Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200189
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5021200189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., so sídlom Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie,
IČO: 36 375 616, právne zastúpený: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 30,
040 01 Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100250207/2021 zo dňa 12.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu v zmysle
ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu na
zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej

ako „DPH“) vrátane oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2018. Daňová kontrola bola začatá dňa 18.12.2018 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.
102266516/2018 zo dňa 16.11.2018. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.
102686662/2019 zo dňa 20.11.2019 (ďalej ako „Protokol“), ktorý bol spolu s Výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v Protokole doručený žalobcovi dňa 09.12.2019, kedy bola daňová kontrola
ukončená.Žalobcadňa30.12.2019správcovidanedoručilvyjadreniekzisteniamuvedenýmvProtokole.
K prerokovaniu pripomienok k Protokolu na ústnom pojednávaní dňa 20.02.2020 nedošlo z dôvodu,

že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca sa nedostavili na ústne pojednávanie dňa 20.02.2020.
Uvedené vyplýva z Úradného záznamu č. 100487037/2020 zo dňa 21.02.2020.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100676037/2020 zo dňa 12.03.2020 (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil daňovému subjektu –
žalobcovi rozdiel dane v sume 109.655,40 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2018. Správca dane z účtovných a daňových dokladov predložených daňovým subjektom ku daňovej

kontrole, z predložených dodávateľských faktúr a kontrolného výkazu DPH zistil, že daňový subjekt L
Racing s.r.o. si v preverovanom období júl 2018 uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 ods. l a 2 zákona
o DPH na r. 23 daňového priznania - od tuzemských platiteľov v celkovej sume 120 407,25 Eur. Z
toho si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených na meno dodávateľa Focus JPs.r.o. v sume 109 655,40 Eur. Základ dane uvedený na predmetných faktúrach od dodávateľa Focus
JP s.r.o. predstavuje sumu 548 277,00 eur, DPH 109 655,40 Eur, celková fakturovaná čiastka spolu
s DPH predstavuje sumu 657 932,40 Eur. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Focus JP s.r.o. mala

byť v preverovanom zdaňovacom období výhradným dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu
L Racing s.r.o. Ide o 29 faktúr vystavených na meno dodávateľa Focus JP s.r.o., ktoré sú konkretizované
na stranách 10 až 12 prvostupňového rozhodnutia.

3. Na základe svojich zistení mal správca dane za to, že personálne a majetkovo prepojené spoločnosti

L Racing s.r.o. a L sport s.r.o., ktoré na výkon svojej činnosti mali materiálne vybavenie (prevádzkové
priestory, pretekárske aj sprievodné vozidlá, techniku - či už vo vlastníctve alebo v prenájme), ale aj
personálne vybavenie (zamestnancov - manažment, mechanikov) si znižovali svoje daňové povinnosti
prostredníctvom spoločnosti Focus JP s.r.o. Správca dane mal tiež za preukázané, že daňový subjekt
L Racing s.r.o., spoločnosť L Sport s.r.o. a spoločnosť Focus JP s.r.o. nie sú nezávisle konajúce
spoločnosti, ale sú to spoločnosti personálne prepojené a konajúce v zhode. Spoločnosť Focus JP

s.r.o. bola umelo vsunutá medzi tieto personálne a majetkovo prepojené spoločnosti. Za účelom
zníženia daňovej povinnosti u spoločnosti Focus JP s.r.o. bol vytvorený fiktívny reťazec dodávateľov
a subdodávateľov bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia. Dôkazom sú zistenia týkajúce sa
spoločností Focus JP s.r.o., TUCSON s.r.o. a Free Spot Connection s.r.o. a údaje deklarované
v podaných kontrolných výkazoch DPH za preverované zdaňovacie obdobie. Neboli zistené žiadne

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že spoločnosti v reťazci firiem reálne medzi sebou obchodovali
a podieľali sa na dodaní tovarov a služieb pre konečného odberateľa L Racing s.r.o.

4. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly DPH, vykonanej u daňového subjektu L Racing s.r.o.
za zdaňovacie obdobie máj 2018 a z informačného systému finančnej správy správca dane zistil,

že subdodávateľské spoločnosti Focus JP s.r.o., TUCSON s.r.o. a Free Spot Connection s.r.o. sú
nekontaktné spoločnosti, na adrese sídla nepreberajú zásielky, nespolupracujú so správcom dane, za
preverované zdaňovacie obdobia boli podané daňové priznania s takmer rovnaným vstupom ako aj
výstupom DPH, daňové subjekty deklarovali nízke daňové povinnosti. Spoločnostiam Focus JP s.r.o.,
Free Spot Connection s.r.o. bola zrušená registrácia DPH z úradnej moci. Daňovým subjektom L Racing

s.r.o. neboli označené žiadne konkrétne osoby, ktoré by sa na dodaní služieb deklarovaných vyššie
uvedenými faktúrami podieľali, t. j. ktorí by reálne uvedené služby vykonávali.

5. Správca dane mal za to, že daňový subjekt L Racing s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že spoločnosť Focus JP s.r.o. dodala daňovému subjektu L Racing s.r.o. dodávky služieb, fakturované

na faktúrach č. 10180253 až 10180281. Označené faktúry, vystavené spoločnosťou Focus JP s.r.o.
pre daňový subjekt L Racing s.r.o nemajú reálne ekonomické opodstatnenie, dodávky služieb na nich
uvedené reálne dodané neboli a predmetné faktúry mali slúžiť na zníženie vlastnej daňovej povinnosti
DPH daňového subjektu L Racing s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2018. Správca dane
mal za preukázané, že spoločnosti Focus JP s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. l a

2 zákona o DPH ani povinnosť odvodu DPH uvedená na faktúrach č. 10180253 až 10180281 v zmysle
ustanovení § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale povinnosť odvodu má v súlade s ustanovením § 69 ods.
5 zákona o DPH. Kontrolovanému daňovému subjektu L Racing s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie
dane podľa § 49 ods. l a 2 zákona o DPH.

6. Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že zo strany kontrolovaného
daňového subjektu L Racing s.r.o. nebolo preukázané, že spoločnosť Focus JP s.r.o. uskutočnila
zdaniteľné plnenia v zmysle vystavených faktúr za zdaňovacie obdobie júl 2018, t. j. nebolo preukázané
splneniezákladnejhmotnoprávnejpodmienkydefinovanejv§49ods.1zákonaoDPH,ktoréoprávňovali
platiteľa dane uplatniť si nárok na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení od dodávateľa Focus

JP s.r.o. Daňový subjekt L Racing s.r.o. neoznačil žiadne subjekty, (firmy), príp. osoby, ktoré by sa
na dodaní služieb podieľali, daňový subjekt neuviedol meno ani jednej konkrétnej osoby, ktorá by sa
akýmkoľvek spôsobom podieľala na dodaní služieb pre daňový subjekt L Racing s.r.o., či už sa jednalo o
práce vykonávané v prevádzkových priestoroch spoločnosti L sport s.r.o. alebo na samotných pretekoch,
kde by zabezpečovali faktúrami deklarované služby, napr. catering, doprava, logistická príprava a iné.

7. Správca dane neposudzoval len prijaté a uskutočnené plnenia, ktoré deklaroval daňový subjekt L
Racing s.r.o., ale skúmal zdaniteľné obchody u personálne prepojených spoločností L Racing s.r.o.
a L sport s.r.o. v záujme posúdenia zdaniteľných obchodov z pohľadu zachovania základnej zásadydane z pridanej hodnoty, zásady neutrality. Správca dane na podporu svojich tvrdení o neuskutočnení
dodávok tovarov a služieb, deklarovaných dodávateľskými faktúrami od Spoločnosti Focus JP s.r.o. pre
L Racing s.r.o. tiež preveroval spoločnosti Focus JP s.r.o., TUCSON s.r.o. a Free Spot Connection s.r.o.,

vystupujúce
v umelo vytvorenom reťazci nekontaktných firiem, vzájomne si vystavujúce faktúry, ktoré reálne
nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť, uvedenú v kontrolných výkazoch DPH. Vykonaným
dokazovaním správcu dane bolo preukázané, že podmienky stanovené zákonom o DPH boli dodržané
len formálne. Správca dane uviedol, že z judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH

musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada prikazuje správcovi dane
neprihliadaťksimulovanýmprávnymúkonom,keďsatietoreálneneuskutočnilianinenaplniliazastierajú
úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna
stránka predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované
na faktúre, boli aj skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Dôvodom neodpočítania dane
bola skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal, že služby deklarované faktúrami č. 10180253 až

10180281 boli dodané spoločnosťou Focus JP s.r.o. a že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť.
Takisto daňový subjekt, aj napriek výzve správcu dane na predloženie dôkazov, nepredložil správcovi
dane žiadne relevantné dôkazy ani doklady, ktoré by preukazovali, že služby boli dodané spoločnosťou
Focus JP s.r.o. Ani na jednej z predmetných faktúr č. 10180253 až 10180281, vystavených na meno
spoločnosti Focus JP s.r.o., z ktorých si daňový subjekt L Racing s.r.o. uplatnil odpočítanie dane, nie je

bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej služby a množstvo a druh dodaného tovaru, žiadna z
predložených faktúr neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom dodaných služieb, dodací list, objednávku a
pod. Správcovi dane neboli predložené žiadne súpisy vykonaných prác, objednávky, resp. iný dokument,
potvrdzujúci dodanie služieb, deklarovaných predmetnými faktúrami. Dôvodom nepriznania nároku na
odpočítanie dane je teda jednoznačne skutočnosť, že daňový subjekt L Racing s.r.o. neuniesol dôkazné

bremeno, nepredložil žiadne doklady ani dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie služieb, uvedených na
predmetných faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2018.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného

8. O včas podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100250207/2021 zo dňa
12.02.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie majúc
za to, že prijatý záver správcu dane vychádza z objektívne zisteného skutkového stavu, pričom
odôvodnenierozhodnutiajepodloženépostačujúcimidôkazmioporušenícitovanýchustanovenízákona
o DPH a Daňového poriadku.

9. Podľa žalovaného námietka žalobcu, že zamestnanci správcu dane, ktorí vykonávali daňovú kontrolu
za zdaňovacie obdobie júl 2018 mu nepredložili poverenie na jej vykonanie, z čoho možno vyvodiť
záver,žeakzamestnanecsprávcudanedaňovémusubjektunepredložípoverenienavykonaniedaňovej
kontroly, koná nielen v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku a nemusí

umožniť vykonanie daňovej kontroly, resp. nemusí poskytnúť potrebnú súčinnosť, bola nedôvodná,
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia nijak nepreukázal a nepredložil ani žiadny dôkaz
o takomto konaní správcu dane. Nebolo preukázané, že žalobca požiadal zamestnanca správcu o
predloženie písomného poverenia na výkon daňovej kontroly a tento jeho právo (na predloženie
písomného poverenia na výkon daňovej kontroly) ignoroval alebo odmietol sa ním preukázať.

10. Rovnako žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že v písomnom vyjadrení k
protokolu z daňovej kontroly nemohol sám navrhnúť deň prerokovania pripomienok, a že navrhnutý
deň prerokovania pripomienok určený správcom dane považoval za účelový. Z predloženého spisu
bolo zistené, že žalobca v stanovenej lehote dňa 30.12.2019 podal písomné Vyjadrenie k zisteniam

uvedeným v Protokole z daňovej kontroly č. 102686662/2019 zo dňa 21.11.2019, a pretože vo vyjadrení
k protokolu ani následne osobne do zápisnice u správcu dane odvolávajúci nenavrhol deň prerokovania
pripomienok, správca dane ho telefonicky kontaktoval a dohodol s ním, že dňa 20.02.2020 bude
prerokovanie pripomienok, o čom správca dane spísal Úradný záznam č. 100274597/2020 zo dňa
27.01.2020. Následne na základe telefonického hovoru zaslal žalobcovi list č. 100276594/2020 zo

dňa 27.01.2020, v ktorom opätovne potvrdil termín prerokovania pripomienok na deň 20.02.2020,
voči ktorému sa žalobca nevyjadril. Skutočnosť, že dňa 20.02.2020 o 10:22 hod v deň prerokovania
pripomienok sa telefonicky z čísla tel. XXXX XXX XXX kontaktovala na správcu dane osoba, ktorá sa
predstavila ako A. B. C. a oznámila správcovi dane, že je splnomocnená daňovým subjektom L Racings.r.o. na jednotlivý úkon - prerokovanie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018, a že z osobných dôvodov sa nemôže zúčastniť na predmetnom
ústnom pojednávaní, pričom požadovala zmenu termínu už dohodnutého pojednávania, správca

dane nemohol akceptovať. Správca dane poukázal na skutočnosť, že k zastupovaniu na uvedenom
pojednávaní žalobcu uvedenou osobou nebolo Daňovému úradu doručené žiadne splnomocnenie, a
teda pre nesplnenie oznamovacej podmienky uvedená osoba nemohla za žalobcu ani konať. Uvedený
postup správcu dane považoval žalovaný za oprávnený a vykonaný v súlade s § 9 ods. 4 Daňového
poriadku.

11. Žalovaný v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa svedka A. D. poukázal na ústne
pojednávanie so svedkom A. D. uskutočnené dňa 21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka
Rožňava, kde sa svedok aj žalobca na ústne pojednávanie dostavili. Svedok však do Zápisnice o
ústnom pojednávaní č. 101526621/2019 zo dňa 21.06.2019 odmietol u miestne príslušného správcu
dane vypovedať a žiadal, aby bol vypočutý len zamestnancami správcu dane vykonávajúcimi daňovú

kontrolu za preverované zdaňovacie obdobie máj 2018, jún 2018, júl 2018. Odmietnutie zdôvodnil
tým, že v minulosti sa stretol pri výsluchu s nedorozumeniami vyplývajúcimi z nejasne položených
otázok. Svedok pri podpise zápisnice nenamietal jej znenie a rovnako ani prítomný zástupca daňového
subjektu L Racing s.r.o., A. E. na ústnom pojednávaní k objasneniu deklarovaných obchodov nevyužil
svoje právo v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku a nekládol svedkovi žiadne otázky, čím

mohol „nejasné otázky“ správcu dane pre svedka namietať resp. doplniť, a tým objasniť konkrétne
činnosti z deklarovaných plnení fakturovaných spoločnosťou Focus JP s.r.o. Podľa žalovaného konanie
menovaného svedka detailne opísané v prvostupňovom rozhodnutí oprávnene vzbudzuje pochybnosti
o účelovom konaní svedka vyhýbať sa výpovedi k preverovaným plneniam. Podľa žalovaného preto
správca dane na základe uvedeného dôvodne v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku

využil informácie získané zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101246136/2019 zo dňa 24.05.2019,
spísanej so svedkom A. D., ktorú vyhotovili zamestnanci Daňového úradu Prešov priamo vykonávajúci
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018. Predmetom zápisnice bolo vypočutie svedka A.
D. vo veci dodávateľsko-odberateľským vzťahov daňového subjektu L Racing s.r.o. a spoločnosti
Focus JP s.r.o. (jednalo sa o rovnaké dodávky služieb za obdobie bezprostredne predchádzajúce

obdobiu, ktoré preveroval správca dane v máji 2018). Vo výpovedi sa svedok A. D. na položené
otázky vyjadroval veľmi všeobecne, pričom na konkrétne otázky správcu dane k jednotlivým faktúram
sa nevyjadril vôbec. Žalovaný zároveň poukázal na zistenia správcu dane, že p. A. D. bol viackrát
vypočúvaný ako svedok v rámci iných daňových kontrol a iných zdaňovacích období, vykonávaných u
daňového subjektu L Racing s.r.o. a týkajúcich sa obchodných vzťahov s daňovým subjektom Focus JP

s.r.o., pričom neuviedol žiadne konkrétne informácie k objasneniu deklarovaných obchodov, a taktiež
nepredložil žiadne dôkazy ich realizácie inými daňovými subjektami. Vyjadrenie A. D., že väčšina
dodaní bola realizovaná subdodávateľsky, a že subdodávateľov riešil spoločník F. D. (občan Grécka) je
nepostačujúce, pretože o tejto osobe správcovi dane neposkytol žiadne informácie a kontakt, ani žiadnu
komunikáciutejtoosobykuvedenýmčinnostiam.Rovnakoanisprávcovidanesavlastnouvyhľadávacou

činnosťou nepodarilo získať žiadne informácie potvrdzujúce pohyb a pobyt tejto osoby v Slovenskej
republike, pričom táto nebola a nie je prihlásená na prechodný ani trvalý pobyt na Slovensku a na
adrese trvalého pobytu v Grécku je pobyt F. D. neznámy. Námietka žalobcu, že k zmenám v osobe
konateľa dodávateľskej spoločnosti s gréckym občianstvom F. D., ktorý bol ustanovený do funkcie a bol
oprávnený konať za spoločnosť až v období, keď už boli predmetné - kontrolované zdaniteľné plnenia

dávno zrealizované bez toho, aby v týchto prípadoch nejakým spôsobom konal za spoločnosť, je podľa
žalovaného nedôvodná. Z vyššie uvedených zistení vyplýva, že F. D. bol už v období preverovaných
obchodov spoločníkom v spoločnosti Focus JP s.r.o. a podľa vyjadrenia pôvodného konateľa A. D.
sa mal priamo podieľať aj na deklarovaných obchodoch. Z predloženého spisu a vykonaných úkonov
správcu dane je podľa žalovaného preukázané, že žalobcovi na ústnych pojednávaniach so svedkom A.

D. bolo umožnené klásť svedkovi otázky, čo však žalobca nevyužil a nepoložil svedkovi žiadne otázky
ani k jeho osobnej účasti a ani akejkoľvek účasti inej osoby napr. aj F. D. na realizácii deklarovaných
obchodov za spoločnosť Focus JP s.r.o. Svedok A. D. bol na základe požiadavky žalobcu vypočutý
v rámci vyrubovacieho konania na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2020 na Daňovom úrade
Košice a pri jeho vypočutí bol prítomný žalobca i jeho právny zástupca. Svedok A. D. nevedel uviesť

žiadneho subdodávateľa s odôvodnením, že subdodávateľov mal riešiť spoločník F. D., a to aj napriek
skutočnosti, že prístup k účtu mal iba on a vykonával všetky bankové transakcie (okrem iného aj úhrady
faktúr). Ďalej svedok uviedol, že odberateľom spoločnosti Focus JP s.r.o. bola spoločnosť L Racing
s.r.o., že okrem sídla firmy spoločnosť Focus JP s.r.o. žiadne iné priestory nevyužívala na podnikanie.Na adrese „G. XX, H.“ mala firma iba virtuálne sídlo, a že zásielky na uvedenej adrese preberal osobne
svedok A. D.. Na otázku, či spoločnosť Focus JP s.r.o. využívala pri výkone svojej činnosti motorové
vozidlá, stroje, prístroje, zariadenia, technológie alebo iný hnuteľný majetok, svedok uviedol, že všetko,

čo bolo potrebné k výkonu činnosti sa nachádzalo v priestoroch L sport s.r.o. K podávaniu daňových
priznaní a kontrolných výkazov elektronicky sa svedok vyjadril, že ich podával on (A. D.) osobne a A. E.
mu pomáhala. Účtovníctvo spoločnosti zabezpečoval Pahis, faktúry vystavoval svedok A. D. na základe
podkladov, ktoré mal od F. D., na základe podkladov od mechanikov a na základe jeho podkladov.
Všetko odovzdal F. D.. Podklady si s F. D. odovzdávali buď na pretekoch alebo v sídle spoločnosti L

sport s.r.o., kde mal prenajatú miestnosť. V akom programe boli faktúry vystavené, svedok nevedel
uviesť. Svedok síce predložené faktúry správcom dane verbálne potvrdil, že na príprave testovania sa
okrem neho podieľali aj chlapci z L sport s.r.o. a ďalší zo subdodávateľských firiem Focus JP s.r.o.,
pričom však neoznačil žiadneho subdodávateľa a neuviedol ani žiadne mená osôb, s ktorými spoločnosť
obchody uzatvárala, resp. ktorí vykonávali preverované obchody. Podľa žalovaného výpoveď svedka
A. D. nemožno v zmysle vyššie uvedeného považovať za postačujúcu, pretože aj keď svedok ako

fyzická osoba sa mohol zúčastňovať a vypomáhať pri príprave i na samotných pretekoch, menovaný a
ani žalobca vierohodne nepreukázali, že služby uvedené na preverovaných faktúrach v plnom rozsahu
vykonala resp. cez subdodávateľov dodala práve spoločnosť Focus JP s.r.o. Svedok a ani žalobca
neoznačil žiadne osoby, ktoré sa mali za spoločnosť Focus JP s.r.o. podieľať na dodaní služieb. Nebol
uvedený žiadny subdodávateľ aj napriek skutočnosti, že A. D. bol v preverovanom období konateľom

spoločnosti Focus JP s.r.o., a on jediný mal prístup k bankovému účtu spoločnosti a realizácii úhrad
faktúr. Argumentácia svedka A. D., že úkony za spoločnosť vykonával aj spoločník F. D., ktorému
odovzdával aj podklady ku všetkým faktúram nie je hodnoverná, pretože ani o spoločníkovi F. D. nepodal
správcovi dane žiadne ďalšie informácie alebo iný dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia. Správcovi dane
sa aj napriek nižšie vykonaným úkonom nepodarilo skontaktovať

so spoločníkom F. D.. Preukazujú to nasledovné procesné úkony a zistenia: Predvolanie na výsluch
svedka č. 101548631/2019 zo dňa 25.06.2019, ktoré sa vrátilo späť s uvedením poznámky „adresát
neznámy“ a odpoveď Prezídia Policajného zboru - Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prešov, z ktorej
vyplynulo, že previerkou v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR a evidencie Oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Prešov bolo zistené, že F. D. nie je a ani nebol registrovaný na

území Slovenskej republiky ako občan Únie. V zmysle uvedeného ani výpovede svedkov A. D. a B. I.,
ktoré boli v rámci vyrubovacieho konania navrhované žalobcom, podľa žalovaného nijakým spôsobom
nepotvrdili, že spoločnosť Focus JP s.r.o. alebo iné daňové subjekty dodali služby deklarované faktúrami
č. 10180253 až 10180281 pre kontrolovaný daňový subjekt L Racing s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na skutočnosť, že nielen deklarovaný dodávateľ spoločnosť Focus JP s.r.o., ale ani žalobca,

ktorý bol prítomný na ústnych pojednávaniach z vypočutia svedkov (B. I. a A. D.) zo dňa 12.02.2020 s
možnosťou klásť svedkom otázky, túto možnosť nevyužil a pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní
fakturovaných plnení spoločnosťou Focus JP s.r.o. nezvrátil.

12. Námietka žalobcu, že predložil všetky účtovné a daňové doklady ako aj všetky písomnosti, ktorými

disponoval, pričom objasnil správcovi dane uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení, s ktorými
dodávateľské faktúry súviseli, že predložil fotodokumentáciu a podrobne objasnil predmet resp. obsah
jednotlivých zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom fakturácie v priebehu daňovej kontroly, pričom
správcadanemubolpovinnýoznámiť,ktorétvrdeniasamuzdajúspornéavyzvaťhonaichpreukázanie,
je podľa žalovaného nedôvodná. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že daňové a

účtovné doklady za preverované zdaňovacie obdobie boli správcovi dane predložené až na miestnom
zisťovaní v sídle spoločnosti L Racing s.r.o. a to po 3 mesiacoch od začiatku kontroly a ďalšie doklady,
ktoré správca dane požadoval k výkonu daňovej kontroly žalobca doručil až na základe e-mailovej a
písomnej výzvy správcu dane, čím nerešpektoval povinnosti v zmysle § 45 ods. 2 Daňového poriadku.
Rovnako v elektronicky podanej odpovedi na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov a vyjadrenia

k výzve, sa vyjadril len všeobecne dňa 29.07.2019, pričom bližšie nešpecifikoval ani služby resp. osoby,
ktoré sa mali podieľať na ich vykonaní. Odpoveď žalobcu, že „všetky činnosti sú uvedené v konkrétnych
faktúrach“ alebo „predmetom fakturácie boli služby a sú podrobne uvedené na každej faktúre“ je podľa
žalovaného zavádzajúca a správcom dane oprávnene posúdená ako nepostačujúca k preukázaniu
reálnosti ich uskutočnenia práve spoločnosťou Focus JP s.r.o. Žalobca neoznačil žiadne subjekty ani

konkrétne osoby, ktoré sa na dodaní služieb akýmkoľvek spôsobom mali podieľať, či už sa jednalo o
práce vykonávané v prevádzkových priestoroch spoločnosti L sport s.r.o. alebo na samotných pretekoch,
kde tieto mali zabezpečovať napr. catering, dopravu, logistickú prípravu a iné aj napriek skutočnosti, že
obe spoločnosti sa mali pohybovať v identických priestoroch. Rovnako ani vo vyjadrení sa k protokolunepredložil žalobca k svojim tvrdeniam žiadne ďalšie doklady resp. dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že
deklarované služby na faktúrach č. 10180253 až 10180281 boli skutočne realizované dodávateľom na
nich uvedeným.

13. Námietka žalobcu, že správca dane má pochybnosti, ešte neznamená, že jeho závery zodpovedajú
realite až do času, kým nie sú tvrdenia správcu dane v tomto smere jednoznačne preukázané, a že
vyvodzovanie absolútnej dôkaznej povinnosti voči nemu je v rozpore
so zákonom s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011,

je podľa žalovaného nedôvodná, pretože žalobca nepreukázal v čom sa jeho prípad skutkovo zhoduje
s uvedeným rozsudkom. Podľa žalovaného nebola na žalobcu prenesená žiadna dôkazná povinnosť
za iné subjekty tak ako uvádza. Naopak sám žalobca si nesplnil svoju vlastnú dôkaznú povinnosť
a nepreukázal vierohodnými dôkazmi prijatie preverovaných obchodov od dodávateľa uvedeného na
faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Žalobca nevyčerpal dôkazné bremeno, ak prehlásil, že
disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúce faktúry a prílohy s podrobným

položkovitým opisom druhu a ceny dodaných tovarov a služieb od dodávateľa. Práve naopak, správca
dane z dôvodu, že faktúram od spoločnosti Focus JP s.r.o. chýbali prílohy s podrobným položkovitým
opisom druhu a ceny dodaných tovarov a služieb od dodávateľa, čo ani na základe výzvy správcu dane
žalobca sa nedoplnil, a zároveň nepreukázal a neoznačil konkrétne osoby, ktoré mu mali deklarované
služby dodať, neznáša dôkaznú núdzu správca dane ale žalobca, ktorý mal ako prehlásil fakturované

služby od deklarovaného dodávateľa resp. subdodávateľov preberať. Podľa vyjadrenia svedka A.
D. konateľa spoločnosti Focus JP s.r.o., práce mali byť vykonávané na miestach a v prenajatých
priestoroch (Osloboditeľov 569, Krásnohorské Podhradie, na jednotlivých súťažných pretekoch) kde mal
možnosť byť prítomný aj žalobca, preto je logické požadovať od neho dôkazy o reálnosti vykonávania
fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom.

14. Podľa žalovaného bolo preukázané, že ani na jednej z preverovaných faktúr č. 10180253 až
10180281, vystavených spoločnosťou Focus JP s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane,
nie je bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej služby a množstvo a druh dodaného tovaru,
pričom žiadna z predložených faktúr neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom dodaných služieb, dodací

list, objednávku a pod. Správcovi dane neboli predložené žiadne súpisy vykonaných prác, objednávky,
resp. iný dokument, potvrdzujúci dodanie služieb spoločnosťou Focus JP s.r.o. Žalobca sám prehlásil,
že svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v prenajatých priestoroch od spoločnosti L sport s.r.o.,
od ktorej si prenajíma kancelárske, prevádzkové, skladové priestory ako aj zariadenia a techniku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nemal žiadnych zamestnancov je podľa žalovaného prenájom

zariadení a techniky bez vlastného obslužného personálu nedôvodný. Žalobca ani v tomto prípade však
nepredložil správcovi dane žiadny doklad, že tieto priestory, zariadenia a technika boli ním používané
a využité prípadne inými osobami alebo iným daňovým subjektom, resp. že ich k výkonu služieb ďalej
týmto subjektom poskytol. V protokole z daňovej kontroly, ako aj v rozhodnutí boli správcom dane
jednoznačne a zrozumiteľne vyhodnotené všetky zistené skutočnosti, na základe ktorých správca dane

rozhodoval a ktoré preukazujú, že deklarovaný dodávateľ spoločnosť Focus JP s.r.o. služby v zmysle
vystavených faktúr nedodala. O týchto zisteniach bol oboznámený aj žalobca, ktorý bol opakovane
vyzývaný sa k nim vyjadriť resp. predložiť k svojim verbálnym vyjadreniam aj zodpovedajúce dôkazy,
prípadne navrhnúť správcovi dane vykonať ďalšie úkony. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie
dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne

deklarovaným dodávateľom, platiteľom dane uskutočnené, preto predloženie iba faktúry bez náležitého
preukázania reálne vykonaných a prijatých plnení je pre uplatnenie odpočtu dane nepostačujúce.

15. Podľa žalovaného bola nedôvodná aj námietka žalobcu, že dôvod nemožnosti správcu dane
nadviazať kontakt s dodávateľom alebo jeho spoločníkom, osobou zapísanou v obchodnom registri,

neumožňuje automaticky dospieť k záveru o neexistencii hospodárskej činnosti v čase dodania sporných
tovarov alebo služieb, keďže tieto pokusy sa uskutočnili v období nasledujúcom po nich, a že vzhľadom
na vyššie uvedené argumenty nie je možné skutočnosti týkajúce sa dodávateľa kontrolovaného
daňového subjektu a jeho subdodávateľov vykladať v neprospech žalobcu. Z predloženého spisu podľa
žalovaného vyplýva, že správca dane všetky zistenia týkajúce sa spoločnosti Focus JP s.r.o. podrobne

popísal v protokole z daňovej kontroly a taktiež uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záverom,
že spoločnosť Focus JP s.r.o. nebola spoločnosťou, ktorá nezávisle vykonávala ekonomickú činnosť.
Bolo zistené, že táto mohla konať v zhode so spoločnosťou L Racing s.r.o. a jej personálne aj materiálne
prepojenou spoločnosťou L sport s.r.o. Dôkazy o vzájomnom prepojení spoločností L sport s.r.o., LRacing s.r.o., Focus JP s.r.o. a konajúcich osôb za tieto spoločnosti vyplývajú aj z výpisov Obchodného
registraSRasúpodrobneuvedenévprotokolezdaňovejkontroly.Bolozistené,ženapr.J.D.E.jenielen
konateľom spoločnosti L sport s.r.o., ale bol do 27.12.2017 aj konateľom spoločnosti Focus JP s.r.o.,

pričomjehomanželkaA.E.ajonjespoločníkomspoločnostiLRacings.r.o.,zároveňA.E.jeúčtovníčkou
spoločnosti L sport s.r.o. a externou účtovníčkou spoločnosti L Racing s.r.o. Taktiež bolo zistené, že
konateľ spoločnosti L sport Ing. s.r.o. D. E. K. A. E. je zároveň synom konateľa spoločnosti L Racing s.r.o.
A. E.). V zmysle uvedeného si mohli spoločnosti L sport s.r.o. a L Racing s.r.o., obchody medzi sebou
dohodnúť, samé ich vykonať a aj účtovne zaevidovať bez toho, aby do tohto vzťahu vstupovala ďalšia

spoločnosť a jej dodávatelia. Podľa žalovaného konanie personálne prepojených spoločností L sport
s.r.o., L Racing s.r.o. a Focus JP s.r.o. bolo správcom dane oprávnene posúdené ako účelové s cieľom
optimalizácie daňových povinností. Uvedené preukazuje aj zistenie správcu dane, že deklarovaný
dodávateľ Focus JP s.r.o. mal fakturované služby zabezpečovať v priestoroch spoločnosti L sport s.r.o.,
pričom ale personálne a majetkovo prepojené spoločnosti L sport s.r.o. ako vlastník a L Racing s.r.o.
ako nájomca priestorov na adrese Osloboditeľov 569, Krásnohorské Podhradie mali k výkonu svojej

činnosti na uvedenej adrese všetky príslušné materiálne vybavenia (prevádzkové priestory, pretekárske
aj sprievodné vozidlá, techniku - či už vo vlastníctve alebo v prenájme) a aj testovacie vozidlá. Rovnako
mali k ich činnosti aj personálne vybavenie (zamestnancov - manažment, mechanikov), ktorí vykonávali
príslušné práce, čím si mohli optimalizovať svoje daňové povinnosti práve prostredníctvom spoločnosti
Focus JP s.r.o. a to vytvorením fiktívneho fakturačného toku s týmto subjektom, s cieľom uplatnenia

odpočtu dane z vystavených faktúr.

16. Námietku žalobcu, že správca dane mal pri každej faktúre uviesť porušenie zákona vyhodnotil
žalovaný ako nedôvodnú, pretože pri celkovom počte 28 faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie
dane, nebolo potrebné jednotlivo rozpisovať porušenie ustanovení zákona o DPH, pretože pri všetkých

deklarovaných faktúrach skutkovo i právne išlo o rovnaké porušenie hmotnoprávneho predpisu a
rovnaké porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o
DPH, ktoré už viackrát správca dane aj
v rozhodnutí uviedol.

17. Rovnako tak žalovaný považoval za nedôvodnú námietku žalobcu, že správca dane nepostupoval
v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko bolo preukázané, že správca dane sa
zaoberal všetkými návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly.

18. Žalovaný poukázal aj na prieťahy a obštrukcie vykonávané žalobcom od samého začiatku daňovej

kontroly, ale aj v jej priebehu, a to predkladaním viacerých aj neprimeraných požiadaviek na správcu
dane. Správca dane sa následne týmito zaoberal a zaujímal k nim stanovisko (napr. žiadosť o zmenu
miesta výkonu a zmenu začiatku kontroly). Z predloženého spisu bolo zistené, že účtovné a daňové
doklady boli správcovi dane predložené až po lehote uvedenej v oznámení o daňovej kontrole, pričom
túto povinnosť si nesplnil ani po výzve správcu dane na predloženie dokladov, ale až 3 mesiace od

samotného začiatku daňovej kontroly, a to pri miestnom zisťovaní vykonanom zamestnancami správcu
dane v sídle spoločnosti v Krásnohorskom Podhradí. Rovnako ďalšie doklady, ktoré správca dane
požadoval ku daňovej kontrole boli doručené elektronicky až po opakovanej výzve správcu dane.
Obštrukcie v priebehu daňovej kontroly voči správcovi dane boli zaznamenané aj u deklarovaného
dodávateľa Focus JP s.r.o., resp. jeho konateľa A. D., ktorý si uplatňoval podmienku vypočutia len u

daňového subjektu L Racing s.r.o. a to len zamestnancami vykonávajúcimi daňovú kontrolu. Následne
však vypočutie aj naďalej odďaľoval čo možno považovať za účelové konanie s cieľom marenia výkonu
daňovej kontroly. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nebral do úvahy len samotný fakt existencie
faktúr, prípadne iných dokumentov a ich zaevidovanie v účtovníctve, ale preveroval predovšetkým
skutočnosť, či došlo reálne k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Preto

preukázateľnosť a hodnovernosť dodania tovaru a služieb deklarovaným dodávateľom bola dôležitou
podmienkou k priznaniu odpočtu dane žalobcovi.

Správna žaloba – žalobné body

19. Žalobca sa správnou žalobou podanou pôvodne na Krajský súd v Žiline v zákonnej lehote domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane.20. Žalobca správnu žalobu v jej úvodnej všeobecnej časti odôvodnil tým, že žalovaný a správca dane
porušili právo žalobcu na taký postup správcu dane pri správe daní, pri ktorom sa dbá na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1

Daňového poriadku; právo žalobcu na taký postup správcu dane, pri ktorom správca dane postupuje
v úzkej súčinnosti so žalobcom ako daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie
o ich procesných právach a povinnostiach, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 Daňového
poriadku; právo žalobcu na taký postup správcu dane, pri ktorom správca dane postupuje v súlade
s ustanovením § 44 ods. 2 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová kontrola vykonáva u

daňového subjektu a iba výlučne v prípade, ak to vyžaduje účel kontroly, môže správca dane určiť
iné miesto vykonania daňovej kontroly; právo žalobcu, ako daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej
kontroly a služobného preukazu zamestnanca správcu dane, ktoré mu explicitne priznáva ustanovenie
§ 45 ods. 1 Daňového poriadku – daňovú kontrolu môžu vykonávať výlučne poverené subjekty, avšak
v rámci daňových kontrol predchádzajúcich vydaniu napádaného rozhodnutia u žalobcu dochádzalo

k priberaniu zamestnancov správcu dane bez udelených poverení, čo spôsobilo nezákonnosť celého
procesu, nakoľko všetci prítomní zamestnanci kontrolovali naraz viacero zdaňovacích období, pričom
každý mal poverenie len na určité obdobie a teda mal sa venovať výlučne svojmu obdobiu - uvedené
vyplýva zo spisovej dokumentácie; právo žalobcu, aby správca dane viedol dokazovanie v súlade so
zákonom a dbal o to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, tak

ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku a aby neprenášal svoju povinnosť správcu
dane preukazovať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné
pre správne určenie dane, na daňový subjekt; právo žalobcu klásť svedkom a znalcom otázky pri
ústnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku; právo žalobcu
dohodnúť so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených správcovi dane

daňovým subjektom v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku; právo žalobcu na zákonné
odôvodnenie rozhodnutia vydaného daňovom konaní v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového
poriadku, z ktorého bude zrejmé ako sa správca dane vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu
ako daňového subjektu, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé a vo svojej celistvosti
logické.

21. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného následne zdôvodnil konkrétnejšie tým, že správca
dane vykonávajúci daňovú kontrolu a na jej závery nadväzujúce vyrubovacie konanie nepostupoval
v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, keď bez náležitého odôvodnenia rozhodol, že daňovú
kontrolu uskutoční v sídle správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, ktorý ani nie je miestne

príslušným správcom dane žalobcu (prvý žalobný bod). Žalobca mal za to, že z ustanovenia § 44
ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že prioritne sa vykonáva daňová kontrola u daňového subjektu a
iba pokiaľ to vyžaduje účel daňovej kontroly, napríklad ak kontrolu nie je možné vykonať u daňového
subjektu, pretože sa na adrese sídla nenachádza, môže správca dane určiť, že sa daňová kontrola
vykoná na inom mieste. Keďže je zrejmé, že správca dane nemal žiaden dôvod na to, aby odmietol

vykonať daňovú kontrolu u kontrolovaného daňového subjektu tak, ako mu to prikazuje Daňový poriadok
a zároveň toto svoje rozhodnutie neodôvodnil žiadnymi okolnosťami, pre ktoré si účel daňovej kontroly
vyžadovaluskutočniťjuvsídlemiestnenepríslušnéhosprávcudane,ježalobcapresvedčený,žesprávca
dane takto postupoval zámerne, s úmyslom vytvárať obštrukcie, pre ktoré nebude môcť kontrolovaný
daňový subjekt riadne uplatňovať svoje práva v rámci výkonu daňovej kontroly. Žalobca zastáva názor,

že pokiaľ správca dane odmietne uskutočniť daňovú kontrolu u daňového subjektu napriek tomu, že
mu to zákon prikazuje a súčasne neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú správca dane nemôže vykonať
daňovú kontrolu u kontrolovaného daňového subjektu, ide o porušenie zásady právnej istoty v daňovom
konaní, a teda o nezákonný zásah do práv daňového subjektu.

22. Žalobca tiež namietal, že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom,
pričombezdôležitéhodôvoduodmietolvykonaťvýsluchsvedkanavrhovanéhožalobcom(druhýžalobný
bod). Dňa 21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava svedok odmietol vypovedať, z
čoho logicky vyplýva záver, že daňový subjekt nemal ani právo a ani možnosť klásť svedkovi, ktorý
nevypovedal, akékoľvek otázky. Daňový subjekt L Racing s.r.o., ako aj svedok A. D., opakovane

žiadali správcu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu u žalobcu, aby bol svedok, A. D., vypočutý
zamestnancami správcu dane, vykonávajúceho daňovú kontrolu, ale v mieste bydliska svedka – t. j. na
Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava. Napriek opakovaným žiadostiam správca dane bezdôvodne
odmietol poskytnúť náležitú súčinnosť kontrolovanému daňovému subjektu. Správca dane nielenžebezdôvodne odmietol poskytnúť potrebnú súčinnosť a vypočuť onkologického pacienta – svedka A. D.
- v mieste jeho bydliska, ale navyše vytváral úmyselné obštrukcie, účelom ktorých bolo navodiť zdanie,
akoby to bol práve daňový subjekt a svedok, ktorí sa snažia zmariť výsluch svedka. Na tomto mieste

je taktiež nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že v prípade, ak by správca dane vykonával daňovú
kontrolu v súlade s Daňovým poriadkom u daňového subjektu, mohol uskutočniť aj výsluch svedka
priamo u daňového subjektu, tak ako to po celý čas výkonu daňovej kontroly daňový subjekt navrhoval.
Postup správcu dane, ktorý bezdôvodne odmieta vykonať daňovú kontrolu v súlade so zákonom u
daňového subjektu a následne bezdôvodne odmieta vykonať aj výsluch dôležitého svedka u daňového

subjektu, resp. u miestne príslušného správcu dane, sa javí ako šikanózny, svojvoľný a arbitrárny,
ktorého dôsledkom je nezákonný zásah do práv daňového subjektu.

23. Žalobca zároveň namietal, že správca dane použil ako dôkaz v rámci výkonu daňovej kontroly
zápisnicu z výsluchu svedka A. D., ktorú vyhotovili zamestnanci Daňového úradu Prešov vykonávajúci
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2018 (tretí žalobný bod). Žalobca poukázal jednak na

skutočnosť, že neboli splnené podmienky, aby bola ako dôkaz použitá zápisnica z iného výsluchu
svedka, vykonaného iným správcom dane za iné zdaňovacie obdobie a zároveň poukázal na to,
že výklad správcu dane ku skutočnostiam uvedeným svedkom v rámci tohto výsluch je zjavne
svojvoľný a účelový. Správca dane nevyhotovil záznam o nahliadnutí do spisu z inej daňovej kontroly
vykonávanej iným daňovým úradom, ani sa v spise nenachádza žiadne dožiadanie. Správca dane si

prispôsobil odpovede svedka na otázky kladené v priebehu jeho výsluchu tak, aby podporovali ničím
nepodložené domnienky správcu dane. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok A. D. už v čase výsluchov
nebol konateľom ani spoločníkom spoločnosti Focus JP s.r.o., nemal k dispozícii ani požadovanú
dokumentáciu. Svedok A. D. však nerealizoval zdaniteľné plnenia pre žalobcu ako fyzická osoba ani
iným spôsobom konajúc vo vlastnom mene, ale v mene spoločnosti Focus JP s.r.o., preto nemá ani

povinnosť a dokonca ani oprávnenie disponovať požadovanými dokladmi patriacimi spoločnosti Focus
JP s.r.o., v ktorej nie je ani spoločníkom a ani konateľom.

24. Ďalej žalobca namietal, že v priebehu daňovej kontroly a na ňu nadväzujúcom vyrubovacom konaní
neboli brané na zreteľ pripomienky a návrhy žalobcu smerujúce k úplnému zisteniu skutočného stavu

veci. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval v súlade so zákonom, keď nerealizoval všetky úkony
a postupy na vyhľadanie konateľa dodávateľskej spoločnosti, F. D. (štvrtý žalobný bod). Správca dane
nevyužilmožnosťprerušiťdaňovékonanievzmysleustanovenia§61ods.1písm.b)Daňovéhoporiadku
a získať informácie o konateľovi dodávateľskej spoločnosti prostredníctvom inštitútu medzinárodnej
výmeny informácií v zmysle zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe

daní. Ak by bol správca dane postupoval dôsledne a vyhľadal konateľa dodávateľskej spoločnosti,
ktorý disponuje účtovníctvom dodávateľskej spoločnosti a dôkazmi, bolo by možné vyvrátiť tvrdenia
správcu dane o neexistencii relevantných dôkazov. Túto skutočnosť však nemožno pripisovať na ťarchu
žalobcu, ktorý predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, a to nielen jednotlivé
faktúry, ale aj Rámcovú zmluvu o spolupráci, uzavretú dňa 29.12.2017 medzi žalobcom a dodávateľskou

spoločnosťouFocusJPs.r.o.,nazákladektorejsajednotlivézdaniteľnéobchodyrealizovali.Žalobcatiež
objasnil správcovi dane vo svojich písomných, ako aj ústnych vyjadreniach uskutočnenie jednotlivých
zdaniteľných plnení, s ktorými dodávateľské faktúry súviseli, pričom predložil aj fotodokumentáciu
a podrobne objasnil predmet, resp. obsah jednotlivých zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom
fakturácie, v priebehu daňovej kontroly.

25. V ďalšom žalobca uviedol, že správca dane má uviesť, akým spôsobom by mal daňový subjekt
preukázať sporné tvrdenia, aby ich správca dane považoval za dostatočné. Správca dane nepostupoval
v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku,) nakoľko len vo
všeobecnej rovine bez ďalšieho odôvodnenia konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt nepredložil

správcovi dane dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení (piaty
žalobný bod). Žalobca v tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom najvyšší súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky 5 Afs 131/2004 zo dňa 25.03.2005, v zmysle ktorého: „dôkazné
bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek

skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt“. V ďalšom žalobca
poukázal na Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach sp. zn. C-80/11 (Mahagében) a C-142/11
(Dávid) pričom uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami Súdny dvor pod pojmom vecné
podmienky rozumie najmä: vznik práva na odpočítanie dane štandardne v tom okamihu, keď vzniknedaňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi, bez ohľadu na jej reálne splnenie (napr. rozsudok
Súdneho dvora sp.zn. C-414/10 vo veci Véleclair); tovary a služby zakladajúce toto právo musia byť
využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení; t.j. musia

existovať a vykazovať úžitkovú majetkovú hodnotu pre zdaniteľnú osobu; na vstupe musia byť tieto
tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou bez ohľadu na jej registráciu, či neregistráciu (napr.
rozsudok sp. zn. 483/09 vo veci Dankowski, marginálne body 26 a 33; alebo rozsudok sp.zn. C-324/11
vo veci Tóth, marginálne body 33 a 26). V nadväznosti na uvedené vecné podmienky Súdneho dvora pre
výkon práva na odpočítanie dane žalobca poukázal na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť Focus

JP s.r.o. ako zdaniteľná osoba dodala služby žalobcovi, ktoré boli predmetom dane z pridanej hodnoty,
čo bolo potvrdené aj výsluchom svedka, hlavného mechanika B. I., ktorý sa vyjadril, že dodané práce
boli riadne zrealizované, pričom tento svedok súčasne potvrdil, že na týchto prácach sa podieľal nielen
on, ale aj ďalší zamestnanci spoločnosti L Sport s.r.o., ktorých si prenajímala dodávateľská spoločnosť
Focus JP s.r.o. a takisto osobne aj samotný bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti – A. D.. Pri
posudzovaní dodania zdaniteľného plnenia je v tomto prípade nevyhnutné podľa žalobcu vziať na zreteľ

aj špecifiká dodaných služieb. Dodávateľská spoločnosť Focus JP s.r.o. zabezpečovala pre žalobcu
špecifické služby spočívajúce v príprave súťažných vozidiel na preteky, pričom niektoré služby sa pred
každými pretekmi opakujú, keďže pred každou súťažou je celé vozidlo rozobraté, odkontrolované, znovu
zložené, nastavené špecificky na súťaž, prebehne test vozidla, znova prebehne kontrola vozidla, ale už
vizuálna, následne sa dáva súťažné vozidlo na prepravník, nakoľko tieto vozidlá nesmú premávať po

bežnej komunikácii, príde sa na súťaž, kde sa vybuduje servis a zázemie teamu L Racing, na súťaži
následne prebehne administratívne preberanie a za tým technické preberanie súťažných vozidiel. Počas
súťaže je vozidlo medzi rôznymi etapami kontrolované a udržiavané, aby bolo schopné dôjsť do cieľa
súťaže. Na konci súťaže sa vozidlo znova dáva na prepravník a dovezie do dielní. Tieto práce sa
následne opakujú pri každom súťažnom vozidle. Služby boli vykonávané spoločnosťou Focus JP s.r.o.

v priestoroch prenajatých na základe podnájomnej zmluvy. Daňový subjekt Focus JP s.r.o. disponoval
technickým a materiálnym vybavením potrebným pre dodanie predmetných služieb. Spoločnosť Focus
JP s.r.o. disponovala potrebnými priestormi, pracovníkmi a materiálnym vybavením nevyhnutným
pre náležité poskytnutie objednaných služieb. Všetky dokumenty boli odovzdané správcovi dane za
účelom vykonania daňovej kontroly. Žalobca poskytol správcovi dane náležitú súčinnosť preukazujúcu

uskutočnenie zdaniteľného plnenia, pričom už nedisponuje žiadnymi inými dokumentami, ktoré by neboli
vpriebehudaňovejkontrolyposkytnutésprávcovidane.Žalobcazastávanázor,ženazákladepodkladov
ním predložených v priebehu daňovej kontroly, bol dostatočne odôvodnený a preukázaný záver, že
zdaniteľné plnenie sa v danom prípade riadne uskutočnilo.

26. Žalobca ďalej v správnej žalobe argumentoval, že dôkazné bremeno v daňovom konaní zaťažuje
nielen daňový subjekt, ale aj správcu dane a správca dane je rovnako povinný jednoznačne
preukázať ním tvrdené skutočnosti a nemôže túto dôkaznú povinnosť presúvať na daňový subjekt
(šiesty žalobný bod).Existencia hoci aj prípadných odôvodnených pochybností nepostačuje, pretože
je vždy nevyhnutné jednoznačné preukázanie správcom tvrdených skutočností. Žalobca poukázal aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, v ktorom
najvyšší súd dospel k záveru, že „dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované
ustanovením § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. (v súčasnosti § 24 Daňového poriadku – pozn.
žalobcu), ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné
vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou

účasťou nezabezpečoval.“ Žalobca uviedol, že správca dane odignoroval relevantné dôkazy svedčiace
v prospech žalobcu a ďalších svedkov – zamestnancov prenajatých dodávateľskou spoločnosťou na
výsluch ani nepredvolal. Žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane, vyvodenými na základe dôkazov
a tvrdení zistených v daňovom konaní. Samotný správca dane na jednej strane pripustil, že na základe
svedeckej výpovede B. I. je pravdepodobné, že určité práce boli realizované svedkom A. D., na druhej

strane však uviedol, že nebolo preukázané, že fakturované služby dodala dodávateľská spoločnosť,
ktorejkonateľombolA.D..Tietotvrdeniasúzjavnekontradiktórneazmätočné.Pokiaľjepravdepodobné,
že práce vykonal aj A. D. osobne, je podľa názoru žalobcu preukázané, že sa na dodaných službách
podieľala dodávateľská spoločnosť Focus JP s.r.o., nakoľko A. D. predmetné práce neuskutočňoval vo
svojom vlastnom mene, ale v mene spoločnosti Focus JP s.r.o. Rovnako je zrejmé z listinných dôkazov,

ako aj svedeckých výpovedí, že niektoré služby dodávala spoločnosť Focus JP s.r.o. subdodávateľským
spôsobom, prípadne ich realizovala prostredníctvom prenajatých zamestnancov, preto nie všetky práce
vykonával osobne p. D., pretože osobne sa podieľal iba na niektorých. Z daného skutkového stavu
však nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že žiadne z dodaných služieb neposkytla dodávateľskáspoločnosť Focus JP s.r.o., ako k tomu dospeli správca dane, ako aj žalovaný. Žalobca vyjadril
presvedčenie, že správca dane úmyselne postupoval v rámci daňovej kontroly, ako aj následného
vyrubovacieho konania tak, aby boli vyhľadané a realizované výlučne také dôkazy, ktoré svedčia v

neprospech žalobcu a zároveň dôkazy, ktoré svedčili v jeho prospech boli správcom dane zámerne
interpretované tak, aby svedčili v neprospech žalobcu. Uvedený postup správcu dane považuje žalobca
zašikanózny,svojvoľnýaarbitrárny,ktoréhodôsledkomjenezákonnýzásahdoprávdaňovéhosubjektu.

27. Žalobca tiež namietal, že mu nebolo poskytnuté bez náležitého zdôvodnenia ním požadované

právo dohodnúť so správcom dane termín prerokovania pripomienok a návrhov žalobcu ako daňového
subjektu vo vyrubovacom konaní, pričom následne správca dane žiadne návrhy a pripomienky žalobcu
bez náležitého odôvodnenia neakceptoval. Žalobcovi nebolo umožnené, aby vo vyrubovacom konaní
odstránil pochybnosti namietané správcom dane v protokole z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
júl 2018. Pritom bolo povinnosťou správcu dane umožniť žalobcovi odstrániť protichodné názory, v
súvislosti so závermi daňovej kontroly, uvedenými v protokole z daňovej kontroly a vyjadrení žalobcu

k protokolu. Žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu opätovne žiadal správcu dane, aby riadne
odôvodnil svoj postup pri určení rozdielu dane, a to vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre - obchodu
konkrétne a určito (siedmy žalobný bod) tak, aby mal žalobca možnosť zaujať stanovisko, respektíve
navrhnúť dôkazy pre každý jednotlivý prípad - obchod a nie iba vo všeobecnej rovine. Napriek tomu, že
žalobcovi nebolo vo vyrubovacom konaní vôbec umožnené prerokovať jeho návrhy a pripomienky ani

predkladať prípadné ďalšie dôkazy, žalovaný v napadnutom rozhodnutí rezolútne konštatuje, že žalobca
„ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz (okrem faktúr), ktorý by preukázal
dodanie predmetných služieb spoločnosťou Focus JP s.r.o.“. Žalobca mal za to, že správca dane ani
žalovaný nezákonným postupom neumožnili, či dokonca zabránili žalobcovi tieto rozpory odstrániť, čím
nezákonne zasiahli do práv žalobcu ako daňového subjektu.

28. Podľa žalobcu správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ani prvostupňové rozhodnutie
správcu dane nemajú základ v náležite a dôkladne zistenom skutočnom stave veci, nakoľko
neuskutočnili všetky nevyhnutné úkony k tomu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie, najmä nedohľadali a nevypočuli konateľa dodávateľskej spoločnosti Focus JP,

s.r.o., F. D., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a nevypočuli zamestnancov spoločnosti
L Sport s.r.o., ktorých si v zmysle zmluvných vzťahov medzi touto spoločnosťou a dodávateľskou
spoločnosťou Focus JP, s.r.o. dodávateľská spoločnosť Focus JP, s.r.o. prenajímala. Správca dane
nevykonal ani výsluch svedka, A. D., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov, ale uspokojil sa iba so skutočnosťami zistenými iným správcom dane v

rámci výsluchu p. A. D. ako svedka v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie k iným
faktúram, vystaveným za iné zdaniteľné plnenia. Napriek tomu, že správca dane, ako ani žalovaný
neuskutočnili všetky kroky nevyhnutné k tomu, aby vypočuli konateľa dodávateľskej spoločnosti F.
D., svoje rozhodnutia založili v podstate výlučne na tom, že v dôsledku nemožnosti výsluchu tohto
svedka nebolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia. Také rozhodnutia správcu dane a žalovaného

rozhodne nemožno podľa žalobcu považovať za zákonné, nakoľko vykazujú znaky arbitrárnosti a
svojvôle, v dôsledku čoho sú tieto rozhodnutia nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrval na argumentácii obsiahnutej v napadnutom
rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu, že správca dane nepostupoval v súlade
s ustanoveniami Daňového poriadku, keď bez náležitého odôvodnenia sa rozhodol vykonať daňovú
kontrolu v sídle správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu a že tento nie je miestne príslušným
správcom dane žalobcu, uviedol, že je nedôvodná. Ustanovenie § 44 ods. 2 Daňového poriadku

jednoznačne definuje, že daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel
kontroly vyžaduje. Z dôvodu, že sídlo žalobcu a technické možnosti správu dane s dochádzaním do sídla
spoločnosti žalobcu a elektronické spracovanie písomností bolo z časového a technického hľadiska
náročné, správca dane sa oprávnene rozhodol vykonať daňovú kontrolu na Daňovom úrade Žilina,
pobočka Čadca, t. j. vo svojom sídle. Správca dane o vykonaní daňovej kontroly v sídle správcu dane

oboznámil aj žalobcu na začiatku daňovej kontroly v písomnosti Oznámenie o začatí daňovej kontroly č.
102266516/2018 zo dňa 16.11.2018, ktorú žalobca bez výhrad prijal, teda súhlasil s uvedeným riešením.
Správca dane s ním tiež dohodol, že u žalobcu vykoná dňa 19.02.2019 miestne zisťovanie, o čom
boli vyhotovené úradné záznamy (č. 100222237/2019 zo dňa 17.01.2019 a č. 100359461/2019 zo dňa04.02.2019). Z miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 100457714/2019
zo dňa 19.02.2019, v ktorej neboli žalobcom uvedené žiadne námietky k postupu správcu dane, aby
sa daňová kontrola vykonala na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca. V zmysle uvedeného je

nedôvodná aj námietka žalobcu, že správca dane postupoval zámerne s úmyslom vytvárať obštrukcie
žalobcovi, pre ktoré si nebude môcť riadne uplatňovať svoje práva v rámci výkonu daňovej kontroly.
Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom a bez
dôležitého dôvodu odmietol vykonať výsluch svedka navrhovaného žalobcom. Rovnako aj poukázanie
žalobcu na skutočnosť, že dňa 21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava svedok A. D.

odmietol vypovedať, z čoho vyvodil žalobca záver, že nemal ani právo a ani možnosť klásť svedkovi
otázky, pretože ako účastník konania mal žalobca možnosť sa do zápisnice o ústnom pojednávaní
so svedkom A. D. vyjadriť a svoj názor aj k odmietanej výpovedi svedka prípadne vysloviť. Tým, že
žalobca sa nijak ku konaniu svedka nevyjadril, u správcu dane vznikla oprávnená pochybnosť realizácie
obchodov deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Focus JP s.r.o. Podľa žalovaného uvedeným
konaním sám žalobca vedome bránil riadnemu vykonaniu ústneho pojednávania, čím podporil svedka

aby na otázky správcu dane neodpovedal. K uvedenému nakoniec aj došlo, pretože svedok na otázky
k deklarovaným obchodom odmietol správcovi dane vypovedať. Z popísaných činností, ktoré mala
spoločnosť Focus JP s.r.o. vykonať pre žalobcu sa okrem svedka A. D. mohli zúčastniť aj iné osoby,
ktoré mohol navrhnúť vypočuť ako svedkov aj sám žalobca, čo však nevykonal. Argumentácia žalobcu,
že správca dane neoprávnene použil pri výkone daňovej kontroly ako dôkaz zápisnicu z výsluchu

svedka A. D. vyhotovenú zamestnancami Daňového úradu Prešov vykonávajúcimi kontrolu DPH za
zdaňovacie obdobie apríl 2018, a že správca dane neformuloval svoje otázky konkrétnejšie, že rozsah
prác vykonaných v rámci jednotlivých plnení bol veľmi široký na to, aby svedok opisoval každú jednu
položku a dokumentáciu spoločnosti Focus JP s.r.o., nie je podľa žalovaného vzhľadom na ďalšie
získané dôkazy správcu dane z preverovania obchodov so žalobcom rozhodujúca, avšak poukazuje

na rovnaké obštrukcie svedka aj pri iných daňových kontrolách. Daňový subjekt uplatňujúci odpočet
dane má pri daňovej kontrole rozhodujúcu povinnosť vierohodne preukázať, že fakturované služby boli
vykonané a že ich vykonala spoločnosť, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ. Preto žalobca aj
bez súčinnosti dodávateľa má disponovať dostatkom dôkazov preukazujúcich, že práce mu deklarovaný
dodávateľ aj reálne dodal, pričom má možnosť navrhnúť správcovi dane vykonať aj ďalšie úkony a

označiť svedkov, ktorí sa mali na prácach pre žalobcu zúčastňovať, prípadne predložiť vlastné evidencie
a poznámky preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca sa vyjadril aj v elektronicky podanej odpovedi na výzvu
správcu dane na predloženie dôkazov a vyjadrenia k výzve zo dňa 29.07.2019 len všeobecne, pričom
bližšie nešpecifikoval ani služby resp. osoby, ktoré sa mali podieľať na ich vykonaní.

30. V súvislosti s novým konateľom spoločnosti Focus JP s.r.o. F. D. žalovaný poukázal na zistenia
správcu dane, keď pôvodný konateľ spoločnosti A. D. označil spoločníka F. D., že aj tento vykonával
úkony za spoločnosť, a ktorému mal odovzdávať aj podklady ku všetkým faktúram. Pretože A. D. o
spoločníkovi F. D. nepodal správcovi dane žiadne bližšie informácie a ani kontakt na uvedenú osobu
a rovnako ani iný dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia nie je uvedené možné prijať ako vierohodný

dôkaz. Správca dane sám v danej veci vykonal dostatočné úkony na zabezpečenie a vypočutie
F. D. (Predvolanie na výsluch svedka č. 101548631/2019 zo dňa 25.06.2019 a preverenie jeho
pobytu na území Slovenskej republiky), avšak aj napriek nim sa mu nepodarilo uvedenú osobu
vypočuť. Daňovou kontrolou nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia, pretože deklarovaný
dodávateľ a ani žalobca nepreukázali, že fakturované služby boli dodané spoločnosťou Focus JP

s.r.o. prípadne iným subjektom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2012 týkajúci sa zásady objektívnej pravdy
ovládajúcej daňové konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo
dňa 01.12.2016 vyslovil, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia,
pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca

dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach
(vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil,
nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona
o DPH.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014 uviedol, že
„dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt – žalobcu“. S

uvedeným prístupom všeobecnej judikatúry k otázke daňového bremena a jeho rozloženia v daňovom
konaní medzi daňový subjekt a správcu dane sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ako
vyplýva z Uznesenia I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14.11.2018. Z citovanej ako aj ďalšej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k daňovým otázkam vyplýva najmä to, že dôkazná povinnosťv daňovom konaní zaťažuje primárne daňový subjekt (2Sžf/4/2009, 5Sžf/11/2014). Na preukázanie
reálneho (nie fiktívneho) uskutočnenia obchodnej transakcie nie je postačujúca iba formálna existencia
faktúry (8Sžf/51/2010). Je na správcovi dane, aby s poukazom na konkrétny predmet daňového

konaniavymedzilpotrebnýrozsahdokazovania(4Sžf/84/2012,4Sžf/74/2015).Akpočasprebiehajúceho
dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia daňového subjektu
správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť
správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne
korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového

subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (5Sžf/97/2010, 3Sžf/26/2016). V prípade,
že u obchodných partnerov (dodávateľov) kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času
k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení
(prevody obchodných podielov na cudzích štátnych príslušníkov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov,
zrušenie a zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nezhoršuje to dôkaznú situáciu na
strane správcu dane, resp. nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane

(1Sžf/4/2016).

31. Žalovaný v tejto súvislosti upriamil pozornosť na niektoré skutočnosti, pre ktoré považoval záver o
neunesení dôkazného bremena žalobcom nielen za správny, ale aj za riadne odôvodnený. Správcovi
danedeklarovanýdodávateľaanižalobcaneuviedližiadnychďalšíchdodávateľov,ktorýsamalipodieľať

na dodaní služieb; spoločnosť Focus JP s.r.o. nemala pre výkon preverovaných služieb potrebné
personálne a ani materiálne zabezpečenie; nepodarilo sa zabezpečiť ani účtovníctvo dodávateľskej
spoločnosti Focus JP s.r.o.; nový konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. F. D. je cudzí štátny príslušník,
ktorý je nekontaktný; pôvodný konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. A. D. nevedel uviesť žiadne
ďalšie osoby, ktoré sa mali na službách pre žalobcu podieľať. Rovnako ani tvrdenie, že podklady k

fakturácii dával spoločníkovi F. D. menovaný nevedel preukázať, pričom ako štatutár tiež nedisponoval
žiadnymi bližšími informáciami o osobe F. D.; A. D. konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. aj napriek
tomu, že bol zdravotne znevýhodnený (onkologický pacient), mal zabezpečovať a priamo sa podieľať
pri zabezpečovaní technických záležitostí, náhradných súčiastok, materiálu, cateringu a dopravy,
vykonávať tiež upratovacie práce v prevádzkových priestoroch spoločnosti L sport s.r.o., čo sa javí

vzhľadom na jeho zdravotný stav a ich poskytovanie len ním samotným ako nereálne; žalobca a
ani deklarovaný dodávateľ spoločnosť Focus JP s.r.o. nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy, že
spoločnosť Focus JP s.r.o. mala k vykonávaniu svojich činností prenajaté priestory a zamestnancov,
ktorí sa na dodávkach pre žalobcu mali podieľať.

32. Skutočnosť, že spoločnosť Focus JP s.r.o. nemala prenajaté žiadne priestory a ani zamestnancov
potvrdzujú aj zistenia z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu L sport s.r.o. Bolo zistené, že za
preverované obdobie neboli spoločnosti Focus JP s.r.o. vyfakturované žiadne tovary ani služby a že
spoločnosť L sport s.r.o. nevystavila žiadne faktúry pre spoločnosť Focus JP s.r.o. a to i napriek tomu,
že sa konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. A. D. vo svojich výpovediach viackrát vyjadril, že si spoločnosť

Focus JP s.r.o. od spoločnosti L sport s.r.o. prenajímala zamestnancov, priestory a materiálno-technické
vybavenie. V zmysle uvedeného je preto konštatovanie žalobcu, že výsluchom svedka, hlavného
mechanika, B. I. bolo potvrdené, že dodané práce boli riadne zrealizované za zavádzajúce. Svedok síce
uviedol, že na týchto prácach sa podieľal nielen on, ale aj ďalší zamestnanci spoločnosti L Sport s.r.o.,
ktorých si mala prenajímať spoločnosť Focus JP s.r.o. ale svoje tvrdenia nijak inak nepreukázal, rovnako

ajskutočnosť,žesaichmalzúčastňovaťosobneajsamotnýbývalýkonateľspoločnostiFocusJPs.r.o.A.
D.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na zistenia správcu dane, že vystavené faktúry spoločnosťou L
Racing s.r.o. (č. 20180230 až 20180269), faktúry spoločnosti Focus JP s.r.o. (č. 10180253 až 10180281)
a vystavené faktúry spoločnosti L sport s.r.o. (č. 10180032 a č. 10180033) sú prakticky totožné čo sa
týka formátu a obsahu, čím mohli byť vyhotovené aj bez reálneho plnenia na nich uvedenom, pretože A.

D. a J. D. E. sa pohybovali v rovnakých obchodných spoločnostiach. Aj napriek tomu, že práce sa mali
realizovať nielen na pretekoch za účasti verejnosti, ale tiež v priestoroch na adrese Osloboditeľov 569,
Krásnohorské Podhradie vo vlastníctve spoločnosti L sport s.r.o., ktoré zároveň mal mať v prenájme
aj žalobca neboli zo strany deklarovaného dodávateľa Focus JP s.r.o. a ani žalobcu uvedené žiadne
konkrétne mená ďalších zúčastnených osôb, ktoré sa podieľali na vykonaní fakturovaných služieb.

33. Námietka žalobcu, že mu nebolo poskytnuté bez náležitého zdôvodnenia právo dohodnúť so
správcom dane termín prerokovania pripomienok a návrhov vo vyrubovacom konaní, pričom následne
správca dane žiadne návrhy a pripomienky žalobcu bez náležitého odôvodnenia neakceptoval jepodľa žalovaného nedôvodná. Bolo preukázané, že správca dane sa zaoberal všetkými návrhmi a
námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly čo preukazujú vykonané
úkony. Následne správca dane po vyhodnotení podaného vyjadrenia telefonicky kontaktoval žalobcu a

dohodol s ním termín prerokovania pripomienok na deň 20.02.2020, o čom bol spísaný úradný záznam
č. 100274279/2020 zo dňa 27.01.2020. Na základe telefonického hovoru mu zároveň oznámil termín
prerokovania pripomienok listom č. 100276594/2020 zo dňa 27.01.2020. Pretože sa dňa 20.02.2020
o 12:00 hod. na Daňovom úrade Žilina, pobočka Čadca ústneho pojednávania vo veci prerokovania
pripomienok k protokolu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018,

nezúčastnil žalobca a ani žiadny ním splnomocnený zástupca, správca dane oprávnene podľa § 68
ods. 3 Daňového poriadku spísal úradný záznam č. 100487037/2020 zo dňa 21.02.2020 a ukončil
vyrubovacie konanie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na prieťahy a obštrukcie vykonávané
žalobcom od samého začiatku daňovej kontroly ale aj v jej priebehu, a to predkladaním viacerých aj
neprimeraných požiadaviek na správcu dane. Rovnako aj deklarovaný dodávateľ Focus JP s.r.o. resp.
jeho konateľ A. D. so správcom dane nespolupracoval, menovaný aj napriek štandardnému postupu

správcu dane pri optimalizácii výkonu a nákladov spojených s kontrolou si uplatňoval podmienku svojho
vypočutia len u daňového subjektu L Racing s.r.o. a to len zamestnancami vykonávajúcimi daňovú
kontrolu. Následne však svoje vypočutie naďalej odďaľoval čo možno považovať za účelové konanie
s cieľom marenia výkonu daňovej kontroly. Správca dane nebral do úvahy len samotný fakt existencie
faktúr, prípadne iných dokumentov a ich zaevidovanie v účtovníctve, ale preveroval predovšetkým

skutočnosť, či došlo reálne k zdaniteľnému obchodu v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Preto
preukázateľnosťahodnovernosťdeklarovanýchobchodovaajreálnosťichdodaniaspoločnosťouFocus
JP s.r.o. bola dôležitou podmienkou k priznaniu odpočtu dane žalobcovi. Podľa žalovaného na základe
vykonaného dokazovania správca dane oprávnene prijal záver, že deklarované obchody pre žalobcu
reálne nevykonala spoločnosť Focus JP s.r.o. a že žalobca nesplnil podmienky pre odpočet dane podľa

ustanovenia § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH, pretože spoločnosti Focus JP s. r. o. nevznikla daňová
povinnosť podľa § 19 zákona o DPH ale podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH. Tým, že spoločnosť Focus
JP s.r.o. uviedla na faktúre daň bola povinná podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH túto daň zaplatiť, pričom
ale nárok na odpočet dane žalobcovi nevzniká.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

34. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanej správnej žalobe. Z tvrdenia
žalovaného, podľa ktorého bolo určené sídlo správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu ako miesto
výkonu daňovej kontroly z dôvodu, že sídlo žalobcu a technické možnosti správcu dane s dochádzaním

do sídla spoločnosti žalobcu a elektronické spracovanie písomnosti bolo z časového a technického
hľadiska náročné, je podľa žalobcu zrejmé, že miesto výkonu daňovej kontroly v sídle žalovaného bolo
určené výlučne z irelevantných dôvodov na strane žalovaného. Z dikcie zákona, konkrétne ustanovenia
§ 44 ods. 2 Daňového poriadku je však absolútne zrejmé, že prioritne sa daňová kontrola uskutočňuje
vždy u daňového subjektu. Až subsidiárne, ak nie je z určitého dôvodu možné vykonať daňovú kontrolu u

daňového subjektu, napr. z dôvodu, že sa daňový subjekt v mieste svojho sídla nenachádza, prichádza
do úvahy možnosť vykonať daňovú kontrolu na inom mieste, a to na takom mieste, kde to účel
kontroly vyžaduje. Účelom daňovej kontroly je zistiť alebo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Pre náležité zistenie a posúdenie skutočností
rozhodujúcichpresprávneurčeniedanejenevyhnutnétietoskutočnostizisťovaťaposudzovaťnamieste

ich realizácie. Z uvedeného dôvodu je nepravdepodobné, že by účel daňovej kontroly vyžadoval, aby sa
daňová kontrola uskutočnila v mieste sídla žalovaného, ktoré je od miesta uskutočnenia zdaniteľného
plnenia, ktorého preverenie bolo cieľom predmetnej daňovej kontroly, vzdialené približne 248 km. Takto
určené miesto výkonu daňovej kontroly nielenže nezodpovedá účelu daňovej kontroly, ale navyše aj
neprimeranezaťažujekontrolovanýdaňovýsubjektasťažujemu,čidokoncazamedzujevýkonjehopráv

v rámci daňovej kontroly. Uvedený dôvod je podľa názoru žalobcu absolútne nepostačujúci, zohľadňuje
výlučne podmienky na strane správcu dane a nedáva odpoveď na otázku, aký účel daňovej kontroly si
vyžadoval zvoliť práve uvedené miesto výkonu daňovej kontroly a z akého dôvodu nebolo ako miesto
výkonu daňovej kontroly zvolené sídlo miestne príslušného správcu dane. Žalobca zastáva názor, že
pokiaľ správca dane odmietne uskutočniť daňovú kontrolu u daňového subjektu napriek tomu, že mu to

zákon prikazuje a súčasne neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú správca dane nemôže vykonať daňovú
kontrolu u kontrolovaného daňového subjektu, ide o porušenie zásady právnej istoty v daňovom konaní,
a teda o nezákonný zásah do práv daňového subjektu. Z ustanovenia § 25 ods. 4 Daňového poriadku
je zrejmé, že daňový subjekt má právo, resp. možnosť klásť svedkovi otázky, ak svedok vypovedá. Dňa21.06.2019 na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava svedok odmietol vypovedať, z čoho logicky
vyplýva záver, že daňový subjekt nemal ani právo a ani možnosť klásť svedkovi, ktorý nevypovedal,
akékoľvekotázky.Správcadanenielenžebezdôvodneodmietolposkytnúťpotrebnúsúčinnosťavypočuť

onkologickéhopacienta–svedkaA.D.-vmiestejehobydliska,alenavyševytváralúmyselnéobštrukcie,
účelom ktorých bolo navodiť zdanie, akoby to bol práve daňový subjekt a svedok, ktorí sa snažia zmariť
výsluch svedka. Požiadavka svedka bola pritom absolútne jasne formulovaná – vykonať výsluch na
miestne príslušnom daňovom úrade zamestnancami vykonávajúcimi daňovú kontrolu. Správca dane
však úmyselne predvolával svedka na výsluch tak, aby nebola splnená jeho žiadosť, a to buď na

iné miesto alebo uskutočnenie výsluchu inými osobami (nie zamestnancami poverenými vykonaním
daňovej kontroly). Žalobca má za to, že jeho (a svedkova) požiadavka nebola vôbec neprimeraná ani
nesplniteľná, pričom vychádzala z reálnych skúseností žalobcu s výsluchmi vykonanými inými osobami
než zamestnancami poverenými vykonaním daňovej kontroly. Postup správcu dane, ktorý bezdôvodne
odmieta vykonať daňovú kontrolu v súlade so zákonom u daňového subjektu a následne bezdôvodne
odmieta vykonať aj výsluch dôležitého svedka u daňového subjektu, resp. u miestne príslušného

správcu dane, sa javí ako šikanózny, svojvoľný a arbitrárny, ktorého dôsledkom je nezákonný zásah
do práv daňového subjektu. V ďalšom žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca
údajne prijal bez výhrad oznámenie o výkone daňovej kontroly, a teda súhlasil s miestom výkonu
daňovej kontroly, zvoleným správcom dane, je nepravdivé, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Evidentne
zavádzajúce sú aj tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca predložil daňové a účtovné doklady za

preverované zdaňovacie obdobie „až na miestnom zisťovaní v sídle spoločnosti L Racing s.r.o., a
to po 3 mesiacoch od začiatku kontroly“. Oznámenie o výkone daňovej kontroly prijal žalobca dňa
06.12.2018 s tým, že daňová kontrola mala začať dňa 18.12.2018. Vzhľadom na to, že požadované
daňové doklady boli správcovi dane odovzdané žalobcom dňa 19.02.2019 v rámci miestneho zisťovania,
je zrejmé, že doklady boli odovzdané po 2 mesiacoch, nie po 3 mesiacoch, ako tvrdí žalovaný.

Žalobca postupoval v súlade s pokynom uvedeným v oznámení o daňovej kontrole, podľa ktorého bol
dátum a čas predloženia predmetných dokladov možné konzultovať so správcom dane telefonicky,
v dôsledku čoho kontaktoval správcu dane na uvedenom telefónnom čísle a dohodol so správcom
dane, že z dôvodu objemnosti daňových dokladov bude vhodnejšie odovzdať ich správcovi dane
osobne. Za týmto účelom spoločne dohodli žalobca a správca dane vykonanie miestneho zisťovania v

sídle žalobcu na deň 19.02.2019, pričom sa zároveň dohodli, že žalobca v daný deň vo svojom sídle
odovzdá správcovi dane aj všetky požadované daňové doklady. Z uvedeného je evidentné, že žalobca
poskytoval správcovi dane absolútnu súčinnosť, pričom nevytváral žiadne prekážky a obštrukcie. To,
že žalobca nemohol predložiť požadované daňové doklady skôr bolo spôsobené výlučne okolnosťami
na strane správcu dane, nakoľko to bol správca dane, kto určil miesto výkonu daňovej kontroly vo

vzdialenosti od sídla žalobcu viac ako 240 kilometrov a zároveň to bol správca dane, kto dohodol
so žalobcom, že doklady budú predložené až na miestnom zisťovaní. Správca dane nepostupoval v
súlade so zákonom, keď nerealizoval všetky úkony a postupy na vyhľadanie konateľa dodávateľskej
spoločnosti, F. D.. Správca dane nevyužil možnosť prerušiť daňové konanie v zmysle ustanovenia
§ 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku a získať informácie o konateľovi dodávateľskej spoločnosti

prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v zmysle zákona č. 442/2012 Z. z. o
medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. Ak by bol správca dane postupoval dôsledne a
vyhľadal konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorý disponuje účtovníctvom dodávateľskej spoločnosti
a dôkazmi, bolo by možné vyvrátiť tvrdenia správcu dane o neexistencii relevantných dôkazov. Túto
skutočnosť však nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu, ktorý predložil správcovi dane všetky dôkazy,

ktoré mal k dispozícii, a to nielen jednotlivé faktúry, ale aj Rámcovú zmluvu o spolupráci, uzavretú
dňa 29.12.2017 medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou Focus JP s.r.o., na základe ktorej sa
jednotlivézdaniteľnéobchodyrealizovali.Žalobcatiežobjasnilsprávcovidanevosvojichpísomných,ako
aj ústnych vyjadreniach uskutočnenie jednotlivých zdaniteľných plnení, s ktorými dodávateľské faktúry
súviseli, pričom predložil aj fotodokumentáciu a podrobne objasnil predmet, resp. obsah jednotlivých

zdaniteľných plnení, ktoré boli predmetom fakturácie, v priebehu daňovej kontroly. Žalobca opätovne
vyzdvihuje skutočnosť, že výsluchom svedka, hlavného mechanika, B. I., bolo potvrdené, že dodané
práce boli riadne zrealizované, pričom tento svedok súčasne potvrdil, že na týchto prácach sa podieľal
nielen on, ale aj ďalší zamestnanci spoločnosti L sport s.r.o., ktorých si prenajímala dodávateľská
spoločnosť Focus JP s.r.o. a takisto osobne aj samotný bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti – A.

D.. Správca dane však odignoroval aj tieto relevantné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a ďalších
svedkov – zamestnancov prenajatých dodávateľskou spoločnosťou na výsluch ani nepredvolal. V čase,
kedysprávcadanezisťovalodp.PitkakontaktnajehobývaléhospoločníkavspoločnostiFocusJPs.r.o.,
nebol A. D. s F. D. v kontakte už vyše pol roka. Pán D. a pán D. sa rozhodli spoločné podnikanie ukončiť,pričom ukončili aj vzájomnú komunikáciu. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť fyzickým ani
právnickým osobám evidovať kontakt na bývalých spoločníkov, zamestnancov či zmluvných partnerov.
Žalobca má za to, že len na základe skutočnosti, že po mnohých mesiacoch od ukončenia spolupráce

nemápánD.kontaktnasvojhobývaléhospoločníka,neodôvodňujezáveržalovanéhootom,ževýpoveď
pána D. nemožno prijať ako vierohodný dôkaz. Žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení na skutočnosť,
že podľa jeho záverov nemala dodávateľská spoločnosť Focus JP s.r.o. prenajaté žiadne priestory
a ani zamestnancov, čo majú potvrdzovať zistenia z kontrolných výkazov DPH daňového subjektu L
sport s.r.o. Podľa žalovaného bolo zistené, že za preverované obdobie neboli spoločnosti Focus JP

s.r.o. vyfakturované žiadne tovary ani služby a že spoločnosť L sport s.r.o. nevystavila žiadne faktúry
pre spoločnosť Focus JP s.r.o. a to i napriek tomu, že sa konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. A.
D. vo svojich výpovediach viackrát vyjadril, že si spoločnosť Focus JP s.r.o. od spoločnosti L sport
s.r.o. prenajímala zamestnancov, priestory a materiálno-technické vybavenie. Vo vzťahu k uvedenému
žalobca uviedol, že nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu to, že tretí subjekt nevystavil faktúry
za prenájom zamestnancov či priestorov dodávateľovi žalobcu. Listinnými dôkazmi, obhliadkou na

mieste samom, ako aj výsluchmi svedkov – A. D. a B. I. bolo preukázané, že fakturované služby
poskytnuté boli. Služby boli vykonávané spoločnosťou Focus JP s.r.o. v priestoroch prenajatých na
základe podnájomnej zmluvy. Daňový subjekt Focus JP s.r.o. disponoval technickým a materiálnym
vybavením potrebným pre dodanie predmetných služieb. Spoločnosť Focus JP s.r.o. disponovala
potrebnými priestormi, pracovníkmi a materiálnym vybavením, nevyhnutným pre náležité poskytnutie

objednaných služieb. Všetky dokumenty boli odovzdané správcovi dane za účelom vykonania daňovej
kontroly. Žalobca poskytol správcovi dane náležitú súčinnosť preukazujúcu uskutočnenie zdaniteľného
plnenia, pričom už nedisponuje žiadnymi inými dokumentmi, ktoré by neboli v priebehu daňovej kontroly
poskytnuté správcovi dane. Žalobca zastáva názor, že na základe podkladov ním predložených v
priebehu daňovej kontroly, bol dostatočne odôvodnený a preukázaný záver, že zdaniteľné plnenie

sa v danom prípade riadne uskutočnilo. Daňové orgány nevykonali potrebné dokazovanie, najmä
nedohľadali a nevypočuli konateľa dodávateľskej spoločnosti Focus JP, s.r.o. F. D. prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií a nevypočuli zamestnancov spoločnosti L sport s.r.o., ktorých si
v zmysle zmluvných vzťahov medzi touto spoločnosťou a dodávateľskou spoločnosťou Focus JP,
s.r.o. dodávateľská spoločnosť Focus JP, s.r.o., táto dodávateľská spoločnosť prenajímala. Správca

dane nevykonal ani výsluch svedka A. D., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v čase
uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ale uspokojil sa iba so skutočnosťami zistenými správcom dane
v rámci výsluchu menovaného svedka v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie k iným
faktúram, vystaveným za iné zdaniteľné plnenia. V nadväznosti na uvedené dáva žalobca do pozornosti
aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Vs/1/2020 z 18. mája 2021, v zmysle

ktorého: „Pokiaľ správca dane opiera svoje závery o to, že daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol,
musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto
smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. V prípade objektívne podložených pochybnosti
správcu dane, je potrebné tieto oznámiť daňovému subjektu, čo má viesť k tomu, aby sa daňovému
subjektu vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal. Skutočnosť, že

dodávateľ si v rozhodnom čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal
daňové priznania a neodviedol do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania
tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa.
Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento
nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže sa vedome zúčastňuje podvodného

konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“ Zároveň poukázal žalobca aj na
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 8 Afs 23/2018 z 16.01.2020, v ktorom
dospel k záveru, že: „Důkazní povinnost, kterou podle § 92 odst. 3 zákona č. 280/2009 Sb., daňového
řádu, nese daňový subjekt, nedosahuje povinnosti prokázání tvrzených skutečností s absolutní jistotou,
ale postačí prokázat dostatečnou míru pravděpodobnosti. Ta bude zpravidla naplněna, pokud bude

možné z provedených důkazů učinit daný závěr bez vážných pochybností, přičemž je třeba zohlednit i
čas uplynulý od doby, kdy prokazované skutečnosti nastaly.“.

35. Žalovaný nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu (replike), ktoré mu bolo doručené
dňa 19.01.2022 na vyjadrenie.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby, podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym
súdom36. O správnej žalobe žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd správny rozsudkom sp. zn.
31S/74/2021 zo dňa 30.11.2022 tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca

kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.
2Sfk/38/2023 zo dňa 30.10.2024 tak, že Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/74/2021 zo dňa
30.11.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
rozsudku krajského súdu bol záver kasačného súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho pojednávania
napriek včasnej žiadosti, správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizovať

jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň v bode
24. odôvodnenia svojho rozhodnutia kasačný súd uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi
nebolo umožnené, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti, aby mohol predniesť žalobu ústne
a bezprostredne, vyjadriť sa ku všetkým dôkazom a realizovať ďalšie jeho práva spojené s prítomnosťou
na ústnom pojednávaní, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie a meritórne posúdenie správneho súdu,
kasačný súd vzhliadol za predčasné zaoberať sa námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (§

440 ods. 1 písm. g) SSP). Úlohou správneho súdu tak v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť, či sú
splnené podmienky na rozhodnutie a verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania (§ 137
ods. 4 v spojitosti s § 107 SSP) a v prípade ak dôjde k jeho nariadeniu, vec opätovne právne posúdiť.

37. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
Z uvedených dôvodov je preto na ďalšie konanie o správnej žalobe žalobcu, po zrušení predošlého
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/74/2021 zo dňa 30.11.2022, príslušný Správny súd v

Banskej Bystrici, na ktorom bola veci pridelená spisová značka 3Sf/64/2024.

38. Žalobca podaním osobne doručeným správnemu súdu do podateľne dňa 07.03.2025 predložil
Znalecký posudok č. 1/2025 vypracovaný D. J. A. L., D., súdnym znalcom pre odbor Ekonómia
a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, v jednom vyhotovení v papierovej podobe. Žalobca

predmetný znalecký posudok predložil podľa sprievodného listu v presvedčení, že môže poslúžiť ako
ilustrácia celkového prípadu v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného.

39. Správny súd viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky v zrušujúcom Rozsudku sp. zn. 2Sfk/38/2023 zo dňa 30.10.2024 v tejto veci (§ 469 SSP) vec

prejednal na pojednávaní dňa 12.03.2025, ktoré nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (na základe
návrhu pôvodného právneho zástupcu žalobcu), v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a konateľa
žalobcu a v neprítomnosti žalovaného (§ 114 SSP), ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa
10.03.2025 (na č. l. 24 p. v.), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako

aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, v rozsahu a z
dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,
preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Senát správneho súdu vychádzal pritom z rozhodnutia kasačného
súdu sp. zn. 2Sfk/58/2023 zo dňa 26.11.2024, týkajúceho sa rovnakého žalobcu, rovnakého dodávateľa
Focus JP s.r.o., obdobných skutkových okolností a rovnakej právnej otázky iba s tým rozdielom, že dané

rozhodnutie sa týka zdaňovacieho obdobia jún 2018.

40. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej správnej žalobe, pričom
doplnila, že v rámci lehoty na podanie správnej žaloby sa nepodarilo zabezpečiť znalecký posudok
ohľadom účtovníctva žalobcu a jeho nároku na odpočet DPH, a to z dôvodu nedostatočných finančných

prostriedkov a z dôvodu, že oslovený znalec musel vykonať znalecké posudky týkajúce sa ďalších 20-
tich daňových kontrol. Poukázala na to, že predložený znalecký posudok, ktorý bol správnemu súdu
predložený dňa 07.03.2025 dosvedčuje, že rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane vychádzajú
zo subjektívnych názorov a subjektívnych postojov správcu dane a žalovaného. Poznamenala tiež, že
ekonómky – kontrolórky nie sú súdnymi znalkyňami. S poukazom na predložený znalecký posudok

právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že z tohto znaleckého posudku vyplýva, že postup správcu dane
a žalovaného nebol správny. Zároveň zdôraznila, že správca dane neakceptoval dôkazy predložené
žalobcom v rámci daňovej kontroly a neakceptoval žiadne z pripomienok, ktoré vzniesol žalobca počas
daňovej kontroly.41. Konateľ žalobcu na návrh právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní uviedol, že spoločnosť
žalobcu patrila do tímu spoločností, ktoré sa venovali súťažnému motorovému športu, stavali súťažné

motorové vozidlá, zamestnávali ľudí a riadne sa viedlo účtovníctvo. Uviedol, že správca dane začal
vykonávať daňové kontroly na podnety iných osôb a žiadny dôkaz, ktorý predložil žalobca pre správcu
dane nebol dostatočný. V súčasnosti je podaných dvadsať žalôb. V priebehu daňovej kontroly žalobca
žiadal správcu dane o ustanovenie znalca, čo odôvodnil tým, že zamestnanci správcu dane sa
nerozumeli problematike. Zároveň žalobca poukázal na zmluvy o reklamách s tým, že v tomto segmente

investovali 10 mil. eur ročne, správca dane však neuznal žalobcovi odpočet DPH z reklamných služieb.
Žalobca zároveň uviedol, že mali 60 partnerov, pričom v roku 2018 sa zúčastnili 29-tich súťaží a aby to
vedeli, zabezpečiť, museli vykonať pred súťažami technické kontroly automobilov. Na záver doplnil, že
sa dostali do finančných problémov, museli prepustiť zamestnancov a prišli o 27 vozidiel.

42. Správny súd na pojednávaní vyhovel návrhu právnej zástupkyne žalobcu na vykonanie dokazovania

oboznámením s predloženým Znaleckým posudkom č. 1/2025 súdneho znalca D. J. A. L., D. č. 1/2025
a jeho závermi.

43. V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie správcu dane a v prípade úspechu vo veci si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

44. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

45.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa § 134 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,

e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

47. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

48. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly; Pri
správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a
obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných
osôb.

49. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.50. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

51. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov.

38.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;Správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

39. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku; Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

52. Podľa § 44 ods. 2 Daňového poriadku, daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na
mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

53. Podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového
subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

54. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

55. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

56. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v znení platnom a účinnom k 31.7.2018, daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania
nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom

dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru
deň odovzdania tovaru nájomcovi.57. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

58. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

59. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že
právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006

o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú
zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery
vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých

hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za
predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom

vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

60. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä

v prípadoch, ak :
(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

61. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie

dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu

a správcu dane.

62. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :
(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),

(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

63. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, právo na
odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre

odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

64. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.

2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

65. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako
daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling).
Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:

(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne

vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence
vedomostný test konkrétneho subjektu).

66. Žalobca v správnej žalobe namietal miesto výkonu daňovej kontroly s tým, že správca dane nemal
žiaden dôvod na to, aby odmietol vykonať daňovú kontrolu u žalobcu tak, ako mu to prikazuje Daňový

poriadok a zároveň toto svoje rozhodnutie neodôvodnil žiadnymi okolnosťami, pre ktoré si účel daňovej
kontroly vyžadoval uskutočniť ju v sídle miestne nepríslušného správcu dane. Pokiaľ správca dane
odmietne uskutočniť daňovú kontrolu u daňového subjektu napriek tomu, že mu to zákon prikazuje
a súčasne neexistuje žiadna prekážka, pre ktorú správca dane nemôže vykonať daňovú kontrolu u
kontrolovaného daňového subjektu, ide o porušenie zásady právnej istoty v daňovom konaní, a teda o

nezákonný zásah do práv daňového subjektu. Uvedenú žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Správny súd uvádza, že žalobca v prípade formulácie tejto námietky uviedol len všeobecné
tvrdenie, podľa ktorého v dôsledku výkonu daňovej kontroly v sídle správcu dane si žalobca ako daňový
subjekt nemohol riadne uplatňovať svoje práva, avšak žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval
aké konkrétne práva si nemohol v predmetnom daňovom konaní uplatniť. Žalobca nespresnil ani to

v čom mala spočívať nezákonnosť zásahu správcu dane do jeho práv ako daňového subjektu. Správny
súd nevzhliadol nijaké porušenie žalobcových práv a ani samotný žalobca nešpecifikoval, na aké jeho
práva mal výkon daňovej kontroly v sídle správcu dane negatívny vplyv. Vo všeobecnosti správny
súd považuje za podstatné výsledky daňovej kontroly a nie miesto jej výkonu. Na druhej strane je
nevyhnutné skonštatovať, že vykonanie daňovej kontroly v mieste sídla správcu dane nepredstavuje

vadu daňového konania a neodôvodňuje ani žalobcom namietanú nezákonnosť rozhodnutia správcu
dane a žalovaného. Správny súd zároveň podporne poukazuje na to, že kasačný súd vo vyššie
uvedenom rozsudku sp. zn. 2Sfk/58/2023 zo dňa 26.11.2024 v obdobnej veci (za zdaňovacie obdobie
jún 2018) k predmetnej námietke žalobcu uviedol, že „ustanovenie § 44 ods. 2 Daňového poriadku
jednoznačne umožňuje správcovi dane vykonať daňovú kontrolu aj inde ako u daňového subjektu a

ako uvádza odborná literatúra: Ak daňový subjekt podniká, je povinný zabezpečiť vhodné miesto a
vhodné podmienky na vykonanie daňovej kontroly [§ 45 ods. 2 písm. b)]. Povinnosť daňového subjektu
zabezpečiť vhodné miesto na vykonanie daňovej kontroly neznamená, že na tomto mieste sa daňová
kontrola musí aj vykonať. Daňový subjekt nemôže poskytnúť akékoľvek miesto na vykonanie daňovej
kontroly. Miesto musí vyhovovať aj zamestnancom správcu dane. (KUBINCOVÁ, Soňa. § 44 [Daňová

kontrola]. In: KUBINCOVÁ, Soňa. Daňový poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2015, ISBN
978-80-89603-28-2.) Napriek tomu, že kasačný súd reflektuje prioritu vykonávania daňovej kontroly v
sídle žalobcu ako aj potrebu riadneho odôvodnenia účelu výkonu daňovej kontroly na inom mieste v
prípade, keď sa daňová kontrola v zmysle § 44 ods. 2 daňového poriadku na inom mieste vykonáva,
stotožňuje sa s právnym posúdením správneho súdu, že aj s ohľadom na vágnosť žalobcovej námietky,

nebolo zistené porušenie žalobcových práv spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov
a námietka je nedôvodná.“

67. Pokiaľ ide o žalobnú námietku o nevypočutí svedkov A. D. a F. D., čo malo byť podľa žalobcu
dôvodom nedostatočne zisteného skutkového stavu správcom dane, správny súd uvádza, že z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, že svedok A. D. (konateľ spoločnosti Focus JP s.r.o. v zdaňovacom
období júl 2018) bol na základe požiadavky žalobcu vypočutý v rámci vyrubovacieho konania dňa
12.02.2020 na Daňovom úrade Košice, pričom tohto výsluchu sa zúčastnil konateľ žalobcu A. E.
i jeho splnomocnená zástupkyňa, pričom žalobca nevyužil svoje právo klásť menovanému svedkoviotázky. Na ústnom pojednávaní bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100395089/2020 zo
dňa 12.02.2020, pričom výpoveď svedka A. D. je uvedená v prvostupňovom rozhodnutí (na stranách
63 a 64) a v napadnutom rozhodnutí žalovaného (na stranách 27 a 28). Správny súd sa zároveň

stotožnil s daňovými orgánmi, že výpoveď svedka A. D. v kontexte zisteného skutkového stavu nemožno
považovať za dostačujúcu na preukázanie toho, že služby uvedené na preverovaných faktúrach v plnom
rozsahu vykonala, resp. cez subdodávateľov dodala spoločnosť Focus JP s.r.o. Podľa správneho súdu
neobstojí ani argumentácia žalobcu, pokiaľ ide o použitie zápisnice z výsluchu svedka A. D. vyhotovenej
zamestnancami Daňového úradu Prešov (vykonávajúcimi kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie apríl

2018) ako dôkazu v predmetnom daňovom konaní, nakoľko sa nejedná o dôkaz jediný, ani o dôkaz
rozhodujúci. Aj v prípade neprihliadania na túto zápisnicu o výsluchu svedka by bola dôkazná situácia
a závery, ktoré z nej vyplývali podľa názoru správneho súdu totožné. Správny súd vyhodnotil ako
nedôvodnú aj námietku nevykonania úkonov smerujúcich k zisteniu pobytu konateľa dodávateľskej
spoločnosti Focus JP, s.r.o. F. D., občana Gréckej republiky a jeho predvolania na výsluch. Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že v súvislosti s kontrolou DPH u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl

2018 Daňový úrad Prešov v roku 2019 podnikol kroky na predvolanie tohto svedka, pričom zásielka
sa z miesta trvalého pobytu v Grécku vrátila späť s poznámkou „adresát neznámy“. Previerkou v
informačných systémoch Ministerstva vnútra SR a evidencie Oddelenia cudzineckej polície Policajného
zboruPrešovbolozistené,žeF.D.niejeaninebolregistrovanýnaúzemíSlovenskejrepublikyakoobčan
Únie. Z administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že správca dane sa opakovane snažil

vykonať výsluch oboch svedkov a za týmto účelom vykonal potrebné kroky (opakované predvolania na
výsluch, lustrácie v registroch, doručovanie zásielok do zahraničia a ďalšie). Výsluch A. D. správca dane
nakoniec nahradil využitím zápisnice z jeho výsluchu k inému zdaňovaciemu obdobiu (avšak k totožnej
otázke – dodanie plnení deklarovaným dodávateľom) a nevykonanie ďalších úkonov smerujúcich na
zabezpečenie výsluchu F. D. dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Správca dane v rámci vykonaného

dokazovania zistil, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I týkajúceho sa
spoločnosti Focus JP s.r.o. vyplýva, že F. D. sa stal konateľom spoločnosti 01.03.2018, a teda ním
bol spolu s A. D. aj v preverovanom období (od 01.01.2019 je jediným konateľom spoločnosti), pričom
správca dane poukázal na to, že sa tak stalo v období, keď správca dane začal vykonávať viaceré
kontroly na DPH u žalobcu. Dňa 02.04.2018 bola vystavená listina, ktorou „Georgios Pahis ako fyzická

osoba občan aj ako spoločník a konateľ spoločností na území Slovenskej republiky“ dal prakticky
generálnu plnú moc na jeho zastupovanie J. B. M. (z Jasova), ktorý podpísal aj Zmluvu o prevode
obchodného podielu uzavretú medzi A. D. a F. D. zo dňa 01.03.2018, kedy ešte nebol oprávnený
konať za F. D.. Z plnomocenstva udeleného F. D. J. B. M. vyplynulo, že F. D. neovláda slovenský
jazyk, keďže obsah plnomocenstva mu bol pretlmočený do materinského jazyka a obsahu porozumel.

Podľa názoru správneho súdu za danej dôkaznej situácie, kedy samotný svedok A. D. (ktorý bol v
preverovanom období konateľom spoločnosti Focus JP s.r.o.) nevedel označiť žiadneho subdodávateľa
(napriek tvrdeniu, že prevažná časť služieb mala byť dodávaná subdodávateľsky a len on vykonával
všetky bankové transakcie, pričom prístup k účtu mal iba on), nevedel uviesť v akom programe boli
faktúry, ktoré on sám mal vystavovať, urobené; nevedel detailne špecifikovať predmet fakturácie (tento

špecifikoval len veľmi vágne), by ani výpoveď svedka F. D. (ktorý už v tom čase mal udeliť plnú
moc na zastupovanie inej osobe) ako druhého konateľa v preverovanom období nebola spôsobilá
vyvrátiť pochybnosti vyvolané výpoveďou svedka A. D.. Podľa správneho súdu teda správca dane
nepochybil, keď za vzniknutej dôkaznej situácie nezisťoval pobyt F. D. za účelom jeho predvolania na
podanie svedeckej výpovede. Takýto postup správcu dane možno hodnotiť ako súladný so zákonom.

V tejto súvislosti je však potrebné mať na zreteli najmä to, že dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku zaťažuje primárne žalobcu a zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie
nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb
nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a
správcom dane preverovaných, skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a

jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu
a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s
prihliadnutímnaskutočnostiadôkazyvyplývajúcezozistení,ktoréužsprávcadanezískalvrámcisprávy
daní a v priebehu konania (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo
dňa 02.12.2020).

68. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa neprimeraného zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom,
správny súd ju taktiež vyhodnotil ako nedôvodnú. Je už ustálenou rozhodovacou praxou (Rozsudok
sp. zn. 3Sfk/27/2021 z 30.11.2022 bod 28), že: Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedlaaj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto
právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018,
sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje
deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok

na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo
dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R
6/2020). V Rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.05.2018 kasačný súd zdôraznil, že: „Ak má (daňový
subjekt) teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase

uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený“. Z konštantnej judikatúry (napr.
Rs 38/2017) tiež vyplýva, že „správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia,
pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca
dane vykonanými dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach
(vykonanie služby dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko

iba formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“ Daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne
daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Sžf 36/2016 z 13.06.2018). Takéto vnímanie
rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní odobril aj Ústavný súd SR, ktorý konštatoval, že

východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o
uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať
za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom
na stanovení, vymeraní a výbere dane. (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017
z 15.11.2017). Správny súd konštatuje, že príslušné daňové orgány v intenciách vyššie uvedeného

postupovali a odôvodnenie ich rozhodnutí spĺňa všetky vyššie spomínané požadované atribúty logickosti
apresvedčivosti.Žalobcužiadnymspôsobomneprimeranenezaťažovalidôkaznýmbremenom.Správca
dane dostatočne spochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti a keďže žalobca neprodukoval nijaké ďalšie
dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení, ocitol sa v dôkaznej núdzi a svoje dôkazné
bremeno vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku neuniesol. Správny súd si dovoľuje poukázať

aj na záver kasačného súdu v Rozsudku sp. zn. 2Sfk/58/2023 zo dňa 26.11.2024 v obdobnej veci
žalobcu (za zdaňovacie obdobie jún 2018), kde k predmetnej námietke žalobcu kasačný súd uviedol,
že „žalobca v prejednávanom prípade však v zásade okrem daňového priznania, faktúr a nejasných
tvrdení o dodaných službách, ktoré si mnohokrát odporovali (napríklad že boli vykonávané v priestoroch
deklarovaného dodávateľa, jeho zamestnancami, pričom správca dane objektívne zistil, že deklarovaný

dodávateľ sídli na fiktívnom sídle, nemá personálne, materiálne ani technické vybavenie), neprodukoval
nijaké ďalšie dôkazy. K faktúram, ktoré neobsahovali špecifikáciu druhu, rozsahu ani množstva
vykonaných prác, žalobca správcovi dane nepredložil nijaké objednávky, dodacie listy či súpisy
vykonaných služieb (opráv na súťažných motorových vozidlách), napriek tvrdeniu, že faktúry boli na
základe takýchto súpisov vyhotovované.“ Uvedený záver správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť

ani rozhodnutia, na ktoré poukázal žalobca v správnej žalobe (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 z 18.05.2021, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/1/2011 z 15.03.2011), nakoľko nie sú aplikovateľné na daný prípad, pretože v prejednávanom
prípade bola spochybnená materiálna existencia plnenia a žalobca nedisponuje (resp. správcovi dane
nepredložil) žiadnymi prílohami konkretizujúcimi druh, cenu, rozsah alebo inú špecifikáciu dodaných

služieb. Zároveň správny súd dopĺňa, že v prípade Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15. marca 2011 išlo o vec, v ktorej nebola spochybnená materiálna existencia
plnenia, ale spochybnenou bola skutočnosť, že tento tovar bol dodaný spoločnosťou v postavení
deklarovaného dodávateľa. Naviac aj závery tohto rozsudku sú rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
SR prekonané napr. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018. Vzhľadom na uvedené

námietka neprimeraného zaťaženia dôkazným bremenom je nedôvodná.

69. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, podľa ktorej mal správca dane
riadne odôvodniť svoj postup pri určení rozdielu dane vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre osobitne.Správny súd uvádza, že v prípade sporných faktúr sa jednalo o skutkovo i právne identické porušenie
hmotnoprávnehopredpisuarovnaképorušenieustanovenia§49ods.1a2zákonaoDPHvnadväznosti
na § 51 ods. 1 zákona o DPH, preto námietka nedostatočného odôvodnenia porušenia vo vzťahu

k jednotlivým faktúram nemá žiadne opodstatnenie. Vo vzťahu k žalobcom deklarovaným faktúram
správny súd uvádza, že ani na jednej z týchto faktúr č. 10180253 až 10180281, vystavených na
meno dodávateľskej spoločnosti Focus JP s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nie
je bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej služby a množstvo a druh dodaného tovaru, žiadna
z týchto faktúr neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom dodaných služieb, ani súpisom vykonaných prác,

ani dodací list, ani objednávku. Skutočnosť, že správca dane nerozpisoval každú faktúru neznamená,
že nevyhodnocoval každú obchodnú transakciu osobitne a pokiaľ svoje zhodné závery o zistených
porušeniach aplikoval na všetky sporné faktúry, nemožno mu v tomto smere vyčítať nezákonnosť
postupu. Správny súd preto k námietke nedostatočného odôvodnenia odmietnutia odpočtu DPH uvádza,
žeznapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoanajmäzprvostupňovéhorozhodnutiasprávcudanejeúplne
zrejmé, prečo správca dane odmietol odpočet DPH vo vzťahu k všetkým označeným faktúram, ako aj

to, že na všetky tieto faktúry sa vzťahovali úplne rovnaké dôvody odmietnutia odpočtu – nepreukázanie
splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH v nadväznosti na nepreukázanie reálneho
dodania služieb. Ak sa odmietnutie odpočtu DPH vo vzťahu ku všetkým faktúram zakladá na tom istom
dôvode a tých istých zisteniach, správca dane nie je povinný odpočet DPH odôvodňovať ku každej jednej
faktúre osobitne. Odôvodnenia rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného sú riadne preskúmateľné

a súladné so zákonnými požiadavkami na rozhodnutia a odôvodnenia správnych orgánov (najmä § 63
ods. 5 Daňového poriadku).

70. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH žalobcovi z predmetných faktúr od spoločnosti
Focus JP s.r.o., ktorá mala byť dominantným a výhradným dodávateľom žalobcu v zdaňovacom

období júl 2018, bol záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva žalobcu na
odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona o DPH. Správca
dane i žalovaný vychádzali vo svojich procesných postupoch v rámci administratívneho konania zo
správneho rozloženia dôkazného bremena, kedy dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu práva na
odpočítanie DPH z predmetných faktúr zaťažovalo podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku primárne

žalobcu ako daňový subjekt, ktorý bol povinný preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie DPH,
vrátane spoľahlivého preukázania reálneho uskutočnenia dodávok tovaru podľa predmetných faktúr
dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda konkrétne subjektom Focus JP s.r.o. Zároveň za existencie
odôvodnených pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov
z dôvodu relevantných a opodstatnených pochybností správcu dane o dodaní tovaru podľa predmetných

faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, bolo správne a zákonne v rámci postupu správcu dane
a žalovaného aplikované také rozloženie dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo daňový subjekt
a zahŕňalo jeho dôkaznú povinnosť opodstatnené pochybnosti správcu dane v zmysle uvedeného
rozptýliť, čo sa žalobcovi nepodarilo. Uvedené konštatovanie je v súlade s teóriou presunu dôkazného
bremena pri dokazovaní v daňovom konaní, ktorá je zároveň praktickým vyjadrením kombinácie zásady

vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09,
III. ÚS 93/2016).

71. Dôvodnosť pochybností správcu dane a žalovaného o uskutočnení dodania tovaru podľa
predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, čo je spojené s pochybnosťami o vzniku

daňovejpovinnostitohtododávateľapodľa§19ods.1zákonaoDPHadôsledkomčohojespochybnenie
samotného práva žalobcu na odpočet DPH, opodstatnene pramenila zo zistení správcu dane, ktoré
vyplývali z vykonaného dokazovania. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s úpravou § 24 ods.
2 Daňového poriadku a preveroval, či predmetné faktúry majú materiálny základ, pričom vychádzal
nielen z dokladov produkovaných daňovým subjektom, ale vykonal i vlastné rozsiahle šetrenia, ktoré boli

správcomdanezpohľadusprávnehosúduvykonanédôsledneavýsledkyktoréhopostupusprávcudane
odôvodňujú pochybnosti správcu dane o dodaní (poskytnutí) služieb (resp. vykonaní deklarovaných
prác) žalobcovi podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre. Pokiaľ i samotný žalobca
zdôraznil obsah svedeckej výpovede svedka B. I. (zamestnanec L sport s.r.o.), ktorý označil svedka A. D.
za externého pracovníka, potvrdil, že v pracovnej pozícii hlavného mechanika sa pravidelne podieľal na

príprave športových motorových vozidiel na preteky spoločne s ďalšími mechanikmi a zamestnancami
spoločnosti L sport s.r.o., správny súd konštatuje, že táto výpoveď ani v spojení s ostatnými dôkazmi
produkovanými žalobcom – faktúry predložené daňovým subjektom k jednotlivým dodávkam, po ich
náležitom vyhodnotení správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, nepreukazuje práve tú zásadnú skutočnosť, že dodanie služieb (vykonanie
prác) žalobcovi bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach – spoločnosťou Focus JP
s.r.o. Tvrdenie žalobcu, že spoločnosť Focus JP s.r.o. disponovala potrebnými priestormi, pracovníkmi

a materiálnym vybavením, nevyhnutným pre náležité poskytnutie objednaných služieb je v rozpore
s vykonaným dokazovaním i samotným tvrdením svedka A. D. (konateľa spoločnosti Focus JP s.r.o.),
nakoľkospoločnosťFocusJPs.r.o.malamaťprenajatétakpriestoryakoajzamestnancovodspoločnosti
L sport s.r.o., pričom však spoločnosť L sport s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období spoločnosti
FocusJPs.r.o.nevystavilažiadnufaktúru(zacelýrok2018vystavilaspoločnosťLsports.r.o.spoločnosti

Focus JP s.r.o. len jednu faktúru č. 10180051 v sume 42.000,-Eur). Spoločnosť Focus JP s.r.o. mala
virtuálne sídlo v Bratislave (Kopčianska 10 – mestská časť Petržalka). Dôkazy vykonané v daňovom
konaní jednoznačne preukazujú, že spoločnosti L sport s.r.o. a L Racing s.r.o. (t.j. žalobca) sú úzko
materiálne a personálne prepojené. A. E., J. D. E. a A. E. boli v roku 2018 zamestnancami L sport s.r.o.
Konateľom a spoločníkom spoločnosti L sport s.r.o. je J. D. E. (manžel spoločníčky L Racing s.r.o. A. E.
a syn konateľa L Racing s.r.o. A. E.. V preverovanom období nemala spoločnosť L Racing s.r.o. žiadnych

zamestnancov, podľa predloženej zmluvy si ich mala prenajímať od spoločnosti L sport s.r.o., avšak
v roku 2018 neboli spoločnosťou L sport s.r.o. vyfakturované daňovému subjektu L Racing žiadne služby
týkajúcesaprenájmupracovnejsily.SpoločnosťLRacings.r.o.nevlastnížiadnyhnuteľnýaninehnuteľný
majetok, podnikateľskú činnosť vykonávala v prenajatých priestoroch od spoločnosti L sport s.r.o., ktorá
má sídlo na tej istej adrese. Spoločnosť L Racing s.r.o. mala od spoločnosti L sport s.r.o. prenajaté

podnikateľské priestory, pretekárske motorové vozidlá a sprievodné vozidlá. Dodávky tovaru a služieb
súvisiacich s činnosťou daňového subjektu L Racing s.r.o. vykonávala spoločnosť L sport s.r.o. svojimi
zamestnancami a taktiež boli k tomuto účelu používané podnikateľské priestory (kancelárske, skladové
a opravárenské), ako aj motorové vozidlá a materiálno-technické vybavenie nevyhnutné pre realizáciu
deklarovanej činnosti, ktoré patrili spoločnosti L sport s.r.o. Spoločnosť L sport s.r.o. však uvedené

dodávky (okrem prenájmu nehnuteľností a prenájmu súťažných a doprovodných vozidiel) spoločnosti L
Racing s.r.o. nefakturovala. Za preverované obdobie neboli spoločnosťou L sport s.r.o. vyfakturované
žiadne tovary ani služby pre spoločnosť Focus JP s.r.o. napriek tomu, že sa svedok A. D. vo svojich
výpovediach vyjadril, že spoločnosť Focus JP s.r.o. si prenajímala zamestnancov, priestory a materiálno-
technické vybavenie od spoločnosti L sport s.r.o. Spoločnosťou L sport s.r.o. nebol fakturovaný žiaden

prenájom pracovnej sily ani pre spoločnosť L Racing s.r.o. ani pre spoločnosť Focus JP s.r.o., a to
napriek skutočnosti, že táto spoločnosť zamestnávala mechanikov, ktorí vykonávali opravy vozidiel
a všetky činnosti s tým súvisiace. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že do 10.10.2017 bol konateľom
ajedinýmspoločníkompráveJ.D.E.,ktorýjejedinýmspoločníkomakonateľomspoločnostiLsports.r.o.
Spoločnosť Focus JP s.r.o. bola prevedená na A. D., pričom k spolupráci bol oslovený práve pánom E..

Naviac vystavené faktúry daňového subjektu L Racing s.r.o. (č. 20180230 až č. 20180269), vystavené
faktúry spoločnosti Focus JP s.r.o. (č. 10180253 až č. 10180281) a vystavené faktúry spoločnosti L sport
s.r.o. (č. 10180032 a č. 10180033) sú čo sa formátu a obsahu týka prakticky totožné (strana 28 a 29
prvostupňového rozhodnutia správcu dane). Je málo pravdepodobné, pokiaľ by boli predmetné faktúry
vystavené rôznymi osobami, v rôznych spoločnostiach (teda na rôznych miestach) - L Racing s.r.o. a

Focus JP s.r.o., čo nasvedčuje tomu, že predmetné faktúry vystavila jedna osoba.

72. Už aj len z uvedených skutočností vyplýva, že spoločnosť Focus JP s.r.o. nemala žiadne ekonomické
opodstatnenie, bola umelo vsunutá medzi personálne a majetkovo prepojené spoločnosti L Racing
s.r.o. a L sport s.r.o., pričom dôkazy nasvedčujú tomu, že spoločnosti L Racing s.r.o., L sport s.r.o.

a Focus JP s.r.o. nie sú nezávisle konajúce spoločnosti, ale personálne prepojené spoločnosti konajúce
v zhode. Spoločnosť Focus JP s.r.o. slúžila len na znižovanie daňových povinností vyššie označených
spoločností. Je viac než evidentné, že nebol daný žiaden ekonomický, či iný dôvod, ktorý by racionálne
vysvetlil dodávanie služieb (vykonávanie prác) od spoločnosti Focus JP s.r.o., ktorá nedisponovala
vpodstateničím,keďvšetkypráceaslužbyreálnevykonávalaadodalaspoločnosťLsports.r.o.,ktorána

todisponovalapersonálnymavšetkýmpotrebnýmmateriálno-technickýmvybavenímvrátanepriestorov.
V nadväznosti na uvedené správny súd tiež poukazuje na to, že „právo nárokované platiteľom dane
môže byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie, než iba
práve získanie nároku na odpočítanie dane“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 19/2015 zo
dňa 23.02.2017).

73. Správny súd opätovne zdôrazňuje vymedzenie záveru správcu dane a žalovaného, ktorým
odôvodnili nepriznanie odpočtu DPH žalobcovi. Správca dane a žalovaný neučinili obsahom dôkazného
bremena žalobcu v predmetnom administratívnom konaní nič, čo by do tohto dôkazného bremenav danej veci nespadalo a pri uvedených výsledkoch vykonaného dokazovania neprenášali na žalobcu
zodpovednosť za skutočnosti, na ktoré žalobca dosah nemal. Žalobca je subjektom, ktorý právo na
odpočet uplatňuje, a preto je pri výkone podnikateľskej činnosti povinný pamätať a dbať na to, aby pri

výbere svojich obchodných partnerov, s ktorými vstupuje do obchodnoprávnych vzťahov a s ktorými
v obchodnoprávnych vzťahoch zotrváva, zachoval potrebnú mieru ostražitosti a opatrnosti a znížil
tak podnikateľské riziko v danom prípade v zmysle úpravy podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka
zahŕňajúce i stav nepreukázania zákonných podmienok vzniku práva na odpočet DPH.

74. Osobitne považuje správny súd za dôležité vyjadriť sa k predloženému Znaleckému posudku č.
1/2025 zo dňa 10.02.2025 znalca D. J. A. L., D., ktorý bol doručený správnemu súdu po uplynutí lehoty
na včasné podanie správnej žaloby. Správny súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodnutí vychádza zo
skutkového stavu, ktorý je zistený orgánom verejnej správy s poukazom na úpravu podľa § 119 SSP,
134 SSP. Znalecký posudok nebol vyhotovený v rámci správneho konania, ale bol predložený ako dôkaz
zo strany žalobcu až v konaní pred správnym súdom a za týchto okolností by mohol byť relevantným

dôkazom, pokiaľ by spochybňoval odborné skutkové závery správneho orgánu, z ktorých správny orgán
vychádzal pri svojom právnom posúdení v rámci administratívneho konania a zaujímal by presvedčivé
odlišné odborné skutkové závery. Zároveň by malo ísť o znalecký posudok spĺňajúci zákonné atribúty
podľa § 207 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Napriek tomu,
že v režime všeobecnej správnej žaloby (o akú ide aj v tomto konaní) nie je správny súd skutkovým

súdom a pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom, v záujme
potreby vysporiadania sa s predloženým dôkazom považoval za potrebné vyhovieť návrhu žalobcu a
vykonať dokazovanie oboznámením so závermi predloženého znaleckého posudku na pojednávaní.
Z obsahu predloženého znaleckého posudku správny súd zistil, že znalec zodpovedal tri otázky: 1/
Je účtovníctvo žalobcu vedené správne a preukázateľne v zmysle zásad zákona o účtovníctve? 2/

Spĺňajú účtovné doklady, najmä prijaté faktúry podľa rozhodnutia/protokolu z daňovej kontroly za mesiac
máj, jún a júl 2018 podmienky na nárok uplatniť si odpočet DPH na vstupe? 3/ Posúďte podnikateľský
model aplikovaný žalobcom pri vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti z pohľadu jeho ekonomickej
účelnosti. Znalec vo svojich záveroch (na strane 23) uviedol, že „1/ Spoločnosť L Racing s.r.o. viedla
za mesiac máj, jún a júl 2018 účtovníctvo v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve a postupmi

pre vedenie podvojného účtovníctva podnikateľov, t.j. správne a preukázateľne tak, aby účtovníctvo
odrážalo verný a pravdivý obraz o zaúčtovaných skutočnostiach. 2/ Text, ktorý popisuje predmet dodanej
služby dostatočne (podľa zákona: „množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej
služby“) v rozsahu, ktorý deklaruje jasne predmet plnenia na vstupe, čo umožnilo spoločnosti L Racing
s.r.o. oprávnene uplatniť si odpočet DPH na vstupe. Daňové doklady – faktúry spĺňajú požiadavky §

74 zákona o DPH, kladené na náležitosti faktúry. 3/ podnikateľský model, ktorý vytvorili spoločnosti L
Racing s.r.o., L sport s.r.o. a Focus JP s.r.o. má svoje ekonomické opodstatnenie. V prípade L Racing
s.r.o. ide o štandardný ekonomicky účelný podnikateľský model.“ Ako pre súkromný znalecký posudok
podľa § 209 CSP rovnako pre znalecký posudok v zmysle § 207 CSP platí, že je relevantným dôkazom
vtedy, pokiaľ posudzuje skutočnosti založené na vedeckých poznatkoch a pre zložitosť posudzovaných

otázok nepostačuje len odborné vyjadrenie. Je teda podmienkou relevantnosti takéhoto posudku, že
posudzuje skutkové okolnosti a nie právne otázky, teda nečiní právne posúdenie veci. V posudzovanej
veci podľa objednávky žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku bolo znalcovi zadané odpovedať
na právne otázky, a to konkrétne sa zaoberať splnením alebo nesplnením formálnych podmienok
odpočtu dane z pridanej hodnoty – existencia daňového dokladu (faktúry) vyhotovenej podľa § 71

zákona o DPH a identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre. Správny súd uvádza, že
prihliadal na obsah znaleckého posudku, zdôvodnenie záverov znalca, ako aj na jednotlivé podklady,
z ktorých vychádzal, pričom dospel k záveru, že znalecký posudok sa nevyjadroval ku skutkovým
otázkam, na ktoré treba vedecké poznatky, ako to má na mysli práve úprava podľa § 207 ods. 1
CSP, ale právne posúdil vec, čo je v rozpore so zákonnou úpravou podľa § 207 ods. 2 CSP v spojení

s § 25 SSP, podľa ktorého v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky;
nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Právne posúdenie veci totiž prináleží jedine súdu. Ani
sám žalobca v konaní pred správnym súdom nevymedzil konkrétne skutkové okolnosti, ku ktorým
znalecký posudok predkladá, len uviedol, že jeho vypracovanie je potrebné pre správne posúdenie
všetkých relevantných skutočností a preukazuje podľa neho nesprávnosť záverov daňových orgánov.

Práve vzhľadom na to, že predložený znalecký posudok, ktorý je súkromným znaleckým posudkom, rieši
výlučne právne posúdenie prejednávanej veci pred správnym súdom, nemôže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu v danej veci a je teda právne irelevantný. V tejto súvislosti správny súd považuje
za potrebné tiež uviesť, že v prejednávanom prípade daňové orgány odopreli žalobcovi právo naodpočítaniedanezdôvodunesplneniahmotnoprávnychpodmienok,tedazdôvoduabsenciemateriálnej
existencie plnenia medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. Teda pokiaľ by správny súd aj pripustil
závery znalca o splnení formálnych podmienok práva na odpočítanie DPH, nezmenil by sa záver

právneho posúdenia daňových orgánov, nakoľko zdaniteľná osoba je povinná predložiť objektívne
dôkazy o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítania DPH, teda že tovar bol skutočne
dodaný a služby boli skutočne poskytnuté na vstupe zdaniteľnými osobami pre potreby ich vlastných
plnení podliehajúcich DPH a v súvislosti s ktorými skutočne zaplatila DPH. Vzhľadom na uvedenú
argumentáciu správny súd konštatuje, že zistenie skutkového stavu správcom dane je správnym súdom

hodnotené ako rozsiahle a dôsledné, poskytujúce spoľahlivý základ pre prijaté rozhodnutie správcu
dane, pričom výsledky vykonaného dokazovania a zistený skutkový stav správca dane správne právne
posúdil, skonštatujúc záver o nepreukázaní splnenia podmienok práva na odpočet DPH. Správny
súd zdôrazňuje, že dokazovanie vedené správcom dane v predmetnom administratívnom konaní bolo
dôsledne zamerané na preverenie relevantných skutočností, konkrétne ťažiskovo na skutočnosť, či
zdaniteľné obchody podľa predmetných faktúr prebehli tak, ako z faktúr vyplýva, a teda či tieto faktúry

majú materiálny základ, či dodávateľovi uvedenému na faktúrach vznikla daňová povinnosť a žalobcovi
právo na odpočet. Správca dane zistil skutkový stav náležite a objektívne, bez preferovania dôkazov
svedčiacich v neprospech žalobcu a bez pripisovania vyššej dôkaznej sily niektorým dôkazom, čo
zároveň však nevylučuje ich vyhodnocovanie správcom dane v zmysle zásady voľného hodnotenia
dôkazov,kedysprávcadanemázákonnúpovinnosťhodnotiťdôkazyjednakjednotlivo,aleivovzájomnej

súvislosti a prihliadajúc na všetko, čo vyšlo z konania najavo, teda hodnotiť dôkazy v kontexte všetkých
ostatných zistení vyplývajúcich z dokazovania. Vykonané dôkazy správca dane vyhodnotil teda náležite
v súlade s úpravou § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

75. Správny súd tiež uvádza, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a žalovaného uvádza

preskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu námietok
žalobcu, v nadväznosti na čo, nie je námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí
hodnotená ako dôvodná. Zároveň je táto námietka v logickom rozpore so súčasne namietaným
nedostatočne spoľahlivo zisteným skutkovým stavom, pretože ak má byť dôvodom nezákonnosti
nepreskúmateľnosť, nie je možné efektívne namietať iné skutočnosti, a teda ani nedostatočne spoľahlivo

zistený skutkový stav. Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov, správnym súdom
nie je konštatovaná. Záver správcu dane, na ktorom postavil svoje rozhodnutie, je v odôvodnení jeho
rozhodnutia vymedzený a vyjadrený jasne a spôsobom, ktorý nedáva priestor pre pochybnosti o tom,
čo bolo základom záverov správcu dane, a to že nebola naplnená podmienka pre odpočet dane podľa
§ 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože priamemu dodávateľovi žalobcu, ktorý bol dodávateľom uvedeným

na faktúre, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH.

76. Ďalšie žalobné námietky považoval správny súd za vágne, nakoľko len „odmietajú“ tvrdenia
žalovaného bez relevantnej argumentácie, resp. namietajú rozpor so zistenými skutočnosťami, či
zákonom, resp. porušenie práva bez toho, aby konkretizovali v čom majú spočívať. Správny súd v tejto

súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že takto vágne koncipované žalobné body (argumentácia
z hľadiska hmotného práva) sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú
a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že
správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou

činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať
napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah
prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.
Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so
zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, resp. že

napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zistenými skutočnosťami, bez skutkovej a právnej argumentácie
vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a
preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej
správy)povinnýzodpovedaťlentakýargument,ktorýsatýkaveciajezároveňkonkrétny(t.j.formulovaný

dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr.
vo veciach Hiro Balany v. Španielsko; § 28 Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať
taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na
výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantnáa konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu.
Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však
predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

77. Námietky žalobcu týkajúce sa práva žalobcu na taký postup správcu dane pri správe daní, pri
ktorom sa dbá na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (tak ako to
vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku) a práva žalobcu na taký postup správcu dane, pri
ktorom správca dane postupuje v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje

im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach (tak ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2
Daňového poriadku) vyhodnotil správny súd ako nedôvodné predovšetkým pre ich vágnosť, nakoľko
žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval v čom boli tieto jeho práva porušené, pričom správny súd
porušenie týchto práv žalobcu ako daňového subjektu zo strany správnych orgánov nezistil.

78. Čo sa týka námietky žalobcu týkajúcej sa práva daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly a
služobného preukazu zamestnanca správcu dane (§ 45 ods. 1 Daňového poriadku) správny súd v celom
rozsahu odkazuje na to, čo v tomto smere uviedol žalovaný na strane 23 in fine svojho rozhodnutia
a konštatuje, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca požiadal zamestnanca správcu
o predloženie písomného poverenia na výkon daňovej kontroly a tento zamestnanec jeho oprávnenú

požiadavku ignoroval alebo sa odmietol týmto písomným poverením preukázať.

79. Dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia vymedzené žalobcom vo väzbe na úpravu § 191
ods. 1 písm. c), d), g) a e) SSP vychádzajúc z uvedených záverov pri hodnotení žalobcom vymedzených
námietok, ktoré boli obsahom žalobných bodov, správny súd nevzhliadol, v nadväznosti na čo rozhodol

podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

80. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na

náhradu trov konania nepriznal.

81. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.