Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Saz/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100180
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouStankociovou,vprávnejvecižalobcu:

A. B., narodený X. XXXXXXXX XXXX, povolenie na pobyt č. B., C. D. E., bytom F. XXX/X, G., zastúpený
advokátskou kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6,
Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-162-15/2024-Ž
z 9. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračného úradu
ČAS: MU-PO-162-15/2024-Ž z 9. januára 2025, ktorým žalobcovi: A. B., D. H. D. I. B., nepredĺžil

poskytovanie doplnkovej ochrany zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-162-15/2024-Ž z 9. januára 2025 žalovaný nepredĺžil žalobcovi
poskytovanie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky podľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002
Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) z dôvodu podľa § 13c
ods. 2 písm. d) zákona o azyle.

2.Vodôvodnenírozhodnutiažalovanýuviedol,žežalobcovibolaprvýkrátposkytnutádoplnkováochrana
dňa 28. júna 2011 rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-705-23/PO-Ž-2010 na dobu jedného roka, ktorá mu bola
opakovane predlžovaná, keďže podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle naďalej pretrvávali.
3. Dňa 9. septembra 2024 požiadal žalobca opätovne o predĺženie doplnkovej ochrany na území
Slovenskej republiky, na čo s ním boli vykonané dňa 7. októbra 2024 a 10. decembra 2024 pohovory,
v rámci ktorých uviedol, že dôvodom jeho žiadosti je obava pred Talibancami ako aj obava z pomsty
rodiny, ktorej v roku 2010 pri bojovom umení zranil syna s následkom smrti.

4. V súvislosti s výpoveďou žalobcu si žalovaný zabezpečil informácie o krajine pôvodu, stanovisko
Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) a Vojenského spravodajstva k osobe žalobcu.
5. Dňa 2. decembra 2024 bolo žalobcovi doručené stanovisko SIS č. SIS-69/76-154-1/2024 (ďalej len
„neutajované stanovisko SIS“) v ktorom sa uvádza, že „Vo vzťahu k osobe menovaného uvádzame,
že SIS disponuje informáciami, podľa ktorých A. B., H. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganistan,
predstavuje bezpečnostné riziko spočívajúce v skutočnosti, že menovaný je dôvodne podozrivý
z vykonávania aktivít na úseku nelegálnej migrácie.“. Zároveň bolo žalovanému 22. októbra 2024

doručené stanovisko č. SIS-54/22-V-13-85/2024-S (ďalej len „utajované stanovisko SIS“) s konkrétnou
informáciou o osobe žalobcu podliehajúcou utajeniu v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ochrane utajovaných skutočností“), ktoré nie je súčasťou spisového materiálu, ale je
evidované u žalovaného v osobitnej evidencii utajovaných skutočností.
6. Žalovaný konštatoval, že z dostupných ako aj zo zabezpečených informácií vyplýva, že žalovaný

už v minulosti žalobcovi opakovane udelil doplnkovú ochranu, naposledy rozhodnutím ČAS: MU-
PO-336-13/2022-Ž z 3. novembra 2022 a to až do 8. novembra 2024, keďže podmienky uvedené v §
13a zákona o azyle pretrvávali. Z neutajovaného stanoviska SIS však vyplynulo, že žalobca predstavuje
bezpečnostné riziko, pričom tento aspekt žalovaný na účely žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany
posudzuje podľa ustanovenia § 19a ods. 10 zákona o azyle. Získaný sumár informácií vedie k záveru,

že v prípade žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť
Slovenskej republiky, a preto je potrebné jeho doplnkovú ochranu nepredĺžiť. K tomuto záveru dospel
žalovaný aj s ohľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63, podľa
ktorého žalovaný zvažuje relevantné aplikačné kritérium autonómne, teda bez viazanosti stanoviskami
SIS. Hoci žalovaný postupuje autonómne, nemôže pri vyhodnocovaní dôkazov v predmetnom konaní
opomenúť stanovisko SIS, ktorá z titulu jej poslania disponuje prostriedkami a schopnosťami odhaľovať

bezpečnostné riziká pre Slovenskú republiku.
7. V ďalšom žalovaný všeobecne popísal pôsobnosť SIS vo vzťahu k plneniu úloh vo veciach
ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických
a hospodárskych záujmov štátu, pričom všeobecne zhrnul nelegálnu migráciu ako protispoločenskú
činnosť ohrozujúcu základy demokratického právneho štátu, v dôsledku čoho je žalobca hrozbou pre

bezpečnosť Slovenskej republiky. Poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi preto nemôže byť vo
verejnom záujme. Po posúdení žiadosti žalobcu a po zabezpečení všetkých relevantných dôkazov
dospel žalovaný k záveru, že boli naplnené dôvody pre neposkytnutie doplnkovej ochrany ako to
predpokladáustanovenie§20ods.3zákonaoazyleatozdôvodupodľa§13cods.2písm.d)citovaného
zákona.

8. Nad rámec uvedeného žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie nemožno vnímať ako
rozhodnutie, v dôsledku ktorého by žalobca musel opustiť územie Slovenskej republiky, ale vo svojej
podstate ide iba o rozhodnutie, ktoré vylučuje žalobcu z poskytovania doplnkovej ochrany, pretože jej
nie je hodný.
II. Správna žaloba

9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
10. Po zrekapitulovaní skutkového stavu žalobca ozrejmil nosnú námietku podanej žaloby, ktorá spočíva
v nemožnosti, resp. odopretí oboznámiť sa s podstatnými dôvodmi nepredĺženia doplnkovej ochrany.

Žalobca poukázal na ustanovenie § 19a ods. 10 zákona o azyle, v zmysle ktorého si je žalovaný povinný
vyžiadať stanovisko SIS, ktoré bolo v predmetnom prípade chránené ako utajovaná skutočnosť v zmysle
zákona o ochrane utajovaných skutočností. Hoci v tejto súvislosti žalovaný spomína nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 z 15. marca 2023 a zdôrazňuje, že rozhodol
autonómne, opak je pravdou. Žalovaný rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany výlučne na základe

uvedeného stanoviska SIS, pričom z neho nie je zrejmé ani toľko, či toto stanovisko bolo pozitívne alebo
negatívne, resp., či obsahuje súhlas alebo nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany. Je zrejmé, že
obsahujeneurčitúinformáciu,žežalobcajedôvodnepodozrivýzvykonávaniaaktivítnaúsekunelegálnej
migrácie. Hoci možno predpokladať, že stanovisko nebolo súhlasné, každé administratívne rozhodnutie
musí byť formulované tak, aby neumožňovalo svojvoľný alebo neurčitý výklad. Na podporu svojich

argumentov poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 z 15.
marca 2023 a nález sp. zn. PL ÚS. 8/2016-131 z 12. decembra 2018.
11. Žalobca je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, nedostatočne odôvodnené vo
vzťahu k vyhodnoteniu jeho osoby ako nebezpečnej pre bezpečnosť Slovenskej republiky, pretože
vychádza výlučne zo stanoviska SIS, s ktorým žalobcu oboznámil iba formálne. Na základe akých zistení

a podkladov SIS toto dôvodné podozrenie vyplýva, nie je možné z administratívneho spisu žalovaného
zistiť. Žalobca bol osobne kontaktovaný pracovníkmi SIS po podaní žiadosti, ktorým jednoznačne
uviedol, že na území Slovenskej republiky sa nachádza od roku 2011 kedy mu bola prvýkrát poskytnutá
doplnková ochrana, pričom nikdy nebol trestne stíhaný ani vypočúvaný v súvislosti s nelegálnou
migráciou a nie je si vedomý žiadnych protiprávnych konaní. Na Slovensku žije usporiadaný život so

svojou rodinou.
12. Žalobca ďalej namietal, že v administratívnom konaní bol porušený základný princíp zachovania
rovnosti účastníkov konania, pretože nemal reálnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré
boli podkladom pre konštatovanie, že predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republikya teda pre vydanie napadnutého rozhodnutia, pričom jeho jedinou možnosťou obrany bolo popretie, že
by sa podieľal na činnosti týkajúcej sa nelegálnej migrácie v rámci ústneho pohovoru. Viac kvalifikovane
nebol schopný sa vyjadriť.

13. V tomto smere navyše žalovaný nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, z napadnutého rozhodnutia
nie je možné zistiť, či v predmetnom prípade došlo alebo dochádza ku konaniu žalobcu porušujúcemu
bezpečnosť Slovenskej republiky, pretože ani sám žalovaný o tom nemá vedomosť. Nie je preto možné
ani zistiť, či informácie pochádzajú z dôveryhodných zdrojov a či boli komparované s trestnou činnosťou
páchanou na úseku nelegálnej migrácie.

III. Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu
14. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný ktorý uviedol, že žalobcovi
nemohol umožniť oboznámiť sa s obsahom utajovaného stanoviska SIS (keďže nie je oprávnenou
osobou podľa § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností), pričom dôvod neposkytnutia
doplnkovej ochrany mu bol oznámený vo všeobecnej rovine, čo možno považovať za dostatočné. Ku
takto oznámenému dôvodu sa žalobca vyjadril, že rodina ho naučila, aby prevádzačstvo a dílerstvo

nikdy nerobil. Ak mu policajti prevádzačstvo pripisujú, nerozumie, prečo ho nikdy nechytili a nedokázali,
že prevádza. Potvrdil, že bol konfrontovaný s otázkou prevádzačstva pred 2 mesiacmi. Vysvetlil, že je
v kontakte s mnohými ľuďmi, najviac z Indie, Iránu, Pakistanu a iných krajín, ktorí údajne pracujú pre
jeho švagra, ktorý má taxislužbu. Žalobca im údajne tlmočí a vybavuje na úradoch rôzne veci, poistenie
a bankové účty. Títo cudzinci mu posielajú svoje doklady totožnosti ešte predtým, ako sa s nimi stretne.

15. Žalovaný skonštatoval, že opis aktivít žalobcu vzbudzuje vážne pochybnosti o zákonnom správaní
sa žalobcu. Prijímanie fotokópií dokladov totožnosti od neznámych cudzincov ešte predtým, ako došlo
ku ich stretnutiu, je podozrivé a naznačuje dôvodné podozrenie z aktivít v oblasti nelegálnej migrácie.
Výpoveď žalobcu je potvrdením informácie o bezpečnostnom riziku na úseku nelegálnej migrácie.
16. Vo vzťahu k námietke, že neutajené stanovisko SIS je strohé a obsahuje iba všeobecné vyjadrenie

týkajúce sa národnej bezpečnosti žalovaný uviedol, že toto obsahuje konkrétnu informáciu o oblasti
národnej bezpečnosti, v ktorej boli aktivity žalobcu zachytené, a to nelegálnu migráciu. V stanovisku
sa taktiež hodnotí nebezpečenstvo alebo zainteresovanie žalobcu v ohrozovaní tejto konkrétnej oblasti
ako dôvodné podozrenie. Neutajené stanovisko zrozumiteľne deklaruje, že SIS disponuje informáciami,
ktoré odôvodňujú neudelenie súhlasu s predĺžením doplnkovej ochrany.

17. K námietke žalobcu, že nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podkladom
napadnutého rozhdonutia uviedol, že žalobcovi bolo dňa 10. decembra 2024 sprístupnené neutajované
stanovisko SIS, ku ktorému sa vyjadril, pričom v rámci bezprostredne nasledujúceho ústneho pohovoru
žalobca potvrdil, že 2 mesiace pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol v osobnom kontakte
s políciou/pracovníkmi SIS vo veci prevádzačstva a teda mal možnosť nielen získať od týchto

príslušníkovinformáciealeajpríležitosťsaprednimikunimvyjadriť.Žalovanýdodal,žeprávnyzástupca
žalobcu ako osoba, ktorá by bola oprávnená podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností sa
oboznámiť s utajovanou skutočnosťou obsiahnutou v stanovisku SIS, toto svoje právo nevyužil.
18. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu a pochybnosti, či žalovaný vyhodnotil
utajované stanovisko SIS autonómne, žalovaný uviedol, že toto stanovisko obsahuje odôvodnenie

nesúhlasu s udelením medzinárodnej ochrany žalobcovi tým, že SIS disponuje vlastnými konkrétnymi
informáciami, ktoré dôvodne potvrdzujú bezpečnostné riziko. Žalovaný s týmito informáciami
konfrontoval žalobcu, z vyjadrení ktorého vyplynulo ich potvrdenie.
19. Ku vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku v ktorej zopakoval, že žalovaný
nerozhodolonepredĺženíposkytnutiadoplnkovejochranyautonómneatedabezviazanostistanoviskom

SIS, napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí aprobuje svoj postup odkazujúc na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 z 15. marca 2023. Iný podklad ako toto stanovisko
nebolo do konania zabezpečené. Žalobca pritom nikdy nebol zo strany orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovaný ani obvinený zo spáchania zločinu prevádzačstva. V konaní pred žalovaným nebol
žalobca zastúpený advokátom a tohto si zvolil až v konaní pred súdom. Pre krátkosť času nebolo možné

využiť ustanovenie § 35 zákona o ochrane utajovaných skutočností. Z neutajovaného stanoviska SIS
nie je zrejmé, či obsahuje súhlas alebo nesúhlas s predĺžením doplnkovej ochrany, pričom obsahuje iba
neurčitúinformáciu,žežalobcajedôvodnepodozrivýzvykonávaniaaktivítnaúsekunelegálnejmigrácie.
Vtomtorozsahu,preabsenciuzdôvodneniaexistencieaplikačnéhokritéria„nebezpečnýprebezpečnosť
Slovenskejrepubliky“jenapadnutérozhodnutienepreskúmateľné.Žalobcapokontaktovanípracovníkmi

SIS vypovedal, že na území Slovenskej republiky sa nachádza od roku 2011, nebol nikdy trestne stíhaný
ani vypočúvaný v súvislosti s nelegálnou migráciou a nie je si vedomý žiadnych protiprávnych konaní.
Na Slovensku žije usporiadaný rodinný život.20. Záver žalovaného, že kontakt žalobcu s cudzincami, ktorí mu posielajú doklady totožnosti,
predstavuje bezpečnostné riziko, nie je dôvodný a podporený ďalšími skutočnosťami, ktoré by svedčili,
že žalobca pracuje v prospech osôb vykonávajúcich nelegálnu migráciu. Samotnými aktivitami žalobcu

ako ich popísal žalovaný resp. SIS nedochádza k trestnej činnosti v podobe participovania na nelegálnej
migrácii.
IV. Skutkové a právne závery správneho súdu
14. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10,
§13ods.3,§17písm.a)SSP]vkonaníosprávnejžalobevoveciachazylu,zaisteniaaadministratívneho

vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa
stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že
správna žaloba je dôvodná.
15.Ožaloberozhodolbeznariadeniapojednávaniadňa30.apríla2025,nakoľkobolisplnenépodmienky

podľa§137ods.4SSPaanijedenzúčastníkovkonaniaonariadeniepojednávanianepožiadal.Správny
súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Správny súd sa pred rozhodnutím
oboznámil s obsahom utajovaného stanoviska SIS. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia
bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
webovom sídle správneho súdu.

16. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi
nepredĺžil už skôr poskytnutú (prvýkrát v roku 2011) a opakovane predlžovanú doplnkovú ochranu
z dôvodu pretrvávania podmienok podľa § 13a zákona o azyle. Výlučným podkladom rozhodnutia
bolo utajované stanovisko SIS vyžiadané žalovaným podľa § 19a ods. 10 zákona o azyle, obsahujúce
informáciu podliehajúcu utajeniu podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, že žalobca

predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky, čo bolo následne pretavené do
negatívneho záveru podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle. Informácia podliehajúca utajeniu bola
zhrnutá do všeobecného konštatovania obsiahnutého v neutajovanom stanovisku SIS, že žalobca je
dôvodne podozrivý z vykonávania aktivít na úseku nelegálnej informácie, pričom v tomto rozsahu bol
dôvod neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi oznámený a následne pretavený do odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia.
17. Žalobca v správnej žalobe uplatnil viacero námietok, sústrediac sa predovšetkým na
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže žalovaný
mu iba všeobecne oznámil dôvody neposkytnutia doplnkovej ochrany, vychádzajúc zo stanoviska SIS,
pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či toto stanovisko skutočne posudzoval autonómne,

a teda, či skúmal aj iné podklady na základe ktorých dospel ku záveru, že žalobca predstavuje
nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.
18. Správny súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku cudzincom ako žiadateľom o azyl, o poskytnutie
doplnkovej ochrany alebo v prípade ich administratívneho vyhostenia, a ich právu oboznámiť sa
s utajovanou skutočnosťou tvoriacou podklad rozhodnutia, existuje už ustálená rozhodovacia prax

SúdnehodvoraEurópskejúnieakoajEurópskehosúdupreľudsképráva(napr.B.aJ.v.K.L.,A.M.K.L.,
N. M. K. L., D. O. a J. H. v. Spojené kráľovstvo), z ktorej vyplýva, že aj keď právo na prístup k podkladom
v spise nie je právom absolútnym a v správnom ako aj súdnom konaní môžu existovať protichodné
záujmy, ktoré je potrebné vyvažovať (ochrana národnej bezpečnosti) k právam cudzinca, obmedzenia
možnosti procesnej ochrany cudzinca však nesmú zasiahnuť do samotnej podstaty práv chránených v

článku 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru. Ak teda dôjde k obmedzeniam, cudzincovi musí byť daná účinná
možnosť predložiť dôvody proti správnemu rozhodnutiu, resp. musí byť chránený pred svojvôľou. Iba
obmedzenia, ktoré budú riadne odôvodnené a dostatočne kompenzované, môžu obstáť (P. a P. proti
Rumunsku, §§ 130 - 133; spolu s nadväzujúcou judikatúrou, napr. rozsudok ESĽP z 09. marca 2021,
Hassine proti Rumunsku, sťažnosť č. 36328/13). Hoci podľa okolností môže byť cudzincovi odoprené

právo na prístup k utajeným materiálom, neznamená to, že mu správny orgán neoznámi vôbec nič.
Správne orgány musia informovať cudzincov aspoň o podstate vznesených obvinení („substance of the
accusations“, „la substance des reproches“, pozri P. a P. proti Rumunsku, § 151, porov. § 153 tamtiež).
Rovnako judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok veľkej komory Súdneho dvora Európskej
únie zo 4. júna 2013, ZZ proti Secretary of State for the Home Department, C-300/11) vyžaduje, aby

cudzinec bol oboznámený aspoň s podstatou dôvodov (angl. „the essence of the grounds“, franc. „la
substance des motifs“), na základe ktorých štát voči cudzincovi vykonal nejaké opatrenia, ako je napr.
ukončenie pobytového titulu alebo odopretie vstupu.19. Správny súd s ohľadom na uvedené dospel k názoru, že žalobca sa skutočne mohol oboznámiť
nanajvýš so všeobecnou podstatou utajovanej skutočnosti, pretože mu nesvedčia zákonné licencie
podľa ustanovenia § 35 zákona o ochrane utajovaných skutočností na to, aby sa oboznámil priamo

s utajovanou písomnosťou, prípadne so všetkými listinami s ňou súvisiacimi. Skutočnosť, že si v konaní
pred žalovaným nezvolil advokáta, ktorému by postupom podľa citovaného ustanovenia bolo možné
utajované stanovisko SIS sprístupniť, nemožno pričítať na ťarchu žalovanému, resp. by malo za
následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Správny bol preto postup žalovaného, ktorý reflektujúc na recentnú rozhodovaciu prax správnych

súdov, oboznámil žalobcu aspoň s podstatou utajovanej skutočnosti (a nie s jej úplným a detailným
znením), a teda dôvod, pre ktorý nebola žalobcovi predĺžená doplnková ochrana mu bol vo všeobecnej
rovine oznámený. Zároveň bolo žalobcovi umožnené sa ku takto poskytnutému dôvodu nepredĺženia
doplnkovej ochrany vyjadriť. Žalobca túto možnosť využil a odvíjajúc sa od všeobecne oznámeného
dôvodu poskytol argumentáciu podľa neho vyvracajúcu uvedené zistenia.
21. Rovnaké závery o správnosti postupu už nebolo možné konštatovať vo vzťahu k spôsobu

vyhodnotenia utajovaného stanoviska SIS resp. k zachyteniu úvah v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, ako s týmto stanoviskom žalovaný pracoval. Sám pritom poukázal na nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 z 15. marca 2023 ktorým bol vyhlásený nesúlad
pôvodného ustanovenia § 19a ods. 10 zákona o azyle (v znení účinnom do 26. mája 2023). Absencia
úvah o vyhodnotení utajovaného stanoviska SIS, resp. jeho nekritickom prevzatí a založení rozhodnutia

žalovaného výlučne na takomto stanovisku (čím sa rozhodovanie o žiadostiach cudzincov de facto
presunulo na SIS) bolo typické práve pred vydaním spomínaného nálezu, kedy bol žalovaný striktne
viazaný stanoviskom SIS o súhlase alebo nesúhlase s udelením azylu alebo poskytnutím doplnkovej
ochrany, pričom kvalitatívnu ani kvantitatívnu stránku stanoviska nijako nevyhodnocoval.
22. V zmysle bodu 85 predmetného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky „... bezpečnostné

záujmy Slovenskej republiky budú naďalej pri rozhodovaní o azyle a o doplnkovej ochrane zabezpečené
obligatórnym vyžiadaním si stanoviska Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva
(§ 19a ods. 9 zákona o azyle v redukovanom znení). Rozdiel oproti skoršej (ústavne nesúladnej)
zákonnej úprave spočíva v tom, že meritórne rozhodujúci orgán (Migračný úrad Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky) bude zvažovať relevantné aplikačné kritérium [„nebezpečného pre bezpečnosť

Slovenskej republiky“ na základe týmto nálezom nedotknutej úpravy § 13 ods. 5 písm. a), resp. § 13c
ods. 2 písm. d) zákona o azyle] autonómne, teda bez viazanosti stanoviskom Slovenskej informačnej
služby a Vojenského spravodajstva. To umožní nielen reálny presun rozhodovania vo veci samej na
orgán verejnej správy, ktorému je v správnom konaní zákonom kompetenčne zverený, ale aj naplnenie
materiálnej možnosti súdnosprávneho prieskumu takého rozhodnutia, aktuálne eliminovanej kogentným

znením § 13 ods. 5 písm. c) a § 13c ods. 4 písm. a) zákona o azyle (absolutizujúcim pre rozhodovanie
v azylovom konaní stanoviska Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva ako fakticky
meritórne rozhodujúceho orgánu).“.
23. Správny súd z uvedeného vyvodil, že k osvedčeniu existencie kritéria nebezpečenstva pre
bezpečnosť Slovenskej republiky už nepostačuje strohý odkaz na stanovisko SIS bez ďalšieho, ale

žalovaný je povinný toto stanovisko vyhodnotiť ako akýkoľvek iný podklad rozhodnutia a to v súvislosti
s inými podkladmi resp. dôkazmi, napríklad práve vyjadreniami žalobcu, ktorý informácie, hoci mu
oznámené iba vo všeobecnej rovine, rozporoval. Správnemu súdu je zrejmé, že pre žalovaného môže
byť pomerne náročné vyhodnotiť pravdivosť informácií obsiahnutých v stanovisku SIS podliehajúcich
utajeniu a preto by sa mal zamerať predovšetkým na posúdenie, či možno takéto stanovisko

a informácie v ňom obsiahnuté považovať za dôveryhodné, relevantné, konzistentné a teda ako celok
na účely rozhodovania o žiadosti upotrebiteľné. Pokiaľ totiž logické vyjadrenia cudzinca poskytujú
náznak spochybnenia dôveryhodnosti utajovanej skutočnosti a dosahujú intenzity naznačujúcej, že
informácie obsiahnuté v stanovisku (ako jediný podklad rozhodnutia) popri jeho vyjadreniach neobstoja,
žalovaný je povinný zabezpečiť ďalšie dôkazy alebo doplňujúce informácie, ktoré vzniknuté nedostatky

odstránia. Ani v prípade stanoviska SIS obsahujúceho utajované informácie totiž nemožno automaticky
prezumovať ich správnosť.
24. Ku posudzovaniu podkladov, ktoré majú charakter utajovanej skutočnosti zabezpečenej v rámci
činnosti obdobných orgánov, ako je SIS, existuje už ustálená rozhodovacia prax českých správnych
súdov, pričom napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Azs 52/2024

– 54 z 26. apríla 2024 vyslovil upotrebiteľný záver, že. „Dosavadní judikatura již také vyžaduje, aby
utajované informace obsahovaly popis zdroje získaných informací a způsobu jejich získání, včetně
popisu okolností a důvodů, pro které má policejní nebo zpravodajská služba uvedené informace
za věrohodné. Smyslem a účelem soudní kontroly rozhodování, které je založeno na utajovanýchinformacích, je především zajistit, aby k tomu byly používány pouze informace skutečné a věrohodné
a aby tyto informace poskytovaly dostatečně přesný a spolehlivý skutkový základ pro právní posouzení
věci (srov. rozsudek ze dne 12. 3. 2020, č. j. 2 Azs 259/2019 - 28, či ze dne 22. 9. 2021, 1 Azs

153/2021 - 78). Otázka věrohodnosti a přesvědčivosti utajovaných informací je v rámci soudního
přezkumu klíčová právě proto, že sám účastník řízení nemůže jejich obsahu jakkoliv oponovat, například
namítat, že uváděné skutečnosti se nestaly nebo probíhaly jinak. Soud je tak postaven do situace, v
níž nahrazuje jinak běžné kontradiktorní schéma soudního řízení, avšak o skutečnostech obsažených
v utajované informaci sám nemá rovněž dostatečné povědomí (dokonce je má nižší než žalobce a

původce utajované informace), přičemž ale v rámci soudního přezkumu musí aprobovat věrohodnost a
relevanci těchto skutečností (srov. rozsudek ze dne 31. 8. 2023, č. j. 1 Azs 87/2023 - 32, č. 4518/2023
Sb. NSS).“
25. V intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/2020-63 z 15.
marca 2023 je však v prvom rade povinnosťou žalovaného zvážiť a vyhodnotiť kritérium existencie
nebezpečenstva pre bezpečnosť Slovenskej republiky podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle,

pričom súdny prieskum (eventuálne) pristúpi až následne. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Rozhodnutie správneho
orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení
dôkazov, ktoré vykonal ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov, na základe

ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu je
v rozpore s § 52 zákona o azyle v spojení s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a takéto rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zároveň, správny súd reflektuje, že nedostatky odôvodnenia
vo vzťahu k nedostatočnému osvedčeniu existencie kritéria nebezpečenstva pre bezpečnosť Slovenskej
republiky a nevyhodnoteniu výpovede žalobcu sa žalovaný snažil odstrániť, a svoje úvahy ozrejmiť,

vo vyjadrení k správnej žalobe. Aj v tomto prípade však judikatúra poskytuje jednoznačné závery, že
vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným
dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha
spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty správneho orgánu
nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup

a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec
preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende
vymedzenej zákonom (napr. rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 18.03.2016, sp. zn. 10Sza/6/2016,
rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21.06.2016 sp. zn. 10Sza/13/2016).
26. V kontexte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žalovaný uspokojil iba so

všeobecným konštatovaním, že utajované stanovisko SIS obsahuje informácie z ktorých možno vyvodiť
dôvodné podozrenie, že žalobca predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky.
Pokiaľ aj žalovaný zdôraznil, že hoci rozhoduje autonómne, no nemôže pri vyhodnocovaní dôkazov
opomenúť stanovisko SIS, takéto vyhodnotenie následne vôbec nevykonal, resp. z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia to nevyplýva. Toto navyše nevyhodnotil v kontexte s tvrdeniami žalobcu,

ktorými sa pokúšal vyvrátiť dôvody nepredĺženia doplnkovej ochrany oznámené mu vo všeobecnej
rovine. Hoci žalobca na vyvrátenie informácií obsiahnutých v neutajovanom stanovisku SIS môže
ponúknuť často iba svoje tvrdenia, neznamená to, že žalovaný ich môže úplne odignorovať a nepostaviť
ich do kontrastu k utajovanej skutočnosti. Vyjadrenia žalobcu nemôžu byť bez ďalšieho považované
za bezpredmetné. V predmetnom prípade pritom žalobca predostrel argumentáciu hodnú zamyslenia

sa, keď poukázal na skutočnosť, že hoci mu je pričítaná činnosť na úseku nelegálnej migrácie, nebol
doposiaľ riešený ani trestne stíhaný orgánmi činnými v trestnom konaní.
27. V záujme zdôrazniť potrebu svedomitého prístupu ku posudzovaniu žiadosti žalobcu o predĺženie
doplnkovej ochrany súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky z 22. júla 2022, sp. zn. 1Sak/12/2022 v obdobnej právnej veci týkajúcej sa cudzinca, ktorý mal

predstavovať bezpečnostné riziko a ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiaval dlhodobo a bez
akýchkoľvek excesov. V tomto rozsudku kasačný súd zdôraznil, že mal zo súdneho a administratívneho
spisu preukázanú čitateľnú a prehľadnú cudzineckú históriu žalobcu, ktorý sa na území Slovenskej
republiky dlhoročne zdržuje legálne, zo spisu nevyplýva, že by mal žalobca akékoľvek problémy
so zákonom a záväzkami voči Slovenskej republiky (daňové, colné povinnosti atď.), či s plnením

povinnosti na úseku pobytu cudzinca. Na území Slovenskej republiky je riadne pracovne, podnikateľsky
aj spoločensky integrovaný, preto kasačnému súdu nebolo zrejmé, ako by mal na území Slovenskej
republiky ohrozovať bezpečnosť, ak sa tu doteraz dlhodobo a bezproblémovo zdržiaval po dobu 30
rokov. Aj v predmetnom prípade má žalovaný rozsiahly administratívny spis, ktorý mapuje život žalobcuna území Slovenskej republiky počínajúc rokom 2011. Nemožno teda opomenúť ani časový charakter,
že žalovaný takmer 15 rokov kontinuálne nachádzal dôvody, pre ktoré bolo možné žalobcovi doplnkovú
ochranupredĺžiť,naposledyvroku2022.Správnysúdnepopiera,žemôžuskutočneexistovaťinformácie

z ktorých dôvodne vyplýva záver, že žalobca vykonával aktivity na úseku nelegálnej migrácie, no to
nezbavuje žalovaného povinnosti vyhodnotiť aj správanie sa žalobcu, ktorý je na území Slovenskej
republiky etablovaný už niekoľko rokov bez najmenších problémov.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky je potrebné skonštatovať, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a najmä nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm.

d) SSP] v dôsledku čoho správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
29. V zmysle vyššie uvedených záverov bude žalovaný v novom konaní povinný autonómne
vyhodnotiť utajované stanovisko SIS a to aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, predovšetkým
s vyjadrením žalobcu, a v prípade, že žalovaný opätovne dospeje k názoru, že sú splnené podmienky
podľa § 13c ods. 2 písm. d) zákona o azyle, v odôvodnení nového rozhodnutia v súlade s

požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, sa zrozumiteľne vysporiada
s otázkou, či toto stanovisko poskytuje dostatočný podklad pre konštatovanie, že žalobca predstavuje
nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky a závery tam uvedené sú tak presvedčivé, že ani
vyjadrenia žalobcu nemôžu takúto dôvodnú pochybnosť vyvrátiť. V prípade, ak žalovaný nadobudne
pochybnosti o dôveryhodnosti, relevancii alebo presvedčivosti utajovaného stanoviska SIS, napríklad

pre absenciu zdrojov, časového rámca zistených skutočností alebo neuvedenia prostriedkov, akými SIS
ku zisteniam o existencii nebezpečenstva pre bezpečnosť Slovenskej republiky dospela, nič mu nebráni
dopytovať SIS o doplňujúce informácie alebo podklady, a to práve v záujme autonómneho posúdenia
a vyhodnotenia takéhoto stanoviska. Žalovaný však zároveň prihliadne na skutočnosť, že žalobca nemá
reálnu možnosť závery obsiahnuté v neutajovanom stanovisku SIS vyvrátiť inak, ako svojimi logickými

a pravdivými tvrdeniami.
30. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP.
31. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [§ 443 ods. 1 SSP a § 444 ods. 1 SSP].
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej

vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446 ods.
2 písm. d) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm.
a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) [písm. b)]; je žalovaným Centrum
právnej pomoci [písm. c)].