Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-2Cbi/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209649
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1121209649.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v spore žalobcu:

Z.. Y. Z., so sídlom kancelárie S. 9, XXX XX G. správca konkurznej úpadcu: Ground Transportation
Logistics Management s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava, IČO: 47 452 951 proti
žalovanému: Lanot logistik s. r. o., so sídlom Spoločenská 20, 821 04 Bratislava, IČO: 44 745 133, práv.
zast.: S.. S.. S. O., advokát, so sídlom O. X/D, XXX XX G., v konaní o určenie neúčinnosti právneho
úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.
II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov súdneho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 03.12.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
určil, že právny úkon - kúpno-predajná zmluva zo dňa 25.11.2019, ktorou úpadca odstúpil práva a
povinnosti k motorovému vozidlu autobus N. E., I.: C rok výroby 2014, bielej farby na žalovaného
za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vozidla 5500 Eur vrátane DPH čo predstavuje cenu za cesiu a
ktorou sa žalovaný zaväzuje na seba prevziať predmet leasingu ako aj všetky záväzky súvisiace, je voči
veriteľom úpadcu, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní sp.zn.XXK/XX/XXXX

vedenom na Q. súde G. I, právne neúčinná. Žalobca tiež žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
uhradiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 83 742,44 Eur ako peňažnú náhradu za prevedené práva,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že pred začatím konkurzného konania bol úpadca držiteľom
autobusu N. E., I.: C rok výroby 2014, bielej farby (ďalej len ako „autobus“). Kúpa autobusu bola
financovaná prostredníctvom P.-X., s. r. o. Úpadca nadobudol motorové vozidlo od spoločnosti G. servis
s. r. o., F.: XXXXXXXX za kúpnu cenu 183 600 EUR ako to vyplýva z faktúry číslo XXXXXXXXX splatnej

dňa 18.4.2017. V zmysle leasingovej zmluvy číslo XX/XXXXX/KZ zo dňa 28.3.2017 vystupoval úpadca v
postavení leasingového nájomcu. Úpadca bol držiteľom autobusu do dňa 21.2.2020 kedy bola vykonaná
zmena držiteľa autobusu v dopravnej evidencii. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 25.11.2019 odstúpil
úpadca práva a povinnosti k autobusu na žalovaného za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu, pričom v
článku III kúpno-predajnej zmluvy úpadca uvádza, že kúpna cena vozidla vrátane DPH je 5500 EUR
ako cena za cesiu a že sa žalovaný zaväzuje na seba prevziať predmet leasingu ako aj všetky záväzky
súvisiace. Konkurzné konanie bolo začaté dňa 16.12.2020. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to,

že ak by úpadca nevykonal prevod práv a povinností z leasingových zmlúv (neuzatvoril by napádaný
právny úkon označený ako kúpna zmluva) bez primeraného protiplnenia, tak by veritelia v konkurze boli
uspokojení aj z tejto majetkovej zložky. Úpadca dňa 25.11.2019 (k zmene v osobe držiteľa v dopravnej
evidencii došlo až s účinnosťou ku dňu 21.2.2020) t. j. v čase menej ako rok pred začatím konkurznéhokonania previedol práva a povinnosti z leasingu na žalovaného za protiplnenie 5 500 EUR a to aj napriek
skutočnosti, že hodnota prevedeného práva bola v danom čase oveľa vyššia. Po ukončení leasingovej
zmluvy by mal úpadca právo predmet leasingu odkúpiť. Cena prevedeného práva zistená ako predajná

cena vozidla po odpočítaní zostávajúcich dlžných splátok predstavuje sumu vo výške 83.742,44 EUR,
čo je rozdiel medzi predajnou cenou vozidiel a zostávajúcich dlžných leasingových splátok, pričom daná
suma tiež predstavuje sumu, o ktorú bola konkurzná podstata úpadcu ukrátená. Nad rámec uvedeného
žalobca tiež poukázal na to, že ku dňu vypracovania žaloby ponúka ten istý autobus, ktorý nadobudol od
úpadcu napádanou zmluvou na predaj za cenu 63 000 EUR, o čom svedčí aj výpis z evidenčnej karty a

tiež odpoveď z KR PZ v G., KDI zo dňa 30.11.2021, z ktorého je zrejmá K. vozidla XXX XXX X, čo súhlasí
sobrazovýmzáznamomautobusuzverejnenomnawebstránkemobile.de..Pohľadávkyvcelkovejvýške
226 912,51 eur vyššie uvedených veriteľov boli k 25.11.2019 splatné a neboli do dňa podania žalobného
návrhu uspokojené. Vyššie uvedené pohľadávky boli v konkurznom konaní riadne zistené, pričom je
nepochybné, že úpadca v čase vykonania napádaného právneho úkonu nebol schopný tieto pohľadávky
veriteľov riadne a včas splácať, z čoho vyplýva, že napadnutý právny úkon bol uskutočnený v čase

úpadku dlžníka. Zo súpisu majetku úpadcu vyplýva (zverejnený v OV č. 154/2021 zo dňa 11.8.2021),
že celková hodnota majetku zapísaného do súpisu majetku bez poznámky predstavuje sumu 76 655,50
EUR. Z daňového a účtovného porovnania majetku úpadcu za rok 2020 vyplýva, že úpadca k februáru
2020 nevlastnil žiaden majetok, tento bol všetok vyradený. Zároveň je zrejmé, že dotknutý autobus bol z
majetku úpadcu vyradený k 21.2.2020. Žalobca na záver dodal, že celková suma zistených prihlásených

pohľadávok zabezpečeného veriteľa a nezabezpečených veriteľov podľa stavu k 10.9.2021 v zmysle
Zoznamu pohľadávok predloženého žalobcom predstavuje sumu vo výške 452.373,31 EUR, pričom
vzhľadom na uvedené je zjavné, že v tomto prípade ide o ukracujúci právny úkon voči veriteľom riadne
prihlásených pohľadávok.
3. Podaním doručeným súdu dňa 14.03.2022 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že je nesporné, že

predmetom napadnutého právneho úkonu nebol prevod vlastníckeho práva k hnuteľnej veci (autobusu),
ale prevod práv a povinností týkajúcich sa hnuteľnej veci vo vlastníctve tretej osoby, a to konkrétne
spoločnosti P. X., a. s., ktorá bola ku dňu prevodu vlastníkom autobusu. Žalovaný má za to, že žalobca
pri určení ukrátenia konkurznej podstaty vychádza z úplne nesprávneho predpokladu, že úpadca v
čase vykonania odporovaného právneho úkonu bol vlastníkom určitej hodnoty, ktorej zodpovedala

trhová cena autobusu. Z povahy leasingového vzťahu ďalej vyplýva, že počas doby leasingu leasingový
prenajímateľ nemá právo na odkúpenie predmetu leasingu, toto právo mu vznikne len za predpokladu,
že počas dohodnutej doby splní všetky podmienky vyplývajúce z leasingovej zmluvy t. j. najmä, že hradí
a uhradí riadne a včas počas doby leasingu všetky leasingové splátky. Úpadca bol v čase vykonania
právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí kúpno-predajnej zmluvy podľa názoru žalovaného oprávnený

výlučne autobus užívať, čomu však zároveň zodpovedala povinnosť úpadcu uhrádzať spoločnosti P. X.,
a. s. leasingové splátky. Úpadca nebol vlastníkom predmetu leasingu a teda predmet leasingu nemohol
scudziť. Žalobca taktiež nepreukázal, že by v čase vykonania odporovaného právneho úkonu už úpadca
disponoval právom odkúpiť autobus za zníženú odkupnú cenu a taktiež nepreukázal, že by úpadca bol
ku dňu vykonania odporovaného právneho úkonu v súvislosti s autobusom oprávnený z práva, ktoré

by bolo samostatne scudziteľné a ako také by malo nejakú hodnotu, zo speňaženia ktorej by mohli byť
uspokojení veritelia, nieto ešte hodnotu ktorú tvrdí žalobca (83.742,44,- EUR). Z uvedeného vyplýva,
že žalobca nepreukázal, že by napadnutý právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z pohľadávok
veriteľov, keďže predpokladom odporovateľnosti je ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov.
Žalovaný tvrdil, že nebol vo vzťahu k veriteľom úpadcu žiadnym spôsobom zvýhodnený, pretože

získal predovšetkým právo nájmu, nie vlastnícke právo, ktoré vo vzťahu k motorovému vozidlu nemal
dovtedy ani úpadca, pričom žalovaný nenadobudol ani právo na odkúpenie autobusu za zníženú
odkupnú cenu, nakoľko v súvislosti s právom na odkúpenie leasingu bolo potrebné v čase vykonania
odporovaného právneho úkonu zo strany žalovaného uhradiť ešte 26 leasingových splátok (celkovo
suma vo výške 61.399,82 EUR). Žalovaný poukázal na záver vyplývajúci zo stanoviska publikovaného

v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod R XX/XXXX podľa ktorého: „Vec, ktorú užíval úpadca ako
leasingový nájomca, nepatrí do konkurznej podstaty, pretože je majetkom prenajímateľa. Pre úspešnosť
odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju,
došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti
napadnutéhoprávnehoúkonu.“Zpredmetnéhostanoviskavyplýva,ževprípadeprevoduprávzleasingu

možno o ukrátení uvažovať len vtedy ak by išlo o leasingový vzťah, ktorý je tesne pred ukončením,
pričom leasingová zmluva by umožnila správcovi zaplatiť zvyšné splátky a predmet leasingovej zmluvy
bymalvyššiutrhovúhodnotu,akosúnezaplatenésplátkyavýškaodkupnejceny.Vpredmetnejvecivšak
takéto podmienky a skutočnosti žalobca nepreukázal, nakoľko v čase vykonania odporovaného úkonubolopotrebnézostranyúpadcuplatiťleasingovésplátkypodobuviacakodvakalendárneroky.Žalovaný
poukázal tiež na svoju neschopnosť ďalej splácať leasingové splátky s ohľadom na úpadok žalobcu,
ptičom je zrejmé, že v prípade nevykonania odporovaného úkonu by úpadca prišiel o predmet leasingu,

čomu však uzatvorením spornej zmluvy za primeranú odplatu predišiel. Neuzatvorenie odporovaného
právneho úkonu a pokračovanie v platení leasingových splátok by mohlo spieť k naplneniu skutkovej
podstaty trestného činu ukracovania veriteľov. Žalovaný zároveň poukázal na to, že podľa § 58 ods. 4
ZKR odporovať možno len úkonom bez primeraného protiplnenia vykonaným počas jedného roka pred
začatím konkurzného konania, avšak v danom prípade bolo konkurzné konanie začaté dňa 16.12.2020

a odporovaný právny úkon bol uskutočnený dňa 25.11.2019. Žalovaný na záver poukázal na chybný
postup žalobcu pri určovaní trhovej ceny autobusu, nakoľko nie je zrejmé, ako žalobca dospel k
danej sume vo výške 132.816,66 EUR a zo žaloby vyplýva, že porovnával úplne iný typ autobusu a
nezohľadnil opotrebenie a technický stav daného vozidla. Preto žalovaný predložil L. posudok č. XX/
XXXX vypracovaný znalcom F.. S. G., ktorý určil trhovú cenu autobusu v čase prevodu práv a povinností
vyplývajúcich z odporovaného úkonu vo výške 68.571 EUR. Taktiež nie je žalovanému zrejmé, prečo

žalobca v rámci svojho výpočtu sumy, o ktorú mali byť podľa názoru žalobcu ukrátení veritelia zahrnul len
istinu dlžných splátok vo výške 49.074,22 EUR. Z rozpisu predloženého samotným žalobcom vyplýva,
že neuhradené leasingové splátky však pozostávali nielen z istiny, ale aj leasingových úrokov a sadzby
DPH. V čase vykonania odporovaného právneho úkonu tak bolo potrebné uhradiť titulom leasingových
splátok nie sumu 49.074,22 EUR ako to tvrdí žalobca, ale sumu vo výške: 61.399,82 EUR.

4.Podanímzodňa22.06.2022sažalobcavyjadrilkpodanémuvyjadreniužalovanéhokžalobeauviedol,
že žalobca určil hodnotu prevedeného práva - rozdiel medzi predajnou cenou vozidla a zostávajúcimi
leasingovými splátkami, pričom k spôsobu výpočtu poukázal na súdnou praxou akceptovaný postup
(rozsudok Q. súdu G. G. sp. zn. XXCbi/XX/XXXX). Žalobca upriamil pozornosť žalovaného aj na to,
že právo úpadcu užívať predmet leasingu predstavuje majetkové právo, hodnotu ktorého je možné aj

vyčísliť. Pojem „majetok úpadcu“ zahŕňa nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty
(rozsudok H. súdu G. G. č. k. XXCoKR/X/XXXX z 21.7.2014). Žalobca ďalej tvrdil, že hodnota majetku,
ktorú by úpadca po ukončení leasingu nadobudol, by predstavovala sumu vyššiu ako je suma dlžných
leasingových splátok, čo potvrdil aj sám žalovaný znaleckým posudkom, ktorým preukazuje hodnotu
vozidla k 25.11.2019 na sumu vo výške 68.571 UER bez DPH. Žalobca rovnako sporoval závery

znaleckého posudku č. XX/XXXX, nakoľko mal za to, že daný znalecký posudok zo dňa 25.05.2022
nemohol objektívne zohľadniť technický stav autobusu ku dňu 25.11.2019. Žalobca poukázal na
nezrovnalosti ohľadom opráv, najazdených km, sezónu resp. obdobie predaja a celkový stav vozidla
pred prevodom a v čase vykonania znaleckého dokazovania. Preto má žalobca za to, že žalovaný
nepreukázal, že suma 5.500 EUR je sumou primeranou za prevedené právo z leasingovej zmluvy, t.

j. nenechal oceniť hodnotu prevedeného práva, ale trhovú hodnotu prevedenej veci. V nadväznosti
na argumentáciu žalovaného ohľadom nemožnosti vzniku ukrátenia uspokojenie pohľadávok veriteľov
žalobca poukázal na to, že k ukracovaniu veriteľov dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred
vykonanímodporovanéhoprávnehoúkonudostatokmajetkunaúplnéuspokojeniepohľadávokveriteľov,
avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži.

Preto v prípade, že by tieto práva úpadca v rozhodnej dobe neprevádzal za neprimerane nízku hodnotu
a za ich prevod by obdržal adekvátne protiplnenie, bola by miera možného uspokojenia pohľadávok
veriteľov úpadcu vyššia.
5. Podaním zo dňa 29.06.2022 žalobca predložil súdu leasingovú zmluvu číslo X./XX/XXXXX medzi
úpadcom a P. X., a.s. zo dňa 28.3.2017 (ďalej aj ako „leasingová zmluva?), ktorej súčasťou sú

Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu O. X., a.s. a Dohoda o platbách nájomného k
zmluve č. XX.X.XXXX./XX/XXXXX zo dňa 31.3.2017. Zároveň súdu predložil Zmluvu o zmene subjektu
Leasingovej zmluvy číslo X./XX/XXXXX zo dňa 14.2.2020 uzatvorenú medzi P. X., a.s., úpadcom a
žalovaným. Z predloženej leasingovej zmluvy vyplýva, že po splnení všetkých podmienok leasingu mal
úpadca nárok na odkúpenie predmetu leasingu, pričom by uhradil poplatok za prevod vlastníctva v sume

20 EUR. Ďalej je zrejmé, že z celkového počtu 60 leasingových splátok úpadca uhradil 34 leasingových
splátok, teda viac ako ich polovicu pričom súčasne uhradil prvú zvýšenú splátku v sume 45 900 EUR
bez DPH, t. j. 55 080 EUR s DPH. Žalobca tiež poukázal na to, že úpadca a žalovaný sa dohodli na
účinnosti zmluvy o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy ku dňu 14.02.2020, t. j. deň kedy
začala plynúť prekluzívna lehota podľa ZKR. Keby k prevodu nebolo došlo pred vyhlásením konkurzu,

mohol správca postupovať podľa § 45a ZKR.
6. Podaním zo dňa 17.10.2022 sa žalovaný vyjadril k replike žalobcu a uviedol, že leasingový vzťah
nebol tesne pred ukončením (tak ako to predpokladá judikatúra), nakoľko úpadcovi zostávalo uhradiť
ešte 26 leasingových splátok, resp. 26 mesiacov do vzniku odkupného práva úpadcu. Žalovaný má zato, že žalobcom predložená argumentácia spočívajúca v určení trhovej hodnoty autobusu na základe
inzercie zo súčasnosti neobstojí ani z pohľadu technického stavu vozidla, rovnako mu nie je zrejmé ako
dospelžalobcakobjektívnemuurčeniucenyautobusuvčaseprevodumajetkovéhoprávavyplývajúceho

z leasingu. Žalovaný tiež nesúhlasil s tým, že v prípade nevykonania odporovaného úkonu mohol
správca postupovať podľa § 45a ZKR, keďže k vyhláseniu konkurzu došlo až 18 mesiacov po uzatvorení
odporovaného úkonu, čo znamená, že v rozhodnom čase bol žalobca v úpadku a preto by v prípade
platenia ďalších leasingových plátok by musel prihliadať na rovnosť svojich veriteľov a svoj disponibilný
majetok rozdeliť proporčne podľa výšky všetkých pohľadávok.

7.Súdvovecinariadilpojednávanienadeň20.06.2023,ktoréhosazúčastniližalobca,žalovanýaprávny
zástupca žalovaného. Strany po otvorení prvého pojednávania ako sporné skutočnosti označili: hodnotu
práva určenú žalobcom, schopnosť úpadcu ďalej splácať leasingový nájom, naplnenie predpokladov
podľa § 57 ods. 4 ZKR, hodnotu autobusu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení práv z leasingu a
primeranosť ceny za postúpanie leasingu z úpadcu na žalovaného.
8. Podaním zo dňa 22.09.2023 sa žalobca vyjadril k argumentácii žalovaného a uviedol, že v zmysle

inventúrneho súpisu majetku X/XXXX - XX/XXXX bola celková účtovná hodnota majetku úpadcu ku
dňu 25.11.2019 vo výške 139.003,43 EUR (z toho hodnota prevedeného majetku predstavovala suma
vo výške 44.625 EUR. Zároveň žalobca preukázal existenciu pohľadávok vo výške 226.912,51 EUR z
čoho vyplýva, že pomer uspokojenia veriteľov v prípade ak by k odporovanému úkonu nedošlo by bol
na úrovni 61,27 %. Po 25.11.2019 bol pomer uspokojenia veriteľov v prípade ak by k odporovanému

úkonu nedošlo by bol na úrovni 41,61 %. Žalobca upriamil pozornosť súdu na to, že žalobca aj napriek
existencii pohľadávok vo výške 226.912,51 EUR v rozhodnom období nebol v omeškaní do uzatvorenia
odporovaného úkonu s platením ani jednej leasingovej splátky.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.09.2023, ktorého sa zúčastnili žalobca, žalovaný
a právny zástupca žalovaného. Súd vykonal výsluch svedka F.. K. N., výsluch znalca F.. S. G. a

štatutára žalovaného S.. S. I.. Žalovaný uviedol, že je medzi stranami nesporné vyčíslenie splatných
pohľadávok vo výške 226.912,51 EUR. Namietol však hodnotu majetku úpadcu ku dňu 25.11.2019 vo
výške 139.003,43 EUR a hodnotu prevedeného majetku vo výške 44.625 EUR.
10. Žalobca dňa 24.01.2024 predložil súdu L. posudok č. X/XXXX vypracovaný znalcom Z.. F.. O. H. zo
dňa 27.11.2023. V zmysle záverov znaleckého posudku znalec konštatoval, že hodnota postúpených

práv z leasingovej zmluvy č. X./XX/XXXXX k rozhodnému dňu bola stanovená výškou uhrádzaných
splátok záväzkov leasingovej zmluvy č. X./XX/XXXXX pôvodným leasingovým nájomcom v sume
zaplatenej istiny za predmet leasingu 100.326,73 EUR a leasingového úroku 8.763,67 EUR.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: žaloba vo veci samej, kúpno-
predajná zmluva medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 25.11.2019, kúpna zmluva č. XX/XXXXX/KZ

zo dňa 28.03.2017, leasingová zmluva č. X./XX/XXXXX, Všeobecné zmluvné podmienky finančného
leasingu P. X., a.s. a Dohoda o platbách nájomného k zmluve č. X./XX/XXXXX zo dňa 31.3.2017, Zmluvu
o zmene subjektu Leasingovej zmluvy číslo X./XX/XXXXX zo dňa 14.2.2020, L. posudok č. XX/XXXX,
L. posudok č. X/XXXX a ostatné listinné dôkazy v spise.
12. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:

13. Úpadca a žalovaný uzatvorili dňa 25.11.2019 kúpno-predajnú zmluvu, ktorou úpadca odstúpil práva
a povinnosti k autobusu na žalovaného za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 5.500 EUR s DPH, ako
cenu za cesiu a žalovaný sa zaviazal na seba prevziať predmet leasingu - M. N. E., I.: C rok výroby 2014.
14. Zo Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy číslo X./XX/XXXXX zo dňa 14.2.2020 uzatvorenej
medzi P. X., a. s., úpadcom a žalovaným vyplýva, že úpadca a žalovaný sa dohodli na účinnosti zmluvy

o prevode práv a povinností z leasingovej zmluvy ku dňu 14.02.2020.
15. Uznesením Q. súdu G. I sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 16.12.2020, zverejneným v OV dňa
16.12.2020, súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi A. Y. X. S. s.r.o., H. námestie XX, XXX XX G.,
F.: XX XXX XXX.
16. Uznesením Q. súdu G. I sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa 10.06.2021, zverejneným v OV 17.06.2021

súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A. Y. X. S. s.r.o., H. námestie XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX s
účinkom od 18.06.2021 a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil: Z.. Y. Z., S. 9, XXX XX G., N
17. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
18. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby

alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
19. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.20.Podľa§58ods.1zákonaZKR,právnymúkonombezprimeranéhoprotiplnenianaúčelytohtozákona
je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník
poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá

cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
21.Podľa§58ods.2ZKR,právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

22. Podľa § 58 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez
primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
23. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,

zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
24. Podľa § 59 ods. 2 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon,
ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik

svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
25. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok
dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

26. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide
o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež
tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
27. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil

svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
28. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom
alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o
tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

29. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, ak odsek 4 neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
30. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

31. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej

majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
32. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
33. Podľa článku 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
34. Podľa článku 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
35. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
36. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
37. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.38. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
39. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca prostredníctvom podanej žaloby odporuje

právnemu úkonu podľa § 57 a nasledujúcich ustanovení ZKR, a to konkrétne kupno-predajnej zmluve zo
dňa25.11.2019uzatvorenejmedziúpadcomažalovaným,ktorejpredmetombolacesiaprávapovinností
kautobusunažalovanéhozavzájomnedohodnutúkúpnucenu5.500EUR,akocenuzacesiuažalovaný
sa zaviazal prevziať na seba predmet leasingu. Spornou zmluvou bez primeraného protiplnenia sa
podľa názoru žalobcu zmenšil majetok úpadcu, čím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov

úpadcu.
40. Súd v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu aj bez námietky ako prvé skúma dodržanie
prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR.
41. Ako nesporné súd vyhodnotil, že:
· konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXK/XX/XXXX zo dňa
10.06.2021,

· uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo zverejnené v OV dňa 17.06.2021,
· účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 18.06.2021,
· lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2
ZKR uplynula 18.06.2022.
42. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd 03.12.2021 súd konštatuje včasnosť

podania žaloby žalobcom.
43. Žalovaný v konaní sporoval dodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty podľa ust. § 58 ods. 3 ZKR,
podľa ktorého odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu,
že zákonná prekluzívna lehota na podanie žaloby o odporovanie predmetnému právnemu úkonu začala

plynúť dňa 14.02.2020, nakoľko až uzatvorením Zmluvy o zmene subjektu X.ovej zmluvy číslo X./XX/
XXXXX zo dňa 14.2.2020 medzi P. Leasing, a. s., úpadcom a žalovaným boli splnené predpoklady na
prevod majetkového práva, resp. predmetu leasingu na žalovaného a to aj s ohľadom na to, že úpadca
nebol v čase uzatvorenia odporovaného úkonu vlastníkom predmetu leasingu a nebol ani leasingovým
prenajímateľom. Preto k nadobudnutiu účinku kupno-predajnej zmluvy zo dňa 25.11.2019 mohlo najskôr

dôjsťaždňa14.02.2020podpísanímZmluvyozmenesubjektuLeasingovejzmluvyčísloX./XX/XXXXXa
tým aj začatie plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty pred začatím konkurzného konania (16.12.2020)
nemohlo začať skôr ako dňa 14.02.2020.
44. Na základe uvedeného súd konštatuje, že:
· konkurzné konanie na majetok úpadcu začalo uznesením tunajšieho súdu sp. zn. XXK/XX/XXXX zo

dňa 16.12.2020,
· uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v OV dňa 16.12.2020,
· účinky začatia konkurzného konania nastali dňa 17.12.2020,
· lehota na podanie žaloby na určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 58 ods. 3
ZKR uplynula 17.12.2021.

45. Na základe skutočnosti, že žaloba bola doručená na súd 03.12.2021 súd konštatuje včasnosť
podania žaloby žalobcom.
46. Súd ďalej na základe vykonaného dokazovania zistil, že za sporné skutočnosti strany sporu označili:
naplnenie predpokladov podľa § 57 ods. 4 ZKR, hodnotu práva určenú žalobcom, schopnosť úpadcu
ďalej splácať leasingový nájom, hodnotu autobusu v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení práv z

leasingu a primeranosť ceny za postúpanie leasingu z úpadcu na žalovaného.
47.Vsúvislostisotázkounaplneniapredpokladovodporovateľnostisasúdnajskôrvysporiadalstým,čiv
danom prípade ide o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu. Do pojmu majetok dlžníka však v takýchto
prípadoch treba zahrnúť nielen hmotné veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty (R XX/XXXX). Súd
preto konštatuje, že právo nájmu a rovnako aj právo na odkúpenie veci má určitú majetkovú hodnotu,

ktorá sa dá v zásade vyčísliť, z čoho vyplýva, že kupno-predajná zmluva zo dňa 25.11.2019 je úkonom
týkajúcim sa majetku dlžníka.
48. Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je však
vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty majetku. Zmenšenie hodnoty
majetku však musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Rozhodnou skutočnosťou je

tiežpreukázanieukracujúcehocharakteru odporovanéhoúkonuvočiveriteľomdlžníkavčasevykonania
(účinnosti) daného úkonu.
49. Podľa rozhodnutia NS SR X Q. X/XXXX s odkazmi na X Q. XX/XXXX, X Q. XX/XXXX, X Q. XX/XXXX:
„Pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva ... došlo k ukráteniupohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého
právneho úkonu.“). Rovnaký názor vyslovil aj najvyšší súd vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX, podľa
ktorého: „Správca ako žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu musí preukázať splnenie

základnej hmotno-právnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka realizáciou právnych úkonov.“
50. Obdobne podľa najvyššieho súdu vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX: „Žaloba veriteľa v konaní o
neúčinnosť právneho úkonu, ktorý nepreukáže, že došlo k ukráteniu niektorej prihlásenej pohľadávky
veriteľa, nemôže byť úspešná.“ A tiež vo veci sp. zn. XObdo/XX/XXXX najvyšší súd vyslovil, že: „K

splneniu hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie
na účtovnú evidenciu, resp. závierku úpadcu. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov môže byť
preukázané len rozsahom majetku úpadcu pred uzavretím napádaného právneho úkonu a porovnaním
stavumajetkupoúčinnostiodporovanéhoprávnehoúkonuvoväzbenaexistujúcepohľadávkyveriteľov.“
Pre správne právne posúdenie veci musí dať súd relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej
hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno

prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát)
odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, napr. ako právnych úkonov bez primeraného
protiplnenia(§58ZKR),akozvýhodňujúcichprávnychúkonov(§59ZKR),právnychúkonovukracujúcich
(§ 60 ZKR), urobených po zrušení konkurzu (§ 61), atď. Dovolací súd tu podotýka, že treba odlíšiť právne
posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených

hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr.
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. XObdo/XX/XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX). K výkladu § 57
ZKR uvádza S.: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť
právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi
odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho

majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (S., M. Zákon o konkurze a
reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. G., 2021, s. 511).
Z hľadiska správneho právneho posúdenia ide teda o otázku správnej interpretácie citovaného
zákonného ustanovenia v okolnostiach danej veci. Kľúčové pre rozhodnutie vo veci je teda to, či práve
žalobou odporovanými úkonmi úpadcu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého

z veriteľov dlžníka. Vo veci spornou otázkou nebolo, či spočíva dôkazné bremeno na preukázaní takejto
skutočnosti na žalobkyni, ktoré aj v zmysle judikátu R 33/2016, resp. rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. XObdo/XX/XXXX, ťaží žalujúcu stranu, ale to, či pre splnenie tohto dôkazného bremena bez ďalšieho
stačípreukázaniesamotnejexistencieneuspokojenejpohľadávkyniektoréhozveriteľovdlžníka.Vtomto
smere odvolací súd žalobe vyhovel bez uvedenia náležitej interpretácie ust. § 57 ods. 4 ZKR, a ktorá by

bola v súlade s vyššie uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, keď sa v podstate
obmedzil len na konštatovanie existencie viacerých neuspokojených pohľadávok veriteľov a bez toho,
aby dal adresnú odpoveď ich ukrátenia (súvisu s) práve tými úkonmi úpadcu, ktoré tvoria predmet
odporovacej žaloby žalobkyne. Iný záver z preskúmavaného rozhodnutia vyvodiť nemožno. Odvolací
súd sa z hľadiska pri rozhodovaní potrebnej aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (opomenúc fakt,

že v rozsudku ho priamo ani necitoval) uspokojil v podstate iba s konštatáciou existencie veriteľských
pohľadávok, pričom však zostalo bez konkrétneho vysvetlenia preukázanie samotného ukrátenia ich
uspokojenia z majetku úpadcu v rozhodnom čase a súčasne, či k ukráteniu došlo v príčinnej súvislosti s
úkonmi, ktorým žalobkyňa odporuje. V tejto súvislosti okrem nedostatočného posúdenia veci v skutkovej
rovine, ktorá však predmet dovolacieho prieskumu netvorí, došlo k absencii interpretácie ust. § 57 ods.

4 ZKR v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, čo zakladá vadu nesprávneho
právneho posúdenia.
Dovolací súd uzatvára, že z hľadiska úpravy v ust. § 57 ods. 4 ZKR je spoločnou podmienkou
pre označenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v
konkurznom konaní neúčinného, preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia

prihlásenej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky je vecou dôkazného bremena
žalobcu a vykonaného dokazovania. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka
jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na uspokojenie
prihlásených pohľadávok. Následne v prípade právneho úkonu ukracujúceho je podmienkou len
preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu, a že tento úkon bol urobený s úmyslom

dlžníka veriteľov ukrátiť (pokiaľ nejde o osobitné prípady spriaznených osôb, kedy zákon úmysel
predpokladá). O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať len v prípade, ak dohodnuté
plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou (náhradou, plnením) za poskytnuté plnenie dlžníka.
O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlok zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie
prihlásených pohľadávok veriteľov.
51. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na záver vyplývajúci zo stanoviska publikovaného v

Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod R XX/XXXX podľa ktorého: „Vec, ktorú užíval úpadca ako
leasingový nájomca, nepatrí do konkurznej podstaty, pretože je majetkom prenajímateľa. Pre úspešnosť
odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju,
došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti
napadnutého právneho úkonu.“

52. Je nesporné, že v čase vykonania sporného úkonu bola spoločnosť A. Y. X. S. s.r.o. v úpadku a mala
splatné pohľadávky veriteľov vo výške 226.912,51 EUR.
53. Žalobca súdu predložil inventúrny súpis majetku XX.XX.XXXX - XXXX, podľa ktorého bola celková
účtovná hodnota majetku úpadcu ku dňu 25.11.2019 vo výške 139.003,43 EUR, z toho hodnota
prevedeného majetku predstavovala sumu vo výške 44.625 EUR. Zároveň vyčíslil pomer uspokojenia
veriteľov v prípade ak by k odporovanému úkonu nedošlo ako 61,27 %. Po 25.11.2019 bol pomer

uspokojenia veriteľov, v prípade ak by k odporovanému úkonu nedošlo by bol na úrovni 41,61 %.
54. Žalovaný uvedený spôsob vyčíslenia stavu majetku dlžníka vo výške 139.003,43 EUR v čase
prevodu ako aj mieru zníženia uspokojenia veriteľov po 25.11.2019 v sume 44.625 EUR sporoval s
tým, že žalobca vychádza len z účtovej hodnoty majetku, ktorá nepredstavuje skutočnú trhovú hodnotu
majetku, nakoľko účtovná hodnota majetku slúži len na účtovné a daňové účely.

55. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania skutočností podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR tým,
že nepreukázal stav majetku úpadcu v čase pred uskutočnením odporovaného úkonu a v čase po
uskutočnení odporovaného úkonu, rovnako nepreukázal hodnotu predmetu leasingu (autobusu) v čase
prevodu a mieru zníženia uspokojenia veriteľov s pohľadávkami splatnými v rozhodnom čase.
56. Súd konštatuje, že je na žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, aby preukázal, že

vykonaním odporovaného úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľov, resp. že po účinnosti daného
právneho úkonu sa zmenší hodnota majetku dlžníka do takej miery, že spôsobí ukrátenie - zníženie
miery uspokojenia pohľadávok veriteľov.
57. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že spornou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok veriteľov. K takejto situácii by mohlo dôjsť len vtedy, ak by predmet leasingovej zmluvy mal

vyššiu trhovú hodnotu ako sú nesplatené splátky a výška odkupnej ceny. Žalobcovi sa však nepodarilo
v konaní preukázať, že trhová hodnota autobusu v čase prevodu bola preukázateľne vyššia ako súčet
hodnoty nesplatených leasingových splátok a výšky odkupnej ceny, pričom trhovú hodnotu autobusu v
rozhodnom časť bolo možné verifikovateľne určiť prostredníctvom znaleckého posudku, čo však urobil
len žalovaný.

58. Predmet leasingu je vo vlastníctve prenajímateľa a pohľadávky veriteľov, by sa pri nútenom výkone
rozhodnutia (pred začatím konkurzného konania) a ani v konkurze nemohli uspokojovať zo speňaženia
predmetu leasingu. Rovnako je nespeňažiteľné majetkové právo (majetková hodnota), ktorú má
nájomca prenajatej veci, ibaže by nájomná zmluva umožňovala prevod takého práva a toto právo
by malo majetkovú hodnotu v porovnaní s nákladmi, ktoré je nájomca povinný v súvislosti s nájmom

vynakladať.
59. Zo L. posudku č. XX/XXXX predloženého žalovaným vyplýva, že všeobecná hodnota autobusu
ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu je 68.571 EUR bez DPH. Žalobca závery
predmetného znaleckého posudku považoval na nesprávne, nakoľko mal za to, že daný znalecký
posudok zo dňa 25.05.2022 nemohol objektívne zohľadniť technický stav autobusu ku dňu 25.11.2019.

Žalobca poukázal na nezrovnalosti ohľadom opráv, najazdených km, sezónu resp. obdobie predaja a
celkový stav vozidla pred prevodom a v čase vykonania znaleckého dokazovania. Žalobca aj napriek
tvrdeniu, že suma 68.571 EUR je sumou nezodpovedajúcou skutočnej trhovej cene, ktorá bola podľa
žalobcu podstatne vyššia, nepreukázal dané skutočnosti ,t. j. nenechal si vyhotoviť znalecký posudok
za účelom určenia všeobecnej hodnoty autobusu v čase prevodu a preukázania svojich tvrdení.

60. Zo L. posudku č. X/XXXX predloženého žalobcom, ktorým sa žalobca snažil preukázať prevedenú
hodnotu majetkového práva vyplýva, že hodnota postúpených práv z leasingovej zmluvy č. X./XX/
XXXXX k rozhodnému dňu bola stanovená výškou uhrádzaných splátok záväzkov leasingovej zmluvy
č. X./XX/XXXXX pôvodným leasingovým nájomcom v sume zaplatenej istiny za predmet leasingu
100.326,73 EUR a leasingového úroku 8.763,67 EUR. V danom prípade však súd konštatuje, že

žalobcom predložený znalecký posudok je nepreskúmateľný. Z predloženého znaleckého posudku
nevyplýva, akým spôsobom znalec dospel k záveru, že hodnota uhradeného záväzku sa považuje
za hodnotu prevedeného majetkového práva. Súd rovnako poukazuje na to, že pre určenie žalobcom
tvrdeného poklesu miery uspokojenia pohľadávok veriteľov je aj v zmysle žalobcom predloženejjudikatúry potrebné určiť všeobecnú hodnotu predmetu leasingu v čase postúpenia práv a povinnosti z
leasingu, pričom žalobca žiadnym verifikovateľným spôsobom trhovú hodnotu autobusu v čase prevodu
a tým ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného.

61. V zmysle § 185 ods. 1 CSP patrí do právomoci súdu rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, resp. nevykoná, a preto súd nemusí v prípade dvoch protichodných záverov v
znaleckých posudkoch nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ak zváži jeho nehospodárnosť vo vzťahu k
skutkovýmokolnostiam,ktorévyplynulizinýchdôkazov.Právostranysporupredložiťsúkromnýznalecký
posudok nie je podmienené predchádzajúcim nariadením znaleckého dokazovania zo strany súdu,

keďže žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (R X/XXXX)
62. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že v danom
prípade šlo o ukracujúci právny úkon bez primeraného protiplnenia, nakoľko v zmysle L. posudku č. XX/
XXXX je všeobecná hodnota autobusu ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu je 68.571
EUR. Výška nesplatených splátok vrátane leasingového úroku je 55.291,60 EUR a výška odkupnej
ceny je 5.500 EUR. Vzhľadom na uvedené súd zistil, že rozdiel medzi hodnotou autobusu v čase

prevodu a nesplatených leasingových splátok spolu s výškou odkupnej ceny nepredstavuje neprimerané
protiplnenie za odporovaný právny úkon. V prípade odporovania ukracujúcemu právnemu úkonu bez
primeraného protiplnenia, nepomer medzi skutočnou cenou postúpenej veci a cenou zmluvnou musí
byť nápadný (NS ČR, sp. zn. Rv I XXXX/XX).
63. Podľa rozsudku KS BA sp. zn. XCoKR/XX/XXXX k otázke bežného právneho úkonu odvolací

súd poukazuje na jeho definíciu zakotvenú v § 10 ZoKR, ktorá obsahuje definíciu v pozitívnom aj
negatívnom vymedzení. Z pohľadu prípadnej odporovateľnosti v prípade iného ako bežného právneho
úkonu je dôležité uviesť, že k prípadnej odporovateľnosti právnemu úkonu vždy musí pristúpiť objektívne
kritérium, spočívajúce v tom, že v dôsledku právneho úkonu fakticky došlo alebo môže dôjsť k ukráteniu
niektorého z veriteľov dlžníka. V prípade, že takéto kritérium chýba, právny úkon nie je možné postihnúť

odporovateľnosťou. Inak povedané, právny úkon, ktorý je na prospech ostatných veriteľov alebo je
voči ostatným veriteľom neutrálny, nemôže byť postihnutý odporovateľnosťou, pretože je to z pohľadu
základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené. Odporovať podľa tohto zákona možno vždy
len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka.

64. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania
dôvodnosti žaloby v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR tým, že nepreukázal v akom rozsahu sa znížila
miera uspokojenia existujúcich veriteľov v čase uzatvorenia kupno-predajnej zmluvy zo dňa 29.11.2019
s účinkom dňa 14.2.2020 (naviac nepreukázal ani hodnotu autobusu ako predmetu leasingu v čase
prevodu práv a povinnosti z predmetného leasingu). Súčasne nepreukázal, že odporovateľnosťou

napadnuté právne úkony sú úkonmi bez primeraného protiplnenia v zmysle ust. § 58 ZKR ani že sú
zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi v zmysle ust. § 59 ZKR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje
súd za preukázané, že odporovaný právny úkon je ekvivalentným právnym úkonom, a preto je potrebné
bez ďalšieho v celom rozsahu zamietnuť.
65. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania

dôvodnosti žaloby v žiadnom rozsahu a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
66. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo
veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS XXX/XX) a

rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS XX/XX). Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
68. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
69.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, nakoľko žalobu súd zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konaniažalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
71. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).