Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 11, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200165
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX C. D. E., C. D. E. XXX, zastúpený opatrovníčkou: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
C. D. E., C. D. E. XXX, právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, 089 01 Svidník, Sovietskych
hrdinov 163/66, IČO: 31954448 proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: XXXXXXXX, zastúpená: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, 841 05 Bratislava,
Majerníkova 3/A, IČO: 42185190, o primerané finančné zadosťučinenie a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 500 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len z prisúdenej
istiny.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca zastúpený opatrovníčkou B. B. podal 09.01.2025 žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej
primeranéhofinančnéhozadosťučineniapodľa§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa
vo výške 1.287,58 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že v spore verenom na tunajšom súde o vydanie
bezdôvodného obohatenia pod sp. zn. 29Csp/128/2022 bol úspešný, keďže Krajský súd v Prešove

rozsudkom 6CoCsp/10/2024 zo dňa 13.06.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.07.2024 zaviazal
žalovanú zaplatiť mu 1.287,58 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne od 28.09.2022 do zaplatenia.
V žalobe citoval z odôvodnenia tohto rozsudku a poukázal na sankčnú a relutárnu funkciu primeraného
finančného zadosťučinenia a na to, že by nárok nemal byť priznaný len v symbolickej výške, pretože
by nespĺňal svoj účel. Primerané finančné zadosťučinenie uplatnil vo výške, o ktorú sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne obohatil, keď za úver 350 Eur zaplatil žalovanej zrážkami zo mzdy 1.775,58 Eur.
Poukázal tiež na to, že žalovaná postúpila pohľadávku zo zmenky na spoločnosť CD Consulting s.r.o.,

ktorá si na súde uplatnila peňažný nárok voči žalobcovi na základe zmenky v konaní 18CbZm/110/2013,
pričom súd konanie o zmenkový úrok zastavil a žalobu zamietol. Dodal aj to, že napriek právoplatnému
a vykonateľnému rozsudku v spore 29Csp/128/2022 musel svoju pohľadávku voči žalovanej vymáhať
exekučne.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení uviedla, že žalobcovi žiadna ujma nevznikla,
podľa jej názoru primerané finančné zadosťučinenie je potrebné chápať ako náhradu za spôsobenú

nemajetkovú ujmu a to len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Poukázala
tiež na články 2 ods. 1, 2 CSP a článok 5 CSP a žiadala zohľadniť aj ľahostajnosť žalobcu pri uzatváraní
zmluvy,vočiktorejnemalžiadnevýhrady.Uplatnenúvýškupovažovalzaneprimeranú,nezodpovedajúcu
účelu daného inštitútu, ktorým je pôsobiť preventívne naprieč existujúcich spotrebiteľských vzťahov.3. Žalobca v replike uviedol, že nepochybne sú splnené zákonné podmienky pre priznanie nároku
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a to aj vzhľadom na závery vyplývajúce z rozsudku

Najvyššieho súdu 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022, ktorý uviedol, že pod úspešným uplatnením práva
spotrebiteľa na súde je potrebné rozumieť aj jeho úspešnú obranu v pozícii žalovaného a navyše
postačuje, ak konštatovanie porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti dodávateľa je v odôvodnení
rozsudku, teda nemusí tvoriť jeho výrokovú časť. Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv
a povinností daných spotrebiteľskými právnymi normami považoval uplatnenú výšku primeraného

finančného zadosťučinenia za adekvátnu a zdôraznil aj permanentný odmietavý postoj žalovanej
voči svojim pochybeniam, tiež to, že v základnom konaní neprejavila žiadnu sebareflexiu, ale súdne
konanie sa snažila využiť vo svoj prospech, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných obdobných
súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bola so svojimi právnymi názormi
neúspešná.Poukázalnato,žežalovanádlhodoboavoveľkomrozsahuporušujespotrebiteľsképrávana
finančnomtrhuaajvsúčasnostinapriekmnožstvurozsudkovvydanýchprotinejneustálepoužívanekalé

obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. Citoval aj zo záveru uznesenia
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, podľa ktorého pre úspešné uplatnenie tohto
nároku zákon nevyžaduje, aby žalobca preukazoval existenciu a výšku vzniknutej ujmy.
4. Žalovaná právo na dupliku nevyužila.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, spismi tohto súdu 29Csp/128/22,
27Ps/26/2017, 18CbZm/110/2013 a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 21.04.2019 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi
úver vo výške 350 Eur za poplatok vo výške 271 Eur, ktorý mal splatiť 9 mesačnými splátkami po

69 Eur počnúc 26.5.2009. V zmluve bol označený účel poskytnutého úveru na výkon zamestnania.
Z predloženého prehľadu úhrad, ktorý sa nachádza v spise 29Csp/128/2022 vyplýva, že žalobca
žalovanej zaplatil celkovo 1.775,58 Eur a poslednú platbu realizoval 25.10.2012.

7. Dňa 19.09.2022 podal žalobca proti žalovanej na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal vydania

bezdôvodného obohatenia vo výške 1.425,58 Eur aj s úrokmi z omeškania a vyhlásenia neprijateľnej
zmluvnejpodmienkytýkajúcejsačastipoplatkuzavypracovanieauzatvorenieúverovejzmluvy.Konanie
sa viedlo pod sp. zn. 29Csp/128/2022. Žalovaná pritom so žalobou nesúhlasila. Hneď na prvom
pojednávaní súd I. inštancie vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 138 Eur
s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.09.2022 do zaplatenia, žalobu v prevyšujúcej časti o vydanie

bezdôvodného obohatenie zamietol a určil neprijateľnosť žalovanej zmluvnej podmienky. V rozsudku
konštatoval, že predmetná úverová zmluva neobsahovala povinné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm.
g/, h/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z. a preto úver je bezúročný a bez poplatkov. Vyjadril sa aj k vyznačeniu
účeluposkytnutéhoúveru,konkrétnenavýkonzamestnaniažalobcu,čovyhodnotilakonekalúobchodnú
praktiku žalovanej konštatovanú už vo viacerých súdnych rozhodnutiach, ktorou účelovo obchádza

ustanovenia chrániace spotrebiteľov, aby sa vyhla posúdeniu zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Súd konštatoval, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor žalobcu o sumu 1.425,58 Eur,
avšak žalobu v prevyšujúcej časti, teda nad priznanú sumu 138 Eur zamietol z dôvodu premlčania.

8.OdvolanievočivyššieuvedenémurozsudkupodallenžalobcaaKrajskýsúdvPrešoverozsudkomč.k.

6CoCsp/10/2024-89 zo dňa 13.06.2024 zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 1.287,58 Eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 28.09.2022 do zaplatenia.
Odvolací súd sa pritom stotožnil s názorom súdu I. inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne pre chýbajúci
údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o RPMN, ako aj o priemernej hodnote RPMN

a súhlasil aj s ustálenou výškou bezdôvodného obohatenia žalovanej sumou 1.425,58 Eur. Nesúhlasil
však s posúdením premlčania, konkrétne so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorú je
potrebnépočítaťodposlednejúhradyžalobcu,kuktorejdošlo25.10.2012.Uvedenýrozsudoknadobudol
právoplatnosť 16.07.2024.

9. Žalobca má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.
27Ps/26/2017-50zodňa31.10.2018atopokiaľideodisponovaniesfinančnýmiprostriedkaminadsumu
10 Eur mesačne, vybavovanie si finančných záležitostí vrátane brania pôžičiek a úverov a uzatváraniakúpnych, nájomných a iných zmlúv a tiež pokiaľ ide o zastupovanie pred súdmi alebo inými štátnymi
orgánmi. Za opatrovníka mu bola ustanovená B. B.. Tento rozsudok sa stal právoplatný 6.12.2018.

10. Je nesporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol od 1.7.2024 nahradený zákonom č. 108/2004 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho prechodného ustanovenia - § 53 ods. 1 ustanovenia tohto zákona sa
použijú na zmluvu uzavretú po 30.6.2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024

a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024.

15. S poukazom na vyššie citované prechodné ustanovenie zákona č. 108/2004 Z.z. je potrebné na
posúdenie uplatneného nároku aplikovať predchádzajúci právny predpis, teda konkrétne § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

16. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa,

ospotrebiteľskomúvere,ofinančnýchslužbáchnadiaľku,osobitnéustanovenia§52až54Občianskeho
zákonníka).
18. Judikatúra sa v prípade nárokov uplatnených na primerané finančné zadosťučinenie podľa §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ustálila v tom, že základ nároku je daný, pokiaľ bol spotrebiteľ
v predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa. To uviedol aj

Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019, keď konštatoval, že účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských
zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Žiadnu

inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.

19. Ten istý záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 1Cdo/107/2021 zo dňa 28.2.2023, ktorý
taktiež uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspech
spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to aké právo spotrebiteľa bolo porušené. V prípade, ak

je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní sa svojho práva, alebo
ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.20. Keďže žalobca ako spotrebiteľ bol v predchádzajúcom spore úspešný voči žalovanej, nakoľko
v rozsudku jednoznačne boli konštatované porušenia povinnosti žalovanej ako dodávateľa voči
žalobcovi ako spotrebiteľovi tým, že bolo vyhovené žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, je

základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie daný.

21. Súd sa domnieva, že významné pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je to,
o aké vážne porušenia práva spotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových okolností,
prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu

nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.

22. Súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia musí zohľadniť všetky okolnosti konkrétneho
prípadu a stanoviť výšku v súlade so zákonnou požiadavkou primeranosti. Základným účelom
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 vety tretej zákona č. 250/2007 Z.z. je
predovšetkým satisfakcia žalobcu ako spotrebiteľa, čo vyplýva zo samotného názvu tohto inštitútu

„zadosťučinenie“. Keďže však zaplatenie finančného zadosťučinenia pre povinný subjekt spôsobuje
finančnú ujmu, má poskytnutie finančného zadosťučinenia aj sankčnú povahu, ktorá je však druhoradá
a teda nepochybne plní len vedľajšiu úlohu, keďže primárnou je satisfakcia žalobcu. Udeľovanie sankcií
je vecou trestného a správneho konania nie občianskoprávneho konania. Ak spotrebiteľ argumentuje
dosiahnutím odradzujúceho účinku na dodávateľa, aby nepoužíval neprijateľné zmluvné podmienky,

to môže dosiahnuť podnetom na správne konanie, ktoré v prípade žalovaného by bolo v právomoci
SOI a tento orgán by bol oprávnený uložiť žalovanému (v prípade zistenia používania neprijateľných
zmluvných podmienok) nie malú sankciu. Pokiaľ však spotrebiteľ túto možnosť nevyužije, potom sa
javí, že jeho cieľom v skutočnosti nie je odradiť žalovaného od používania neprijateľných zmluvných
podmienok, ale o získanie majetkového prospechu na jeho úkor, s čím nie je možné sa stotožniť.

Finančné zadosťučinenie určuje súd svojou vlastnou úvahou, pričom súdna prax pri rozhodovaní
o jeho výške je rôznorodá. Prisudzovanie vyšších súm finančného zadosťučinenia súd považuje za
favorizovanie sankčnej funkcie daného inštitútu, s čím nie je možné súhlasiť. Pokiaľ žalobca poukazuje
na niektoré súdne rozhodnutia o priznaní vyšších súm finančného zadosťučinenia súd uvádza, že
existujú aj viaceré rozhodnutia o priznávaní finančného zadosťučinenia v rozsahu 50 – 100 eur s čím sa

stotožnil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku 6CoCsp/20/2021 zo dňa 14.12.2021, 11Co/87/2019
zo dňa 27.2.2020 alebo dokonca Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok súdu I. inštancie a priznal
len 50 Eur rozsudkom 9CoCsp/49/2020 zo dňa 25.3.2021 alebo 17CoCsp/32/2020 zo dňa 29.9.2020.
Rozdielne názory na daný inštitút závisia od posudzovania jeho zmyslu a účelu.

23. Súd nezdieľa názor, že by výška primeraného finančného zadosťučinenia pri rozsudku
o vydaní bezdôvodného obohatenia mala byť priznaná vo výške bezdôvodného obohatenia. Výška
bezdôvodného obohatenia v prípadoch fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru
sa totiž odvíja od výšky úveru a dĺžky jeho splácania, ktoré veriteľ nastavuje predovšetkým podľa
požiadavky samotného dlžníka, čím teda spotrebiteľ žiada a dostane vyšší úver a s dlhšou dobou

splácania, tým pri fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru dochádza k vyššej sume bezdôvodného
obohatenia veriteľa na jeho úkor. Preto súd nepovažuje sa spravodlivé, aby primerané finančné
zadosťučinenie sa odvíjalo od výšky tohto bezdôvodného obohatenia, ale podľa súdu rozhodujúce je
posúdenie vážnosti porušenia povinnosti dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi a to isté porušenie
by malo byť postihované tou istou výškou finančného zadosťučinenia. Súd pritom musí vychádzať

pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia z konkrétnych okolností daného prípadu. V tomto
konkrétnom prípade súd vychádzal z toho, že žalovaná sa dopustila vážneho porušenia svojich
povinností v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej so
žalobcom neuviedla viaceré povinné náležitosti zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa veľmi dôležité a to je
výška ročnej úrokovej sadzby, RPMN a priemernej RPMN, čo konštatovali súdy v základom konaní.

Súd zároveň prihliadal aj na to, že žalobca v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva vystavil vlastnú
zmenku so záväzkom zaplatiť za túto zmenku žalovanej sumu 820,75 Eur a zmenkový úrok 0,25%
denne od 01.10.2009 a to práve v súvislosti s touto úverovou zmluvou a neskôr žalovaná túto zmenku
postúpila inému subjektu – spoločnosti CD Consulting s.r.o., ktorá uplatnila na tomto súde ďalší nárok
na zaplatenie sumy a zmenkového úroku podľa údajov na zmenke v konaní 18CbZm/110/2013 návrhom

zo dňa 28.03.2013. Žalobca pritom ku dňu 25.10.2012 zaplatil z tejto úverovej zmluvy žalovanej
celkovo 1.775,58 Eur pri úvere vo výške 350 Eur. Súdy pritom uvedený návrh zo zmenky zamietli,
pričom z rozsudku Krajského súdu v Prešove 5CoZm/24/2016-83 vyplýva, že zmenku vyhodnotili
ako neplatnú vystavenú na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky o vyplňovanom práve, ktorúvypracovala žalovaná. Takýto postup žalovanej je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ak
za situácie, že žalobca úver uhrádzal a výrazne preplatil, zmenku žalovaná postúpila ďalšej osobe, ktorá
sa pokúsila potom získať od žalobcu ďalšie peňažné plnenie z tej istej úverovej zmluvy. Prihliadnuté

bolo aj na skutočnosť, že žalovaná nezaplatila žalobcovi jeho pohľadávku napriek právoplatnému
a vykonateľnému rozsudku v základnom konaní o vydaní bezdôvodného obohatenia a žalobca bol
nútený ju vymáhať exekučne. Toto tvrdenia žalobcu v žalobe totiž žalovaná nespochybnila, preto platí
fikcia o jeho nespornosti podľa § 151 ods. 1 CSP. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti súd považoval
finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur za primerané postačujúce na naplnenie satisfakcie pre

žalobcu, keďže to do určitej miery naplnil aj právoplatný rozsudok o vydaní bezdôvodného obohatenia,
ako aj sankcie pre žalovaného. Súd preto v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
V danom prípade výška prisúdenej istiny závisela od úvahy súdu a preto súd vychádzal zo záveru, že
žalobca bol v spore úspešný a z toho dôvodu mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, ktorý sa

bude odvíjať len od výšky prisúdenej istiny. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý
možno použiť len výnimočne.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach, okrem výroku o vylúčení veci na samostatné
konanie. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.