Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321201646
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1321201646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Roman Bolebruch a JUDr. Michaela Krajčová, v právnej veci žalobcu: B.. H. H., nar.
XX.XX.XXXX, s pobytom J. G. XX, E., proti žalovanému: Bytové družstvo Bratislava III, IČO: 00 169
633, so sídlom Kominárska 6/142, Bratislava, zastúpeného MV Legal s. r. o., IČO: 36 857 947, so
sídlom Jedenásta 16, Bratislava, o splnenie nepeňažnej povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B3-12C/29/2021-100 zo dňa 24. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súd Bratislava IV, č.k. B3-12C/29/2021-100 zo dňa 24.
januára 2024, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B3-12C/29/2021-100 zo dňa 24. januára 2024 zamietol
žalobu o splnenie nepeňažnej povinnosti a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zverejniť zápisnicu

z písomného hlasovania, ktoré vyhlásil v bytovom dome na U. ulici XX, XX, XX, XX a XXA v R.
v termíne konania od 23.02.2021 do 07.03.2021 o otázkach, ktoré zneli: "Súhlasíte so zmenou
rozsahu zrealizovanej obnovy bytového domu U. XX-XX/A, R. spočívajúcej v zrušení výmeny
vzduchotechniky spojenej s odstránením azbestu v bytových jadrách? Úspora v prípade zrušenia
výmeny by predstavovala 52.680,90 eur. V prípade zrušenia výmeny
vzduchotechniky sa zrealizuje prečistenie vzduchotechniky a jej údržba cez strešné odvetranie ? cena
za prečistenie vzduchotechniky je 3.500 eur " (ďalej už len „otázka č. 1") a "Súhlasíte so zmenou rozsahu

realizovanej obnovy bytového domu U. XX-XX/A, R. spočívajúcej v zrušení výmeny stúpacích rozvodov
studenej vody, teplej vody a jej vyregulovania, kanalizácie a plynu ? V bytoch, kde je potrebné tieto
stúpacie rozvody opraviť, sa pomocou dokotvenia a osadením kompenzátorov uvedú do funkčného
stavu" (ďalej už len „otázka č. 2") spoločne s jej prílohami, všetkými hlasovacími listinami a príslušnými
splnomocneniami a to tak, že ju umiestni na oznamovaciu tabuľu vo vstupnom vestibule vo vchode domu
na U. ulici č. XX v R. po dobu 30 dní.

3. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že je
bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. XX v bytovom dome na U. ulici XX v R., ktorý je tvorený
vchodmi XX, XX, XX, XX a XXA. Vlastníci bytového domu uzatvorili so žalovaným zmluvu o výkone
správy. Žalovaný vyhlásil a zorganizoval písomné hlasovanie v termíne od 23.02.2021 do 07.03.2021 ootázkach č. 1 a 2. Hlasovanie o otázkach sa vykonalo prostredníctvom individuálnych hlasovacích listín
od každého vlastníka samostatne, pričom takúto hlasovaciu listinu odovzdal aj žalobca. Žalobca uviedol,
že žalovaný zvyčajným spôsobom dňa 17.03.2021 zverejnil listinu o výsledku hlasovania a nazval ju ako

zápisnica z vyhodnotenia písomného hlasovania. Žalobca však túto listinu nepovažoval za zápisnicu v
zmysle § 14a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., keďže neobsahovala prílohu -
hlasovacie listiny a prípadné splnomocnenia. Na základe toho žalobca vyzval predsedu žalovaného p.
H. H., aby zverejnil aj individuálne hlasovacie listiny a splnomocnenia, čo žalovaný odmietol s odvolaním
sa na GDPR a ponúkol žalobcovi, že mu môže ukázať jeho vlastnú hlasovaciu listinu. Vzhľadom na

uvedené žalovaný si nesplnil svoju povinnosť podľa § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z., a preto
znemožnil žalobcovi svojím konaním - nezverejnením hlasovacích listín, obrátiť
sa na súd do 30 dní od zverejnenia výsledkov hlasovania v zmysle § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z.z., pričom prehlasovaný vlastník môže žalovať jedine opačne hlasujúcich vlastníkov, ktorí ostávajú
prehlasovanému vlastníkovi neznámi. Žalobca uviedol, že námietka nedostatku jeho aktívnej legitimácie
nebola dôvodná, keďže plnenia, ktorých sa domáha voči žalovanému, vyplývajú priamo zo zákona a táto

žaloba sa netýkala spoločnej veci manželov, pričom rozhodnutím súdu nebude jeho manželka k ničomu
povinná. Zároveň dodal, že jeho manželka je pripravená súdu osobne potvrdiť jej súhlas so žalobou.
Žalobca tvrdil, že dôvodom, pre ktorý požadoval zverejnenie zápisnice aj s hlasovacími listinami, bola
nespokojnosť ostatných vlastníkov v dome, ktorým sa nepozdávali tesné výsledky v ďalších písomných
hlasovaniach. Pre žalobcu teda bolo podstatné skontrolovať, či nedošlo k protiprávnemu konaniu pri

vyhodnotení výsledkov písomného hlasovania, a na základe toho určiť ďalší postup, napr. podanie
žaloby na konkrétne zodpovedné osoby pre spôsobenú škodu, či bezdôvodné obohatenie.

4. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonal nasledovné listinné dôkazy, a to: výpis z
LVč.XXXX,zmluvuovýkonesprávyč.XXX/XXXX,výpiszobchodnéhoregistražalovaného,oznámenie

o písomnom hlasovaní, hlasovaciu listinu žalovaného, zápisnicu z vyhodnotenia písomného hlasovania,
mailovú komunikáciu žalobcu, fotky a žalovaného a súhlas manželky žalobcu zo dňa 16.05.2022.

5. Žalovaný v rámci skutkových a právnych skutočností odôvodňujúcich jeho procesnú obranu uviedol,
že žalobca nebol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu

spolu s jeho manželkou a preto aktívna vecná legitimácia na podanie takejto žaloby prislúchala obom
manželom spoločne, čo vyplývalo aj z toho, že obaja manželia majú iba jeden spoločný hlas, a preto
bolo podľa žalovaného potrebné, aby úkony robili spoločne. Žalovaný uviedol, že súhlasným vyjadrením
manželky žalobcu nedošlo k jej vstupu do konania a nestala sa jeho účastníkom. Žalovaný zároveň tvrdil,
že skutočným cieľom žalobcu nebolo dosiahnuť výsledok uvedený v žalobnom návrhu, teda opätovné

zákonné zverejnenie zápisnice, ale jeho cieľom bolo iba získať informáciu o jednotlivých vlastníkoch,
ktorí hlasovali za uznesenia, s ktorými žalobca nesúhlasil, aby mohol na základe takto získaných údajov
následne podať žalobu prehlasovaného vlastníka podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.. Takýto
cieľ nebol legitímny, keďže na podanie predmetnej žaloby nie je potrebné poznať identitu hlasujúcich,
ktorí prijali uznesenie, a to z dôvodu, že podľa § 9 ods. 8 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. takýchto

vlastníkov zastupuje v konaní o žalobe prehlasovaného vlastníka správca. Žalovaný zdôraznil, že
skutočným cieľom žalobcu bolo domôcť sa informácii, pričom poukázal na § 9 ods. 5 písm. d) zákona č.
182/1993 Z.z.. Žalovaný tvrdil, že svoju povinnosť zverejniť zápisnicu obvyklým spôsobom už splnil dňa
17.03.2021,pričomtotozverejnenienebolomedzistranamisporusporné.Spornébolopodľažalovaného
to, čo malo byť obsahom tohto zverejnenia. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že okrem samotnej zápisnice

a výsledku hlasovania mali byť zverejnené aj všetky hlasovacie listiny a príslušné splnomocnenia, s čím
však žalovaný nesúhlasil, keďže podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sa vyžaduje iba zverejnenie
zápisnice a výsledkov hlasovania a nie aj všetkých príloh zápisnice. Uviedol, že cieľom zverejnenia
uznesenia je, aby sa mali vlastníci možnosť s ním oboznámiť a prípadne podať žalobu v lehote počítanej
odo dňa zverejnenia. Mal za to, že zverejnením nemá dôjsť k odhaleniu identity hlasujúcich, ani ich

osobných údajov, keďže by tým došlo k ohrozeniu práva na ochranu osobných údajov, pričom by to
nemalo ani žiadny zmysel. Žalovaný nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.

6. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobca spolu so svojou manželkou sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. XX v bytovom dome U. XX, XX, XX, XX, XXA v R.. Vlastníci bytov

a spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení tohto bytového domu, uzatvorili so žalovaným
dňa 15.04.2008 zmluvu o výkone správy. Žalovaný ako správca oznámil dňa 15.02.2021 vlastníkom
bytov konanie písomného hlasovania v termíne od 23.02.2021 od 18:00 hod. do
07.03.2021 do 20:00 hod. v bytovom dome a to o otázkach č. 1 a 2 (ktoré sú špecifikovanév odseku č. 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Z oznámenia o tomto písomnom hlasovaní
vyplývalo, že jeho vyhodnotenie mal zabezpečiť žalovaný s tým, že overovateľmi podpisov boli H. L.
a B. E.. Z hlasovacej listiny žalobcu vyplývalo, že ten pri oboch otázkach ako odpoveď označil NIE.

Podpis na jeho hlasovacej listine bol overený B. E. dňa 28.08.2021. Žalovaný dňa 08.03.2021 zápisnicou
z vyhodnotenia písomného hlasovania oznámil výsledky písomného hlasovania, podľa ktorých návrh
týkajúci sa otázky č. 1 bol schválený, keďže s ním súhlasilo 51 vlastníkov bytov a nesúhlasilo 31
vlastníkov bytov, pričom návrh týkajúci sa otázky č. 2 schválený nebol, keďže s ním súhlasilo len
44 vlastníkov bytov a nesúhlasilo 35 vlastníkov bytov. Zároveň overovatelia podpisov na hlasovacích

listinách prehlásili, že predmetné hlasovanie bolo uskutočnené v súlade s ustanoveniami zákona č.
182/1993 Z.z.. Žalobca dňa 16.03.2021 prostredníctvom mailu oznámil žalovanému, že v bytovom dome
sú narušené vzťahy, pričom k ďalšiemu narušeniu podľa žalobcu prispelo aj nezákonné zverejnenie
zápisnice o písomnom hlasovaní s jej neoddeliteľnými prílohami. Žalobca v predmetom maily zdôraznil,
že žalovaný mal povinnosť zápisnicu o hlasovaní zverejniť obvyklým spôsobom do 7 dní, pričom
poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou zápisnice zo zákona sú aj všetky individuálne hlasovacie

listiny s priloženými splnomocneniami s tým, že oznámenie o výsledku hlasovania musí obsahovať
aj dátum jeho zverejnenia. Záverom žalobca žiadal žalovaného o okamžité zverejnenie zápisnice s
uvedenými náležitosťami. Žalovaný následne dňa 17.03.2021 prostredníctvom mailu žalobcovi oznámil,
že každému vlastníkovi, ktorý pochybuje o vyhodnotení svojho hlasu umožní
kontrolu, avšak viac vlastníkov sa ozvalo, že nesúhlasí s tým, aby p. D. informoval o jeho hlasovaní.

Následnedňa18.03.2021žalovanýprostredníctvommailuzaslalžalobcoviscanzmluvyovýkonesprávy
a zároveň mu oznámil, že zverejnením hlasovacích listín by bola narušená ochrana osobných údajov
vlastníkov bytov, keďže obsahujú ich podpisy, pričom žalovaný zdôraznil, že zákon neukladá povinnosť
zverejňovať prílohy zápisnice.
7. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval najmä príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v danom
čase.

8. V danom prípade bolo nesporné a preukázané, že dňa 07.03.2021 o 20:00 hod. skončilo písomné
hlasovanie, ktoré vyhlásil žalovaný ako správca v predmetnom bytovom dome a teda bolo jeho

povinnosťou do siedmich dní od skončenia hlasovania zverejniť zápisnicu a výsledok tohto písomného
hlasovania obvyklým spôsobom. Nesporným a preukázaným bolo, že žalovaný už dňa 08.03.2021, teda
v lehote podľa § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., zverejnil zápisnicu z vyhodnotenia písomného
hlasovania, ktorá obsiahla aj všetky zákonom vyžadované náležitosti podľa § 14a ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z.z. a to termín a miesto písomného hlasovania (t.j. od 23.01.2021 od 18:00 hod. do

07.03.2021 do 20:00 hod. v predmetnom bytovom dome), ako aj otázky písomného hlasovania vrátane
výsledkov o ich hlasovaní. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že žalovaný spolu so zápisnicou o
hlasovaní nezverejnil aj jej prílohy - t.j. originály hlasovacích listín a prípadné splnomocnenia.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zákona č. 182/1993 Z.z. výslovne neustanovuje povinnosť

zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s jej prílohami, a teda aj napriek tomu, že výslovne
ustanovuje, že súčasťou zápisnice sú aj originály hlasovacích listín, vo vzťahu k nim neustanovuje
povinnosť ich zverejniť. Na základe toho by bolo možné gramatickým výkladom ustanovení § 14a ods.
5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. dospieť k záveru, že povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní
sa nevzťahuje aj na jej prílohy, napr. originály hlasovacích listín a podobne.

10.Súdzároveňzdôraznil,žezmyslomaúčelomzverejneniazápisniceopísomnomhlasovaníjevýlučne
informovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov konkrétneho bytového domu o výsledkoch
hlasovania a nie umožnenie vlastníkom bytov a nebytových priestorov prekontrolovať správnosť
výsledkov takéhoto hlasovania. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností o písomnom hlasovaní slúžia

práve dvaja overovatelia, ktorí sú prítomní pri podpise vlastníka bytu a nebytového priestoru na
hlasovacejlistineaktorízároveňpodpisujúajsamotnúzápisnicuopísomnomhlasovaní,pričomvdanom
prípade zákonnosť a správnosť zápisnice a teda aj výsledok písomného hlasovania boli potvrdené
podpismi dvoch overovateľov. Od splnenia povinnosti zverejniť zápisnicu o výsledku písomného
hlasovania sa následne odvíja aj právo prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd za účelom posúdenia

správnosti a zákonnosti výsledkov takéhoto hlasovania, a to buď v lehote 30 dní od oznámenia výsledku
hlasovania, prípadne v lehote 3 mesiacov od oznámenia výsledkov, ak nemal prehlasovaný vlastník
možnosť sa o výsledku hlasovania dozvedieť v lehote 30 dní od ich oznámenia. To znamená, že
samotné právo prehlasovaného (nespokojného) vlastníka bytu obrátiť sa na súd závisí výlučne lenod zverejnenia (oznámenia) výsledkov hlasovania, a to bez ohľadu na to, či zverejnená zápisnica
o písomnom hlasovaní mala napr. všetky zákonom vyžadované náležitosti, prípadne, či boli spolu s
ňou zverejnené aj prílohy. Zároveň informácia o tom, kto a ako hlasoval, nie je pre prehlasovaného

vlastníka bytu pre účely podania žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. právne významná
a potrebná, keďže takáto žaloba prehlasovaného vlastníka musí smerovať voči všetkým vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a to bez ohľadu na to, či hlasovali alebo nehlasovali,
prípadne ako hlasovali, a to z dôvodu, že rozhodnutie vlastníkov prijaté formou písomného hlasovania
zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a preto pasívne vecne

legitimovanými subjektami sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené
súd považoval oba argumenty žalobcu týkajúce sa odňatia jeho možnosti obrátiť sa na súd, resp.
znemožnenia vykonať kontrolu výsledkov hlasovania za nedôvodné. Na základe uvedeného súd dospel
k záveru, že ani výkladom ustanovení § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. z hľadiska ich účelu a
zmyslu nedospel k záveru, že povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní sa vzťahuje aj na jej
prílohy, a preto nebolo povinnosťou žalovaného ako správcu podľa § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993

Z.z. zverejniť predmetnú zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami (t.j. hlasovacími listinami
a splnomocneniami).

11. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol,
keďže nebolo povinnosťou žalovaného zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami,

pričom nezverejnenie jej príloh nemalo žiadny vplyv na právo žalobcu obrátiť sa na súd podľa § 14a
ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a ani na kontrolu zákonnosti procesu a výsledkov hlasovania, keďže to
zabezpečovali dvaja overovatelia.

12. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na

podanietejtožalobysúduviedol,ževovšeobecnostiaktívnavecnálegitimácianapodaniežalobypodľa§
14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. patrí iba tomu vlastníkovi, ktorý sa zúčastnil hlasovania (t.j. taký ktorý
hlasoval buď za alebo proti a nezdržal sa hlasovania) a ktorý bol prehlasovaný (t.j. výsledok zodpovedal
opaku jeho hlasovania). V danom prípade bolo nesporné, že žalobca sa zúčastnil hlasovania s tým, že
v prípade oboch otázok hlasoval NIE, pričom v prípade prvej otázky bol prehlasovaný, a preto mu ako

vlastníkovi patrilo právo podať žalobu podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.. Na uvedené nemalo
vplyv ani to, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu a nie jeho výlučným vlastníkom, keďže
rozhodovanie o veci týkajúcej sa bytového domu možno považovať za bežnú vec. Inak povedané, ak pri
hlasovaní mohol vystupovať len jeden z manželov ako bezpodielových spoluvlastníkov a realizovať tak
oprávnenie v podobe hlasovania, ktoré prináležalo im obom (t.j. išlo o bežnú vec týkajúcu sa spoločných

vecí podľa § 145 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka), bolo by potom nelogické, ak by pri podaní
žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. museli vystupovať obaja manželia (t.j. išlo by o inú
než bežnú vec). Na základe uvedeného súd námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

13. Súd o nárok na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému

ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plný nárok na náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobe vyhovel. V podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1, písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľ poukázal na body

15, 16 a 17 odôvodnenia rozsudku, v ktorých je uvedené, že v danom prípade bolo nesporné a
preukázané, že dňa 07.03.2021 o 20:00 hod. skončilo písomné hlasovanie, ktoré vyhlásil žalovaný ako
správca v predmetnom bytovom dome a teda bolo jeho povinnosťou do siedmich dní od skončenia
hlasovania zverejniť zápisnicu a výsledok tohto písomného hlasovania obvyklým spôsobom. Nesporným
a preukázaným bolo, že žalovaný už dňa 08.03.2021, teda v lehote podľa § 14a ods. 6 zákona č.

182/1993 Z.z., zverejnil zápisnicu z vyhodnotenia písomného hlasovania, ktorá obsiahla aj všetky
zákonom vyžadované náležitosti podľa § 140 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. a to termín a miesto
písomného hlasovania (t.j. od 23.01.2021 od 18:00 hod. do 07.03.2021 do 20:00 hod. v predmetnom
bytovom dome), ako aj otázky písomného hlasovania vrátane výsledkov o ich hlasovaní. Nespornouskutočnosťou bolo aj to, že žalovaný spolu so zápisnicou o hlasovaní nezverejnil aj jej prílohy - t.j.
originály hlasovacích listín a prípadné splnomocnenia. V tejto súvislosti treba poznamenať, že zákon
č. 182/1993 Z.z. výslovne neustanovuje povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu

s jej prílohami, a teda aj napriek tomu, že výslovne ustanovuje, že súčasťou zápisnice sú aj originály
hlasovacích listín, vo vzťahu k nim neustanovuje povinnosť ich zverejniť. Na základe toho by bolo
možné gramatickým výkladom ustanovení § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z dospieť k záveru,
že povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní sa nevzťahuje aj na jej prílohy, napr. originály
hlasovacích listín podobne. Súd zároveň zdôraznil, že zmyslom o účelom zverejnenia zápisnice o

písomnom hlasovaní je výlučne informovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov konkrétneho
bytového domu o výsledkoch hlasovania a nie umožnenie vlastníkom bytov a nebytových priestorov
prekontrolovať správnosť výsledkov takéhoto hlasovania. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností o
písomnom hlasovaní slúžia práve dvaja overovatelia, ktorí sú prítomní pri podpise vlastníka bytu
a nebytového priestoru na hlasovacej listine a ktorí zároveň podpisujú aj samotnú zápisnicu o písomnom
hlasovaní, pričom v danom prípade zákonnosť a správnosť zápisnice a teda aj výsledok písomného

hlasovania boli potvrdené podpismi dvoch overovateľov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,
že ani výkladom ustanovení § 140 ods. 506 zákona č. 182/1993 Z.z. z hľadiska ich účelu a zmyslu
nedospel k záveru, že povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní sa vzťahuje aj na jej prílohy,
a preto nebolo povinnosťou žalovaného ako správcu podľa § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z.
zverejniť predmetnú zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami (t.j. hlasovacími listinami a

splnomocneniami)."Svyššieuvedenýmizávermisúdusažalovanýnestotožňuje.Zdôraznil,žeust.§14a
ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BytZ") ustanovuje,
že: „Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť
ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania
schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým..." Ust. §

14a ods. 5 BytZ ustanovuje, že: ,,... Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej
listiny s priloženými splnomocneniami a vyjadrenie overovateľa, ktorý ju odmietol podpísať."

16. Z uvedených ustanovení možno už gramatickým, systematickým a logickým výkladom vyvodiť, že
žalovanýbolpovinnýspolusozápisnicouavýsledkamihlasovaniapovinnýzverejniťajvšetkyhlasovacie

listiny spolu s priloženými splnomocneniami a to spôsobom v dome obvyklým. V tomto konkrétnom
prípade to znamená, že ju bol povinný v zmysle zákona, premietnutého do petitu žaloby umiestniť na
oznamovaciu tabuľu vo vstupnom vestibule vo vchode domu na U. ulici č. XX v R. po dobu 30 dní,
nakoľko tieto tvoria prílohu k zápisnici v zmysle ust. § 14a ods. 5 BytZ. Z cit. vyplýva, že zákonodarca
upravil náležitosti zápisnice v ust. § 14a ods. 5 BytZ vrátane príloh (t.j. hlasovacích listín, splnomocnení a

stanoviskom overovateľa, ktorý odmietne zápisnicu podpísať). Následne zákonodarca v ust. § 14a ods.
6 BytZ v súvislosti so zverejnením zápisnice v bytovom dome síce použil len pojem zápisnica, avšak z
logického a systematického výkladu cit. ustanovení je zrejmé, že pod zápisnicou sa rozumie kompletná
zápisnica aj so všetkými zákonnými prílohami v zmysle ust. § 14a ods. 5 BytZ.

17. Záver súdu, že zákon neustanovuje povinnosť zverejniť kompletnú zápisnicu zo schôdze či z
písomného hlasovania, nemá oporu v zákone (a to ani z gramatickým výkladom ku ktorému sa priklonil
súd). Výklad citovaných ustanovení, ktorý zaujal konajúci súd, ako aj žalovaný, totiž úplne popiera
zmysel a účel právnych noriem ako aj inštitút zápisnice zo schôdze a písomného hlasovania vrátane
jej zverejnenia. Ak by totiž účelom uvedených ustanovení bolo len „informovať vlastníkov o výsledkoch

hlasovania", tým by sa všetkým vlastníkom by sa znemožnilo, resp. maximálne sťažilo ich právo
preskúmať výsledky hlasovania tak ako boli zverejnené vo forme zápisnice (bez príloh). Na druhej
strane súd v bode 17. odôvodnenia rozsudku priznal, že „Od splnenia povinnosti zverejniť zápisnicu
o výsledku písomného hlasovania sa následne odvíja aj právo prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na
súd za účelom posúdenia správnosti o zákonnosti výsledkov takéhoto hlasovania". Súd ďalej dodal,

že: „samotné právo prehlasovaného (nespokojného) vlastníka bytu obrátiť sa na súd závisí výlučne len
od zverejnenia (oznámenia) výsledkov hlasovania, a to bez ohľadu na to, či zverejnená zápisnica o
písomnom hlasovaní malo napr. všetky zákonom vyžadované náležitosti, prípadne, či boli spolu s ňou
zverejnené aj prílohy."

18. V tejto súvislosti nie je absolútne možné súhlasiť so záverom súdu, ktorý uviedol, že „informácia
o tom, kto a ako hlasoval, nie je pre prehlasovaného vlastníka bytu pre účely podania žaloby podľa §
140 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. právne významná a potrebná, keďže takáto žaloba prehlasovaného
vlastníka musí smerovať voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome o tobez ohľadu na to, či hlasovali alebo nehlasovali, prípadne ako hlasovali..." Pre každého potenciálneho
žalobcu v konaní podľa ust. I § 148 ods. 8 BytZ nie je predsa dôležitou otázkou len správne určenie
aktívnej a pasívnej legitimácie (ako to účelovo zúžil súd), ale aj samotný obsah, t.j. skutkové a právne

dôvody žaloby. Uvedené je pre žalobcu dôležité nielen pre splnenie zákonných náležitostí žaloby podľa
ust. § 132 CSP, ale aj z hľadiska preukázateľnosti týchto dôvodov žaloby, ktoré často smerujú k určeniu
neplatnosti rozhodnutí vlastníkov, prípadne ich zrušenia alebo zmeny. Bez zverejnenia príloh zápisnice
si akýkoľvek vlastník (bez ohľadu na to, či má záujem spochybniť výsledky hlasovania alebo nie) nie
je schopný preveriť, či:

- hlasovacia listina/hlasovacie listiny obsahujú všetky zákonné náležitosti vrátane vlastnoručného
podpisu vlastníka alebo jeho splnomocnenca (t.j. či hlasovacie listiny nie sú zmanipulované, sfalšované,
pričom v prípade pochybností o pravosti podpisu je možné konfrontovať samotných vlastníkov s
obsahom zverejnených hlasovacích listín aj s podpismi za účelom ich verifikácie a tak získať dôležité
dôkazy podporujúce žalobné dôvody);
- sú všetky hlasy deklarované v zápisnici za návrh na prijatie rozhodnutia a proti tomuto návrhu správne

spočítané a vyhodnotené aj v kontexte ďalších skutočností a obsahu príloh k zápisnici (viď nižšie);
- či v mene vlastníka hlasovali naozaj oprávnené osoby (t.j. vlastníci bytov a nebytových
priestorov a ich splnomocnenci);
- či splnomocnení vlastníci predložili platné splnomocnenia, t.z. buď všeobecné alebo príkazné s
náležitosťami podľa ust. § 14 ods. 4 BytZ;

- či v prípade uplatnenia hlasov bezpodielových/podielových spoluvlastníkov bytu a nebytového
priestoru správca správne na účely splnenia povinnosti zverejniť zápisnicu podľa ust. § 14a ods. 6
BytZ vyhodnotil platnosť ich hlasu, pričom napr. v prípade hlasovania len menšinového/menšinových
spoluvlastníkov nie je na akceptovanie platnosti hlasov v praxi jednoznačné stanovisko.

19. Argument žalovaného s odvolaním sa na ochranu osobných údajov neobstojí aj z dôvodu, že aj
overovatelia podpisov v písomnom hlasovaní sa mali počas jeho priebehu mali právo oboznamovať
s kompletnými hlasovacími listinami obsahujúcimi osobné údaje vlastníkov, na ktorých mali overovať
podpisy vlastníkov. Rovnaké právo teda musí byt' zo zákona garantované každému vlastníkovi bytu a
nebytového priestoru v Bytovom dome. V opačnom prípade totiž vzniká nedôvodná diskriminácia medzi

vlastníkmi, keďže aj overovatelia podpisov v Písomnom hlasovaní boli rovnakými vlastníkmi bytov ako
ostatní vlastníci vrátane žalobcu. Každý vlastník bytu a nebytového priestoru má toto právo garantované
jednak v ust. § 11 ods. 6 BytZ (nahliadať do dokumentácie týkajúcej sa správy domu), ale v súvislosti s
výsledkami hlasovania a ich náležitým prieskumom aj ust. § 14a ods. 586 BytZ. Tak ako pri hlasovaní
na schôdzi vlastníkov, na ktorej každý z prítomných vlastníkov vidí ako kto hlasoval o konkrétnej otázke,

rovnaké právo musí byť garantované aj v prípade písomného hlasovania, keďže aj pri tejto hlasovania
ide o rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (bytovým domom). Obe formy
rozhodovania vlastníkov sú z hľadiska výsledku pritom rovnocenné.

20. Súd v rozsudku nevysvetlil ani to, ako možno uvedený informačný deficit u vlastníka preklenúť,

najmä ak mu od zverejnenia výsledkov hlasovania plynie 30 - dňová zákonná lehota na podanie žaloby
prehlasovaného vlastníka. Ak si totiž vlastník nevyhotoví kópiu svojej vlastnej hlasovacej listiny a táto
nie je zverejnená v zákonnej lehote po skončení písomného hlasovania v zmysle ust. § 14a ods. 8 BytZ,
takýto vlastník nemá žiadny dôkaz, ktorým by okrem svojho tvrdenia mohol pri príprave žaloby preukázať
skutočnosť, že je prehlasovaný a teda aktívne legitimovaný a podanie žaloby podľa ust. § 14a ods.

8 BytZ. Rovnako nemožno súhlasiť ani so zistením súdu, že, na vylúčenie akýchkoľvek pochybností
o písomnom hlasovaní slúžia práve dvaja overovatelia, ktorí sú prítomní pri podpise vlastníka bytu a
nebytového priestoru na hlasovacej listine a ktorí zároveň podpisujú aj samotnú zápisnicu o písomnom
hlasovaní, pričom v danom prípade zákonnosť a správnosť zápisnice a teda aj výsledok písomného
hlasovania boli potvrdené podpismi dvoch overovateľov." Overovatelia podpisov v písomnom hlasovaní

majú len dve zákonom zverené kompetencie a to overiť podpisy vlastníkov v písomnom hlasovaní, čím
de facto v bytových domoch nahrádzajú funkciu notára alebo matriky obce pri overovaní podpisov v
súkromnom práve. To je zvýraznené v dikcii ust. § 14a ods. 4 BytZ tým, že obaja overovatelia musia
byť prítomní pri podpisovaní hlasovacej listiny vlastníkom. Ďalšou úlohou overovateľov je podpísať
zápisnicu z písomného hlasovania, prípadne ju nepodpísať ale poskytnúť stanovisko k dôvodom jej

nepodpísania. Toto stanovisko overovateľa sa v zmysle ust. § 14a ods. 5 BytZ stáva neoddeliteľnou
prílohou zápisnice z písomného hlasovania. Súdu bol pritom v konaní predložený hlasovacia listina
žalobcu, na ktorej je uvedený a podpísaný len 1 overovateľ, avšak napriek tomu ale súd v odôvodnení
uvádza, že vylúčenie akýchkoľvek pochybností" garantujú práve 2 overovatelia podpisov. Logicky tuvzniká otázka, či žalobca bol súdom považovaný za prehlasovaného vlastníka v zmysle ust. § 14a ods.
8 BytZ, ak jeho podpis overil len jeden overovateľ, čo bolo zjavne v rozpore s ust. § 14a ods. 5 BytZ.
Záver súdu je tak v rozpore so skutkovým stavom veci, kedy v prípade žalobcu nebola splnená zákonná

podmienka o overení jeho hlasovacej listiny obomi overovateľmi, ktorí neboli obaja prítomní pri podpise.
Súd tak nielenže preceňuje význam a funkciu overovateľov, ale predovšetkým pripisuje ich postaveniu
význam nad rámec zákonnej úpravy. Predsa ak aj overovatelia podpíšu zápisnicu, resp. obaja overia
podpisy všetkých hlasujúcich vlastníkov, to ešte neznamená, že osoby overovateľov (ktoré sú v drvivej
väčšine volené z okruhu samotných vlastníkov) sú neomylné. Práve naopak tým, že ide o vlastníkov,

ktorí spravidla nemajú právnické vzdelanie, ale podpisom zápisnice majú spolu so správcom de facto
potvrdiť správnosť výsledkov hlasovania deklarovaných v zápisnici, overovatelia podpisov sa dostávajú
do pozície osôb vyhodnocujúcich jednotlivé hlasy na účel zverejnenia výsledkov hlasovania. Keďže nikto
nie je neomylný, aj overovatelia podpisov môžu pri vyhodnocovaní platnosti jednotlivých hlasov pochybiť
či už z nevedomosti alebo zámerne sledujúc možno vlastné záujmy na výsledku hlasovania.

21. Hlasujúci vlastník sa má podľa súdu dozvedieť len výsledok, ktorého hodnovernosť je daná
overovateľmi. Avšak overovateľ výsledok nemusí potvrdiť. Môže vyjadriť svoje výhrady, ale keďže má
jeho písomné vyjadrenia formu prílohy k hlasovacej listine (listinám), tak toto vyhlásenie zverejnené
podľa súdu nemusí byť a hlasujúci vlastník sa tak zo zápisnice nedozvie, či to nepodpísal pre chorobu,
či z iného dôvodu. Súd toto považuje za spôsob „vylučujúci pochybností", a preto hlasujúci nepotrebuje

už kontrolovať Zápisnicu, čo je absurdný a pre prax výkonu správy domov a ochranu práv vlastníkov
neakceptovateľný výklad práva. Tým môže dôjsť k nesprávnemu vyhodnoteniu, či skresleniu (v krajných
prípadoch až zmanipulovaniu) výsledkov písomného hlasovania, ktoré môže opäť preskúmať len súd v
konaní podľa ust. § 14a ods. 8 BytZ. Podľa judikátu Najvyššieho súdu SR R 80/2021 otázku platnosti
rozhodnutí prijatých zhromaždením vlastníkov nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní

podľa § 14a ods. 8 BvtZ, a to ani ako otázku predbežnú. To znamená, že prehlasovaný vlastník musí
mať v zákonnej lehote 30 dni na podanie žaloby v praxi k dispozícii dostatočný právny rámec na to, aby
mohol svoju žalobu nielen kvalifikovane pripraviť a podať, ale aj podložiť relevantnými skutočnosťami,
argumentmi a dôkazmi. Bez predloženie hlasovacích listín v súdnom konaní môže žalobca len veľmi
ťažko očakávať úspech v takomto spore. Súčasťou písomného hlasovania bola aj otázka ó zrušení

aj vodnej stúpačky, nie len vzduchotechnickej. Na zrušenie jej realizácie bolo potrebných 45 hlasov.
Oficiálny výsledok bol deklarovaný 44 hlasov, a teda sa realizáciu tohto diela vlastníci nezrušili. A jasnú
pochybnosť v tomto prípade ponúka vyjadrenie žalovaného v prílohe č. 7 žaloby "Emailová komunikácia
medzi žalobcom a žalovaným": "...po informácii, že hlasy sú pol na pol a zvislé rozvody by boli zostavené
tromi hlasmi, ma požiadali o stretnutie, aby prišlo k dohode v záujme väčšiny vlastníkov... Napriek

dostatočného počtu hlasov na zastavenie prác na rozvodoch sa navrhli riešenia aký práce realizovať".
Toto jasne preukazuje manipuláciu s hlasmi po ukončení hlasovania.

22. Závery súdu v rozsudku sú tiež nepresvedčivé, nepreskúmateľné a arbitrárne, pričom o
nepresvedčivosti svedčí aj stanovisko súdu v bode 17 . Rozsudku v ktorom sa uvádza „ na základe toho

by bolo možné gramatickým výkladom ustanovení § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. dospieť k
záveru, že povinnosť zverejniť' zápisnicu o písomnom hlasovaní sa nevzťahuje aj na jej prílohy, napr.
originály hlasovacích listín o podobne." Spojenie „by bolo možné" totiž evokuje záver, že súd pripúšťa
aj iný výklad cit. právnych noriem než ten, ktorý napokon zaujal v rozsudku. Aj z hľadiska zvolených
výrazových prostriedkov a formulácii teda odôvodnenie Rozsudku vyznieva nepresvedčivo, zmätočne

a je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP.

23.Vyššieuvedenézáveryhodnotížalobcaakoformalistické,izolovanéasvojvoľnéhodnoteniedôkazov
a argumentov predložených súdu je v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu. Túto doktrínu
sú pritom povinné súdy v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR presadzovať. Tento postup je v rozpore

s princípom čl. 2 ods. 1 a čl. 15 ods. 1 a 16 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých súd hodnotí dôkazy a tvrdenia
predložené stranami a rozhoduje v súlade s platnými predpismi a princípmi na ktorých spočíva tento
zákon (CSP). Ide predovšetkým o princíp právnej istoty, zákazu odopretia spravodlivosti a voľného
hodnotenia dôkazov. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
1/02 z 26.09.2002, II. ÚS 135/04 z 24.09.2004, I. ÚS 361/2010 z 14.09.2011, v ktorých Ústavný súd

SR zaujal názor, že: „Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemalú poskytovať formálny
či formalistický výklad a aplikáciu práva. ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je
materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnenýchzáujmov účastníkov (porovnaj § 1 OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom
prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (porovnaj § 3 OSP)."

24. Vyššie uvedený názor potvrdzuje aj odborná literatúra a to aktuálny tzv. Veľký komentár k BytZ,
od vydavateľstva C. H. Beck z roku 2023, v ktorom sa k tejto problematike uvádza: „Tým, že právna
úprava zakotvila inštitút zápisnice aj s konkrétnymi obsahovými náležitosťami pričom jednou z nich sú aj
výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu, čo sú de facto prijaté rozhodnutia (pozri komentár k
§ 14a ods. 5 bod 3), zákonodarca už upravuje len povinnosť zverejniť zápisnicu aj s prílohami." „Osobou

povinnou na zverejnenie zápisnice je podľa druhej vety komentovaného odseku osoba, ktorá schôdzu
vlastníkov zvolala alebo vyhlásila písomné hlasovanie. V zásade to môžu byť len osoby uvedené v ust.
§ 14a ods. 1 BytZ, teda správca a rada spoločenstva alebo predseda spoločenstva či zástupca štvrtiny
vlastníkov, v prípade, ak rada alebo správca nevyhovie žiadosti štvrtiny vlastníkov o zvolanie schôdze
alebo vyhlásenie písomného hlasovania (k tomu pozri výklad k ust. § 140 ods. 1 BytZ)." V tomto prípade
súhlas vlastníka nie je potrebný s poukazom na čl. 6 ods. 1 písm. c), resp. ust. § 13 ods. 1 písm. c)

OchOsÚ, nakoľko správca či spoločenstvo sú povinné zverejniť zápisnice z písomného hlasovania a
s hlasovacou listinou a splnomocneniami, ktoré obsahujú aj podpisy hlasujúcich vlastníkov. Právnym
základom spracúvania tohto osobného údaja je tu priamo ust. § 14a ods. 506 BytZ." V neposlednom
rade je dôležité vyjadriť sa aj ku konaniu žalovaného, ktorý odmietol zverejniť individuálne hlasovacie
listiny spolu s priloženými splnomocneniami a to z dôvodu údajného porušenia nariadenia európskeho

parlamentu a rady (EÚ) 2~16/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných
údajovaovoľnompohybetakýchtoúdajov,ktorýmsazrušujesmernica95/46/ES(všeobecnénariadenie
o ochrane údajov) (ďalej len „GDPR") ako aj zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoOOS"). 1 Volachovíč M., Grausová, K., Cirák, 1
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023 s. 1193. 2

Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, 1. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2023 s. 1193-1194. 3 va/achovič M., Grausová, K., Cirák, 1. Zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023 s. 841.

25. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje na stanoviská Úradu na ochranu osobných údajov SR,

ako aj na cit. komentár k BytZ, v ktorých je uvedené nasledovné: „Máme za to, že ak má prevádzkovateľ
oprávnenie spracúvať meno a priezvisko dotknutej osoby, má ho aj na spracúvanie podpisu (nie
biometricky podpis), avšak upozorňujeme na jednu z citlivých spracovateľských operácií, ktorou je
uverejňovanie osobných údajov. Podpis je jedinečným písomným prejavom a nie vo všetkých prípadoch
zakladáoprávneniespracúvaťmenoapriezviskodotknutejosobyajmožnosťzverejniťjejpodpis.Súhlas

vlastníka bytu nie je potrebný" „Uvedená veta sa aplikuje spôsobom nadväzujúcim na stanovený účel
nahliadania vlastníka bytu do dokladov. Teda v prípade, ak má za cieľ vlastník bytu nahliadnuť do
konkrétnej faktúry za účelom zistenia výšky sumy faktúry, správca vykonával anonymizáciu ostatných
údajov. V prípade, ak cieľom nahliadania do dokladov, konkrétne do danej faktúry je zistenie výšky
faktúry a identifikačných údajov vystaviteľa faktúry, správca vykoná anonymizáciu ostatných údajov

(ak to bude možné). V prípade, ak cieľom vlastníka bytu porovnanie vyúčtovania a úhrad s inými
vlastníkmi, správca vykoná anonymizáciu ostatných údajov - napríklad meno, priezvisko iného vlastníka,
dátum narodenia, rodné číslo a ďalej, nakoľko iného vlastníka bytu v konkrétnom bytovom dome
bude možné identifikovať ihneď a to na základe uvedenia čísla bytu, čiže na identifikáciu vlastníka
postačí číslo bytu). Uvedený prístup vychádza zo základnej premisy stanovenia účelu a nevyhnutnosti

(minimalizácie údajov) spracúvania osobných údajov a zo všeobecných noriem upravujúcich ochranu
osobných, údajov [ust. § 7, § 8 OchOsÚ, čl. 5 ods. 1 písm. b), c) GDPR]. „Ako príklad poukazujeme
na vlastníkov, ktorí sa v písomnom hlasovaní dožadujú poskytnutia kópie alebo skenu hlasovacej
listiny z písomného hlasovania, ktorá tvorí prílohu zápisnice v zmysle ust. § 140 ods. 5 BytZ. Z praxe
sú nám známe prípady, keď správcovia odmietli poskytnúť na požiadanie vlastníkovi bytu kompletnú

kópiu hlasovacej listiny s poukazom na svoju povinnosť zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa
komentovaného odseku. Úrad na ochranu osobných údajov SR k danej problematike vyjadril názor,
že správca bytového domu je povinný sprístupniť každému vlastníkovi akýkoľvek údaj, ktorý súvisí
s vyúčtovaním nákladov na daný bytový dom, keďže ide o právo vlastníka, ako aj jeho povinnosť
sa riadne podieľať na správe bytového domu. Ak tak správca neurobí, porušuje tým právo vlastníka

podieľať sa na správe bytového domu a nahliadať do dokladov. V závere stanoviska Úrad na ochranu
osobných údajov SR konštatoval, že tvrdenia správcov o tom, že sprístupnením hlasovacích listín, iných
dokladov týkajúcich sa správ, bytového domu, automaticky porušia ochranu osobných údajov ostatných
vlastníkov bytov, sú nepravdivé. Zmeny, ktoré nastali účinnosťou GDPR a OchOsÚ od 25.05.2018,sa žiadnym spôsobom nedotkli výkonu práv vlastníkov bytov vo vzťahu k správcovi pri spracúvaní
osobných údajov a platia rovnaké pravidlá, ako platili za účinnosti Smernice 95/46/ES. Rovnaký názor
sa vyskytol aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/157/2019 z 12.08.2019, v ktorom

tento súd uviedol. „Zároveň treba prihliadnuť na skutočnosť, že žalobcovia sa dostali do dôkaznej
núdze, keď všetci nemohli preukázať, že hlasovali a boli prehlasovanými vlastníkmi, keďže správcovská
organizácia nereagovala na výzvu vlastníka zaslanie kópií všetkých hlasovacích listín k písomnému
hlasovaniu v čase od 23.10.2018 do 30.11.2018. Správca tým porušil práva vlastníkov vyplývajúce
z ustanovenia § 11 ods. 6 BytZ, podľa ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má

právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a
opráv o robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie." Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že
žalovaný: 1. je v zmysle ust. § 14a ods. 5 a 6 BytZ povinný zverejniť spolu so zápisnicou z písomného
hlasovania aj jej prílohy (originál hlasovacích listín s priloženými splnomocneniami), 2. Zverejnením
vyššie uvedených podpísaných individuálnych hlasovacích listín spolu s priloženými splnomocneniami
neporuší ako GDPR, tak ani ZoOOS.

26. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému náhradu
trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

27. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 31.05.2024 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a je neopodstatnené.
Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Žalovaný sa s odôvodnením prvoinštančného rozsudku, ktoré je dostatočne výpovedné, jasné a
presvedčivé, stotožňuje v celom rozsahu. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok

prvoinštančného súdu potvrdil ako správny v celom rozsahu a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania v prospech žalovaného.

28. Žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f)a h) CSP. V
skutočnosti však nepreukázal, ba ani len neoznačil žiadnu procesnú chybu na strane súdu, a už vôbec

nie takú, ktorou by súd žalobcovi znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež žalobca neuviedol, v čom vidí nesprávnosť relevantných
skutkových zistení súdu. Námietky žalobcu tak v skutočnosti smerujú iba k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, pričom však aj v tomto smere sú podľa názoru žalovaného neopodstatnené.

29. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd nariadil žalovanému opakovane zverejniť zápisnicu z
hlasovania vlastníkov bytov. Na to nemal žalobca žiaden legitímny dôvod, k čomu dospel aj súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný ako správca oznámil dňa
15.02.2021 vlastníkom bytov konanie písomného hlasovania v termíne od 23.02.2021 od 18:00 hod.
do 07.03.2021 do 20:00 hod. v bytovom dome o otázkach 1 a 2. Z oznámenia o tomto písomnom

hlasovaní vyplývalo, že jeho vyhodnotenie mal zabezpečiť žalovaný s tým, že overovateľmi podpisov
boli H. L. a B. E.. Z hlasovacej listiny žalobcu vyplývalo, že žalobca pri oboch otázkach ako odpoveď
označil „NIE". Podpis na jeho hlasovacej listine bol overený B. E. dňa 28.08.2021. Zároveň bolo
zistené,žežalovanýdňa08.03.2021zápisnicouzvyhodnoteniapísomnéhohlasovaniaoznámilvýsledky
písomného hlasovania, podľa ktorých návrh týkajúci sa otázky č. 1 bol schválený, keďže s ním súhlasilo

51 vlastníkov bytov a nesúhlasilo 31 vlastníkov bytov, pričom návrh týkajúci sa otázky č. 2 schválený
nebol, keďže s ním súhlasilo len 44 vlastníkov bytov a nesúhlasilo 35 vlastníkov bytov. Zároveň
overovatelia podpisov na hlasovacích listinách prehlásili, že predmetné hlasovanie bolo uskutočnené v
súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. Žalovaný spolu so zápisnicou o hlasovaní nezverejnil aj
jej prílohy - t.j. originály hlasovacích listín a prípadné splnomocnenia. K tomu súd správne poznamenal,

že zákon č. 182/1993 Z.z. výslovne neustanovuje povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní
aj spolu s jej prílohami, a teda aj napriek tomu, že výslovne ustanovuje, že súčasťou zápisnice sú aj
originály hlasovacích listín, vo vzťahu k nim neustanovuje povinnosť ich zverejniť. Na základe toho bolo
možné gramatickým výkladom ustanovení § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. dospieť k záveru,
že povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní sa nevzťahuje aj na jej prílohy, napr. originály

hlasovacích listín a podobne. Súd zároveň zdôraznil, že zmyslom a účelom zverejnenia zápisnice o
písomnom hlasovaní je výlučne informovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov konkrétneho
bytového domu o výsledkoch hlasovania a nie umožnenie vlastníkom bytov a nebytových priestorov
prekontrolovať správnosť výsledkov takéhoto hlasovania. Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností opísomnom hlasovaní slúžia práve dvaja overovatelia, ktorí sú prítomní pri podpise vlastníka bytu a
nebytového priestoru na hlasovacej listine a ktorí zároveň podpisujú aj samotnú zápisnicu o písomnom
hlasovaní, pričom v danom prípade zákonnosť a správnosť zápisnice a teda aj výsledok písomného

hlasovania boli potvrdené podpismi dvoch overovateľov. Od splnenia povinnosti zverejniť zápisnicu o
výsledku písomného hlasovania sa následne odvíja aj právo prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na
súd za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti výsledkov takéhoto hlasovania, a to buď lehote
30 dní od oznámenia výsledku hlasovania, prípadne v lehote 3 mesiacov od oznámenia výsledkov,
ak nemal prehlasovaný vlastník možnosť sa o výsledku hlasovania dozvedieť v lehote 30 dní od ich

oznámenia. To znamená, že samotné právo prehlasovaného (nespokojného) vlastníka bytu obrátiť sa
na súd závisí výlučne len od zverejnenia (oznámenia) výsledkov hlasovania, a to bez ohľadu na to,
či zverejnená zápisnica o písomnom hlasovaní mala napr. všetky zákonom vyžadované náležitosti,
prípadne, či boli spolu s ňou zverejnené aj prílohy. Zároveň informácia o tom, kto a ako hlasoval, nie
je pre prehlasovaného vlastníka bytu pre účely podania žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z.z. právne významná a potrebná, keďže takáto žaloba prehlasovaného vlastníka musí smerovať voči

všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a to bez ohľadu na to, či hlasovali
alebo nehlasovali, prípadne ako hlasovali, a to z dôvodu, že rozhodnutie vlastníkov prijaté formou
písomného hlasovania zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
a preto pasívne vecne legitimovanými subjektami sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov.
Vzhľadom na uvedené súd považoval oba argumenty žalobcu týkajúce sa odňatia jeho možnosti obrátiť

sa na súd, resp. znemožnenia vykonať kontrolu výsledkov hlasovania za nedôvodné. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že ani výkladom ustanovení § 14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. z
hľadiska ich účelu a zmyslu nedospel k záveru, že povinnosť zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní
sa vzťahuje aj na jej prílohy, a preto nebolo povinnosťou žalovaného ako správcu podľa § 14a ods. 5
a 6 zákona č. 182/1993 Z.z. zverejniť predmetnú zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami

(t.j. hlasovacími listinami a splnomocneniami). Uvedené právne stanovisko súdu považuje žalovaný za
správne a plne sa s ním stotožňuje.
30. Žalovaný je presvedčený, že žaloba bola od počiatku samoúčelná a zjavne nedôvodná.
Žalobca nemohol byť s požadovaným petitom žaloby úspešný. Navyše podanie žaloby a konanie o nej
vôbec nesmerovali k vyriešeniu sporu medzi stranami alebo k potrebnému usporiadaniu ich právnych

vzťahov. Priamo z repliky žalobcu v prvoinštančnom konaní vyplývalo, že jeho cieľom bolo domáhať
sa následne ďalšieho plnenia, resp. minimálne dvoch samostatných plnení: a) žaloba o náhrade škody,
resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, b) žaloba v súvislosti so splnením povinností podľa GDPR.
Prejednávaná žaloba mala v zmysle dôvodenia žalobcu riešiť iba predbežné otázky k následným iným
žalobám. Žalobca sa v tomto spore iba pokúšal získať informácie pre posúdenie možnosti podania

ďalšej žaloby, čo však nemohlo byť legitímnym cieľom ním formulovanej žaloby/petitu. Ak žalobca
potreboval získať akékoľvek informácie, zvolený postup zjavne nevychádzal z hmotnoprávnych noriem,
na ktoré sa odvolával a nebol ani v súlade s procesným právom (CSP). Konkrétne žalobca deklaroval,
že pre neho je „podstatné skontrolovať si v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. či nedošlo k protiprávnemu
konaniu pri vyhodnotení výsledkov písomného hlasovania" a na základe výsledkov chce „rozhodnúť

sa pre ďalší postup, napr. pre žalobu na konkrétne zodpovedné osoby pre spôsobenú škodu či
bezdôvodné obohatenie." V tomto konaní chcel žalobca iba získať podklady, ktoré mu (podľa jeho
názoru) umožnia posúdiť opodstatnenosť následnej žaloby na plnenie - náhradu škody, resp. vydanie
bezdôvodného obohatenia. Žalobca aj v závere repliky jasne deklaroval, že jeho cieľom je domôcť sa
informácií, resp. splnenia údajnej povinnosti žalovaného podľa GDPR. Uvádza, že „Vyhovením návrhu

dôjde súčasne aj k plneniu zo strany žalovaného podľa § 9 odsek 5 písm. d) zákona č. 182/1993
Z.z., ktorého sa žalobca domáhal v úvode sporu." Ide pritom o petit odlišný od skutočne v žalobe
uvedeného petitu, ktorého obsahom bolo, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zverejniť zápisnicu
z hlasovania vlastníkov bytov v bytovom dome spolu so všetkými hlasovacími listinami a príslušnými
splnomocneniami, spôsobom v bytovom dome obvyklým. Uvedené ustanovenie § 9 odsek 5 písm. d)

zákona č. 182/1993 Z.z. ukladá správcovi „umožniť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome na
požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a
opráv, robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie alebo môžu na náklady vlastníka bytu a nebytového priestoru
v dome vyhotoviť z nich kópie; pri poskytovaní týchto informácií je predseda alebo správca povinný
zabezpečiť ochranu osobných údajov podľa osobitného predpisu." Splnenia predmetnej povinnosti

správcu sa však žalobca v petite žaloby nedomáhal. Žalobný nárok a odôvodnenie žaloby sú tak vo
vzájomnom rozpore. Žaloba je neurčitá a zmätočná.

31. Žalobca zároveň uvádza, že „nebude podávať žalobu na zmenu výsledku hlasovania".Tým však popiera zmysel už podanej žaloby a účelnosť tohto konania. Žaloby majú slúžiť predovšetkým
potrebám praktického života a nie iba zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov. Nemá žiaden
praktický zmysel požadovať, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zverejniť zápisnicu z hlasovania

vlastníkov bytov, ak na základe takejto zápisnice a jej zverejnenia už došlo aj k plneniu jej uznesení a
žalobca na tom nemieni nič meniť. Samotný žalobca poukázal na to, že „vlastníci už museli demontovať
zadné steny v toaletách pre prístup do bytového jadra a následne ich opätovne namontovať, preto
nemá význam opakovať tento obťažujúci stavebný zásah." Žalobca tak jasne deklaroval, že nemá v
úmysle žalovať o zmenu výsledku hlasovania. To je však v rozpore s tvrdeniami žalobcu v žalobe.

Ak v replike žalobca odmieta, že by chcel žalovať o zmenu výsledku hlasovania a „určite nie proti
žalovanému, ktorý ako zástupca pre to nemá legitimáciu", popiera tým svoje vlastné tvrdenia uvedené
v žalobe, napr. že „prehlasovaný vlastník môže žalovať totiž jedine opačne hlasujúcich vlastníkov, tí
však ostávajú prehlasovanému vlastníkovi neznámi." Z uvedeného tvrdenia žalobcu žalovaný odvodil,
že cieľom žalobcu je domáhať sa nárokov prehlasovaného vlastníka. Nakoniec žalobca zotrváva na
názore, že ak by sa aj rozhodol takú žalobu podať, tak „určite nie proti žalovanému, ktorý ako zástupca

pre to nemá legitimáciu". Jeho tvrdenie je v priamom rozpore so znením zákona o povinnom zastupovaní
vlastníkom správcom bytového domu v takomto súdnom spore (§ 9 ods. 8 písm. a) zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Navyše, ako skonštatoval aj súd prvej inštancie,
informácia o tom, kto a ako hlasoval, nie je pre prehlasovaného vlastníka bytu pre účely podania
žaloby podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. právne významná a potrebná, keďže takáto žaloba

prehlasovaného vlastníka musí smerovať voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome a to bez ohľadu na to, či hlasovali alebo nehlasovali, prípadne ako hlasovali, a to z
dôvodu, že rozhodnutie vlastníkov prijaté formou písomného hlasovania zaväzuje všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a preto pasívne vecne legitimovanými subjektami sú
všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia povinnosti

opakovane zverejniť zápisnicu z hlasovania vlastníkov bytov avšak sleduje tým iba zistenie údajov o
hlasujúcich vlastníkoch je podľa názoru žalovaného zjavne nedôvodná. Navyše, uplatnený nárok bol pre
rozpory medzi žalobou a replikou, ako aj medzi petitom a dôvodmi žaloby, nezrozumiteľný a zmätočný.
Vzhľadom na plynutie času poukazuje žalovaný aj na to, že už uplynula aj prekluzívna lehota (a s ňou
i právo žalobcu) na podanie prípadnej žaloby, ktorou by sa žalobca prípadne mohol domáhať, aby súd

rozhodol o spornej otázke, ktorá bola predmetom uznesenia, s ktorým žalobca nesúhlasil.

32. Žalobca tvrdí (s. 6, druhý odsek odvolania), že mu malo byť garantované právo vidieť, ako o tej-
ktorej otázke hlasoval ten-ktorý vlastník. Takého právo však nevyplýva žalobcovi zo žiadneho právneho
predpisu. Navyše, ako bolo konštatované aj v napadnutom rozsudku, takáto informácia je pre podanie

následnej žaloby nepodstatná, keďže prehlasovaný vlastník musí žalovať všetkých vlastníkov bytov v
dome, bez ohľadu na to, či a ako hlasovali, keďže prijaté uznesenia sú záväzné pre všetkých vlastníkov
bytov v dome. Predmet takej žaloby by smeroval k otázke obsahu uznesenia (k výsledku hlasovania) a
nie k otázke posudzovania, ktorý konkrétny vlastník, prípadne prečo, hlasoval pre alebo proti dotknutým
uzneseniam (uvedené je pre posúdenie zo strany súdu bezpredmetné). Ak by aj hypoteticky právo

vlastníka na informáciu o tom, ako hlasoval konkrétny vlastník existovalo, žalobca nezvolil správny
spôsob získania takejto informácie. Podľa názoru žalovaného takým spôsobom nemôže byť žaloba
o nariadenie opätovného zverejnenia zápisnice o hlasovaní, keďže tento inštitút - ako vysvetlil súd
- má celkom iný význam (nie informovanie o jednotlivých hlasujúcich, ale o výsledkoch hlasovania,
ktoré umožňuje prípadné následné podanie žaloby zo strany prehlasovaného vlastníka proti prijatým

uzneseniam).

33. Námietka žalobcu, že bez zverejnenia príloh, vrátane hlasovacích lístkov, by sa žalobca dostal
do dôkaznej núdze, keďže by nevedel preukázať že hlasoval a bol prehlasovaným vlastníkom a teda
je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, ktorou by sa domáhal, aby o spornej otázke

rozhodolsúd,jetaktiežneopodstatnená.Žalobcavie,čisámhlasovalačibolprehlasovaný,pričomnieje
dôvod, aby táto skutočnosť bola v príslušnom súdnom spore sporná; ak by však z akéhokoľvek dôvodu
hypoteticky bola sporná, žalobca by mal možnosť navrhnúť ako dôkaz preskúmanie jeho hlasovacieho
lístka, na predloženie ktorého by súd vyzval žalovaného.

34. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdil ako správny v celom rozsahu a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov
odvolacieho konania v prospech žalovaného.35. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 25.06.2024 vyjadril žalobca, ktorý uviedol
k druhému bodu vyjadreniu žalovaného, kde tvrdí, že „žalobca neuviedol, v čom vidí nesprávnosť
relevantných skutkových zistení súdu" žalobca uvádza :

- Z prílohy žaloby č. 5 „Hlasovacia listina žalobcu s podpisom overovateľa" vyplýva, že napriek zákonnej
povinnosti podľa §14a bodu 5 zákona č. 182/1993 Z.z., keď' hlasovaciu listinu
potvrdzujú minimálne 2 overovatelia, tak je na nej podpis len 1 overovateľa. Súd si tohto faktu bol
vedomý, keď ho potvrdil v bode 8.
- Súčasťou písomného hlasovania bola aj otázka o zrušení aj vodnej stúpačky, nie len

vzduchotechnickej. Na zrušenie jej realizácie bolo potrebných 45 hlasov. Oficiálny výsledok bol
deklarovaný 44 hlasov, a teda realizáciu tohto diela vlastníci nakoniec nezastavili. Avšak v prílohe
žaloby č. 7 „Emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným" žalovaný uvádza o situácii ešte
pred zverejnením výsledkov hlasovania : "... po informácii, že hlasy sú pol na pol a zvislé rozvody
by boli zastavené tromi hlasmi, ma požiadali o stretnutie...., aby prišlo k dohode v záujme väčšiny
vlastníkov....Napriek dostatočného počtu hlasov na zastavenie prác na rozvodoch sa navrhli riešenia

ako práce realizovať'. Tu niet pochybností, že toto vyjadrenie žalovaného jasne preukazuje manipuláciu
s hlasmi po ukončení hlasovania a nezákonnú zmenu výsledku hlasovania. Na ústnom pojednávaní
žalobca popísal akým spôsobom sa takouto manipuláciou dá dosiahnuť nenáležité obohatenie.
Skutkové dôkazy potvrdzujú, že overovatelia neoverovali podpisy, a keď zistili, že výsledok im
nevyhovuje, vykonali s vedomým žalovaného zmenu výsledku hlasov. Súd napriek týmto zrejmým

porušeniam zákona zo strany overovateľov, pričom ich žalovaný nespochybnil, konštatuje v rozsudku
bod 17, že "Na vylúčenie akýchkoľvek pochybností o písomnom hlasovaní slúžia práve dvaja
overovatelia, ktorí sú prítomní pri podpise vlastníka bytu a nebytového priestoru na hlasovacej listine
a ktorí zároveň podpisujú aj samotnú zápisnicu o písomnom hlasovaní, pričom v danom prípade
zákonnosť a správnosť zápisnice a teda aj výsledok písomného hlasovania boli potvrdené podpismi

dvoch overovateľov." Písomné hlasovanie bolo ukončené 07.03.2021. Podľa zákona mala byť daná
zápisnica s výsledkom hlasovania zverejnená do 7 dní, teda najneskôr 14.03.2021. Žalobca v žalobe
uviedol, že žalovaný údajnú zápisnicu zverejnil 17.03.2021 (streda). V prílohe žaloby č. 7 „Emailová
komunikácia medzi žalobcom a žalovaným" žalovaný uvádza "....V piatok 12.03. bolo dokončené
spočítavanie hlasov....Oslovil som obidvoch overovateľov na podpísanie zápisnice, aby som ju mohol

vyvesiť..... Odpovedali, že nemôžu, či sa môže zápisnica vyvesiť v pondelok..., že hlasy sú pol na
pol a zvislé rozvody by boli zastavené tromi 11 hlasmi, ma požiadali o stretnutie....Pracovné stretnutie
bolo ...15.03.
Z uvedeného v odstavci vyššie jasne vyplýva, že overovatelia potrebovali viacej času na manipuláciu
s výsledkami hlasovania a spôsobili, že žalovaný nemohol vyvesiť zápisnicu v zákonnej lehote s ich

podpismi. Inak by výsledok bol iný a bez podpisov overovateľov. Tu je zrejmé porušenie zákona zo strany
žalovaného (§143, bod 6), pričom žalovaný pred súdom nijak nespochybnil vlastný e-mail. Súd napriek
týmto zrejmým porušeniam zákona zo strany žalovaného, žalovaného nevyzval na vyjadrenie sa k jeho
vlastnému e-mailu. Práve naopak. Súd v rozsudku v bode (15) uvádza „Nesporným a preukázaným
bolo, že žalovaný už dňa 08.03.2021, teda v lehote podľa § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., zverejnil

zápisnicu z vyhodnotenia písomného hlasovania...." - teda už na ďalší deň po ukončení hlasovania a 4
dni skôr ako bol žalovaný informovaný, že spočítavanie bolo dokončené ! V náväznosti na uvedené by
súd mal skonštatovať, že zákonná povinnosť žalovaného (§14a zákona č. 183/1995 Z.z.), uviesť dátum
zverejnenia výsledkov na danej listine nebola splnená. Na základe celého tohto Článku je zrejmé, že
aj súhrnné konštatovanie súdu v bode 18 rozsudku: „Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti

súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, keďže nebolo povinnosťou žalovaného zverejniť zápisnicu
o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami, pričom nezverejnenie jej príloh nemalo žiadny vplyv na
právo žalobcu obrátiť sa na súd podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a ani na kontrolu
zákonnosti procesu a výsledkov hlasovania, keďže to zabezpečovali dvaja overovatelia" je mylné a
nezodpovedajúce skutočnosti. Súd bol žalobcom informovaný, že žalovaný trvalo neumožňuje žalobcovi

nahliadnuť do hlasovacích lístkov a plnomocenstiev z dôvodu GDPR. K 7. bodu vyjadreniu žalovaného,
kde tvrdí, že „Námietka žalobcu, že bez zverejnenia príloh, vrátane hlasovacích lístkov, by sa žalobca
dostal do dôkaznej núdze, keďže by nevedel preukázať že hlasoval a bol prehlasovaným vlastníkom
a teda je aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby, ktorou by sa domáhal, aby o spornej
otázke rozhodol súd, je taktiež neopodstatnená. Žalobca vie, či sám hlasoval a či bol prehlasovaný,

pričom nie je dôvod, aby táto skutočnosť bola v príslušnom súdnom spore sporná; ak by však z
akéhokoľvekdôvoduhypotetickybolasporná,žalobcabymalmožnosťnavrhnúťakodôkazpreskúmanie
jeho hlasovacieho lístka, na predloženie ktorého by súd vyzval žalovaného." Práve právne posúdenie
súdu v rozsudku dáva možnosť, že samotné predloženie hlasovacieho lístku sa nemusí uskutočniť. Jeto pri následnej situácii, pri ktorej bude aplikovať zdôvodnenie rozsudku Súdom: Zákon 183/1993 Z.z.
v §143 v bode (1) umožňuje vyhlásiť písomné hlasovanie aj aspoň štvrtine vlastníkov. Ďalej v bode
(4) prikazuje zvolenému zástupcovi aspoň jednej štvrtiny vlastníkov zistiť výsledok hlasovania za účasti

dvoch overovateľov. V bode (5) prikazuje zvolenému vlastníkovi spísať zápisnicu. Prílohou zápisnice
je originál prezenčnej listiny alebo hlasovacej listiny s priloženými splnomocneniami. Ďalej v bode (6)
prikazuje aspoň štvrtine vlastníkov: „zverejniť zápisnicu a výsledok písomného hlasovania". A v tom
istom bode (6) prikazuje aspoň štvrtine vlastníkov: originál zápisnice, výsledok písomného hlasovania
musí predsedovi spoločenstva alebo správcovi doručiť poverený zástupca vlastníkov, od skončenia

písomného hlasovania." Tu je zrejmé, že v §14a v bode (6) je dvakrát použité slovné spojenie „Zápisnicu
a výsledok písomného hlasovania" bez toho, aby zákon uviedol, či slovom „zápisnica" myslí zápisnicu
aj s jej prílohami alebo či myslí zápisnicu bez jej príloh, Zákon v zhodnom bode paragrafu iste aj zhodné
slovo „zápisnica" obsahovo vníma rovnako. Keďže súd v rozhodnutí vníma toto slovo ako „zápisnica
bez príloh", vzniká právne nezmyselná situácia, keď zástupca aspoň štvrtiny vlastníkov, ktorí vyhlásili
písomné hlasovanie by nemusel prílohy zverejniť a hlavne by nemusel prílohy odovzdať správcovi!

Vznikla by tak situácia odporujúca princípu správy - evidovať, uchovávať, umožniť nahliadať do listín z
prílohyzápisnicepodľa§9bod5zákona183/1995Z.z.;správcabynemalmožnosťpredložiťsúduprílohy
z hlasovaní v konaní o zmene výsledku hlasovania. A tak prehlasovaný vlastník by sa len ťažko domohol
spravodlivého procesu. Nezmyselná situácia vzniká aj keď overovateľ odmietne podpísať zápisnicu
o hlasovaní. Výsledok je napriek tomu platný a vyjadrenie overovateľa, prečo zápisnicu nepodpísal,

nemusí byť vyvesené spolu so zápisnicou, lebo je len jej prílohou. Aby nevznikali nezmyselné situácie
aplikované nesprávnym právnym posúdením, čo zápisnica obsahuje a čo nie a kedy by slovo „zápisnica"
znamenalo niečo iné ako identické slovo „zápisnica" o dve vety ďalej v tom istom paragrafe a bode
zákona,prekladá2návrhyriešenia:1.Čoobsahujeatvorízápisnicuzápisnicoupopisujecelý§14abod5
Z.z.183/1995,nielenjehodruhápolovica,akotovnímaprvostupňovýsúd.2.Vostatnýchustanoveniach

zákon pod pojmom „zápisnica" rozumie zápisnica v rozsahu §14a bod 2 Z.z. 183/1995.

36. Žalovaný podaním zo dňa 22.08.2024 súdu predložil svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu
(odvolateľa) zo dňa 25.06.2024. Žalovaný naďalej považuje odvolanie za neopodstatnené a v celom
rozsahu sa pridržiava svojho vyjadrenia zo dňa 31.05.2024 k odvolaniu žalobcu zo dňa 28.02.2024

proti prvoinštančnému rozsudku sp. zn. 12C/29/2021 zo dňa 24.01.2024. S uvedeným rozsudkom sa
žalovaný plne stotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na ktorý správne
aplikoval príslušné právne predpisy.

37. Žalobca vo svojom vyjadrení opäť zopakoval svoje už predtým vznesené námietky, a to

nepodložené domnienky o manipulácii hlasovacími lístkami, nesúhlas s vykonaním (nezastavením) prác
narozvodoch,spochybňujepodpísanieizverejneniezápisnicezhlasovaniavbytovomdome,resp.tvrdí,
že zápisnica mala byť zverejnená spolu so všetkými hlasovacími lístkami. Uvádza aj nové tvrdenia, napr.
pochybnosť o dátume zverejnenia zápisnice. Predkladá tiež úvahu, že pri výklade právnej normy v tom
zmysle, že netreba zverejňovať spolu so zápisnicou aj jej prílohy by mohla nastať nejasnosť v pojme

„zápisnica" a vzniknúť situácia, kedy by zástupca štvrtiny vlastníkov nemusel odovzdať prílohy zápisnice
správcovi bytového domu, ktorý by tak nemal možnosť predložiť ich následne súdu. Žalovaný považuje
túto úvahu za nesprávnu, nakoľko správca má právo i povinnosť všetky dotknuté dokumenty viesť vo
svojej evidencii a následne ich v zmysle zákona archivovať, čomu nevyhnutne zodpovedá povinnosť
vlastníkov bytov (a ich zástupcov) tieto doklady svojmu správcovi poskytnúť a v prípade, ak by tak

neurobili, správca by sa mohol domáhať splnenia uvedenej ich povinnosti aj súdnou cestou.

38. Argumentácia žalobcu nadväzuje na doterajšie zdôvodňovanie žaloby zo strany žalobcu
bezpredmetnými nárokmi, napr. potrebou skontrolovať si v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. či nedošlo
k protiprávnemu konaniu pri vyhodnotení výsledkov písomného hlasovania" na základe čoho má mať

žalobca možnosť „rozhodnúť sa pre ďalší postup, napr. pre žalobu na konkrétne zodpovedné osoby pre
spôsobenú škodu či bezdôvodné obohatenie.

39. S uvedenými tvrdeniami žalobcu žalovaný vecne nesúhlasí. Pozornosť však upriamuje najmä na
skutočnosť, že argumenty žalobcu nesmerujú k preukázaniu žalobného nároku a s predmetom sporu

nesúvisia. Ak by aj hypoteticky boli niektoré tvrdenia žalobcu správne, nebol by to dôvod na vyhovenie
jeho žalobnému návrhu.40. Žalobca nemá právny titul na požadovanie opakovaného zverejňovania zápisnice. Ide o samoúčelnú
požiadavku, ktorá nemá oporu v platnej právnej úprave a ktorá ani nerieši žiaden praktický problém.
Ak žalobca má záujem o informácie, má možnosť uchádzať sa o ich získanie zákonným spôsobom, a

nie nepriamo prostredníctvom žaloby v nesúvisiacej veci. Ak žalobca nesúhlasí so znením schválených
uznesení, prípadne postupom z nich vyplývajúcim (napr. nepozastavenie prác), prislúcha mu zákonné
právo prehlasovaného vlastníka obrátiť sa na súd za účelom posúdenia správnosti a zákonnosti
výsledkov takéhoto hlasovania, a to buď lehote 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania, prípadne v
lehote 3 mesiacov od oznámenia výsledkov, ak nemal prehlasovaný vlastník možnosť sa o výsledku

hlasovania dozvedieť v lehote 30 dní od ich oznámenia. V konaní o takejto žalobe, podanej včas, by súd
posúdil všetky vznesené námietky žalobcu proti zneniu schválených uznesení a posúdil jeho žiadosť o
ich nahradenie rozhodnutím súdu. Účel žaloby, o ktorej prebieha toto konanie je však nejasný, pričom
jednoznačnenesmerujekvyriešeniunespokojnostižalobcusobsahomschválenýchuznesení.Žalovaný
považuje takúto žalobu za neopodstatnenú a jej zamietnutie za zodpovedajúce správnemu procesnému
postupu súdu.

41. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že samotné právo prehlasovaného (nespokojného)
vlastníka bytu obrátiť sa na súd závisí výlučne len od zverejnenia (oznámenia) výsledkov hlasovania,
a to bez ohľadu na to, či zverejnená zápisnica o písomnom hlasovaní mala napr. všetky zákonom
vyžadované náležitosti, prípadne, či boli spolu s ňou zverejnené aj prílohy. Zároveň informácia o tom,

kto a ako hlasoval, nie je pre prehlasovaného vlastníka bytu pre účely podania žaloby podľa § 14a ods.
8 zákona č. 182/1993 Z.z. právne významná a potrebná, keďže takáto žaloba prehlasovaného vlastníka
musí smerovať voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a to bez ohľadu
na to, či hlasovali alebo nehlasovali, prípadne ako hlasovali, a to z dôvodu, že rozhodnutie vlastníkov
prijaté formou písomného hlasovania zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

bytovom dome, a preto pasívne vecne legitimovanými subjektami sú všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov.

42.Žalovanýnavrhuje,abysúdpoposúdenívšetkýchuvedenýchskutočnostírozsudokprvoinštančného
súdu potvrdil ako správny a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v prospech

žalovaného.

43. Dňa 16.09.2024 prijal žalobca poštou listinu Mestského súdu Bratislava IV označenú ako „VEC
B3-12C/29/2021 výzva č.l. 164 + vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu č.l. 158 L:7/10". Ďalšími
listinami v poštovej obálke bol list Mestského súdu BA IV s oznamom, že doručuje žalobcovi na jeho

vedomie vyjadrenie žalovaného č.l. 158 a práve toto vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.08.2024. Žalobca
nenašiel žiadnu ďalšiu informáciu čoho by sa mala týkať„ výzva č.l. 164". Žalobca predpokladá, že ak súd
vyzval k niečomu žalobcu, tak najpravdepodobnejšie o reakciu na vyjadrenie žalobcu č.l. 158. Žalobca,
preto v dobrej viere, že práve túto výzvu naplní, v ďalšom bode zasiela svoje vyjadrenie k vyjadreniu
žalobcu č.l. 158 zo dňa 22.08.2024.

44. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že naďalej platí, že žalobca
potvrdzuje dôvody uvedené vo svojom odvolaní a trvá na nich. Svoje argumenty už v dostatočnej
miere súdu predložil. Taktiež má za to, že argumenty žalovaného sú jasné a ustálené. Avšak až na
argumentáciu žalovaného v bode 2 jeho vyjadrenia č.l. 158 zo dňa 22.08.2024. Žalovaný v tomto bode

reaguje na argumenty žalobcu vyplývajúce z §14a bodu 6 zákona č. 183/1995 Z.z. V tomto bode
zákona sú 3 vety. V prvej vete zákon žalovanému prikazuje zverejniť zápisnicu. To žalovaný a Mestský
súd Bratislava IV chápe ako „zápisnicu bez príloh". Avšak, keď zákon v tretej vete prikazuje štvrtine
vlastníkov doručiť zápisnicu napr. žalovanému ako správcovi, tak to už si žalovaný vysvetľuje ako
„doručiť zápisnicu aj s prílohami". Žalovaný tvrdí, že žalobca sa mýli, keď pod slovom „zápisnica" v prvej

vete a slovom „zápisnica" v tretej vete predmetného zákonného ustanovenie vníma identickú vec. Podľa
žalobcu tento nelogický a nesprávny názor sa žalovaný snaží podporiť argumentom, že má povinnosť
všetky dotknuté dokumenty domu viesť vo svojej evidencii, a že z toho vyplýva aj povinnosť štvrtiny
vlastníkov mu dokumenty poskytnúť. Žalovaný sa však dostáva do rozporu s vlastnou argumentáciu, s
ktorou uspel na prvostupňovom súde, pretože podľa §9 zákona č. 183/1995 Z.z. Spoločenstvo a správca

sú povinní evidovať a uchovávať všetky prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome vrátane zápisníc zo zhromaždení, schôdzí vlastníkov a výsledkov písomných hlasovaní vrátane
hlasovacích listín. Žalovaný ako správca teda neuchováva prílohy zápisníc, ktorých súčasťou sú
splnomocnenia či vyjadrenia overovateľov ako to pozná §14a bod 5 zákona č. 183/1995 Z.z. Spracovávazápisnicu, podľa vnímania žalovaného „zápisnicu bez príloh" a hlasovacie listiny. Nie splnomocnenia,
takže plnomocenstvá by nemal od štvrtiny vlastníkov právo žiadať. Takisto by nemal právo žiadať
vyjadrenia overovateľov, ktorý odmietli podpísať zápisnicu.

45. Žalobca taktiež nesúhlasí s argumentom, že zákonná povinnosť pre samotného žalovaného
podmieňuje zákonnú povinnosť pre štvrtinu vlastníkov a ani samotný žalovaný neuvádza, kde je
zakotvená takáto povinnosť pre vlastníkov. Žalovaný už asi predpokladá, čo bude nasledovať v bytovom
dome v prípade jeho úspechu v tomto konaní. Štvrtina vlastníkov zorganizuje písomné hlasovanie

o ukončení správcovstva žalovaného v bytovom dome. Žalovanému odovzdá zápisnicu s výsledkom
hlasovania. Žalobca na záver len opakuje zo svojho posledného vyjadrenia zo dňa 26.06.2024 na
základe výzvy súdu č.l. 146: Aby nevznikali nezmyselné situácie aplikované nesprávnym právnym
posúdením, čo zápisnica obsahuje a čo nie a kedy by slovo „zápisnica" znamenalo niečo iné ako
identické slovo „zápisnica" o dve vety ďalej v tom istom paragrafe a bode zákona, prekladám 2 návrhy
riešenia:

Čo obsahuje a tvorí zápisnicu zápisnicou popisuje celý §14a bod 5 Z.z. 183/1995, nie len jeho druhá
polovica, ako to vníma prvostupňový súd. V ostatných ustanoveniach zákon pod pojmom „zápisnica"
rozumie zápisnica v rozsahu §14a bod 2 Z.z. 183/1995.

46. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.03.2025, o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.

1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných
ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.
Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti
odvolania boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania.

47. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

48.Podľa§387ods.2CSP aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

49. Rozsudok súdu prvej inštancie, proti ktorému podal žalobca odvolanie, je vecne a právne správny,
je výsledkom správne a dostatočne vykonaného dokazovania a tiež správneho právneho posúdenia a

ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je dostatočné a správne a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza ďalšie dôvody.

50. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktorými by

sa súd prvej inštancie nezaoberal a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto
mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

51. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť opakovane zverejniť

zápisnicuzpísomnéhohlasovania,ktorévyhlásilvbytovomdomenaU.vtermínekonaniaod23.02.2021
do 07.03.2021 o konkrétnych otázkach, spoločne s jej prílohami, všetkými hlasovacími listinami a
príslušnými splnomocneniami a to tak, že ju umiestni na oznamovaciu tabuľu vo vstupnom vestibule vo
vchode domu na U. ulici č. XX v R. po dobu 30 dní. Žalobca tvrdil, že žalovaný zvyčajným spôsobom dňa
17.03.2021 zverejnil listinu o výsledku hlasovania a nazval ju ako zápisnica z vyhodnotenia písomného

hlasovania. Žalobca však túto listinu nepovažoval za zápisnicu v zmysle § 14a ods. 5 zákona č.
182/1993 Z.z., keďže neobsahovala prílohu - hlasovacie listiny a prípadné splnomocnenia. Na základe
toho žalobca vyzval predsedu žalovaného p. H. H., aby zverejnil aj individuálne hlasovacie listiny a
splnomocnenia,čožalovanýodmietolsodvolanímsanaGDPRaponúkolžalobcovi,žemumôžeukázaťjeho vlastnú hlasovaciu listinu. Vzhľadom na uvedené žalovaný si nesplnil svoju povinnosť podľa §
14a ods. 5 a 6 zákona č. 182/1993 Z.z., a preto znemožnil žalobcovi svojím konaním - nezverejnením
hlasovacích listín, obrátiť sa na súd do 30 dní od zverejnenia výsledkov hlasovania v zmysle § 14a ods.

8 zákona č. 182/1993 Z.z.,

52. Žalovaný tvrdil, že svoju povinnosť zverejniť zápisnicu obvyklým spôsobom už splnil dňa 17.03.2021,
pričom toto zverejnenie nebolo medzi stranami sporu sporné. Sporné bolo podľa žalovaného to, čo
malo byť obsahom tohto zverejnenia. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že okrem samotnej zápisnice a

výsledku hlasovania mali byť zverejnené aj všetky hlasovacie listiny a príslušné splnomocnenia, s čím
však žalovaný nesúhlasil, keďže podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. sa vyžaduje iba zverejnenie
zápisnice a výsledkov hlasovania a nie aj všetkých príloh zápisnice. Uviedol, že cieľom zverejnenia
uznesenia je, aby sa mali vlastníci možnosť s ním oboznámiť a prípadne podať žalobu v lehote počítanej
odo dňa zverejnenia. Mal za to, že zverejnením nemá dôjsť k odhaleniu identity hlasujúcich, ani ich
osobných údajov, keďže by tým došlo k ohrozeniu práva na ochranu osobných údajov, pričom by to

nemalo ani žiadny zmysel.

53. Podľa § 14a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení
neskorších predpisov, písomné hlasovanie sa uskutočňuje na hlasovacej listine alebo na viacerých
listinách, ktoré obsahujú úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené poradovými číslami,

termín hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho súhlas
alebo nesúhlas vyjadrený vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu hlasovania. Podpis vlastníka
bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia
prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome; zmluva o
spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné úradné osvedčenie pravosti

podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nevyznačí svoj názor na
hlasovacej listine, je hlas neplatný. Po vykonaní písomného hlasovania správca, predseda, rada alebo
zvolený zástupca aspoň jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok
hlasovania za účasti dvoch overovateľov.

54. V danom prípade žalobca tvrdil, že žalovaný zvyčajným spôsobom dňa 17.03.2021 zverejnil listinu o
výsledku hlasovania a nazval ju ako zápisnica z vyhodnotenia písomného hlasovania. Žalobca však túto
listinu nepovažoval za zápisnicu v zmysle § 14a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., keďže neobsahovala
prílohu - hlasovacie listiny a prípadné splnomocnenia. V zmysle ustanovenia § 14a ods. 4 zákona
182/1993 Z.z. písomné hlasovanie sa uskutočňuje na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách,

ktoré obsahujú úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené poradovými číslami, termín
hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho súhlas alebo
nesúhlas vyjadrený vlastnoručným podpisom s uvedením dátumu hlasovania. Podpis vlastníka bytu a
nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri
podpise, ktorí boli zvolení vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome; Po vykonaní písomného

hlasovania správca, predseda, rada alebo zvolený zástupca aspoň jednej štvrtiny vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch overovateľov.

55.Odvolacísúdzastávanázor,žesúdprvejinštanciesprávnedospelkzáveru,žežalobanaopakované
zverejnenie výsledkov hlasovania nie je dôvodná, pretože nebolo povinnosťou žalovaného zverejniť

zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami tak, ako žiadal žalobca v podanej žalobe,
pričom nezverejnenie jej príloh nemalo žiadny vplyv na právo žalobcu obrátiť sa na súd podľa § 14a
ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a ani na kontrolu zákonnosti procesu a výsledkov hlasovania, keďže
to zabezpečovali dvaja overovatelia. Ako vyplýva z ustanovenia § 14a ods. 4 uvedeného zákona,
podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja

overovatelia prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome.
Z tohto zákonného ustanovenia priamo vyplýva, kto je oprávnený a povinný potvrdiť správnosť podpisu
vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine a preto nebolo dôvodné toto právo
priznať žalobcovi v tomto konaní opakovaným zverejnením výsledkov hlasovania spolu s prílohami.
Rovnako správca v dome po vykonaní písomného hlasovania zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch

overovateľov. Overovateľmi v danom prípade boli H. L. a B. E. a tak správne súd prvej inštancie dospel
k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby keď v rozsudku uviedol, že nebolo povinnosťou žalovaného
zverejniť zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami tak, ako žiadal žalobca v podanej žalobe,
pričom nezverejnenie jej príloh nemalo žiadny vplyv na právo žalobcu obrátiť sa na súd podľa § 14aods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. a ani na kontrolu zákonnosti procesu a výsledkov hlasovania, keďže
to zabezpečovali dvaja overovatelia. Je potrebné tiež zdôrazniť, že v zmysle uvedeného ustanovenia
overovatelia boli zvolení vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, preto žalobca mal možnosť

zúčastniť sa na zvolení overovateľov a tak im prejaviť dôveru pri úkone hlasovania a aj pri zistení
výsledkov hlasovania. Správny bol preto záveru súdu, že nebol daný dôvod k opakovanému zverejneniu
výsledkov hlasovania, ktorého kontrola pri zistení výsledkov bola zabezpečená priamo vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v dome prostredníctvom zvolených overovateľov.

56. Podľa § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom v danom čase konania schôdze,
Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť ten, kto
schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania schôdze
vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie o
výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje
v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o spoločenstve

alebo zmluve o výkone správy.

57. V zmysle uvedeného ustanovenia zápisnicu a výsledok písomného hlasovania zverejnil žalovaný,
ako uviedol a potvrdil a najmä nenamietal žalobca, dňa 17.03.2021 a preto súd prvej inštancie správne
rozhodol,žeuloženiepovinnostiopakovaného zverejnenianebolopotrebnéavtomtokonanínazáklade

podanej žaloby dôvodné. Žalobca tak mal možnosť oboznámiť sa s výsledkami písomného hlasovania
a pokiaľ chcel mať informácie o kontrole podpisu ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome na hlasovacej listine, mohol navrhnúť svoje zvolenie za overovateľa, ktorý zároveň má byť
prítomný pri zistení výsledkov hlasovania. Prípadne, podľa § 14a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z.
spôsob zverejňovania, ktorý sa považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov

v dome upravia v zmluve o spoločenstve alebo zmluve o výkone správy, má možnosť ako vlastník v
budúcnosti navrhnúť sám spôsob zverejňovania výsledkov hlasovania. Inak, ako správne zistil súd prvej
inštancie, takáto kontrola je zverená overovateľom, ktorí boli zvolení v súvislosti s uvedeným písomným
hlasovaním. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu, že nebolo povinnosťou žalovaného zverejniť
zápisnicu o písomnom hlasovaní aj spolu s prílohami tak, ako žiadal žalobca v podanej žalobe, pričom

nezverejnenie jej príloh nemalo žiadny vplyv na kontrolu zákonnosti procesu a výsledkov hlasovania,
keďže to zabezpečovali dvaja overovatelia. Okrem toho žalobca mal možnosť podstupovať podľa § 14a
ods. 8 tohto zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť
sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má

právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo
zaniká. V danom prípade aj žalobca aj žalovaný zhodne uviedli, že výsledky hlasovania boli zverejnené
dňa 17.03.2021 a tak sa žalobca mal možnosť o nich dozvedieť.

58. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací

dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový
stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento
nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod
nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych
skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, rozhodol vo veci

vecne správne a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dôvodná.

59. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP

poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil. Odvolací súd nezistil pochybenie pokiaľ
ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, súd na zistený skutkový stav aplikoval správne

právne predpisy a vyvodil v danej veci aj správne právne závery, ktoré aj dostatočne vyložil a zdôvodnil.60. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym
záverom súdu prvej inštancie.

61. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd
posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalobcu, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej
inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.
Žalobca len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval pred súdom prvej inštancie, pričom na

dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným
súdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby

bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

62. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP, keď nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia
prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie;
účastníci, predovšetkým odvolateľ - žalobca, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že
iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé

konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01,
vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012,
7Cdo/56/2011).

63. Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu. Zásada priznania nároku na náhradu
trov konania sa riadi úspechom v danom spore. Je nepochybné, že žalovaný bol v konaní úspešný a
preto má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu okresný súd správne priznal. V tejto súvislosti potom
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne a práve

správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

64. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia s § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a pretože žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa

§ 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).