Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-13S/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200120
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200120.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej (sudkyňa spravodajkyňa), v
právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02
Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: JUDr. Ján Tkáč, advokát, Tkáč & Partners s. r. o.,
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ EKORAJ
ĎURĎOVÉ, s. r. o., so sídlom Mládežnícka 108, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 711 787, 2/ Obec
Ďurďové, Ďurďové 27, 018 22 Ďurďové, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

OU-TN-OOP3-2023/003516-009 zo dňa 03. 03. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie z a m i e t a.

III. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový
správny orgán“) ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona č.525/2003 Z. z. o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v spojení s § 56
písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“ alebo „zákon č. 24/2006 Z.

z.“), rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. spisu OU-PB-OSZP-2022/004799-017 zo dňa
04. 10. 2022 rozhodol podľa § 29 ods. 11 zákona EIA, po vykonaní zisťovacieho
konania pre zmenu navrhovanej činnosti „Predajňa mäsa a hotových výrobkov“ a „Chladiaca miestnosť“
navrhovateľa EKORAJ ĎURĎOVÉ, s. r. o., so sídlom Mládežnícka 108, 017 01 Považská Bystrica, IČO:
47 711 787 (ďalej len „ĎÚK 1/“), uvedenú v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktorá
sa bude realizovať v katastrálnom území obce Ďurďové, na pozemku KN – E par. č. 548, KN – E par.
č. 553 tak, že sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.

2. V súlade s ust. § 29 ods. 13 zákona EIA určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu
zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to: 1. Dopravné cesty a manipulačné plochy
pravidelnečistiťaudržiavaťdostatočnúvlhkosťpovrchovnazabránenie,aleboobmedzenieuvoľňovaniu
prachových častí do ovzdušia; 2. Odpady, ktoré budú vznikať počas výstavby zhromažďovať a triediťpodľa druhov v mieste ich vzniku, prednostne ich zhodnotiť v rámci vlastnej výstavby a zabezpečiť
zneškodnenie nepoužiteľného odpadu spôsobom na to určeným podľa ustanovení zákona č. 79/2015
Z.z.oodpadoch;3.Zaťaženieokoliahlukomprirealizáciinavrhovanejčinnostizabezpečiťtak,abyneboli

prekročené prípustné limity expozície hluku.
3. Prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska
povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, významu
očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení
navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na

životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom zobral do úvahy súčasný stav životného prostredia v
dotknutom území a skutočnosť, že navrhovaná činnosť nezasahuje do chránených území európskeho
významu Natura 2000. Pri rozhodovaní použil kritériá podľa prílohy číslo 8a zákona EIA. Na základe
získaných výsledkov uviedol, že navrhovaná činnosť v posudzovanom území neprináša žiadne
významnéenvironmentálnedopady,prektorébybolopotrebnéstanoviťďalšípostuphodnoteniavplyvov
na životné prostredie.

4. Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadal na stanoviská povoľujúceho orgánu
a dotknutej obce. K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti bolo doručených celkom 5 stanovísk a
vyjadrení od orgánov štátnej správy, samosprávy a verejnosti. Všetky subjekty vyjadrili kladný postoj
k navrhovanej činnosti, nepoukázali na zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok
ochrany verejného zdravia a z ich stanovísk nevyplynulo, že je predpoklad očakávaných vplyvov

na životné prostredie a zdravie takého významu, aby vzniesli požiadavku na ďalšie posudzovanie
navrhovanej činnosti. Trenčiansky samosprávny kraj Trenčín, Okresný úrad Trenčín, odbor starostlivosti
o ŽP, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, Okresný úrad
Považská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, Okresný úrad Považská Bystrica,
odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek ochrany ovzdušia, Okresný úrad Považská Bystrica, odbor

starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy, Slovenská inšpekcia životného prostredia,
inšpektorát Žilina a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR svoje písomné stanoviská
k zmene navrhovanej činnosti v zákone stanovenom termíne do termínu vydania prvostupňového
rozhodnutia nedoručili. V zmysle § 29 ods. 9 zákona EIA sa táto skutočnosť považuje za súhlasné
stanovisko. Všetky opodstatnené pripomienky orgánov štátnej správy a dotknutej verejnosti vyplývajúce

zuskutočnenéhozisťovaciehokonaniabolizapracovanédoprvostupňovéhorozhodnutiaabudúriešené
v rámci následných povoľovacích konaní a pri realizácii navrhovanej činnosti.
5. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal pripomienkami žalobcu k zmene navrhovanej činnosti a
požiadal ĎÚK 1/ listom č. OU-PB-OSZP-2022/004799-011 zo dňa 20. 04. 2022 o doplňujúce informácie
na objasnenie pripomienok vyplývajúcich zo stanovísk doručených v procese posudzovania. ĎÚK 1/

zaujal stanovisko k pripomienkam listom zo dňa 12. 05. 2022. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa
16. 05. 2022 informoval účastníkov konania o sprístupnení podkladov k vydaniu rozhodnutia a možnosti
zaslania písomnej konzultácie k zverejnenej dokumentácii a k zverejneným podkladom rozhodnutia
do 5 pracovných dní od doručenia upovedomenia. Prvostupňový správny orgán v zisťovacom konaní
nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 Správneho poriadku, nakoľko si to povaha veci nevyžadovala.

6. Prvostupňový správny orgán na základe komplexného preskúmania predloženého oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti, doručených vyjadrení a stanovísk a zhodnotenia celkovej úrovne ochrany
životného prostredia nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné
prostredie a zdravie obyvateľov. Uviedol, že realizáciou zmeny navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú

také významné negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok zhoršenie stavu jednotlivých zložiek
životného prostredia a zdravia obyvateľstva v dotknutom území oproti súčasnému stavu, ktoré by bolo
potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA a komplexné výsledky zisťovacieho konania nepoukázali
na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v
oblasti životného prostredia. Konštatoval, že pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov,

vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebude mať zmena navrhovanej činnosti významný
negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a uviedol, že zmenu navrhovanej činnosti
za plného rešpektovania všetkých zákonom stanovených požiadaviek je možné odporučiť na realizáciu.
7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2023/003516-009 zo dňa 03. 03. 2023 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.Žalovanýakoodvolacíorgánsaplnestotožnilsposúdenímnavrhovanejčinnostiprvostupňovým
správnym orgánom, pričom konštatoval, že vydané prvostupňové rozhodnutie je zákonné a vecne
správne a námietky žalobcu sú neodôvodnené a neopodstatnené.8. K odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že prvostupňový správny orgán podrobne na niekoľkých
stranách (str. 14 až 17) odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyhodnotil kritériá uvedené v prílohe
číslo 10 zákona EIA vychádzajúc z predložených podkladov rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že

prvostupňový správny orgán postupoval v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA a primerane posúdil
zmeny navrhovanej činnosti, s ohľadom na kritériá uvedené v prílohe číslo 10 zákona EIA. Uviedol,
že v prípade zisťovacieho konania má prvostupňový správny orgán kompetenciu konať v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanovuje zákon EIA. Prvostupňový správny orgán rozhoduje v zisťovacom konaní
o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, na základe primeraného

použitia kritérií pre zisťovacie konanie z prílohy číslo 10 zákona EIA a zároveň prihliada na stanoviská
povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov, dotknutej obce, rezortného orgánu a dotknutej verejnosti.
Prvostupňový správny orgán nerozhoduje v zisťovacom konaní o posudzovaní zmeny navrhovanej
činnosti na základe iných osobitných predpisov. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán
si zadovážil dostatok podkladov rozhodnutia, dôsledne preskúmal skutkový stav, pričom zadovážené
podklady rozhodnutia odôvodňovali rozhodnúť tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti odvolaním

napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že ĎÚK 1/ si splnil svoje zákonné povinnosti tým, že
predložil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy číslo 8a zákona EIA a
poskytolprvostupňovémusprávnemuorgánupožadovanédoplňujúceinformácie.Prvostupňovýsprávny
orgán oznámil začiatok zisťovacieho konania, t. j. zverejnil požadované informácie pre verejnosť,
vyžiadal si stanoviská dotknutých orgánov, dotknutej obce a povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu,

s podkladmi pred vydaním rozhodnutia oboznámil účastníkov konania, pričom im dal možnosť vyjadriť
sa k nim, preskúmal predložené oznámenie zmysle kritérií v prílohe číslo 10 zákona EIA, prihliadal
aj na doručené stanoviská a vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania o súlade s náležitosťami
definovanými v § 47 Správneho poriadku, v ktorom určil podľa § 29 ods. 13 zákona EIA podmienky na
zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie. V zmysle uvedeného

mal žalovaný za to, že si prvostupňový správny orgán splnil všetky zákonné povinnosti.
9. Vady v prvostupňovom konaní, ktoré boli procesného charakteru, žalovaný v zmysle §
59 ods. 1 Správneho poriadku zákonným postupom odstránil (str. 4 a 5 napadnutého rozhodnutia) a
námietky žalobcu vyhodnotil v celom rozsahu ako neopodstatnené. Uviedol, že rozhodnutie vydané
v procese EIA je podkladovým rozhodnutím v následných povoľovacích konaniach. Konštatoval, že

rozhodnutímvydanýmvzisťovacomkonanísauskutočnenienavrhovanejčinnostiaumiestneniezámeru
nepovoľuje ani nezakazuje. Rozhodnutie nezbavuje ĎÚK 1/ povinnosti obstarať si pred realizáciou
svojho zámeru všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi a splniť všetky
podmienky stanovené právnym poriadkom. Uviedol, že potrebné súhlasy a povolenia musí ĎÚK 1/
získať v samostatných povoľovacích konaniach, pričom až v týchto konaniach budú príslušné orgány

rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.
Žalobné body
10. Žalobou zo dňa 03. 05. 2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca uviedol,
že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca

má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP); je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

11. Žalobca ohľadom argumentácie z hľadiska porušenia hmotného práva (bod 4.1 žaloby) uviedol,
že žalobcovi vychádzajúc z článku 4 Aarhurskeho dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej

únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí, vždy išlo o úplné, presné a správne
informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné
prostredie bude mať. Žalobca zvolil postup, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania, najmä určením
zásad, ktoré by realizátor bol povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca s poukazom
na ust. § 20a, 24 ods. 2, § 29 ods. 3 a 13 zákona EIA namietal, že prvostupňový orgán nesprávne

aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona EIA a podmienky rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 resp. § 37 ods.
5 zákona EIA vyplývajúce zo stanovísk verejnosti neboli zapracované medzi záväzné environmentálne
opatrenia buď vôbec alebo nedostatočne. Nebolo náležite vysvetlené, prečo opatrenia navrhované
žalobcom neboli uložené v zmysle § 20a zákona EIA.12. Žalobca ohľadom argumentácie z hľadiska porušenia procesného práva (bod 4.9 až 4.12. žaloby)
uviedol, že žalovaný konal v rozpore s § 3 ods. 4, 5 a § 4 ods. 2 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

Žalobca (bod 4.13 žaloby) primárne poukázal na skutočnosť, že nezákonnosť rozhodnutia spočíva v
jeho nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti. Uviedol, že správny orgán mechanicky prepísal niektoré
kapitoly zo zámeru navrhovateľa, ktoré sa názvami zhodujú s kritériami podľa prílohy číslo 10 zákona
EIA. Nezákonnosť rozhodnutia teda spôsobil správny orgán svojím postupom, kedy neaplikoval vlastnú
rozhodovaciu právomoc, ale len mechanicky opísal text zo zámeru. Nie je zrejmé, ktoré časti správny

orgán prevzal zo zámeru a ktoré kritériá podľa prílohy č. 10 zákona EIA overil vlastnou rozhodovacou
činnosťou.

13. Namietal, že v zmysle § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom, či navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovaná podľa zákona EIA, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10 k zákonu EIA a správny orgán má prihliadať na kritériá uvedené v tejto prílohe.

Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu neobsahuje identifikáciu, ktoré
kritériá podľa prílohy číslo 10 k zákonu EIA správny orgán pri rozhodovaní použil a ako ich vyhodnotil.
Taktiež ich neoznačil k jednotlivým častiam životného prostredia. Uviedol, že správny orgán si nemôže
selektívne vyberať, ktoré osobitné právne predpisy využije a ktoré nie, pretože je povinný aplikovať
všetkyprávnepredpisytýkajúcesaochranyjednotlivýchčastíživotnéhoprostredia.Poukázalnačlánok2

ods.2ÚstavySRauviedol,ževýrokrozhodnutiaoďalšomneposudzovanínebolpodporenýkonkrétnymi
osobitnými zákonmi, ktoré by ho odôvodňovali a preto nebolo rozhodnuté v zmysle § 29 ods.
3 zákona EIA.

14. Poukázal na skutočnosti, že podmienky, ktoré správny orgán určil ako záväzné, nie sú podmienkami,

ktoré by spĺňali kritérium konkrétne opatrenia, ktoré je správny orgán povinný v zmysle § 29 ods. 13
zákona EIA uložiť a následne je navrhovateľ povinný v zmysle § 17 ods. 1 zákona o životnom
prostredí realizovať. Týmto postupom konal správny orgán v rozpore s § 3 ods. 1 Správneho poriadku
a vydal nezákonné rozhodnutie.

15. Namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje vyhodnotenie prípustnosti predmetného zámeru
podľa prahových hodnôt podľa osobitných zákonov, ktoré by sa aplikovali na kritériá podľa prílohy
číslo 10 k zákonu EIA. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie neidentifikovalo ani len najvýznamnejšie
negatívne a pozitívne environmentálne vplyvy, nevyhodnotilo ich mieru a intenzitu a preto ich nemohlo
nielenvyhodnotiť,aleaniurčiťúčinnéafunkčnéenvironmentálneopatrenia,ktorýmibysatietonegatívne

vplyvy zmierňovali. Správny orgán vychádzal výhradne z návrhu a vyjadrení dotknutých orgánov a svoju
činnosť zúžil na pozíciu zapisovateľa.

16. Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to nálezy Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 306/2010, III. ÚS 72/2010, IV. ÚS 1/2014. Podľa žalobcu správny orgán nezistil úplne

presne skutkový stav veci, postupoval v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku a bol povinný
odôvodniť, prečo podklady, ktoré podľa názoru žalobcu mali byť podkladmi rozhodnutia, takýmito
podkladmi nemusia byť. Argumentoval judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sp. zn.
10Sža/15/2011, 1So/115/2010, 5Sžo/29/2013, 1So/115/2010, pričom zdôrazňoval
nevyhnutnosť riadneho, náležitého odôvodnenia rozhodnutia.

17. Namietal, že prvostupňový správny orgán v rozpore s § 63 ods. 1 zákona EIA neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa konzultácie, na ktorú má verejnosť právo počas celého konania. Namietal, že správny orgán
konal v rozpore s § 66 zákona EIA, ktorým sa prevzali právne záväzné akty Európskej únie (bod 35.
správnej žaloby). Správny orgán podľa žalobcu neaplikoval právo vo vzťahu k vykonaniu konzultácií v

rámci konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie eurokonformným spôsobom, čím spôsobil
nezákonnosť rozhodnutia.

18. Žalobca namietal, že nebolo zo strany správnych orgánov postupované v zmysle princípov
dobrej verejnej správy, ktoré znamenajú výkon právomoci správneho orgánu ako službu občanom,

nezneužívanie voľnej úvahy správneho orgánu a výkon jeho právomoci len za účelom ustanoveným
zákonom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžo/38/2015 zo dňa 25. 05. 2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/3/2017 zo dňa 27.
04. 2018 a Európsky kódex dobrej správnej praxe.19. Žalobca požiadal správny súd o položenie otázky Súdnemu dvoru Európskej únie o súladnosti
aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267

Zmluvy o fungovaní Európskej únie s poukazom na to, že viaceré aspekty výkladu práva sú priamo
späté s eurokonformným výkladom práva. Podľa názoru žalobcu je súčasná aplikačná prax v oblasti
posudzovania vplyvov na životné prostredie nesúladná s platným slovenským právnym poriadkom ako
aj právom Európskej únie. Žalobca taktiež navrhol, aby správny súd položil Súdnemu dvoru Európskej
únie otázku, či správny orgán má povinnosť zvolať konzultácie počas celého konania o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie a či ich nezvolanie na základe správnej úvahy správneho orgánu je v
súlade s právom Európskej únie.

Vyjadrenie žalovaného, ďalšieho účastníka konania v rade 2/

20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že konanie prvostupňového správneho orgánu v
sp. zn. č. OU-PB-OSZP-2022/004799 začalo dňa 22. 03. 2022 na základe predloženia oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti v zmysle § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA. Podľa § 18 ods. 3 Správneho
poriadku oznámil prvostupňový správny orgán začatie konania a predložený zámer navrhovanej činnosti
zaslal na vyjadrenie v zmysle § 29 ods. 6 písm. a) zákona EIA dotknutej obci, povoľujúcemu orgánu,

ďalej rezortnému orgánu a dotknutým orgánom. Prvostupňový správny orgán v zmysle § 29 ods. 6 písm.
b) a § 24 ods. 1 zákona EIA zverejnil na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky a zároveň na svojom webovom sídle a úradnej tabuli dňa 30. 03. 2022 informáciu o predložení
zámeru navrhovanej činnosti. Dotknutá obec Ďurďové informovala verejnosť o predloženom zámere
navrhovanej činnosti v zmysle § 23 ods. 3 zákona EIA v termíne odo dňa 31. 01. 2023 do 14. 02.

2023 na úradnej tabuli a webovej stránke obce. Stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti
zaslali v zákonom stanovenej lehote dotknuté orgány, dotknutá obec, povoľujúci orgán a dotknutá
verejnosť. Dotknutá obec ani dotknuté orgány nepožadovali vo svojich stanoviskách posudzovanie
zmeny navrhovanej činnosti. Žalobca doručil vyjadrenie k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti dňa
01. 04. 2022. K samotnému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti uviedol, že ho zaujíma metóda

údenia (studená, horúca) ako aj vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na zdravie a ovzdušie. Zvyšok
obsahovo rozsiahleho textu odkazoval len na všeobecne formulované požiadavky, ktoré žalobca vo
vzťahu k predloženému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti žiadnym spôsobom nezdôvodnil.
V závere svojho vyjadrenia uviedol, že odporúča správnemu orgánu a navrhovateľovi konzultovať
projekt s verejnosťou. Na základe vyjadrenia žalobcu a výzvy prvostupňového správneho orgánu, doplnil

navrhovateľ informáciu, že metóda údenia je studeným dymom, a teda nemá negatívny vplyv na zdravie.
Všetky činnosti údenia budú elektrické a plne automatické s použitím vyvíjača dymu, práčky dymu
a zabezpečené bezpečnostným teplotným čidlom. Vychádzajúc z
predložených podkladov rozhodnutia vydal prvostupňový správny orgán dňa 04. 10. 2022 rozhodnutie
č. OU-PB-OSZP-2022/004799-017, v ktorom rozhodol, že sa zmena navrhovanej činnosti nebude

posudzovať podľa zákona EIA. V rozhodnutí určil podľa § 29 ods. 13 zákona EIA vychádzajúc z
predložených stanovísk podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie.
Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zverejnené na jeho úradnej tabuli v zmysle § 29
ods.15zákonaEIAvtermíneododňa23.01.2023dodňa 24.02.2023anasvojomwebovom
sídle a webovom portáli Ministerstva životného prostredia SR odo dňa 04. 10. 2022. Proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu doručil odvolanie dňa 17. 10. 2022 žalobca. V odvolaní namietal
formalistické zdôvodnenie neakceptovania jeho požiadaviek v rozhodnutí zo zisťovacieho konania;
absenciu identifikácie kritérií z prílohy č. 10 zákona EIA; neuvedenie konkrétnych osobitných zákonov
vo výroku rozhodnutia, ktoré by takýto výrok odôvodňovali. Uviedol, že v správnej žalobe žalobca
opakujeidentickénámietky,ktorévzniesolužvpodanomodvolaní,pričomžiadnymspôsobomnenapáda

odôvodnenie žalovaného k predmetným námietkam v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného,
žalobca opätovne namietal nedostatočné odôvodnenie nezapracovania jeho požiadaviek do výrokovej
časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania, absenciu identifikácie kritérií podľa prílohy č. 10 zákona
EIA, ktoré prvostupňový správny orgán použil pri rozhodovaní a skutočnosť, že výrok rozhodnutia
nebol podporený konkrétnymi osobitnými zákonmi. K uvedenému žalovaný uviedol, že prvostupňový

správny orgán je povinný s ohľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR
konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. V prípade zisťovacieho konania
má prvostupňový správny orgán kompetenciu konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon
EIA. V zmysle uvedeného nemôže prvostupňový správny orgán vo výroku odvolaním napadnutéhorozhodnutia rozhodovať podľa iných zákonov. Prvostupňový správny orgán rozhoduje v zisťovacom
konaní o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA, na základe
primeraného použitia kritérií pre zisťovacie konanie z prílohy č. 10 zákona EIA a zároveň prihliada na

stanoviská povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov, dotknutej obce, rezortného orgánu a dotknutej
verejnosti. Prvostupňový správny orgán nerozhoduje v zisťovacom konaní o posudzovaní zmeny
navrhovanej činnosti na základe iných osobitných predpisov. Prvostupňový správny orgán podrobne na
niekoľkých stranách (str. 14 - 17) odôvodnenia rozhodnutia zo zisťovacieho konania vyhodnotil kritéria
uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA vychádzajúc z predložených podkladov rozhodnutia. Uviedol, že

na to, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť hájil verejný záujem v oblasti životného prostredia,
čo je jeho jediným účelom v konaní podľa zákona EIA, je nevyhnutné, aby bol riadne oboznámený s
predloženým zámerom a práve vo vzťahu k nemu navrhoval konkrétne požiadavky, ktoré budú spôsobilé
zmierňovať alebo eliminovať konkrétne identifikované vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Jedinou konkrétnou pripomienkou žalobcu k predloženému oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti
bola požiadavka na objasnenie spôsobu údenia, ktorú navrhovateľ dostatočne zodpovedal. Uviedol, že

navrhovateľ je povinný vypracovať oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 8a zákona
EIA, ktorého obsah a štruktúra sú koncipované tak, aby vyhodnotili kritéria z prílohy č. 10 vo vzťahu k
navrhovanej činnosti a jej zmene. Navrhovateľ nie je povinný vypracovať ďalšiu obsiahlu dokumentáciu,
ktorábyvyhodnocovalaďalšiekritéria,ktorésiurčilžalobcaauvádzaichnasvojichwebovýchstránkach.
S takýmito všeobecne formulovanými kritériami, ktoré žalobca aplikuje na všetky navrhované činnosti

bez akejkoľvek súvislosti s predloženým oznámením nie je povinný sa vysporiadať ani prvostupňový
správny orgán. Žalobca ďalej namietal, že podmienky, ktoré určil prvostupňový správny orgán podľa
§ 29 ods. 13 zákona EIA vo výrokovej často rozhodnutia zo zisťovacieho konania nespĺňajú kritérium
zmierňujúceho opatrenia. Toto konštatovanie však žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Preto sa k tejto
neodôvodnenej námietke žalovaný nevyjadril. Žalovaný zdôraznil, že správny orgán môže konať len v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovujú právne predpisy. Požiadavka vyhodnotenia prahových hodnôt
definovaných v osobitných právnych predpisoch v rozhodnutí zo zisťovacieho konania nie je uvedená
v žiadnom právnom ustanovení zákona EIA. Pokiaľ žalobca namietal nezvolanie konzultácii podľa §
63 ods. 1 zákona EIA, žalovaný uviedol, že žalobca o zvolanie konzultácii v priebehu zisťovacieho
konania nepožiadal. Ďalej žalovaný uviedol, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované

podľa prílohy č. 8a je v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom rozhodnutia prvostupňového
aj druhostupňového správneho orgánu. Žalobca by vedel rozlíšiť, čo je správnou úvahou správneho
orgánu a čo prepisom predloženej dokumentácie, ak by sa s touto dokumentáciou oboznámil. Žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami žalobcu. Zákon EIA jednoznačne uvádza v § 29 ods. 2 a ods. 3, čo je podkladom
rozhodnutia zo zisťovacieho konania. Na základe uvedeného žiadal žalovaný, aby súd správnu žalobu
žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

21. Obec Ďurďové ako ďalší účastník konania v rade 2/ listom zo dňa 27. 06. 2023 správnemu súdu

oznámil, že žalobu považuje za bezdôvodnú a dôvody, pre ktoré bola podaná, za účelové a obštrukčné
konanie.

Replika žalobcu, duplika žalovaného

22. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nerozoznáva medzi kompetenciou a príslušnosťou konať,
nerozlišuje medzi procesnými normami práva a materiálnymi normami práva. Nedostatok právnych
základov spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, tak ako ho definoval žalobca, ako aj v nesprávnej
interpretácii aplikovaných právnych predpisov a v nesprávnom vymedzení vlastnej rozhodovacej

činnosti. Podľa žalobcu, ak sa v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 3 zákona EIA rozhoduje na
základe kritérií podľa prílohy číslo 10, tak musí byť uvedené, ktoré presne kritériá boli použité, ako ich
správny orgán vyhodnotil vecne a právne. Uviedol, že v prípade daného zámeru je potrebné sa zamerať
na samotnú technológiu chladenia, lebo chladenie je energeticky náročné (cca 5 krát energeticky
náročnejšie ako kúrenie), čo predstavuje zase nepriamy vplyv znečisťovania ovzdušia pri výrobe energií,

ale aj priamy technologický vplyv chladiacich médií, ktoré sú zhodou okolností veľmi toxické a súčasne
veľmi aktívne skleníkové plyny. Hodnotenie vplyvov na životné prostredie tak odborne, rozsahom a
časom je administratívne náročný proces a vyžaduje si rozsiahle zdôvodnenie. To je podstatou žaloby,
rozhodnutie nenapĺňa legitímne očakávania verejnosti na to, že príslušné orgány sa dostatočne odbornea dôsledne budú zaoberať vplyvmi na životné prostredie a toto odborné vyhodnotenie bude aj uvedené v
rozhodnutí zo zisťovacieho konania, čím sa skonzumuje právo na informácie o životnom prostredí podľa
čl. 45 Ústavy SR a vytvoria sa odborné predpoklady na konzumovanie práva na materiálne priaznivé

životnéprostrediepodľačl.44ÚstavySRtým,žerozhodnutieposkytnedostatočnýpodkladprenásledné
povoľovacie konania, a teda si tým naplní aj svoj účel podľa čl. 2 písm. e) zákona EIA. Žalobca poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti týkajúcej sa životného prostredia. Uviedol,
že podmienky uložené žalobcom nespĺňajú ani jednu z charakteristík pojmu podmienka rozhodnutia zo
zisťovacieho konania okrem toho, že nespĺňajú charakteristiky uvedené v prílohe číslo 10 k zákonu EIA a

nejde o konkrétne opatrenia, skôr o všeobecné zásady, či pravidlá. Všetky podmienky v prvostupňovom
žalovanom rozhodnutí správneho orgánu sú buď parafrázou alebo priamym odkazom na povinnosti
uložené zákonom. Uviedol, že správny orgán má povinnosť zabezpečiť konzultácií vždy, čo vyplýva
z formulácie právnej normy § 63 ods. 1 zákona EIA. Zároveň má správny orgán povinnosť výsledky
konzultácií uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca požiadal správny súd, aby postupom podľa § 100
ods. 1 písm. c) SSP požiadal Súdny dvor Európskej únie o názor, či je právne hodnotenie ZDS v súlade

so smernicou o vodách v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C - 461/13, alternatívne
navrhol, aby súd sám formuloval dopyt na Súdny dvor EÚ tak, aby vedel v spore o vecne správnu a
zákonnú interpretáciu Smernice o EIA rozhodnúť. Podľa názoru žalobcu, starosta obce Ďurďové A. B. C.
zneužíva svoju funkciu na svoj neoprávnený prospech, ale aj prospech ĎÚK 1/, čo sú v danom prípade
spojené nádoby. Spoločnosť IMAO group a.s. je jediným spoločníkom ĎÚK 1/, v orgánoch spoločnosti

IMAO group a.s. bol predsedom predstavenstva práve A. B. C., ten bol aj pôvodným konateľom ĎÚK
1/. Je teda možné, že A. B. C. je konečným užívateľom výhod ĎÚK 1/. Preto žalobca navrhol súdu, aby
si v neverejnej časti obchodného registra overil, či A. B. C. nie je konečným užívateľom výhod ĎÚK 1/,
resp. v registri cenných papierov, či iným vhodným spôsobom overil, či nemá podiel na ovládajúcom
subjekte ĎÚK 1/ a tak priamy majetkový záujem na tom, aby žalobca nebol úspešný pod akoukoľvek

zámienkou. Zneužívanie práva môže spočívať v tom, že funkciu starostu zneužíva na možnosť vyjadriť
sa pred súdom s cieľom vlastného osobného prospechu a s cieľom poškodiť verejnosť (aj vlastných
spoluobyvateľov Ďurďového) na právach spojených s procesom EIA a jeho súdnym prieskumom.

23. Žalovaný uviedol, že je povinnosťou verejnosti, ktorá chce byť účastníkom zisťovacieho konania

podľa zákona EIA a následných povoľovacích konaní, podať také písomné stanovisko, ktoré bude
pripomienkovať konkrétnu zmenu navrhovanej činnosti popísanú v predloženom oznámení o zmene
navrhovanej činnosti a jej priame a nepriame vplyvy na životné prostredie. Uviedol, že toto zdôrazňuje
aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch a poukázal na uznesenie sp. zn.
6 Svk 14/2021 zo dňa 23. 02. 2022, kde Najvyšší správny súd SR konštatuje, že účel a zmysel účasti

enviromentálnych občianskych združení spočíva v podávaní kvalifikovaných odborných argumentov
v oblasti životného prostredia za účelom ochrany dotknutých verejných záujmov vo vzťahu k iným
záujmom, či už verejným alebo súkromným. Ďalej poukázal na uznesenie sp. zn.
3 Svk/18/2021 z 20. 04. 2022, kde Najvyšší správny súd SR uvádza, že hoci zámer sťažovateľa podieľať
sa na tvorbe teoreticko-právneho rozvoja v oblasti ochrany životného prostredia môže byť prínosný,

patrí na akademickú pôdu a nie správnemu súdnictvu, ktorého úlohou je preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou
orgánu verejnej správy a rozhodovať o ďalších veciach ustanovených SSP. Relevantné sú preto len tie
námietkyžalobcu,ktorésúpodloženékonkrétnymiskutočnosťamizpredloženéhospisuapriamosúvisia
s posudzovaním vplyvov zmeny navrhovanej činnosti ĎÚK 1/. Námietky žalobcu uvádzané v správnej

žalobe sú však všeobecného charakteru a ich účelom nie je posudzovanie konkrétneho zámeru a jeho
vplyvu na životné prostredie ale vedenie teoreticko-právnej diskusie spojenej so štatistickým zberom dát
pre vedecký výskum predsedu žalobcu. Žalobca sa ani v jednej z podaných námietok neodvoláva na
žiadnu konkrétnu skutočnosť súvisiacu s výkonom zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Jedná sa len o jeho názor, akým spôsobom má správny orgán aplikovať jednotlivé právne ustanovenia

zákona EIA v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom príslušný správny súd žiada,
aby k jeho názorom zaujal svoje stanovisko.

Posúdenie veci správnym súdom
24. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.

a) uvedeného zákona, výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v BanskejBystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 13S/30/2023 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN- 13S/30/2023.

25. Na prejednanie veci správny súd nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na
deň 16. 04. 2025. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný uviedol, že zotrváva na všetkých svojich
predchádzajúcich vyjadreniach. Prvostupňový správny orgán, tak ako aj žalovaný, preskúmali zmenu
navrhovanej činnosti s ohľadom na priame a nepriame pravdepodobné negatívne vplyvy na životné

prostredie a určili opatrenia na ich účinné zmiernenie. Uviedol, že správne konanie bolo zákonné,
tak ako aj napadnuté rozhodnutie. Skutkové zistenia v plnom rozsahu odôvodňovali vydať napadnuté
rozhodnutie v rozsahu a z dôvodu, ktoré obsahuje rozhodnutie. Žalovaný navrhol, aby správny
súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu potvrdil a žalobu zamietol. Ďalší účastník konania 1/
uviedol, že sa vyjadroval a predkladal veci v administratívnom konaní a nemá čo iné k veci uviesť.
Zástupca ďalšieho účastníka 2/ poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 27. 06. 2023.

26. Správny súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a § 13 ods.
1 SSP), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to výlučne
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

27. Predmetom súdneho prieskumu je posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané v zmysle § 29 zákona o EIA o tom, že
navrhovaná činnosť uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti „Predajňa mäsa
a hotových výrobkov“ a „Chladiaca miestnosť“ navrhovateľa EKORAJ ĎURĎOVÉ, s.r.o., v katastrálnom
území C. D., na pozemku E. – F. par. č. 548, E. – F. par. č. 553 sa nebude posudzovať

podľa zákona o EIA.
28. Správny súd na úvod poukazuje na ust. § 182 ods. 1 písm. e) SSP, podľa ktorého je povinnosťou
žalobcu uviesť v žalobe žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva,
že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho
tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle

§ 134 ods. 1 SSP, teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd
nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou
činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich
súdny prieskum.
29. Zo správnej žaloby vyplýva, že táto má všeobecný až formulárový charakter, porovnávajúc ju so

žalobami v ostatných veciach, ktoré napadli na tunajšom správnom súde, ale aj na iných správnych
súdoch, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Samotná skutočnosť, že žalobca podáva
rovnaké, takmer identické žaloby je signálom toho, že nedostatočne reflektuje na konkrétne skutkové
okolnosti tej-ktorej veci. V zásade žalobca namietal porušenia postupu rozhodujúceho orgánu v
zisťovacom konaní (nevykonanie konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA, nedostatky odôvodnenia a

výroku rozhodnutia, t. j. absentujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní v zmysle § 20a a § 29 ods. 3 a ods. 13 Zákona o EIA, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho
poriadku), pričom citáciou a vlastným výkladom týchto ustanovení konštatuje, ako by mal orgán verejnej
správy podľa neho postupovať. Úlohou správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy
a zákonnosť ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda či orgán verejnej

správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi a či v rozsahu tvrdení žalobcom
v správnej žalobe, je jeho postup a rozhodnutie zákonné alebo nezákonné.

30. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnu aplikáciu a porušenie § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13
zákona EIA, t. j. čo sa týka nesplnenia kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah výroku

a odôvodnenia vydaného rozhodnutia v zisťovacom konaní, správny súd nezistil tvrdené porušenie
zákona. Spôsob, akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom žalobcu
je dostatočný, v kontexte s pripomienkami a stanoviskami dotknutých orgánov. Prvostupňový správny
orgán podrobne na niekoľkých stranách (str. 14 - 17) odôvodnenia rozhodnutia zo zisťovacieho
konania vyhodnotil kritéria uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA vychádzajúc z predložených podkladov

rozhodnutia. Je teda zrejmé, že sa stanoviskom žalobcu zaoberal a odôvodnil, ako sa s jednotlivými
pripomienkami, návrhmi, či podmienkami v ňom uvedenými vysporiadal, teda rozhodnutie obsahuje aj
úvahu, prečo neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval,
akú povahu majú tieto pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sasprávny súd stotožnil. Ide pritom o detailné vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na niekoľkých stranách.
31. Žalobca uvádza, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o EIA majú byť zmierňujúce opatrenia,

ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti, proti čomu v
zásade nemožno nič namietať. Správny súd však zdôrazňuje, že zákon predpokladá negatívny vplyv
navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožaduje zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu,
ale neuvádza konkrétny negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym
vplyvom navrhovanej činnosti musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia

negatívneho vplyvu, ak ho nezistil úrad, ani dotknuté orgány a napokon ho nešpecifikuje konkrétne ani
žalobca.
32. Podľa názoru správneho súdu nie je pravdou, že rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to
prvostupňového aj odvolacieho neobsahujú akúkoľvek úvahu pri použití relevantných právnych
predpisov na zistený skutkový stav veci a už vôbec nie tvrdenie, že obsahom týchto rozhodnutí je
len sumarizácia zákonných ustanovení. Z ustálenej judikatúry súdov vyšších súdnych autorít vyplýva,

že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Odôvodnenie
rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v danom
prípade aj § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z., čomu zodpovedá žalobou
napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú neprimerane všeobecné ako tvrdí žalobca, pretože reflektujú

zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov konania a rozhodnutie žalovaného aj
na relevantné, konkrétne odvolacie námietky. To, že žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami
považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje.
Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v
čom tá nenáležitosť by mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako

nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali,
čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore
so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu
verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia
je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia,

alebokeďchýbajúprávnezáveryvyplývajúcezrozhodujúcichskutkovýchokolností.Nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení
rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú
dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia.
Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní

zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami
rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nie sú zaťažené. Naopak, majú
všetky právnou úpravou vyžadované náležitosti, jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky
rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu je v priamom rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia,
keď orgán verejnej správy uviedol aké opatrenia a z akého dôvodu vo vzťahu k ochrane životného

prostredia uložil vo výroku rozhodnutia a aké naopak nie. Vychádzal zo stanoviska k zmene navrhovanej
činnosti, ktoré v zákonom stanovenom termíne doručili oslovené subjekty. Stanoviská podrobne uviedol
v odôvodnení, ako aj z nich vyplývajúce požiadavky, ktoré ako podmienky eliminujúce vplyv navrhovanej
činnosti na životné prostredie uložil dodržať pri príprave dokumentácie procesu v konaní o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov, a ktoré zapracoval do výrokovej časti rozhodnutia. Písomné

stanoviská oslovených subjektov nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti.
Námietka absencie správnej úvahy a riadneho odôvodnenia rozhodnutia je nedôvodná aj vo vzťahu
k rozhodnutiu žalovaného vydanom v odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, zároveň preskúmal prvostupňové
rozhodnutie v plnom rozsahu tak, ako mu to ukladá Správny poriadok, na subsidiárne použitie

ktorého odkazuje ustanovenie § 64 ods. 1 zákona EIA. Odôvodnil v dostatočnom rozsahu nezistenie
žiadnych pochybení prvostupňového orgánu v rozhodovacom procese, tak v konaní, ako aj v samotnom
prvostupňovom rozhodnutí. Tvrdenie žalobcu, že výrok neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,
pretože neobsahuje opatrenia vo vzťahu k ochrane životného prostredia, nepovažoval správny súd
za správne. Ak žalobca v žalobe neuviedol, ktoré konkrétne požiadavky z jeho stanoviska neboli

zohľadnené, nie je zrejmé, z akého dôvodu by malo byť rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.
33. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší
správny súd SR už vo viacerých rozhodnutiach, napr. v rozsudku sp.zn. 7 Svk/19/2021
zo dňa 29. 03. 2023 uviedol, že ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohtozákona neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu
orgánu. Ide o jeden z prípadov, kedy zákon priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne
súdy podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať len do tej miery, či nevybočilo z medzí a hľadísk

určených zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť samotné opatrenie, ale len to, či správna úvaha,
ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo zákona ani jeho medzí. V posudzovanej veci
prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo do výrokovej časti zapracoval
opatrenia ako požiadavky dotknutých orgánov a prečo nezapracoval iné, pričom na jeho správnej úvahe
nevzhliadol správny súd žiadne pochybenie. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobca mal v

predmetnej veci predniesť konkrétne skutkové a právne dôvody, prečo mal prvostupňový správny orgán
a žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach uložiť určité opatrenia a prečo ich neuložením prekročil
hranice správneho uváženia. Žalobca takéto konkrétne dôvody neuviedol, pričom nestačí len tvrdiť, že
orgán verejnej správy pochybil, ak sa nezaoberal stanoviskom, pripomienkami a požiadavkami žalobcu
k oznámenej zmene navrhovanej činnosti.

34. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie citovanej právnej úpravy,
vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé, v čom spočíva
nezákonnosť. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania,
ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postoj
v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie

konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä
Aarhuského dohovoru a zákona č. 24/2006 Z. z. Primárnym
cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať
na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti
životného prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k

spravodlivosti vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať
skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy
sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu
konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej
verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa

neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny
súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiadúci zásah do práva na
priaznivé životné prostredie a negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru a nie tam, kde by k
nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.
35. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu

predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na
konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu a bez uvedenia,
s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny
prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná
argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade

prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto
žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k
čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.
36.Zanedôvodnúpovažujesprávnysúdajžalobnúnámietkuohľadomneumožneniažalobcovizúčastniť
sa konzultácie, t. j. ohľadom tvrdeného nesprávneho postupu prvostupňového orgánu v rozpore s § 63

zákona č. 24/2006 Z. z. Účelom konzultácie by malo byť vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami
a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti. Správny orgán
nepochybil, ak nepristúpil k zvolaniu konzultácie po oboznámení sa so stanoviskami dotknutých
orgánov, rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, ako aj samotného žalobcu, keď vyhodnotil a
usúdil, že vzhľadom na obsah týchto vyjadrení nie je nutné zvolať konzultácie. Je zrejmé, že z

vyjadrení všetkých zainteresovaných vyplynulo, že nemajú žiadne namietavé, protichodné stanoviská,
nenavrhli konzultácie, keď v zásade všetky stanoviská sú kladné s odkazom na nutnosť dodržania
príslušných právnych predpisov pre tú-ktorú oblasť. Žalobca, ktorý sa dožadoval konzultácie, sám vo
vyjadrení v procese EIA k zmene navrhovanej činnosti uplatnil požiadavky, ktoré evidentne nesúviseli
s navrhovanou činnosťou. Správny súd poukazuje na niektoré požiadavky uplatnené v rozsiahlom

dokumente žalobcom, v ktorom o. i. žalobca žiadal: - používať v maximálnej možnej miere materiály
zo zhodnocovaných odpadov; - uviesť aké recykláty a ako sa v zámere použijú; - parkovacie státia a
spevnené vodorovné plochy realizovať z drenážnej dlažby, ktoré zabezpečia minimálne 80 % podiel
priesakovej plochy preukázateľného zadržania minimálne 8 litrov vody na file_0.pngfile_1.wmf

file_2.png

file_3.wmf

po dobu prvých 15 minút dažďa a znížia tepelné napätie v danom území; - projektant projektovú

dokumentáciu pre územné stavebné povolenie spracuje tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie
Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v
Európe; žiadal - aby sa zámer prispôsobil okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite, a to najmä
vhodnými vegetačnými úpravami nezastavaných plôch, správnym nakladaním s vodami, realizáciou
zelenej infraštruktúry podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. Táto zelená infraštruktúra by mala mať formu
lokálneho parčíka, ktorý bude vhodne začlenený do okolitého územia a podľa prevádzkových možností

voľne prístupný zo všetkých smerov; okrem environmentálnych funkcií bude plniť aj účel pre oddych
zamestnancov a návštevníkov areálu; súčasťou parčíka je aj líniová obvodová izolačná zeleň. Z hľadiska
stavebného zákona sa jedná o stavebný objekt sadových a parkovacích úprav, ktorý vhodne začleňuje
zámer do biodiverzity okolitého územia. Na strechy žiadal kombináciu vegetačnej strechy a solárneho
fotovoltického systému. Ďalej napríklad navrhoval, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia

verejných priestorov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha,
plastika, reliéf, fontána a pod.), čím sa dosiahne budovanie sociálneho, kultúrneho a ekonomického
kapitálu nielen pre danú lokalitu a mesto, ale hlavne zhodnotenie investície ekonomicky aj marketingovo.
37. V zhode so stanoviskom žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, správny súd
zastávanázor,žeobsahvyjadreniažalobcukzmenenavrhovanejčinnostivprevažnejväčšineabsolútne

nesúvisí s posudzovanou činnosťou. Pri vyhodnotení vo vzájomnom kontexte stanovísk rezortného
orgánu a dotknutých orgánov a takto všeobecne a neadresne koncipovaných požiadaviek žalobcu,
nebolo potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutím na ich účel definovaný v § 63 zákona o EIA. Za
daného stavu nemôže dôjsť ani k porušeniu smerníc 2011/92/EU a 2014/52/EU, keďže nebolo namieste
riešiť ne/zhodu v požiadavkách verejnosti s následnou realizáciou projektu. K otázke porušenia práva na

konzultácie podľa § 63 zákona EIA sa vyjadril kasačný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach
napr. v rozsudku sp. zn. 5Svk/40/2022 zo dňa 30. 03. 2023, sp. zn. 6 Svk/42/2022 zo dňa 29. 06. 2023
a iné. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 3Svk/22/2023 z 27. 06. 2024 uviedol, že: „...inštitút
tzv. konzultácií podľa zákona EIA nemožno spájať len s vykonaním ústneho pojednávania v zmysle
§ 21 Správneho poriadku, ako sa o to snažil žalovaný a toto v podstate potvrdil aj správny súd...V

posudzovanom prípade, v ktorom išlo o zisťovacie konanie, zákon s konzultáciami
obligatórne nepočíta a preto nemožno ich nevykonanie považovať za nezákonný postup príslušného
orgánu, ktorý by mal za následok nezákonnosť posudzovaných rozhodnutí.“ Žalobca síce namietal, že
došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v spojení
s Aarhuským dohovorom, pre neuskutočnenie konzultácie v zmysle § 63 zákona o EIA, avšak bližšie

v žalobe nekonkretizoval, v čom spočívajú dôvody nezákonnosti rozhodnutia. Úlohou správneho súdu
nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu. Nestačí tvrdiť s odkazom na
konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo porušené, ak zároveň žalobca neuvedie, v čom sa tvrdené
porušenie zákona prejavilo na právach účastníka.
38. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp 2/2011 vyplýva, že ak žalobca poukazuje na

skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť,
pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania
uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v
tejto súvislosti porušené a musí tak urobiť v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, inak súd na
tvrdenédôvodynemôžeprihliadnuť.Žalobcajepovinnýsústrediť(koncentrovať)tvrdeniaonezákonnosti

rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. Práve preto právna úprava
vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne zastúpenie. Žalobca je už v žalobe
povinný uviesť všetky dôvody (skutkové aj právne), pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné, pretože na neskôr prednesené dôvody nezákonnosti nie je možné prihliadnuť.
39. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie

§ 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie
procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutieNajvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod
č. R 103/2011 správny súd konštatuje, že formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie

v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie
procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17.12.2002 uviedol, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa
zopakovalprocesaodstrániliformálnevady,ktorénemôžuprivodiťvecneiné,čivýhodnejšierozhodnutie
pre účastníka“. Preto žalobca musí obhájiť efektívnosť a nutnosť zopakovania procesných úkonov

preukázaním, v čom bol ukrátený na jeho právach v dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia
procesného práva.
40. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd prerušil konanie a podal návrh na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie o súladnosti aplikácie práva v oblasti
posudzovania vplyvov na životné prostredie so zmluvami v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie s poukazom na to, že viaceré aspekty výkladu práva sú priamo späté s eurokonformným výkladom

práva. Žalobca taktiež navrhol, aby správny súd položil Súdnemu dvoru EÚ otázku, či správny orgán má
povinnosť zvolať konzultácie počas celého konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a či ich
nezvolanie na základe správnej úvahy správneho orgánu je v súlade s právom Európskej únie. V replike
žalobca navrhol, aby správny súd požiadal Súdny dvor EÚ o názor, či je právne hodnotenie žalobcu v
súlade so smernicou o vodách v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C - 461/13, alternatívne, aby súd

sám formuloval dopyt na Súdny dvor EÚ tak, aby vedel v spore o vecne správnu a zákonnú interpretáciu
Smernice o EIA rozhodnúť.
41. Správny súd nevzhliadol dôvodnosť takéhoto návrhu, nakoľko položenie uvedených otázok nie je
relevantné, keďže by to nemohlo ovplyvniť rozhodnutie v prejednávanej veci. Tieto otázky nie sú jednými
z dôvodov, na ktorých je postavené predmetné rozhodnutie súdu. Takáto povinnosť iniciovať konanie

pred Súdnym dvorom EÚ správnemu súdu nevyplýva ani z článku 267 zmluvy o fungovaní EÚ, keďže
nie je konečným súdom. Za podstatné považuje správny súd, že návrh žalobcu je nekonkrétny, žalobca
v ňom neuviedol, ktoré konkrétne normy európskeho práva (ich ustanovenia) majú byť objasnené a
aplikované v danej veci. Správny súd pritom poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých
vyplýva, že začatie prejudiciálneho konania závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi

relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (napr. rozsudok zo 6. 12. 2008, Cartesio, C 210/06). Preto
správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 100 ods. 1 písm. c) SSP a contrario),
postupujúc podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP.
42. Pokiaľ žalobca v replike navrhol súdu, aby si v neverejnej časti obchodného registra overil, či A.
B. C. nie je konečným užívateľom výhod ĎÚK 1/, resp. v registri cenných papierov, či iným vhodným

spôsobom overil, či nemá podiel na ovládajúcom subjekte ĎÚK 1/, správny súd dôkaz navrhnutý
žalobcom na pojednávaní nevykonal, keďže správny súd nie je skutkovým súdom a dokazovanie
zásadne nevykonáva a zároveň nevzhliadol dôvod na vykonanie dokazovania s poukazom na § 120
SSP,pretoženatonebolisplnenézákonnépodmienky,t.j.nepovažovaltozanevyhnutnénarozhodnutie
v predmetnej veci - táto otázka nebola predmetom konania a jej vyriešenie je pre rozhodnutie vo veci

irelevantné, v tomto prípade ĎÚK 2/ nevystupoval ako orgán, ktorý veci rozhodoval, ale iba ako účastník
konania popri ĎÚK 1/. Zároveň správny súd nerozhodoval v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i)
až k) a podľa § 192 SSP.
43. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil
dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), a to nesprávne právne posúdenie
veci, nezistil dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym
spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom

konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
44. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal právo náhradu trov konania podľa
§ 167 ods. 1 SSP a contrario

45. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože im v konaní neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s
ktorou by im vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mali byť
voči žalobcovi priznané iné trovy konania.Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu
jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.