Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 7, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/114/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200647
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200647.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., bytom D. XXX/XX, XXX XX C., právne
zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Klemová, so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, IČO: 31
806 368, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1) E. F. G.,
bytom H. XX, G., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária VIS LEGIS, s. r.

o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949; 2) I. D., bytom H. XX, C.; 3) A. J. C., bytom H.
XXXX/XX, C.; 4) A. F. C., bytom K. XXX/X, G.; 5) Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36,
Bratislava; 6) Lesy SR, š. p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica; 7) A. L. H., bytom G. XX,
G.; 8) A. M. H., bytom C. XX, G.; v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy, č. 18959/2014/
B622-SV/48937/Hia zo dňa 18.08.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zákonom č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti
vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 172/2022 Z. z.“) bol zriadený Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 172/2022 Z. z. pôsobnosť Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky v oblasti územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších
všeobecne záväzných právnych predpisov prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu

Slovenskej republiky. Zákon č. 172/2022 Z. z. v danom ustanovení nadobudol účinnosť dňa 01.01.2023
(čl. VII zákona č. 172/2022 Z. z.).

I. Predmet súdneho prieskumu

2. Mesto Stupava ako príslušný stavebný úrad podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SZ“) povolilo stavbu
„MAJER – KOLHUF – adaptácia“ na pozemku parc. č. XXXX N. XXXX v k. ú. C. (ďalej len „majer“),
stavebníkom, ktorými boli: ďalší účastník v 1./ rade, ďalší účastník v 2./ rade, L. F. C., L., D. XXX/XX,
C., a žalobkyňa, a to rozhodnutím č. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23.07.2012 (ďalej len „rozhodnutie Mesta
Stupava“). Z odtlačku pečiatky na tomto rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutie Mesta Stupava nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.08.2012.3. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „OÚ BA“), rozhodnutím č. OU-BA-
OVBP2-2015/68029/KAZzodňa13.11.2015(ďalejlen„rozhodnutieOÚBA“)vkonanímimoodvolacieho
konania podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SP“) zrušilo na základe podnetu podanom ďalším účastníkom v 7./ rade
napadnuté právoplatné rozhodnutie Mesta Stupava.

4. Predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru štátnej stavebnej správy, č. 18959/2014/B622-

SV/48937/Hia zo dňa 18.08.2014 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým toto ministerstvo podľa
§ 59 ods. 2 SP zrušilo rozhodnutie OÚ BA.

II. Priebeh administratívneho konania, konania pred Krajským súdom v Bratislave a konania pred
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

II.A Priebeh administratívneho konania

5. Rozhodnutie žalovaného skonštatovalo, že OÚ BA v rozhodnutí OÚ BA nevychádzal zo spoľahlivo
zisteného skutkového a právneho stavu veci, a preto ho bolo potrebné zrušiť, osobitne s poukazom na
dobromyseľne nadobudnuté práva. Poukázal na to, že inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov

neslúži na nápravu procesných pochybení, ktoré nemali podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutia
z hľadiska hmotného práva.

6. Žalovaný uviedol, že zo spisu mal za preukázané, že L. F. C., L., ďalší účastník v 2./ rade, ďalší
účastník v 1./ rade a žalobkyňa uzatvorili zmluvu o spolupráci zo dňa 11.11.2011, kde sa dohodli

na vzájomnej spolupráci na výstavbe a obnove historického majera, a to za podmienok a spôsobom
upraveným v zmluve o spolupráci. Podľa žalovaného tak z vôle týchto zmluvných strán bolo zriadené iné
právo k pozemku podľa § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 SZ v prospech všetkých zmluvných strán, a to aj tých,
ktoré ho dovtedy nemali, v danom prípade tak aj v prospech ďalšieho účastníka v 1/ rade a ďalšieho
účastníka v 2/ rade. Súčasťou spisového materiálu bolo aj splnomocnenie osvedčené matrikou mesta

Stupava, ktorým L. F. C., L., a žalobkyňa splnomocnili ostatných stavebníkov, t. j. ďalšieho účastníka v
1/ rade a ďalšieho účastníka v 2/ rade, na ich zastupovanie na účely stavebného povolenia.

7. Žiadny z účastníkov stavebného konania neuplatnil v stavebnom konaní žiadne námietky a
pripomienky k navrhovanej stavbe majera a proti vydanému stavebnému povoleniu nepodal odvolanie.

8. Z predložených podkladov, ktoré malo mesto Stupava v stavebnom konaní k dispozícii, bolo
jednoznačné, kto má postavenie účastníkov stavebného konania, stavebný úrad s týmito účastníkmi
konal, umožnil im v stavebnom konaní uplatňovať námietky a pripomienky, doručoval im svoje
rozhodnutie a umožnil im podať odvolanie. Žiadny z účastníkov stavebného konania toto svoje právo

nevyužil; nemožno preto súhlasiť s právnym názorom, že mesto Stupava ako stavebný úrad pochybilo,
keď doručovalo stavebné povolenie aj žalobkyni a že nebolo zrejmé, či žalobkyňa prejavila vôľu stať
sa stavebníkom navrhovanej stavby. Žalobkyňa bola informovaná o krokoch vedúcich k uskutočneniu
stavby, vrátane predchádzajúceho územného konania, ktorých bola účastníčkou prostredníctvom
uvedeného splnomocnenia a zmluvy. Pochybnosť OÚ BA o tom, na základe čoho stavebný úrad zaradil

medzi stavebníkov aj žalobkyňu, je preto neodôvodnená.

9.Žalovanýďalejuviedol,ženesúhlasísprávnymnázoromOÚBA,podľaktoréhorozsahsplnomocnenia
je vymedzený veľmi všeobecne a nie je z neho jasné, na ktoré úkony sú splnomocnenci splnomocnení.
Uviedol, že plnomocenstvo bolo udelené na účely správneho konania, a teda bolo udelené v súlade s §

17 SP, ktorý tieto podmienky upravuje odlišne od Občianskeho zákonníka. Stavebný úrad konal s ďalším
účastníkom v 2/ rade ako so zástupcom, pričom toto konanie nebolo v priebehu konania spochybnené
žiadnym z účastníkov konania vrátane žalobkyne.

10. V súvislosti s odôvodnením OÚ BA žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak by aj boli v konaní

postupom stavebného úradu opomenutí niektorí ďalší účastníci konania, nezakladá to dôvod na
preskúmanie právoplatného stavebného povolenia mimo odvolacieho konania, ale zakladá dôvod na
obnovu konania. SP tak umožňuje opomenutým účastníkom domáhať sa ochrany svojich práv a
záujmov, čo však žiadny z nich dosiaľ nevyužil.II.B Priebeh konania pred krajským súdom

11. Voči rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutím sp. zn. 6S/205/2014-434 zo dňa 17.09.2020 (ďalej len
„rozhodnutie KS“), ktorým rozhodnutie žalovaného zrušil vrátil mu vec na ďalšie konanie.

12. Podľa krajského súdu principiálnou otázkou bolo, či ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade dostatočne

legitímne preukázali vlastnícke, resp. iné právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 SZ, pričom dospel
k záveru, že zmluvou o spolupráci nemohlo byť z vôle zmluvných strán zriadené takéto právo k
pozemku. Poukázal na to, že žiadosť o stavebné povolenie vykazovala fundamentálne vady, keď ako
žiadateľ je uvedený „I. D. v zastúpení“, pričom z uvedeného nie je zrejmé, koho zastupuje, t. j. v
mene koho predmetnú žiadosť podal, a kto sú stavebníci. Napriek tomu sa správny orgán k otázke
vlastníctva pozemku, na ktorom má byť stavba realizovaná, uspokojil s výpisom LV č. XXX, zmluvou

o spolupráci a splnomocnením. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by ďalší účastníci
konania v 1/ a 2/ rade predložili správnemu orgánu písomnú dohodu s vlastníkmi pozemku, t. j. L. F.
C., L., a žalobkyňou, na ktorom mala byť stavba realizovaná. Predložením splnomocnenia nemožno
demonštrovať preukázanie iného práva k pozemku.

13. Za dôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobkyne, podľa ktorej z plnomocenstva nemožno
určiť, či žalobkyňa splnomocnila ďalšieho účastníka konania v 2/ rade ako stavebníčka alebo ako
účastníčka stavebného konania.

14. Za dôvodnú taktiež krajský súd vyhodnotil aj námietku žalobkyne, podľa ktorej žalovaný zrušil

rozhodnutie OÚ BA s prihliadnutím na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania. Krajský
súd tu skonštatoval, že v pôvodnom konaní existovala vysoká miera porušenia SZ, čo viedlo k inému
rozhodnutiu, než k akému by došlo pri striktnom dodržaní tohto zákona, čo podľa názoru súdu spôsobilo
prevahu nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia
mesta Stupava. Nesúhlasil preto so záverom, že ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade nadobudli práva

dobromyseľne, pretože vedeli a museli vedieť, že podľa zmluvy o spolupráci im L. F. C., L., a žalobkyňa
mali udeliť písomný súhlas na užívanie pozemkov, na ktorý mala byť stavba majeru realizovaná, čo
neudelili.

II.C Priebeh konania pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

15. Žalovaný voči rozhodnutiu KS podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozhodnutím sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29.03.2023
v znení opravného uznesenia z 26.04.2023 (ďalej len „rozhodnutie kasačného súdu“), a to tak, že
rozhodnutie KS zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

16. Kasačný súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým
žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán (OÚ BA) mimo odvolacieho
konania zrušil právoplatné stavebné povolenie – rozhodnutie mesta Stupava. Kasačný súd zdôraznil,
že mimo odvolacie konanie má charakter mimoriadneho opravného prostriedku, ktorého využitie môže

viesť k zrušeniu právoplatného (konečného) rozhodnutia príslušného správneho orgánu, ktoré zakladá
alebo mení subjektívne práva alebo povinnosti fyzických a právnických osôb. Uviedol, že prieskum
rozhodnutia mimo odvolacieho konania je nenárokovateľný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je
prioritne prostriedkom dozoru.

17. Ak v konaní o prieskume rozhodnutia mimo odvolacieho konania príslušný orgán zistí dôvody
na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia, toto zmení alebo zruší rozhodnutím. Forma
rozhodnutia je tu nevyhnutná, pretože dochádza do zásahu do právneho stavu nastoleného pôvodným
právoplatným rozhodnutím, a preto je tu prípustné voči nemu odvolanie, ako aj následne správna žaloba.

18. Podľa kasačného súdu však v predmetnej veci nebolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie,
ktorým by mimo odvolacieho konania bolo zrušené pôvodné stavebné povolenie. Predmetom súdneho
konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento odmietol zrušiť pôvodné stavebné povolenie, a teda
inými slovami, žalovaný svojím rozhodnutím komunikoval žalobkyni dôvody, pre ktoré nevyužije svoju(nenárokovateľnú) právomoc a v rámci dozoru nezruší právoplatné stavebné povolenie. Žalovaný svojím
rozhodnutím teda žiadnym spôsobom nezmenil stav určený právoplatným rozhodnutím mesta Stupava,
a preto kasačný súd zastal názor, že rozhodnutie žalovaného bolo v tomto prípade porovnateľné s

oznámením, ktorým príslušný orgán oznámi dotknutej osobe, že nepreskúma a nezruší právoplatné
rozhodnutie mimo odvolacieho konania. Rozhodnutím žalovaného nedošlo k zásahu do právneho stavu
nastoleného právoplatným stavebným rozhodnutím mesta Stupava a nedošlo tak ani k zásahu do
subjektívnych práv a povinností účastníkov mimo odvolacieho konania. Tie boli s konečnou platnosťou
upravené právoplatným stavebným povolením, ktorému svedčí prezumpcia správnosti a zákonnosti.

19. Kasačný súd preto uzatvoril, že v predmetnej veci žalobkyňa nie je dotknutá na svojich subjektívnych
právach, keďže žalované rozhodnutie nezakladá, nemení ani nezrušuje žiadne jej subjektívne práva
ani povinnosti a ani nemení právny stav nastolený pôvodným právoplatným rozhodnutím. Kasačný súd
preto skonštatoval nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie na strane žalobkyne, čo podľa neho malo
byť dôvodom na odmietnutie žaloby zo strany krajského súdu.

III. Relevantná právna úprava

20. Podľa § 65 ods. 1 SP rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu
preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto

rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

21. Podľa § 65 ods. 2 SP správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení,
ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne

záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté
dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

22. Podľa § 65 ods. 3 SP pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a
skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak

sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie
vychádzalo.

23. Podľa § 97 zákona č. 163/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

24. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

25. Podľa § 250 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola
rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická
alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako
s účastníkom konať malo.

26. Podľa 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

IV. Právne hodnotenie správneho súdu

27. Zákonom č. 151/2022 Z. z. bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých

veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/205/2014, je na základe uvedenej zmeny
právnej úpravy a po vrátení veci kasačným súdom vedená Správnym súdom v Bratislave pod sp. zn.BA-6S/114/2023. Predmetná vec bola zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2024 v znení Dodatku č. 7 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu
9S Správneho súdu v Bratislave.

28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a v rozsahu právne záväzného názoru vyjadreného v rozhodnutí kasačného súdu (§ 469 SSP) a dospel

k záveru, že žalobu treba odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

29. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
sa môže za podmienok ustanovených v SSP domáhať ochrany na správnom súde. Správne súdy v

správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§
6 ods. 1 SSP).

30. Predtým, než správny súd pristúpi k skúmaniu zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verenej správy, musí skúmať, či sú na súdny prieskum splnené jeho procesné podmienky (§ 97 SSP).
Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky: „S procesným právom je úplne súladné, ak správny súd
prioritne skúma prípustnosť správnej žaloby, či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu, a až následne je úlohou správneho súdu skúmať ďalšie podmienky správneho

súdneho konania, napr. či účastník konania pred právoplatnosťou správneho rozhodnutia vyčerpal
riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 7. augusta 2019, sp. zn. 6Sžfk/35/2018). K týmto podmienkam možno zaradiť
aj skúmanie, či je žaloba podaná oprávneným subjektom.

31. Podľa právnej teórie: „SSP vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby
ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne spojené preto, aby takáto osoba mohla svoje
oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú:
– postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy,

– ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy“ (FEČÍK, M. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol.
Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 876.)

32. Správne súdy k tomu uvádzajú: „Súdny prieskum pri všeobecnej správnej žalobe je nevyhnutne

spojený s prepojením dopadu rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy na subjektívne práva
žalobcu. Týmto je vymedzený aj účel ochrany, ktorú poskytuje správne súdnictvo pri všeobecnej
správnej žalobe v zmysle § 177 ods. 1 SSP. Ochrany subjektívnych práv sa môžu dovolávať len
tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti ide. Ustanovenie § 177 ods. 2
SSP vymedzuje výnimky, keď všeobecná správna žaloba nesmeruje k ochrane subjektívnych práv.

Všeobecnou správnou žalobou sa žalobca buď domáha ochrany svojich subjektívnych práv (§ 177 ods.
1 SSP), alebo ochrany zákonnosti (§ 177 ods. 2 SSP), pričom ochrany zákonnosti sa môžu domáhať len
prokurátor alebo subjekt na to výslovne oprávnený zákonom“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Asan/7/2019 zo 16.01.2020, body 16 a 17).

33. Obdobne aj ústavný súd uvádza, že: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
(Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že žalobca
bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom
konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti

ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne
súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek
podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe
tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenieúčastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu
nevedie“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9. 6. 2011, sp. zn. IV. ÚS 242/2011).

34. V predmetnej právnej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie vydané v rámci konania
o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým je prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ide
o mimoriadny opravný prostriedok, na ktorý nie je právny nárok, je nenárokovateľný (porovnaj napr.
SOBIHARD, J. Správny poriadok. Komentár. Bratislava : Iura Edition, 2007, s. 258).

35. V zhode s názorom kasačného súdu správny súd nespochybňuje účastníctvo žalobkyne
v administratívnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia žalovaného, ale na druhej
strane treba skúmať aj to, či týmto rozhodnutím došlo k dopadu na subjektívne práva žalobkyne.
V predmetnej právnej veci zo skutkového stavu vyplynulo, že žalovaným rozhodnutím došlo k zrušeniu
rozhodnutia OÚ BA, ktoré zrušilo rozhodnutie Mesta Stupava v stavebnom konaní, a teda vo svojej
podstate došlo k navráteniu do pôvodného právneho stavu, teda k stavu založenému právoplatným

rozhodnutím Mesta Stupava. Z daného možno odvodiť, že tu nedošlo k zásahu do právneho postavenia
žalobkyne, pretože tento právny stav tu bol daný od okamihu právoplatnosti rozhodnutia Mesta Stupava
a výsledok konania mimo odvolacieho konania do tohto právneho stavu nijak nezasiahol (keďže bolo
zrušené rozhodnutie o zrušení pôvodného rozhodnutia).

36. S poukazom na rozhodnutie kasačného súdu správny súd uvádza, že prieskum právoplatného
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je nenárokovateľný
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prioritne prostriedkom dozoru nadriadeného orgánu. Smeruje
proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré záväzne upravuje právny stav medzi fyzickými a právnickými
osobami, a preto neexistuje vynútiteľná právna povinnosť nadriadeného orgánu preskúmať rozhodnutie

mimo odvolacieho konania (slovné spojenie „môže preskúmať“ v § 65 ods. 1 SP). Z tohto dôvodu
prípadné upovedomenie podávateľa podnetu o tom, že neboli zistené dôvody na zrušenie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania nezasahuje do jeho subjektívnych práv (ktoré boli nastolené právoplatným
rozhodnutím vo veci samej) a z týchto dôvodov ani nepodlieha prieskumu v správnom súdnictve
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/97/94 zo dňa 17.10.1994).

37. V danom prípade, keďže sa prvostupňový správny orgán stotožnil s podnetom na uplatnenie
§ 65 SP, vydal vo veci rozhodnutie (t. j. rozhodnutie OÚ BA), voči ktorému je prípustné podanie
riadneho opravného prostriedku a voči ktorému je následne na to zásadne prípustná aj správna žaloba.
Ako už bolo uvedené, na podanie správnej žaloby bude žalobca oprávnený v takom prípade, ak

daným rozhodnutím došlo k zásahu do jeho právneho postavenia, teda došlo do zásahu do jeho
subjektívnych práv. V zhode s názorom kasačného súdu správny súd uvádza, že v tomto skutkovom
stave, ktorý nastal v prejednávanom prípade, rozhodnutím žalovaného nedošlo k zmene stavu, ktorý bol
určený právoplatným rozhodnutím Mesta Stupava. Toto rozhodnutie je tak porovnateľné s oznámením,
ktorým príslušný správny orgán oznámi dotknutej osobe, že nepreskúma právoplatné rozhodnutie mimo

odvolacieho konania. Rozhodnutím žalovaného teda nedošlo k zásahu do právneho stavu nastoleného
právoplatným rozhodnutím a nedošlo tak ani k zásahu do subjektívnych práv a povinností účastníkov
mimo odvolacieho konania. Tieto totiž boli s konečnou platnosťou upravené právoplatným rozhodnutím
Mesta Stupava, ktoré má prezumpciu správnosti a zákonnosti.

38. Ako uviedol kasačný súd, žalobkyňa podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného
posunula správne súdne konanie do pozície, v ktorej má správny súd de facto posúdiť zákonnosť
právoplatného rozhodnutia Mesta Stupava, a to po uplynutí zákonných lehôt na jeho preskúmanie na
základe všeobecnej správnej žaloby. Pritom to bola práve žalobkyňa, ktorá disponovala možnosťou
podať odvolanie voči rozhodnutiu Mesta Stupava, prípadne následne podať aj správnu žalobu proti

vydanémurozhodnutiuvstavebnomkonaní,čovšaknevyužila.Rovnakotaknevyužilaaninárokovateľný
mimoriadny opravný prostriedok – obnovu konania.

39. Kasačný súd, ako aj správny súd preto dáva do pozornosti jeden zo základných právnych princípov,
a to princíp právnej istoty (článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Jeho podstatou je záujem na

konečnom usporiadaní právnych vzťahov medzi fyzickými a právnickými osobami. Právny záujem na
odstránení nezákonnosti (s ohľadom na jej intenzitu) je najsilnejší bezodkladne pri vydaní nezákonného
rozhodnutia (čo súvisí s úpravou krátkych lehôt na podanie riadnych opravných prostriedkov), pričom
plynutím času tento záujem oslabuje a je prevýšený princípom právnej istoty a záujmom na definitívnomustálení právnych vzťahov (čo sa prejavuje v reštriktívnom pohľade na prípustnosť mimoriadnych
opravných prostriedkov a ich časovom limitovaní). Každý riadny či mimoriadny opravný prostriedok má
svoj osobitný a nezastupiteľný účel a význam v právnom poriadku a podmienky na jeho využitie. V duchu

starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt platí, že je zodpovednosťou účastníka konania, aby svoje
práva uplatňovať včas a v tých procesných rámcoch, na ktoré sú určené.

40. Rozhodnutie vydané mimo odvolacieho konania (alebo v nadväzujúcom konaní o opravnom
prostriedku podanom voči nemu), ktorým nedochádza k zrušeniu alebo zmene pôvodného

právoplatného rozhodnutia, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv účastníkov pôvodného konania a ani
účastníkov mimo odvolacieho konania. Ide v zásade len o rozhodnutie vydané v rámci dozorovej činnosti
medzi jednotlivými orgánmi verejnej moci bez zásahu do práv fyzických osôb a právnických osôb. V
predmetnej právnej veci žalobkyne tak žalobkyňa nemá aktívnu žalobnú legitimáciu.

41. Správny súd v Bratislave preto správnu žalobu odmietol, keďže bola podaná zjavne neoprávnenou

osobou [§ 98 ods. 1 písm. e) SSP].

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP keďže žalobkyňa procesne
zavinila odmietnutie žaloby, ale úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania,
pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich

náhradu.

43. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im

správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania. Správny súd ďalším účastníkom konania neuložil v konaní takúto
povinnosť a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal priznať právo na
náhradu ďalších trov konania.

44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).