Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100292
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100292.1

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej
veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, 022 47 Čadca, IČO: 31
622 704, zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A,
022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát

Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, P. O. BOX 29, 827 99 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0023/99/2022 zo dňa 10. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Žiline pre Žilinský kraj (ďalej ako „orgán

verejnej správy prvého stupňa") v súvislosti s prešetrením podnetu spotrebiteľa P-60/2021 vykonal
dňa 17.02.2021 kontrolu podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu
vo veciach ochrany spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 128/2002
Z.z.“) zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“ alebo „zákon č. 250/2007
Z.z.“) a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov (ďalej ako „Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“ alebo „zákon č. 182/1993
Z.z.“). Kontrola bola (z dôvodu vyhlásenej mimoriadnej situácie súvislosti s ohrozením verejného
zdravia II. stupňa pre ochorenie COVID - 19 na území SR) ukončená dňa 16.04.2021 doručením
Inšpekčného záznamu zo dňa 01.04.2021 (ďalej len „Inšpekčný záznam“) žalobcovi. Žalobca podal
voči Opatreniu 1/ uloženému v Inšpekčnom zázname námietky, prílohu ktorých tvorilo (nedatované,
pozn. správneho súdu) Stanovisko zástupcu vlastníkov dotknutého bytového domu a domového

dôverníka vchodu B. Prvostupňový orgán verejnej správy o námietkach rozhodol Rozhodnutím č.
1428/2021 zo dňa 27.04.2021. Žalobca dňa 13.05.2021 doručil prvostupňovému orgánu verejnej
správy Správu o odstránení zistených nedostatkov, prílohou ktorej bol „Metodický pokyn pre postup
obstarávania tovarov a služieb v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie
a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených s vykonávaním správy bytových domov
OSBD Čadca“ účinný od 01.05.2021. Prvostupňový orgán verejnej správy následne žalobcovi dňa

10.11.2021 s poukazom na § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) doručil Oznámenie o začatí správnehokonania o uložení pokuty podľa § 24 Zákona o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj „Oznámenie“), v ktorom
s poukazom na ust. § 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z.
opísal zistenia vyplývajúce z kontroly vykonanej u žalobcu a konštatoval, že v Oznámení podrobne

špecifikovaným konaním žalobcu došlo k porušeniu § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa,
za ktoré zodpovedá žalobca, pričom žalobcu poučil v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku
o jeho právach v správnom konaní. Žalobca sa k predmetnému Oznámeniu vyjadril podaním zo dňa
15.11.2021.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne vydal dňa 8. decembra 2021 Rozhodnutie č.
P/0092/05/2021 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 400,- eur pre porušenie povinností predávajúceho
(resp. poskytovateľa služieb) v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť
poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v nadväznosti na § 8b ods. 2 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého je správca povinný

pri obstarávaní služieb a tovaru dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, keď kontrolou zameranou na dodržiavanie povinností
vyplývajúcich zo Zákona o ochrane spotrebiteľa a Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
vykonanouužalobcuvykonávajúcehosprávubytovanebytovýchpriestorovnazákladeZmluvyovýkone
správy č. 1/2019 zo dňa 10.12.2019 (ďalej len „Zmluva o výkone správy“), uzavretej s vlastníkmi bytov

anebytovýchpriestorovvbytovomdomenaul.A.,B.C.XXXXD.C.(ďalejaj„bytovýdom“),priprešetrení
spotrebiteľského podnetu 60/2021 bolo zistené, že :
- v Zápisnici z písomného hlasovania č. 1/2123/2020 vyhotovenej dňa 30.06.2020 (súčasťou, ktorej
boli hlasovacie listiny vchodov A, B bytového domu č. XXXX E. F. A. v Čadci) s dátumom konania
písomného hlasovania od 26.06.2020 do 28.06.2020 s viacerými otázkami, sa nachádzali aj nasledovné

otázky, týkajúce sa rozvodov káblového, satelitného a DVB - T systému v znení: „...2. Súhlasíte s tým,
aby firma POROBO s.r.o. so sídlom Svrčinovec 169, realizovala práce a to nové rozvody káblového
satelitného a DVB - T systému v bytovom dome? 3. Súhlasíte s tým, že celková suma za realizáciu
rozvodov káblového, satelitného a DVB - T systému je podľa cenovej ponuky 2 168,- eur bez DPH
pre vchod A a 2 168,- eur bez DPH pre vchod B a bola hradená z Fondu opráv?...“, pričom v predmetnej

zápisnici sa v súlade s výsledkami hlasovania konštatovalo, že uznesenia k otázkam č. 2 a č. 3 neboli
schválené
- z Hlasovacej listiny z písomného hlasovania uskutočneného dňa 05.07.2020 vchodu B bytového domu
č. 2123 na ul. A. D. C., vo veci výberu zhotoviteľa pre nové anténne rozvody podľa cenovej ponuky
zhotoviteľa s otázkou v znení: „...1. Súhlasíte s tým, aby firma POROBO s.r.o. so sídlom Svrčinovec 169,

realizovala práce a to nové rozvody káblového, satelitného a DVB - T systému v bytovom dome vchod
B podľa cenovej ponuky v sume 2 168,- eur bez DPH a táto suma bola uhradená z Fondu opráv vchod
B? vyplynulo vyjadrenie súhlasu 12 z 19 vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo vchode s obsahom
danej otázky
- správca predložil správnemu orgánu:

- dve cenové ponuky, týkajúce sa realizovania prác, a to nových rozvodov káblového, satelitného a DVB-
T systému v bytovom dome, a to:
1. Rozpočet pre bytový dom ul. A. XXXX, XXX XX C. od podnikateľského subjektu G. - H. A. A., Čadca
(bez uvedenia dátumu; so sumou 2 262,30 eur s DPH) a
2. Cenovú ponuku č. 40200002 spoločnosti POROBO, s.r.o., Svrčinovec zo dňa 03.02.2020 s platnosťou

do 23.02.2020 (so sumou 2 168,- eur bez DPH, teda 2 601,60 eur s DPH)
- stanovisko zástupcu vlastníkov dotknutého bytového domu a domového dôverníka daného domu
vchodu B p. F.P. (bez uvedenia dátumu) s jeho vyjadrením v znení: „...Tieto skutočnosti viedli k tomu,
že som vlastníkom predložil ako zhotoviteľa firmu POROBO, s.r.o. aj s odôvodnením výberu a tohto si
následne schválili v hlasovaní.“

- zmluvu o dielo č. 27/2020 uzavretú so spoločnosťou POROBO s.r.o. dňa 07.09.2020 s cenou diela
2 601,60 eur;
vyššie uvedeným konaním správca nepreukázal predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov
cenovo výhodnejšej ponuky plánovaných prác nových anténnych rozvodov od podnikateľského subjektu
G. – H. A. A. so sumou 2 262,30 eur s DPH, keď preukázal predloženie im len cenovo nevýhodnejšej

ponuky na realizáciu daných prác od podnikateľského subjektu POROBO, s.r.o. so sumou 2
601,60eursDPH,čímvlastnícibytovanebytovýchpriestorovvchoduBvpísomnomhlasovaníkonanom
dňa05.07.2020rozhodlioschválenícenovonevýhodnejšejponuky,akeďžecenovovýhodnejšiaponuka
im nebola predložená, uzatvorili, v zastúpení správcom, zmluvu o dielo č. 27/2020 zo dňa 07.09.2020so spoločnosťou POROBO, s.r.o. s ponukou cenovo nevýhodnejšou s dojednanou cenou za zhotovenie
diela vo výške 2 601,60 eur; týmto konaním správca pri obstarávaní služieb a tovaru nedojednal
čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome a ako predávajúci porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje
ich riadne použitie.

3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh kontroly a
administratívneho konania, poukázal na žalobcom predložené dôkazy. Konštatoval, že žalobca

ako predávajúci (resp. poskytovateľ služieb) nezabezpečil dodržanie povinnosti zabezpečiť
poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, uvedenej v § 4 ods. 1 písm. a)
Zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, pričom poukázal na zistenia vyplývajúce z vykonanej kontroly tak, ako boli uvedené vo
výroku prvostupňového rozhodnutia (a v bode 2. tohto rozsudku) so záverom, že uvedeným konaním
správca pri obstarávaní služieb a tovaru nedojednal čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať

v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a ako predávajúci porušil povinnosť
zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Za zistený nedostatok,
a tým aj preukázané porušenie zákona citovaného vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia,
zodpovedá predávajúci (resp. poskytovateľ služieb) podľa § 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa,
t. j. žalobca. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu

k Oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom žalobca uviedol, že výberové konanie i písomné
hlasovanie v bytovom dome č. 2123 vchod B na realizáciu prác nových rozvodov káblového, satelitného
a DVB - T systému (ďalej aj „anténne rozvody“) sa uskutočnilo bez vedomia a účasti správcu,
vlastníci bytov a nebytových priestorov domu č. 2123 vchod B doručili správcovi dňa 06.07.2020
rozhodnutie vo forme Hlasovacej listiny pre písomné hlasovanie uskutočnené 05.07.2020 vo veci výberu

zhotoviteľa pre nové anténne rozvody podľa cenovej ponuky na zhotovenie diela, správca sa v plnom
rozsahu riadil rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak, ako mu to ukladá Zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom zo Stanoviska zástupcu vlastníkov bytového domu
i domového dôverníka bytového domu vo vchode B vyplýva, že pri výbere dodávateľa boli dojednané
čo najvýhodnejšie podmienky pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tento zástupca dostatočne

zdôvodnil výber nevýhodnejšej (správne malo byť uvedené najvýhodnejšej, pozn. správneho súdu)
ponuky na realizáciu prác nových anténnych rozvodov a zákon nikde neurčuje, že najvýhodnejšie
podmienky znamenajú najnižšiu cenu.

4. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že berúc do úvahy

zabezpečenie ochrany vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľov, dospel k záveru,
že vyjadrenia žalobcu a predložené doklady nespochybnili zistený skutkový stav, s dôrazom
na zodpovednosť správcu koncipovanú na objektívnom princípe, a teda zavinenie nie je pojmovým
znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za uvedenú kategóriu správnych deliktov, kde sa
preukazuje len porušenie právnej povinnosti, pričom ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane

spotrebiteľa v spojení s ust. § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov majú
kogentný charakter, a teda nie je možné sa od nich odchýliť. Poukázal na to, že nositeľom povinnosti
dojednaťpriobstarávanítovarovaslužiebčonajvýhodnejšiepodmienky,akésadalidojednaťvprospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, je správca, ktorého povinnosťou bolo objektívne preukázať
splnenie si zákonom stanovenej povinnosti, k čomu však nedošlo, keď správca preukázal predloženie

vlastníkom bytov a nebytových priestorov len jedinej ponuky (cenovo nevýhodnejšej) od jedného
dodávateľa, čo ovplyvnilo aj ich rozhodnutie uzavrieť následnú zmluvu o dielo. V prípade, keď správca
nie je schopný objektívne preukázať splnenie si zákonnej povinnosti, je orgán verejnej správy povinný
pristúpiť k uloženiu sankcie. V tomto prípade nemožno prihliadať na subjektívnu stránku veci a
správca sa svojej objektívnej zodpovednosti nemôže zbaviť poukazovaním na skutočnosti majúce

výlučne subjektívny charakter. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že v zmysle
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je povinnosťou správcu dojednať čo najvýhodnejšie
podmienky v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri obstarávaní tovarov a služieb,
pričom je povinný zabezpečiť svoju činnosť takým spôsobom, aby povinnosti podľa zákona plnil
a neprenášal ich na vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Liberačným dôvodom z nepochybne

zisteného protiprávneho konania správcu nie je ani jeho poukaz na Stanovisko zástupcu vlastníkov
bytového domu a domového dôverníka bytového domu vo vchode B na ul. A. C. XXXX, Čadca.
Ďalej uviedol, že najvýhodnejšia ponuka nemusí byť ponuka s najnižšou cenou, keďže cena nie je
jediným kritériom pre posúdenie výhodnosti ponuky, avšak zdôraznil, že ak má byť posudzovanávýhodnosť alebo nevýhodnosť ponuky, musí byť zabezpečená porovnateľnosť ponúk s inou ponukou,
s ktorou majú mať vlastníci bytov a nebytových priestorov možnosť sa oboznámiť, čo sa neuskutočnilo,
keď síce existovali dve cenové ponuky, no preukázateľne boli vlastníci bytov a nebytových priestorov

oboznámení len s jedinou ponukou (cenovo nevýhodnejšou) od jediného dodávateľa, čím im bola
odňatá možnosť objektívne posúdiť nielen cenu, ale aj iné kritériá daných ponúk a na základe toho
prijať pre nich najlepšie rozhodnutie. Nepredložením vlastníkom bytov a nebytových priestorov aj druhej
ponuky (cenovo výhodnejšej) od druhého dodávateľa nemá orgán verejnej správy za preukázané
splnenie si zákonnej povinnosti správcu, a preto dospel k záveru, že správca nedojednal pri obstarávaní

tovarov a služieb čo najvýhodnejšie podmienky pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca
podľa prvostupňového orgánu verejnej správy nespochybnil zadokumentované závery protiprávneho
konania žiadnym relevantným spôsobom, a preto prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 24
Zákona o ochrane spotrebiteľa musel uložiť správcovi postih za porušenie povinností ustanovených
týmto zákonom, s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného
vzťahu - spotrebiteľa, t. j. vlastníka bytu a nebytového priestoru. Bolo preukázané, že správca

ako predávajúci (resp. poskytovateľ služieb) podľa § 2 písm. b) Zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. h) cit. zákona bol povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje
ich riadne použitie, pričom kontrolou bolo zistené, že toto ustanovenie zákona správcom nebolo
dodržané, resp. bolo porušené.

5. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia napokon podrobne odôvodnil výšku
uloženej pokuty z hľadiska jednotlivých kritérií stanovených v § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa.
Zdôraznil, že Zmluva o výkone správy a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a nebytových priestorov
predmetného bytového domu (a zároveň predávajúcim, resp. poskytovateľom služieb) a vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľmi, je spotrebiteľskou zmluvou. V tejto súvislosti

predávajúcemu (resp. poskytovateľovi služieb) poskytujúcemu službu správy bytov a nebytových
priestorov vznikajú povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j.
povinnosťzabezpečovaťposkytnutieslužiebspôsobom,ktorýumožňujeichriadnepoužitie.Podriadnym
poskytnutím služby sa rozumie poskytnutie služby v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami,
ako aj v súlade so zákonom. Služba správy domu je obstarávanie tovarov a služieb s odbornou

starostlivosťou, pričom nedojednaním pri obstarávaní tovarov a služieb čo najvýhodnejších podmienok
pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov predložením im len jedinej ponuky od jediného dodávateľa
tovarov a služieb, čo ovplyvnilo rozhodovanie vlastníkov o výbere dodávateľa, správca nezabezpečil
poskytovanie služby - správy domu - spôsobom umožňujúcim ich riadne použitie. Ďalej poukázal na to,
že Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje práva a povinnosti osôb poskytujúcich služby, ako aj ich

zodpovednosť za porušenie povinností a zákazov vyplývajúcich z cit. právnej normy za účelom
zabezpečenia ochrany spotrebiteľov - v tomto prípade vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa
tejtoprávnejúpravyjesprávcapovinnýkonaťsodbornoustarostlivosťouazároveňjepovinnýdodržiavať
podmienky podnikania uvedené v príslušných právnych predpisoch, vrátane Zákona o ochrane
spotrebiteľa a Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uvedené povinnosti správca nesplnil,

keď preukázateľne správu nevykonával v súlade so zákonom. Prvostupňový orgán verejnej správy
poukázal na to, že účelom Zákona ochrany spotrebiteľa, vyjadreným v § 3 ods. 1, je zabezpečenie
pre každého spotrebiteľa - vlastníka bytu alebo nebytového priestoru, právo na informácie a na ochranu
jeho ekonomických záujmov s cieľom, vzhľadom na riešenú oblasť, zabezpečiť výraznú ochranu
jeho prejavu vôle o zásadných otázkach týkajúcich sa správy domu, vrátane rozhodovania o výbere

dodávateľa a zamedziť tým prípadnej svojvôli správcu pri výkone správy domu. Uvedeným právam
zodpovedajú povinnosti správcu, pričom preukázaním nedodržania zákona zo strany správcu tento účel
nebol v zákonom stanovenej miere dosiahnutý. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval,
že stanovenie pokút za správne delikty podlieha uváženiu orgánu dohľadu (diskrečná právomoc),
v ktorom orgán dohľadu v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch

uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku postihu je v rámci administratívneho trestania
nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu
a generálnu prevenciu a represiu. Pokuta má odradiť porušovateľa od porušovania zákona, nemá byť
však pre neho likvidačná. V tomto prípade prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že pokuta
bola uložená v primeranej výške zodpovedajúcej zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia

zákona, zohľadňujúcej všetky zákonné kritériá ovplyvňujúce jeho určenie, pričom pokuta bola uložená
v spodnej hranici zákonnej sadzby a takto uložená pokuta je vzhľadom na jej represívno-výchovnú
funkciu, i s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská, pokutou primeranou.6. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
Rozhodnutím č. SK/0023/99/2022 zo dňa 10. júla 2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že
odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný

v odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh kontroly, administratívneho konania a poukázal na dôvody
prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že preskúmaním veci v odvolacom konaní nebol zistený
dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Povinnosťou účastníka konania bolo
zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, čo účastník konania
porušil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol obsah odvolania žalobcu so záverom, že žalobca

vodvolaníneuviedolžiadnenovéskutočnostianidôkazy,ktorébyhozbavovalizodpovednostizazistené
nedostatky. Skutočnosti a dôvody uvedené v odvolaní podľa žalovaného nespochybňujú uloženie
sankcie zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy. Následne sa vyjadril k odvolacím námietkam
žalobcu. K námietke, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome
predložili žalobcovi listinu, v ktorej si odsúhlasili, že dodávateľom anténnych rozvodov bude spoločnosť
POROBO s.r.o. uviedol, že pre rozhodnutie v tejto veci je rozhodujúce, že žalobca nepreukázal

predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov cenovo výhodnejšej ponuky plánovaných prác
nových anténnych rozvodov od podnikateľského subjektu G. - H. A. A. so sumou 2 262,30 eur
s DPH, keď preukázal predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov len jednej ponuky
na realizáciu uvedených prác a to od subjektu POROBO s.r.o. so sumou 2 601,60 eur s DPH, čím
vlastníci bytov a nebytových priestorov v písomnom hlasovaní rozhodli o schválení ponuky (jedinej

predloženej ponuky). Žalovaný uviedol, že ak má byť posudzovaná výhodnosť alebo nevýhodnosť
ponuky, musí byť zabezpečená porovnateľnosť ponuky s inou ponukou, s ktorou majú vlastníci
bytov a nebytových priestorov možnosť sa oboznámiť, čo sa neuskutočnilo. Týmto konaním žalobca
porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.
K námietke, že je vylúčené, aby bola cena jediným a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie

otázky najvýhodnejšej ponuky žalovaný uviedol, že povinnosťou žalobcu ako správcu bolo dojednať
pri obstarávaní tovarov a služieb čo najvýhodnejšie podmienky, ktoré sa dali dojednať v prospech
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zároveň jeho povinnosťou bolo preukázať splnenie si
zákonom daných povinností. Z podkladov je zrejmé, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov
bola predložená len jedna ponuka od jedného dodávateľa, čo ovplyvnilo aj ich rozhodnutie uzavrieť

zmluvu o dielo s daným podnikateľským subjektom (POROBO s.r.o.). Žalovaný uviedol, že legislatíva
neustanovuje, že najvýhodnejšia ponuka je ponuka s nižšou cenou, nakoľko cena nie je jediným
kritériom pri posudzovaní výhodnosti daných ponúk, avšak ak má byť posudzovaná výhodnosť
či nevýhodnosť ponuky, musí byť zabezpečená porovnateľnosť ponúk s inou ponukou, čo nebolo
zo strany správcu zabezpečené. Žalovaný zdôraznil, že zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho

pri poskytovaní služieb je v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa objektívnou zodpovednosťou,
tzn. zodpovedá za porušenie zákonných povinností bez ohľadu na zavinenie. K namietanej výške pokuty
žalovaný uviedol, že v prípade zisteného porušenia zákona je orgán verejnej správy povinný pristúpiť
k uloženiu postihu, pričom charakter protiprávneho konania, rozsah zisteného porušenia povinností,
ako aj možné následky, orgán verejnej správy prvého stupňa náležite zohľadnil, čo sa odzrkadľuje

vo výške uloženej sankcie. Táto bola uložená v korelácii s maximálnou výškou sankcie, ktorú môže
orgán verejnej správy uložiť za preukázané porušenie povinností (66 400,- eur) a pohybuje sa na
spodnej hranici. Pokuta nemôže byť neprimerane mierna vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania
a jeho následkom, musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku, a teda jej výška musí byť stanovená
tak, aby sa sankcionovaná osoba vyvarovala do budúcna porušení zákonných povinností. Keďže

porušenie zákonom stanovenej povinnosti bolo zo strany orgánu verejnej správy spoľahlivo zistené,
tento si splnil svoju zákonnú povinnosť zmysle § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa a žalobcovi
uložil pokutu v zákonom stanovenom rozsahu. Žalovaný považoval uloženú pokutu za primeranú,
spĺňajúcu nielen represívno-výchovnú, ale aj preventívnu funkciu. Žalovaný považoval skutkový stav
za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, a teda nezistil v odvolacom

konanídôvodnazrušeniealebozmenunapadnutéhorozhodnutia.Pokutabolauloženápodľa§24ods.1
Zákona o ochrane spotrebiteľa a v súlade s § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý určuje
kritériá, na ktoré orgán verejnej správy prihliada pri určení výšky pokuty a následne podrobne uviedol,
akým spôsobom boli tieto kritériá pri určovaní výšky konkrétne zohľadnené. Výšku uloženej pokuty
považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný

odvolanie žalobcu zamietol.

Správna žaloba7. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. V správnej žalobe poukázal
na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške

400,- eur pre porušenie povinnosti predávajúceho (resp. poskytovateľa služieb) v zmysle § 4
ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Žalobca uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie,
ktorého text následne v správnej žalobe odcitoval. Žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného,
ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil s tým,

že žalovaný pokladá skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom verejnej správy za spoľahlivo
zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, a teda nezistil v odvolacom konaní dôvod
na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. Výšku uloženej pokuty žalovaný pokladal
za primeranú zistenému skutkovému stavu. Žalobca uviedol, že tento záver žalovaného považuje
zanesprávnyaposkutkovejiprávnejstránkeneudržateľný.VbodeIV.správnejžalobyžalobcanamietal,
že žalovaný sa absolútne nevysporiadal s námietkami, ktoré žalobca vytýkal prvostupňovému orgánu

verejnej správy v podanom odvolaní. Žalobca tvrdil, že v tejto veci sa žiadneho protiprávneho konania
nedopustil, nakoľko vlastníci v bytovom dome vykonali obstarávanie uvedenej zákazky bez vedomia
aúčastisprávcu.Keďžesprávcanebolprítomnýaaninemalžiadnuvedomosťoobstarávaníspomínanej
zákazky, je podľa žalobcu nespochybniteľné, že ani nemohol dojednávať najvýhodnejšie podmienky,
aké sa dojednať dali. Mal za to, že správca, tak ako mu to ukladá zákon, iba rešpektoval prejavenú vôľu

vlastníkov na základe predloženého výsledku písomného hlasovania, v ktorom si schválili zhotoviteľa.
Z uvedených dôvodov žalobca považoval rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového orgánu
verejnej správy za arbitrárne a nezákonné a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil
žalovanému mu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na vydané rozhodnutia, podané
odvolanie a uviedol, že preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy i konanie,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany

prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu porušenia ust. § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane
spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spoľahlivo
preukázaný a správne právne posúdený. Žalovaný tiež uviedol, že postupoval v súlade so zákonom,
s námietkami a podkladmi predloženými žalobcom sa pri rozhodovaní podrobne zaoberal, pričom svoje
skutkové i právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil. Následne sa vyjadril k žalobným

námietkam. K tvrdeniu žalobcu, že v pozícii správcu sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil
a pri výbere dodávateľa služieb sa riadil výlučne pokynom vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorým bol v celom rozsahu viazaný, žalovaný uviedol, že pre posúdenie tohto prípadu je rozhodujúce,
že žalobca nepreukázal to, že predložil vlastníkom bytov a nebytových priestorov cenovo výhodnejšiu
ponuku plánovaných prác nových anténnych rozvodov od podnikateľského subjektu G. - H. A. A.

so sumou 2 262,30 eur s DPH, keď preukázal predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov len
jednej ponuky na realizáciu daných prác, a to od podnikateľského subjektu POROBO s.r.o. so sumou 2
601,60 eur s DPH. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v písomnom hlasovaní rozhodli o schválení
ponuky, ktorá im bola jediná predložená, a to ponuka od subjektu POROBO s.r.o. Žalovaný poukázal
na to, že ak má byť posudzovaná výhodnosť alebo nevýhodnosť ponuky, musí byť zabezpečená

porovnateľnosť ponuky s inou ponukou, s ktorou majú vlastníci bytov a nebytových priestorov možnosť
sa oboznámiť, čo sa neuskutočnilo, a preto žalobca porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb
spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. K námietke žalobcu, že je vylúčené, aby bola cena
jediným a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie otázky najvýhodnejšej ponuky, žalovaný uviedol,
že povinnosťou správcu bolo dojednať pri obstarávaní tovarov a služieb čo najvýhodnejšie podmienky,

ktoré sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z podkladov je zrejmé,
že vlastníkom bytov a nebytových priestorov bola predložená len jedna ponuka od jedného dodávateľa,
čo mohlo ovplyvniť aj rozhodnutie uzavrieť zmluvu o dielo so subjektom POROBO s.r.o. Zopakoval
svoju argumentáciu z odôvodnenia rozhodnutia, že legislatíva neustanovuje, že najvýhodnejšia ponuka
je ponuka s nižšou cenou, táto cena nie je jediným kritériom pri posudzovaní výhodnosti daných ponúk,

avšak ak sa má posudzovať výhodnosť či nevýhodnosť ponuky, musí byť zabezpečená porovnateľnosť
ponuky s inou ponukou, čo zo strany správcu nebolo zabezpečené. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal
na stanovisko domového dôverníka predmetného bytového domu vchod B (z ktorého má podľa žalobcu
vyplývať, že pri výbere dodávateľa boli dojednané najvýhodnejšie podmienky pre vlastníkov bytova nebytových priestorov), pričom sa správca riadil rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, žalovaný uviedol, že správca síce rešpektoval rozhodnutie vlastníkov a zmluvu na dodávku
anténnych rozvodov uzatvoril v mene vlastníkov so spoločnosťou POROBO s.r.o., avšak podstatné je,

že nepreukázal to, že vlastníkom bytov a nebytových priestorov predložil cenovo výhodnejšiu ponuku
plánovanýchprácodpodnikateľskéhosubjektuG.-H.A.A.sosumou2262,30eursDPH,keďpreukázal
predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov len jednej ponuky na realizáciu daných prác,
a to od subjektu POROBO s.r.o. so sumou 2 601,60 eur s DPH. Žalovaný argumentoval, že o výbere
dodávateľa rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, a nie správca alebo domový

dôverník, ktorý ani len nezabezpečili predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome
predloženie druhej cenovej ponuky. Subjektívny názor domového dôverníka alebo správcu pri výbere
dodávateľa v bytovom dome nie je rozhodný, k rozhodnutiu mali dospieť vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome (§ 8 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), preto žalovaný
rozhodol správne, keď konanie žalobcu považoval za protiprávne.

9. K tvrdeniu žalobcu, že ozrejmil zásadnú skutočnosť, že výberové konanie i písomné hlasovanie
v predmetnom bytovom dome vchod B na realizáciu prác nových anténnych rozvodov sa uskutočnilo
bez vedomia a účasti správcu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov predmetného domu vchod
B doručili správcovi dňa 06.07.2020 rozhodnutie vo forme Hlasovacej listiny pre písomné hlasovanie
uskutočnené 05.07.2020 vo veci výberu zhotoviteľa a správca sa riadil uvedeným rozhodnutím, pričom

zo Stanoviska zástupcu vlastníkov vyplýva, že pri výbere dodávateľa boli dojednané čo najvýhodnejšie
podmienky a tento výber zástupca vlastníkov dostatočným spôsobom zdôvodnil, žalovaný uviedol,
že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome aj druhú cenovú ponuku, nie je možné dopredu vyselektovať ponuky dodávateľov a následne
predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome len jednu ponuku, čo by znamenalo,

že o výbere dodávateľa nerozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ale domový
dôverník alebo správca, čo by bolo porušením § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. K tvrdeniu, že žalobca sa protiprávneho konania nedopustil, nakoľko vlastníci v bytovom
dome vykonali obstarávanie uvedenej zákazky bez vedomia a účasti správcu, pričom tento nebol
prítomný a nemal vedomosť o obstarávaní spomínanej zákazky, v dôsledku čoho ani nemohol

dojednávať najvýhodnejšie podmienky, žalovaný uviedol, že Zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov žalobcovi ako správcovi v § 8b ods. 2 ukladá povinnosť pri obstarávaní služieb a tovaru
dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, pričom neprítomnosť správcu pri rozhodovaní vlastníkov v bytovom dome
o výbere dodávateľa nepredstavuje dôvod, na základe ktorého by sa žalobca mohol zbaviť objektívnej

zodpovednosti za protiprávne konanie. Samotný žalobca uviedol, že z dôvodu svojej neprítomnosti
ani nemohol dojednávať najvýhodnejšie podmienky, aké sa dojednať dali, čo možno jednoznačne
kvalifikovať ako porušenie § 8b ods. 2 cit. zákona. K tvrdeniu žalobcu, že výšku výška pokuty je
neprimerane vysoká žalovaný uviedol, že je povinnosťou orgánu verejnej správy v prípade zistenia
porušenia zákona uložiť sankciu. Porušenie zákonom stanovenej povinnosti bolo zo strany orgánu

verejnej správy spoľahlivo zistené, pokuta bola uložená v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o ochrane
spotrebiteľa a v zákonom stanovenom rozsahu (do 66 400,- eur), a to na spodnej hranici, pri uložení
pokuty boli zohľadnené všetky kritériá stanovené zákonom (§ 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa),
výška pokuty bola stanovená v primeranej výške a bola v rozhodnutí riadne zdôvodnená. K námietke,
že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní ohľadne neprítomnosti

správcu na rozhodovacom procese žalovaný uviedol, že s námietkou sa vysporiadal. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na závery Rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/46/2019 zo dňa
24.06.2021, s ktorými sa stotožnil aj Najvyšší správny súd SR v Rozsudku sp. zn. 1Stk/6/2021 zo dňa
18.08.2023, ktoré rozhodnutia sa týkajú otázky viazanosti správcu rozhodnutím vlastníkov bytových
a nebytových priestorov. Poukázal aj na ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 246/2015 Z.z. o správcoch

bytových domov (ďalej len „zákon č. 246/2015 Z. z.“), v zmysle ktorého správca disponuje odbornou
spôsobilosťou, ktorá sa nadobúda osobitnou odbornou prípravou v oblasti relevantných právnych
predpisov. Správca má byť pri poskytovaní služieb s odbornou starostlivosťou vlastníkom nápomocný
a korigovať ich rozhodnutia, pokiaľ by odporovali právnym predpisom regulujúcim oblasť správy
bytového domu, nakoľko v kolektívnom rozhodovaní vlastníkov je významne prítomný laický prvok.

Žalovaný s poukazom na uvedené konštatoval, že výber dodávateľa nemožno zveriť osobe domového
dôverníka, zástupcovi vlastníkov, výboru a pod., nakoľko otázka výberu samotného dodávateľa (pokiaľ
sa nejedná o oblasti, kde zákon nevyžaduje takýto súhlas či bežnú údržbu), je plne v kompetencii
vlastníkov, čo v danom prípade rešpektované nebolo, nakoľko títo mali možnosť hlasovať len o jednomvopred zvolenom dodávateľovi. Žalobca v tomto prípade mal konať s odbornou starostlivosťou,
identifikovať rozpor vykonaných krokov so zákonom a zabezpečiť nápravu v danej veci, čo v tomto
prípadenevykonal.Žalovanýpovažovalnámietkyžalobcuzanedôvodné,právneirelevantnéanemajúce

právnu oporu v zákone. Navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Replika žalobcu

10. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej správnej žalobe. Za
nepravdivé považoval tvrdenie žalovaného, že namietané rozhodnutie bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi a na základe zisteného skutkového stavu veci. Zotrval
na tvrdení, že v pozícii správcu sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil, pri výbere dodávateľa
služieb (POROBO s.r.o.) sa riadil výlučne pokynom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým
pokynom bol v celom rozsahu viazaný. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom

dome správcovi predložili listinu, v ktorej si odsúhlasili skutočnosť, že dodávateľom anténnych rozvodov
bude spoločnosť POROBO s.r.o. a týmto rozhodnutím bol správca viazaný. Keďže dodávateľa si vybrali
samotní vlastníci, správca nemal dôvod spochybňovať ich rozhodnutie, ktoré je pre neho záväzné
a v súlade s týmto rozhodnutím vlastníkov bola zmluva uzatvorená so spoločnosťou POROBO s.r.o.
Žalobca poukázal na ust. § 2 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa a vzhľadom

na uvedené skutočnosti považoval uloženú pokutu za neprimeranú, nakoľko nedošlo k žiadnemu
závažnému porušeniu povinností. K výške pokuty uviedol, že zákon určuje hornú hranicu zákonnej
sadzby, nie však hranicu spodnú, a preto je zrejmé, že pokuta vo výške 400,- eur je absolútne
neprimeraná. Rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy považoval za arbitrárne
a nezákonné, tieto žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne príslušný súd podľa § 13
ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu verejnej správy
prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po prejednaní veci na nariadenom
pojednávaní dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

12. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej správnej žalobe i na obsahu
podaných vyjadrení, rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného považovala
za nezákonné a arbitrárne a navrhla, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uplatnila si právo na náhradu trov konania. Uviedla, že netrvá na vykonaní dokazovania

v zmysle návrhu v správnej žalobe. Navrhla, aby správny súd neprihliadal k argumentácii poverenej
zástupkyne žalovaného uvedenej na pojednávaní.

13. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového
orgánu verejnej správy považuje za zákonné, vydané v súlade s právnymi predpismi, so zásadami

správneho konania a na základe riadne zisteného skutkového stavu, pričom žalovaný sa zaoberal
všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutia boli náležite odôvodnené. K tvrdeniu žalobcu v správnej
žalobe, že sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil uviedla, že pokiaľ žalobca ako správca
konkludentne delegoval svoju zákonnú povinnosť dojednať pre spotrebiteľov, t.j. vlastníkov bytov,
čo najvýhodnejšiu ponuku vo vzťahu k realizácii a výberu dodávateľa predmetných služieb na domového

dôverníka, pripustil, že svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov
nedodržal, resp. túto povinnosť porušil. Poukázala na obsah Zmluvy o výkone správy č. 1/2019 z
10.12.2023, konkrétne na čl. 7 body 13, 16 a 17. Pokiaľ žalobca konštatoval, že správca nemal
vedomosť o obstarávaní zákazky, toto tvrdenie žalovaný považoval za spochybniteľné, keďže žalobca
bol preukázateľne v čase hlasovania o výbere tejto ponuky (a to aj podľa Zápisnice z 30.06.2020)

vlastníkom jedného bytu vo vchode B, kde hlasoval v júni 2020, avšak následne na Hlasovacej
listine vyhotovenej 05.07.2020 už nehlasoval. Keďže sa tohto hlasovania nezúčastnil, mohol namietať,
že bol zvolený nesprávny postup pri hlasovaní o tejto ponuke, čo však neurobil. K tvrdeniu žalobcu
o najvýhodnejších podmienkach vo vzťahu k § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov zástupkyňažalovaného poukázala na komentár k cit. ustanoveniu, kde je táto povinnosť definovaná ako taká,
v rámci ktorej je správca povinný zabezpečiť všetky dostupné informácie vo vzťahu k obstarávaným
tovarom alebo poskytovaným službám, tak vo vzťahu ku jednotlivým subjektom, ako aj vo vzťahu

k predmetu ponúk a ich obsahu. Poukázala na čl. 7 bod 13 Zmluvy o výkone správy upravujúci postup
pri posudzovaní jednotlivých ponúk a ich výhodnosti, a to nielen prostredníctvom ceny, ale aj iných kritérií
(obsah ponuky, voľba materiálu, záručný a pozáručný servis a pod.), pričom takéto podmienky z obsahu
ponuky podanej spoločnosťou POROBO s.r.o. nebolo ani možné zistiť. Uvedené kritériá, resp. spôsob
vyhodnotenia bol zrejmý len z vyjadrenia domového dôverníka. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť

vybrať najvýhodnejšiu ponuku, nepreukázal, že cenovo výhodnejšiu ponuku vo vzťahu k cene vôbec
vlastníkom bytov predložil alebo posudzoval spolu s vlastníkmi bytov alebo s ich zástupcami. V konaní
bolo zistené, že vlastníkom bola predložená len jediná ponuka, bez možnosti posúdenia inej ponuky.
Povinnosťou správcu v zmysle Zákona o vlastníctve bytov však bolo posudzovať rôzne kritériá tak,
aby bol zachovaný postup v prospech vlastníkov. Tieto kritériá a najvýhodnejšiu ponuku z niekoľkých
ponúk nemôže posudzovať domový dôverník na základe svojich vlastných subjektívnych kritérií. Vo

vzťahu k výške pokuty zástupkyňa žalovaného uviedla, že túto považuje za primeranú vo vzťahu k druhu
a charakteru, ako aj závažnosti a povahe skutku, pokuta nemá likvidačný charakter a bolo postupované
tak, ako v obdobných prípadoch. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal
náhradu trov konania.

14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy.

17.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

18. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

19. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

20. Podľa § 2 písm. b), písm. i) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení úč. k 28.02.2021 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“)
na účely tohto zákona sa rozumieb)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,
i) službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne

vrátane činností upravených osobitnými predpismi,5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory
alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti
podľa osobitných predpisov5) vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr.

21. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný zabezpečiť predaj

výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

22. Podľa § 20 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených
týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon
dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia.

23. Podľa § 24 ods. 1, 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa (1) Za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa28) uloží orgán
dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu
do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur, ak
odsek 6 neustanovuje inak. (5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho

konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

24. Podľa § 27 Zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.30).

25. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. h) zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene niektorých zákonov v znení úč. k 28.02.2021 (ďalej len
„zákon č. 128/2002 Z.z.“) (1) Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa
osobitných predpisov.1a).

(2) Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb
predávajúcich alebo dodávajúcich výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len
„kontrolované osoby")
a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1,
h) ukladá pokuty.

26. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis
o správnom konaní,22) ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

úč. k 31.03.2024 (ďalej len „Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) tento zákon upravuje
spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva
a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

28. Podľa § 7 ods. 11 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na konanie podľa tohto zákona
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

29. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správcom môže byť právnická
osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti

správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa
osobitného predpisu.12ca) Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

30. Podľa § 8a ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy,

jej zmena alebo zánik schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená.
Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať. Správcaje povinný schválenú zmluvu a pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť každému vlastníkovi bytu a
nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v
dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis.12e) Zmluva o výkone správy obsahuje najmä

a)vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri
zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu,
b)spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a pozemku,
c)zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia

disponovať s nimi,
d)zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi,
e)zásady určenia výšky platieb za správu,
f)rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

31. Podľa § 8b ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (1) Pri správe

domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s
odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy.
(2) Pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké
sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný
riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, ak nejde

o zabezpečenie odborných prehliadok a skúšok technického zariadenia,5a) ktoré je správca povinný
vykonávať pri správe domu.

32. Podľa § 14 ods. 1, 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (1) Vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním

rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného
domom alebo priľahlého pozemku.
(2) Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi vlastníkov
alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov považuje aj

zhromaždenie.

33. Podľa § 14a ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (1) Schôdzu
vlastníkov zvoláva správca alebo rada podľa potreby, najmenej raz za kalendárny rok, alebo keď o to
požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. Termín konania

schôdze vlastníkov musí byť určený tak, aby sa jej mohol zúčastniť čo najväčší počet vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome. Písomné hlasovanie vyhlasuje správca alebo rada podľa potreby, alebo
keď o to požiada aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo predseda. O
písomnom hlasovaní môžu rozhodnúť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome aj hlasovaním
na schôdzi vlastníkov. Schôdza vlastníkov alebo začiatok písomného hlasovania sa musí uskutočniť do

15 dní od doručenia žiadosti predsedu alebo aspoň štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome. Ak správca alebo rada v tomto termíne nekoná alebo sa rada podľa § 7c ods. 6 nezriaďuje,
právo zvolať schôdzu vlastníkov alebo vyhlásiť písomné hlasovanie má aspoň štvrtina vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome alebo predseda.
(2) Termín, miesto a program schôdze vlastníkov alebo termín, miesto a otázky písomného hlasovania

musia byť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome oznámené najneskôr sedem dní vopred.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo oznámenie o písomnom hlasovaní musí byť v listinnej podobe
doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak zmluva o spoločenstve alebo
zmluva o výkone správy neurčí iný spôsob doručenia. Oznámenie o schôdzi vlastníkov alebo písomnom
hlasovaní musí byť doručené správcovi alebo predsedovi, ak sa ich rozhodovanie dotýka.

(3) Schôdzu vlastníkov vedie predseda alebo správca, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
nerozhodli inak.
(4) Písomné hlasovanie sa uskutočňuje na hlasovacej listine alebo na viacerých listinách, ktoré obsahujú
úplné znenie schvaľovaného návrhu, otázky označené poradovými číslami, termín hlasovania, meno
a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, jeho súhlas alebo nesúhlas vyjadrený

vlastnoručnýmpodpisomsuvedenímdátumuhlasovania.Podpisvlastníkabytuanebytovéhopriestoruv
domenahlasovacejlistinepotvrdianajmenejdvajaoverovateliaprítomnípripodpise,ktoríbolizvolenína
schôdzi vlastníkov; zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy môže určiť, kedy je potrebné
úradné osvedčenie pravosti podpisov pri hlasovaní. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v domenevyznačísvojnázornahlasovacejlistine,jehlasneplatný.Povykonanípísomnéhohlasovaniasprávca,
predseda, rada alebo zvolený zástupca aspoň jednej štvrtiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome zistí výsledok hlasovania za účasti dvoch overovateľov.

(5) Zo schôdze vlastníkov alebo z písomného hlasovania musí byť vyhotovená zápisnica, ktorú spíše
správca, predseda, člen rady, zástupca vlastníkov alebo zvolený vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome a podpíšu ju overovatelia. Prílohou zápisnice je originál prezenčnej listiny alebo
hlasovacej listiny s priloženými splnomocneniami a vyjadrenie overovateľa, ktorý ju odmietol podpísať.
Zápisnica musí obsahovať najmä

a) termín a miesto konania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania,
b) odsúhlasený program schôdze vlastníkov a výsledky hlasovania k jednotlivým bodom programu,
c) znenie prijatých rozhodnutí schôdze vlastníkov,
d) iné skutočnosti, o ktorých rozhodli vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome na schôdzi
vlastníkov,
e) otázky písomného hlasovania a jeho výsledky,

f) meno, priezvisko a podpisy predsedajúceho, zapisovateľa a overovateľov.
(6) Zápisnicu a výsledok hlasovania schôdze vlastníkov alebo písomného hlasovania musí zverejniť
ten, kto schôdzu vlastníkov zvolal alebo vyhlásil písomné hlasovanie, a to do siedmich dní od konania
schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým; oznámenie
o výsledku hlasovania musí obsahovať dátum jeho zverejnenia. Spôsob zverejňovania, ktorý sa

považuje v dome za obvyklý, si vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome upravia v zmluve o
spoločenstve alebo zmluve o výkone správy. Ak aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome zvolala schôdzu vlastníkov alebo vyhlásila písomné hlasovanie, originál zápisnice a výsledok
hlasovania schôdze vlastníkov alebo výsledok písomného hlasovania musí predsedovi spoločenstva
alebosprávcovidoručiťpoverenýzástupcavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomedosiedmich

dní od konania schôdze vlastníkov alebo od skončenia písomného hlasovania.
(7)Platnérozhodnutiasúzáväznéprevšetkýchvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome.Zmluvy
a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi poverená osoba.

34. Podľa § 14b ods. 1 písm. i), písm. m) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o
i) preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a účele použitia prostriedkov fondu prevádzky,
údržby a opráv, zásadách hospodárenia s týmito prostriedkami vrátane rozsahu oprávnenia disponovať

s nimi,
m) súhlase s úpravou bytu alebo nebytového priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v
dome mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu
vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva
alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak.

35. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvéhostupňaapostup,ktorýichvydaniupredchádzal,pričomrozsahprieskumubolstanovenýdôvodmi
nezákonnostiuplatnenýmivsprávnejžalobeaustanovením§195SSP,keďžesajednáosprávnužalobu
vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že

určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný
jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže
rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote

uviesťdôvody,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovpovažuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP
správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch
vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo

veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 400,- eur za
porušenie povinností predávajúceho (resp. poskytovateľa služieb) v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) Zákona

o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie
v nadväznosti na § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (viď bod 2. tohto
rozsudku).

37. Žalobca správnu žalobu formuloval takým spôsobom, že poukázal na obsah prvostupňového

rozhodnutia (výrok a stručné odôvodnenie), následne odcitoval text odvolania a poukázal na závery
rozhodnutia žalovaného, ktorý podľa žalobcu uviedol, že „pokladá skutkový stav zistený prvostupňovým
správnym orgánom za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú, a teda
nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia. Výšku uloženej
pokuty odvolací orgán pokladá za primeranú k zistenému skutkovému stavu". Žalobca následne
konštatoval, že „uvedený záver odvolacieho orgánu (žalovaného) považuje za nesprávny a po skutkovej

i právnej stránke neudržateľný.“ Vyššie uvedeným spôsobom formulované žalobné body neumožňujú
správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na to, že v správnom súdnictve správny súd poskytuje ochranu práv alebo právom
chránených záujmov fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom rozhoduje
na základe včas podanej správnej žaloby. Predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu, pričom

žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné (žalobné
body). Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí
podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou

žalobcu vymedziť dôvody žaloby dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny
prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné
vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť
súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd
zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom

a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí byť pre správny súd jasné
a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody žalobca v správnej žalobe uplatňuje a aké argumenty uvádza
na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd nie
je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo postupu
orgánu verejnej správy za žalobcu identifikovať, ani ich vyhľadávať z obsahu preskúmavaných

rozhodnutí, z obsahu správnej žaloby alebo z obsahu administratívneho spisu, resp. všeobecne
uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo postupu orgánu
verejnej správy, sám konkretizovať na daný prípad a pri súdnom prieskume rozhodnutia postupov
orgánov verejnej správy nemôže vychádzať ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu.

38. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody správny súd nie
je oprávnený za žalobcu konkretizovať. Pokiaľ teda žalobca koncipoval časť správnej žaloby (bod IV.
správnej žaloby) takým spôsobom, že žalobné body uviedol všeobecne, resp. vo forme prezentácie
svojho názoru alebo vo forme polemiky so závermi žalovaného, na základe takto formulovaných
žalobných dôvodov nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca v správnej

žalobe predovšetkým namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami, ktoré žalobca vytýkal
prvostupňovému orgánu verejnej správy v podanom odvolaní. Túto námietku správny súd považuje
za všeobecnú, keďže žalobca nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal, nekonkretizoval, ktoré ustanovenie ktorého právneho
predpisu takýmto postupom žalovaný porušil a neuviedol ani, aký vplyv by mala táto skutočnosť

na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Z takto všeobecne uplatnenej námietky
preto nie je možné vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť. Len
pre úplnosť správny súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahuje náležitosti v súlade
s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom žalovaný sa vysporiadal s podstatnými
odvolacími námietkami žalobcu, vrátane námietky týkajúcej sa otázky primeranosti uloženej pokuty.

Keďže predmetom súdneho prieskumu (na základe podanej správnej žaloby vo veciach správneho
trestania) v tejto veci sú rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená sankcia, správny súd posudzoval aj
náležitosti výroku preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska ich určitosti, a to v zmysle ustálenej judikatúry
i požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách na presnúšpecifikáciu skutku (popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania) tak, aby tento
skutok bol dostatočne špecifikovaný a nezameniteľný s iným skutkom (aby nedošlo k porušeniu zásady
ne bis in idem). Správny súd považuje výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy za

dostatočne určitý a zodpovedajúci požiadavkám na náležitosti výroku vo veciach správneho trestania.

39. Tvrdenie žalobcu, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, len s odôvodnením, že vlastníci
v bytovom dome vykonali obstaranie zákazky bez vedomia a účasti správcu (s argumentáciou,
že žalobca nebol prítomný a ani nemal žiadnu vedomosť o obstarávaní spomínanej zákazky, v dôsledku

čoho nemohol dojednávať najvýhodnejšie podmienky a musel iba rešpektovať prejavenú vôľu vlastníkov
na základe predloženého výsledku písomného hlasovania, v ktorom si schválili zhotoviteľa), je len
všeobecnýmtvrdenímžalobcu,resp.prezentácioujehovlastnéhonázoru,beztoho,abyzaujalkonkrétne
stanovisko a uviedol konkrétnu argumentáciu k skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného
dokazovania a následného právneho posúdenia orgánmi verejnej správy, na ktorých je založený záver
tak prvostupňového orgánu verejnej správy ako i žalovaného o porušení povinností stanovených

v Zákone o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, prípadne k vyhodnoteniu dôkazov, na základe ktorých dospeli orgány verejnej správy
k záveru, že žalobca ako správca a poskytovateľ služieb (v zmysle Zmluvy o výkone správy v bytovom
dome) neposkytol služby v súlade s § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení
s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, ktoré v prvostupňovom rozhodnutí i v rozhodnutí žalovaného opísanom a konkretizovanom
konaní žalobcu orgány verejnej správy považovali za konanie, ktorým sa žalobca dopustil správneho
deliktu, za ktorý mu orgány verejnej správy uložili (boli povinné uložiť) v zmysle § 24 ods. 1 Zákona
o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške a na základe kritérií stanovených citovaným zákonom. Z takto
všeobecne uplatnenej námietky, bez uvedenia konkrétnej argumentácie, nie je možné vykonať súdny

prieskum preskúmavaných rozhodnutí. Navyše správny súd uvádza, že tvrdenie žalobcu uvedené v
správnejžalobe,žežalobcaakosprávcanemalžiadnuvedomosťoobstarávaníuvedenejzákazky,nemá
oporu v administratívnom spise. Správny súd z obsahu listín nachádzajúcich sa v administratívnom
spise zistil, že dňa 03.02.2020 bolo na schôdzi vlastníkov bytov schválené Uznesenie č. 3 týkajúce sa
schválenia plánu opráv pre bytový dom na ul. A. C. XXXX, C. na rok 2020, kde o. i. bola schválená

aj rekonštrukcia televíznych anténnych rozvodov. Zo Zápisnice z písomného hlasovania vlastníkov
bytov a nebytových priestorov č. 1/2123/2020 zo dňa 30.06.2020, ktorá bola opatrená podpisom
riaditeľa OSBD Čadca (žalobcu) vyplýva, že v dňoch 26.06. až 28.06.2020 sa v bytovom dome č.
2123 (v ktorom je 38 bytov), o. i. hlasovalo o výbere realizátora anténnych rozvodov: Otázka 2/
Súhlasíte s tým, aby firma POROBO s.r.o. so sídlom Svrčinovec 169, realizovala práce a to nové

rozvody káblového, satelitného a DVB-T systému v bytovom dome?, o ktorej bolo vykonané hlasovanie
s výsledkom: ZA bolo 14 vlastníkov, PROTI bolo 22 vlastníkov, NEHLASOVALI 2 vlastníci, t.j. Uznesenie
k otázke č. 2/ nebolo schválené; Otázka 3/ Súhlasíte s tým, že celková suma za realizáciu rozvodov
káblového, satelitného a DVB - T systému je podľa cenovej ponuky 2 168,- eur bez DPH pre vchod A
a 2 168,- eur bez DPH pre vchod B a bola hradená z Fondu opráv?, o ktorej bolo vykonané hlasovanie

s výsledkom: ZA bolo 14 vlastníkov, PROTI bolo 22 vlastníkov, NEHLASOVALI 2 vlastníci, t.j. Uznesenie
k otázke č. 3/ nebolo schválené. Z overenej kópie Hlasovacej listiny z uvedeného písomného hlasovania
vyplýva, že hlasovania sa zúčastnil ako vlastník bytu č. 19 vo vchode B v bytovom dome č. XXXX
E. F. A. D. C. aj OSBD Čadca (žalobca). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetná
Zápisnica z písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 30.06.2020 bola žalobcovi

doručená dňa 01.07.2020 a bola zverejnená v predmetnom bytovom dome spôsobom v dome obvyklým.
Z obsahu predmetnej Zápisnice vyplýva, že jej prílohu tvorilo okrem originálov Hlasovacích listín
aj Oznámenie o konaní písomného hlasovania, ktoré Oznámenie sa síce v administratívnom spise
nenachádza, je však dôvodné predpokladať, že konanie písomného hlasovania bolo vlastníkom bytov
a nebytových priestorov oznámené spôsobom vyplývajúcim zo Zmluvy o výkone správy a v zmysle §

14a Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vrátane spísania Zápisnice z tohto hlasovania
a jej následného zverejnenia. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje,
že nie je možné považovať za pravdivé tvrdenie žalobcu, že vlastníci v bytovom dome vykonali
obstarávanie uvedenej zákazky bez vedomia a účasti správcu, resp. že žalobca nemal vedomosť
o obstarávaní uvedenej zákazky. Naopak, z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca

ako správca, aj ako vlastník jedného z bytov v predmetnom bytovom dome (byt. č XX, vchod B),
bol informovaný o obstarávaní uvedenej zákazky, ako aj o tom, že vlastníkom bytov (jedným z nich
bol aj žalobca) bola predložená len jedna ponuka (od spoločnosti POROBO s.r.o.), o ktorej vlastníci
bytov a nebytových priestorov hlasovali v dňoch 26.06. až 28.06.2020, o čom svedčí Zápisnicaz 30.06.2020 a bol informovaný aj o výsledku tohto hlasovania, t.j. že realizácia predmetnej zákazky
spoločnosťou POROBO s.r.o. (ako jedinou predloženou ponukou vlastníkom bytov) nebola schválená.
Z obsahu predloženej Zápisnice zo dňa 30.06.2020, ani z jednotlivých hlasovacích listín nevyplýva,

že by vlastníkom bytov bola predložená ponuka iného subjektu, ani že by o inej ponuke než o ponuke
spoločnosti POROBO s.r.o. vlastníci bytov hlasovali, resp. že by s ponukou iného subjektu boli
oboznámení. Takéto dôkazy žalobca nepredložil ani v administratívnom konaní, ani v správnom súdnom
konaní. Skutočnosť, že žalobca (podľa svojho tvrdenia) nemal vedomosť o písomnom hlasovaní vo
veci výberu zhotoviteľa pre nové anténne rozvody podľa cenovej ponuky zhotoviteľa - POROBO s.r.o.

(t.j. opäť len o predloženej jedinej ponuke), ktoré sa uskutočnilo dňa 05.07.2020 v bytovom dome č.
XXXX vchod B, o výsledku ktorého hlasovania mu bola doručená Hlasovacia listina, nepredstavuje
dôvod, na základe ktorého by sa žalobca mohol zbaviť objektívnej zodpovednosti za protiprávne konanie
spočívajúce v porušení ust. § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 8b ods. 2
Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

40. Z administratívneho spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o výkone správy žalobca ako správca
podľa § 8 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov poskytol v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome
službu v zmysle § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa - výkon správy domu, a vo vzťahu
k vlastníkom bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľom podľa § 2 písm. a) Zákona o ochrane

spotrebiteľa žalobca vystupoval ako predávajúci podľa § 2 písm. b) cit. zákona. Zmluvný vzťah
medzi správcom bytov a nebytových priestorov ako predávajúcim a vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov ako spotrebiteľmi je spotrebiteľským vzťahom (zmluvou), keď správca vystupuje vo vzťahu
k jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako podnikateľ, ktorý im
ako spotrebiteľom poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti za odplatu dojednané služby - správu

domu. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Žalobca ako správca bol podľa § 8
ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinný, okrem iných povinností, poskytovať
služby vlastníkom v dotknutom bytovom dome spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie (§ 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa). Pod riadnym poskytnutím služby sa
pritom rozumie poskytnutie služby v súlade so zmluvnými podmienkami a v súlade so zákonom.

Uvedené právne závery vyplývajú napr. z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/25/2018
zo dňa 31.07.2019 a sp. zn. 4Asan/11/2020 zo dňa 09.11.2021. Podľa ustanovenia § 8b ods. 1
písm. a) Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri správe domu je správca povinný
hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy. Pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z ustanovenia

§ 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správca je povinný pri obstarávaní
služieb a tovaru dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, ak nejde o zabezpečenie odborných prehliadok
a skúšok technického zariadenia, ktoré je správca povinný vykonávať pri správe domu. Správny súd

konštatuje, že žalobca v priebehu administratívneho konania a ani v priebehu správneho súdneho
konania nepreukázal, že splnil svoju (zákonom stanovenú) povinnosť pri obstarávaní služieb a tovaru
dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, keď nepreukázal predloženie vlastníkom bytov a nebytových priestorov cenovo výhodnejšej
ponuky plánovaných prác nových anténnych rozvodov (od subjektu G. - H. A. A.), preukázal len

predloženie cenovo nevýhodnejšej ponuky na realizáciu uvedených prác od subjektu POROBO s.r.o.,
v dôsledku čoho vlastníci bytov a nebytových priestorov vchodu B predmetného bytového domu
v písomnom hlasovaní konanom dňa 05.07.2020 rozhodli o schválení cenovo nevýhodnejšej ponuky
(keďže cenovo výhodnejšia ponuka im nebola predložená), a následne prostredníctvom správcu
(žalobcu) uzatvorili Zmluvu o dielo č. 27/2020 zo dňa 07.09.2020 so spoločnosťou POROBO s.r.o.

(s ponukou cenovo nevýhodnejšou). Z citovaného § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vyplýva povinnosť žalobcu (ako správcu) pri obstarávaní služieb dojednať čo najvýhodnejšie
podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom
uvedenú povinnosť je nutné vykladať v tom zmysle, že správca (žalobca) je (za účelom splnenia
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa) povinný zabezpečiť

všetky dostupné informácie vo vzťahu k obstarávaným, resp. poskytovaným službám, a to tak vo vzťahu
ku jednotlivým subjektom, ktoré predmetné služby môžu poskytnúť, resp. poskytujú, ako aj vo vzťahu
k predmetu jednotlivých ponúk od týchto subjektov a ich obsahu. Je možné súhlasiť s účastníkmi
konania, že za najvýhodnejšiu ponuku nie je nevyhnutné (výlučne) považovať len ponuku cenovovýhodnejšiu, t.j. ponuku s najnižšou cenou, výhodnosť ponuky je nutné posudzovať aj z hľadiska
ďalších kritérií (v tomto prípade napr. obsah ponuky, voľba materiálov, záručný a pozáručný servis,
príp. iné benefity súvisiace s poskytnutím tovarov alebo služieb). Predpokladom pre splnenie povinnosti

správcu vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení
s § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je, aby žalobca (správca) zistil, aké
sú na trhu subjekty, ktoré poskytujú požadovanú službu, resp. tovary, za akých podmienok a za aké
ceny, aby zistil všetky dostupné údaje potrebné pre posúdenie výhodnosti jednotlivých ponúk, ktoré
vygeneruje alebo získa. Zistenie najvýhodnejšej ponuky vyplýva následne z porovnania jednotlivých

(viacerých) ponúk. Predpokladom takéhoto postupu (a tým aj splnenia zákonom stanovenej povinnosti)
je, aby žalobca (správca) takýmito (viacerými) ponukami disponoval, tieto ponuky z hľadiska všetkých
relevantných kritérií vyhodnotil (ako odborne spôsobilý subjekt) a následne predložil na hlasovanie
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom vykonáva správu (na základe
uzatvorenej zmluvy) tak, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov boli úplne a dostatočne informovaní
o existujúcich ponukách za účelom prijatia rozhodnutia formou a spôsobom súladným s ustanoveniami

Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Takýto postup zo strany žalobcu nebol zistený, ani
preukázaný.

41. Zodpovednosť žalobcu ako predávajúceho pri poskytovaní služieb je v zmysle Zákona o ochrane
spotrebiteľa objektívnou zodpovednosťou, to znamená, že za porušenie zákonom stanovenej povinnosti

zodpovedá bez ohľadu na zavinenie. V tomto prípade zákon nestanovuje ani žiadne liberačné dôvody.
Nebolo preto možné prihliadnuť k obrane žalobcu, ktorý tvrdil, že nemohol dojednať najvýhodnejšie
podmienky, aké sa dojednať dali, pretože vlastníci v bytovom dome vykonali obstarávanie uvedenej
zákazkybezvedomiaaúčastisprávcu(čonezodpovedázisteniamzobsahuadministratívnehospisu,viď
bod 39. tohto rozsudku). Žalobcu nezbavuje uvedenej zákonom stanovenej povinnosti ani skutočnosť,

že mu bola predložená Hlasovacia listina z vykonaného písomného hlasovania uskutočneného dňa
05.07.2020 v bytovom dome č. 2123 vchod B vo veci výberu zhotoviteľa pre nové anténne rozvody
podľa cenovej ponuky zhotoviteľa - spoločnosti POROBO s.r.o., tvrdiac, že tak, ako mu to ukladá
zákon, iba rešpektoval prejavenú vôľu vlastníkov na základe predloženého výsledku písomného
hlasovania, v ktorom si schválili zhotoviteľa. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že viazanosť

žalobcu ako správcu rozhodnutím vlastníkov bytových a nebytových priestorov nie je bezvýhradná. Táto
viazanosť neznamená, že správca je viazaný bezvýhradne každým rozhodnutím bez ohľadu na to, či
rozhodnutie bolo prijaté zákonným postupom, resp. v súlade so zákonom a či je platné. Predpokladom
viazanosti žalobcu ako správcu rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov je overenie
zákonnosti zvolania a následného konania schôdze, na ktorej bolo rozhodnutie prijaté, resp. dodržanie

stanovených podmienok pre vykonanie písomného hlasovania (§ 14, § 14a, § 14b Zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov). V preskúmavanom prípade žalobca nepreukázal (a nevyplýva to
ani z listín založených v administratívnom spise), že by bol žalobca ako správca zvolal schôdzu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej by sa spôsobom súladným so Zákonom o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov dňa 05.07.2020 hlasovalo, resp. že bolo žalobcom oznámené písomné

hlasovanie o otázke výberu dodávateľa anténnych rozvodov, nie je zrejmé, či a kedy bolo oznámenie
o písomnom hlasovaní zverejnené (z odpovede žalobcu na emailovú žiadosť p. A. I. zo dňa 20.01.2021
vyplýva, že písomné oznámenie o hlasovaní na dodávku a montáž rozvodu signálu zo satelitu a DVB T2
v dome č. 2123 vchod B nebolo zo strany správcu (žalobcu) vydané a správca (žalobca) neeviduje vo
svojomregistratúrnomdenníku„zápisnicezvýberovéhokonanianadodávkurozvodusatelitnéhosignálu

a signálu DVB T2, pozn. správneho súdu). Z administratívneho spisu nevyplýva, že by bol žalobca
predložil dôkazy o tom, že o výsledku hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo vchode B
predmetného bytového domu bola spísaná Zápisnica v zmysle § 14a ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, absentuje aj údaj o tom, či takáto Zápisnica bola zaslaná správcovi a či bola
zverejnená zákonom stanoveným spôsobom.

42. K tvrdeniu žalobcu, že nemohol dojednať lepšie podmienky, správny súd uvádza, že žalobca
neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu k argumentácii orgánov verejnej správy, že žalobca porušil
ust. § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na ust. § 8b ods. 2 Zákona
ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,keďuviedli,žesprávcanaprieksvojejpovinnostivyplývajúcej

mu zo zákona nepreukázal, že bola predložená vlastníkom bytov aj ponuku, ktorá bola cenovo
výhodnejšia (od G. - H. A. A.). Z administratívneho spisu pritom vyplýva, že túto ponuku ani v čase
doručenia Hlasovacej listiny zo dňa 05.07.2020, ani v čase uzatvárania Zmluvy o dielo s dodávateľom
POROBO s.r.o. dňa 07.09.2020, žalobca nemal k dispozícii; z administratívneho spisu nevyplýva ani to,že by o tejto ďalšej ponuke boli informovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov pred alebo počas
hlasovania dňa 05.07.2020; táto skutočnosť napokon nevyplýva ani zo Zápisnice o písomnom hlasovaní
zo dňa 30.06.2020, ktorého hlasovania sa zúčastnil aj žalobca ako vlastník bytu č. XX D. J. predmetného

bytového domu. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca prvostupňovému orgánu
verejnej správy predložil cenovú ponuku „Rozpočet pre bytový dom A. C. XXXX C. od spoločnosti
G. - H. A. A.“ až po ukončení inšpekcie a po doručení Inšpekčného záznamu zo dňa 01.04.2021
žalobcovi (doručený dňa 19.04.2021), a to v prílohe námietky voči Opatreniu 1, spolu s písomným
Stanoviskom zástupcu vlastníkov bytového domu i domového dôverníka bytového domu vo vchode

B p. K. I., z ktorého má podľa vyjadrenia žalobcu vyplývať, že „pri výbere dodávateľa boli dojednané
čo najvýhodnejšie podmienky pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“ Predmetné Stanovisko
síce nie je datované, avšak z jeho textu nesporne vyplýva, že bolo podané na základe žiadosti
žalobcu zo dňa 16.04.2021 (t.j. rovnako až po ukončení inšpekcie a po doručení Inšpekčného záznamu
žalobcovi). Správny súd uvádza, že ani skutočnosť, že domový dôverník vchodu B predmetného
bytového domu doručil žalobcovi Stanovisko, v ktorom evidentne, ad post (teda až po hlasovaní

a po uzavretí Zmluvy o dielo) zdôvodnil ním vykonaný výber ponuky od spoločnosti POROBO
s.r.o. ako najvýhodnejšej, nemôže zmeniť nič na závere, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť
vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 2 Zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nesplnil, t.j. svoje zákonom stanovené povinnosti porušil,
čím spáchal iný správny delikt, za ktorý mu bol orgán verejnej správy povinný uložiť sankciu (pokutu).

Za splnenie povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov
nemožno považovať skutočnosť, že vyhodnotenie „najvýhodnejšej ponuky“ vykonal domový dôverník
vchodu B predmetného bytového domu a zdôvodnenie výberu uvedenej ponuky ako najvýhodnejšej
od subjektu POROBO s.r.o. a jej predloženie ako jedinej vlastníkom bytov a nebytových priestorov
predmetného bytového domu k hlasovaniu doručil žalobcovi až po vykonaní hlasovania, po uzavretí

Zmluvy o dielo so subjektom POROBO s.r.o., ako aj po ukončení inšpekcie a doručení Inšpekčného
záznamu. Z obsahu žalobcovi dodatočne predložených dvoch cenových ponúk od dvoch subjektov a ich
špecifikácie (najmä z cenovej ponuky od subjektu POROBO s.r.o., ktorá obsahuje len časovo viazaný
údaj o celkovej výške ceny), navyše nie je možné zistiť položkovite podrobné údaje, nie sú teda uvedené
porovnateľné údaje, nie je z nich možné zistiť ani údaje, ktoré vo svojom Stanovisku uvádza domový

dôverník a ku ktorým pri vyhodnocovaní oboch ponúk údajne prihliadal, keďže tieto boli známe, resp.
tieto nastali, až po realizácii predmetnej dodávky. Z predložených dvoch cenových ponúk (v čase ich
predloženia a posúdenia domovým dôverníkom) by nebolo možné (bez ich doplnenia) vyvodiť, ktorá
z ponúk je výhodnejšia (vzhľadom na rozdielnosť jednotlivých položiek, resp. údajov v nich uvedených),
za porovnateľné údaje by bolo možné považovať len údaje o celkovej výške ponúknutej ceny, t.j. bolo

z nich možné zistiť len to, ktorá ponuka je cenovo výhodnejšia (odhliadnuc od absencie špecifikácie
predmetu a podmienok dodávky). Vzhľadom na uvedené je zrejmé (ako to napokon tvrdil aj samotný
žalobca), že žalobca nemohol dojednať najvýhodnejšie podmienky. Vychádzajúc z vyššie uvedených
skutočností sa správny súd stotožnil so záverom orgánov verejnej správy, že žalobca porušil povinnosti
predávajúceho (resp. poskytovateľa služieb) v zmysle § 4 ods. 1 písm. h) Zákona o ochrane spotrebiteľa

zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v nadväznosti na §
8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého je správca povinný
pri obstarávaní služieb a tovaru tovarov dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať
v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

43. Vo vzťahu k samotnej uloženej pokute žalobca v správnej žalobe len všeobecne uviedol,
že záver žalovaného, ktorý výšku uloženej pokuty pokladá za primeranú k zistenému skutkovému
stavu, „považuje za nesprávny a po skutkovej i právnej stránke neudržateľný“. Správny súd uvádza,
že len na základe žalobcom vysloveného všeobecného nesúhlasu so záverom žalovaného, bez
akejkoľvek argumentácie a konkretizácie žalobnej námietky, nie je možné konštatovať nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia, resp. neprimeranosť uloženej sankcie, keďže správny súd nie je
oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vyhľadávať z odôvodnenia
rozhodnutia alebo z obsahu administratívneho spisu. Pre účinné uplatnenie žalobnej námietky
nepostačuje, ak žalobca v správnej žalobe len poukáže na text odvolania, v ktorom tvrdil, že „výška
pokuty je vzhľadom na konštatované porušenie zákona, ku ktorému nikdy nedošlo, neprimerane

vysoká, nezodpovedajúca závažnosti vytýkaného konania účastníka“. Žalobca v správnej žalobe
a ani na pojednávaní nenamietal výšku uloženej sankcie, ani nenavrhol správnemu súdu aplikovať
ustanovenie § 198 SSP (sankčnú moderáciu). Správny súd v intenciách ustanovenia § 195 písm. c),
d, a e) SSP nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoréje potrebné použiť na správne trestanie, ani zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré
je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, uložený druh sankcie a jej výška
nevybočilizrozsahusprávnejúvahyorgánuverejnejsprávy.Pokutabolauloženávsúladesozákonom,v

rámcizákonomstanovenéhorozpätia(§24ods.1Zákonaoochranespotrebiteľa)abolavrozhodnutiach
riadne odôvodnená z hľadiska zákonných kritérií stanovených v § 24 ods. 5 Zákona o ochrane
spotrebiteľa.Pokutu,ktorúbolorgánverejnejsprávypozisteníporušeniapovinnostíustanovenýchtýmto
zákonom - § 4 ods. 1 písm. h) (v nadväznosti na § 8b ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov) povinný žalobcovi uložiť, bola podľa správneho súdu uložená v primeranej výške a plní tak

svoju preventívnu, ako aj represívnu funkciu.

44. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je
dôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, v zmysle

ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní nebol
úspešný,apretomusprávnysúdnepriznaltrovkonania.Správnysúdnezistilpodmienkyprerozhodnutie
o náhrade trov konania žalovaného podľa § 168 SSP a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP)
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm.
a) SSP).