Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013561
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2119013561.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred senátom v zložení: JUDr. Branislav Krivošík, predseda senátu a

prísediacich: Štefánia Matulová, Ing. Anežka Levčíková, v trestnej veci obžalovaných: 1. G. T., nar.
XX.XX.XXXX v B., 2. J. T., nar. XX.XX.XXXX v O., 3. U. N., nar. XX.XX.XXXX v O., 4. H. T., nar.
XX.XX.XXXX v O., 5. B. L., nar. XX.XX.XXXX v O., pre prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného zákona, prečin výtržníctva spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v
Trnave dňa 16.01.2024, takto

r o z h o d o l :

X. Róbert T., nar. XX.XX.XXXX v B.

trvale bytom: I.
X. Dominika T., nar. XX.XX.XXXX v O.
trvale bytom: I.

X. Stanislav N., nar. XX.XX.XXXX v O.
trvale bytom: V.

X. Adam T., nar. XX.XX.XXXX v O.
trvale bytom: V. XX, V.

sa uznávajú za vinných, že
dňa 30.09.2017 v čase cca. o 02:26 hod. v Hlohovci na ul. M. R. P. po tom, ako najskôr obžalovaný Adam
T. hodil cez cestu na druhú stranu ulice smerom k poškodenému T. R. a jeho priateľke plechovku nápoja
Red Bull, poškodený T. R. prišiel ku skupine osôb, kde sa nachádzali obžalovaný H. T., obžalovaný G. T.,
obžalovaná J. T. a slovne im za to dohováral, keď po verbálnej hádke vznikla fyzická potýčka, pri ktorej

obžalovaný H. T. a obžalovaný G. T. udierali päsťami a neskôr aj kopali na zemi poškodeného T. R. do
celého tela, pričom keď to videl T. T., priateľ poškodeného úderom oboma rukami do oblasti tváre odsotil
jedného z útočníkov, ktorí na zemi napádali T. R., na čo k nemu pribehla z druhej strany bližšie neurčená
osoba a udierala ustupujúceho T. T. do rôznych častí jeho celého tela, v dôsledku čoho poškodený T. T.
spadol na zem, kde bližšie neurčená osoba už aj s obžalovaným U. N. naďalej pokračovali vo fyzických
útokoch voči rôznym častiam tela poškodeného a to päsťami, následne aj kopancami nohami spolu s
obžalovaným H. T., na čo sa T. R. zodvihol zo zeme a opäť sa rozbehol za odchádzajúcimi útočníkmi

až na B. sv. T., kde pred T. barom poškodený T. R. vyvolal fyzický kontakt, pri ktorom stratou rovnováhy
spadol na zem vedľa zábradlia a tu na zemi ho kopali obžalovaný H. T., obžalovaný G. T. a obžalovaná
J. T. do rôznych častí tela , pričom spôsobili poškodenému T. R. pomliaždenie mäkkých tkanív tváre
a pravej spánkovej oblasti hlavy, zlomeninu nosných kostí s posunom kostných úlomkov do pravej
strany, zranenie ľahké, s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života po dobu X týždňov,
v oblasti fyzickej aktivity, náročnej manuálnej práce a dýchania cez nos a čiastočne k obmedzeniu v
zmysle psychickej aktivity a poškodenému T. T. spôsobili pomliaždeniny mäkkých tkanív hlavy - tváre s

krvným výronom v temeno - záhlavovej oblasti, v oblasti pravej strany tváre, dolnej pery úst, podvrtnutie
palca pravej ruky, záprsno-článkového kĺbu, zranenie ľahké s dobou liečenia a obmedzenia na bežnomspôsobe života po dobu X týždňov pri fyzickej záťaži, manuálnej práce a činností vykonávaných pravou
hornou končatinou resp. obojručne a k obmedzeniu v zmysle psychickej aktivity,
t e d a

obžalovaní
G. T., J. T., U. N., H. T.,

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví
- spoločným konaním sa na fyzicky na mieste verejnosti prístupnom dopustili výtržnosti tým, že napadli

iného

č í m s p á ch a l i
obžalovaní
G. T., J. T., U. N., H. T.,

- prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 156 ods. 1 Trestného
zákona
- prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona

Za to sa o d s u d z u j ú :
Obžalovaný G. T.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h) Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Obžalovaná J. T.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákon, § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov.
Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne

odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Obžalovaný U. N.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, u
obžalovaného Stanislava N., nar. XX.XX.XXXX v O., nakoľko pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného za dostatočný trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
6T/19/2017, zo dňa 27.11.2018, právoplatný dňa 27.11.2018.

Obžalovaný H. T.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného
zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa spolu s uložením súhrnného trestu ruší výrok o treste, ktorý

bol obžalovanému H. T. uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, zo dňa 12.07.2018, sp. zn.
4T/67/2018, právoplatným dňa 14.08.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. Trestného poriadku sú obžalovaní: G. T., J. T., U. N., H. T., povinní spoločne a
nerozdielne nahradiť škodu poškodeným:

· T. R., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom U. 7, V., škodu vo výške 820,80 eur;
· T. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom Nitrianska 9, V., škodu vo výške 456 eur;
· U. poisťovňa, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta 8 a XX, XXX XX X. škodu vo výške 178,60 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený T. R., nar. XX.XX.XXXX v O. a poškodený T. T.,

nar. XX.XX.XXXX v O., so zvyškom uplatnených nárokov na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

I. Obžalovaný

mladistvý B. L., nar. XX.XX.XXXX v O.
trvale bytom: J. J. XX

sa podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku
oslobodzuje
spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryTrnavazodňa07.10.2019,sp.zn.4Pv344/17/2207-68,
pre skutok právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného

zákona k § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona k § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že
„dňa 30.09.2017 v čase cca. o 02:26 hod. v V. na ul. M. R. P. po tom, ako najskôr obžalovaný H. T.
hodil cez cestu na druhú stranu ulice smerom k poškodenému T. R. a jeho priateľke plechovku nápoja
G. X., poškodený T. R. prišiel ku skupine osôb, kde sa nachádzali obžalovní H. T., obžalovaný G. T.,

obžalovaná J. T. a slovne im za to dohováral, keď po verbálnej hádke vznikla fyzická potýčka, pri ktorej
obžalovaný H. T. a obžalovaný G. T. udierali päsťami a neskôr aj kopali na zemi poškodeného T. R. do
celého tela , pričom keď to videl T. T., priateľ poškodeného úderom oboma rukami do oblasti tváre odsotil
jedného z útočníkov, ktorí na zemi napádali T. R., na čo k nemu pribehol z druhej strany ml. obžalovaný
B. L. a udierala ustupujúceho T. T. do rôznych častí jeho celého tela, v dôsledku čoho poškodený T.

T. spadol na zem, ml. obžallovaný B. L. už aj s obžalovaným U. N. naďalej pokračovali vo fyzických
útokoch voči rôznym častiam tela poškodeného a to päsťami, následne aj kopancami nohami spolu s
obžalovaným H. T., na čo sa T. R. zodvihol zo zeme a opäť sa rozbehol za odchádzajúcimi útočníkmi
až na B. sv. T., kde pred T. barom poškodený T. R. vyvolal fyzický kontakt, pri ktorom stratou rovnováhy
spadol na zem vedľa zábradlia a tu na zemi ho kopali obžalovaný H. T., obžalovaný G. T. a obžalovaná

J. T. do rôznych častí tela , pričom spôsobili poškodenému T. R. pomliaždenie mäkkých tkanív tváre
a pravej spánkovej oblasti hlavy , zlomeninu nosných kostí s posunom kostných úlomkov do pravej
strany s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života po dobu X týždňov , zranenie ľahké
a poškodenému T. Mesárošovi spôsobili pomliaždeniny mäkkých tkanív hlavy - tváre s krvným výronom
v temeno - záhlavovej oblasti, v oblasti pravej strany tváre, dolnej pery úst, podvrtnutie palca pravej

ruky, záprsno-článkového kĺbu s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života po dobu 3
týždňov, zranenie ľahké“
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení, že môže ku

skutku, ktorí sa im kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj
po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por., a to v rozsahu podľa §
257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaní H. T. a U. N. vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 07.10.2019 sp. zn. 4 Pv 344/17/2207-68.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného H. T. a obžalovaného U. N. o vine

1. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom
na položené otázky obaja obžalovaní, ktorý urobili vyhlásenie o vine odpovedali „áno“. Prokurátor na
hlavnom pojednávaní navrhol prijať ich vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie oboch

obžalovaných o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovejtotožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z
výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného
činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por.

prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne
pochybnosti o vine obžalovaných s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výrokom
o treste a o ochrannom opatrení.

II. Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní

2. Obžalovaný G. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločne s dcérou a synom boli
v bare. Vonku jeho syn odhodil plechovku a následne sa z druhej strany ozval krik a vulgárne výrazy.
Poškodenému R. uviedol, aby to nechal tak. Prišiel k nemu, stál oproti hádali sa, hádka sa stupňovala.
Následne poškodený R. zaútočil ako prvý na jeho syna päsťou do tváre. Začala bitka a s poškodeným R.
sa začal biť, čo trvalo asi pol minúty. Dostal niekoľko úderov do hlavy, údery opätoval a poškodeného R.

taktiež udrel do hlavy dvakrát, maximálne trikrát. Poškodený R. zostal stáť, on zobral dcéru a syna H. T.
a išli ďalej. Rozbehol sa za nimi R. kamarát poškodený T. a chcel ho udrieť. Obžalovaný B. L. stál vonku,
tak ho bránil. Následne vznikla medzi nimi potýčka ktorú už nesledoval. Poškodený T. jeho nezasiahol,
ale nevedel sa vyjadriť či obžalovaný L. udrel poškodeného T.. Išli smerom domov, prechádzali na druhú
stranu cesty. Následne sa poškodený R. rozbehol k nim. Obžalovaný sa otočil a po zásahu kolenom do

tváre spadol na zem. Postavil sa a bránil sa tak, že zase vznikla potýčka. Poškodeného R. niekoľkokrát
udrel do tela, následne pribehol obž. H. T., ktorý sa ich snažil oddeliť od seba. Potom prišla Mestská
polícia ktorá ich poslala domov. S poškodeným R. sa bil aj obž. N..

3. Obžalovaná J. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v daný deň išli spoločne domov s

otcom a bratom. Jej brat - obž. H. T. hodil plechovku cez cestu. Z druhej strany sa začal ozývať krik.
Následne táto osoba prišla bližšie. Išlo o poškodeného T. R.. Navzájom s ním komunikovali obž. H. T. a
obž. G. T.. Ona stála na druhej strane cesty videla že sa medzi sebou handrkujú. Poškodený prvý udrel
obž. G. T. do tváre rukou a päsťou následne sa začali biť. Obž. G. T. naspäť udrel poškodeného R.
jeden alebo dvakrát rukou do tváre. Následne prišiel ešte kamarát poškodeného a začal biť obž. G. T.

a obž. H. T. päsťami do hlavy. Strhla sa bitka do ktorej sa zapájal aj poškodený T. R.. Účastníci bitky
si vymieňali údery do tváre. Následne obaja poškodení utekali na druhú stranu. Po príchode polície títo
držali poškodeného R., ktorý bol veľmi agresívny. Policajti ich pustili domov. Poškodený sa ale za nimi
rozbehol a vyvolal ďalšiu bitku s obž. H. T.. Do tohto incidentu sa zapojil aj obž. U. N., ktorý sa bil s
poškodeným R. a T.. Obžalovaná stala na druhej strane, údery nevidela. Zapojil sa aj obž. L., ktorý sa

len snažil rozbrániť bitku. Obžalovaná sa do incidentu vôbec nezapojila.

4. Obžalovaný B. L. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň skutku bol na zábave.
Dopočul sa, že je vonku bitka, na túto sa išiel pozrieť. Videl ako obž. G. Mihóka bijú na zemi. Išlo o
osobu, ktorú nepoznal. Pribehol, útočníka chytil a odstrčil. Keď sa obž. Róbert Mihók postavil, daná

osoba znova na neho zaútočila. Obžalovaný ich preto rozbraňoval. Následne ho ten muž udrel a potom
mu to vrátil, zhodil ho na zem ale následne ho už nekopal. Nevidel, že by ho niekto kopal po tom, ako
tento muž spadol na zem. Videl ako druhý muž útočil na obž. H. T.. Následne pribehla aj obžalovaná T.
a odsunula ich. Obaja muži začali utekať smerom do mesta, následne obžalovaný odišiel. Uviedol, že
udrel iba jedného z mužov, dal mu facku a zasiahol ho do brady. Videl ako obž. H. T. jedného z tých

mužov zasiahol, ale nevidel do ktorej časti tela. Obžalovaný tiež videl ako obžalovaná T. vyskočila do
výšky . Počas toho ako sa obž. H. T. bil s druhým mužom, obž. Ištok udrel toho muža do hlavy.

5. Obžalovaný H. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď vychádzal z baru odhodil
plechovku, ktorú ale nehádzal na poškodeného R.. Následne sa otočil a videl ako k nim prichádza

poškodený R.. Hádali sa, poškodený mu rasovo nadával. Poškodený ho udrel prvého päsťou do tváre.
Spadol na zem, bol dezorientovaný, zdvihla ho sestra a išli smerom ku kostolu, kde už stáli policajti
a poškodeného zadržali a ich poslali domov. Policajti ho upozornili, že sa im vytrhol, otočil a v tom
momente videl ako otca poškodený zasiahol kolenom do tvár. Otec spadol na zem a následne sa spolu
handrkovali. Policajti ich oddelili. Obžalovaný uviedol, že udrel poškodeného R., keďže ho udrel aj on,

rovnako aj obž. G. T. udrel poškodeného R. rukou do tváre ale až následne po predchádzajúcom údere
poškodeného. Nevidel, že by niekoho udrela Dominika T.. Obž. L. videl krátku chvíľu ako odťahoval T. R..Na návrh prokurátora bola prečítaná aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa
31.05.2018, v ktorej uviedol, že po tom, čo ho ako prvý zasiahol poškodený R., cúval od neho späť.
Následne sa začali handrkovať jeho otec a poškodený R.. Na miesto prišiel aj kamarát poškodeného.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní trval na tom, že po údere zo strany poškodeného spadol na zem.
6. Obžalovaný U. N. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že na okolnosti samotného konfliktu
si nepamätá. Uviedol, že tam bol on, obžalovaný L. a obžalovaní T.. Do konfliktu sa zapojil až v jeho
priebehu. Uviedol, že sa tam bili všetci, okrem J. T..
Na návrh prokurátora bola prečítaná aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa

10.04.2018, v ktorej uviedol, že T. sa bili s dvomi mužmi, kopali sa na zemi. Chcel pomôcť T., tak jedného
z nich kopol do brucha, ten spadol a následne mu dal facku. Keď videl, že to Adam T. preháňa, zobral
ho so sebou smerom k Mliečnemu baru. Po príchode policajtov ich títo oddelili a poslali na druhú stranu
cesty. Prítomný bol aj obž. L., ale nevedel uviesť čo tam robil. Na doplňujúcu otázku uviedol, že tento
sa nebil. Obžalovaní T. boli pod vplyvom alkoholu, H. T. bol možno aj nafetovaný a poškodení boli pod
vplyvom alkoholu.

Obžalovaný uviedol, že jeho výpoveď z prípravného konania oboznámená na hlavnom pojednávaní je
pravdivá.
7. Svedok T. R. vo výpovedi na hlavnom povedaní uviedol, že v daný čas išli spolu s priateľkou a vo chvíli
keď prechádzali popri kine pri nich pristála plechovka. Zareagoval slovne vo vzťahu k osobám, ktoré
plechovku hodili. Následne začala medzi nimi slovná roztržka, ktorá vyvrcholila tým, že ho napadli. Začal

ustupovať, avšak obž. H. T. išiel oproti nemu. Tohto spacifikoval, avšak pred útočníkmi ustupoval, utekal,
ale protivníci ho stále napádali. Prvý ho napadol obžalovaný G. T., následne zaútočil H. T., ustupoval,
vzájomne sa naťahovali. Žiadal ich, aby prestali a počkali na príchod polície. Udierali ho do tváre, on
nikoho neudrel, ani nenapadol, pri kine spadli na zem a v tej chvíli dostal rôzne údery do trupu a do tváre.
Vo chvíli keď sa všetci rozhodli odísť, sa ich pokúsili zastaviť, aby počkali na príchod polície. Následne

sa ale všetci do neho pustili na rohu oproti námestiu a zlomili mu nos, a to buď kolenom alebo opätkom.
Nebol práceneschopný.
T. T. sa snažil situáciu ukľudniť, následne sa ale bránil. Taktiež ho fyzicky napadli, a preto sa bránil, videl,
že útočníci ho udierajú do tváre, potom spadol na zem, útočili na neho viacerí, mali prevahu.
Uviedol,žetamboloprítomnéminimálnetriažštyriosoby,neskôrspresnilže4až5osôb,prevažnemuži.

Svedok na hlavnom pojednávaní za ďalších útočníkov označil aj obž. U. N. a uviedol, že v poslednej fáze
roztržky bola zapojená aj žena, táto bola agresívna a z jej strany došlo k fyzickému útoku a domnieva
sa, že od nej dostal pár úderov. Táto žena predtým útočila na jeho priateľku T. S..
Svedok uviedol, že tam bol prítomný aj obž. L., nevedel uviesť čo robil, videl, ale že útočil, nevedel ale
konkretizovať ako.

Na návrh prokurátora bola prečítaná aj výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 02.07.2018,
v ktorej uviedol, že bol práceneschopný po dobu 12 dní, zle sa mu dýchalo a problém s dýchaním
pretrvával. K okolnostiam útoku na T. T. uviedol, že videl ho ako leží na zemi na úrovni kina a kopú do
neho dvaja Rómovia.
Svedok po oboznámení s jeho výpoveďou z prípravného konania uviedol, že uvedená výpoveď je

pravdivá a pre odstup času si veci na hlavnom pojednávaní už presne nepamätá.
8. Svedok T. T. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločne s priateľmi boli vonku, títo sa
ale oddelili. Spoza rohu videl, že vznikol verbálny konflikt s nejakými ľuďmi, ktorý vyústil do fyzického
konfliktu, do ktorého sa zapojili traja účastníci. Ako účastníkov označil obž. G. T., s ktorým aj začal
komunikovať a vyzývať ho aby prestali, ten ale uviedol, že sú to jeho synovia a ide im pomôcť. Keďže

videl, že jeho priateľ T. R. to nezvláda, rozhodol sa, že sa zapojí. Najskôr trafil zozadu päsťou do hlavy
obž. G. T., ktorý spadol na zem a následne išiel smerom k T. za ďalšími útočníkmi. V tej chvíli ho zozadu
napadli ďalší dvaja útočníci a cítil, že ho niekto kopol zozadu. Nevedel ale identifikovať kto. Následne sa
otočil a dostal údery do hlavy, kopance do tela a do úst, bol otrasený preto sa rozhodol ujsť. Počas úteku
ho prenasledovali dvaja útočníci, ktorých ale nevedel označiť. Keďže videl, že jeho útek je beznádejný,

rozhodol sa brániť. Dostal zásah, spadol na zem a ďalej mal výpadok. Videl ale, že asi štyri alebo piati
útočníci sa presunuli k T. R. a bili ho už na zemi. Po príchode mestskej polície ho opätovne začali
kopať na zemi. Poškodený T. R. sa ich po príchode mestskej polície snažil konfrontovať a rozbehol
sa za útočníkmi, ktorí odchádzali. Bitka sa strhla opätovne, kedy poškodený Gálik utrpel najvážnejšie
zranenia, nakoľko bol na zemi a obžalovaná J. T. mu šliapala opätkom do tváre. Viacerí ho pridržiavali

na zemi a ona kopala alebo šliapala poškodenému T. R. na tvár.
O príčine konfliktu sa dozvedel až od Mareka R. a vedel, že navzájom po sebe pokrikovali a provokovali.
Svedok videl, že situácia bola vyhrotená, T. stál proti trom protivníkom, ktorí sa do neho snažili kopať.
V tej chvíli sa ešte dokázal brániť, svedok sa zapojil do konfliktu z dôvodu že chcel zabrániť ďalšiemuútočníkovi zaútočiť, keďže videl že slovne sa konflikt vyriešiť nedá. Dostal údery do tela, osobitne do
chrbta, trupu počas toho ako bol na zemi, poškodeného T. R. kopali do nôh trupu do pásu.
Svedok potvrdil, že videl ako obžalovaná J. T. vyskočila v opätkoch a zasiahla T. R. v čase kedy bol

pridržiavaný pri zemi. Svedok konkretizoval, že účastníkmi konfliktu boli obžalovaní G. T. a obžalovaná
J. T.. Čo sa týka zranení, tieto korešpondujú so závermi znaleckého posudku, práceneschopný bol
trvaní asi 30 dní. Počas liečenia si nevyžadoval asistenciu ani pomoc pri osobných alebo hygienických
úkonoch.
Na návrh prokuratúra bola prečítaná aj výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 04.07.2018, ktorý

v prípravnom konaní uviedol, že jeden Róm v bielej mikine sa snažil udrieť T., T. sa ho snažil ukľudniť a
kričal, že sa nechce biť. To nepomohlo, všetci traja ho napadli, kopali do celého tela a udierali. T. sa bránil
v stoji tým, že ich odtláčal, následne ho udreli päsťou do hlavy. Svedok videl, že sa nedokáže brániť,
preto mu išiel pomôcť. Prišiel za starším Rómom, povedal mu, aby ho nebili, ten to ale ignoroval a išiel
pomôcť ostatným, ktorí napádali T.. Keď sa ten Róm zahnal na T., tak ho svedok zboku udrel do hlavy.
Svedok na odstránenie rozporov uviedol, že to čo uvádzal v prípravnom konaní k okolnostiam, ktoré

predchádzali jeho zapojeniu do konfliktu je pravdivé tvrdenie, vzhľadom na tú skutočnosť, že pre odstup
času si niektoré veci presne nepamätá. Upresnil tiež, že starší Róm za T. len išiel (po tom, čo ho svedok
vyzval aby prestali útočiť).
9. Svedkyňa T. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že je priateľkou poškodeného T. R..
V daný deň išli po chodníku, zrazu pri nich pristála plechovka, ktorá bola plná. Jej priateľ zareagoval

slovne, s tým že sa začal dohadovať s ľuďmi na druhej strane ulice. Následne išli oproti sebe, hádali
sa, obžalovaný G. T. bol prvý, kto napadol T.. Nevedela ale presne uviesť, či to bola facka, alebo či ho
udrel päsťou. Následne dobehli viacerí muži. Keďže jej niekto strhol kabelku, zberala si veci ale videla,
že jej priateľ je sám oproti viacerým, ktorí ho bili. Nevedela ale uviesť kto a ako ho bil, ale videla, že
ho zhodili na zem, kopali ho. Po príchode mestskej polície sa rozutekali, kričal na nich, aby stáli, ale

oni utiekli. T. mal dolámaný nos. Svedkyňa uviedla že konfliktu sa zúčastnilo viacero osôb, približne päť
alebo šesť. Medzi útočníkmi bola aj žena, ktorá taktiež do neho kopala. Okrem jej priateľa bol napádaný
aj ich spoločný kamarát T. T.. Svedkyňa dokázala opoznať v pojednávacej miestnosti obžalovaných H.
T. a G. T.. Svedkyňa videla, že do jej priateľa kopala obžalovaná J. T..
Na návrh prokuratúra bola prečítaná aj výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 02.07.2018,

ktorá v prípravnom konaní uviedla, že muž rómskeho pôvodu, vo veku okolo 20 rokov na T. najskôr
kričal, potom pribehol na druhú stanu ulice a s T. sa stretli na ceste. T. išiel oproti nemu, hádali sa.
NáslednedobehliďalšídvajaG.,jedenznichbolstarší.Tiežvprípravnomkonaníuviedla,žeG.T.kopali,
bili rukami. Všimla si aj mladú ženu rómskeho pôvodu, ktorá stála na zábradlí a útočila rukami na T..
Svedkyňa potvrdila, že ak sa aj na dnešnom hlavnom pojednávaní pomýlila, bolo to z dôvodu že pre

odstup času si veci nepamätá, v prípravnom konaní uvádzala pravdivé skutočnosti.
10. Svedok Q. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ku skutkom, ktoré sú predmetom obžaloby sa
vyjadriť nevie a na tento si pre odstup času nedokázal spomenúť ani po prečítaní jeho výpovede z
prípravného konania. Na návrh prokuratúra bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo
dňa26.07.2018,ktorývprípravnomkonaníuviedol,žeakomestskýpolicajtvHlohovcibolpočasjarmoku

2017 na križovatku ulíc pri Mliečnom bare. Videli asi 9-10 ľudí ako si nadávali, pokrikovali, 5 ľudí bolo zo
stany ulice pri Mliečnom bare. Dvaja Rómovia fyzicky napádali jedného z poškodených , udreli ho asi 2
krát päsťami a utiekli z miesta činu. Preto ich ani nezadržali. Poškodenému bola privolaná záchranka.

11. Svedok L. R. sa k veci pre odstup času vyjadriť nevedel. Z uvedeného dôvodu bola oboznámená

zápisnica z prípravného konania. Ako svedok uviedol, že po príchode na miesto bitky sa tam už
nachádzala iná hliadka polície, videl ako sa na P. ul. pri Mliečnom bare bijú asi traja ľudia. Nebolo možné
ihneď zistiť kto je oznamovateľoch a kto poškodený. Na mieste bol chaos pri mliečnom bare, kde dvaja
Rómovia utiekli na druhú stranu ulice, následne sa presunuli k ďalšie potýčke späť k baru D., kde bola
opäť strkanica medzi Rómami a bielymi, snažili sa ich ukľudniť. Následne poskytovali pomoc zranenému

poškodenému. Nebola zistená totožnosť, keďže po ukončení konfliktov osoby z miesta rýchlo odišli.

12. So súhlasom procesných strán boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania.

13. Svedkyňa U. V., uviedla, že v daný deň bola s T. T. a jeho priateľmi. Počas toho ako išli po ul. M.

R. Štefánika v Hlohovci videla ako Matejovho priateľa napadli viacerí útočníci, predtým sa ešte sácali.
Matej sa za nimi rozbehol a zapojil sa do bitky. Útočníci od T. priateľa ustúpili a dvaja alebo traja zaútočili
na T.. Kopali ho, následne spadol a ďalej ho kopali. Jeden z útočníkov mal bielu mikinu. Na miesto prišlipolicajti, útočníci sa presunuli k mliečnemu baru, smerom ku kostolu. Videla aj Rómku silnejšej postavy,
ktorá stála na zábradlí a kričala vyhrážky.

14.SvedkyňaB.V.uviedla,ženebolasvedkomsamotnéhoincidentu,avšak vseptembri2017popolnoci
videla na ulici pred mliečnym barom oboch poškodených, ktorých poznala, boli dobití, jednému z nich
tiekla z nosa krv. Na druhej strane smerom od kostola si všimla skupinu Rómov, odchádzali od Mliečneho
baru, vykrikovali, boli asi piati- šiesti, bola tam aj žena.

15. Svedok Nikolas T. uviedol, že v čase spáchania skutku na mieste nebol.

16. Splnomocnenec poškodenej Sociálnej poisťovne uviedol, že poškodený si uplatňuje nárok na
náhradu škody vo výške 178,60 eur z titulu výplaty dávky nemocenského poškodenému T. T. za
obdobie od 14.10.2017 do 20.10.2017. Výplatu dávky preukázal príslušným potvrdením o výplate dávky
poškodenému.

17. Zo znaleckého posudku čísla 158/2017 vypracovaný znalcom MUDr. Mariánom Pamulom
(oboznámený prečítaním so súhlasom procesných strán) vyplýva, že:
a) Poškodený T. R. utrpel pri incidente dňa 30.09.2017 pomliaždenie mäkkých tkaní hlavy v pravej
spánkové oblasti a zlomeninu nosových kostí nosovej priehradky, s posunutím kostných úlomkov do

pravej strany. V mechanizme zranenia sa mohli uplatniť údery vedené rukou útočníka zovretou v päsť do
oblasti hlavy a tváre. Intenzita pôsobiacej sily bola slabá až stredne silná. Zranenia bolo možné spôsobiť
údermi päsťou útočníka ľavou rukou do oblasti pravých spánkov a pravou rukou do oblasti tváre a nosa.
Vznikli ľahšie zranenia bez ohrozenia životne dôležitých orgánov. Zranenia si vyžadovali liečbu približne
2 až 3 týždne, čo zodpovedá aj dobe práceneschopnosti. Poškodený bol obmedzený v bežnom spôsobe

života v oblasti fyzickej aktivity, manuálnej práce dýchania ako a v zmysle psychickej aktivity. Znalec
jednotlivé zranenia obodoval v súčte 45 bodov, čo pri hodnote bodu v čase vzniku škody na zdraví vo
výške 18,24 eur predstavuje škodu na zdraví - bolestné vo výške 820,80 €.

b) Poškodený T. T. utrpel pri incidente dňa 30.09.2017 a zranenia pomliaždeniny mäkkých tkanív tváre

s krvným výronom v záhlavovej oblasti vpravo v oblasti pravej strany tváre ušnice a dolnej pery úst
a podvrhnutie palca pravej ruky bez úrazových zmien na kostnom skelete. V mechanizme zranení sa
mohli uplatniť údery vedené rukou útočníka zovretou v päsť prípadne i nohou útočníka do oblasti hlavy
a tváre. Intenzita pôsobiacej sily bola slabá. Zranenia bolo možné spôsobiť minimálne štyrmi údermi.
Zranenie si vyžadovalo liečbu približne 3 týždne čo zodpovedá aj dobre práceneschopnosti. Poškodený

bol obmedzený v bežnosť spôsobe života v oblasti fyzickej aktivity, manuálnej práce a tiež v oblasti
psychickej aktivity, k obmedzeniam pri pohybe a chôdzi nedošlo. Znalec jednotlivé zranenia obodoval
v súčte 25 bodov, čo pri hodnote bodu v čase vzniku škody na zdraví vo výške 18,24 eur predstavuje
škodu na zdraví - bolestné vo výške 456 €.

18. Z ďalších vykonaných dôkazov vyplýva:

18.1 Z fotodokumentácie, ktorá bola spracovaná na základe videozáznamu vytvoreného kamerou
Mestskej polície v Hlohovci dňa 30.09.2017 vyplýva, že v čase od 02.26 hod. do približne 02.31 hod.
je v popise k jednotlivým záberom uvedené, že zábery číslo 8 až 10 zachytávajú slovný incident medzi

poškodeným R. a T., zábery číslo 11 až 15 zachytávajú začínajúci sa fyzický konflikt medzi obvinenými
a poškodeným, zábery číslo 16 až 22 zobrazujú samotný incident, zábery číslo 23 až 32 podľa popisu
zachytávajú aktívnu účasť obž. L. a na záberoch číslo 29 a 30 bije obž. L. poškodeného na zemi, zábery
číslo 33 až 43 zobrazujú incident na námestí svätého Michala pred T. barom.
18.2 V úradnom záznamu mestskej polície v Hlohovci zo dňa 30.09.2017 je uvedené, že o 02,26 hod

príslušník polície spozorovala bitku viacerých neznámych osôb, ktoré napádali neznámeho muža v
sprievode neznámej ženy. Tohto neznámeho muža udierali neznáme osoby zatvorenou dlaňou. Do
bitky sa pripojil ďalší neznámy muž, ktorý chránil napadnutého muža a na ktorého sa neznámi muži
následne zamerali. Tohto viacerí fyzicky napadli, následkom čoho spadol na zem. Pritom ako ležal na
zemi ho viackrát dokopali po celom tele. V tom čase na miesto smerovali hliadky mestskej polície. Bitka

sa následne premiestnila na hlavnú cestu smer I. - Nitra pred Mliečny bar. Na miesto dorazili obidve
policajné hliadky snažili sa zabrániť v bitke ale táto ďalej pokračovala, preto bola privolaná aj štátna
polícia. Poškodený R. bol ošetrený.18.3 Zo záznamu z previerok vypracovaného príslušníkom OO PZ Hlohovec vyplýva, že tento bol
členom hliadky, ktorá bola vyslaná k zásahu dňa 30.09.2017 o 02.34 hod. Na mieste sa nachádzala
Mária S. a Marek R.. Uviedla, že išla s priateľom Marekom R., nejaký Róm po nich chodil plechovku,

následne tento Róm pribehol a jej priateľa začali udierať do tváre. Za nimi išiel niekoľko metrov iný pár,
muž z tejto dvojice išiel pomáhať jej priateľovi a traja Rómovia ho mali kopať.
18.4 Z úradného záznamu z previerok o stotožnení páchateľov skutkov, ktorí vypracovali príslušníci
OO PZ Hlohovec na základe kamerových záznamov uviedli, že osoby, ktoré sa skutku mali dopustiť
stotožnili ako obžalovaných vrátane obžalovaného B. L. a ďalšiu osobu Nikolas T., ktorý ale obžalovaný

nebol. V čase skutku bol H. T. oblečený v bielej mikine s kapucňou ako hádže nejakú vec smerom na
dve osoby, ktoré sa nachádzali pri kine, v čase o 2,27 hod. pristúpili tri osoby k poškodenému R., a to
Adam T. v bielej mikine, jeho otec G. T. a ďalší nestotožnený muž. V čase o 2,27 hod stojí vedľa nich aj
J. T.. V čase o 2,28 hod. pristupuje T. T. a jeho priateľka, v čase o 2,28 hod pristupuje k poškodenému
T. R. U. N. a o niekoľko sekúnd neskôr sa zapája do bitky B. L..
18.5 Kamerový záznam zo dňa 30.09.2017 zobrazuje priestor na ul. M. R. Štefánika v Hlohovci v čase

od 02,26 hod. Na zázname zhotovenom v zhoršenej kvalite v nočných hodinách je možné identifikovať
príchod poškodeného R. s partnerkou. Nasleduje príchod ďalších mužov k dvojici z druhej strany
ulice, jeden z nich je v bielej mikine. Verbálny konflikt, ktorý po krátkom čase vyúsťuje do fyzického
konfliktu, kedy je zrejmé, že ako prvý úder smeruje od osoby, ktorá prišla z druhej strany ulice a smeruje
na poškodeného R.. Ten útok opätuje, pričom bezprostredne na to, sa do konfliktu zapájajú ďalšie

osoby, ktoré prišli z druhej strany ulice. Po približne 1,5 minúty je možné zachytiť príchod ďalšieho z
poškodených (T.), ktorý sa po veľmi krátkom čase do konfliktu zapája, pričom je tiež napádaný dvojicou
mužov. Z kamerového záznamu je možné identifikovať bitku, kedy osoby útočia v dvojiciach - trojiciach
(sú v prevahe), je zjavné že údery sú intenzívne, vzhľadom na následnú reakciou osôb na ktoré sa útočí
smerujú do časti hlavy alebo hrudníka, niektorí z útočníkov využívajú rozbeh a skok do brániacej sa

osoby.
III. Výrok o vine vo vzťahu k obžalovaným G. T. a J. T.

19. V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v
rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278

ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a
vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že tento spáchali obžalovaní G. T. a J. T..

20. Obžalovaný T. na svoju obranu uviedol, že sa voči útoku len bránil, útok vyprovokoval poškodený

R.. Necíti sa byť vinným zo spáchania skutku. C. T. uviedla, že na mieste skutku sa nachádzala, ale na
nikoho neútočila, svoju vinu poprela.

21. Prezentovaná obrana oboch obžalovaných bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom
pojednávaní, ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaných. Súd mal za preukázané, že sa podarilo

dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní preukázať spáchanie skutku, pre ktorý bola na
obžalovaných podaná obžaloba a súd mal za to, že obžalovaný G. T. a obžalovaná J. T. sa tohto skutku
dopustili.

22. Obžalovaný G. T. sa následne po začatí konfliktu aktívne zapojil do útoku voči poškodenému R.. Z

vykonaného dokazovania vyplýva, že k incidentu došlo po predchádzajúcej slovnej roztržke (z dôvodu
hádzania plechovky na poškodeného R. s partnerkou), medzi poškodeným R. a obž. H. T., do tejto
roztržky sa následne zapojil obžalovaný G. T., ktorý ako prvý udrel poškodeného R., tak ako to uvádza
svedkyňa S., ktorá obžalovaného opoznala aj na hlavnom pojednávaní. Zo skutku ho tak usvedčujú
výpovede svedkov R., T. a S., ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaný bol prítomný pri konflikte, do tohto

sa aktívne zapojil a fyzicky zaútočil na poškodených, týchto udieral. Táto skutočnosť vyplýva osobitne z
výpovede poškodeného R., ktorý označil obžalovaného ako toho, ktorý ho najskôr napadol a následne
udieral. Svedok T. označil obžalovaného ako toho, ktorému najskôr slovne dohováral, aby konflikt
ukončili, ale obžalovaný odmietol, a uviedol, že ide pomáhať synom. Rovnako aj obžalovaný N. uviedol,
že do konfliktu sa zapojil aj obžalovaný T.. V neposlednom rade súd poukazuje aj na oboznámené

kamerové záznamy, ktoré zaznamenali tú časť konfliktu, ktorý prebiehal na ul. M. R. P., pričom v tejto
časti konfliktu obžalovaný aktívne konal voči poškodeným a kamerový záznam preukazuje taký priebeh
konfliktu ako ho opísali aj poškodení a svedkovia. Rovnako tento záver vyplýva aj z úradného záznamu
príslušníka, ktorý sledoval kamerový záznam v čase skutku. Súd nemá pochybnosti, že obžalovaný G.T. sa skutku dopustil vzhľadom na to, že ho zhodne označili svedkovia a poškodení ako toho, ktorý sa
aktívne do konfliktu zapojil a opakovane fyzicky útočil a udieral poškodených. Rovnako je usvedčovaný
aj vykonanými záznamami.

23. Obžalovaná T. popierala akúkoľvek aktívnu mieru účasti na spáchaní skutku. Uviedla, že bola len
prítomná na mieste, do deja nezasahovala. Zo spáchania skutku ju ale usvedčuje výpoveď poškodených
T. a R. a svedkyne T. S. a Sáry V.. L. R. uviedol, že obžalovaná bola agresívna, fyzicky sa do konfliktu
zapojila. Aj svedkyňa V. uviedla, že žena prítomná pri konflikte stála na zábradlí a kričala vyhrážky.

Svedkyňa S. označila obžalovanú ako tú, ktorá kopala do jej priateľa - poškodeného R.. Poškodený T.
videl ako obžalovaná vyskočila a šliapala opätkom topánky do tváre poškodeného R.. V neposlednom
rade je potrebné poukázať aj na výpoveď obžalovaného L., ktorý uviedol, že videl ako obžalovaná
vyskočila do výšky. Súbor všetkých týchto dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti preukazuje, že
obžalovaná nebola na mieste konfliktu pasívna, teda len akýsi pozorovateľ, práve naopak do konfliktu
sa aktívne zapojila, po tom, ako bol poškodený R. napadnutý ostatnými obžalovanými, premožený a

spacifikovaný. Bola agresívna, vyhrážala sa a fyzicky útočila na tvár poškodeného R., teda na obzvlášť
citlivú a zraniteľnú časť tela. Poškodeného R. udierala nohou do tváre čo mohlo mať za následok
vznik zranenia na tvári a to zlomeninu nosovej prepážky. U. a smer útoku obžalovanej ako ho popísali
poškodení tomu nasvedčujú.

24. Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
vyplynulo, že objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Trestný
zákon aj vymedzuje pojem ublíženia na zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zák.). V zmysle tejto definície ublížením
na zdraví nie je každá porucha zdravia (napr. prechodné bolesti, nevoľnosť, odreniny, nepatrné ranky
a pod.), ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie

alebo liečenie a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Tak, ako to dosiaľ vykladala aj právna prax, bude treba vychádzať z toho, že sťaženie obvyklého
spôsobuživotapoškodeného,resp.pracovnejneschopnosti,musítrvaťnajmenej7dní,aleprisúčasnom
splnení všetkých ďalších kritérií. Pod pojmom „inému“ treba rozumieť individuálne určitú osobu alebo
individuálne určité osoby odlišné od páchateľa. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom sa vyžaduje

úmysel, ktorý musí zahŕňať aj to, že smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Páchateľom tohto
trestného činu môže byť ktokoľvek.

25. Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
vyplynulo,žeobjektomtohtotrestnéhočinujezáujemnaochranepokojnéhoobčianskehospolužitiapred

závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované aj
ďalšiechránenézáujmy,najmäzdravieľudí,cudzímajetok,česťadôstojnosťľudíapod.(tzv.sekundárny
objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu podľa ods. 1 spočíva v konaní páchateľa, ktoré
môže mať dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na
mieste prístupnom verejnosti. Spravidla ide o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo

uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu
osôbprítomnýchsúčasne.Výtržnosťousarozumiekonanie,ktorézávažnýmspôsobom(hrubo)narušuje
verejnýpokojaporiadokajepreňtypickýzjavneneúctivýanedisciplinovanýpostojpáchateľakzásadám
občianskeho spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické a psychické násilie, ktoré je zamerané proti osobám
alebo veciam. Miestom prístupným verejnosti sa rozumie každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh

individuálne neurčených ľudí a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo
výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa
rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti
(napr. sa nachádza za plotom, za ohradou a pod.). Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým
osobám určeným napríklad povahou ich zamestnania (továreň, stavenisko a pod.) alebo inak (zdravotné

stredisko, škola) a v určitý čas (v sezóne, počas otváracieho času a pod.). Subjektom tohto trestného
činu môže byť ktokoľvek. Z hľadiska zavinenia ide o úmyselný trestný čin.

26. Podľa § 20 Tr. zák. ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

27. Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaní G. T. a J. T. spoločným
konaním (spolu s ďalšími obžalovanými H. T. a U. N., ktorí sa ku skutku priznali) inému úmyselne ublížilina zdraví a dopustili sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného, a
preto ich súd uznal vinnými zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k
§ 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.

zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkových podstát týchto dvoch trestných činov.

28. Obžalovaní konali v prípade prečinu výtržníctva vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/
Tr. zák., t.j. chceli spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo najmä
z výpovedí poškodených i svedkov (vyhrážanie, fyzický útok z dôvodu slovného konfliktu, opakovaný

útok, dĺžka konfliktu v trvaní niekoľko minút), ako aj z iných dôkazov, ktorým sa súd venoval vyššie. V
tomto smere obžalovaného G. T. nemôže zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti ani, podľa jeho názoru,
to, že konflikt nevyvolal. Jeho správanie sa vymykalo zásadám občianskeho spolužitia. Pokiaľ ide o
prečin ublíženia na zdraví, v jeho prípade obaja obžalovaní, ktorí vinu popierali, podľa názoru súdu
konali iba vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zák., t.j. vedeli, že svojím konaním môžu
porušenie záujmu chráneného Tr. zák. spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení.

Súd vychádzal z toho, že priamy úmysel nebolo možné z vykonaného dokazovania bezpochyby odvodiť.
Nepriamy úmysel obžalovaných je preukázaný tým, že si boli vedomí svojej početnej prevahy oproti
poškodeným,atýmpádommuselibyťuzrozumeníajstým,žeimmôžusvojímkonanímublížiťnazdraví.

29. Na strane obžalovaných neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§

22 a § 23 Tr. zák.). V kontexte hore uvedeného taktiež nebolo možné aplikovať na predmetný prípad
tzv. materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Tr. zák.), nakoľko závažnosť spáchaných prečinov nepovažoval súd
za nepatrnú.

IV. Výroky o trestoch

A/ Obžalovaní G. T., H. T., J. T.
30. V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené tieto listinné dôkazy:
odpis z registra trestov a výpis z registra priestupkov obžalovaných a v prípade obžalovaného H. T. aj
oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Nitra. sp. zn. XT/XX/XXXX.

31. Obžalovaný G. T. má v odpise z registra trestov sedem záznamov. Všetky záznamy sú zahladené.
V minulosti bol uznaný za vinného prevažne z majetkovej trestnej činnosti s prevahou krádeží, za čo
mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody kratšieho trvania. Naposledy bol uznaný za
vinného z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.
zn. 7T/26/2014 mu bol uložený peňažný trest. Z priestupkového registra vyplýva, že menovaný má

13 záznamov. Prevažovali priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorých sa
dopustil porušením pravidiel cestnej premávky, nerešpektovaním najvyššej povolenej rýchlosti jazdy,
respektíve použitia technicky nespôsobilého vozidla na jazdu a priestupky súvisiace s ochranou
verejného zdravia.

32. Obžalovaná T. má síce jeden záznam v registri trestov. Na tento záznam súd neprihliadal nakoľko
bola v uvedenej inej veci odsúdená až po spáchaní skutku. Nemá záznam v registri priestupkov.

33. Obžalovaný H. T. má v registri trestov jeden záznam, a to odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 4T/67/2018 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák spolupáchateľstvom,

právoplatný dňa 14.08.2018. Skutok, ktorým bol uznaný za vinného uvedeným rozsudkom spáchal
dňa 19.05.2018 a trestný rozkaz mu bol doručený dňa 03.08.2018 2018. Uvedené odsúdenie nie je
zahladené. Rozhodovanie súdu o zahladení odsúdenia je podmienené žiadosťou odsúdeného, osôb,
ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie alebo návrhom záujmového združenia občanov
(§ 469 Tr. por.). Tým, je jednoznačne dané, že súd nerozhoduje z úradnej povinnosti (ex officio). Ak

odsúdený túto možnosť nevyužije, jeho odsúdenie je v registri trestov naďalej vykazované so všetkými
s tým spojenými právnymi (i morálnymi) dôsledkami ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2013,
sp. zn. 2 Tdo 40/2013, R 89/2014). Skutok ktorým bol uznaný za vinného v tomto konaní spáchal
dňa 30.09.2017. V jeho prípade súd ukladal v zmysle § 42 ods. 1 v spojení s § 41 ods. 1 Trestného
zákona súhrnný trest, nakoľko oboch skutkov sa dopustil vo viacčinnom súbehu, pritom za skutok zo

dňa 19.05.2018 bol odsúdený trestným rozkazom zo dňa 12.07.2018, právoplatným dňa 14.08.2018,
teda až po tom, čo sa dopustil skutku, z ktorého bol uznaný za vinného v tomto konaní. Obžalovaný
H. T. má tri záznamy v registri priestupkov. Dňa 22. 08. 2018 sa dopustil priestupku proti občianskemuspolunažívaniutým,žefyzickynapadolinéhoaspôsobilmuľahkézraneniaadňa 19.12.2018a5.3.2019
sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

34. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby
obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;

trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Prihliadal
tiež na to, akou mierou konanie každého z obžalovaných prispelo k spáchaniu trestného činu.

35. Súd v prípade obžalovaného G. T. s prihliadnutím k tomu, že u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť ale zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov) podľa

§ 37 písm. m) Trestného zákona - bol už v minulosti odsúdený, dospel k záveru, že mu je potrebné
uložiť trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov (t.j. na spodnej hranici trestnej sadzby trestného
činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby
z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností, keď trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Tr.
zák. v sadzbe od 16 mesiacov do 3 rokov) s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní

2 (dva) roky. Tento trest súd tiež obžalovanému uložil ako úhrnný podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. pri splnení
zákonných podmienok uvedených v tomto ustanovení.

36. Súd v prípade obžalovanej J. T. s prihliadnutím k tomu, že u nej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr. zák- viedla pred spáchaním skutku riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchala viac trestných činov, dospel k záveru, že je jej potrebné uložiť
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov (keď trest mohol súd ukladať vzhľadom na zhodný pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v sadzbe od 6 mesiacov do 3 rokov) s jeho podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Tento trest súd tiež obžalovanej uložil ako úhrnný podľa §
41 ods. 1 Tr. zák. pri splnení zákonných podmienok uvedených v tomto ustanovení.

37. Súd v prípade obžalovaného H. T. prihliadol na to, že u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Tr. zák- priznanie a oľutovanie skutku a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov. Súd pri výmere trestu zohľadnil pomery a osobnosť
obžalovaného a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti (prečin) ale zároveň zohľadnil aj okolnosť

priznania sa obžalovaného ku skutku. Súd ukladal súhrnný trest (podľa § 42 ods. 1 a § 41 ods. 1 Tr. zák.)
podľa trestnej sadzby v rozpätí od 6 mesiacov do 3 rokov bez jej úpravy, vzhľadom na rovnaký pomer
prevažujúcich a poľahčujúcich okolností. Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine,
súd ukladal trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby pri použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.
zák. analogicky a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným

odkladom na 2 roky. Tento trest súd obžalovanému uložil ako súhrnný podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. pri
splnení zákonných podmienok uvedených v tomto ustanovení, vzhľadom na existenciu viacčinného
súbehu s trestnou činnosťou, za ktorú bol už právoplatne odsúdený, tak ako na to súd poukázal vyššie,
pri súčasnom zrušení výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/67/2018 a výrokov
na ne nadväzujúcich.

38. Súd dospel k záveru, že účel trestu u všetkých troch obžalovaných, ktorým uložil podmienečné
tresty odňatia slobody bude naplnený práve takýmto podmienečným trestom odňatia slobody, ktorý ich
bude viesť pod hrozbou výkonu trestu k vedeniu riadneho života, bez páchania ďalšej trestnej činnosti,
najmä násilného charakteru, pričom v opačnom prípade dôjde k výkonu podmienečne odloženého

výkonu trestu odňatia slobody. Je nepochybne v záujme ochrany spoločnosti, resp. všetkých ľudí, aby
nedochádzalo ku konaniam obdobným ako v predmetnej trestnej veci, o to viac, ak ide o konanie
koordinované z pohľadu viacerých páchateľov. Takto uložené tresty obžalovaným podľa názoru súdu
istotne splnia svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák.

39. Súd nezistil splnenie podmienok na uloženie v sekundárneho trestu či ochranného opatrenia obom
obžalovaným, pričom nezistil ani dôvody na to, aby im mimoriadne znížil trest (§ 39 ods. 1 Tr. zák.)
a na takéto (z pohľadu tohto zákonného ustanovenia) relevantné dôvody tiež nepoukázali v priebehu
doterajšieho konania ani sami obžalovaní.B/ Obžalovaný U. N.

40. Vo vzťahu k rozhodovaniu o treste obžalovaného súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu
listín: odpis z registra trestov a výpis z registra priestupkov a oboznámení podstatného obsahu spisu
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/19/2017.

41. Obžalovaný má v registri trestov dva záznamy, z toho jedno odsúdenie (trestný rozkaz Okresného

súdu Trnava, sp. zn. 0T/57/2019) časovo nasleduje až po skutku, z ktorého bol uznaný vinným v tomto
konaní.

42. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/19/2017 bol uznaný za vinného zo zločinu krádeže.
Skutok (právne kvalifikovaný podľa § 212 ods. 1,3,4 Trestného zákona) , ktorým bol uznaný za vinného
uvedeným rozsudkom spáchal dňa 14.03.2016 a rozsudok v danej veci bol vyhlásený dňa 27.11.2018.

Bolmuuloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní18mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobu
2 roky. Výkon trestu mu bol nariadený. Skutok ktorým bol uznaný za vinného v tomto konaní spáchal dňa
30.09.2017. Oboch skutkov sa dopustil vo viacčinnom súbehu, pritom za prvý skutok bol odsúdený dňa,
teda až po tom, čo sa dopustil skutku, z ktorého bol uznaný za vinného v tomto konaní. Obžalovaný má v
registri priestupkov 8 záznamov. Dňa 03.03.2019 sa dopustil priestupku proti majetku tým, že úmyselne

spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením cudzej veci, dňa 04.01.2020 a 04.03.2020 sa dopustil
priestupkov proti majetku drobnou krádežou, dňa 03.09.2021 a 01.09.2023 sa dopustil priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu ublížením na zdraví inej osobe tým ,že ju napadol. Ďalšie záznamy sa
týkajú priestupkov spáchaných obžalovaným na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na
úseku ochrany verejného zdravia nerešpektovaním výzvy štátneho orgánu.

43. Súd v prípade obžalovaného zistil, že vzhľadom k jeho postoju v predmetnej trestnej veci (priznal sa
k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval, ako aj vyhlásil na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré jeho vyhlásenie súd
prijal), ako aj v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 6T/19/2017, v ktorej bol

spáchaný skutok v súbehu so skutkom v predmetnej trestnej veci, kde sa rovnako priznal k spáchaniu
trestného činu a tento oľutoval, teda prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 Tr.
zák., a s prihliadnutím k tomu, že by aj mohol zohľadniť v jeho prípade priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. h/ Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov, bolo aj tak možné postupovať podľa § 44 Tr.
zák., teda upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zák., pretože na ochranu spoločnosti a

nápravu obžalovaného je dostatočný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon bol
obžalovanému nariadený.

44. K tomu je potrebné dodať, že v prípade ukladania súhrnného trestu by bol trest odňatia slobody
(iný druh súhrnného trestu by súd uložiť nemohol) ukladaný v sadzbe až do 5 rokov, minimálne však

vo výmere 18 mesiacov (s poukazom na prípadné použitie ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods.
1 Tr. zák. pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu), a
pri zohľadnení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. (ktorá mu bola zohľadnená taktiež
rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/19/2017) a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.
zák., a to podľa trestnej sadzby trestného činu najprísnejšieho, t.j. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. Súd mal

za to, že postoj obžalovaného, ako aj iné hore uvedené skutočnosti, boli dostatočné pre úvahu súdu
o tom, že obžalovanému nebolo potrebné ukladať prísnejší trest, než ktorý mu bol uložený v inej jeho
trestnej veci, ktorý podľa názoru súdu istotne splní svoj účel v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Súd nezistil
splnenie podmienok na prípadné uloženie ochranného opatrenia.

V. Výroky o náhrade škody
45. S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nároky na náhradu škody v predmetnej veci riadne a včas uplatnili viaceré oprávnené osoby a to:
T. R., vo výške 1500 €, T. T. vo výške 1000 € a Sociálna poisťovňa, so sídlom X., ul. XX. augusta X a XX,
vo výške 178,60 €. Ak ide o nároky U. poisťovne, z dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní

nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti jej uplatneného nároku a výške nároku, keď tento
nárok vyplýval z titulu vyplatených nemocenských dávok poškodenému Mesárošovi. Nárok vznikol
v príčinnej súvislosti s trestným činom, ktorý spáchali obžalovaní. L. súd uplatnený nárok Sociálnejpoisťovne priznal v plnom rozsahu podľa § 287 ods. 1 Tr. por. s tým, že obžalovaným uložil povinnosť
nahradiť škodu spoločne a nerozdielne.

46. V prípade poškodených T. R. a T. T., nebolo po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní
podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody v celej nimi požadovanej výške. Obaja poškodení
uplatnili nárok za škodu na zdraví to bolestné. Z vykonaného dokazovania - oboznámením záverov
znaleckého posudku vypracovaného znalcom T.. L. k rozsahu zranení, spôsobu ich vzniku a bodovému
hodnoteniu zranení vyplýva, že poškodeným R. a T. v príčinnej súvislosti so skutkom vznikla škoda na

zdraví. Obaja poškodení síce riadne a včas uplatnili svoje nároky ale vo výške 1.500 eur resp. 1.000
eur, teda nad rozsah, v akej bola výška škody preukázaná. Súd im preto priznal nároky vyplývajúce z
výsledkovznaleckéhodokazovania,keďbolinaplnenévšetkyzákonnéznaky,tedavznikškodynazdraví
v príčinnej súvislosti so spáchaným trestným činom, a to poškodenému R. nárok na náhradu škody vo
výške 820,90 eur (vyčíslený ako násobok bodového ohodnotenia škody na zdraví v počte bodov 45 a
hodnote jedného bodu vo výške 18,24 eur) a poškodenému T. nárok na náhradu škody vo výške 456

eur (vyčíslený ako násobok bodového ohodnotenia škody na zdraví v počte bodov 25 a hodnote jedného
bodu vo výške 18,24 eur). Obžalovaní, ktorí boli uznaní za vinných sú povinní nahradiť uvedenú škodu
obom poškodeným solidárne. Objektívne nebolo zistiteľná nimi uplatnená škoda presahujúca výška
priznaného nároku, keď poškodení nepredložili žiadne doklady, resp. nepoukázali na žiadny listinný
dôkaz, ktorý by bol obsahom spisu, , pričom ďalšie dokazovanie o tomto nároku by len presiahlo potreby

trestného stíhania a predĺžilo by ho. Preto boli so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkázaní na civilný proces.

VI. Výrok o oslobodení obžalovaného B. L.

47. Súd po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, ktoré boli získané
zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré bolo založené na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s
konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie relevantné dôkazy,
dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že stíhaný skutok

spáchal skutočne obžalovaný L..

48. Súd má pochybnosti o účasti obžalovaného B. L. na spáchaní skutku. Obžalovaný nepoprel
prítomnosť na mieste skutku, ani to, že do konfliktu zasiahol. Uviedol ale, že udrel poškodeného T.
z dôvodu, že bránil obž. G. Mihóka. Žiadny z obžalovaných menovaného neoznačil ako aktívneho

útočníka alebo ako toho kto by poškodeným spôsobil ujmu na zdraví. Obžalovaní, ktorí popisovali
účasť obžalovaného L. uviedli, že tento sa do konfliktu aktívne nezapájal, práve naopak snažil sa tzv.
rozbraňovať do konfliktu zapojené osoby.

49. Výpoveď obžalovaných, ktorí popisovali účasť obž. Polakoviča na skutku nebola žiadnym spôsobom

vyvrátené inými vykonanými dôkazmi. Poškodený R. síce vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že bol tam prítomný aj obžalovaný, samostatne táto skutočnosť sporná nebola, keď ju nepopieral.
Žiadny zo svedkov alebo poškodených neuvádzali, že by obžalovaný aktívne útočil alebo napádal
poškodených alebo poškodeným spôsobil zranenia v príčinnej súvislosti s útokom. Pritom svedecká
výpoveď spoluobžalovaných má vzhľadom na voľné hodnotenie dôkazov rovnakú výpovednú hodnotu

ako výpoveď svedka. Súd nezistil takú okolnosť, ktorá by výpoveď spoluobžalovaných vo vzťahu k
obžalovanému L. spochybňovala alebo bola inak nevierohodná.

50. Súd oboznamoval aj kamerové záznamy. Vzhľadom na čas zhotovenia v nočných hodinách ako
aj kvalitu samotného záznamu, miesta z ktorého bol záznam zhotovený, nie je možné jednoznačne

rozoznať a identifikovať totožnosť osôb, ktoré sa na útoku zúčastnili, a teda ani priamou verifikáciou
identifikovať či obžalovaný B. L. sa dopustil skutku, z ktorého je obžalovaný. Zo záznamu je zrejmé,
že do konfliktu boli zapojené viaceré osoby a vzhľadom na ich početnosť aj také osoby, ktoré neboli
obžalované. Je tiež možné identifikovať niektorých útočníkov a poškodených, nakoľko dejový priebeh
konfliktu na zázname korešponduje s výpoveďami svedkov a poškodených a oboznámenými listinami.

Rovnako je možné identifikovať aj niektorých z obžalovaných, napríklad H. T., ktorý mal oblečenú bielu
mikinu. Identifikovať obžalovaného L. zo záznamu možné ale nie je, nakoľko zo žiadnej z výpovedí
svedkov, poškodených alebo obžalovaných nevyplýva, aká bola jeho prípadná miera účasti na konflikte,teda či do konfliktu zasiahol spôsobom ako je mu to kladené za vinu alebo len spôsobom, ktorý on sám
nepopiera, a ktorý je podporený aj výpoveďou spoluobžalovaných.

51. Pokiaľ aj príslušník policajného zboru, ktorý analyzoval kamerové záznamy konštatoval, že v
niektorých frekvenciách je zaznamenaná prítomnosť obž. L. a jeho aktívna účasť na konflikte spojenej
s útokom na poškodených, súd konštatuje, že zo žiadneho iného dôkazu t. j. zo svedeckej výpovede
poškodených, svedkov alebo výpoveďou iných spoluobžalovaných nebolo takéto konanie obžalovaného
L. preukázané. Príslušník policajného zboru síce označil osobu v červených nohaviciach a v bielom

tričku ako obžalovaného L., ale dôkazy, na základe čoho by si súd mal osvojiť takýto záver opoznania
konkrétnej osoby, teda ktoré konkrétne markanty umožnili identifikovať obž. L., súd k dispozícii nemal .
Je potrebné zdôrazniť, že na mieste incidentu sa pohyboval väčší počet osôb, prevyšujúci počet
obžalovaných a nie preto možné jednoznačne konštatovať, bez existencie iného priameho dôkazu alebo
bez neprerušenej reťaze súboru nepriamych dôkazov, že práve obžalovaný B. L. sa dopustil skutku,
ktorý mu je kladený za vinu. Súd len poukazuje na to, že výsluch príslušníka, ktorý vykonával analýzu

kamerových záznamov, navrhnutý nebol, kamerové záznamy neboli prehraté v prítomnosti svedkov,
ktorí konflikt vnímali, prípadne ním boli zasiahnutí, absentovala rekognícia prípadných aktívnych
útočníkov konfliktu bezprostredne po konflikte. Obž. L. nebol svedkami alebo poškodenými opoznaný
ako osoba, ktorá by sa aktívne do konfliktu zapojila.

52. Na preukázanie viny obžalovaného by mal súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú,
ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného

stíhania.

53. V predmetnej veci neexistoval žiaden priamy a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bol
vykonaný na hlavnom pojednávaní a ktorý by bez najmenších pochybností dokazoval, že skutok
spáchal práve obžalovaný. Obžalovaný v podstate nebol pristihnutý pri páchaní trestnej činnosti a

žiaden priamy dôkaz nepotvrdzuje to, že skutok spáchal. V neprospech obžalovaného svedčí len tá
skutočnosť, že bol na mieste činu, čo sám priznával, a pri obrane obžalovaného G. T. udrel jedného
z poškodených, viac podľa vlastného tvrdenia v útoku nepokračoval. Opak mu preukázaný nebol. Z
výpovede svedkov - poškodených a svedkýň nebolo konštatované že obžalovaného spoznali, keď vo
svojich výpovediach žiadny zo svedkov obžalovaného neoznačil ako útočníka, ktorý by sa aktívne

zúčastnil na útoku voči niektorému z poškodených. Z oboznámených kamerových záznamov je zrejmé,
že na bitke sa podieľali aj ďalšie osoby, (ich počet je vyšší ako počet obžalovaných) ale obžalovaný
L. nebol svedkami stotožnený na kamerových záznamoch s osobami útočníkov, ktorí sa aktívne
podieľali na fyzickej potýčke voči poškodeným na ul. M. R. P. alebo následne pred Mliečnym barom pri
kostole sv. Michala. Súd je toho názoru, že záver o aktívnej účasti obžalovaného na páchaní skutku

spáchania skutku by mal byť podporený aj ďalšími dôkazmi, ktoré by vylúčili jeho možnú zameniteľnosť
s inou osobou. Keďže súd je oprávnený a zároveň povinný prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané, nebolo možné bez najmenších pochybností preukázať obžalovanému
aj spáchanie tohto skutku. Na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný priamy dôkaz svedčiaci o vine
obžalovaného zo spáchania tohto skutku. Je potrebné poznamenať, že v trestnom konaní je nositeľom

obžalobyprokurátor,ktorýmápreukazovaťvinuobžalovanéhoaktorývpredmetnejvecinepredložilsúdu
také presvedčivé, nespochybniteľné a zákonné dôkazy, ktoré by súd viedli k záveru o vine obžalovaného
bez najmenších pochybností. Inak povedané prokurátor v predmetnej trestnej veci neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k obžalovanému Polakovičovi.

54.Vsúvislostisužnaznačenou„dôkaznounúdzou“,ktorásavyskytlavposudzovanomprípade,jepreto
potrebné poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech
obžalovaného, použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní
o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré
môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na

objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Toto pravidlo znamená, že ak
sa v dôkaznom konaní nedosiahne praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t.j. ak
sú prítomné v danom kontexte dôvodné pochybnosti, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho
dôkazu, je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného, pretože trestné konanie vyžaduje ten najvyššímožný stupeň istoty, ktorý možno od ľudského poznania požadovať, aspoň na úrovni „preukázania
mimo akejkoľvek rozumnej pochybnosti“ (porov. § 2 ods. 2 a 5 trestného poriadku). Keďže súd nezískal
vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného za stíhaný skutok uvedený v obžalobe prokurátora, spod

obžaloby ho oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

55. Za tohto procesného stavu a dôkaznej situácie bolo preto potrebné obžalovaného Polakoviča
oslobodiť spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto
rozsudku.

56. Rozsudok bol prijatý jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.