Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723200360
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7723200360.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a sudkýň
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, zastúpený JUDr. Jánom Farkašom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. slobody č. 7,
proti žalovaným 1./ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. F. XX, zastúpený JUDr. Melániou Butkovskou,
advokátkou so sídlom v Michalovciach, S. Chalupku 2, 2./ A. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, 3./ H.

G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, 4./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 5./ J. K., na neznámom
mieste, 6./ A. B., na neznámom mieste, 7./ C. F. L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpená JUDr.
Ivanou Hačkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Sobranciach, Štefánikova 21, 8./ E.
M. L. B., na neznámom mieste, 9./ K. H. L. B., na neznámom mieste, 10./ M. N., na neznámom mieste,
11./ J. E. L. B., na neznámom mieste, 12./ G. B., na neznámom mieste, žalovaní v 5.,6., 8. až 12. rade
zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345,

v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, prikázaním veci za
náhradu, o odvolaní žalovaného v 1.rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 28C 3/2023
- 124 z 26.2.2024

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade
tak, že žalovanému v 1.rade priznáva náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v plnom

rozsahu.

Priznáva žalovanému v 1. rade proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol ( I.
výrok) a účastníkom náhradu trov konania nepriznal ( II. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. až 12. rade zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV
číslo XXX, v katastrálnom území C. a to parcela registra „E“ s parcelným číslom 109/2, o výmere 910
m2, druh pozemku orná pôda, prikázaním veci za náhradu. Vo veci súd aplikoval ustanovenie § 142
Občianskeho zákonníka (OZ) a § 77 Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP) dôvodiac, že účastníkmi
konania musia byť všetci, ktorých sa práva prejednávané súdom týkajú, teda všetci spoluvlastníci.

Uviedol, že rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa§ 142
OZ sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
jedná sa teda o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu, preto súd nemôže prejednať návrh len s
niektorými zo spoluvlastníkov. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí
súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov, z ktorých dôvodov nemôže rozhodnúť
predprávoplatnýmskončenímdedičskéhokonaniaozrušeníavyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva

k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi, s poukazom na to, že nadobudli vlastnícke právo
k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov. Majúc zistené, že nedošlo kprejednaniu dedičstva po neb. A. G., ktorý je zapísaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti pod B3, a nie
je stranou sporu, pričom označení žalovaní v 2. a 3. rade A. G. a H. G. nie sú zapísaní ako podieloví
spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, súd žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že náhradu nepriznal žiadnemu
účastníkovi konania uvádzajúc, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je v záujme všetkých účastníkov.

4. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 1. rade a navrhol
žalobcu zaviazať nahradiť mu trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zastával
názor o nesprávnom právnom posúdení veci, lebo pre aplikáciu § 257 CSP neboli splnené podmienky.
Argumentoval, že nosným hľadiskom pri rozhodovaní o priznaní nároku na náhradu trov konania je v
napadnutej veci skutočnosť, že už pri podaní žaloby bolo možné konštatovať jej zjavnú bezúspešnosť,
nedôvodnosť a procesnú neprípustnosť, ktorú žalobca mohol predvídať, keď podal žalobu v čase, keď už

podielový spoluvlastník A. G. bol mŕtvy a teda nemal právnu subjektivitu, pričom po ňom neprebiehalo
dedičské konanie v ktorom by sa konalo o nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom sporu. Označení
žalovaní v 2. a 3. rade v žalobe neboli podielovými spoluvlastníkmi na sporných nehnuteľnostiach a
preto nemohli byť pasívne legitimovaní.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny potvrdiť.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovaný k podaniu návrhu na obnovu dedičského
konania po pozemno-knižnom vlastníkovi neb. A. G. a za toho skutkového a právneho stavu bol nútený
podať žalobu na žijúcich dedičov - žalovaných v 2.a 3. rade, ktorý o obnovu dedičského konania nemajú
záujem.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou,
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contráriou, preskúmal napadnuté uznesenie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods.1, 2 CSP ako aj
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je

dôvodné. Z uvedených dôvodov napadnutý výrok uznesenia o náhrade trov konania zmenil v súlade
s § 388 CSP.

7. Podstatou odvolacích námietok žalovaného v 1. rade je jeho tvrdenie, že pri rozhodovaní o trovách
konania neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP a s týmto názorom súhlasí aj odvolací súd.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Rozhodovanie o náhrade trov konania vychádza z procesnej zodpovednosti strán za výsledok
konania (§ 255, § 256 CSP). Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov
konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov

celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý v rozhodnutí je potrebné
aj náležite odôvodniť. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znáša svoje
trovy konania sám, sa javí spravodlivým predovšetkým so zreteľom na okolnosti súvisiace so stavom
pred začatím sporu, so správaním strán v priebehu konania, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.
(uznesenie NS SR sp.zn. 6MCdo/5/2011).

11. Podľa relevantnej právnej teórie: „Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje
o spôsobe vyporiadania, napr. na vyporiadanie spoluvlastníctva alebo BSM. Je to tak preto, že strana
v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak
napríklad jedna zo strán sporu navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom,

že si pozemok ponechá celý a druhú stranu vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska
práva a spravodlivosti za pravdu. Druhá strana bude potom škodná tým, že trvala na tom, aby vo veci
rozhodol súd, čím nielen sebe, ale aj protistrane spôsobila súdne trovy.“ (BARICOVÁ, J. In ŠTEVČEK,M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 925).

12. Potreba aplikácie zásady úspechu a neúspechu v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov vyšších autorít. Vo vzťahu k dovolaciemu súdu
ide napr. o rozhodnutie v konaní 1MCdo/7/2009 alebo 4MCdo/10/2012. V konaní III. ÚS 138/2022
ústavný súd uviedol, že ,,aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom
podľa CSP a nie je žiaden dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP. Samotná

skutočnosť, že pomer úspechu strán v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
môže mať vzhľadom na osobitosť tohto konania rôzne podoby, nie je dôvodom na to, aby z ústavného
hľadiska mohol byť udržateľný schematický záver o tom, že v takomto konaní si každá zo strán má
znášať svoje trovy.“ Obdobný názor zaujal ústavný súd v rozhodnutí III. ÚS 73/2023, dôvodiac, že
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom podľa CSP a nie je žiaden
dôvod na to, aby sa na toto konanie zásadne neaplikoval § 255 CSP.

13. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva teda možno uplatniť § 257 CSP, len
ak sú dané výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa, keď v okolnostiach sporu sa javí aplikácia
procesnej zodpovednosti sporovej strany za výsledok konania ako zjavne nespravodlivá, a v pomere
k úspešnej sporovej strane ako neprimerane tvrdá. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal

len z paušálneho nazerania na predmet konania (nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu, rozhodnutie v prospech oboch strán) ako dôvodu pre aplikáciu § 257 CSP, čo je vzhľadom na
vyššie uvedenú rozhodovaciu prax vyšších súdnych autorít neprijateľné.

14. Súd nevzal do úvahy aká bola skutková situácia žalobcu v čase podania žaloby, aký bol od začiatku

konania postoj žalovaného, ktorý tvrdil absenciu podmienok úspešnosti žaloby. V konečnom dôsledku
bol žalobca v konaní neúspešný z dôvodov, za ktoré nesie procesnú zodpovednosť, a ktoré napokon
ani nespochybňuje. V súlade s predmetom sporu a postavením spoluvlastníkov, títo v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tvoria nerozlučné nútené procesné spoločenstvo, keď
neúčasť jedného zo subjektov má za následok zamietnutie žaloby (§ 78 CSP). Žalobca od počiatku

uplatňoval svoje právo podľa § 142 OZ voči subjektom, ktoré postavenie spoluvlastníka nemali. Jeho
obrana, že nemá procesné možnosti iniciovať obnovu dedičského konania po zosnulom spoluvlastníkovi
A. G., ktorý zomrel pred začatím konania, preto označil žalovaných 2,3 jeho právnych nástupcov ako
spoluvlastníkov je nedôvodná. Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve
skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné

konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná
(§211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP)).V zmysle § 211 ods. 2 CMP v odôvodnených
prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy môže
súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať konanie aj bez návrhu. Z uvedeného plynie, že na podnet
ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, SPF, súdu, je „dedičský“ súd povinný začať konanie o novoobjavenom

majetku z dôvodu existencie právneho záujmu na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
inak by dochádzalo k odmietnutiu spravodlivosti (porovnaj NS SR sp. zn. 2Cdo/1008/2015). Pokiaľ
je to práve žalobca, kto má záujem o nadobudnutie podielov nehnuteľnosti, bolo dôvodné od neho
očakávať iniciatívu v časti o vyporiadenie spoluvlastníctva po už zomrelom spoluvlastníkovi. K pasivite
dedičov môže súd prihliadnuť pri stanovení prípadnej výplatnej povinnosti, či náhrade trov konania

v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov.
Žalobcu, ktorého návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol zamietnutý, je preto
opodstatnené považovať za neúspešnú stranu sporu, ktorá je povinná k náhrade účelných trov konania
protistrane, ak jej tieto vznikli.

15. Na účely rozhodnutia o náhrade trov odvolací súd dodáva, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva sa nárok žalovaných na náhradu trov odvíja od toho, či im tieto trovy
vznikli, teda vo vzťahu ku každému zo žalovaných má výrok o náhrade trov povahu samostatného
rozhodnutia, preto aj odvolaním bol dotknutý len výrok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1
rade ako odvolateľom. Pretože žalobca v konaní nemal úspech, a pre aplikáciu § 257 CSP neboli dané

dôvody, je v súlade s § 255 ods. 1 CSP povinný k náhrade trov vzniknutých žalovanému v 1. rade
vcelomrozsahu.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdzmenilrozhodnutieonáhradetrovprvoinštančného
konania.16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalovanému v 1. rade, ktorý mal v odvolacom konaní úspech bol priznaný nárok na náhradu
trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).