Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/76/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353689
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6123353689.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Slovak Estate

s.r.o., IČO: 50 050 907, Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený: Advokátska
kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., IČO: 47 240 482, Žižkova 4D, Košice - mestská časť Juh, proti
žalovaným: 1. E.. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., 2. X.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W., zastúpení: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36 857 548, Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie sumy
3.900,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.07.2023, doručenou súdu dňa 04.07.2023, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
zaplatiť žalobcovi sumu 3.900,- eur, ako aj priznania náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú.
W.., ktorá je evidovaná na LV č. XXXX ako parcela reg. „. č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie. V zmysle výpisov z príslušných listov vlastníctva, výpisov z katastrálnej

mapy ako aj fotografií z miesta, na ktorom sa nachádza stavba, je zrejmé, že žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, a to rodinného domu so súp.č.
XX, ktorý je postavený na pozemku parcela reg. „. č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie. W. poloha nehnuteľností je taká, že stavba žalovaných bezprostredne susedí s
pozemkom žalobcu. Ako je však zrejmé z priloženej fotodokumentácie, na pozemku žalobcu aj po
odstránení prednej časti domu resp. vstupnej brány, je stále oplotenie ako aj časť stavby za týmto
oplotením. Nakoľko je v zmysle vyššie uvedeného podľa žalobcu jednoznačné, že oplotenie ako aj

časť stavby je postavená na pozemku, ku ktorému žalovaní nemajú vlastnícke alebo užívacie právo,
žalobca vyzval písomným listom žalovaných, pričom tí do dnešného dňa stavbu neodstránili. Navyše
z predložených fotografií je zrejmé, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaní aj parkujú, teda
preukázateľne nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užívajú. Vzájomná poloha nehnuteľností je taká,
že stavba rodinného domu žalovaných zasahuje v prednej časti pozemku (od miestnej komunikácie)
do celej šírky pozemku žalobcu, a teda žalobca je obmedzovaný v užívaní predmetnej nehnuteľnosti,
nakoľkoprístupknehnuteľnostijemožnýlencezstavbuvovlastníctvežalovaných.Žalobcapodotýka,že

zo zadnej hranice pozemku nie je možný prístup, nakoľko sa tam nachádza vodná plocha - potok. Podľa
žalobcu je nepochybné, že na strane žalovaných došlo k vzniku majetkovej výhody, teda majetkového
prospechu, ktorý mal spočívať práve v tej skutočnosti, že užívajú pozemok vo vlastníctve žalobcu
bez poskytnutia adekvátneho protiplnenia žalobcovi, teda pozemok užívajú bezodplatne. Žalobca vminulosti a ani v súčasnosti nemal a nemá záujem žalovaným poskytnúť do bezodplatného užívania
svoju nehnuteľnosť. Majetkový prospech žalovaných tak spočíva v ušetrení finančných prostriedkov,
ktorébyinakmuselivynaložiťvprípade,akbydošlokuzavretiunájomnejzmluvysožalobcom,zahŕňajúc

aj odplatu za parkovanie. Súčasne bol takýto zásah do vlastníckych práv žalobcu v rozpore so zákonom,
keďže absentoval zákonný podklad k tomu, aby žalovaní boli oprávnení takýmto spôsobom svojvoľne
zasahovať do užívacích práv žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca si na určenie
sumy výšky bezdôvodného obohatenia zaobstaral znalecký posudok Ing. Petra Bátoryho č. 83/2023,
kde je stanovená ročná hodnota nájmu pripadajúca na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v sume

1.950,- eur/1 rok nájmu. Žalobca si touto žalobou uplatňuje voči žalovaným bezdôvodné obohatenie, a
to spätne za 2 roky počnúc odo dňa 03.07.2021.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili v tom zmysle, že žalobca nadobudol pozemok č. XX/
X do výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou č. XX/XXXX, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX. Žalovaní
nárok žalobcu popierajú v celom rozsahu, považujú ho v plnej miere za nedôvodný, neopodstatnený,

šikanózny a účelový. Žalovaní pozemok č. XX/X nevyužívajú a v minulosti nevyužívali, a preto žalobcovi
nevznikol a ani nemohol vzniknúť nárok na vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemku č. XX/X žalovanými. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi, podiel o veľkosti X/X
vzhľadom k celku, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. W.., a to: - pozemku parc. registra
„. parc.č. XX o výmere XXXX m2, druh pozemku: záhrada; - pozemku parc. registra „. parc.č. XX/

X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; - pozemku parc. registra „.
parc.č. XX/X o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; - pozemku parc. registra
„.arc.č. XX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; - stavba so súp.č. XX,
postavená na pozemku parc.č. XX/X, druh stavby XX, popis stavby: rodinný dom. Vyššie špecifikované
nehnuteľnosti nadobudli žalovaní do bezpodielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy R. zo

dňa XX.XX.XXXX. Od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k vyššie špecifikovaným
nehnuteľnostiam tieto užívali bez akýchkoľvek problémov, so susedmi, ako aj s ostatnými spoluobčanmi
vychádzali a vychádzajú harmonicky. Žalobca odôvodňuje svoj údajný nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniaspoukazomnaneoprávnenéužívaniepozemkuč.XX/Xžalovanými.Žalobcavšakabsolútne
opomenul uviesť v ktorej časti, resp. v akom rozsahu a akým spôsobom mali žalovaní pozemok č.

XX/X neoprávnene užívať, pričom žalobca k žalobe nepripojil ani žiadne relevantné dôkazy, ktoré
by jeho nárok preukazovali. Pozemok č. XX/X je totiž od vyššie špecifikovaných nehnuteľností vo
vlastníctve žalovaných oddelený plotom, ktorý dali vyhotoviť žalovaní a ktorý bol riadne ohlásený na
základe Oznámenia k ohláseniu drobnej stavby zn.: J. - XXXX/XXXX, vydaného obcou V. nad Q..
Plot je postavený na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných. Hranica pozemku, na ktorom je postavený

predmetný plot, bola vytýčená na základe Geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného: TT-P.,
s.r.o., geodetom E.. X. X., dňa XX.XX.XXXX, úradne overil E.. O. V., dňa XX.XX.XXXX, číslo P Z
geometrického plánu zároveň vyplýva, že stavba postavená na pozemku parc.č. XX/X je postavená
na pozemku žalovaných a žiadnym spôsobom nezasahuje do susednej parcely, t.j. pozemku č. XX/X.
Žalovaní si dovoľujú uviesť, že pozemok č. XX/X nie je užívania schopný a je dlhodobo v zanedbanom

stave, nakoľko žalobca sa o jeho údržbu dlhodobo žiadnym spôsobom nestará. Uvedené žalovaní
preukazujú fotodokumentáciou - stav pozemku XX/X, na ktorej je bez pochýb viditeľné, že náletové
porasty prerastajú plot žalovaných a zasahujú do ich pozemkov. Klamlivým a zavádzajúcim je i
vyjadrenie žalobcu, „že stavba rodinného domu žalovaných zasahuje v prednej časti pozemku (od
miestnej komunikácie) do celej šírky pozemku žalobcu, a teda žalobca je obmedzovaný v užívaní

predmetnej nehnuteľnosti“. V tejto súvislosti si žalovaní dovoľujú poukázať na fotodokumentáciu -
vjazd do domu 1, ktorá jednoznačne preukazuje, že žiadna stavba ani plot vo vlastníctve žalovaných
nebránia vstupu žalobcu na jeho pozemok č. XX/X. Z predloženej fotodokumentácie - vjazd do domu
1 ako aj geometrického plánu je zrejmé, že pozemok č. XX/X sa nachádza vľavo od (na fotografii
dokumentačne označenej) hranice a má šírku 2 m a pozemok č. XX/X vo vlastníctve žalovaných sa

nachádza vpravo od (na fotografii dokumentačné označenej) hranice a má šírku X,XX m. Žalovaní na
fotografii vyznačili deliacu čiaru medzi pozemkami pomocou dosiek, nakoľko táto časť nie je ohraničená
plotom. Žalovaní zároveň popierajú, že by boli žalobcom v minulosti vyzývaní na odstránenie stavby tak,
akožalobcavnávrhutvrdil.Výzvazodňa24.06.2022,ktorúžalobcapredložil,niejepodpísanážalobcom
a nie je k nej pripojený podací hárok ani výpis o doručení, prípadne iný relevantný dôkaz o tom, že

predmetná výzva bola čo i len zasielaná žalovaným. K žalobcom doloženej fotodokumentácii si žalovaní
dovoľujú uviesť, že táto nie je dôveryhodná. Príkladmo: Žalobcom doložená fotografia (list 24/53) je
fotografia z iného, žalovaným neznámeho pozemku - nie pozemku, ktorého údajné užívanie žalovanými
žalobca konštatuje v tomto konaní. Na pozemku žalovaných a ani žalobcu sa totiž nenachádza žiadnyelektrický stĺp. Klamlivým a zavádzajúcim je aj vyjadrenie žalobcu o tom, „že na pozemku vo vlastníctve
žalobcu žalovaní aj parkujú, teda preukázateľne nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu užívajú.“, pričom
na preukázanie tohto tvrdenia doložil žalobca fotografie. K uvedeným fotografiám si žalovaní dovoľujú

zdôrazniť, že motorové vozidlo EČV TT T. značky W. nie je motorovým vozidlom vo vlastníctve
žalovaných. Takéto vozidlo žalovaní nikdy nevlastnili a teda nevedia kto a za akým účelom parkoval
čiastočne na pozemku žalobcu a čiastočne na pozemku žalovaných. Žalovaní neužívajú pozemok č.
XX/X na parkovanie svojho motorového vozidla a nikdy ho ani takýmto spôsobom neužívali. Žalovaní
parkujú na svojom pozemku parc.č. XX/X, pričom vždy rešpektujú hranicu susediaceho pozemku.

4. V replike žalobca uviedol, že žalovaní sa žalobou podanou na Okresnom súde Trnava domáhali,
aby na pozemku parc.č. XX/X (vo vlastníctve žalobcu) bolo zriadené vecné bremeno, a to konkrétne
za účelom výkonu vlastníckeho práva k rodinnému domu súp.č. XX v prospech žalobcov a všetkých
nasledujúcich ďalších vlastníkov rodinného domu. Okrem uvedeného sa žalovaní domáhali aj zriadenia
vecného bremena, kde povinný (žalobca ako vlastník pozemku parc.č. XX/X) mal v prospech

oprávnených strpieť vecné bremeno, spočívajúce v práce stavby, ale najmä tiež v práve prechodu a
prejazdu motorového vozidla v prospech žalovaných ako oprávnených. Vzhľadom na uvedené je zrejmé
a aj samotní žalovaní to konštatovali a podľa názoru žalobcu berúc v úvahu aj fotografie aktuálneho
stavu predmetných nehnuteľností, že žalovaní užívajú pozemok parc.č. XX/X vo vlastníctve žalobcu
minimálne na vstup a prechod do svojho rodinného domu so súp.č. XX/X a rovnako tak užívajú tento

pozemok aj na prechod motorovými vozidlami k ich rodinnému domu. Žalobca ďalej uviedol, že plot sa
nachádza na hranici pozemkov, stavba bezprostredne susedí s pozemkom žalobcu. Ako je zrejmé zo
žalobcom predložených fotografií, na pozemku parc.č. XX/X sa nachádza pomocný stavebný materiál -
fúrik, ale najmä je zrejmé, že v zadnej časti pozemku sa stále nachádza stavba - starší dom, taktiež sa
tam nachádza stavebný materiál, tiež vstupná drevená brána. Žalobca ďalej uviedol, že z predložených

fotografií vyplýva, že priestor na parkovanie zasahuje do priestoru - pozemku parc.č. XX/X vo vlastníctve
žalobcu. Zároveň je nepravdivé tvrdenie, že žalovaní pozemok žalobcu nikdy nepoužívali na parkovanie,
a to najmä s ohľadom na sporové konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 37C/13/2021.
Žalovaní sa žalobou domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu
motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. XX/X. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby

žalobcami, kde sa však zaviazali, že odstránia stavbu na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Ako aj vyplýva
z predmetných fotografií, stavba do dnešného dňa nebola odstránená, na pozemku sa preukázateľne
nachádza stavebný materiál a taktiež žalovaní nevyvrátili ani tvrdenia žalobcu, že pozemok žalobcu
využívajú najmä na parkovanie, ale tiež na zabezpečenie prístupu k rodinnému domu.

5. V duplike žalovaní uviedli, že konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 37C/13/2021
bolo skončené a žiadnym spôsobom nie je možné argumentovať tým, že by toto konanie preukazovalo
žalobcov nárok uplatňovaný v tomto konaní. Práve naopak, z konania vedeného pod sp.zn. 37C/13/2021
je zrejmý šikanózny a účelový zámer žalobcu obohatiť sa na úkor žalovaných. Žalobca nadobudol
pozemok parc.č. XX/X za kúpnu cenu vo výške 6.100,- eur. Následne žalobca kontaktoval žalovaných

s obchodným návrhom na odkúpenie parcely č. XX/X za kúpnu cenu vo výške 40.000,- eur (t.j.
osemnásobok pôvodnej sumy), alternatívne o úhradu nájomného vo výške 1.800,- eur mesačne. Po
odmietnutí ponuky zo strany žalovaných začal žalobca riešiť rôzne alternatívy, ako by sa obohatil
na úkor žalovaných a teda aj k podaniu žaloby voči žalovaným o zaplatenie sumy 3.900,- eur z
titulu bezdôvodného obohatenia. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že parcela č. XX/X nie

je dispozične a účelovo vymedzená na žiadne relevantné využitie, rozloha parcely totiž neposkytuje
možnosť stavby, prípadne iného využitia. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, že
žalovaní využívajú parc.č. XX/X na prejazd a prechod k ich rodinnému domu. Žalovaní majú prístup
k svojmu rodinnému domu (stavbe so súp.č. XX, postavenej na pozemku parc.č. XX/X zapísané na
LV č. XXX) cez parc.č. XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX,

ktorú v X/X vzhľadom k celku vlastní F... Žalovaným preto nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti
dospel žalobca k názoru, že žalovaní využívajú parc.č. XX/X k prejazdu/prechodu k ich rodinnému,
nakoľko takýto záver nie je možné ani rozumne predpokladať, a preto je zrejmé, že zámerom žalobcu
je na základe uvedených tvrdení účelovo zavádzať súd. Ďalej žalovaní uviedli, že na parcele č. XX/X
vo vlastníctve žalovaných sa nenachádza žiadna časť plotu, ktorá by zasahovala do parcely č. XX/X

vo vlastníctve žalobcu, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj žalobca tým, že uviedol „plot sa nachádza
na hranici pozemkov, stavba bezprostredne susedí s pozemkom žalobcu“. Žalovaní nepopierajú, že
majú svoj pozemok oplotený v súlade s legislatívou a oplotenie žalovaných nezasahuje do pozemku
žalobcu. Plot žalovaných je postavený v súlade s právnou úpravou a nezasahuje do žiadnej častipozemku parc.č. XX/X vo vlastníctve žalobcu. Je logické a žiaduce, aby plot susedil s pozemkom parc.č.
XX/X, nakoľko jeho účelom je oddeliť parcelu č. 35/1 vo vlastníctve žalobcu a parcely vo vlastníctve
žalovaných. Žalovaní sa absolútne nestotožňujú s názorom žalobcu o tom, že z časti zaparkovaný fúrik

na pozemku parc.č. XX/X preukazoval trvalé a nerušené užívanie pozemku parc.č. XX/X vo vlastníctve
žalobcu žalovanými. Žalovaní pritom poukazovali na ustanovenie § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, či stavebný materiál, na
ktorý žalobca poukazuje, patril žalovaným. Žalovaní už namietli nedôveryhodnosť fotografií doložených
žalobcom k podanej žalobe, nakoľko tieto nezachytávajú reálny stav (napr. zaparkované vozidlá, ktoré

nie sú vo vlastníctve žalovaných) a niektoré nie sú ani vyhotovené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu
alebo žalovaných. Žalobca sa o pozemok parc.č. XX/X. dlhodobo nestará, čo žalovaní preukazujú
doloženými fotografiami. Nakoľko sa žalobca nestará o údržbu pozemku, sú žalovaní nútení odstraňovať
nebezpečné zaburinenie - žihľava, ktorá prerastá cez oplotenie na pozemky žalovaných a ktoré sa
nachádza v prednej časti pozemku č. XX/X, nakoľko tento nie je oplotený, tzn. je voľne prístupný. Pokiaľ
by žalovaní zaburinenie neodstraňovali, hrozí riziko poškodenia zdravia detí predškolského veku, ktoré k

žalovaným chodia na návštevu (vnúčatá). Toto odstraňovanie žalovaní zo spomenutých dôvodov museli
opakovane robiť, nakoľko žalobca si svoju povinnosť nikdy neplnil. Záverom žalovaní navrhli žalobu
zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania.

6. Ako dôkazy žalobca predložil nasledovné listinné dôkazy: Výzva na odstránenie stavby zo dňa

24.06.2022, fotografie č.l. 9-22, náhľad z katastrálnej mapy na parcelu č. XX/X, Výpis z LV č. XXXX
pre k.ú. W.., Znalecký posudok č. XX/XXXX, žaloba zo dňa 03.03.2021 z konania OS Trnava sp.zn.
37C/13/2021, náhľad z katastrálnej mapy na parcelu č. 34/3. Žalobca ďalej navrhol doplniť dokazovanie
dopytom na ODI Trnava ohľadom vlastníctva motorového vozidla a znalecké dokazovanie vypracovaním
geometrického plánu so zameraním pozemku parc.č. XX/X a stavby - dreveného domu na uskladnenie

materiálu.

7. Ako dôkazy žalovaní v 1. a 2. rade predložili nasledovné listinné dôkazy: Výpis z LV č. XXX pre
k.ú. W.., Geometrický plán č. XXX/XXXX, Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 15.08.2022,
fotografie č.l. 64-66, Výpis z LV č. XXXX čiastočný pre k.ú. W.., geometrické zobrazenie parcely č. XX/

X, geometrické zobrazenie parcely č. XX/X, Geometrický plán zo dňa 26.021990, Geometrický plán č.
XXX/XXXX.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, pričom z vykonaného
dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. W.. (na č.l.

24) vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parcely registra „. evidovaná na katastrálnej
mape parcelné č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, s titulom nadobudnutia Z.
zmluva č. XX/XXXX, vklad povolený dňa XX.XX.XXXX. Zo Žaloby na zriadenie vecného bremena za
náhradu (na č.l. 77) vyplýva, že žalovaní sa v postavení žalobcov domáhali voči žalobcovi v postavení
žalovaného usporiadania pomerov medzi stranami v súlade s § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka,

a síce zriadenia vecného bremena stavby na pozemku parc.č. XX/X a práva prechodu a prejazdu
motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. XX/X za účelom výkonu vlastníckeho práva k rodinnému
domu súp.č. XX v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 16.02.2021 za
náhradu 13,- eur ročne. Z uvedenej žaloby tiež vyplýva, že súčasťou stavby rodinného domu je vstupná
brána, ktorá je čiastočne postavená na susediacej parcele č. XX/X v rozsahu do X m2, pričom celková

výmera vrátane práva prechodu a prejazdu zasahujúca do vlastníckeho práva žalovaného nepresahuje
XX m2. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX, úradne overeného dňa 16.02.2021 (na č.l. 112), súd
zistil, že vecné bremeno práva prechodu a prejazdu malo byť zriadené na diel X predstavujúci XX. mX
z parcely č. XX/X, pričom ide o lichobežník, ktorý má pri ceste šírku X m (celá šírka pozemku) a vo
vzdialenosti 6,59 m od cesty šírku X,XX m. Z Geometrického plánu č. XXX/XXXX, úradne overeného dňa

XX.XX.XXXX (na č.l. 115), súd zistil, že bol vyhotovený za účelom zamerania stavby rodinného domu na
p.č. XX/X, pričom je na ňom odstránená ľavá časť (od ulice) rodinného domu súp.č. 74 postaveného na
parcele č. XX/X, a to v časti, ktorá je na GP č. XXX/XXXX označená ako diel 1. Z Výpisu z listu vlastníctva
č.XXXprek.ú.V.nadQ.(nač.l.57)vyplýva,žežalovanív1.a2.radesúbezpodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľností: pozemky parcely registra „. evidované na katastrálnej mape ako parcelné č. XX záhrada

o výmere XXXX m2, parcelné č. 34/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelné č. XX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcelné č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, a stavby - rodinného domu súp.č. XX postavený na parcele č. XX/X, s titulom nadobudnutia
Kúpna zmluva R. zo dňa 08.07.1998, pričom pod Z XX/XXXX + Z XXXX/XXXX je evidovaná Žiadosťo výmaz časti stavby zo dňa 16.12.2022; J. V. nad Q.: Rozhodnutie o povolení odstránenia stavby -
„ľavá časť rodinného domu s.č. XX na parcele registra G. č. XX/X“ zo dňa 23.11.2021; Geometrický plán
č. XXX/XXXX úradne overený pod č. P Z Výzvy na odstránenie stavby zo dňa 24.06.2022 (na č.l. 8)

vyplýva, že k uvedenému dňu už bola odstránená predná časť domu, resp. vstupná brána žalovaných.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

12. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

14. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

16. Podľa § 127 ods. 3 OZ, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a
v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na
pozemkualebonastavbe,jeten,ktoškoduspôsobil,povinnýjunahradiť;tejtozodpovednostisanemôže

zbaviť.

17. Podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu
zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). (1) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za

náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (2) Súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

18.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

19. Podľa Čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,

aby bol naplnený princíp právnej istoty.

20. Podľa Čl. 5 veta prvá CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

21. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.22.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

23. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaných s odôvodnením, že
na strane žalovaných došlo k vzniku majetkového prospechu tým, že užívali pozemok parc.č. XX/X vo
vlastníctve žalobcu bez poskytnutia adekvátneho protiplnenia, pričom malo ísť o vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie dvoch rokov od 03.07.2021 do 03.07.2023.

24. Podstatou záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet
bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 OZ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie
spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny
následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodné

obohatenie vzniká o.i. vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty.
Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z
ustanovenia § 456 OZ. Aktívne legitimovaný je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových
hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch, pasívne legitimovaným potom ten, kto získal neoprávnený
prospech. Dôkazné bremeno preukázania splnenia všetkých vyššie uvedených predpokladov nesie

ten, kto tvrdí, že bezdôvodné obohatenie bolo získané na jeho úkor. Splnenie predpokladov pre vznik
(záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z hľadiska
špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci.

25. Žalovaní poukazovali na účelovosť a šikanóznosť žaloby, preto sa súd zaoberal aj tým, či je žaloba

žalobcu v súlade s dobrými mravmi.

26. V konaní nebolo sporným, že žalovaní sa v postavení žalobcov domáhali voči žalobcovi v postavení
žalovaného usporiadania pomerov medzi stranami v súlade s § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka,
a síce zriadenia vecného bremena stavby na pozemku parc.č. 35/1 a práva prechodu a prejazdu

motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. XX/X za účelom výkonu vlastníckeho práva k rodinnému
domu súp.č. XX. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 16.02.2021 za
náhradu13,-eurročne,ktorékonaniebolovedenénatunajšomsúdepodsp.zn.37C/13/2021nazáklade
žaloby zo dňa 03.03.2021, ktorá bola vzatá späť dňa 04.01.2022. Z vyššie uvedeného, v spojení s tým,
čo je uvedené v odseku 8. tohto rozsudku, s prihliadnutím na GP č. XXX/XXXX, je zrejmé, že v období od

03.07.2021 (začiatok rozhodného obdobia) do (max.) 24.06.2022 (dátum Výzvy na odstránenie stavby)
bola ľavá časť rodinného domu žalovaných súp.č. 74 postavená na hranici medzi pozemkami parc.č.
XX/X a parc.č. XX/X s tým, že vstupná brána rodinného domu žalovaných bola v rozsahu do X mX
postavená na pozemku žalobcu parc.č. XX/X, pričom žalovaní využívali na prechod a prejazd ku svojmu
rodinnému domu pozemok žalobcu parc.č. XX/X v rozsahu do XX m2.

27. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami
demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pri
premietnutí do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné
rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

28. Súd mal za to, že v období od 03.07.2021 do 24.06.2022 išlo v prípade ľavej časti stavby rodinného
domu o vzťah vlastníka pozemku (žalobca) a vlastníka neoprávnenej stavby (žalovaní), pričom nároky
z tohto vzťahu riešia ustanovenia § 135c ods. 1 až 3. OZ. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia
predstavuje uplatňovanie len zodpovednostných nárokov voči žalovaným, ktorí žalobcovi bránia v

užívaní veci, pričom ňou však nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu.

29. Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo sporným, že žalobca nadobudol pozemok parc.č.
XX/X ku dňu XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 6.100,- eur, pričom (vychádzajúc zo žaloby žalovaných v
konaní sp.zn. 37C/13/2021) žalobca listom už zo dňa 29.09.2020 kontaktoval žalovaných s ponukou

na odkúpenie pozemku za 40.000,- eur alebo úhradu nájomného vo výške 1.800,- eur mesačne s
možnosťou následného odkúpenia. V konaní nebolo preukázané, že by sa žalobca po nadobudnutí
pozemku parc.č. 35/1 obrátil na žalovaných so žiadosťou o odstránenie stavby/stavieb a vypratanie
pozemku, z dôvodu, že by chcel pozemok parc.č. 35/1 užívať. Pokiaľ ide o Výzvu na odstránenie stavbyzodňa24.06.2022(nač.l.8),žalovanívovyjadreníkžalobepopreli,žebyimtakátovýzvaboladoručená,
pričom žalobca jej doručenie (ale ani odoslanie) žalovaným v konaní nepreukázal, a preto súd vychádzal
z toho, že žalovaní na odstránenie stavby žalobcom pred podaním žaloby vyzvaní neboli. Zároveň sa

táto výzva môže týkať iba obdobia po 24.06.2022, nie však obdobia od 03.07.2021 do 24.06.2022, v
ktorom žalobca vyzývanie žalovaných na odstránenie stavby ani netvrdil.

30. Na druhej strane, žalovaní sa v súlade s ustanovením § 135c ods. 3 OZ v konaní na tunajšom
súde pod sp.zn. 37C/13/2021 domáhali usporiadania pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom

stavby, a to predloženou žalobou na zriadenie vecného bremena za náhradu, čím by boli vzťahy
medzi žalobcom a žalovanými vyriešené natrvalo. Žalovaní teda zvolili zákonom predpokladané riešenie
vzťahu vlastníka stavby a vlastníka pozemku, pričom po odstránení spornej ľavej časti rodinného
domu zobrali žalobu späť, keďže zriadenie vecného bremena na pozemku parc.č. 35/1 viac nebolo
potrebné, keď odstránením ľavej časti rodinného domu (na základe Rozhodnutia o povolení odstránenia
stavby zo dňa 23.11.2021 najneskôr ku dňu Výzvy na odstránenie stavby zo dňa 24.06.2022) vznikol

podľa Geometrického plánu č. XXX/XXXX medzi pozemkom žalobcu parc.č. XX/X a rodinným domom
žalovaných súp.č. XX priestor o šírke X,XX m.

31. S poukazom na vyššie uvedené je potrebné zhrnúť, že žalobca sa po nadobudnutí pozemku parc.č.
XX/X nedomáhal jeho užívania, ale snažil sa výhodne ho speňažiť, pričom po neúspechu a po tom, čo

žalovaní vykonali stavebné úpravy, aby odstránili ľavú časť domu, resp. vstupnú bránu, aby tak stavba
rodinného domu nezasahovala do pozemku žalobcu, sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie pozemku v predošlom období.

32. Takýto výkon práva žalobcu súd považuje súd za rozporný s dobrými mravmi a nemôže mu

poskytnúť právnu ochranu. Úlohou súdov je rozhodnutím odstrániť protiprávny stav a nastoliť stav
právnej istoty, pričom nie je vylúčené priznanie aj zodpovednostných nárokov, avšak nemôže ísť o
priznanie zodpovednostných nárokov za súčasného udržiavania protiprávneho stavu (por. rozsudok OS
Žilina č.k. 2C/53/2006-357 zo dňa 30.07.2009 potvrdený rozsudkom KS v Žiline sp.zn. 5Co/45/2010 zo
dňa 23.03.2010; uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012).

33. Žalobca sa pritom odstránenia protiprávneho stavu pred odstránením ľavej časti domu (resp.
vstupnej brány) žalovaných preukázateľne nikdy nedomáhal. Pokiaľ ide o neoprávnenú stavbu vstupnej
brány na časti žalobcovho pozemku, žalobca ako vlastník pozemku si mal primárne uplatniť svoje právo
spôsobom, ktorý predpokladá ustanovenie § 135c OZ, t.j. osobitnou vlastníckou žalobou, a prípadne

popri tom si uplatňovať sekundárne zodpovednostné nároky.

34. Zo správania sa žalobcu po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parc.č. XX/X je však
zrejmé, že žalobca nemal záujem pozemok užívať. Pozemok žalobcu parc.č. XX/X je úzkym pásom
o šírke cca Xm, pričom žalovaní v konaní namietali, že pozemok žalobcu nie je dispozične a účelovo

vymedzený na žiadne relevantné využitie, pretože rozloha parcely neposkytuje možnosť stavby ani
iného využitia. Žalobca na uvedené nereagoval, pričom v priebehu konania ani netvrdil, že by chcel
pozemok parc.č. XX/X užívať a za akým účelom. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobca nadobudol
pozemok už v časti zastavaný stavbou a v časti užívaný žalovanými (v rozsahu uvedenom v žalobe
v konaní sp.zn. 37C/13/2021), čo mu mohlo byť zrejmé z ohliadky pozemku pred uzavretím kúpnej

zmluvy, ktorú z uvedeného dôvodu nemusel uzavrieť. Súd potom postup žalobcu, ktorý bez toho,
aby mal skutočný záujem nadobudnutý pozemok parc.č. 35/1 užívať, nežiadal súdnou cestou trvalé
usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby a vypratanie pozemku (v prípade
nezastavaných častí), ale potom, čo zo strany žalovaných dôjde k odstráneniu časti stavby zasahujúcej
na pozemok žalobcu a k zabezpečeniu si tak prechodu a prejazdu cez vlastný pozemok, žiada ex post

plnenie z bezdôvodného obohatenia, súd s prihliadnutím na osobitosti prípadu (žalobca v čase začatia
realizácie stavby vstupnej brány nebol vlastníkom pozemku, nebolo zasiahnuté do jeho práva, ale takto
„zasiahnuté“ právo nadobudol, pričom v čase jeho nadobudnutia si musel byť toho vedomý) považuje
za šikanózny výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.

35. Pokiaľ ide o obdobie od 25.06.2022 do 03.07.2023, t.j. obdobie, kedy už bola preukázateľne
odstránená predná časť domu resp. vstupná brána žalovaných, domáhal sa žalobca vydania
bezdôvodného obohatenia za to, že sa na jeho pozemku má nachádzať oplotenie ako aj časť stavbyza oplotením (drevený domček), patriace žalovaným, pričom žalovaní majú na jeho pozemku parkovať,
mať zložený stavebný materiál a fúrik.

36. Predovšetkým súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca v replike uvádza, že pri späťvzatí žaloby
v konaní sp.zn. 37C/13/2021 sa žalovaní zaviazali, že odstránia stavbu na pozemku žalobcu, avšak
stavba nebola odstránená, súd poukazuje na to, že zo žaloby v konaní sp.zn. 37C/13/2021 je zrejmé,
že zriadenie vecného bremena žalovaní žiadali výlučne z dôvodu potreby užívania vstupnej brány a
prechodu a prejazdu na svoj pozemok, pričom práve odstránením vstupnej brány (predná časť stavby

rodinnéhodomu)došlokodstráneniutejčastistavby,zdôvoduktorejzriadenievecnéhobremenažiadali.

37. K oploteniu a časti stavby dreveného domu, ktoré sa podľa žaloby majú nachádzať na pozemku
žalobcu aj po odstránení ľavej časti rodinného domu, súd uvádza, že žalobca uvedené ničím
nepreukázal. Žalobca v konaní ani netvrdil, v ktorej časti, akým spôsobom a v akom rozsahu oplotenie
alebo stavba dreveného domu do jeho pozemku zasahuje. Nešpecifikoval to ani po tom, čo žalovaní

uvedené namietali vo vyjadrení k žalobe. Naopak, v replike žalobca uviedol, že plot sa nachádza na
hranici pozemkov a stavba bezprostredne susedí s pozemkom žalobcu. Z uvedeného potom užívanie
pozemku parc.č. XX/X žalovanými žiadnym spôsobom nevyplýva.

38. Žalovaní poukazovali na to, že stavba dreveného domčeka je postavená na parcele č. XX/X, ktorá

je vo vlastníctve žalovaných, pričom nezasahuje do pozemku žalobcu parc.č. XX/X, čo vyplýva aj
z predložených geometrických plánov (zo dňa XX.XX.XXXX; č. XXX/XXXX; č. XXX/XXXX). Žalobca
na uvedené nereagoval, nepoprel skutkové tvrdenie žalovaných, že drevený domček je postavený
na parcele č. XX/X. Ak je domček postavený na parcele č. XX/X, z uvedeného vyplýva, že nemôže
zasahovať do parcely č. XX/X. S. z katastrálnej mapy (na č.l. 102) zasahovanie dreveného domu do

pozemku parc.č. XX/X nepreukazuje, keďže nejde o fotografiu priamo nad domčekom, ide o fotografiu
z veľkej výšky a zároveň z uhla, kedy je pohľad na postavenie stavieb skreslené. Zameranie stavby na
parcele č. XX/X bolo urobené pri vyhotovovaní Geometrického plánu zo dňa XX.XX.XXXX (na č.l. 110),
pričom je zrejmé, že stavba nepresahuje parcelu č. 34/2. Okrem toho súd poukazuje aj na vyjadrenie
žalobcu v replike, kde sám uviedol, že plot sa nachádza na hranici pozemkov a stavba bezprostredne

susedí s pozemkom žalobcu, z čoho vyplýva, že tieto stavby do pozemku žalobcu nezasahujú.

39. V prípade tvrdeného parkovania motorovým vozidlom na pozemku parc.č. XX/X, žalobca vôbec
nešpecifikoval, kedy, resp. ako často motorové vozidlo O. N na pozemku parc.č. XX/X parkovalo. Za
užívanie pozemku žalobcu parc.č. XX/X by totiž mohlo ísť iba v prípade, ak by bol žalovanými (ak by

sa vôbec preukázalo ich vlastnícke právo k predmetnému J.) na parkovanie využívaný pravidelne, čo
však preukázané nebolo, keďže žalobca predložil iba fotografie z jedného dňa. Zároveň je zo žalobcami
predložených dôkazov (fotografia na č.l. 66 a GP č. XXX/XXXX na č.l. XXX) zrejmé, že šírka pozemku
žalovaných parc.č. XX/X popri rodinnom dome súp.č. 74, a síce 2,24 m, je dostatočná na prejazd
aj parkovanie ich osobného motorového vozidla. Súd dodáva, že tvrdenie žalobcu, že nie je možné

vylúčiť užívanie pozemku parc.č. XX/X žalovanými na parkovanie motorovým vozidlom, nepostačuje,
ale žalobca niesol dôkazné bremeno, že v celom rozhodnom období bol jeho pozemok takto užívaný,
ktoré dôkazné bremeno neuniesol. Rovnako to platí aj o stavebnom materiáli, ktorý sa má nachádzať
na pozemku žalobcu.

40. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na pozemku žalobcu parc.č. XX/X sa nachádzal fúrik, súd sa stotožňuje
s argumentáciou žalovaných, že išlo o realizáciu ich práva v súlade § 127 ods. 3 OZ ako vlastníka
susediaceho pozemku, za účelom nevyhnutnej údržby ich susediaceho pozemku z dôvodu prerastania
buriny z pozemku žalobcu. Silne zaburinený stav pozemku parc.č. XX/X pritom vyplýva z predložených
fotografií, pričom skutkové tvrdenie žalovaných o takomto stave pozemku žalobcu tento ani nepoprel.

Žalobcapritomaninetvrdil,žebynešloovstupnajehopozemoklennanevyhnutnúdobuavnevyhnutnej
miere. Súd potom dospel k záveru, že pri vstupe na pozemok parc.č. XX/X žalovanými nešlo o vstup na
pozemok žalobcu za účelom jeho užívania žalovanými.

XX. K vyššie uvedenému súd dodáva, že žalobca vo svojich vyjadreniach neustále zmiešava stav

pred odstránením ľavej časti domu žalovaných (kedy žalovaní zasahovali do pozemku parc.č. XX/X a
prechádzali cez neho) so stavom po stavebnej úprave uvedenej aj na LV č. XXX pre k.ú. W.. (kedy
bola ľavá časť domu žalovaných už odstránená a žalovaní pozemok žalobcu na prechod nepotrebovali).
Uvedené nielenže nezodpovedá predloženým geometrickým plánom (z ktorých je zrejmé, že poodstránení ľavej časti domu vznikol žalovaným popri rodinnom dome priestor v šírke X,XX m), ale
je aj v rozpore s vyjadreniami samotného žalobcu v žalobe, kde sám uviedol, že predná časť domu
bola odstránená. Ak bola predná časť domu žalovaných odstránená (čo v konaní nebolo sporným),

je s poukazom na predložené geometrické plány (ktoré žalobca ničím nespochybnil) vylúčené, aby
stavbarodinnéhodomužalovaných(poodstráneníjejprednejčasti)zasahovalavprednejčastipozemku
od miestnej komunikácie do celej šírky pozemku žalobcu, a teda že by bol žalobca obmedzovaný v
užívaní predmetnej nehnuteľnosti a že by prístup k nehnuteľnosti žalobcu bol možný len cez stavbu vo
vlastníctve žalovaných, ako to žalobca uvádza v žalobe.

42. Zároveň súd poukazuje na to, že v sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí,
že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými
žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je premetom konania. Medzi základné
procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia

a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného
bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Nesplnenie takejto povinnosti má pre stranu sporu
nepriaznivý dôsledok, pretože pokiaľ sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie, nebude môcť
potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a bude nútený pre nedostatok odôvodnenia
žalobu zamietnuť.

43. V časti vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 03.07.2021 do času odstránenia ľavej
časti domu (po čom pre žalovaných odpadol dôvod konania o zriadenie vecného bremena) z vyjadrení
žalobcu vyplýva, že žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemku parc.č. 35/1
žalovanými v rozsahu, ktorý oni sami uznávajú v žalobe v konaní sp.zn. 37C/13/2021, t.j. v rozsahu

užívania XX m2, keď žalobca iný konkrétny rozsah užívania v priebehu celého konania netvrdil. V časti
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie po odstránení ľavej časti domu však žalobca žiadnym
spôsobom nekonkretizoval (napriek tomu, že to žalovaní namietali), v ktorom konkrétnom mieste a v
akom konkrétnom rozsahu žalovaní užívajú jeho pozemok parc.č. XX/X, pričom je zrejmé, že nemôže ísť
o užívanie pozemku žalobcu v celej jeho výmere. Žaloba tak v časti vydania bezdôvodného obohatenia

za obdobie od 25.06.2022 do 03.07.2023 nebola ani riadne preskúmateľná. Súd dodáva, že nebol
daný dôvod na odstraňovanie vád žaloby, pretože žaloba mala všetky požadované náležitosti, pričom
nedostatočná špecifikácia žaloby má za následok zamietnutie žaloby pre jej nepreskúmateľnosť, a nie
jej odmietnutie.

44. Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za obdobie od 25.06.2022 do 03.07.2023 súd dodáva,
že aj v tomto prípade platí uvedené v odseku 34. tohto rozsudku, a síce, že žalobca si mal v
prípade neoprávnenej stavby na svojom pozemku (plot a drevený dom) prednostne uplatniť svoje právo
spôsobom, ktorý v prípade nehnuteľností predpokladá ustanovenie § 135c OZ, t.j. osobitnou vlastníckou
žalobou, alebo spôsobom, ktorý v prípade hnuteľných vecí predpokladá ustanovenie § 126 ods. 1 OZ,

t.j. všeobecnou vlastníckou žalobou, a prípadne popritom si uplatňovať sekundárne zodpovednostné
nároky.

45. Pre celé obdobie, za ktoré žalobca žiada vydať bezdôvodné obohatenie, tak platí, že žalobca si
mal svoje nároky vlastníka pozemku parc.č. 35/1 (svoj pozemok riadne užívať) primárne uplatňovať

žalobou na odstránenie stavby v zmysle § 135c ods. 1 OZ, prípadne žalobou o úpravu pomerov medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby v zmysle § 135c ods. 3 OZ tak, aby išlo o konečné riešenie
vzťahu medzi stranami, resp. vlastníckou žalobou v zmysle § 126 ods. 1 OZ (v časti hnuteľných vecí). Za
individuálnych okolností tohto prípadu, t.j. za situácie, keď žalobca pozemok parc.č. XX/X nadobudol za
zlomok ním preukazovanej všeobecnej hodnoty; vôľu užívať pozemok parc.č. 35/1 ani netvrdí, ani takáto

vôľa z jeho konania nevyplýva; k tvrdenému zastavaniu pozemku nedošlo po nadobudnutí pozemku
žalobcom; po tom, čo žalovaní netrvali na zriadení vecného bremena, ale dobrovoľne odstránili časť
stavby zasahujúcej na pozemok žalobcu, je potrebné uzavrieť, že žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia (ktorou si žalobca uplatňuje len sekundárny zodpovednostný nárok) je šikanózna, a preto
v rozpore s dobrými mravmi.

46. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 17C/156/2011-195 zo dňa
09.09.2015,vktoromtunajšíodvolacísúdvobdobnejveciuviedol,že„vprípadeexistencieneoprávnenej
stavby na cudzom pozemku je nevyhnutné, aby vlastník pozemku vyvodil z týchto skutkových okolnostíprimárne svoje právo spôsobom vymedzeným v § 135c Občianskeho zákonníka a neobmedzoval sa len
na uplatňovanie sekundárnych zodpovednostných vzťahov vyplývajúcich z existencie takéhoto stavu na
jeho pozemku. Tieto nároky môže uplatňovať v zásade popri tomto spôsobe. Existencia bezdôvodného

obohatenia je zaväzovacím titulom, ktorý sa skutkovo neprekrýva s existenciou iných zaväzovacích
titulov a svoje uplatnenie nachádza až vtedy, ak je to odôvodnené požiadavkami vyrovnávajúcej
spravodlivosti a žiaden iný zaväzovací dôvod na skutkové okolnosti nedopadá. Prvostupňový súd
na podporu svojich dôvodov pre zamietnutie žaloby poukázal na dostupnú judikatúru dopadajúcu na
daný prípad (pozri rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C/53/2006-357 zo dňa 30.07.2009 potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/45/2010 zo dňa 23.03.2010; uznesenie ÚS SR č.k. III.
ÚS 99/2012-14 zo dňa 06.03.2012), s ktorou aplikáciou na predmetnú vec sa odvolací súd stotožňuje.“.

47. Súd tiež odkazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 25Co/15/2018 zo dňa 14.02.2019,
v ktorom odvolací súd uviedol, že „v tejto súvislosti je rozpor s dobrými mravmi potrebné vidieť v
širších súvislostiach, a teda aj v okolnostiach za ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva

po zohľadnení postoja žalovanej k navrhovanému majetkovoprávnemu vysporiadaniu. Žalobca
v čase kúpy nehnuteľnosti musel byť dostatočne oboznámený s ich stavom v prírode a s tým, že
nehnuteľnosti sú trvalo zastavané cestou. Je potrebné zistiť či kúpou takto zaťažených nehnuteľností
za relatívne nízku cenu mal žalobca úmysel získať následne finančný prospech od žalovanej z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia, respektíve odpredajom týchto nehnuteľností za vyššiu než kúpnu

cenu, alebo naopak tieto nehnuteľností aj napriek tomu, že sú zaťažené cestným telesom inak využiť
tak ako je to vyššie už uvádzané.“

48. Vychádzajúc zo všetkého vyššie uvedeného, súd považuje právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatňované žalobcom za nárok uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi, a keďže výkon

práva v rozpore s dobrými mravmi nemôže požívať súdnu ochranu a zároveň je súd v tomto prípade
viazaný žalobným petitom (t.j. nemôže usporiadať vzťahy inak), žalobu zamietol. Za obdobie od
25.06.2022 do 03.07.2023 súd žalobu zamietol aj pre jej nedôvodnosť, keď z vykonaného dokazovania
užívanie pozemku žalobcu parc.č. XX/X. žalovanými nevyplýva.

49. Súd nevykonal dokazovanie dopytom na ODI Trnava, ani znalecké dokazovanie, keďže súd
mal skutkový stav pre potreby rozhodnutia dostatočne zistený z vykonaného dokazovania, ďalšie
dokazovanie by bolo nadbytočné a nemohlo by viesť k inému rozhodnutiu súdu, keďže súd žalobu
zamietal najmä pre jej rozpor s dobrými mravmi. Okrem toho súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo
dať si stav na mieste samom zamerať geodetom a znalecký posudok alebo geometrický plán priložiť

k žalobe. Naproti tomu žalobca k žalobe žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich skutkových
tvrdení nepriložil a nepredložil ho ani následne do pojednávania dňa 14.05.2024, hoci na pojednávaní
dňa 06.02.2024 uviedol, že by mohol uskutočniť zisťovanie za účasti geodeta, čo však neurobil, napriek
tomu,žemuvtomničnebránilo.Ustanovenieznalcabysivyžadovalonariadenieďalšiehopojednávania,
a aj z tohto dôvodu (ak by súd žalobu nezamietal pre jej rozpor s dobrými mravmi) by súd na návrh

na doplnenie dokazovania znalcom v zmysle § 153 ods. 2 CSP, ako na prostriedok procesného útoku
nepredložený včas, neprihliadal.

50. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

54. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní v celom rozsahu úspešní, čo v konečnom
dôsledku znamená nárok žalovaných voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov konania vrozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Neboli pritom tvrdené a súd sám nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalovaným nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi nemal priznať. Zároveň súd poukazuje na dôvodovú správu k ustanoveniu § 257 CSP,

podľaktorejjepotrebnétotoustanovenievykladaťreštriktívneajehouplatneniejemožnéibavýnimočne,
ktoré výnimočné dôvody neboli zistené.

55. O výške náhrady trov konania žalovaných bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.