Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 9, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Cpr/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210668
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom trvale D. E. XX, XXX XX F., prechodne G. XX, XXX XX H., zastúpená: I. H. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX H. proti žalovanému: Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb,
n.o., so sídlom Dolný Smokovec 16070, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 37886479, o neplatnosť výpovede
z pracovného pomeru a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že výpoveď žalobkyni daná žalovaným listom zo dňa 11.11.2024 podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce je neplatná a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá.

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania a žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo 16.12.2024 sa domáhala neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú
jej dal zamestnávateľ – žalovaný dňa 11.11.2024 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a žiadala
určiť, že tento pracovný pomer naďalej trvá. V žalobe uviedla, že u žalovaného pracuje od 01.09.2021
ako zdravotná sestra na jednotke JIS. Žalobu odôvodnila tým, že prijaté organizačné zmeny a následné
prerokovanie so zástupcami zamestnancov sa týkalo 4 zdravotníckych pracovníkov, s ktorými bol aj
ukončený pracovný pomer a že verejne boli informovaní, že išlo o A. J., K. L., M. N. a F. O. a teda,

že k zrušeniu jej pracovného miesta nedošlo. V žalobe popísala aj priebeh doručenia výpovede na
pracovisku dňa 11.11.2024, ktorú po predvolaní k riaditeľke odmietala podpísať. Nakoniec pod nátlakom
ju podpísala a následne sa psychicky zrútila. V takom stave ju našiel na pracovisku jej manžel, na
požiadanie ktorého mu bola predložená z osobného spisu žalobkyne výpoveď v dvoch vyhotoveniach.
Jeden s podpisom žalobkyne, o ktorom sa jej manžel vyjadril tak, že bol na nej podpis žalobkyne
vynútený a preto požiadal o jej skartovanie, čo bolo odmietnuté a preto ju manžel roztrhal. Následne
žalobkyňu odviezol na lekárske vyšetrenie, kde bolo konštatované jej psychické zrútenie a vystavená

práceneschopnosť. Uviedla, že nakoľko jej výpoveď ostala v osobnom spise (bez podpisu žalobkyne),
tú napriek jej žiadosti žalovaný jej odmietol vydať.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že bol nútený v dôsledku poklesu detských
pacientov prikročiť k úsporným opatreniam a to k rozhodnutiu o znížení počtu pracovných miest. Na
jeho gremiálnej porade 09.10.2024 riaditeľka informovala o nevyhnutnosti zrušiť 4 pracovné miesta
sestier a dňa 10.10.2024 bolo aj vydané príslušné rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorou od

01.02.2025 boli zrušené konkrétne 4 pracovné miesta sestier – M. N., A. J., K. L. a žalobkyne.
Listom zo dňa 11.10.2024 žalovaný požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede dotknutých
zamestnancov. Keďže u žalobkyni platila len dvojmesačná výpovedná lehota a u ostatných sestier
išlo o trojmesačnú výpovednú lehotu, im bola výpoveď doručovaná skôr a v snahe umožniť žalobkynipracovať až do 31.01.2025, pretože inak by jej výpovedná lehota uplynula 31.12.2024, teda mesiac pred
zrušením jej pracovného miesta, z toho dôvodu žalobkyni bola výpoveď doručovaná neskôr. V ďalšej
časti sa žalovaný podrobne vyjadril k doručovaniu výpovede žalobkyni dňa 11.11.2024 na pracovisku.

Bežný postup je taký, že sa zhotovujú dva rovnopisy výpovede, jeden ostáva zamestnancovi a druhý po
potvrdení jeho prevzatia ostáva v osobnom spise. Žalobkyni bola riaditeľkou prečítaná výpoveď, na jej
otázku, či to musí podpísať jej bolo oznámené, že nemusí s tým, že aj odmietnutie podpísania prevzatia
výpovede má účinky doručenia. Následne žalobkyňa podpísala prevzatie výpovede a z kancelárie
riaditeľky odišla aj s výpoveďou. Žalovaný poprel, aby bol na žalobkyňu vyvíjaný nejaký nátlak, ako aj to,

že by plakala. Naopak bola pokojná, na chodbe ešte komunikovala s referentkou PaM A. P. Q., ktorá jej
ponúkla možnosť prísť sa informovať o prípadných jej nárokoch súvisiacich so skončením pracovného
pomeru. Po príchode na pracovisko svojej kolegyni A. R. oznámila, že je prepustená a že nasledujúci
deň nepríde, že sa pôjde dať vypísať na PN. Nehovorila, že sa zle cíti, ani nežiadala o zdravotnú pomoc.
Ďalšiu časť vyjadrenia žalovaný venoval popisu správania manžela žalobkyne, ktorý už na recepcii
a chodbe pred detskými pacientami a ich rodičmi vykrikoval, že sa chce rozprávať s riaditeľkou, inak

zavolá políciu, lebo zamestnávateľ dal výpoveď pod nátlakom. Následne do kancelárie PaM sa dostavila
žalobkyňa aj s manželom, tiež námestníčka pre ošetrovateľstvo Mgr. Zuzana Hrabovská. Manžel
žalobkyne obvinil žalovaného zo spätného rozhodnutia o znížení počtu zamestnancov, napadol dátum
prerokovania výpovede s odborovou organizáciou a dožadoval sa príchodu zástupcu zamestnancov.
Fyzicky chcel porovnať text výpovede z osobného spisu žalobkyne s výpoveďou, ktorú si žalobkyňa

prevzala. Správal sa tak, že spomínané zamestnankyne dostal do stresu a pod vplyvom týchto okolností
mu referentka PaM poskytla k nahliadnutiu rovnopis výpovede žalobkyne z osobného spisu, ktorý si
manžel žalobkyne porovnával s vyhotovením, ktoré priniesol so sebou. Po prečítaní textu výpovede
z osobného spisu referentka vyzvala manžela žalobkyne na vrátenie dokumentu, menovaný ju však
odstrčil a uvedenú listinu roztrhal, vložil do vrecka a vyhlásil, že žalovaný má poslať výpoveď poštou.

O celom incidente bol spísaný záznam, vrátane záznamu o doručovaní výpovede. Žalovaný mal teda
za to, že výpoveď bola žalobkyni platne doručená v kancelárii riaditeľky a nebol dôvod znovu jej ju
doručovať poštou, navyše v ochrannej dobe, keďže bola práceneschopná, čo by spôsobilo neplatnosť
výpovede. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že prijaté organizačné zmeny sa netýkali jej, ale S. O.,
ktorá ani v rozhodnutí o organizačných zmenách a ani v žiadosti o prerokovanie výpovede a vyjadrení

odborovejorganizáciesaneuvádza.Uviedol,žemenovanáboladlhodobopráceneschopná,samalistom
z 11.10.2024 požiadala o skončenie pracovného pomeru dohodou k 31.10.2024. Žalovaný preto nemal
dôvod ju zahŕňať do organizačnej zmeny, pretože bola v ochrannej dobe.

3. Žalobkyňa v replike poukázala na zhodu oboch strán o zrušení 4 pracovných miest sestier, podľa

žalovaného došlo k ukončeniu 5 pracovných pomerov sestier, čo znamená, že v čase výpovede bolo
jedno pracovné miesto voľné a teda bolo povinnosťou žalovaného ho jej ponúknuť. Zároveň žalobkyňa
zopakovala, že pokiaľ ide o dokumenty týkajúce sa žiadosti o prerokovanie výpovede odborovej
organizácietietomôžubyťvyhotovenédodatočneavtejsúvislostipoukázalanato,ženapriekjejžiadosti
tieto listiny jej neboli predložené. Vyslovila názor o konflikte záujmov u S. K. D. – predsedníčke odborovej

organizácie, ktorá je zároveň členka správnej rady žalovaného.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Keďže žalovaný v nej reagoval na irelevantné
tvrdenia žalobkyne, ktoré nemajú význam pre posúdenie žaloby súd poukazuje len na to, čo považuje
za podstatné pre tento spor. Vo vzťahu k pracovnému miestu sestry S. F. O. žalovaný doplnil, že potom,

ako sa rozhodla skončiť pracovný pomer dohodou, žalovaný už neplánoval toto pracovné miesto obsadiť
z dôvodu dlhodobo pretrvávajúceho poklesu pacientov. Bolo by neúčelné a nehospodárne uvedené
pracovné miesto obsadiť a následne ho zrušiť. Preto žalovaný toto pracovné miesto neponúkol žiadnej
zo sestier, ktorých pracovné miesto bolo zrušené z dôvodu nadbytočnosti. K obviňovaniu S. K. D.
z konfliktu záujmov žalovaný predložil dôkazy o jej menovaní do funkcie člena správnej rady žalovaného

od 16.03.2015 ministrom zdravotníctva. Jej vymenovanie ako zástupkyne odborovej organizácie je
v súlade so zákonom č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách, v zmysle neho členom správnej
rady nemôže byť len člen dozornej rady a riaditeľ (§ 20 ods. 1 citovaného zákona).

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, výsluchom žalobkyne a svedkyne A.

P. Q., pracovnou zmluvou žalobkyne, popisom jej pracovnej činnosti, rozhodnutím zamestnávateľa
o organizačnej zmene zo dňa 10.10.2024, žiadosťou o prerokovanie výpovede zo dňa 11.10.2024,
vyjadrením základnej odborovej organizácie žalovaného k výpovedi zo dňa 14.10.2024, záznamom
z incidentu zo dňa 11.11.2024, záznamom o doručovaní výpovede z pracovného pomeru žalobkynizo dňa 11.11.2024, výpoveďou zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca zo dňa 11.11.2024,
oznámením žalobkyne o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 21.11.2024, dohodou o skončení
pracovného pomeru s S. F. O., výpismi z registratúrneho denníka, písomným vyjadrením A. R., ako aj

ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa je v pracovnom pomere u žalovaného od 01.09.2021 na základe pracovnej zmluvy
z 27.08.2021 vo funkcii sestry na oddelení s miestom výkonu práce NÚDTaRCH, n.o. Dolný Smokovec.

7. Dňa 09.10.2024 na gremiálnej porade žalovaného jeho riaditeľka informovala o zrušení 4 pracovných
miest sestier od 01.02.2025 v dôsledku pretrvávajúceho poklesu pacientov z dôvodu zníženia mzdových
nákladov a zabezpečenia efektívnosť práce. Vyplýva to zo zápisnice č. 7/2024.

8. Nasledujúci deň 10.10.2024 bolo vydané písomné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene,
v ktorom je uvedené, že pre pretrvávajúci pokles pacientov a z dôvodu zníženia mzdových nákladov

a zabezpečenia efektívnosti práce žalovaného sa odo dňa 01.02.2025 zrušujú 4 pracovné miesta sestier
a to konkrétne M. N., A. J., K. L. a žalobkyne.

9. Dňa 11.10.2024 podal žalovaný písomnú žiadosť S. K. D. predsedníčke odborovej organizácie
žalovaného o prerokovanie výpovede podľa § 74 Zákonníka práce s vyššie uvedenými 4 sestrami.

Konštatované je rozhodnutie o organizačnej zmene z 10.10.2024 vrátane jeho obsahu ako aj to, že
žalovaný nemá pre nich voľné pracovné miesta. Je tiež uvedené, že výpovedná lehota je trojmesačná,
začína plynúť 01.11.2024 a skončí 31.01.2025, len u žalobkyni je dvojmesačná od 01.12.2024 do
31.01.2025.

10. Výbor odborovej organizácie žalovaného uvedenú žiadosť prejednal 14.10.2024, o čom spísal
zápisnicu č. 06/2024, ktorá bola predložená súdu spolu s prezenčnou listinou. Prítomní boli 7 členovia
výboru,všetcihlasovalizasúhlassoskončenímpracovnéhopomeruvýpoveďouzdôvodunadbytočnosti
u spomínaných 4 sestier. V ten istý deň 14.10.2024 bolo spracované a doručené žalovanému aj
súhlasné stanovisko základnej odborovej organizácie k výpovediam vyššie uvedených 4 sestier. Súdu

boli doložené aj kópie výpisov z registratúrneho denníka zahrňujúceho všetku poštu žalovaného, kde sú
tieto dokumenty vrátane dátumu, či ich odoslania alebo doručenia zaznamenané.

11. Dňa 11.11.2024 bola spísaná žalovaným výpoveď zamestnávateľa pre nadbytočnosť zamestnanca
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce adresovaná žalobkyni. V nej sa uvádza, že na základe

písomnéhorozhodnutiariaditeľkyžalovanéhozodňa10.10.2024ozníženístavuzamestnancovscieľom
zabezpečiťefektívnosťprácebudepracovnémiestožalobkynezrušenésúčinnosťoukudňu01.02.2025.
Konštatované je aj to, že zamestnávateľ ju nemá možnosť naďalej zamestnávať podľa pracovnej zmluvy
ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a nemá pre ňu
ani inú vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce a preto sa stala pre zamestnávateľa

nadbytočnou. Skončenie jej pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované aj v odborovej organizácii
dňa 14.10.2024. V ďalej časti je konkretizovaná výpovedná doba a spomína sa aj nárok na odstupné.

12.Uvedenúvýpoveďžalovanýdoručovalžalobkyninapracoviskudňa11.11.2024vkanceláriiriaditeľky.
Je pritom nesporné, že žalobkyňa podpisom potvrdila prevzatie výpovede nebolo preukázané, že

k tomu došlo pod nejakým nátlakom, ale zároveň je to irelevantné. Je to len tvrdenie žalobkyne, ktoré
nepreukázala a je vyvrátené zápisom o doručovaní výpovede, ktorý podpísali prítomné zamestnankyne
žalovaného a to riaditeľka, námestníčka pre ošetrovateľstvo a referentka PaM. Podľa neho žalobkyni
bola riaditeľkou prečítaná celá výpoveď, žalobkyňa mala len jednu otázku a to, či ju musí podpísať. Bolo
jej odpovedané, že nemusí. Zároveň však bola upozornená, že v takom prípade v dôsledku odoprenia

podpísania prevzatia výpovede sa bude považovať výpoveď za doručenú, čo sa dopíše do výpovede.
Žalobkyňa následne podpísala prevzatie výpovede na rovnopise pre žalovaného a odišla z kancelária
s ďalším rovnopisom výpovede v rukách.

13. V ten istý deň došlo následne k incidentu, ktorý spôsobil manžel žalobkyne na oddelení PaM

žalovaného, o čom bol opäť spísaný záznam podpísaný námestníčkou pre ošetrovateľstvo A. P. J.
a referentkou PaM Mgr. Zuzanou Gancarčíkovou. V ňom sa uvádza, že do kancelária PaM sa dostavil
manžel žalobkyne aj so žalobkyňou, pričom obvinil žalovaného z neplatnosti výpovede, zo spätného
dátumu uvedenom v texte výpovede a z nátlaku pri prevzatí výpovede žalobkyňou. Dožadoval saprítomnosti zástupkyne odborovej organizácie, po informácii o tom, že je na dovolenke tvrdil, že odbory
to neprejednali so žalobkyňou a trval na osobnej kontrole textu výpovede, ktorú si žalobkyňa prevzala
s textom výpovede z jej osobného spisu, na ktorom bol podpis žalobkyne potvrdzujúci prevzatie

výpovede. A. Q. v dobrej viere, aby sa dokázalo, že nič nebolo falšované, poskytla manželovi žalobkyne
spomínanú výpoveď z osobného spisu. Keď ho vyzvala, aby jej listinu vrátil, rukou ju odtlačil, celú
výpoveď roztrhal a strčil ju do vrecka. Na otázku prečo tak urobil vyhlásil, že výpoveď majú žalobkyni
poslať poštou.

14. Súd mal tiež za preukázané, že ďalšia zdravotná sestra, ktorá dlhšiu dobu bola práceneschopná
a to S. F. O. požiadala listom z 11.10.2024 o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31.10.2024,
čomu žalovaný vyhovel.

15. Žalovaný pred pojednávaním predložil súdu listinu označenú ako „písomná výpoveď svedka“, ktorú
však nemožno považovať za písomnú svedeckú výpoveď, keďže k tomu nie sú splnené zákonné

podmienky uvedené v § 196 ods. 3 CSP (k svedeckej výpovedi môže vyzvať svedka len súd a svedok
musí byť poučený o jeho právach a povinnostiach uvedených v § 196 ods. 3 CSP). Ide o písomné
vyjadrenie A. R. zdravotnej sestry u žalovaného, ktorá pracovala dňa 11.11.2024 so žalobkyňou na tej
istej pracovnej zmene a tom istom oddelení. Asi o 9:50 hodine vedúca sestra oznámila žalobkyni, že
je predvolaná k riaditeľke z dôvodu organizačných zmien. Po návrate od riaditeľky žalobkyňa plakala

a oznámila, že ju prepustili. Následne do telefónu niekomu čítala výpoveď a A. R. oznámila, že od
nasledujúceho dňa sa dá vypísať na PN. Po niekoľkých minútach uviedla, že prišiel manžel, za ktorým
zišla dole. Po nejakom čase sa vrátila rozčúlená pre svoje osobné veci s tým, že odchádza. Nič
nežiadala, okrem toho, že plakala, kolegyňa nevidela na nej nič zvláštne.

16. Žalobkyňa na pojednávaní však potvrdila, že dňa 11.11.2024 prevzala napadnutú výpoveď a tým
vyvrátila svoje vlastné tvrdenie v žalobe o opaku. Na pojednávaní popísala aj situáciu pri doručovaní
výpovede tak, že riaditeľka žalovaného jej uviedla dôvod výpovede, ktorú jej následne predložila na
prečítanie, čo žalobkyňa aj realizovala. Žalobkyňa sa potom spýtala, či ju musí podpísať, riaditeľka podľa
nej odpovedala kladne, ale zároveň dodala, že aj keď ju nepodpíše výpoveď bude platná. Žalobkyňa

uviedla, že išlo pre ňu o stresujúcu situáciu, ktorú ťažko znášala, keďže sa lieči na depresie.

17. Súd vníma vyššie uvedenú zmenu v tvrdení žalobkyne ohľadom prevzatia, či neprevzatia výpovede,
ku ktorej došlo na pojednávaní ako zmenu pod vplyvom prečítania výpovede R., z ktorej bolo zrejmé,
že žalobkyňa mala výpoveď k dispozícii, navyše jej tvrdenie v žalobe bolo vyvrátené písomným

záznamom o doručovaní a napokon pôvodné tvrdenie žalobkyne o neprevzatí výpovede bolo v rozpore
s elementárnou logikou, ak zamestnanec podpíše prevzatie výpovede z pracovného pomeru, ale ju
neprevezme a napokon to vyplynulo aj z predbežného právneho záveru súdu prezentovanom na
pojednávaní. Keďže žalobkyňa zmenila dôležité skutkové tvrdenie nepochybne pod vplyvom dôkaznej
situácie, jej vyjadrenia potom strácajú na hodnovernosti. Preto súd nepovažuje za hodnoverné ani jej

tvrdenie o tom, že prevzatie výpovede podpísala pod nátlakom. Je nelogické, že by jej riaditeľka tvrdila,
že výpoveď musí podpísať, ak samotná žalobkyňa uviedla, že zároveň bola upozornená riaditeľkou na
to,žeajkeďjunepodpíše,budevýpoveďplatná.Totojejtvrdenie(ktorévšakpodľasúdunemáanižiadnu
právnu relevanciu) však bolo vyvrátené už spomínaným písomným záznamom o doručení výpovede
a tiež výpoveďou svedkyne A. Q. – personalistky žalovaného, ktorá vypovedala na pojednávaní v súlade

s tým, čo je uvedené v písomnom zázname o doručovaní a prehlásila, že nikto žalobkyňu žiadnym
spôsobom nesúril a ani netlačil k podpisu prevzatia výpovede. Napokon súd na vysvetlenie irelevantných
skutočnosti tvrdenia žalobkyne o donútení podpisu na prevzatie výpovede uvádza, že konanie pod
psychickým nátlakom (tzv. bezprávnu vyhrážku) spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, prevzatie výpovede však nie je žiadnym právnym úkonom.

18.Podľa§61ods.1písm.b/Zákonníkaprácevýpoveďoumôžeskončiťpracovnýpomerzamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

19. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.20. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o

znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

21. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f),
iba vtedy, ak

a)
zamestnávateľnemámožnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b)
zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na
túto inú prácu.

22. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z

pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

23.Podľa§38ods.4Zákonníkaprácepovinnosťzamestnávateľaalebozamestnancadoručiťpísomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

24. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

25. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Na predĺženie trvania pracovného pomeru podľa § 64 ods. 2 sa na účely prvej vety neprihliada, ak
tento zákon neustanovuje inak. Ak sa pracovný pomer predlžuje podľa § 64 ods. 2 z dôvodu plynutia

ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. a), zamestnanec môže neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa uplynutia posledného dňa
ochrannej doby, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, ak
by zamestnanec nebol v ochrannej dobe.

26. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnancanaďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.

27. Skúmanie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sa sústreďuje na
3 základné otázky : či ide o zmenu úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia alebo iné
organizačné zmeny, či sa stal zamestnanec nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi

organizačnými zmenami a nadbytočnosťou zamestnanca. Pokiaľ ide o prvý predpoklad - teda
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene je potrebné si uvedomiť, že nejde o právny úkon
a teda neprichádza do úvahy jeho posúdenie z hľadiska neplatnosti právnych úkonov. Možno ho
posudzovať len z hľadiska toho, či k rozhodnutiu o organizačnej zmene skutočne došlo, či má zákonnú
- písomnú formu, či ho prijal oprávnený subjekt. Nemožno teda skúmať platnosť tohto rozhodnutia a
teda súd nemôže preskúmavať, či zamestnávateľ mohol danú organizačnú zmenu uskutočniť, či bola

dôvodná a účinná (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/144/2019 z 29.09.2020 a uznesenie
4Cdo/244/2019 z 29.04.2020). Žalobkyňa v podstate nerozporovala tieto zákonné predpoklady pre
výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ale poukazovala na to, že zrušenie štyroch
pracovných miest zdravotných sestier sa nemalo týkať jej, ale F. O.. Rozhodujúce je však to, čo
bolo uvedené v písomnom rozhodnutí žalovaného o organizačných zmenách, ktoré korešpondovalo

aj so žiadosťou žalovaného o prerokovanie výpovede s odborovou organizáciou, keďže v týchto
písomnostiach sa neuvádza zrušenie pracovného miesta F. O., ale žalobkyne. Je tiež irelevantné
tvrdenie zástupcu žalobkyne na pojednávaní, že žalovaný nemohol zrušiť pracovné miesto žalobkyne,
ktorej miestom výkonu práce bolo oddelenie JIS: Rozhodujúce je totiž to, čo je uvedené v pracovnej
zmluve a z tej nevyplýva, že by miestom výkonu práce žalobkyne bolo konkrétne oddelenie ale ako

miesto výkonu práce je uvedený žalovaný.

28. Súd mal tiež za to, že výpoveď z pracovného pomeru bola žalobkyni riadne doručená na pracovisku
dňa 11.11.2024. Tvrdenie žalobkyne o vynútení jej podpisu na prevzatie výpovede súd považuje za
nehodnoverné, je vyvrátené záznamom o doručovaní, ktoré podpísali 3 zamestnankyne žalovaného

tiež výpoveďou svedkyne A. Q. a je tiež nelogické, keďže ak zamestnanec odmietne výpoveď prevziať,
neznamená to, že výpoveď mu nebola doručená. Platí totiž fikcia o jej doručení s poukazom na § 38
ods. 4 Zákonníka práce. Nie je teda rozhodujúci podpis zamestnanca ohľadom prevzatia výpovede,
nakoľko postačuje, ak boli splnené podmienky pre doručenie výpovede fikciou. Podobne súd vyhodnotil
ako nepravdivé tvrdenie žalobkyne v žalobe o tom, že výpoveď si neprevzala napriek skutočnosti, že jej

prevzatie podpísala, čo súd považoval za nelogické tvrdenie, ale napokon bolo vyvrátené výpoveďou
samotnej žalobkyne na pojednávaní, tiež písomným vyjadrením jej kolegyne A. R. a výpoveďou
svedkyne A. Q.. Pre súd je veľmi zarážajúce správanie manžela žalobkyne, ktorý si dovolil roztrhať
listinu, ktorá mu nepatrila - išlo o výpoveď z pracovného pomeru žalobkyne s jej podpisom, čo učinil
nepochybne z dôvodu domnievajúc sa, že žalovaného tým prinúti znovu doručovať výpoveď žalobkyni

poštou, hoci žalobkyňa už v tom čase by bola ako práceneschopná v ochrannej dobe, čo by spôsobilo
neplatnosť výpovede. Podozrenie žalobkyne o antidatovaní dokladov týkajúcich sa prerokovania
výpovede s odborovou organizáciou nebolo preukázané, ale bolo vyvrátené výpismi z registratúrneho
denníka žalovaného zaznamenajúceho všetku došlú či odoslanú poštu. Za úplne irelevantné považuje
súd aj tvrdenie žalobkyne o konflikte záujmov u predsedníčky odborovej organizácie žalovaného.

Rozhodujúce je to, že S. K. D. je predsedníčkou odborovej organizácie žalovaného a okrem nej sa
na zasadnutí odborovej organizácie ohľadom prerokovania výpovede zúčastnili aj ďalší šiesti členovia
výboru a všetci odhlasovali súhlas s výpoveďami vrátane žalobkyne.

29. Napriek týmto záverom za rozhodujúce však súd považoval to, či žalovaný si splnil svoju ponukovú

povinnosť, ktorú mu ukladá zákon v § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Ponuka vhodnej práce je totiž
hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Žalovaný pritom tvrdil, že nedisponoval žiadnym
voľným pracovným miestom a to ani na kratší pracovný úväzok, ktoré by mohol žalobkyni poskytnúť.
Súd však dospel k inému záveru. Pre posúdenie splnenia ponukovej povinnosti je totiž rozhodujúci
časový moment doručenia výpovede, teda či žalovaný v tom čase nedisponoval voľným pracovným

miestom pre žalobkyňu a teda nie je rozhodujúce to, aká bola situácia s voľným pracovným miestom v
čase prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene, ktoré bežne sa týka len počtu zrušených pracovných
miest pre nadbytočnosť a zvyčajne sa v ňom neuvádzajú konkrétne mená zamestnancov, keďže
personálna situácia sa môže za obdobie do doručenia výpovedí u zamestnávateľa zmeniť. V tomtoprípade žalovaný mal potrebu zrušiť 4 pracovné miesta zdravotných sestier z ekonomických dôvodov
v dôsledku poklesu pacientov a potreby zefektívniť prácu a ušetriť mzdové prostriedky, čo je legitímne.
Trom sestrám (okrem žalobkyne) doručil výpoveď pre ich nadbytočnosť v priebehu októbra 2024, v

tom čase nedisponoval voľným pracovným miestom. Iná situácia však nastala v novembri 2024, teda
v čase, keď doručil výpoveď žalobkyni, nakoľko v tom čase sa uvoľnilo pracovné miesto po S. F.
O., s ktorou bol pracovný pomer ukončený dohodou k 31.10.2024. Je irelevantné, že žalovaný toto
pracovné miesto, ako tvrdí, neobsadil, rozhodujúce je, že existovalo, keďže nebolo zrušené. Poukázať
možno na záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2010 zo dňa 30.03.2011,

podľa ktorého pracovné miesto, ktoré ku dňu dania výpovede zamestnancovi podľa § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce nebolo obsadené na základe pracovnej zmluvy, zostáva voľným pracovným
miestom, na ktorom má zamestnávateľ možnosť zamestnanca zamestnávať. To, že splnenie ponukovej
povinnosti zamestnávateľa sa skúma podľa stavu v dobe výpovede vyplýva z viacerých rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR - R 54/98, 1MCdo/5/2009, 3Cdo/168/17 zo dňa 08.02.2018, tiež Najvyššieho
súdu ČR 21Cdo/369/2000. Súd teda z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky tejto výpovede

spočívajúcejvnesplneníponukovejpovinnostizostranyzamestnávateľavzmysle§63ods.2Zákonníka
práce musel žalobe o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru žalobkyne vyhovieť. Keďže žalobkyňa
listom zo dňa 21.11.2024 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, súd vyhovel
aj žalobe o určenie, že tento pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá a to s poukazom na
§ 79 ods. 1 Zákonníka práce.

30. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Nárok na
náhradu trov konania mohol vzniknúť len úspešnej žalobkyni, tá však náhradu trov konania nežiadala
priznať.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.