Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121204618
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1121204618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu

Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: B.. Q. R., U.. XX. O. XXXX, R.
XXX XX Š. T. XXX, práv. zast. BUČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Karpatská 13/A, 811 05 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 968 191, proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom
Plynárenská7/A,82109Bratislava,IČO:35868856,práv.zast.AGLEGALs.r.o.,sosídlomPlynárenská
7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cbi/12/2021 - 286 zo dňa
16.7.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cbi/12/2021 - 286 zo dňa
16.7.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 124 ods. 1 - ods. 7 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom II. priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou z 29. júna 2021
domáhala, aby súd určil, že jej pohľadávka v celkovej výške 102.000,-- eur prihlásená prihláškou
do reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4R/1/2021 (v súčasnosti
na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-4R/1/2021) je nesporná čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky a do zabezpečenia zabezpečovacím právom a čo poradia zabezpečovacieho
práva. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že do reštrukturalizácie žalovaného si prihláškou zo 6.

mája2021prihlásilasvojupeňažnúpohľadávkuvočižalovanémuvcelkovejvýške102.000,--eur,zktorej
istina predstavuje sumu 100.000,-- eur a dohodnutý úrok predstavuje sumu 2.000,-- eur, zabezpečenú
zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k akciám žalovaného, pričom ako právny dôvod vzniku
pohľadávky uviedla poskytnutie pôžičky v celkovej výške 100.000,-- eur žalobkyňou žalovanému v
súlade so zmluvou o pôžičke zo 17. júna 2020. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke
bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám
žalovaného.

3. Reštrukturalizačný správca žalovaného listom zo 16. júna 2021 oznámil žalobkyni, že poprel jej
pohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 962 v celom uplatnenom rozsahu
čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj doporadia zabezpečovacieho práva. Žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvorila
dňa 17. júna 2020 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej poskytla žalovanému pôžičku v sume 100.000,--
eur, ktorú žalovaný prijal na platobné miesto, ktorým bol účet spoločnosti Arca Investments, a.s. Zmluva

o pôžičke mala nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., ako
to vyplýva z bodu 1.4 zmluvy o pôžičke. Podľa žalobkyne je v tejto súvislosti významné to, že za
žalovaného konal B.. A. H., ktorý bol v čase uzavretia zmluvy aj predsedom predstavenstva v spoločnosti
Arca Investments, a.s. Zmluva o pôžičke obsahuje aj právny úkon spoločnosti Arca Investments,
a.s. , ktorým táto spoločnosť akceptuje ukončenie svojho zmluvného vzťahu so žalobkyňou, ktorý

bol založený rámcovou zmluvou. Zároveň žalobkyňa uviedla, že zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou
zmluvou, a preto treba použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší. Záverom žalobkyňa namietla
zmeškanielehotynapopretiepohľadávkyreštrukturalizačnýmsprávcomžalovaného,pričomvychádzala
z dátumu uvedeného na oznámení o popretí pohľadávky (dňa 16. júna 2021), a preto považuje popretie
pohľadávky za neúčinné. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávky
žalobkyne zo strany reštrukturalizačného správcu. V rámci svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to,

že zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt. Žalovaný dal do pozornosti, že za pôžičku sa majú
považovať finančné investície, ktoré poskytla žalobkyňa spoločnosti Arca Investments, a.s., t. j. subjektu
odlišnému od žalovaného, a na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou
Arca Investments, a.s., čo predstavuje právny titul odlišný od zmluvy o pôžičke. Podľa žalovaného
poskytnutie pôžičky žalobkyňou žalovanému spôsobom poskytnutia finančných investícii žalobkyňou

spoločnosti Arca Investments, a.s. pred uzatvorením zmluvy o pôžičke predstavuje nemožné plnenie.
Keďže žalobkyni na základe zmluvy o pôžičke nevznikla žiadna pohľadávka voči žalovanému, zmluva o
zabezpečovacom prevode práva zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalobkyne, a preto nevyvoláva
žiadne právne účinky. Žalovaný uviedol, že spoločnosť Arca Investments, a.s. nie je zmluvnou stranou
zmluvy o pôžičke, táto nevyjadruje jej vôľu a preto nepredstavuje právny úkon spoločnosti Arca

Investments, a.s.. Žalobkyňa v replike z 9. septembra 2022 zotrvala na tvrdeniach uvedených v žalobe,
poukázala na to, že konanie žalovaného nie je súladné s dobrými mravmi, a že je potrebné dané právne
úkonyvykladaťpodľaichobsahuavprospechichplatnosti,sprihliadnutímnato,žežalobkyňajeslabšou
stranou v spotrebiteľskom vzťahu. Žalovaný v duplike z 19. júna 2023 zotrval na svojom tvrdení, že
žalobkyňa mu neposkytla na základe zmluvy o pôžičke žiadne peňažné prostriedky, finančná investícia

bola spoločnosti Arca Investments, a.s. poskytnutá na základe rámcovej zmluvy a nie na základe
zmluvy o pôžičke. Zmluvu o pôžičke považuje žalovaný za neplatnú. Vo vzťahu ku konkludentnému
schváleniu zmluvy o pôžičke spoločnosťou Arca Investments, a.s. žalovaný uviedol, že spoločnosť Arca
Investments, a.s. nebola zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke a B.. A. H. nekonal pri uzatváraní zmluvy
v mene spoločnosti Arca Investments, a.s. Zmluvou o pôžičke nemohlo dôjsť k nahradeniu záväzku

spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni na vrátanie finančnej investície záväzkom žalovaného
voči žalobkyni na vrátenie pôžičky.

4. Z listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nasledovným skutkovým zisteniam: Medzi
žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s. bola uzatvorená rámcová zmluva o investičnej

spolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorej spoločnosť Arca Investments, a.s. vystavila
dňa 5. mája 2020 vlastnú zmenku na rad žalobkyne na sumu 101.496,-- eur so splatnosťou dňa 4.
augusta 2020. Dňa 17. júna 2020 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke,
na základe ktorej mala žalobkyňa poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 100.000,- - eur s tým, že
pôžičku mala predstavovať platba žalobkyne realizovaná v prospech účtu č. IBAN: E. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX vedeného na meno spoločnosti Arca Investments, a.s. Toho istého dňa bola medzi
žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám, na základe
ktorej malo dôjsť k dočasnému prevodu investičných akcií A. vydávaných k podfondu NOVA Green
Energy - podfond 1, fondu NOVA Green Energy, SICAV, a.s. na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne
zo zmluvy o pôžičke. Prihláškou si žalobkyňa prihlásila do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku

v celkovej výške 102.000,-- eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 100.000,-- eur a úroku vo výške
2.000,-- eur. Prihlásenú pohľadávku žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi ňou a žalovaným bola dňa 17.
júna 2020 uzatvorená zmluva o pôžičke, v súlade s ktorou mala žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške
100.000,-- eur. V zmluve sa strany dohodli na tom, že žalovaný vráti pôžičku najneskôr 4. mája 2021 a
na pevnom úroku vo výške 2.000,-- eur. Oznámením zo dňa 16. júna 2021 oznámil reštrukturalizačný

správca žalovaného, INSOLVENCY GROUP, k.s., žalobkyni, že ňou prihlásenú pohľadávku poprel v
celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom
a aj do poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky žalobkyne odôvodnil reštrukturalizačný
správca žalovaného tým, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície apeňažné plnenie žalobkyne, ktoré bolo poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o pôžičke inému subjektu,
konkrétne spoločnosti Arca Investments, a.s.. Reštrukturalizačný správca žalovaného zvýraznil, že
zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý sa považuje za uzatvorený až v momente faktického

poskytnutia dohodnutej sumy peňažných prostriedkov predstavujúcich pôžičku veriteľom dlžníkovi. Z
prihlášky pohľadávky je zrejmé, že žalobkyňa neposkytla žalovanému žiadne peňažné prostriedky, a to
ani pred a ani po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Žalovaný nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu
žalobcu so spoločnosťou Arca Investments, a.s., ktorá zároveň nebola zmluvnou stranou zmluvy o
pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto táto zmluva nemohla nahradiť zmluvný

vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s. Reštrukturalizačný správca žalovaného
uviedol, že plnenie v zmysle zmluvy o pôžičke je nemožné a doplnil, že zmluva o pôžičke uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej si veriteľ odvodzuje svoje prihlásené právo, je
absolútne neplatná. Rovnako tak je zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám neplatná, keďže
zabezpečuje neexistujúci záväzok.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba žalobkyne bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od
uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok reštrukturalizačným správcom.

6. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 6. apríla
2021, sp. zn. 4R/1/2021 zverejneným v OV č. 68/2021 dňa 12. apríla 2021. Účinky povolenia

reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa 13. apríla 2021 a nasledujúci
deň, t. j. 14. apríla 2021 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa § 121
ZKR), ktorej koniec pripadol na 14. mája 2021. 10.2. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie
pohľadávok, t. j. 15. mája 2021 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok
podľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR, ktorá uplynula uplynutím dňa 14. júna 2021. Dňa 15. júna 2021

začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade
s ustanovením § 124 ods. 4 ZKR, ktorej posledný deň pripadol na 15. júla 2021, keďže žaloba žalobkyne
bola súdu doručená dňa 29. júna 2021, bola podaná včas.

7. Rovnako tak súd uvádza, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel prihlásenú pohľadávku

žalobkyne včas. Žalobkyňa pri namietaní, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel jej
pohľadávku oneskorene, vychádzala z dátumu uvedeného na liste, ktorým jej bolo oznámené
popretie prihlásenej pohľadávky. Relevantným dňom pre posúdenie včasnosti popretia pohľadávky
žalobkyne je dátum, ktorý je uvedený pri žalobkyni v zozname pohľadávok, pričom bolo v konaní zo
zoznamu pohľadávok (ktorý sa nachádza v elektronickom súdnom spise - pozn. súdu) preukázané,

že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel pohľadávku žalobkyne dňa 12. júna 2021, t. j. počas
plynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Skutočnosť, že list, ktorým bolo žalobkyni oznámené popretie
jej pohľadávky, bol datovaný k 16. júnu 2021, nemá vplyv na posúdenie dátumu popretia prihlásenej
pohľadávky žalobkyne, keď k popretiu pohľadávky došlo dňa 12. júna 2021 a nie dňa 16. júna 2021.
Zároveň reštrukturalizačný správca žalovaného si splnil svoju zákonnú povinnosť a oznámil žalobkyni

popretie jej pohľadávky bezodkladne.

8. Zmluva o pôžičke predstavuje - na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá je konsenzuálnym kontraktom
- reálny kontrakt, ktorý vzniká v okamihu odovzdania finančných prostriedkov (či už v hotovosti,
alebo bezhotovostným prevodom) veriteľom dlžníkovi. Predmetný záver vyplýva zo slovného spojenia

„zmluvou o pôžičkou veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze“. Ak zmluvné
strany uzatvoria, hoc v písomnej forme zmluvu, ktorú označia ako zmluva o pôžičke, ešte k samotnému
vzniku záväzku (k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke) nedochádza, ale pre vznik záväzku je nevyhnutné
reálne poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Ak zmluvná strana, ktorá o sebe tvrdí,
že je veriteľom, nepreukáže poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi, nemožno hovoriť o existencii

zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,
medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. K k zmluve o pôžičke podľa § 657
Občianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Rovnako tak aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku
z 27. januára 2004, sp. zn. 25Cdo/695/2003 dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že pôžička

je reálnym a nielen konsenzuálnym kontraktom, zmluva nemá povahu zmluvy o pôžičke, keď k
predaniu, či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej čiastky vôbec nedošlo, takýto právny vzťah
medzi zmluvnými stranami nie je vzťahom z pôžičky. B1-36Cbi/12/2021. Aj v rozsudku zo 14. mája
2004, sp. zn. 21Cdo/2217/2003 Najvyšší súd Českej republiky skonštatoval, že zmluva o pôžičkeje tradične považovaná za zmluvu reálnu, kedy k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe
dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu
pôžičky dlžníkovi. Predmetné závery vzťahujúce sa na právnu úpravu Občianskeho zákonníka

(podľa ustanovenia § 657) sú podľa názoru súdu plne aplikovateľné aj na zmluvné vzťahy, ktoré sa
spravujú ustanovením § 2390 a nasl. českého nového Občianskeho zákonníka, ktorým sa má spravovať
právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže základným pojmovým predpokladom pôžičky je
aj podľa novej českej právnej úpravy prenechanie zastupiteľnej veci. Uvedené znamená, že pre vznik
zmluvy o pôžičke je aj podľa ustanovenia § 2390 a nasl. českého nového Občianskeho zákonníka

nevyhnutné prenechanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi s tým, že ak k prenechaniu
finančných prostriedkov nedôjde, k vzniku zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom nedôjde.
Pri aplikácii predmetných právnych záverov na rozhodovaný spor súd prvej inštancie konštatuje, že
zmluva o pôžičke zo 17. júna 2020 bez ďalšieho nepreukazuje, že by medzi žalobkyňou a žalovaným
došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi nimi a k vzniku pôžičky (a k vzniku záväzku žalovaného
vrátiť žalobkyni sumu 100.000,-- eur). Pre možnosť konštatovania, že došlo k poskytnutiu pôžičky a k

uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa už v
prihláške pohľadávky do reštrukturalizácie žalovaného preukázala, že žalovanému poskytla finančné
prostriedky vo výške 100.000,-- eur.

9. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobkyňa v prihláške pohľadávky do reštrukturalizácie

nepreukázala poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalovanému, ktorými by mohlo dôjsť
k vzniku zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným a k vzniku záväzku žalovaného vrátiť žalobkyni
pôžičku vo výške 100.000,-- eur spolu s úrokom vo výške 2.000,-- eur. Poskytnutie finančných
prostriedkov žalovanému, ktoré by mali predstavovať peňažnú pôžičku, žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala ani v súdnom konaní. Naopak z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané,

že žalobkyňa poskytla bez časovej súvislosti so zmluvou o pôžičke finančné prostriedky tretej osobe,
spoločnosti Arca Investments, a.s., dňa 5. mája 2020 na základe vlastného (investičného) právneho
vzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., t. j. na základe rámcovej zmluvy o
investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, a na základe ktorého vystavila dňa 5. mája 2020
spoločnosť Arca Investments, a.s. na rad žalobkyne vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 101.496,--

eur. Platbu žalobkyne realizovanú v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s. na základe jej
vlastného investičného zmluvného vzťahu nie je možné podľa názoru súdu považovať za peňažnú
pôžičku poskytnutú žalobkyňou žalovanému, a to bez ohľadu na znenie bodu 1.3 zmluvy o pôžičke
zo 17. júna 2020. Z predložených listinných dôkazov je zjavné, že sumu 100.000,-- eur poskytla
žalobkyňa spoločnosti Arca Investments, a.s. spolu s vedomím, na základe akého právneho vzťahu

predmetné finančné prostriedky ich poskytuje. Sumu 100.000,-- eur poskytla žalobkyňa spoločnosti
Arca Investments, a.s. dňa 5. mája 2020 na základe rámcovej zmluvy o vystavení blankozmeniek
a o vystavení blankozmeniek. Predmetné finančné prostriedky poskytnuté zo strany žalobkyne mali
vlastný právny dôvod pre ich poskytnutie dlžníkovi, ktorá bola spoločnosť Arca Investments, a.s. a nie
žalovaný, pričom tento právny dôvod bol odlišný od poskytnutia pôžičky zmluvnému partnerovi žalobcu

(spoločnosti Arca Investments, a.s.) ako subjektu odlišnému od žalovaného. Na tomto konštatovaní
nemení nič ani následne medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej zmluvnou
stranou spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola. Reštrukturalizačný správca žalovaného tak poprel
pohľadávku žalobkyne dôvodne. Prípadný nárok žalobkyne voči žalovanému z iného dôvodu, než je
tvrdená pôžička, prípadne jeho nárok voči inému subjektu (voči spoločnosti Arca Investments, a.s.), je

pre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore iniciovanom žalobou žalobkyne z 29. júna 2021 nepodstatný.
Zároveň súd poukazuje na to, že relevantný je len právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený v prihláške
pohľadávky a tento nie je možné dodatočne meniť. Preto požiadavka žalobkyne v žalobe, aby posúdil
zmluvu o pôžičke ako iný právny úkon, nemôže obstáť, keďže ide o ex post neprípustné menenie obsahu
prihlášky pohľadávky v časti právneho dôvodu vzniku pohľadávky.

10. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca
Investments, a.s. je obchodným záväzkovým vzťahom spravujúcim sa slovenským právom (konkrétne
Obchodným zákonníkom), pričom žalovaný sa nezaručil za splnenie záväzku dlžníka, spoločnosti Arca
Investments, a.s., vo výške 100.000,-- eur alebo jeho časti voči žalobkyni podľa ustanovenia § 303

Obchodného zákonníka. Rovnako tak zo strany žalovaného nedošlo k prevzatiu dlhu spoločnosti Arca
Investments, a.s. voči žalobcovi žalovaným, keďže nebolo preukázané splnenie podmienok podľa
ustanovenia§531ods.1aods.3Občianskehozákonníka.Žalobkyňanepreukázalaexistenciupísomnej
dohody medzi žalovaným a spoločnosťou Arca Investments, a.s., na základe ktorej by žalovanýprevzal dlh spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni. Žalovaný taktiež nepristúpil k záväzku
spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni podľa ustanovenia § 531 ods. 2, resp. ustanovenia
§ 533 Občianskeho zákonníka, pričom tu je významná slovenská právna úprava, ktorou sa spravuje

vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., a nie česká právna úprava, na ktorú
odkazovala žalobkyňa v písomnej časti konania.

11. Súd prvej inštancie je toho názoru, že zmluva o pôžičke nemôže byť zmluvou v prospech tretej
osoby, v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s., keďže z jej obsahu žiadne plnenie, ktoré by patrilo

spoločnosti Arca Investments, a.s., nevyplýva. Zmluvu o pôžičke zo 17. júna 2020 uzatvorenú medzi
žalobkyňou a žalovaným z uvedených dôvodov nie je možné - a to ani podľa obsahu - považovať za
ručiteľskévyhláseniežalovaného,zaprevzatiedlhu,zapristúpeniekzáväzkuaanizazmluvuvprospech
tretej osoby. Jediným účelom zmluvy o pôžičke malo byť podľa bodu 1.5 zmluvy nahradenie pôvodného
záväzku novým, ktorý by však bolo možné dosiahnuť jedine v situácii, ak by už pred 17. júnom 2020
(pred uzatvorením zmluvy o pôžičke) existoval nejaký záväzok žalovaného voči žalobkyni. Naopak je

neprípustné, aby uzatvorením zmluvy zo 17. júna 2020, ktorej zmluvnými stranami boli len žalobkyňa
a žalovaný, došlo k zániku záväzku spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni a k následnému
vznikuzáväzkužalovanéhoB1vočižalobkyni,keďžespoločnosťArcaInvestments,a.s.nebolazmluvnou
stranou zmluvy o pôžičke zo 17. júna 2020. 20. Súd musí odmietnuť aj argumentáciu žalobkyne o tom, že
jespotrebiteľomažepredmetnývzťahmedzistranamisporujespotrebiteľskýmvzťahom.Súdpoukazuje

na to, že predmetný spor je incidenčný, a nie spotrebiteľský, preto poukazovanie žalobkyne na to, že
má byť spotrebiteľom, je právne irelevantné.

12. Z obsahu zmluvy zo 17. júna 2020 vyplýva, že jej zmluvnými stranami boli len žalobkyňa a žalovaný,
a že B.. A. H. mohol zmluvou zo 17. júna 2020 zaväzovať svojimi úkonmi výlučne žalovaného a nie

aj spoločnosť Arca Investments, a.s., ktorá nebola účastníkom zmluvy. Preto, ak B.. A. H. podpisom
zmluvy v mene žalovaného, chcel zaviazať voči žalobkyni žalovaného ako zmluvnú stranu, nemohol
jej podpísaním za žalovaného (za spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s.) zaviazať aj tretiu osobu,
spoločnosť Arca Investments, a.s., rovnako tak podpisom zmluvy v mene žalovaného B.. A. H. nevyslovil
konkludentný súhlas so zmluvou v mene spoločnosti Arca Investments, a.s., ako to v konaní mylne a

účelovo tvrdila žalobkyňa.

13. Pokiaľ ide o popretie zabezpečovacieho práva a jeho poradia, pre rozhodnutie súdu postačuje
záver, že zabezpečiť možno len existujúcu pohľadávku, pričom pohľadávka žalobkyne voči žalovanému
zo zmluvy o pôžičke neexistuje. Navyše súd má za to, že samotné zabezpečovacie právo viaznuce

na majetku reštrukturalizačného dlžníka bez existencie pohľadávky veriteľa voči reštrukturalizačnému
dlžníkovi nemožno účinne prihlásiť do reštrukturalizácie, takéto prihlásenie zabezpečovacieho práva je
možné len v prípade konkurzu.

14. K argumentácii žalobkyne o tom, že bola uvedená do omylu, a že žalovaný konal v rozpore s

dobrými mravmi, súd uviedol, že táto nemá relevantný podklad pre rozhodnutie o jej incidenčnej žalobe,
keďže podstatné bolo len to, či žalobkyňa žalovanému poskytla finančné prostriedky, a či medzi stranami
vznikla alebo nevznikla v dôsledku toho zmluva o pôžičke. Okrem toho dal súd do pozornosti, že z
jeho činnosti je známe, že žalobkyňa si svoju pohľadávku prihlásila aj v reštrukturalizácie spoločnosti
Arca Investments, a.s., v rámci ktorej bola jej pohľadávka popretá z dôvodu, že v prípade, ak veriteľ

bude v súdnom konaní 36Cbi/12/2021 úspešný, t. j. v prípade, ak v súdnom konaní 36Cbi/12/2021 bude
rozhodnuté, že pohľadávka veriteľa sa považuje za zistenú / nespornú v reštrukturalizácii spoločnosti
Arca Capital Slovakia, nemôže sa veriteľ zároveň domáhať duplicitného uspokojenia tej istej pohľadávky
v reštrukturalizačnom konaní dlžníka. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči

žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

15. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v celom rozsahu, a to z podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „C.s.p.“). V odvolaní uviedol, že súd vykonal dôkaz, kde štúdiom spisu konkurzného

(reštrukturalizačného) súdu zisťoval namietaný dátum popretia dotknutej pohľadávky správcom.
Uvedený dokument bol poskytnutý aj právnemu zástupcovi Žalobcu na nahliadnutie. Uvedený dokument
bol absolútne nečitateľný. Išlo o výtlačok elektronického dokumentu, ktorý bol správcom doručený
súdu. Z vykonaného dôkazu nebolo zrejmé kedy k popieraciemu správcu prišlo. Podľa vedomostiŽalobcu uvedený elektronický dokument nebol opatrený časovou pečiatkou. Naviac z predmetného
dôkazného prostriedku nebolo zrejmé, kedy uvedený elektronický dokument bol doručený súdu. Je preto
nemožné uzavrieť kedy bol popierací úkon reálne vykonaný. Keďže Zmluva o pôžičke bola uzavretá

podľa práva Českej republiky, Súd pri jej posudzovaní aplikoval právo Českej republiky. Aplikoval
ho však nesprávne, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd mal za dokázané, že
vyššie uvedené sumy neboli odovzdané Žalovanému a teda podľa Súdu nedošlo k naplneniu reálneho
kontraktu. Súd preto posúdil Zmluvu o pôžičke ako neplatnú (bod 37 Rozsudku). Najprv, nesprávne
boli aplikované ustanovenia § 580 a § 1767 českého občianskeho zákonníka. § 580 nie je na vec

vôbec priliehavý na prejednávanú vec, keďže stranami nebolo dojednané plnenie niečoho nemožného
(išlo o peňažné plnenie). § 1767 sa používa v situácii, kedy sa plní v prospech tretej osoby namiesto
veriteľa, nie vtedy, keď sa má plniť prostredníctvom tretej osoby. Ustanovenie § 1926 a nasledujúce
ustanovenia českého občianskeho zákonníka o dohode na spôsobe plnenia sú podľa § 1 odst. 2
českého občianskeho zákonníka dispozitívne a je teda ponechané na vôli strán, ako sa na spôsobe
plnenia dohodnú. V Zmluve o pôžičke sa zmluvné strany, t.j. Žalobca a žalovaný dohodli na tom, že

peňažné plnenie vydané Žalobcom na účet Arca Investments je plnením - poskytnutím peňažnej pôžičky
v zmysle Zmluvy o pôžičke. Žalovaný a Arca Investments vystupovali ako podnikateľské subjekty
(pôvodná Rámcová zmluva s Arca Investments bola vzorovou zmluvou pre zmenkový program, t.j.
finančný produkt Arca Investments), je toto ustanovenie aplikovateľné v prospech Žalobcu ako slabšej
strany. Naviac obe tieto spoločnosti boli zastúpené jednou a tou istou osobou a to B.. A. H.. Súd sa

bližšie nezaoberal otázkou súhlasu Arca Investments s dojednaniami uvedenými v Zmluve o pôžičke.
B.. A. H. bol v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke oprávnený zaväzovať Žalovaného i spoločnosť Arca
Investments samostatne. Keďže v Zmluve o pôžičke, ktorej text navrhol Žalovaný sa Arca Investments
opakovane spomína, nie je možné uzavrieť, že osoba B.. A. H. by takú zmluvu uzavrela bez toho, aby
bola uzrozumená, že zaväzuje aj spoločnosť Arca Investments. Súhlas Arca Investments so Zmluvou

o pôžičke je podpisom B.. A. H. konkludentne prejavený. Nie je správny záver súdu o tom, že zmluva
je neplatná. Zmluva o pôžičke spĺňa všetky predpoklady pre platnosť a je v zmysle českého práva
platná. Ak by tieto predpoklady nenapĺňala, Súd bol povinný ju posúdiť podľa jej obsahu ako platnú
nepomenovanú (inominátnu) zmluvu. Na jej platnosti by nič nemenila ani skutočnosť, ak keby bola
nesprávne označená/nazvaná. Žalobca v prihláške pravdivo uviedol všetky podstatné okolnosti vzniku

jeho pohľadávky. Vzhľadom na všetky vyššie opísané právne a skutkové okolnosti Žalobca navrhuje,
aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná Žalobcovi voči
Žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v pomere 100 %, alternatívne aby Rozsudok zrušil
a vec vrátil Súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

16. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril najmä nasledovne: Žalovaný v celom rozsahu zotrváva na svojej
doterajšej argumentácii obsiahnutej v jeho písomných podaniach, ako aj v argumentácii prednesenej na
pojednávaniach konaných v Súdnom konaní. Zmluva o pôžičke ako aj právne vzťahy z nej vyplývajúce
sa podľa bodu 7.1. Zmluvy o pôžičke riadia právom Českej republiky, a to najmä českým zákonom
č. 89/2012 Sb. Občianský zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Žalovaný sa stotožňuje s právnym názorom Správcu uvedeným v Popretí Pohľadávky, podľa ktorého
za pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá Žalobcom Žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke (ďalej
len „Pôžička“), sa nemôže považovať Finančná investícia poskytnutá Žalobcom spoločnosti Arca
Investments na základe Rámcovej zmluvy. Žalovaný má za to, že je nesporné, že zmluva o pôžičke
je reálny kontrakt, ktorý sa považuje za uzatvorený v momente reálneho poskytnutia peňažných

prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že Žalobca neposkytol
Žalovanému žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť považované za Pôžičku a Žalovaný neprijal
od Žalobcu žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť považované za Pôžičku. . Nad rámec
uvedeného má Žalovaný za to, že keďže v zmysle Zmluvy o pôžičke sa za Pôžičku má považovať
Finančná investícia, ktorú poskytol Žalobca spoločnosti Arca Investments, t.j. subjektu odlišnému od

Žalovaného, na základe Rámcovej zmluvy, t.j. právneho titulu odlišného od Zmluvy o pôžičke, ktorú
(mysliac tým Rámcovú zmluvu) Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Arca Investments, a to navyše pred
uzatvorením Zmluvy o pôžičke medzi Žalobcom a Žalovaným, Zmluva o pôžičke zakladá záväzok
Žalobcu voči Žalovanému na poskytnutie nemožného plnenia. . Podľa ust. § 580 ods. 2 Občanskeho
zákonníka platí, že: „Neplatné je právní jednání, pokud má být podle něho plněno něco nemožného“.

Zmluva o pôžičke je preto podľa názoru Žalovaného absolútne neplatná v zmysle ust. § 580 ods.
2 Občanskeho zákonníka, keďže poskytnutie Pôžičky Žalobcom Žalovanému spôsobom poskytnutia
Finančnej investície Žalobcom spoločnosti Arca Investments pred uzatvorením Zmluvy o pôžičke
predstavuje nemožné plnenie. Na neexistencii Pohľadávky ako pohľadávky voči Žalovanému ničnemení ani tvrdenie Žalobcu, že české právo má umožňovať dojednanie o tom, že predmet pôžičky bude
namiesto veriteľovi prenechaný tretej osobe a že má byť možné to, že pôjde o plnenie/predmet, ktorý bol
tretej osobe zdaný už v minulosti, pričom sa nemá ani vyžadovať, aby táto tretia osoba prijaté plnenie

(predmet) previedla na veriteľa. Žalovaný má za to, že ak by aj uvedené tvrdenie Žalobcu bolo správne,
čo Žalovaný odmieta, potom Žalobca toto tvrdenie vyvodzuje z častí rozsudkov Najvyššieho súdu Českej
republiky citovaných v bode 8. Odvolania, ktoré v tejto súvislosti dezinterpretuje a z ktorých takéto závery
nevyplývajú. Žalovaný v tejto súvislosti akcentuje, že Najvyšší súd Českej republiky v predmetných
rozsudkoch posudzoval celkom odlišný skutkový a právny stav, ako je daný v Súdnom konaní. Najvyšší

súd Českej republiky zároveň v predmetných rozsudkoch pripustil výlučne to, že bankový účet tretej
osoby môže byť platobným miestom pôžičky, kam má byť predmet pôžičky prevedený, a že za pôžičku
môžu byť považované výlučne peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané (tzn. nie tretej osobe) z
iného dôvodu a ktoré je povinný vrátiť veriteľovi. Vo vzťahu k Súdnemu konaniu potom platí, že v
Súdnom konaní je daný celkom odlišný právny a skutkový stav, a to taký, že poskytnutie peňažného
plnenia Žalobcom spoločnosti Arca Investments malo svoj samostatný právny dôvod, a to poskytnutie

Finančnej investície Žalobcom spoločnosti Arca Investments na základe osobitného právneho titulu,
t.j. Rámcovej zmluvy, a to pred uzatvorením Zmluvy o pôžičke. V kontexte uvedeného má Žalovaný
za to, že Žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sú v Súdnom konaní v
celom rozsahu neaplikovateľné a súčasne uvedené tvrdenie Žalobcu nie je spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť Rozsudku. Ak Žalobca v Odvolaní tvrdí, že Mestský súd Bratislava III mal nesprávne

aplikovať ust. § 580 a ust. § 1767 Občianskeho zákonníka, tak toto tvrdenie Žalobcu nemá akúkoľvek
relevanciu vo vzťahu k odvolaciemu prieskumu Rozsudku, keďže z Rozsudku nevyplýva, že by Mestský
súd Bratislava III akokoľvek aplikoval predmetné ustanovenia na spor, ktorý je predmetom Súdneho
konania. Žalobca bol povinný k Prihláške priložiť všetky listiny, ktoré preukazujú existenciu Pohľadávky,
a špecifikovať právny dôvod vzniku Pohľadávky, resp. uviesť všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa

Pohľadávky už v rámci Prihlášky. Ak Žalobca v Súdnom konaní uvádza vo vzťahu k jeho Pohľadávke
ďalšie skutočnosti, ktorými sa snaží preukázať existenciu jeho Pohľadávky, pričom tieto skutočnosti
presahujú rámec skutočností uvádzaných v Prihláške, ide o neprípustné dopĺňanie Prihlášky. Žalovaný
má zároveň za to, že Pohľadávka je vylúčená z uspokojenia v Reštrukturalizácii tak, ako bola Žalobcom
prihlásená. Žalovaný naďalej popiera tvrdenia Žalobcu, že by Zmluva o pôžičke ako aj Zmluva o

zabezpečovacom prevode, ktorá mala byť uzatvorená za účelom zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o
pôžičke, bola pripravovaná Žalovaným. Keďže bol B.. A. H. v relevantnom čase členom štatutárneho
orgánu Žalovaného, ako aj spoločnosti Arca Investments, tak B.. A. H. prostredníctvom podpisu Zmluvy
o pôžičke (údajne) konkludentne schválil tento úkon aj za spoločnosť Arca Investments. Žalovaný sa
s uvedeným nestotožňuje a má za to, že Mestský súd Bratislava III sa s otázkou údajného súhlasu

spoločnosti Arca Investments so Zmluvou o pôžičke dostatočne vysporiadal v bode 21. odôvodnenia
Rozsudku. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že spoločnosť Arca Investments nie je zmluvnou stranou
ZmluvyopôžičkeaB..A.H.pripodpiseZmluvyopôžičkenekonalmenomspoločnostiArcaInvestments.
B.. A. H. konal pri podpise Zmluvy o pôžičke výlučne menom Žalovaného. Zo Zmluvy o pôžičke je
jednoznačné, že B.. A. H. pripojil svoj podpis k obchodnému menu Žalovaného a nie k obchodnému

menu spoločnosti Arca Investments. Obchodné meno spoločnosti Arca Investments nie je v podpisovej
doložke v Zmluve o pôžičke vôbec uvedené. Argumentácia Žalobcu je tak podľa názoru Žalovaného
zavádzajúca a súčasne nemá žiadny právny základ, keďže je zrejmé, že v prípade, ak fyzická
osoba koná ako štatutárny orgán menom jednej spoločnosti označenej obchodným menom, nekoná a
nevyjadruje vôľu zároveň v mene iných spoločností, v ktorých taktiež vykonáva funkciu štatutárneho

orgánu, a to už vôbec nie konkludentne. Skutočnosť, že B.. A. H. je predsedom predstavenstva
Žalovaného oprávneným konať samostatne menom Žalovaného a že je tiež predsedom predstavenstva
spoločnosti Arca Investments oprávneným konať samostatne menom spoločnosti Arca Investments,
neznamená, že by B.. A. H. pri vykonávaní úkonov a podpisovaní zmlúv v mene Žalovaného konal
automaticky aj v mene spoločnosti Arca Investments. Z uvedených dôvodov podpis B.. A. H. ako

predsedu predstavenstva Žalovaného na Zmluve o pôžičke nemôže byť v žiadnom prípade považovaný
za akýkoľvek prejav vôle spoločnosti Arca Investments. Keďže Pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke
neexistuje, túto nebolo možné platne zabezpečiť na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode.
Žalovaný považuje námietku Žalobcu o tom, že Správca údajne nepoprel Pohľadávku včas, a to v lehote
uvedenej v ust. § 124 ods. 2 ZoKR, za v celom rozsahu bezdôvodnú. Na základe vyššie uvedeného

Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby priznal Žalovanému
voči Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a 380 CSP),
vyjadrením k odvolaniu, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, obsahom

súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel

k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku
zákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
prvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nižšie uvedené:

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením

OkresnéhosúduBratislavaIsp.zn.4R/1/2021zodňa06.04.2021,ktorébolozverejnenévOVč.68/2021
dňa 12.04.2021. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali dňa 13.04.2021. Nasledujúci deň začala
plynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok.

22. Prihláškou si žalobca prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka pohľadávku v celkovej výške 102.000,00

eur, ktorá pozostávala z istiny 100.000,00 eur a úroku vo výške 2.000,00 eur. Prihlásenú pohľadávku
odôvodnil zmluvou o pôžičke, ktorou mal žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 100.000,00 eur s
fixným úrokom 2000,00 eur. Pohľadávku prihlásil ako zabezpečenú.

23. Z oznámenia o popretí (čl. 47 spisu) je o. i. nepochybné, že správca preskúmal podnet samotného

dlžníkanapopretiepohľadávkyakonštatovaljejspornosťčodovýšky,právnehodôvodu,vymáhateľnosti
a zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva. Správca sa stotožnil
s podnetom dlžníka, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a
peňažné plnenie veriteľa, ktoré boli poskytnuté dávno pred samotným uzatvorením zmluvy o pôžičke
inému subjektu, konkrétne obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.. Podľa správcu je z prihlášky

zrejmé, že žalobca neposkytol dlžníkovi žiadne finančné prostriedky, a to ani pred a ani po uzatvorení
zmluvy o pôžičke. Správca sa stotožnil aj s tým, že dlžník nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu
žalobcu a spoločnosti Arca Investments, a.s., v ktorom žalobca poskytol tejto spoločnosti finančné
prostriedky ako investíciu vo výške 102.000,00 eur a zároveň spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola
zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke. Podľa ustanovení českého OZ nie je možné zmluvou o pôžičke

nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobcom a Arca Investments, a.s., teda nemôže ísť o nahradeniu tohto
záväzku. Plnenie podľa zmluvy o pôžičke je tak podľa správcu nemožné a za poskytnutie pôžičky
nemožnopovažovaťinvestíciuposkytnutúinejspoločnosti.Správcajetohonázoru,žezmluvaopôžičke,
z ktorej odvodzuje žalobca svoje právo, je absolútne neplatná v zmysle § 580 ods. 2 českého OZ.
Nakoľko nedošlo k vzniku pôžičky, nie je daný dôvod na jej vrátenie a preto nemohlo dôjsť ani k platnému

uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca rovnako vyhodnotil ako neplatnú.

24. Podľa § 124 ods. 1 ZoRK každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou
preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;
správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať

za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne
zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade

konaniapodľaodseku4úspešný.Dôvodompopretiaprihlásenejpohľadávkynemôžebyťlenskutočnosť,
že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých
záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich
právnych, účtovných alebo daňových poradcov.25. Podľa § 124 ods. 2 ZoRK prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia
lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky

spolusdôvodomarozsahomjejpopretiazapíšedozoznamupohľadávok;aksprávcapopriepohľadávku
čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za
zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje
za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.

26. Podľa § 124 ods. 3 ZoRK dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať
správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou
starostlivosťou vyhodnotiť. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do
zoznamu pohľadávok.

27. Podľa § 124 ods. 4 ZoRK veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty
na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,
vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

28. Podľa § 124 ods. 5 ZoRK, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú
pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

29. Podľa § 124 ods. 6 ZoRK rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.
Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom
súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.

30. Podľa § 124 ods. 7 ZoRK kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo

kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči
jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za
zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len
so súhlasom tohto veriteľa.

31. Prihlásenú pohľadávku môže v reštrukturalizácii účinne poprieť len správca - nikto iný. V prípade,
že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou
v incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné sporové
konanie vyvolané reštrukturalizáciou, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.
Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Incidenčné konanie

je svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej
prihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky
naliehavý právny záujem sa nezisťuje, keďže ide o určovacie konanie predpokladané zákonom.
Vecne a miestne príslušným súdom na prejednanie incidenčnej žaloby je všeobecný súd, ktorý povolil
reštrukturalizáciu. Lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 kalendárnych dní, pričom začína plynúť

odo dňa uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Incidečná žaloba musí byť v lehote doručená na
príslušný súd, nepostačuje žalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu. V incidenčnej žalobe sa
popretý veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, tým sa jeho nárok limituje. Znamená
to, že súd nemôže v incidenčnom konaní priznať veriteľovi vyššiu sumu, lepšie poradie, väčší rozsah
zabezpečovacieho práva, prípadne lepšie poradie zabezpečovacieho práva, ako uviedol v prihláške.

Platí základné pravidlo, že právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia,
ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

32. Odvolací súd preskúmal včasnosť popretia pohľadávky a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne posúdil včasné popretie pohľadávky v ods. 10.4. odôvodnenia rozsudku a to tak, že vychádzal

z dátumu popretia pohľadávky v zozname pohľadávok. Napriek tomu, že žalobca namieta nečitateľnosť
dátumu v tlačenej verzii zoznamu pohľadávok, súd prvej inštancie vychádzal z elektronického
dokumentu, podľa ktorého správne vyhodnotil dátum popretia pohľadávky dňa 12.6.2021. Žalobca
nepreukázal,žebysprávcaantedatovalpopieracíprejav,takáskutočnosťnevyplývazelektronickéhoanilistinného súdneho spisu. Tvrdenie žalobcu, že popierací prejav nebol urobený včas a teda že nenastali
účinky popretia pohľadávky, žalobca súdu nepreukázal.

33. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva,
že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate
len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v

popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k
účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu
úpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce
skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa
konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu

incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.

34. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v
incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca
uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej

lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty
popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.

35. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že:

Z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len
v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s
tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia
pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky
sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze

neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“,
čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie
je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v
popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore
nemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd

už skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

36. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia a rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil odvolacie
námietky žalobcu súvisiace s požiadavkou prieskumu existencie pohľadávky ako takej za
nedôvodné. Súd prvej inštancie správne vychádzal iba z rozsahu prieskumu popieracieho prejavu

reštrukturalizačného správcu. Rozšírenie predmetu incidenčného konania mimo popierací prejav by
bolo nezákonným postupom súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa v tomto prípade
nejedná ani o prílišný formalizmus, keďže takýto postup je logickou ochranou práva popretého veriteľa,
ktorý sa môže incidenčnou žalobou brániť len voči popieraciemu prejavu, ktorého obsah je v danej chvíli
zrejmý a definitívny. Rovnaký princíp potom platí aj pre popieranie správcu, ktoré môže smerovať iba

voči skutočnostiam známym z prihlášky pohľadávky. Napriek tomu, že prax súdov sa postupne odkláňa
od prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania podľa ZoKR a
v ňom upravených inštitútov vyžadujú určitý stupeň formalizmu, a to z dôvodu umožnenia realizácie práv
apovinnostísprávcu,veriteľovadlžníka.Sohľadomnauvedenétaksúdprvejinštancieneboloprávnený
preskúmavaťpopretúpohľadávkuzinýchdôvodovakotých,ktorésprávcauviedolvpopieracomprejave.

37. Odvolací súd uvádza, že reštrukturalizácia majetku žalovaného prebieha podľa slovenského
právneho poriadku a v nadväznosti na to aj incidenčné konania vyvolané a súvisiace s touto
reštrukturalizáciou sú vedené výlučne v režime slovenského právneho poriadku. Žiadne z ustanovení
ZoKR neukladá správcovi povinnosť vyzvať veriteľa na doplnenie prihlášky a je bez právneho významu,

ak takúto povinnosť, či možnosť správca má v inom štáte, resp. podľa iného právneho poriadku. Žalobca
si svoj nárok uplatnil ako nárok na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o
pôžičke , pričom k poskytnutiu pôžičky (finančných prostriedkov) malo dôjsť tak, že tieto boli uhradené
inej spoločnosti ešte pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, a to konkrétne spoločnosti, s ktorou malžalobca uzatvorenú inú rámcovú zmluvu/zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení zmeniek za
účelom investície do danej spoločnosti.

38. Z obsahu oznámenia o popretí (čl. 47 spisu) je jednoznačné, že správca pohľadávku veriteľa
poprel tiež z dôvodu, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému. Správca za poskytnutie pôžičky
nepovažoval finančné prostriedky investované v minulosti do inej obchodnej spoločnosti (Arca
Investments, a.s.). Zmluvu o pôžičke preto považoval na absolútne neplatnú. Pokiaľ ide o spoločnosť

Arca Investments, a.s., správca uviedol, že táto nebola účastníkom zmluvy o pôžičke a naopak žalovaný
ako dlžník nebol účastník zmluvného vzťahu medzi žalobcom a Arca Investments, a.s.. Preto podľa
správcu nebolo možné zmluvou o pôžičke, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný, nahradiť zmluvný vzťah
medzi žalobcom a Arca Investments, a.s.. Nakoľko vyhodnotil správca, že nedošlo k vzniku pôžičky,
nebol podľa neho daný dôvod ani na jej vrátenie a teda nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu
zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca poprel tiež ako neplatnú. Súd prvej inštancie

sa správne zaoberal otázkou platnosti zmluvy o pôžičke a reálnosťou poskytnutia pôžičky. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke predstavuje
reálny kontrakt, ktorého vznik je viazaný na odovzdanie finančných prostriedkov. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie takýto záver prijal jednak s ohľadom na českú
právnu úpravu (§ 2390 a nasl. českého OZ), ako aj s ohľadom na slovenskú právnu úpravu (čl. 657 OZ).

Zmluva o pôžičke upravovala dohodu zmluvných strán o použití práva Českej republiky s výnimkou
kolíznych noriem (článok 7, bod 7.1 zmluvy). Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné vychádzať z
českej právnej úpravy, najmä z českého OZ. Posúdenie charakteru zmluvy o pôžičke aj podľa predpisov
slovenského práva však nie je pochybením, ktoré by malo za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie.

39. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 a sp. zn. 5Cdo/55/1998 a rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/695/2003 a sp. zn. 21Cdo/2217/2003 všetky charakterizujú zmluvu
opôžičkeakoreálnykontrakt,kedyokremdohodystránjenevyhnutnéajskutočnéodovzdaniepredmetu
pôžičky.

40. V prejednávanom spore nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému,
keďže všetky prevody, na ktoré žalobca poukazuje, realizoval žalobca v prospech spoločnosti Arca
Investments, a.s.. Ani tvrdenie žalobcu o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a o uvedení do
omylu,nemôžežalobcoviprivodiťúspechvtomtokonaní,nakoľkonemávplyvnameritumsporu,pretože

je potrebné preukázať reálne poskytnutie pôžičky. Ak aj žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v dobrej
viere, nemení to nič na skutočnosti, že reálne odovzdanie finančných prostriedkov v konaní nepreukázal.
Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie nepovažuje investíciu do inej spoločnosti ani
za „platobné miesto“ pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému, keďže medzi žalobcom a Arca
Investments, a.s. existoval iný zmluvný vzťah za účelom investovania do obchodnej spoločnosti Arca

Investments, a.s.. Prihlásenie si pohľadávky tiež v reštrukturalizácii na majetok Arca Investments, a.s. z
dôvodu opatrnosti, resp. z dôvodu popretia pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného nasvedčuje tomu,
že aj sám žalobca následne pristupoval k pohľadávke ako k dlhu, ktorý mala Arca Investments, a.s. voči
žalobcovi, teda nedošlo k zániku tohto vzťahu a k jeho nahradeniu zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi
žalobcom a žalovaným. Zmluva o pôžičke preto nemôže predstavovať ani zmenu v obsahu záväzkov (z

investičnej zmluvy), keďže len strany zmluvy môžu meniť jej obsah a rovnako sa nejedná ani o zmenu v
osobe dlžníka, nakoľko zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by žalovaný prevzal dlh za spoločnosť Arca
Investments, a.s.. Prípadný nárok žalobcu voči žalovanému z iného dôvodu než je tvrdená pôžička,
je pre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore nepodstatný. Uvedené opätovne vyplýva z charakteru
incidenčného konania, predmetom ktorého môže byť iba popierací prejav správcu vo vzťahu k prihláške

pohľadávky. Pohľadávka žalobcu bola prihlásená ako nárok zo zmluvy o pôžičke a iba v tomto smere
mohol správca realizovať popretie. Akýkoľvek iný právny dôvod vzniku pohľadávky je tak irelevantný.

41.Záveromodvolacísúduvádza,ženakoľkonebolovkonanípreukázané,žedošloreálnekpôžičke,za
ktorej uhradenie by zodpovedal žalovaný, bol rovnako správny aj záver súdu prvej inštancie o správnosti

popretiazabezpečovaciehoprávaajehoporadia,keďžeibaexistujúcupohľadávkujemožnézabezpečiť.
Na rozdiel od konkurzu, kde je možné prihlásiť si pohľadávku aj voči inej osobe ako osobe úpadcu, ak
je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na majetok úpadcu, v reštrukturalizácii takýtopostup nie je možný. Bez existencie pohľadávky voči žalovanému (ako reštrukturalizačnému dlžníkovi)
tak nie je možné prihlásiť ani samostatné zabezpečovacie právo na majetku dlžníka.

42. V danom prípade tak dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a
vylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v reštrukturalizácii žalovaného tak, ako bola prihlásená. Súd
prvej inštancie preto žalobu žalobcu správne zamietol a svoje závery odôvodnil dostatočne zrozumiteľne
a presvedčivo.

43. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný
súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS
119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecnesprávneaztohodôvoduodvolacísúdviazanýodvolacímidôvodmivzmysle§380CSPnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu

v rozsahu 100%.

46. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v
prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok

odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).