriedkov

tak, ako to tvrdil. Dala do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/44/2022 zo dňa
27.10.2022, z ktorého vyplýva: „Vo vzťahu k výroku II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému
zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania, krajský súd uvádza, že rozvodom manželstva strán došlo k zániku
ich BSM ( § 148 ods. 1 O.z. ), pričom z obsahu spisu vyplýva a nebolo sporné, že k vyporiadaniu BSM
dohodou nedošlo, a preto podala žalobkyňa návrh na jeho vyporiadanie na súd ( § 149 ods. 2, 3 O.z. ),

a to pred podaním žaloby v tomto konaní. Súd pritom vyporiadava BSM podľa zásad uvedených v §
150 O.z., a to v širšom zmysle, teda vyporiadava aj dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva, pričom v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na
spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch. Následný regres podľa § 511 ods. 3 O.z.medzi manželmi nevzniká, pokiaľ má splnený záväzok svoj pôvod pri bezpodielovom spoluvlastníctve,
keďže na rozdiel od podielového spoluvlastníctva miera účasti manželov na právach a povinnostiach
vyplývajúcichzbezpodielovéhospoluvlastníctvaniejevyjadrenápodielmi.Bezpodielovosťjepojmových

znakom tohto druhu spoluvlastníctva. V období medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním sa právne
pomery bývalých manželov posudzujú analogicky podľa ustanovení o bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov ( § 853 ods. 1 O.z. ). Pretože žalobkyňa, čo sa týka predmetných splátok úveru, tieto
vynaložila zo svojho výlučného majetku na spoločný dlh, ktorý vznikol za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nemohla si tento nárok uplatniť v tomto konaní a žalovaný sa nemohol dostať

ani do omeškania.“ Z uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vyplýva, že v prípade, ak má
záväzok pôvod v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, čo v tomto konaní má, nevzniká medzi
manželmi regresný nárok. Nielen teda, že žalobca nemal voči nej regresný nárok za úhradu finančných
prostriedkov, ale zároveň ani nie je možné, aby sa dostala do omeškania a aby mu bol priznaný
úrok z omeškania. V tomto smere znovu odkázala na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p., ktorý uvádza:
„Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“, pretože

žalobca jej tvrdenie o tom, že finančné prostriedky nemali byť uhradené z jeho výlučných prostriedkov,
ale z prostriedkov BSM nijakým spôsobom nerozporoval. Preto mal prvostupňový súd uvedené tvrdenie
považovaťzanesporné.Konaniežalobcu,ktorépredchádzalotomutokonaniuspočívalovtom,žestrany
sporu si ako manželia zobrali pôžičku a túto použili na RD v BSM, následne sa rozviedli a žalobca
ešte pred rozvodom jej zamedzil s deťmi vstup do RD v BSM a k prostriedkom v BSM. Po rozvode

manželstva žalobca odďaľoval splatenie ( podal odpor voči PR a rozporoval aj samotné poskytnutie
pôžičky ) a až po prehre na OS a KS túto zaplatil, avšak z prostriedkov v BSM ( od ktorých ju odstrihol ).
Napriek uvedenému sa žalobca zjavne rozhodol, že sa v konaní bude od nej domáhať toho, aby mu v
podstate duplicitne zaplatila 1/2 predmetnej pohľadávky ( istina + príslušenstvo ), aj keď na jej úhradu
použil prostriedky z BSM. Uvedené pritom predstavuje učebnicový príklad zneužitia práva a konania

v rozpore s dobrými mravmi. Nie je teda zrejmé, ako môže súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia
rozsudku uvádzať, že to mala byť práve ona, ktorá mala využiť opravné prostriedky v rámci konania
vedeného na OS BA III., a ani so skutočnosťou, že hrubým spôsobom porušila dobré mravy. V rámci
konania nikdy netvrdila , že predmetné trovy konania nikdy nemali byť priznané, ale tvrdila len toľko, že
by nemala niesť zodpovednosť a hradiť trovy konania za jednotlivé úkony, s ktorými ona nesúhlasila, a

ktoré v konaní ani neurobila, nakoľko tieto urobil práve žalobca. Ak by sa akceptoval názor súdu prvej
inštancie znamenalo by to, že ak sú dve osoby solidárne zodpovedajú za záväzok, jedna z týchto osôb
môže urobiť akékoľvek množstvo úkonov a vždy žiadať úhradu za polovicu priznaných trov konania od
druhéhosolidárnezaviazaného.VtejtosúvislostipoukázalaajnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/187/2007 zo dňa 21.08.2008, v rámci ktorého je uvedené: „Ustanovenie § 511

ods. 1 O.z. upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená pojmami „spoločne a nerozdielne„. Je
charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému
veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi môže byť založená a/ právnym
predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou účastníkov d/ povahou plnenia. Po uspokojení pohľadávky
veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi dlžníkmi (spoločnými či solidárnymi).

Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška vzájomných podielov spoludlžníkov
(spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov
podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov dlžníkov (tiež spoludlžníkov) môže
byť stanovená buď a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou dlžníkov (spoludlžníkov)
d/ v prípade neexistencie dôvodov pod a/ až c/ nastupuje zákonný dôsledok, podľa ktorého podiely na

dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké. Posledne uvedený spôsob určenia výšky
vzájomných podielov dlžníkov na spoločnom dlhu možno tiež zaradiť pod písmeno a/ ako jeho osobitný
prípad.“ Z vyššie uvedeného rozhodnutia NS SR vyplýva, že podiely spoludlžníkov môžu byť stanovené
právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou dlžníkov alebo, ak nepríde k stanoveniu podielov na
základe uvedeného, tak sa má za to, že sú podiely spoludlžníkov rovnaké. V tomto prípade však mohol

prvoinštančný súd sám určiť podiely strán sporu. Nie je teda možné vychádzať len z premisy, že sú oba
podiely rovnaké. Poukázala aj na to, že na trvaní a trovách predmetného súdneho sporu na OS BA III
pod sp. zn. 44C/227/2016 mal hlavný podiel žalobca, ktorý podal odpor voči PR a následne popieral
uvedenú pohľadávku, pričom ona nepodala ani odpor a ani predmetnú pohľadávku nepopierala. Bol to
teda žalobca, ktorý zavinil vznik trov na strane žalobcov v konaní na OS BA III pod sp. zn. 44C/227/2016,

akoajnáslednevodvolacomkonaní(vodvolacomkonanísúdnanáhradutrovzaviazalvýlučnežalobcu),
pričom teraz si ich uplatňuje voči nej, čo taktiež považuje za rozporné s dobrými mravmi. Ak by žalobca
predmetný a úplne zbytočný odpor nepodal, žalobcom by vznikol nárok len na dva úkony právnej služby
v sume cca 1.035 eur a nie v sume 6.716 eur. Žalobca by mal znášať predmetné trovy konania, ktoré sámzapríčinil a na ktorých vzniku sa žiadnym spôsobom nepodieľala, a na ktoré nedala súhlas. Vo vzťahu
k uvedenému preto navrhla pripojiť a oboznámiť súdny spis OS BA III pod sp zn. 44C/227/2016. Už v
podanom odpore poukázala na to, že v prípade vyporiadania BSM sa toto vyporiadava ako celok a nie je

možné jeho jednotlivé zložky izolovať a prejednávať v samostatných konaniach. V prípade akceptovania
odlišného právneho názoru by uvedené nepochybne viedlo k vzniku celého radu súdnych sporov, kedy
by si žalobca ako ekonomicky silnejší mohol každú pohľadávku, ktorú uhradil a ktorá pochádzala z
BSM uplatňovať v samostatnom konaní spolu s trovami právneho zastúpenia. I keď právna úprava v
rámci vyporiadania BSM obsiahnutá v O.z. výslovne nezakazuje konanie žalobcu, ktorý sa domáha

uhradenia ním zaplatenej pohľadávky, tak uvedené je v rozpore s účelom a predmetom samotného
inštitútu vyporiadania BSM. Ako je uvedené aj v odbornej literatúre (Občiansky zákonník I, 2. vydání,
2019, s. 1188 - 1231: Z. Fabianová): „Podstata vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva spočíva
v jeho likvidácii. Pod vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva sa rozumie komplexné riešenie
majetkových vzťahov medzi bývalými spoluvlastníkmi. ... V rámci komplexného riešenia majetkových
vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných

pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a 150 O.z. Na rozhodnutie súdu o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba podľa slovenskej rozhodovacej praxe
hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a konštituovať ich nové práva a povinnosti.“ ( viď obdobne aj NS SR pod
sp. zn. 3Cdo/174/2012 zo dňa 25.7.2013, KS v BA pod sp. zn. 15Co/252/2019 zo dňa 27.7.2022,

KS v TT pod sp. zn. 26Co/722/2015 zo dňa 30.1.2017, KS v TT pod sp. zn. 26Co/501/2015 zo dňa
14.2.2017, KS v TT pod sp. zn. 26Co/74/2021 zo dňa 22.6.2022 a KS v TT pod sp. zn. 26Co/55/2021
zo dňa 29.6.2022 ). Aj podľa rozsudku NS SR pod sp. zn. 2Cdo/83/98 zo dňa 1.3.1999 (publikovaný
v ZSP 12/1999): „Pre platnosť dohody je tiež nevyhnutné, aby sa týkala všetkého majetku tvoriaceho
bezpodielové spoluvlastníctvo. V zmysle § 149 ods. 1 Obč. zák. sa vyporiadanie musí vykonať podľa

zásad uvedených v ustanovení § 150 Obč. zák. Dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by
následne pri súdnom vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi
so zreteľom ku všetkým hľadiskám obsiahnutým v týchto zásadách.“ Ak by sme sa stotožnili s prístupom
žalobcu, ktorý po uhradení celého dlhu si tento vymáha od žalovanej v tomto samostatnom konaní,
uvedené by predstavovalo drobenie jedného komplexného konania o vyporiadaní BSM do množstva

menších konaní, kde by súd namiesto komplexného vyporiadania doterajších práva strán z BSM a
komplexného konštituovania nových práva a povinností ako výsledku konania, nerobil iné len vyškrtával
jednotlivé záväzky, ktoré by boli predmetom samostatných konaní. Uvedené by ad absurdum viedlo
ku stavu, kedy ak by po zániku BSM a počas priebehu súdneho konania o vyporiadanie BSM došlo
k úhrade spoločných záväzkov jedným z manželov, tento by mohol tieto všetky záväzky vyčleniť na

samostatné konanie (kde by mal úspech v spore 100% a priznané nemalé trovy konania) a predmetom
BSM by zostali len aktíva, alebo sporné záväzky, ku ktorým by ale druhý z manželov nemal v čase. Na
základe predmetnej odbornej literatúry ako aj súdnej praxe máme za to, že BSM sa vyporadúva ako
celok, inak povedané, buď sa v rámci BSM vyporiada všetko alebo nič. Iný výklad by viedol ku vzniku
nerovnovážnehostavumedzibývalýmimanželmi,kdenajednejstranyjednanespornápohľadávkabude

samostatným exekučným titulom a na druhej strane množstvo sporných záväzkov bude v BSM a stanú
sa judikovanými, až uplynutím značnej doby, a to po exekvovaní nespornej pohľadávky. Navrhla, aby
odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie sp. zn. PN-25C/44/2022 zo dňa 15.2.2024 a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná jej nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%.

7. K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa plne
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku I., odôvodnenie predmetného rozhodnutia
považuje za dostatočné, účelné a reflektujúce skutočný stav. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovanej
uvedenými v odvolaní zo dňa 10.4.2024, má za to, že žalovaná ani podaným odvolaním nepreukázala

ňou tvrdené argumenty, čím nepreukázala nesprávne právne posúdenie veci prvoinštančným súdom,
ani nesprávne zistený skutkový stav prvoinštančným súdom, ako ani vadu v konaní. Žalovaná takmer
v celom odvolaní rozoberá problematiku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré však nie je
predmetom tohto konania. V konaní riadne preukázal právny titul, na základe čoho sa domáha nároku
na zaplatenie, a to uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. 44C/227/2016-378 zo dňa 22.2.2021,

kde príslušný súd vo výrokovej časti uznesenia zaviazal jeho a žalovanú spoločne a nerozdielne k
povinnosti zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 6.716,39 eur na účet ich právneho
zástupcu. Solidárny záväzok vznikol rozhodnutím súdu dňa 22.2.2021, a nie v čase BSM, ktoré zaniklo
29.4.2016, t.j. pred 5 rokmi kedy vznikol dlh na strane žalobcu a žalovanej voči tretím osobám. Zuvedeného je preto právne nesprávne uvádzané žalovanou, že by regresný nárok mal spadať do BSM,
resp. mal tvoriť príslušenstvo spadajúceho do masy BSM. Ide o nový záväzok vzniknutý 5 rokov po
zániku BSM. Žalobca je toho názoru, že žalovaná odkazuje vo svojom odvolaní na vecne a právne

nesprávnu právnu úvahu. Zároveň riadne preukázal, že záväzok, na ktorý boli dotknutým uznesením
zaviazaní spoločne a nerozdielne, riadne uhradil aj za žalovanú, a to s poukazom na predložený výpis
z bankového účtu. Z uvedeného má za to, že k úhrade došlo 26.3.2021, t.j. 5 rokov po zániku BSM
a preto je absurdná právna úvaha žalovanej, že by malo ísť o finančné prostriedky z BSM. Súd prvej
inštancie správne uviedol: „Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov teda zaniklo dňom 29.4.21016.

Trovy konania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 44C/227/2016 vznikli
vydaním uznesenia dňa 22.2.2021 a žalobca ich uhradil v plnej výške dňa 26.3.2021, čo mal súd
za preukázané z predložených listinných dôkazov a právoplatných rozhodnutí súdov v konaniach
uvedených vyššie.“ Žalovaná dokonca nesprávne interpretuje súdne rozhodnutie, na ktoré sa sama
odvoláva vo svojom odvolaní, a to rozhodnutie KS v Žiline, sp. zn. 9Co/44/2022 zo dňa 27.10.2022,
kde citovaná časť súdneho rozhodnutia hovorí o postupe vyporiadania dlhov vzniknutých za trvania

manželstva: „Súd pritom vyporiada BSM podľa zásad uvedených v § 150 O.z., a to v širšom zmysle,
teda vyporiadava aj dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva,
pričom v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj
na spoločných dlhoch“, pretože toto rozhodnutie hovorí o vzniknutom dlhu počas BSM a následného
splácania jedného z manželov po zániku BSM z výlučných prostriedkov toho jedného manžela. Toto

súdne konanie sa týka dlhu vzniknutého po zániku BSM, na ktoré sa uvedený judikát ani nemôže
vzťahovať, lebo solidárny dlh vznikol uznesením OS BA III, 44C/227/2016-378 dňa 22.2.2021 a nie v
čase do 29.4.2016, t.j. v čase kedy existovalo BSM. Žalovanou citovaný judikát hovorí o dlhu počas
BSM, teda úver bol načerpaný počas BSM, kde strany vedeli aký je dlh a teda že sú povinní plniť, pričom
splátky boli následne platené iba jedným z manželov. V danom prípade on a ani žalovaná netušili ku

dňu zániku BSM 29.4.2016, že o 5 rokov vznikne dlh vo výške 6.716,39 eur ako trovy konania, a teda
sa nedá tento dlh považovať za záväzok spadajúci do BSM. Samotná pôžička bola realizovaná počas
BSM, ale dlh vo výške 6.716,39 eur je úplne novým dlhom, vzniknutým 5 rokov po zániku BSM.

8. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie prostredníctvom zástupcu aj žalobca, a to čo

do výroku II. o náhrade trov konania z dôvodu, že: - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.,- súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1

písm. f) C.s.p. a - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Nestotožnil sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie ako i
aplikáciou ním citovaných ustanovení. Uviedol, že inštitút trov konania je v civilnom sporovom konaní
ovládanýtzv.záujmovýmprincípomvyjadrenýmv§252C.s.p.aprincípomúspechuvovecivyjadrenýmv
§ 255 C.s.p. Zásada úspechu vo veci je charakteristická pre sporové konania a znamená, že neúspešná

strana je povinná nahradiť v spore strane úspešnej trovy konania, ktoré jej v konaní vznikli. Procesný
úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom, t.j. víťazstvom v spore. Plný úspech v spore
sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V danej veci mal
plný úspech vo veci. Jeho procesný postup v konaní nemôže ísť na jeho ťarchu, pretože sa úspešne
domáhal zaplatenia sumy vo výške 27.328,69 eur spolu s príslušenstvom, čo sa v súdnom konaní v

predmetnej právnej veci v končenom dôsledku úspešne prejavilo vo vymožení sumy vo výške 3.358,19
eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.358,19 eur od 27.3.2021 do zaplatenia a zároveň
aj započítaním sumy 23.970,50 eur do pasív BSM, ktoré sa až po začatí predmetného konania stali
súčasťou pasív patriacich do BSM v konaní na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. B3-44C/227/2016.
Špekulatívne konanie žalovanej spôsobilo zastavenie konania v časti zaplatenia sumy 23.970,50 eur

z dôvodu prekážky listispendencie. Dňom podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, 2.8.2022,
žalovaná nikdy neuviedla, a nikdy právne neuznala, že by predmetný nárok tvoril súčasť pasív BSM.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom 29.4.2016. Žalobca a žalovaná boli rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/227/2016 zo dňa 18.4.2018 spoločne a nerozdielne zaviazaní
zaplatiť sumu vo výške 40.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 40.000 eur

od 26.5.2016 do zaplatenia. Aj samotná splatnosť pôžičky teda nastala až po zániku BSM. Žalovaná
nikdy nemala dôvod tvrdiť a ani netvrdila, že tento nárok, ktorý vznikol po zániku BSM a bol výhradne
žalobcom uhradený po zániku BSM, tvorí súčasť pasív BSM. Uvedené žalovaná tvrdila až okamihom
žalobcovho uplatňovaného nároku v predmetnej právnej veci. Tým, že žalovaná svojou procesnouobranou v predmetnej právnej veci znížila v predmetnej právnej veci jeho nárok z 27.328,69 eura na
3.358,19 eura, je výlučne v prospech neho. V konečnom dôsledku sa domohol práva a úhrady dlhovanej
sumy, jednak v konaní a následne iba vďaka iniciovaniu predmetného konania. To, na základe akých

právnych titulov je mu suma vrátená, nemožno prihliadať pri posudzovaní jeho úspechu v konaní.
Zo strany žalovanej nedošlo k dobrovoľnej úhrade jej podielu na spoločnom dlhu, a preto si žalobca
uplatnil svoje právo na súdnu ochranu v samostatnom súdnom konaní. Skutočnosť, že sa žalovaná
rozhodne počas konania oznámiť, že pohľadávku treba posudzovať, ako súčasť pasív BSM, pričom
viac ako 5 rokov túto skutočnosť nezmienila, práve naopak, a v dôsledku toho súd zastaví predmetné

konanie, nemôže to ísť na jeho ťarchu pri posudzovaní pomeru úspechu vo veci. Protiprávna pasivita
žalovanej v trvaní takmer 8 rokov pri striktnom, zužujúcom a nesprávnom výklade úspechu vo veci
znamená, že zatiaľ čo si žalovaná preukázateľne neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia, znášať trovy konania bude žalovaný z pôvodne niekoľkonásobne vyššej
výšky žalovaného nároku za to, že sa správal zodpovedne a následne sa rozhodol domáhať ochrany
svojich práv, v ktorých bol v celom zamýšľanom rozsahu čo do výšky úspešný.

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila prostredníctvom splnomocnenkyne žalovaná, ktorá uviedla, že už
v marci 2017 bola pôžička 40.000 eur súčasťou konania o vyporiadanie BSM a to na základe jej
procesného úkonu „ Vyjadrenie k žalobe o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
zo dňa 12.9.2016 a námietka miestnej príslušnosti “. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania

správne, keď uviedol, že žalobca zavinil zastavenie konania, nakoľko už pred podaním žaloby vedel, že
v časti sumy, ktorú si nárokoval, bolo začaté iné konanie ( konanie o vyporiadanie BSM ).

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( §
362 ods. 1 C.s.p. ), oprávnenými osobami – stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané

( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 C.s.p. ), po
skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. ) a že odvolatelia v
odvolaní použili zákonom prípustné odvolacie dôvody podľa C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( § 380 ods. 2 C.s.p. ), súc

pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, a dospel k záveru, že odvolaniam
nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 C.s.p. ).

11.Predmetomkonaniavovecisamej(pozn.potomsúdprvejinštanciežalobuvčastiozaplateniesumy

23.970,50 eur zastavil z dôvodu litispendencie ) je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy
3.358,19 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.358,19 eur od 27.3.2021 do zaplatenia
z dôvodu, že žalobca v zmysle § 511 ods. 3 O.z. dlh, na ktorý bol zaviazaný spoločne a nerozdielne
so žalovanou splnil výlučne sám, preto požadoval od žalovanej regresnú náhradu, v danom prípade vo
výške 1/2 zo sumy 6 716,39 eura, t.j. 3.358,19 eur.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania ( ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty ). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 C.s.p. zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie

je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na
iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 C.s.p. dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 C.s.p. oprávnenie

odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa dôvodmi uvedenými v rozhodnutí
súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd
prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

14. Niet pochýb o tom, že pohľadávka ( právo na plnenie ) môže vzniknúť aj z regresného nároku,

teda z toho, že sa za niekoho iného splnila spoločná povinnosť (v tomto prípade náhrada trov konania).
Pohľadávka vzniká v momente, keď trovy konania, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím
súdu, boli zaplatené v celom rozsahu, tu žalobcom, ktorý teda prevzal plnenie za seba aj za druhého
spoluzaviazaného ( žalovanú ). Týmto vzniká regresná pohľadávka – právo požadovať od druhého
žalovaného úhradu časti, ktorú za neho zaplatil.

15. Ďalej je potrebné uviesť, že ak druhý spoluzaviazaný ( žalovaná ), ktorý bol spolu so žalobcom
solidárne zaviazaný na náhradu trov konania odmieta zaplatiť svoj podiel s argumentom, že on
nespôsobil vznik trov alebo ich považuje za neúčelné, no rozhodnutie o trovách konania je už
právoplatné, potom takýto jeho argument nemá právny význam voči žalobcovi, pretože rozhodnutie

súdu je právoplatné a záväzné aj pre žalovanú. Ak mala žalovaná výhrady voči účelnosti trov, mala ich
uplatniť v rámci riadneho opravného prostriedku ( odvolania ). Tým, že tak neurobila, vzdala sa možnosti
namietať účelnosť alebo zavinenie. Solidárne zaviazané osoby zodpovedajú rovnako – súd výslovne
rozhodol, že obaja sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy. Nezáleží na tom, kto z nich ich
„ zavinil “ viac.

16. Aj právny základ nachádzajúci odraz v ust. § 511 O.z. je správny, pretože ak žalobca ako jeden zo
spoludlžníkovzaplatilveriteľovicelýdlh,máprávovočižalovanejpožadovaťúhradunaňupripadajúceho
podielu t. j. 1/2 ním zaplatenej sumy, ktorá povinnosť zaplatenia stranám sporu vyplývala z uznesenia
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 44C/227/2016 z 22.2.2021, ktorým boli zaviazaní spoločne a

nerozdielne zaplatiť protistrane náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 6.716,39 eura.

17. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do veci samej, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.358,19 eur spolu s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 3.358,19 eur od 27.3.2021 do zaplatenia, je vecne správny, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, čo do veci samej podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

18. Výrokom, ktorý je závislý na výroku, ktorým súd rozhodol o veci samej ( I. ) bol výrok o náhrade trov
konania ( II. ) voči ktorému podal odvolanie žalobca, ktorý ho považoval za vecne nesprávny, pretože

v danej veci mal plný úspech.

19.Vsporovomkonanísapovinnosťnahradiťtrovykonaniaspravujepredovšetkýmzásadouúspechuvo
veci a zásadou zavinenia. Ani pri aplikácii ust. § 256 ods. 1 C.s.p. nie je vylúčené, aby súd súčasne prišiel
k záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ust. § 257 C.s.p. ( por. napr. uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo 14.9.2011 sp. zn. 4 MCdo 4/2010 ). Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
nahradiť trovy konania úspešnej strane, predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia však
je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Takáto odchýlka je odôvodnená tam, kde by strohá
aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane
účastníkov sporu. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.20. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. platí pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené, ak už vznikol procesno-právny vzťah medzi súdom a stranami sporu a medzi stranami
sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená,

že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po
začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsť napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu
neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky

konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť a podobne. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, a aj
na strane žalovaného. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p. je
teda súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane
žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka res iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo
ak bez dôvodu vzal žalobu späť a podobne. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo

zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom
vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, a so zreteľom na procesný výsledok. Ide teda
o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v
meritórnom konaní úspešný alebo nie.

21. Žalobca ako odvolateľ namietal nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, pretože on bol úspešný
v celom rozsahu. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o trovách konania súd
prvej inštancie dospel k záveru, že z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania
žalobca. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 256 ods. 1 C.s.p., ktorá
strana procesne zavinila zastavenie konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa §

256 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie správne skúmal kto zavinil zastavenie konania a správne dospel
k záveru, že procesné zavinenie tu existuje na strane žalobcu, keďže k zastaveniu konania došlo preto,
že žalobca podal žalobu napriek tomu, že tu existovala prekážka litispendencie.

22. Odvolací súd tak nesúhlasí s odvolateľom ohľadom vecnej nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej

inštancie v časti o trovách konania, pretože tento výrok o nároku na náhradu trov konania vyjadruje
výsledok pomeru úspechu a neúspechu strán konania v spore vyplývajúci zo zásady úspechu vo veci a
zásady zavinenia ( pozn. žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 27.328,69 eur, pričom
v časti o zaplatenie sumy 3.358,81 eur / 12,29 % žalovanej sumy / súd žalobe vyhovel, čo predstavuje
úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti / 23 970,50 eur / súd konanie uznesením č. k. 25C/44/2022-98 z 20.

12.2022, v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 24Co/39/2023 z 16.5.2023,
zastavil z dôvodu prekážky listispendencie / 87,71 % žalovanej sumy /, čo predstavuje úspech žalovanej.
Pomer úspechu a neúspechu žalovanej predstavoval 75,42 % / 87,71 % - 12,29 % / ).

23. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti o trovách

konania ( výrok II. ), ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

24. Z dôvodu, že v odvolacom konaní bol úspešný vo vzťahu k odvolaniu čo do veci samej žalobca t.j.
v tejto bola neúspešná žalovaná a v časti o náhrade trov konania bol neúspešný žalobca, v ktorej časti
mala úspech zase žalovaná, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a

§ 262 ods. 1 C.s.p. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Vzhľadom na procesný charakter predmetu odvolacieho konania, vyššie uvedený pomer úspechu
a neúspechu strán v odvolacom konaní bol vzájomne vyvážený, a preto trovy odvolacieho konania bude
každá strana sporu znášať bez ich náhrady protistranou.

25. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).