Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100261
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát,
so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, IČO: 51 814 498, korešpondenčná adresa E. XXX, XXX
XX E., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813
63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 601 024 6066 0 zo dňa
28.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, č. 601 024 6066 0 zo dňa 28.03.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, č. 601 024 6066 0 zo dňa
09.01.2024 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovne, ústredie na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový správny orgán“) svojim rozhodnutím č. 601 024
6066 0 zo dňa 09.01.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný
dôchodok zo dňa 24.10.2023, a to s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z., z dôvodu, že ku dňu
24.10.2023, kedy dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63 rokov, nebol dôchodkovo poistený najmenej
15 rokov.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.02.2024, v ktorom vyjadril
nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, nezistila správne skutkový stav veci, namietal nezohľadnenie
doby služobného pomeru na nárok na starobný dôchodok a pre určenie sumy starobného dôchodku
a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú tak vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca považuje prvostupňové rozhodnutie
za arbitrárne a navrhuje odvolaciemu orgánu prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie.

3. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím č. 601 024 6066 0 zo dňa
28.03.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že odvolanie
žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Generálny riaditeľ žalovanej vodôvodnení uviedol, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny. Ďalej žalovaný uviedol,
že žalobca si nárok na dôchodkovú dávku uplatnil žiadosťou zo dňa 24.10.2023. V tento deň žalobca
dovŕšil 63 rokov veku, a teda dosiahol dôchodkový vek, a žiadal tiež priznať starobný dôchodok. Ku dňu

24.10.2023 získal 4 964 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 219 dní.

4. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi bola na nárok na výsluhové zabezpečenie započítaná doba
prípravnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 30.09.1981 a doba služobného pomeru colníka od
01.09.1991 do 31.12.2014. Zamestnanie vo funkcii colník nebola v uvedenom období zaradená

v rezortných zoznamoch v I. a II. kategórii funkcií. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca nesplnil
jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., a to
podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. Ku žalobcom
v odvolaní uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa
15.04.2015, podľa ktorého pri posudzovaní doby poistenia žalovaný musí brať do úvahy aj dobu
poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne výslednú sumu krátiť podľa čl. 33 Dohovoru č.

128, žalovaný uviedol, že svoju aplikačnú prax zosúladil so všeobecným názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, avšak takýto postup u žalobcu neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie
profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Zároveň sa žalovaný
vyjadril aj k žalobcom uvádzaným rozsudkom v odvolaní, kde konštatuje, že právny názor v nich uvedený
nebol,doposiaľzovšeobecnený,pretonejdeoprezentovanúrozhodovaciupraxsúdunajvyššejinštancie

v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Preskúmavané rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa
04.04.2024.

II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu

5. Žalobou zo dňa 11.04.2024, Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) doručenou v ten
istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Zároveň žalobca žiadal
o priznanie úplnej náhrady trov konania.

6. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci týkajúce sa nezohľadnenia doby prípravnej vojenskej služby a doby služobného pomeru
colníka (23 rokov a 37 dní, ktoré spolu s 13 rokov a 219 dní je 36 rokov a 256 dní) pre nárok na starobný
dôchodok. Podľa žalobcu je diskriminujúci postup žalovaného, keď odlišne posudzuje celkovú dobu

poistenia o tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií a u tých
výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení ani do jednej z týchto kategórií.

7. Žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a je názoru, že
ani v jednom z nich sa nenachádza názor, podľa ktorého možno odvodiť záver, podľa ktorého

rozhodol prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný. Žalobca poukazom na rozsudky sa snaží
vyvrátiť závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených
do I alebo II. kategórie funkcií., pričom uvádzané rozsudky zároveň rešpektujú čl. 33 Dohovoru
128., napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: napr. 10 So/59/2014 z 15.4.2015,
1So 127/2004 z 30.11.2015, 10So/18/2015 z 30.3.2016, 9So/187/2014 z 30.3.2016, 1So/15/2015

z 18.11.2016, 9So/136/2014 z 30.11.2016, 9So/46/2015 z 25.01.2017, 7So/58/2015 z 23.02.2017,
9So/154/2015 z 28.06.2017, 7So16/2016 z 28.06.2017, 7So/19/2016 zo 04.07.2017. Rozsudky
Krajských súdov Slovenskej republiky v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave,
Trnave, Žiline : 26 Sd/93/2015 BB 14.04.2016, 2 Sd/34/2016 PO 29.07.2016,19 Sd/211/2015
NR 29.03.2016, 23Sd/56/2016 NR 06.06.2016, 23Sd/63/2016 NR 20.06.2016, 19Sd/21/2016 NR

03.05.2016, 23Sd/13/2016 NR 21.03.2016, 23Sd/177/2016 NR 18.07.2016, 23Sd/158/2016 NR
11.07.2016, 20Sd/224/2014BB 18.02.2015 9Sd/292/2013 NR 18.02.2014, 4Sd/88/2014 PO 27.05.2015,
2Sd/88/2014 PO 05.12.2014, 23Sd/101/2014 NR 30.06.2014, 23Sd/123/2016 NR 18.07.2016
6Sd/16/2016 P0 14.09.2016, 8Sd/45/2015 KE 26.01.2016, 23Sd/31/2015 NR 13.06.2016 6Sd/149/2015
BB 02.06.2016, 4Sd/26/2014 P0 29.01.2015, 23Sd/216/2016 NR, 12.09.2016, 23Sd/217/2016 NR

12.09.2016, 23Sd/60/2014 PO 06.10.2015 23Sd/416/2016 NR 06.06.2016, 6Sd/8/2014 KE 10.07.2014,
23Sd/16/2016 NR 21.03.2013, 10Sd/62/2014 BA 21.11.2014, 10Sd/112/2015 KE 15.02.2016,
19Sd/56/2016 NR 16.08.2016, 23Sd/14/2016 NR 13.06.2016.8. Žalobca ďalej poukázal na princíp právnej istoty, ktorý je súčasťou judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď. Žalobca konštatoval, že medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi

bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková
doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo
poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR.

9. Záverom žalobca konštatoval, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán pri posudzovaní jeho

žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo
poukázané, pretože pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú rozhodovaciu prax
judikatúrou NS SR a vec žalobcu neposúdili správne ani po skutkovej ani právnej stránke. Žalobca žiadal
nariadenie pojednávania.

10. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení

zo dňa 06.05.2024, doručeným správnemu súdu dňa 09.05.2024, v ktorom žalovaný uviedol, že
sa pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, keďže
žalobca v správnej žalobe neuviedol nové skutočnosti. Žalovaný trvá na správnosti preskúmavaného
rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. Zároveň žalovaný
uviedol, že nežiada nariadenie pojednávanie.

11. V replike zo dňa 06.06.2024 žalobca uviedol, že naďalej trvá na skutkových tvrdeniach a právnych
dôvodoch uvedených v správnej žalobe. Žalobca poukázal na odmietavý postoj žalovaného k právnej
argumentácii v rozhodovacej činnosti NS SR. Žalobca tiež poukázal na diskriminujúci postup žalovaného
vočitejskupinevýsluhovýchdôchodcov,ktorýchčinnosťnebolazaradenádoI.aleboII.kategóriefunkcií.

Žalobca v ďalšom taktiež zotrval na tvrdeniach uvedených v žalobe.

12. Žalovanému bola replika žalobcu zo dňa 06.06.2024 doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie
sa dňa 20.06.2024, na ktorú už duplikou nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

13. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 1 SSP, žalobca žiadal vec prejednať na pojednávaní,

dňa 28.03.2025 dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a preto podľa § 191 ods. písm. c)
SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.

14. Na nariadenom pojednávaní dňa 28.03.2025 správny súd rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu

žalobcu a zástupkyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých
jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a uviedol, že poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu 3Cdo/6/2017 zo 06.03.2017, v ktorom súd podáva definíciu čo je to ustálené rozhodnutie a dáva do
pozornosti,žepokiaľjednotlivérozhodnutianadväzujú, tak ichtrebapovažovaťzasúladnesjudikatúrou
a teda záväznosť judikatúry je potom nespochybniteľná.

15. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu
vo veci starobného dôchodku, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí generálneho rozhodnutia
žalovanej zo dňa 28.03.2024, nakoľko neboli v správnej žalobe uvedené nové skutočnosti, ktoré by
neboli v odvolacom konaní už preskúmané odvolacím orgánom, a v súlade so zásadou plného zistenia

súdom zo skutkového stavu veci má za to, že ich rozhodnutia sú správne a žiada žalobu zamietnuť.IV.
Relevantná právna úprava

16. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom
čase (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej

služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným
predpisom ,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
1a) Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.

1b) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
1c) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
2)Zákonč.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorých

zákonov v znení neskorších predpisov.

17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),

štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

22. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

23. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno
zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený

počet odpracovaných rokov.

24. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom
pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú

prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

25. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečeniepolicajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie,
výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto
zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia

poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od
sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

26. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali

v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu 55).
2)Zákonč.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečenípolicajtovavojakovaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

27. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

28. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak

tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

29. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

30. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do

I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

31. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach (č. 128) „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú

sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“

V.

Právny názor správneho súdu

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

33. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového rozhodnutia) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad

rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy
správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.34. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z priebehu súdneho
konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:
- žalobca dosiahol dôchodkový vek 63 rokov dňa 24.10.2023,

- žalobca požiadal dňa 24.10.2023 o starobný dôchodok,
- žalobca získal 4 964 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 219 dní,
- od 01.01.2015 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, kde bola na nárok na výsluhové
zabezpečenie započítaná doba prípravnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 30.09.1981 a doba
služobného pomeru colníka od 01.12.1991 do 31.12.2014, obe zaradené do III. pracovnej kategórie.

35. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vzhľadom na absenciu pojmu colník v zákone o sociálnom
poistení v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu správny súd dopĺňa, že až
do prijatia zákona č. 35/2019 Z. z., t. j. do 30. júna 2019, bol v zmysle § 1 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení za policajta považovaný aj colník a následné legislatívne zmeny nemali vplyv na posudzovanie
nároku žalobcu týkajúceho sa obdobia výkonu služby od 01.10.1979 do 30.09.1981 a od 01.12.1991

do 31.12.2014.

36. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v
súladesplatnouprávnouúpravou,apretoajpreskúmavanérozhodnutieniejevydanévsúladesplatnou

právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci,
avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.

37. Podľa názoru správneho súdu je potrebné poznať rozdiel medzi pojmami „nárok na starobný
dôchodok“,„nároknapriznaniestarobnéhodôchodku“a„nároknavýplatustarobnéhodôchodku.“Pokiaľ

ide o „nárok na starobný dôchodok“, ten je v zmysle cit. čl. 39 ods. 3 a 7 ústavy priznaný fyzickej
osobe, ktorá dosiahla zákonom stanovenú dobu účasti na systéme dôchodkového poistenia a dosiahla
zákonom ustanovený vek, ktorým zákonom je zákon o sociálnom poistení určujúci o akú dobu účasti na
systéme dôchodkového poistenia sa jedná (15 rokov) a aký fyzický vek musí fyzická osoba dosiahnuť
(62 rokov). Ak fyzická osoba spĺňa vyššie uvedené zákonné kritéria veku a doby účasti na systéme

dôchodkového poistenia, sociálna poisťovňa na základe ňou podanej žiadosti o priznanie starobného
dôchodku rozhodne o „nároku na priznanie starobného dôchodku“, teda rozhodne odkedy fyzická osoba
spĺňa zákonné podmienky, aby mala nárok na starobný dôchodok, a v akej výške. Napokon sociálna
poisťovňa rozhodne aj o dobe, odkedy tejto fyzickej osobe patrí „nárok na výplatu starobného dôchodku“.

38. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa
§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku
od 01.01.2015. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená

doba služobného pomeru v colnej správe v rozsahu celkom 25 rokov a 37 dní (zaradený do III.
pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od 01.01.2015.
Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva,
že Sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu
služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie

dôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 219 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia.

39. Podľa názoru súdu Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného
dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o

sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z..

40. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že

všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia bolipoistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje

užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných

výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v
ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,

invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto
systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich
hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového

zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanie
nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a

vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa
zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení Zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v Zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú

stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

41. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom

poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok

horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových
dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistenínaSlovenskupozohľadnenídôbpoisteniavinýchsystémoch.PostupomSociálnejpoisťovnesa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom

systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť
je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako
keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku
zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto sociálna poisťovňa mala pri

rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia
poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy,
ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z
preferovanýchzamestnaní,tedanapr.priskoršomodchodedodôchodku),následnevypočítaťteoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju

od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude
poškodzovať Sociálnu poisťovňu.42. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.

43. Z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie

dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

44. Ustanovenie § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 Zákona

o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

45. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z.

nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania
invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku
podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia

nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne
dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013).

46. Správny súd z hľadiska rozsahu aplikability vyššie citovaného právneho záveru poukazuje na záver
rozhodovacej praxe, podľa ktorej: „judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy
policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku

aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/15/2016).

47. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 ani z

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II.
kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme

získal celkovo viac ako 15 rokov, Sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

48. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery
obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15.08.2012, konštatoval, že: „Z citovaného

rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č.
128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v
I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného
nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný
dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne

dôb poistenia, hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme, získal celkovo viac ako
15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky
starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“)49. Priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového

dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101
Zákona č. 328/2002 Z. z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa
28.06.2017).

50. Pokiaľ ide o otázku zaradenia služby vykonávanej žalobcom do III. kategórie, uvedené nevylučuje

aplikáciu § 274 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor,
ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30.októbra
2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
ktorébolizhodnotenénaúčelyvýsluhovéhodôchodkuavnichdosiahnutéhrubézárobkyatobezohľadu
na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po

takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti,
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej,
že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje
len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu
pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

51. Z hľadiska spôsobu správneho právneho posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok správny
súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej: „22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60
ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký
senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov poberateľom

výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných
dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo
považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp.
zn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33

ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho
súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však
potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255
ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok
na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom

relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej
republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od
dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú
má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný
dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby
v Policajnom zbore. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa
ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť,
najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to,

že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to
tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta
k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac
však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy,
vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku

xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx
skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového
poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala
starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací
súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého

senátu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, 19SVs/7/2023, zo dňa 05.06.2024, ods. 22).

52. Na záver k argumentácií žalovaného o neodôvodnenosti poukazovať na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pretože v nich uvedený právny názor nebol zovšeobecnený a teda podľažalovaného sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax, správny súd podotýka, že za ustálenú súdnu
prax najvyšších súdnych autorít je možné považovať aj vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opakujúci sa nepublikovaný právny názor alebo dokonca aj

v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, ak neskôr vydané rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, tieto názory uvedené v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory
akceptovali a z hľadiska vecného na nich nadviazali.

53. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu

na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho
poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia, malo rozhodnutie za následok,
žežalobcovinebolozachovanéjehoústavnéprávonaprimeranéhmotnézabezpečenievstarobe.Podľa
čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či
poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného

systému sociálneho poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

54. Vzhľadom k tomu, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu, žalovaný
vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. vylúčil obdobie
dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa

zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v
zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej
správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na
ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

55. V ďalšom konaní žalovaný v súlade s § 191 ods. 6 SSP opätovne posúdi žiadosť žalobcu na
priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní
celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože
zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol

priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.

56. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti

úspech.

57. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo
na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo
veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).