Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/238/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200155
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:8021200155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037,
zastúpený: SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická
6190/17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 3547/2020-1,
1708/2021 zo dňa 27.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nachádza Protokol o odbere vzorky zo dňa
24.02.2020 (ďalej len „protokol o odbere vzorky“), ktorým Regionálna veterinárna a potravinová správa

Humenné,sosídlomGaštanová3,06601Humenné(ďalejlen„RVPS“)odobralavzorkunaprevádzkarni
žalobcu – filiálka Humenné. Odobratou vzorkou boli Jahody v sladkom náleve 820 g, Giana, spracované
ovocie, pričom nebola požiadaná vzorka na doplnkové stanovisko. Z protokolu o odbere vzorky súčasne
vyplýva, že rozbor vykoná laboratórium – Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín.

2. Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín vydal protokol o skúške č. 2437/2020 zo dňa
13.03.2020 (ďalej len „protokol o skúške“), pričom záverom bolo, že dodaná vzorka nebola v súlade

s požiadavkami príslušných predpisov a vo vzorke bola zistená prítomnosť syntetického farbiva ponceau
4R(E124), ktoré nie je v danej kategórii povolené používať. Protokol o skúške bol RVPS doručený e-
mailom dňa 13.03.2020 o 7:29 hod. a následne originál dňa 16.03.2020.

3. Dňa 13.03.2020 sa na filiálke žalobcu v Humennom vykonala dodatočná úradná kontrola potravín,
o čom bol spísaný záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 13.03.2020. Inšpektormi boli
žalobcovi uložené opatrenia na mieste podľa § 20 ods. 9 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení

neskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonopotravinách“)–zákazumiestňovaťnatrhpotravinárskyvýrobok
- Giana, Jahody v sladkom náleve. K uloženému opatreniu neboli zo strany žalobcu vznesené námietky
a vyjadrenia.4. Upovedomením o začatí správneho konania zo dňa 10.08.2020 začala RVPS voči žalobcovi správne
konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods.
3 písm. b) Zákona o potravinách. RVPS vydala následne rozhodnutie zo dňa 28.08.2020, ktorým bola

žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,00 eur. Na podklade podaného odvolania zo strany žalobcu
vydal žalovaný rozhodnutie zo dňa 02.11.2020, ktorým bolo rozhodnutie RPVS zo dňa 28.08.2020
zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

5. RPVS vydala doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 10.11.2020, ktorým sa

začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách. K začatiu správneho konania sa žalobca vyjadril
podaním zo dňa 16.11.2020.

6. RVPS vydala rozhodnutie č. k. 349/2020-410-11 zo dňa 07.12.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby,

spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené Zákonom
o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách a zákaz umiestňovať na
trh potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a) Zákona o potravinách a ostatných právnych
predpisov, a to tým, že dňa 24.02.2020, v čase o 10.20 hod., umiestňoval na trh potraviny nebezpečné,
zdraviu škodlivé, u ktorých bola metódou HPLC/DAD zistená prítomnosť syntetického farbiva ponceau

(E124) v množstve 58,6 mg/kg, ktoré nie je v danej kategórii možné používať. Jednalo sa o nasledovný
druh spracovaného ovocia: Giana Jahody v sladkom náleve 820 g, v počte 5 kusov, spolu v množstve
4,1 kg a v hodnote 11,45 eur, krajina pôvodu Čína, DMT: 31.12.2022, výrobná dávka: PRO 2019/04/12,
3400/01038 620. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho
deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách. Žalobcovi bola podľa § 28 ods. 4 písm. a)

Zákona o potravinách uložené pokuta vo výške 5.000,00 eur. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie zo dňa 21.12.2020.

7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. k.: 3547/2020-1, 1708/2021
zo dňa 27.01.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté

a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že preskúmal
prvostupňové rozhodnutie a celý spisový materiál, vrátane zákonnosti postupu RVPS, ako aj zákonnosti
a vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia, a to aj nad rámec dôvodov uvedených v odvolaní.
Žalovaný zhodnotil dokazovanie vykonané RVPS a dôkladne sa zaoberal návrhmi žalobcu a dospel
k záveru, že odvolanie bolo prípustné, avšak vyhodnotil ho ako nedôvodné. Žalovaný sa následne

vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu a uzavrel, že protiprávne konanie žalobcu
bolo posúdené správne, a to ako po skutkovej, tak aj právnej stránke.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal na Krajský súd v Prešove správnu žalobu zo dňa 26.03.2021 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp. zmeny výšky uloženej sankcie.

9. Žalobca namietol nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín a nezákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí. Žalobca mal za to, že odber vzorky, ako aj dodatočná úradná kontrola boli vykonané
nezákonne, pretože ich vykonal orgán verejnej správy bez toho, aby mu túto právomoc zveril zákon.
Žalobca uviedol, že Zákon o potravinách právomoc na vykonanie úradných kontrol potravín v súvislosti
s prídavnými látkami do potravín zveril orgánom verejného zdravotníctva. Žalobca mal pochybnosti

o zákonnosti postupu orgánov úradnej kontroly potravín aj so zreteľom na skutočnosť, že protokol
o skúške bol RVPS doručený dňa 16.03.2020, avšak RVPS vykonala dodatočnú úradnú kontrolu
potravín s odkazom na protokol o skúške už dňa 13.03.2020. Žalobca namietol, že odber vzorky
bol vykonaný podľa neúčinného právneho predpisu, a to podľa nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť

overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti
o zvieratá v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 882/2004“), pričom od 14.12.2019 sa uplatňovalo
nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách
a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivovéhoprávaapravidielprezdraviezvieratadobréživotnépodmienkyzvierat,prezdravierastlínapreprípravky
na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č.
396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a

(EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/
ES,2007/43/ES,2008/119/ESa2008/120/ESaozrušenínariadeníEurópskehoparlamentuaRady(ES)
č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS,
96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách)
v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 2017/625“).

10. Žalobca ďalej namietol porušenie práva žalobcu vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia
a napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že upovedomenie o začatí konania a doplnenie
upovedomenia o začatí konania neobsahovali (i) informáciu o tom, aká sankcia žalobcovi za údajne
spáchané správne delikty hrozí a (ii) informáciu o tom, na akých podkladoch založí RVPS hodnotenie
minulosti účastníka konania. Žalobca namietol, že hoci mu boli upovedomenia zaslané, vzhľadom na

skutočnosť, že neobsahovali informácie o možnej sankcii, ktorá žalobcovi hrozí, žalobca sa nemal
možnosť k týmto skutočnostiam pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyjadriť.

11. Žalobca ďalej namietol nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku. Žalobca nesúhlasil s tým, že RVPS
hodnotila skutok podľa Zákona o potravinách účinného od 21.07.2020 a zastal názor, že je nutné, aby

orgány úradnej kontroly rozlišovali medzi hmotnoprávnymi a procesnými ustanoveniami. Žalobca zastal
názor, že údajne spáchaný skutok dňa 24.02.2020 mal byť posúdený s ohľadom na Zákon o potravinách
účinný v tomto čase a právna úprava účinná od 21.07.2020 mala byť použitá len v tom prípade, ak by
bola pre žalobcu priaznivejšia.
12. Žalobca ďalej poukázal na rozpor so zásadou materiálnej pravdy. Žalobca mal za to, že RVPS

žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalobca dotknutú potravinu umiestňoval dňa 24.02.2020 na trh.
Napadnuté rozhodnutia sú tak v rozpore s požiadavkou spoľahlivého zisteného stavu veci.

13. Žalobca namietol zmätočnosť rozhodnutí a neprimeranosť výšky sankcie. Žalobca mal za to, že
neboli pri vymeriavaní pokuty zohľadnené kritériá podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách. Orgány

verejnej správy v rozpore s § 28 ods. 9 Zákona o potravinách nedostatočne hodnotili následky
protiprávneho konania. Správne orgány len vo všeobecnosti poukázali na škodlivosť dotknutého farbiva
bez toho, aby uvedené poznatky aplikovali na konkrétny prípad a množstvo tovaru s uvedením
konkrétnej hrozby na konkrétny počet ľudí.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.05.2021, pričom vyjadril nesúhlas s tvrdeniami

a dôvodmi uvedenými v žalobe. Žalovaný nesúhlasil s tým, že prídavné látky kontrolujú len orgány
verejného zdravotníctva. V nadväznosti na kompetencie orgánov štátnej veterinárnej a potravinovej
správy uvedené v § 23 ods. 1 Zákona o potravinách je zrejmé, že tieto orgány vykonávajú úradné
kontroly nad výrobou, manipulovaním s potravinami a ich umiestňovaním na trh, a to všetkých potravín
živočíšneho pôvodu aj rastlinného pôvodu. Kontrolujú teda spracovaný výrobok rastlinného pôvodu

vrátane prídavných látok, a to v rámci úradných kontrol zameraných na odber vzoriek a ich analýzu.
Z definície pojmu potravina taktiež vyplýva, že potravinou sú aj prídavné látky do potravín, určené na
predaj konečnému spotrebiteľovi.

15. K upovedomeniam o začatí konania žalovaný uviedol, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) neupravuje obsahové
náležitosti upovedomenia o začatí správneho konania. Žalovaný uviedol, že upovedomením o začatí
konaniasalenkonaniezačína,pričomvsamotnomkonanínemusiabyťniektoréskutočnostipreukázané
a môže dôjsť aj k prekvalifikácii skutkov, preto údaje uvádzané v upovedomení nesmú prejudikovať
konečné rozhodnutia. Definitívne sa rozhoduje až v rozhodnutí o veci. Žalovaný mal za to, že žalobca

bol riadne uzrozumený s predmetom prejednávanej veci, ako aj s predbežným skutkovým a právnym
posúdením, pričom mu boli poskytnuté kópie všetkých dôkazov, na základe ktorých správny orgán
rozhodoval.16. K nesprávnej kvalifikácii skutku poukázal na to, že dňom 21.07.2020 nadobudol účinnosť zákon
č. 198/2020 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj Zákon o potravinách, pričom poukázal na § 31ah –
prechodné ustanovenia Zákona o potravinách.

17. K námietke ohľadom rozporu so zásadou materiálnej pravdy žalovaný uviedol, že dňa 24.02.2020
bol vykonaný úradný odber vzorky, v prevádzkarni žalobcu v Humennom, z čoho vyplynulo, že vzorka
bola odobratá v prevádzkarni, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému
spotrebiteľovi.

18. K námietke zmätočnosti rozhodnutí a neprimeranosti výšky sankcie žalovaný uviedol, že tieto
tvrdenia považoval za nesprávne a účelové. Žalovaný uviedol, že správne orgány zobrali do úvahy
všetky argumenty, rešpektovali zmysel a účel aplikovaných predpisov, a aj prihliadli na špecifiká prípadu.
Žalovaný uviedol, že uložená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom, je vzhľadom na jej
represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou

a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.
Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

19. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 24.09.2021, v ktorej zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Následne zaslal správnemu súdu podanie zo dňa 27.01.2025, v ktorej

zhrnul svoju podstatnú časť žalobnej argumentácie.

20. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

21. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Nds/3/2021 zo dňa 02.07.2021 bola vec
vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/15/2021 prikázaná na prejednanie a rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave.

22. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/238/2021.

23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu
žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je správnou žalobou vo
veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, a preto ju

s odkazom na § 190 SSP zamietol.

24. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 26.03.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

25. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.27. Podľa § 2 písm. a) Zákona o potravinách účinnom do 20.07.2020, na účely tohto zákona sa rozumie
potravinou látka alebo výrobok, ktoré sú spracované, čiastočne spracované alebo nespracované a sú
určené na ľudskú spotrebu alebo pri ktorých sa odôvodnene predpokladá, že budú požité ľuďmi, vrátane

nápojov, žuvačiek, všetkých látok vrátane pitnej vody, ktoré sú zámerne pridávané do potravín počas
ich výroby, prípravy alebo úpravy, prídavných látok určených na predaj spotrebiteľom; potravinou sa
rozumie aj potravina podľa osobitných predpisov.

28. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o potravinách účinnom do 20.07.2020, zamestnanci orgánu úradnej

kontroly potravín, ktorí vykonávajú úradné kontroly potravín, sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov
na analýzy a hodnotenia v nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť zabezpečené právo
prevádzkovateľov na dostatok vzoriek na doplňujúci odborný posudok.

29. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách účinnom do 20.07.2020, orgán úradnej kontroly
potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur,

ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny,
ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

30. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách účinnom od 21.07.2020, orgán úradnej kontroly
potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur,

ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny,
ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

31. Podľa § 31ah Zákona o potravinách účinnom od 21.07.2020, konanie o uložení pokuty podľa § 28
v doterajšom znení, ktoré sa začalo a právoplatne sa neskončilo do dňa účinnosti tohto zákona, sa

dokončí podľa tohto zákona.

32. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade žalobných námietok, preskúmať postup RVPS
a žalovaného a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Správny
súd tak zameral správny súdny prieskum v prizme uplatnených žalobných bodov s prihliadnutím na to,

či boli dodržané všetky procesné a hmotnoprávne podmienky, ktoré upravuje Zákon o potravinách.

33. Žalobca si uplatnil žalobný bod, týkajúci sa nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín
a nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Po oboznámení sa s týmto žalobným bodom správny
súd uvádza, že je nedôvodný. Správny súd vo vzťahu k uvedenému odkazuje na § 20 ods. 1 Zákona

o potravinách, ktorý jednoznačne upravuje, že zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorí
vykonávajú úradné kontroly potravín, sú oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a hodnotenia
v nevyhnutnom množstve a rozsahu, pričom musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok
vzoriek na doplňujúci odborný posudok. Oprávnenie zamestnancov vykonať odber vzorky tak vyplýva
priamo z § 20 ods. 1 Zákona o potravinách.

34. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že sa v ňom nachádza protokol
o odbere vzorky zo dňa 24.02.2020, pričom odber vzorky vykonali dve osoby, a to A. B. C. a A. D.
E.. Z protokolu o odbere vzorky zároveň vyplýva, že miestom odberu bola predajňa, kontrolovaná bola
bežná produkcia a druh obalu vzorky bola plechovka. Z tohto dokumentu súčasne vyplýva, že žalobca

nežiadal o vzorku na doplnkové stanovisko a súčasne bolo konštatované, že rozbor vykoná laboratórium
– Štátny veterinárny a potravinový ústav v Dolnom Kubíne. Na podklade uvedených skutočností správny
súd uvádza, že boli dodržané všetky pravidlá tak, ako to upravuje § 20 ods. 1 Zákona o potravinách.

35. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že rozbor vykonalo laboratórium – Štátny veterinárny

a potravinový ústav v Dolnom Kubíne, o čom bol vydaný protokol o skúške č. 2437/2020. Zo strany
orgánov verejnej správy tak nemožno v tomto smere vzhliadnuť žiadne pochybenie.

36. Žalobca namietol, že odber vzorky bol vykonaný podľa neúčinného právneho predpisu, a to podľa
nariadenia č. 882/2004. Tu možno súhlasiť so žalobcom s tým, že z protokolu o odbere vzorky skutočne

vyplýva, že sa odkazuje na nariadenie č. 882/2004, avšak, ako to žalovaný správne uviedol, nariadenie
č. 2017/625 síce v čl. 146 ods. 1 uvádza: „nariadenia (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smernice
89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/ 23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutie
92/438/EHS sa zrušujú s účinnosťou od 14. decembra 2019“, ale v čl. 146 ods. 2 zároveň upravuje,že „odkazy na zrušené akty sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkami
zhody v prílohe V.“ S odkazom na uvedené tak v postupe orgánov verejnej správy nemožno vzhliadnuť
pochybenie, pretože odkaz na nariadenie č. 882/2004 sa považuje za odkaz na nariadenie č. 2017/625.

Nemožno tak mať pochybnosti o právnom základe posudzovaného postupu pri odbere vzorky.

37. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu o tom, že mal pochybnosti o zákonnosti
postupu orgánov úradnej kontroly potravín zo zreteľom na skutočnosť, že protokol o skúške bol RVPS
doručený dňa 16.03.2020, avšak RVPS vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín odvolávajúc sa na

protokol o skúške už dňa 13.03.2020. Tu správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nachádza
informácia o tom, že protokol o skúške bol RVPS doručený e-mailom dňa 13.03.2020 o 7:29, pričom
následne bol doručený aj v listinnej forme dňa 16.03.2020, o čom svedčí došlá pečiatka na dokumente.
RVPS tak následne vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín dňa 13.03.2020 od 10:10 hod do 11.10
hod, o čom bol spísaný záznam. RVPS tak vykonala dodatočnú úradnú kontrolu potravín na základe
včas doručeného protokolu o skúške, ktorého doručenie predchádzalo vykonaniu dodatočnej úradnej

kontrole potravín.

38. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, ktorá tkvela v tom, že upovedomenie o začatí
konania a taktiež doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania neobsahujú (i) informáciu o tom,
aká sankcia žalobcovi hrozí a (ii) informáciu o tom, na akých podkladoch založí RVPS hodnotenie

minulosti účastníka konania.

39. K danému správny súd uvádza, že upovedomením o začatí správneho konania sa administratívne
konanie len začína. Po začatí administratívneho konania sa zabezpečuje zisťovanie skutkových
okolností a následne vyvodzuje zodpovednosť za porušenie povinností. V administratívnom spise sa

nachádza upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 10.08.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril
podanímzodňa14.08.2020.Vadministratívnomspisesanachádzaajdoplnenieupovedomeniaozačatí
správneho konania zo dňa 10.11.2020, a to s uvedením toho, že sa začalo správne konanie pre
podozrenie zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách,
pričombolkonštatovanýajzistenýskutkovýstavazároveňbolžalobcavyzvanýnavyjadreniekpodkladu

rozhodnutia i k spôsobu zistenia (podaním zo dňa 10.11.2020), pričom žalobca sa vyjadril podaním zo
dňa 16.11.2020. Prílohami upovedomenia zo dňa 10.11.2020 boli zároveň dôkazy, ktoré boli zo strany
orgánu verejnej správy získané a ktoré tvorili podklad rozhodnutia. Žalobca tak bol oboznámený so
všetkými zistenými skutočnosťami a získanými dôkazmi.

40. Žalobca ďalej namietal, že upovedomenie o začatí správneho konania a jeho doplnenie neobsahuje
informácie o tom, aká sankcia žalobcovi hrozí. Ako to už správny súd uviedol vyššie, upovedomením
o začatí konania sa konanie len začína, a preto je podľa správneho súdu postačujúce, ak orgán verejnej
správy prvého stupňa v upovedomení o začatí správneho konania uviedol len opis skutkov, ich právnu
kvalifikáciu ako iných správnych deliktov podľa Zákona o potravinách, resp. všeobecný poukaz na to,

že sa začína správne konanie vo veci uloženia pokuty bez toho, aby zároveň orgán verejnej správy
uviedol i informáciu o tom, v akom rozpätí sa pohybuje peňažná pokuta, ktorá žalobcovi pre podozrenie
zo spáchania iných správnych deliktov hrozí. Samotná absencia poukazu na rozpätie hroziacej pokuty
za iné správne delikty v upovedomení o začatí správneho konania sama o sebe nie je v danom
prípade takým procesným pochybením orgánu verejnej správy prvého stupňa, t. j. takou vadou, ktorá

spôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd uvádza, že nie
každé porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy má za následok aj porušenie práv
účastníka konania, keď posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či procesné pochybenie orgánu
verejnej správy je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne
a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje,

že v absencii uvedenia zákonného rozpätia pokuty hroziacej žalobcovi za iné správne delikty opísané
v upovedomení o začatí správneho konania nevzhliadol vadu spôsobujúcu nezákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy. Podľa správneho súdu nedošlo v dôsledku neuvedenia zákonného rozpätia
pokuty hroziacej žalobcovi v upovedomení o začatí správneho konania a doplnení upovedomenia
k podstatnému porušeniu práva žalobcu na obhajobu, lebo žalobca preukázateľne možnosti účinnej

obhajoby využil, keď sa vyjadril ako k upovedomeniu o začatí správneho konania, tak aj k doplneniu
upovedomenia o začatí správneho konania a voči prvostupňovému rozhodnutiu podal aj odvolanie.
Žalobca v žalobe ani nijako nekonkretizoval, akú ujmu na svojich právach utrpel tým, že v upovedomenío začatí správneho konania a doplnení upovedomenia o začatí správneho konania absentovala
informácia, aká sankcia mu môže byť uložená.

41. Navyše hroziacu sankciu je možné dovodiť i z právnej kvalifikácie skutkov ako iných správnych
deliktov v zmysle Zákona o potravinách, ktorý má žalobca ako obchodná spoločnosť podnikajúca
v oblasti predaja potravín rôzneho druhu dodržiavať. Žalobca bol už aj v minulosti kontrolovaný
inšpektormivrámciúradnejkontrolypotravínanáslednesankcionovanýzaspáchanéinésprávnedelikty
v oblasti potravinového práva, keď zákonné rozpätie, v akom možno žalobcovi ukladať pokutu mohlo

byť žalobcovi i v dôsledku jeho predchádzajúceho protiprávneho konania zrejmé.

42. Žalobca namietal i to, že upovedomenie o začatí správneho konania a doplnenie upovedomenia
o začatí správneho konania neobsahovalo informáciu o tom, na akých podkladoch založí RVPS
hodnotenie minulosti žalobcu. Tieto námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Použitie zvýšenej
sadzby pre uloženie pokuty, ako i zohľadnenie zákonného kritéria pri určení výšky pokuty spočívajúceho

v minulosti prevádzkovateľa bolo výsledkom dokazovania, ktoré orgán verejnej správy prvého stupňa
vykonal až po začatí správneho konania, a preto upovedomenie o začatí správneho konania a doplnenie
upovedomenia o začatí správneho konania predmetné informácie ani nemohlo obsahovať.

43. Ďalší okruh žalobných námietok smeroval k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, pričom žalobca

uviedol, že skutok, údajne spáchaný dňa 24.02.2020, mal byť právne posúdený s ohľadom na Zákon
o potravinách účinný v tomto čase a právna úprava účinná od 21.07.2020 mala byť použitá v prípade,
že by bola pre žalobcu priaznivejšia. Správny súd súhlasí so žalobcom v tom, že trestnoprávne zásady
sa aplikujú aj vo vzťahu k správnemu trestaniu. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti
práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa,

vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods.
6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie, pričom
tieto zásady sa aplikujú aj na správne trestanie (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 zo dňa 05.11.2019).

44.Vovzťahukprejedávanémuprípaduvšaksprávnysúduvádza,žeZákonopotravináchúčinnýkudňu
24.02.2020 (teda v čase spáchania skutku – jedná sa o Zákon o potravinách účinný do 20.07.2020) a aj
Zákon o potravinách účinný od 21.07.2020 (od kedy nadobudla účinnosť novela Zákona o potravinách)
obsahovalajformálnerovnakúprávnuúpravu,ktorásaaplikovalavovzťahukžalobcovi.Teda,obsahové

znenie§28ods.4písm.a)Zákonaopotravináchbolototožnéakovzneníúčinnomdňa24.02.2020(teda
v znení Zákona o potravinách účinného do 20.07.2020), tak aj v znení účinnom od 21.07.2020. Nemohlo
tak dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcu tým, že žalovaný aplikoval Zákon o potravinách v znení
účinnom od 21.07.2020 (postavenie žalobcu by sa pri aplikácii Zákona o potravinách v znení účinnom
dňa 24.02.2020 žiadnym spôsobom nezlepšilo). Nad rámec uvedeného správny súd súčasne uvádza,

že totožné obsahové znenie § 28 ods. 4 písm. a) Zákona o potravinách (ako v čase spáchania skutku,
tak aj v čase účinnosti Zákona o potravinách účinného od 21.07.2020) bolo účinné aj v čase vyhlásenia
tohto rozsudku.

45. K vyššie uvedenému správny súd uvádza, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval

proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-02/02
zo dňa 17.12.2002 alebo aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sfk/136/2022 zo dňa 23.11.2023). V danej súvislosti správny súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.

46. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa rozporu so zásadou
materiálnej pravdy. Žalobca namietol, že RVPS spáchanie správneho deliktu dňa 24.02.2020
preukazovala len protokolom o odbere vzorky, z ktorého nevyplýva, že by v spomínaný čas žalobca
dotknutú potravinu umiestňoval na trh. Protokol o odbere vzorky podľa žalobcu len konštatuje, žeRVPS odobrala vzorku, pričom nie je zrejmé, či žalobca túto vzorku ponúkal spotrebiteľom alebo bola
umiestnená v zázemí prevádzky a vyradená na likvidáciu.

47. K danému správny súd uvádza, že z protokolu o odbere vzorky vyplýva, že vzorka bola odobratá dňa
24.02.2020 a táto vzorka bola odobratá na základe Zákona o potravinách. Z protokolu o odbere vzorky
súčasne vyplýva, že táto bola odobratá na filiálke žalobcu v Humennom, na mieste odberu: predajňa
(uvedené vyplýva z prílohy č. 1 protokolu o odbere vzorky), produkcia: bežná, druh obalu vzorky:
plechovka, vzorkové množstvo: 4.1 kg, veľkosť balenia: 0,82 kg, počet vzoriek: 1, veľkosť vzorky: 0,82.

Z protokolu o odbere vzorky zároveň vyplýva, že žalobca nežiadal o vzorku na doplnkové stanovisko.
Správny súd tak vyvodil, že z protokolu o odbere vzorky jednoznačne vyplynulo, že daná vzorka sa
nachádzala na predajni žalobcu dňa 24.02.2020. Zo záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín
zo dňa 13.03.2020 vyplýva, že boli konštatované preukázateľné kontrolné zistenia, a to, že inšpektor
úradnej kontroly potravín odobral dňa 24.02.2020 vzorku, pričom zástupca žalobcu nevzniesol žiadne
námietky a ani vyjadrenia k uvedenému konštatovaniu.

48. V prípade, ak žalobca namietol, že miestom odberu predajňa sa myslí „maloobchodná prevádzka“
akocelokbeztoho,abybolobližšiešpecifikované,čiideozázemieprevádzkyalebopredajnúplochu,tak
aj túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Tu správny súd poukazuje na to, že žalobcovi
bola uložená sankcia s odkazom na § 28 ods. 4 písm. a) Zákon o potravinách, ktoré je založené na

tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi
vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na
ľudskú spotrebu alebo sú skazené. K danému si správny súd dovoľuje poukázať na nariadenie (ES) č.
178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady
a požiadavky potravinového práva, zriaďuje sa Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú sa

postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v platnom znení (ďalej len „nariadenie č. 178/2002“), ktoré
bolo účinné v čase výkonu kontroly.

49. Článok 3 ods. 8 nariadenia č. 178/2002 upravuje, že „umiestnenie na trh“ znamená skladovanie,
uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú

formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Slovné
spojenie „umiestnenie na trh“ je tak obsahovo širšie ako predajňa a pre právnu kvalifikáciu správneho
deliktu nie je podstatné, kde sa potravina nachádzala (teda či na zázemí prevádzky alebo na predajnej
ploche), ale je podstatné, že bolo preukázané, že potravina bola umiestňovaná na trh.

50. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalobný bod týkajúci sa zmätočnosti rozhodnutí
a neprimeranosti výšky sankcie. Podľa § 28 ods. 9 Zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly
potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania,
minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Z uvedeného vyplýva, že
orgány úradnej kontroly potravín sú povinné konať v medziach Zákona o potravinách a pri ukladaní

pokút zohľadňovať okrem iných aj hľadisko opakovanosti konania (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/32/2020 zo dňa 30.03.2023).

51. Správny súd zdôrazňuje, že riadne odôvodnenie ukladanej pokuty v prípade správneho trestania je
základným predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní

vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné
potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní pokuty
presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky pokuty
prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí
byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 10Asan/2/2016 zo dňa 24. januára 2018). S prihliadnutím na vyššie uvedené
východiská správny súd nevzhliadol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nezákonné uloženie pokuty.
Orgány verejnej správy postupovali v súlade so Zákonom o potravinách a ustálenou súdnou praxou.
Zároveň neobstojí obrana žalobcu o tom, že orgány úradnej kontroly veľmi často kontrolujú prevádzku
žalobcu, čo vzbudzuje otázku ohľadom primeranosti postupu. Úlohou orgánov úradnej kontroly potravín

je s odkazom na § 18 a nasl. Zákona o potravinách úradná kontrola potravín, pričom povinnosťou
kontrolovaných subjektov, a teda aj žalobcu, je dodržiavanie povinností a zásad, ktoré upravuje Zákon
o potravinách.52. V prejednávanej veci správny súd uvádza, že správne orgány pri uložení pokuty prihliadli aj
na minulosť žalobcu (žalovaný uvedené presvedčivo a vyčerpávajúci odôvodnil na strane 20 a 21
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný opísal právoplatné rozhodnutia, na ktoré sa

odvolával) a možno konštatovať, že v prípade, ak Zákon o potravinách uvádza rozpätie možného
uloženia pokuty od 1.000,00 eur do 500.000,00 eur a žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 5.000,00
eur, nemožno hovoriť o prísne uloženej pokute, ale o pokute, ktorá bola uložená v spodnej (skoro
minimálnej) hranici rozpätia možného uloženia pokuty. Súčasne s prihliadnutím na minulosť žalobcu
(uloženie šiestich pokút v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov vo výške 12.000,00 eur, 28.000,00

eur, 14.000,00 eur, 20.000,00 eur, 16.000,00 eur a 27.000,00 eur) nemožno konštatovať neprimeranosť
uloženej pokuty, pretože žalovaný pristúpil k uloženiu omnoho nižšej pokuty ako boli pokuty uložené
v predchádzajúcich dvoch rokoch. Orgány verejnej správy tak postupovali v súlade so Zákonom
o potravinách a nemožno im vytknúť žiadne pochybenie.

53. Žalovaný sa zároveň dostatočne vysporiadal aj s podstatou uloženej sankcie, Poukázal na to, že

v konaní bol síce spáchaný jeden správny delikt, ale v najprísnejšej sadzbe podľa § 28 ods. 4 Zákona
o potravinách. Bolo preukázané, že žalobca umiestňoval na trh potravinu Giana, Jahody v sladkom
náleve 820 g, u ktorej bola zistená nepovolená prídavná látka, farbivo ponceau 4R (E 124) v množstve
až 58,6 mg/kg, a preto sa potravina posúdila ako nebezpečná, zdraviu škodlivá a uviedol aj možné
následky tejto potraviny – alergické reakcie, astma, zhoršenie hyperaktivity u detí. Správny súd tento

postup žalovaného a RVPS vyhodnotil ako logický, s cieľom ochrany spotrebiteľov.

54. Z pohľadu správneho súdu tak správne orgány dostatočne odôvodnili, prečo ukladajú sankciu a
súčasne dostatočne odôvodnili aj jej výšku. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
primeraná a plní úlohu výchovnú aj represívnu. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo

vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí
mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Prihliadnuc na skutočnosti, na ktoré poukázal žalovaný pri
odôvodňovaní výšky pokuty a s poukazom na skutočnosť, že správne orgány pri ukladaní pokuty aplikujú
aj svoju diskrečnú právomoc, správny súd konštatuje, že túto aplikovali v súlade so zákonným rámcom,
z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie

dostatočným spôsobom zdôvodnili, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na
represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom.

55. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád
vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z

týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Z týchto dôvodov správny súd nevyhovel
žalobe a túto podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP a v spojení s § 493e SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).