Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20Saz/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101890
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101890.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátny príslušník Afgánska islamská republika (ďalej aj len Afganistan) , naposledy
bytom C., D. A. X, bol 144, provincia Kábul, Afganistan t.č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská
republika zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., IČO: 17 316 014, Budyšínska 1,Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU-PO-124-21/2024-Ž zo dňa 21.11.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Migračného úradu, ČAS: MU-PO-124-21/2024-Ž zo dňa 21.11.2024, vo výrokoch 1/ a 2/ , ktorými
žalovaný neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, cestovný
pas č. E., a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Konanie o udelenie azylu sa začalo dňa 15.07.2024, kedy žalobca požiadal o udelenie
medzinárodnoprávnej ochrany na území SR. Žalobca je považovaný za štátneho príslušníka
Afganistanu.

2. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-124-21/2024-Ž zo dňa 21.11.2024 ( ďalej aj len napadnuté rozhodnutie)
žalovaný 1/ neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ neposkytol žalobcovi
doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle 3/neudelil žalobcovi azyl

na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle; 4/ neposkytol žalobcovi
doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b/ a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na vstupný pohovor vykonaný so žalobcom 05.08.2024
v ktorom uviedol, že o azyl žiada z dôvodu zlej situácie v Afganistane. 13 rokov pracoval v štátnej
správe, na ministerstve školstva, na viacerých developerských pozíciách, a v rokoch 2008-2009 pre
americkú organizáciu USA ID. Z týchto dôvodov sa po návrate Talibanu k moci necíti bezpečne,

keďže veľa ľudí žijúcich v Afganistane prišlo o život. Taliban sľúbenú amnestiu bývalých štátnych
zamestnancov nedodržiava, v krajine neexistujú žiadne bezpečnostné hranice. Žiadosť podal aj preto,
že iným spôsobom už nedokáže legalizovať svoj pobyt na Slovensku a je to posledná možnosť ako
zostať na Slovensku. V apríli 2024 od neho STU Bratislava, kde študoval žiadala doklady o predošlomvzdelaní z Afganistanu resp. Francúzka. Keďže mu neboli vydané STU s ním zrušila všetky väzby,
vrátane pripustenia na skúšku, z ktorého dôvodu nemôže byť predĺžené jeho povolenie na pobyt a aj
preto žiada o azyl.

4. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle žalovaný poukázal na skutočnosť,
že nemožnosť dokončiť štúdium a predĺžiť si platnosť dokladov, sú pre azylové konanie irelevantné.
Azylová ochrana neslúži ako nástroj riešenia byrokratických nedostatkov pri vybavovaní pobytu.

5. K ďalším dôvodom žalovaný uviedol, že žalobca počas celej doby výkonu trvania zamestnaní pre
ministerstvo školstva a USA ID neprišiel do styku s F., príslušníci Talibanu ho nijako nekontaktovali,
nevyhľadali a ani sa o to nepokúsili. Pokiaľ žil v Afganistane žiadne problémy nemal, chodil do práce,
študoval a žil s rodinou plnohodnotný život. Dôvody z ktorých pramenia jeho obavy sa týkajú zmeny
situácie po jeho odchode na Slovensko, a preto ich bolo potrebné posúdiť ako dôvody prípadného
utečenca „sur place“ Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v Afganistane nevyvíjal žiadnu

činnosť, za ktorú by mu mohlo hroziť prenasledovanie a nemal teda za preukázané, že by žalobcu bolo
možné považovať za utečenca „sur place“

6. Za rozhodujúce považoval skutočnosť, že žalobca sa po tom ako vycestoval z Afganistanu a v krajine
prevzal moc Taliban, do krajiny opakovane trikrát vrátil, medzi rokmi 2022 a 2023. Ak by sa Talibanu

obával spôsobom aký uviedol, a hrozilo by mu prenasledovanie, do Afganistanu by určite nevycestoval.
Nešlo o nútené návštevy krajiny pôvodu. Účelom bolo ako sám uviedol trávenie prázdnin. Návštevám
sa vyhnúť mohol, ak by bol jeho život v Afganistane ohrozený.

7. Informácie o Afganistane síce naznačujú že osoby spájané s bývalou vládou, vrátane úradníkov

bývalých afganských inštitúcií, môžu mať v niektorých prípadoch problémy s Talibanom, to však
nie je prípad žalobcu. Žalobca sám uviedol, že ani počas návštev krajiny pôvodu nemal problémy
s Talibanom, nekontaktovali ho, nevyhľadali. Ak by bol v ich hľadáčiku z dôvodu jeho bývalej práce,
príslušníci Talibanu by ho pri miere ako kontrolujú spoločnosť ako aj provinciu Paktia určite konfrontovali.
K žiadnemu stretu so žalobcom však nedošlo. Žalovaný poukázal na mieru kontroly akú Taliban má nad

letiskami, disponuje databázami osôb, využívaných bývalou vládou, a žalobcu tak určite pri vstupe do
krajiny kontrolovali, a mali vedomosť že ide o bývalého zamestnanca ministerstva školstva. So súhlasom
Talibanu však vstúpil do krajiny a pohyboval sa po nej. V prípade žalobcu tak prenasledovanie z dôvodu
jeho práce pre bývalú štátnu správu resp. pre americkú agentúru nemôže byť relevantným dôvodom
pre udelenie azylu.

8. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že na ministerstve školstva pracoval aj brat žalobcu, na ktoré
však prevrat Talibanu nemal v zamestnaní žiadny vplyv, kde prácu na ministerstve školstva vykonáva
aj v súčasnosti. Ak by hrozilo prenasledovanie žalobcovi bol by z rovnakých dôvodov ohrozený aj jeho
brat, ktorý však naďalej pracuje na ministerstve školstva, ktoré ovláda Taliban, bez ujmy a obmedzenia.

Talibanom vyhlásená amnestia ohľadom zamestnancov bývalého režimu tak je v jeho miere plne
aplikovaná.

9. Žalovaný dospel k záveru že neboli preukázané obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd a súčasne žalobcu považoval za
nedôveryhodnú osobu.

10. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona
o azyle žalovaný uviedol, že žalobcovi nehrozí žiadna forma vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f)

zákona o azyle. Žalobca sa nedopustil žiadneho skutku za ktorí by hrozilo uloženie trestu smrti alebo
jeho výkon.

11. Žalovaný skonštatoval, že Taliban sa pri výkone moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha
žiadnym zákonom či nariadeniam. Afgánsku spoločnosť charakterizoval, ako neustále premenlivú formu

anarchie, pri ktorej nie je možné predpokladať, že bude vždy rešpektovať základné ľudské práva, pričom
obavu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti môže v Afganistane pociťovať väčšina ľudí žijúca pod nadvládou
Talibanu, žalobcovi však objektívne žiadne nebezpečenstvo nehrozí, Afganistan pravidelne dobrovoľne
navštevoval, bez toho aby bol k takýmto návštevám nútený. Všeobecné odkazovanie na nepriaznivúsituáciu v krajine pôvodu nepostačujú ak sa žalobca opakovane do krajiny vracia. Žalovaný nevidel
dôvod na obavu že by sa príslušníci F. po návrate žalobcu do krajiny k nemu správali nebezpečným
spôsobom ak sa tak nesprávali počas jeho posledných návštev.

12. Väčšina územia Afganistanu patrí pod kontrolu Talibanu, a v Kábule kde žalobca žil pred odchodom
ako aj v provincii Paktia odkiaľ pochádza už žiadny ozbrojený konflikt neprebieha. Ojedinelé správy
o incidentoch nenasvedčujú výskytu vážneho bezprávia.

II. Žaloba a vyjadrenie k nej.

14. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného proti jeho výrokom 1/ a 2/ v zákonnej

lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného a jeho zrušenia vo výrokoch 1/ a 2/ a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie.

15. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejne správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu.

16. Nesprávne právne posúdenie veci videl žaloba v skutočnosti, že žalovaný mal žalobcu posudzovať
pri poskytnutí azylu za jeho imputované politické presvedčenie, keďže pracoval pre organizáciu

USAID, UNESCO, na Ministerstve Školstva za bývalej vlády ako riaditeľ informačného systému riadenia
vzdelávania, pred prevzatím moci Talibanom, pričom študoval vo Francúzku a na Slovensku. Funkcia
riaditeľa ho priamo spája s predchádzajúcou vládou vďaka čomu by mohol byť potencionálnym cieľom
súčasného režimu. Vzťahy s organizáciami s ktorými spolupracoval považuje Taliban za zradu a so
zúčastnenými zaobchádza ako s kolaborantmi. Zručnosti žalobcu v krajine kde takéto odborné znalosti

nie sú cenené ho robia hrozbou pre vládnu garnitúru. Mohol by byť teda prenasledovaný aj kvôli jeho
profesionálnym skúsenostiam.

17. Žalobca poukázal na informácie o krajine pôvodu predovšetkým na skutočnosti, že ľudia ktorí odišli
do Európy môžu po návrate vzbudzovať podozrenie že sa nakazili európskym spôsobom života. Obavy

zo zabíjania bývalých príslušníkov afganských bezpečnostných síl a civilných zamestnancov.

18. Žalobca sa obáva ,že jeho práca pre zahraničnú organizáciu, prípadné napojenie na zahraničných
darcov a prepojenie na bývalú štátnu moc a štúdium v EÚ poskytuje možnosť, že upätá pozornosť
Talibanu, a vzhľadom na bezpečnostnú situáciu a prenasledovanie osôb spojených v bývalým režimom

nemožno u neho vylúčiť prenasledovanie z dôvodu imputovaného politického presvedčenia. Jeho
pracovné a študijné skúsenosti môžu viesť k tomu, že bude považovaný za osobu inklinujúcu k západu
a prenasledovaný z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine.

19. Opakované vrátanie sa do krajiny pôvodu neboli výletmi domov. Má v domovskej krajine manželku

a 7 detí, bolo pre neho neprijateľné aby ich niekoľko rokov nevidel, pričom bol ochotný podstúpiť riziko
ohrozenia života. Odlúčenie od rodiny je v jeho kultúre považované za takmer nemysliteľné. Návštevy
boli krátke, naplánované a vykonané s prísnou opatrnosťou. Vyhýbal sa verejným zhromaždenia,
nezdržiaval sa v rodnom meste a snažil sa zostať nepovšimnutý. Bezpečnostná situácia sa od
žalobcovej poslednej návštevy výrazne zhoršila. A. F. sa posilnila. Návrat by pre neho bol v súčasnosti

nebezpečný, potencionálne smrteľný. Cesty späť pod nátlakom nepopierajú existenciu opodstatneného
strachu z prenasledovania. Išlo o činy zúfalstva. Odmieta preto záver, že v prípade ak sa počas svojho
pobytu nestretol s prenasledovaním, nespĺňa podmienky pre udelenie medzinárodnoprávnej ochrany,
ide totiž o rozhodovanie do budúcnosti a aj keď žalobca predtým ako opustil domovskú krajinu nečelil
prenasledovaniu,prednástupomTalibanuvyvíjaltakéaktivity,nazákladektorýchspadápodprofilosoby,

ktorej prenasledovanie hrozí.

20. Hrozbu prenasledovania vidí aj v skutočnosti, že požiadal o azyl na Slovensku, čo môže byť
vnímané ako dôkaz nelojálnosti režimu a zosúladenia žalobcu so západnými hodnotami. Samotnúžiadosť žalobcu tak možno považovať za akt nesúhlasu s afganským režimom a jeho návrat do krajiny
pôvodu za ešte nebezpečnejší.

21. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl aj v skutočnosti, že žalovaný dospel k záveru, že nebolo
preukázané, že by žalobca mal byť považovaný za utečenca „sur place“ pretože mimo Afganistanu
nevyvíjal žiadnu činnosť, za ktorú by mu mohlo čo i len teoreticky hroziť prenasledovanie.

22.Žalobnýdôvod,žeskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnesprávyzazákladnapadnutéhorozhodnutia

je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu videl žalobca v skutočnosti, že nie sú
ničím podložené nasledujúce závery žalovaného „’ informácie o krajine pôvodu žalobcu naznačujú, že
osobyspojenésbývalouvládou,vrátaneúradníkovbývalýchafganskýchinštitúciívniektorýchprípadoch
môžumaťproblémysTalibanom,niejetoprípadžalobcu.Tentosvojzáveržalovanýopieraoskutočnosti,
že má Taliban po prevrate k dispozícii rôzne databázy osôb, ktoré využívala bývala vláda, vrátane
databázy osôb, ktoré boli súčasťou bývalej štátnej administratívy, čo znamená, že po vstupe žalobcu

do krajiny pôvodu pri kontrole museli disponovať informáciou, že sa jedná o bývalého zamestnanca
ministerstva školstva. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že prenasledovanie žalobcu
kvôli práci v štátnej správe bývalého režimu, resp. pre americkú agentúru, je jednoznačne vylúčené a
nemôže byť relevantným dôvodom pre udelenie azylu_

23. Oporu v administratívnom spise nemá podľa žalobcu ani záver žalovaného, že na brata žalobcu
nemal prevrat Talibanu žiadny vplyv, ktorý na pozícii na ministerstve školstva zotrval. Počas vstupného
pohovoru žalobca len uviedol, že jeho brať pracuje na ministerstve školstva, pričom tam robí
administratívu. Počas vstupného pohovoru žalovaný žiadne ďalšie otázky k práci alebo životu brata
žalobcu nekládol, zo spisu nevyplýva kedy začal v štátnej správe pracovať , či mal problémy s Talibanom

a ani jeho presné pracovné zaradenie. Status žalobcu pritom nie je možné stotožňovať s postavením
jeho brata a žalovaný ani nedisponuje podrobnejšími informáciami o bratovi žalobcu.

24. Žalobca odmietol naznačovanie jeho nedôveryhodnosti tým, že má žiadať o ochranu len z dôvodu
byrokratickýchsporovsoslovenskýmiinštitúciami.Napohovorelenozrejmilsvojprávnystatus.Záver,že

žiadosť o azyl podal len z dôvodu nemožnosti dokončiť štúdium a predĺžiť platnosť dokladov je v rozpore
s administratívnym spisom a situáciou v krajine pôvodu.

25. Žalobca poukázal na jednu zo zásad správneho konania ktorou by sa mal žalovaný riadiť a to
konkrétne „ v pochybnostiach v prospech žiadateľa o medzinárodnoprávnu ochranu“

26. Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným videl žalobca v nezaobstaraní si podkladov
pre posúdenie situácie v krajine pôvodu, reflektujúcich na azylový príbeh žalobcu. Žalovaný sa
nevenoval otázke možnosti prenasledovania žalobcu z hľadiska jeho bývalých zamestnaní, spolupráce
s medzinárodnými organizáciami, štúdia či jeho pobytu v zahraničí a ako sú vnímané prozápadné osoby.

Nevenoval sa dôvodom, spôsobu, času, priebehu návštev žalobcu v krajine pôvodu.

27. Nesprávne právne posúdenie videl aj v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany najmä v rozpornej
argumentácii žalovaného, ktorý aj napriek konštatovaniam o neustále premenlivej forme anarchie
v krajine pôvodu, kde obavu z vlastnej bezpečnosti môže pociťovať väčšina ľudí v Afganistane,

avšak žalobcovi objektívne nemá hroziť žiadne nebezpečenstvo. Tvrdenie o neexistencii objektívneho
nebezpečenstva pre žalobcu je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. To že žalobca
navštívil krajinu pôvodu automaticky nezakladá predpoklad, že mu tam nehrozí nebezpečenstvo.

28. Žalobca považuje za preukázané, že mu v krajine pôvodu hrozí mučenie alebo podrobovanie

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, pričom poukázal na závery z Usmernenia
UNHCR o potrebách medzinárodnej ochrany ľudí na úteku z Afganistanu, kde je situácia nestabilná
a nebezpečná, najmä pre jednotlivcov spojených s predchádzajúcou vládou alebo medzinárodnými
organizáciami. Taliban sa pri moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha žiadnym zákonom
a nariadeniam. Žalobca by sa v prípade neposkytnutia medzinárodnoprávnej ochrany musel vrátiť do

krajiny, kde by mohol čeliť prenasledovaniu.

29. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže
trpieť súčasne aj vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdeniaveci. O dôvodoch svoje žiadosti žalobca vypovedal pri pohovore dňa 05.08.2024. Pri skúmaní
podmienok utečenca „sur place“ je potrebné vychádzať z opodstatnenej obavy z prenasledovania
z niektorého z azylovo relevantných dôvodov. Žalobca však žiadal o azyl pretože prestal byť študentom

doktorandského štúdia kvôli neuznanému dokladu o vzdelaní, čo mu znemožnilo byť na území SR
legálne. , prestal byť teda z iných dôvodov študentom a preto požiadal o udelenie azylu na území SR.
Potom ako počas uplynulých rokov cestoval 3x vždy cez prázdniny do Afganistanu a s ohľadom na jeho
ďalšie výpovede ktoré nenasvedčujú konkrétnym alebo individuálnym rizikám prenasledovania, ktorému
by čelil on alebo jeho rodinný príslušníci, má žalovaný za to že v prípade žalobcu sa opodstatnená

obava z prenasledovania pre imputované politické názory nepotvrdila. Konania o udelenie azylu nemá
nahrádzať iné inštitúty slúžiace na legalizáciu pobytu cudzincov. Navrhol aby správny súd neprikladal
žiadosti žalobcu o udelenie azylu iný význam, ako ten ktorý poskytol žalobca pri jej podávaní, kde
vypovedal „ žiadam o udelenie azylu na území SR z dôvodu zrušenia štúdia, štipendia a pobytu na STU
Bratislava“.

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

III. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,
ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo
psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí

súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom
alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie
výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy
uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

32. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie 1. uloženie
trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

33. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu
prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

34. Podľa § 13 ods. 1 a) a b) zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

35.Podľa§13azákonaoazyle,ministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo

azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu

a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. c).

37.Podľa§19a/Posúdeniežiadostioudelenieazylu/ods.1písm.a),b)ac)zákonaoazyle,ministerstvo
posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti

týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych
predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú
žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho
bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.38. Podľa § 19a ods. 3 zákona o azyle ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri
posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby

zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a
podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí, c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé
a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu, d) žiadateľ
požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie
Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného

pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany
bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo
preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť
žiadateľa.

IV. Posúdenie veci správnym súdom

39. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti ktorým 1/ neudelil
žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle. 2/ neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu
podľa § 13c ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 4 zákona o azyle.

40.Včaspodanousprávnoužalobousažalobcadomáhazrušenianapadnutéhorozhodnutiavovýrokoch
v bode 1 a 2. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie, nedostatočné zistenie skutkového
stavu ako aj skutkový stav ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu t. j. žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písmeno
c), e) a f) SSP.

41. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný rozhodol vo veci na pojednávaní
dňa 25.04.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, žalobcu
a žalovaného.

42. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby vo veciach azylu, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal
napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel
k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

43. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že už v prijatom vyhlásení žiadateľa o azyl zo dňa
15.07.2024 žalobca uviedol, nielen že o udelenie azylu na území SR žiada z dôvodu zrušenia štúdia,
štipendia a pobytu na STÚ Bratislava, že mu v augusta 2024 končí platnosť študentského víza, chcel
si zmeniť účel pobytu na podnikanie, keďže to nie je možné žiadosť o azyl je jeho posledná možnosť
ako ostať na Slovensku. Žalobca predovšetkým následne ozrejmil, že „do domovskej krajiny sa nemôže

vrátiť, pretože v krajine je vojna a nie je to bezpečné“ Uvedené rovnako vyplýva aj zo zápisnice o podaní
vysvetlenia zo dňa 15.07.2024.

44. V listine – prijatie vyhlásenia žiadateľa o azyl zo dňa 15.07.2024 sa uvádza, že bolo prijaté vyhlásenie
cudzinca o udelenie azylu na území SR. O udelenie azylu na území SR žiada z dôvodu obavy o život.

45. V dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 05.08.2024 žalobca uviedol, že udelenie azylu
a doplnkovej ochrany sa rozhodol požiada, že veľmi zlú situáciu v Afganistane. Približne 14 rokov
pracoval v štátnej správe, pracoval aj v americkej organizácii. Necíti sa tam bezpečne, ľudia čo tam žili
boli zabití, situácia pre neho nie je bezpečná. Taliban síce oficiálne štátnym zamestnancom odpustil,

ale tento sľub nie je spoľahlivý, keďže aj keď takéto vyhlásenie vydá ústredný orgán Talibanu, lokálny
velitelia si robia čo chcú. Počul že veľa ľudí ktorí pracovali v štátnej sfére bolo zabitých. Bojí sa o svoj
život pre bezpečnostnú situáciu. Zopakoval, že v žiadosti o azyl spomenul aj že je to posledná možnosť,
pretože inak už nevie legalizovať svoj pobyt.

46. Pre posúdenie dôvodov žiadosti o azyl nie je rozhodné len prvé vyhlásenie žiadateľa o azyl,
súd je však toho názoru, že dôvody žalobcu sú od podania žiadosti po vykonanie vstupného hovoru
nerozporné a konzistentné, pričom niet pochybností o tom, že o azyl žiada predovšetkým z dôvodujeho predchádzajúceho pôsobenie v štátnej správe a v zahraničných (predovšetkým americkej)
organizáciách, vrátane štúdia v zahraničí, a s tým spojením rizikom z prenasledovania.

47. Vo vzťahu k bratovi G. A. uviedol, že tento má približne 35 rokov ale nie je si istý, pracuje na
ministerstve školstva, robí administratívu, pracuje tam aj aktuálne. Je ženatý.

48. Taktiež uviedol, že od leta 2021 bol na Slovensku a počas tohto obdobia bol niekoľkokrát doma na
prázdninách, bol tam 3x. Naposledy v decembri 2023, predošlé návštevy nevie kedy boli presne ale

boli medzi rokmi 2022 a 2023.

49. Do kontaktu s Talibanom neprišiel, ani pred prevratom, pred jeho odchodom ani počas návštev.
Nikto z jeho rodiny nemá žiadne problémy. Žijú v bezpečnostne rizikovom regióne. Neprišiel do styku
s políciou, armádou ani inými zložkami štátu.

50. Súd je toho názoru že v danom prípade žalovaný nemôže klásť neprimeraný dôraz na skutočnosť,
že žalobca požiadal o azyl v čase, keď mu končila platnosť povolenia na pobyt na území SR. Je zrejmé,
že jeho pobyt na území SR bol do podania žiadosti o azyl oprávnený, a hlavným dôvodom žiadosti bola
obava z prenasledovania v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu.

51. Žalovaný si zabezpečil správu o krajine pôvodu – polytematickú č.p. MU-ODZS-2024/000449-0102
zo dňa 14.08.2024 ( ďalej aj len polytematická správa) v ktorej žiadal o zodpovedania otázok
o vnútropolitickej a bezpečnostnej situácii v provincii Pakhtia a v meste Kábul, a bezpečnostných
incidentoch v danej oblasti resp. meste. Možnosti slobody pohybu v rámci krajiny pôvodu, cestovania
do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie. Taktiež sa pýtal na problémy či sankcie voči navrátilcom

– neúspešným žiadateľom o medzinárodnoprávnu ochranu.

52. Súd dáva do pozornosti, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej
osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou, ktorá vo
veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pravdivosť jeho tvrdení a

dôveryhodnosť jeho osoby predstavujú základ, na ktorom je azylové konanie ukotvené a je povinnosťou
správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť
výpovedevyvracajú,alebospochybňujú.ObdobnézáveryvyplývajúajzustálenejjudikatúryNajvyššieho
súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013).

53. Súd je toho názoru že dôveryhodnosť výpovede žalobcu nebola v predmetnom konaní žiadnym
relevantným spôsobom spochybnená, napokon ani sám žalovaný sa priamo voči žiadnemu zo
skutkových tvrdení prednesených žalobcom v rámci jeho žiadosti resp. výpovedí nevymedzil. Žalovaný
na jednej strane síce pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti obáv z prenasledovania (vážneho bezprávia)
na strane žalobcu, ktoré z ním uvedených dôvodov nevzhliadol, a ako argumentačný doplnok uviedol,

že dôvody žalobcu sú len substitučnými za tie skutočné – byrokratické súvisiace s pobytom.

54. Je nesporné, že bremeno tvrdenia stíha v konaní o medzinárodnej ochrane samotného žiadateľa,
ktorého úspech vo veci je podmienený okrem iného tým, či sa tvrdia okolnosti nasvedčujúce možnému
zásahu do jeho ľudských práv. Pokiaľ však ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi

žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne
žiadateľ,avšaksprávnyorgánjepovinnýzabezpečiťkžiadostiomedzinárodnúochranuvšetkydostupné
dôkazy a nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Ak nastane situácia, za ktorej
nemožnotvrdeniežiadateľanazákladezískanýchpodkladovpotvrdiť(aleanivyvrátiť),neznamenáto,že
by táto skutočnosť žiadateľa z možnosti udelenia medzinárodnej ochrany automaticky diskvalifikovala.

55. Ak žiadateľ o udelenie azylu uvedie v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli
nasvedčovaťzáveru,žeopustilkrajinupôvodupreniektorýzdôvodovuvedenýchv§8zákonaoazyle,je
povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené
nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp.

zn. 1Sža/53/2014 zo dňa 10.2.2015). 57. Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie
svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je
naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,
ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Ak sa teda žiadateľ omedzinárodnú ochranu po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie
a jeho výpovede možno aj napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentné a za súladné s
dostupnými informáciami o krajine pôvodu, je potrebné z jeho výpovede vychádzať (rozsudok NS SR

sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013).

56. Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech
žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať,
že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom

na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť,
a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti
byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech
žiadateľa o azyl.

57. Správny súd zdôrazňuje že nie je povinnosťou žiadateľa o medzinárodnú ochranu presne podradiť

dôvod žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany pod jeden z azylových dôvodov. Hoci žiadateľ o
medzinárodnú ochranu neuvedie svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu priamo v spojitosti so svojím
politickým presvedčením alebo príslušnosťou k sociálnej skupine, žalovaný má povinnosť viesť pohovor
k žiadosti o medzinárodnú ochranu tak, aby bol následne schopný komplexne posúdiť jeho žiadosť z
hľadiska všetkých dôvodov na udelenie azylu t. j. cielene klásť otázky takým spôsobom, ktorý bude

reflektovať jeho konkrétny azylový príbeh a súčasne bude reagovať na konkrétnu situáciu v krajine jeho
pôvodu. Ani skutočnosť, že sťažovateľ svoje obavy z návratu do krajiny pôvodu sám výslovne nespojil
s jedným z dôvodov na udelenie azylu predpokladaným v § 8 zákona o azyle, na tejto povinnosti nič
nemení (rozsudok NSS SR 2Sak13/2022 z 26.10.2022).

58. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej
dejovej línie, jeho výpoveď je možné označiť za konzistentnú a za súladnú s dostupnými informáciami
o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať.

59. Týmito požiadavkami sa žalovaný riadil len čiastočne. Hoci výpoveď žalobcu nepovažoval za

nedôveryhodnú, jeho tvrdeniami o strachu z prenasledovania za to, že pracoval za bývalej vlády na
ministerstve školstva, spolupracoval s americkou medzinárodnou organizáciou, študoval v zahraničí
v dôsledku čoho je ohrození jeho život nezaoberal a nedal odpoveď na otázku, či žalobcom vyjadrené
obavy by obstáli v praktickom živote v krajine jeho pôvodu.

60. Žalovaný je však povinný dať odpoveď na legitímnu otázku, či výkon predchádzajúcich zamestnaní
a spolupráca s medzinárodnými organizáciami predovšetkým americkou, vrátane štúdia v zahraničí by
mohol byť Talibanom vnímaný tak, že by žalobca mohol byť ohrození prenasledovaním, či v krajine
pôvodu nehrozí, že takéto osoby sú predmetom útokov zo strany štátnych či neštátnych subjektov –
príslušníkov náboženských a militantných skupín a súčasne, či sú štátne orgány schopné poskytnúť

efektívnu ochranu pred prípadnými hrozbami.

61. Správny súd konštatuje, že žalovaný viedol pohovor so žalobcom predovšetkým v častiach na
ktorých založil spochybnenie obáv žalobcu z prenasledovania veľmi stroho a povrchne, tvrdenia žalobcu
o návštevách v krajine pôvodu, ako aj situácii a postavení brata žalobcu nerozvíjal za účelom

presného zistenia stavu veci podľa § 32 Správneho poriadku, (napríklad akým spôsobom žalobca
vykonal jednotlivé „návštevy“ v krajine pôvodu, ako dlho trvali, čo obnášali, akým spôsobom vstupoval
do krajiny a akým spôsobom sa vrátil, navštívil len rodinu prípadne aj známych, kde sa zdržiaval,
musel sa počas tohto obdobia skrývať, v ktorých regiónoch, mestách sa zdržiaval). Vôbec nerozoberal
ani dôvody návštev žalobcu, následne však konštatoval že tieto boli nevynútené. K postaveniu brata

žalobcu, tak aby ho mohol reálne porovnať s postavením samostatného žalobcu nekládol žiadne bližšie
otázky. Zo vstupného pohovoru nie je možné vyvodiť ani len záver, že žalobcov brat skutočne na
ministerstve školstva pracoval aj pred prevratom v roku 2021. Taktiež nie je vôbec zrejmé akú pozíciu
na ministerstve školstva zastáva resp. zastával. Žalovaný pri vstupnom pohovore teda návštevám
žalobcu v krajine pôvodu a postaveniu jeho brata nevenoval zvýšenú pozornosť resp. venoval im

len pozornosť okrajovú nakoniec však svoje rozhodnutie o nepriznaní medzinárodnoprávnej ochrany
žalobcovi založil predovšetkým na uvedených skutočnostiach, ktoré doplnil vlastnými domnienkami
z pohovoru nevyplývajúcimi ako aj skutočnosťami nemajúcimi v administratívnom spise žiadny podklad.62. Správny súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že konanie o medzinárodnej ochrane
je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze (pozri rozsudky

Najvyššieho správneho súdu z 26.02.2008, č. j . 2 AZS 100/2007 - 64 , a z 27.03.2008 , č . j . 4 AZS
103/2007 - 63 , či rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2014 sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o
prospektívnerozhodovania(t.j.posudzujesaopodstatneniestrachuzprenasledovaniačirizikovážneho
bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.

63. Týmto špecifikám konanie o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného
bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno
tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je
nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by
potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle,
potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať.

64. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné
pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom
je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického
prostredia v krajine pôvodu žiadateľa.

65. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú
ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny
orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo
dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú.

66. V mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď
nie je ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie žiadnym
presvedčivýmdôkazom,vtakýchprípadochzostávajedinýmdôkaznýmprostriedkomvýpoveďžiadateľa
a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k

udalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.

67. Ak uvedie žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania skutočnosti, ktoré by mohli
nasvedčovaťzáveru,žeopustilkrajinupôvodupreniektorýzdôvodovuvedenýchv§8zákonaoazyle,je
povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené

nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu.

68. Správny orgán teda vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie
reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že
pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa

o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno
predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo
by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom,
správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo
by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,

a to v prospech žiadateľa o azyl.

69. Žalovaný preto v ďalšom konaní zabezpečí informácie k žalobcom tvrdením skutočnostiam
a obavám, ktoré uvádza od samého začiatku administratívneho konania a posúdi ich v súvislosti
s aktuálnom so situáciou v krajine pôvodu žalobcu aj v kontexte Odporúčania EUAA o krajine Afganistan

2024, EASO Usmernenia pre Afganistan 2024 ako aj Usmernenia UNHCR o potrebách medzinárodnej
ochrany ľudí na úteku z Afganistanu.

70. V danom prípade nejde o domýšľanie si právne relevantných dôvodov ale o zisťovanie informácií
o krajine pôvodu vrátane vedenia pohovoru v zmysle zisťovania skutočností, ktoré žalobca v žiadosti

uviedol, a ktoré žalovaný považuje za význámné pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu, za účelom zistenia
skutočného stavu veci.71. Je povinnosťou žalovaného v zmysle § 19 ods. 8 zákona o azyle zabezpečiť, aby získané údaje o
krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad úrad vysokého komisára
a Agentúra Európskej únie pre azyl. Zároveň je povinnosťou žalovaného zohľadniť všetky skutočnosti

za účelom zistenia stavu veci a zasadiť vyjadrenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu do kontextu správ
o krajine pôvodu. To sa v predmetnom prípade nestalo, pretože žalovaný sa nevenoval tvrdeniu žalobcu
o jeho práci pre bývalú vládu, v zahraničnej organizácii USAID, prácu pre UNESCO, ani jeho štúdiu
v zahraničí a s nimi spojenej potencionálnej hrozbe prenasledovania resp. vážneho bezprávia.

72. Okrajovo žalovaný skonštatoval že informácie o krajine pôvodu naznačujú, že osoby spojené
s bývalou vládou, vrátane úradníkov bývalých afgánskych inštitúcii môžu mať s Talibanom problémy, to
však vzhľadom na „návštevy“ počas ktorých žalobcu nikto nekontaktoval nemôže byť jeho prípad. Podľa
názoru súdu bližšie nešpecifikované návštevy v krajine pôvodu bez ďalšieho nemôžu byť dôvodom
na nevykonanie nevykonanie dokazovania ohľadne dôvodov na ktorých žiadateľ zakladá svoje obavy
s prenasledovania.

73. Zistenia žalovaného ktoré nemajú podklad v administratívnom spise a o ktoré žalovaný
argumentačne oprel svoje rozhodnutie sa týkajú predovšetkým konštatovania o „známom fakte, že
príslušníci F. majú pod absolútnou kontrolou medzinárodné letiská, rovnako aj pozemné hraničné
priechody, pri vstupe do krajiny, či už cez medzinárodné letiská alebo cez pozemnú hranicu, preverujú

identitu prichádzajúcich osôb cez množstvo interných databáz“ Taktiež z verejne prístupných zdrojov sú
informácie, že „ Taliban má po prevrate k dispozícii rôzne databázy osôb, ktoré využíval bývalá vláda.
Medzi nimi aj databázu osôb, ktoré boli súčasťou bývalej štátnej administratívy“ „Keď žalobcu pri vstupe
do krajiny kontrolovali či už na pozemnej hranici, alebo na medzinárodnom letisku, nepochybne museli
disponovať informáciou , že sa jedná o bývalého zamestnanca ministerstva školstva. Napriek tomu

dokázal so súhlasom Talibanu vstúpiť do krajiny a pohybovať sa po nej bez akýchkoľvek problémov“
Z administratívneho spisu taktiež nevyplýva, resp. nemá v ňom podklad, že žalobcov brat pracoval na
ministerstve školstva aj pred prevratom v roku 2021, že tam pracuje bez akejkoľvek ujmy a obmedzení,
nie je zrejmá ani jeho presná funkcia. Taktiež v administratívnom spise nemá podklad konštatovanie
žalovaného, že Talibanom bola vyhlásená amnestia ohľadom zamestnancov bývalého režimu.

74. Žalovaný vôbec nevykonal dokazovanie k tvrdeniu žalobcu, že v prípade amnestie bývalých štátnych
zamestnancov, lokálni velitelia takýmito nariadeniami nie sú viazaní. Nepreverené ostalo tvrdenie
žalobcu, že aj napriek tomu že Taliban oficiálne odpustil štátnym zamestnancom, tento sľúb nie je
lokálnymi veliteľmi dodržiavaný a že veľa ľudí ktorí pracovali v štátnej správe boli zabití.

75. Samozrejme že aj keď niektoré jednotlivé skutočnosti, sami o sebe pre udelenie medzinárodnej
ochrany nemusia svedčiť, je potrebné sa nimi najprv dôsledne zaoberať. Nedá sa totiž vylúčiť
(čo čiastočne uznal v odôvodnení rozhodnutia aj žalovaný), keď konštatoval že na žalobcu ako
zamestnanca bývalej vlády môže skutočne uprieť svoju pozornosť hnutie Taliban. Pritom nie je

rozhodujúce, či žalobca politické názory spájané s predchádzajúcou vládou reálne zastáva alebo nie,
pretože ako vyvodil Najvyšší súd SR v rozsudku z 10.02.2015 sp. zn. 1Sža/52/2014, na účely udelenia
azylu je podstatné, či je politické presvedčenie či iný azylovo relevantný dôvod žiadateľovi pripisovaný
zo strany pôvodcov prenasledovania.

76. Námietku žalobcu že jeho azylový prípad je prípadom žiadosti o azyl „sur place“ správny súd
vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav síce nevyhodnocoval z hľadiska ne/správneho
právneho posúdenia veci , poukazuje však na skutočnosť, že definíciou utečenca „sur place“ sa v
minulosti zaoberal vo svojej judikatúre Najvyšší súd SR, keď v rozsudku sp. zn. 1Sža 5/2007 zo dňa
30.11.2007 uviedol: ... „o žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z

krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe
jej neprítomnosti.“

77. Taktiež k inštitútu utečenca sur place sa v minulosti vyjadril aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku z 29.
1. 2002, č. 5 A 746/2000 - 31, v ktorom vyslovil, že: „Utečencom na mieste („sur place“) je osoba, u

ktorej obava z prenasledovania v štáte, ktorého štátne občianstvo má, vznikne až v čase jej pobytu na
území cudzieho štátu, a to v dôsledku zmeny politickej, národnostnej či náboženskej situácie v štáte jej
štátneho občianstva, alebo v dôsledku verejných aktivít tejto osoby vyvíjaných až v cudzom štáte proti
vládnucemu režimu domovského štátu. To, či sa cudzí štátny príslušník v cudzom štáte, v ktorom sazdržiava, stane utečencom na mieste, prislúcha nesporne posudzovať štátu, kde sa osoba priznania
takého postavenia prvýkrát dovolá, a spravidla ako v tomto prípade ide o cudziu krajinu, kde sa osoba
zdržiava v dobe, keď takáto situácia (zmena režimu v jeho domovskom štáte) nastala, popr. kde cudzí

štátny občan politické aktivity vyvíjal.“

78. Na uvedenú definíciu odkazuje vo svojej judikatúre aj Najvyšší správny súd Českej republiky (napr.
v rozsudku č. j. 8 Azs 37/2008 - 80 z 30.12.2008, č. j. 2 Azs 154/2005 - 53 zo 4. 5. 2006, č. j. 1 Azs
10/2016 - 26 z 29. 3. 2016). Správny súd dodáva, že pod pojmom „utečenec sur place“ býva obvykle

vnímaná taká osoba, ktorá sa stala utečencom v dôsledku okolností novo vzniknutých v jej vlasti v čase
jej neprítomnosti a je tak vystavená riziku postihu štátnou mocou svojej vlasti pre prípad svojho návratu.

79. Po riadnom doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu bude úlohou žalovaného
posúdiť postavenie žalobcu vzhľadom na naznačené kritéria, pričom podstatné bude zameranie sa na
okolnosti novo vzniknuté v krajine pôvodu žalobcu v čase jeho neprítomnosti v spojení s jeho postavením

v krajine pôvodu pred odchodom – zamestnanie pre bývalú vládu, spoluprácu so zahraničnými
organizáciami, štúdium v zahraničí a stým spojené obavy z prenasledovania, pričom na pamäti
bude mať predovšetkým skutočnosť, že v danom prípade sa aj podľa obsahu žiadosti žalobcu jedná
o prípad prospektívneho rozhodovania t.j. keďže ustanovenie § 8 zákona o azyle pracuje s pojmom
strachu ako subjektívnym prvkom a odôvodnenosťou strachu z prenasledovania ako objektívnym

prvkom, nestanovuje však podmienku faktického prenasledovania v minulosti. Pritom má byť skúmaná
predovšetkým možnosť budúceho prenasledovania.

80. Žalovaný ako podklad pre rozhodnutie zabezpečil polytematickú správu o krajine pôvodu
vypracovanú príslušným odborom samotného žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na

rozsudok Veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 28.02.2008 vo
veci Saadi proti Taliansku, č. sťažnosti 37201/06, v ktorom je uvedené, že dôveryhodnosť informácií
o krajine pôvodu je potrebné posudzovať s ohľadom na autoritu a povesť autorov správ, serióznosť
vykonaných šetrení, nadväznosť a súvislosť záverov a skutočnosť, či uvedené tvrdenia sú potvrdené
aj inými zdrojmi. ESĽP nadviazal na záver Veľkého senátu rozsudkom zo dňa 17.07.2008 vo veci NA.

proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, č. sťažnosti 25904/07, v ktorom uviedol,
že pri hodnotení správy obsahujúcej informácie o krajine pôvodu je nevyhnutné posúdiť nezávislosť,
spoľahlivosť a objektívnosť autora správy. Je tiež dôležité vyhodnotiť, akou mierou je pôvodca správy
schopný získavať informácie priamo na mieste. Pokiaľ sa situáciou v krajine pôvodu zaoberá viacero
správ, je potrebné uprednostniť tie, ktoré sa zaoberajú stavom ľudských práv v krajine pôvodu a priamo

uvádzajú okolnosti rozhodné pre posúdenie reálnosti hrozby vážneho bezprávia. Relevancia a váha
správy je závislá na tom, do akej miery sa priamo venuje priamo otázkam posudzovaným v danom
konaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 1Azs 105/2008).

81. Polytematická Správa čerpala najmä z nasledujúcich zdrojov: (TOLOnews, teraz.sk, úrad pre

zahraničie, Commonwealth a rozvoj Spojeného kráľovstva, Úrad pre cudzincov Poľskej republiky,
Afganistan, Ministerstvo zahraničných vecí USA, Agentúra EÚ pre azyl, medzinárodná nezisková
organizácia – ACLED, ktorej údaje využíva aj UNHCR, Správny súd uvádza, že užitočnosť a autorita
každého použitého zdroja závisí na otázke, ktorá má byť zodpovedaná, každý zdroj by mal byť
posudzovaný samostatne a závery o spoľahlivosti zdroja by mali byť vyvodené až po dôkladnom

vyhodnotení zdroja.

82. Obsah Správy zabezpečenej žalovaným, ako jediný podkladový materiál obsahujúci informácie o
krajine pôvodu žalobcu, vo veľkej miere opisným spôsobom mapuje počet a lokalizáciu bezpečnostných
incidentov na území regiónu Pakhtia a mesta Kábul v rozhodnom období. Nedáva však odpoveď

na otázku, či štát účinným spôsobom dokáže chrániť civilných obyvateľov pred vážnym bezprávím,
ktorého sa dopúšťajú jeho neštátni pôvodcovia na území uvedených oblastí resp. Afganistanu (správa
sa nevenuje bezpečnostným incidentom na celom území Afganistanu), ani aká je úroveň dodržiavania
základných ľudských práv a slobôd.

83. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobcovi správny súd konštatuje že miera preukázania hrozby
vážneho bezprávia tak, ako to stanovuje § 13a zákona o azyle , vymedzuje, aká vysoká musí byť
pravdepodobnosť, že v prípade návratu do krajiny pôvodu bude žiadateľ o medzinárodnú ochranu
vystavený vážnemu bezpráviu. Miera dôkazu je v podmienkach na poskytnutie doplnkovej ochranyformulovaná odlišne, ako je to pri azyle. „Reálne nebezpečenstvo“ sa v porovnaní s „opodstatnenými
obavami (z prenasledovania)“ opiera skôr o objektívne kritéria, ktoré sú nezávislé od subjektívnej
kategórie strachu. Vzhľadom na tento záver, tvrdenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu o hroziacej

ujme v krajine pôvodu budú len jedným z podkladov, s ktorými sa správny orgán musí vysporiadať
pri náležitom zistení skutkového stavu. K ustáleniu, že v konkrétnom prípade žiadateľa existujú vážne
dôvody domnievať sa, že mu hrozí reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia, totiž môže dôjsť aj vtedy,
ak o niektorých z týchto dôvodov žiadateľ vôbec nevie (a teda o nich správnemu orgánu ani nemôže
poskytnúť svoje tvrdenia). Zdrojom vážnych dôvodov budú okrem tvrdení žiadateľa predovšetkým

informácie o krajine pôvodu. Napriek absencii tvrdení žiadateľa správny orgán môže zistiť vážne dôvody,
pre ktoré sa domnieva, že žiadateľovi v krajine pôvodu reálne hrozí vážne bezprávie.

13. Žalovaný vyhodnotil, že Taliban sa pri výkone moci správa nestálo, nepredvídateľne a nepodlieha
žiadnym zákonom či nariadeniam. Afgánsku spoločnosť charakterizoval, ako neustále premenlivú formu
anarchie, pri ktorej nie je možné predpokladať, že bude vždy rešpektovať základné ľudské práva,

pričom obavu z ohrozenia vlastnej bezpečnosti môže v Afganistane pociťovať väčšina ľudí žijúca pod
nadvládou Talibanu súčasne však dospel k záveru, že žalobcovi v objektívne žiadne nebezpečenstvo
nehrozí keďže krajinu pôvodu dobrovoľne navštevoval, bez toho aby bol k takýmto návštevám nútený.
Všeobecnéodkazovanie nanepriaznivúsituáciuvkrajinepôvodunepostačujúaksažalobcaopakovane
do krajiny vracia. Žalovaný nevidel dôvod na obavu že by sa príslušníci F. po návrate žalobcu do krajiny

k nemu správali nebezpečným spôsobom ak sa tak nesprávali počas jeho posledných návštev.

14. Podľa názoru súdu keďže si žalovaný nezabezpečil dostatočné informácie o situácii v krajine pôvodu
vo vzťahu k obsahu žalobcovej žiadosti o medzinárodnoprávnu ochranu nemohol len z ohľadom na
bližšie nešpecifikované návštevy žalobcu v krajine pôvodu riadne vyhodnotiť hrozbu prenasledovania

a následne ani hrozbu vážneho bezprávia.

84. Zo zabezpečenej Polytematickej správy taktiež vyplýva, že v provincii Pakhtia bolo od mája 2024
do 9. augusta 2024 celkovo 9 bezpečnostných incidentov s 8 obeťami na životoch aktérmi ktorých boli
civilisti, policajné sily, ozbrojené sily Afganistanu, väzni a policajné sily Pakistanu. Správy hovoria o aj

bombardovaní oblasti pakistanskými silami pričom rakety boli vypálené na obchody, domy a verejné
zariadenia. Hlavné mesto Kábul za rovnaké obdobie zaznamenalo podľa správ 65 incidentov so
119 obeťami na životoch. V súvislosti s uvedeným, správny súd považuje za nedostatočne zistenú aj
skutočnosť, či je v Afganistane dostatočne poskytovaná účinná ochrana obetiam takýchto útokov a to
na celom území, osobitne v oblastiach vyhodnotených žalovaným ako „bezpečné“, a či majú občania

Afganistanu v postavení obdobnom postaveniu žalobcu, reálny prístup k tejto ochrane. V prípade
zisťovania účinnosti a dostupnosti ochrany je potrebné skúmať nielen to, aká je všeobecná situácia v
krajine pôvodu žalobcu, ale tiež prípadný podiel štátu na hrozbe vážnej ujmy a mieru vplyvu pôvodcov
vážneho bezprávia na štátne orgány. Je tiež podstatné posúdiť, či štát umožňuje a realizuje právny
postih vážnej ujmy, najmä v kontexte žalobcom tvrdených skutočností, že miestni velitelia nie sú viazaní

rozhodnutím vedenia Talibanu a mnoho bývalých zamestnancov štátnej správy bolo zabitých.

85. Žalovaný súčasne iba konštatoval, že v provincii Pakhtia a meste Kábul už žiadny ozbrojený konflikt
neprebieha, a občasné bezpečnostné incidenty nepovažoval za výskyt vážneho bezprávia . Hoci podľa
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie č. C-285/12, Diakite proti Belgicku by bolo možné situáciu

v pohraničnej oblasti Pakhtia, z ktorej pochádza aj žalobca, považovať za ozbrojený konflikt. Žalovaný
savodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia vôbecnevenuje otázkemožnostivnútroštátnehopresídlenia
žalobcu.

86. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že v provincia Pakhtia podľa aktuálnych informácii Príručky EUAA

– Usmernenie ku krajine Afganistan z mája 2024 je provinciou, v ktorej neexistuje riziko, kedy by
bol bežný civilista osobne ovplyvnený nediskriminačným násilím. Uvedená príručka nie je súčasťou
administratívneho spisu a predmetná skutočnosť nevyplýva ani zo zabezpečenej Polytématickej správy,
správnysúdpretokonštatuježeajuvedenézisteniežalovanéhonemápodkladvadministratívnomspise.
Je nevyhnutné aby písomné podklady na ktoré sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva,

boli minimálne v dotknutých častiach súčasťou administratívneho spisu resp. aby správny orgán označil
z ktorej časti rozsiahleho 150 stranového dokumentu správny orgán svoj skutkový záver vyvodil.87. Správny súd preto na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaný si v
konaní nezaobstaral dostatok podkladov, aby starostlivo posúdil situáciu v krajine pôvodu, čím porušil
ustanovenia § 32 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku (s poukazom

na s § 52 zákona o azyle) a informácie o krajine pôvodu, ktoré zhromaždil, nesprávne vyhodnotil.

88. Žalovaný sa nevysporiadal riadne s otázkou, či skutočne nie sú naplnené zákonné predpoklady pre
udelenie doplnkovej ochrany sčasti pre nedostatočné zistenie skutkového stavu a sčasti pre nesprávne
vyhodnotenie podkladov obsahujúcich informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sa v administratívnom

spise nachádzajú.

89. V ďalšom konaní sa bude žalovaný opätovne zaoberať otázkou situácie v krajine pôvodu
predovšetkým z ohľadom na dôvody žiadosti žalobcu o azyl a doplnkovú ochranu, za týmto účelom
si zabezpečí relevantné informácie a správy, doplní dokazovanie aj vo vzťahu k návštevám žalobcu
v krajine pôvodu ako aj pôsobením žalobcovho brata na ministerstve školstva (minimálne doplnením

výsluchu žalobcu).

90. Po doplnení aktuálnych informácií o krajine pôvodu aj z iných zdrojov ale predovšetkým vo
vzťahu k dôvodom uvádzaných žalobcom v žiadosti, vrátane zistenia štandardu dodržiavania ochrany
základnýchľudskýchprávaslobôdvkrajinepôvodu,apoichvyhodnotenívsúvislostisďalšímizistenými

skutočnosťami a individuálne vo vzťahu k žalobcovi, opätovne posúdi, či azylový príbeh žalobcu vo
svetle aktuálnych informácií o krajine pôvodu neoprávňuje žalobcu na udelenie azylu a v prípade ak
nesplní podmienky pre udelenie azylu na poskytnutie doplnkovej ochrany.

91. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej neudelil žalobcovi azyl a neposkytol doplnkovú

ochranu na účel zlúčenia rodiny, v tejto časti sa súd napadnutým rozhodnutím nezaoberal, pretože v
tejto časti ho žalobca nežiadal preskúmať.

92. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zistiac dôvodnosť správnej žaloby, správny súd
napadnutérozhodnutievčastivovýrokoch1/a2/,ktorýmižalovanýneudelilazylaneposkytoldoplnkovú

ochranu žalobcovi podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) v spojení s § 220 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

93. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov

konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
nemusia byť spísané advokátom.