Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6Csp/135/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922203843
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7922203843.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX/X, E., zastúpený: JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 6,
Košice, proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava,
zastúpenému: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, v konaní o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 400,- Eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu 100% trov konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.09.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu 1.000,- Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v postavení žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov
sp. zn.. 9Csp/109/2019 sa voči žalobcovi (v postavení žalovaného) domáhal zaplatenia sumy 2.783,49
Eur s príslušenstvom a trov konania. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.. 9Csp/109/2019 zo

dňa 13.08.2021, právoplatným dňa 18.09.2021, súd žalobu zamietol. Právny predchodca žalovaného
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalobcom uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
dňa 04.09.2015, na základe ktorej bola schválená pôžička 2.543,41 Eur. Žalobca mal splácať pôžičku v
pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 49,26 Eur. Vzhľadom na to, že porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 26.11.2016
nazvanom Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru poskytnutý úver žalovaný vypovedal ku
dňu 26.11.2016.

V kolónke č. III. označenej Účel použitia pôžičky sa uvádza: „Podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z
poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči Spoločnosti a záväzky
voči VÚB, a. s., kde spoločnosť vystupuje ako Správca:
por. č. 1, ev. č.: 7141779, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 03.09.2014, výška záväzku
470,33 Eur .
por. č. 2, ev. č.: 6186588, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 18.09.2014, výška záväzku
927,30 Eur .

por. č. 3, ev. č.: 6191794, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.11.2014, výška záväzku
567,28 Eur.
por. č. 4, ev. č.: 20968406, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 01.05.2015, výška záväzku 578,50 Eur.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Súd konštatoval, že postup
právneho predchodcu žalovaného je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo

rozporný s dobrými mravmi, je teda absolútne neplatný.
Článok III. predmetnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keďže z neho nie je zrejmé, aké dlhy
žalobcu majú byť na základe tejto zmluvy uhradené a to uvedením názvu a čísla zmluvy, veriteľa
a špecifikácie záväzku. Žalovaný súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že žalobca ku dňu
podpisu predmetnej zmluvy dlhoval banke VÚB, a.s., teda nie právnemu predchodcovi žalovaného

ani spoločnosti Quatro a spoločnosti SLOVENSKÁ POŽIČOVŇA, a.s., ktorá zanikla výmazom z
obchodného registra ešte dňa 31.12.2005 sumu 2.543,41 Eur. Nemožno priznať právnu ochranu
žalobcovi, lebo predmetná zmluva pre použitie nekalej obchodnej praktiky je neplatná. Nekalá obchodná
praktika, ktorej sa právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy o úvere dopustil spočívala v
tom, že do formulárovej zmluvy zaviedol splatenie pôvodných úročených pôžičiek, a to novou úročenou
pôžičkou,ktorúposkytolžalobcovi.Zároveňprávnypredchodcažalovanéhoneposkytolžalobcovižiadne

poučenie o možných následkoch spojených s podpisom tejto zmluvy, resp. pod zámienkou výhodnosti
podpísania novej zmluvy o pôžičke, poskytoval spotrebiteľom na podpis formulárovú zmluvu, ktorá má
dlžníka uchrániť pred problémami so skoršími dlhmi. Takýto postup právneho predchodcu žalovaného
je možné hodnotiť ako ľstivé zneužitie neznalosti spotrebiteľa a ich strachu pred prípadným súdnym,
resp. exekučným konaním.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 5025314 zo dňa 04.09.2015 je v zmysle § 3, 37,
39 OZ absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi, zákonom a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť
Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ak by na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 025314 zo dňa 04.09.2015 vzniklo žalovanému

voči žalobcovi právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré by spočívalo v úhrade dlhov
žalobcu, dvojročná subjektívna premlčacia doba ohľadom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.543,41 Eur by začala plynúť dňa 05.09.2015 a uplynula by 05.09.2017, pričom žaloba bola
podaná na súde dňa 20.06.2019. Žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby.

Čosatýkaúspešnéhouplatneniaporušeniaprávaalebopovinnosti,akopredpokladuprepriznaniepráva
na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva
alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom
uplatnenému nároku.
K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká

v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po
tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo povinnosti na súde.
Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z rozhodnutia
súdu
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov pre vznik tohto práva

nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde. Ani za predpokladu, ak by sa pri rozhodovaní vychádzalo zo znenia ust. § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, vyžadujúceho pre vznik
tohto práva, aby išlo o porušenie práva alebo povinnosti spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, právo
žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie by zostalo zachované. Nakoľko ak žalovaný napriek

neplatnej úverovej zmluve sa domáhal zaplatenia plnení, ktoré na základe neplatnej úverovej zmluvy
vzniknúť nemohli, takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi.
Žalobca uviedol, že vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už
v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou
hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné

zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane
spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia,
pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa
ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i lenprivodiť ujmu spotrebiteľovi. Výška finančného zadosťučinenia má plniť funkciu sankčnú, aby dostatočne
odradila dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a je
aj odmenou za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším

dodávateľom. Svojím úspechom žalobca priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že sa
dodávateľ opakovane nedopustí konania, ktorého sa dopustil voči nemu, prípadne sa ho nedopustí
v takej intenzite. Účelom priznania primeraného zadosťučinenia pri porušení práva má byť odradenie
dodávateľa od takýchto praktík, ale na druhej strane nemá byť nástrojom obohatenia sa pre druhú
stranu sporu. že zo strany žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré by bez ďalšieho

bolo schopné privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom zaplatení úveru, teda k strate
finančných prostriedkov.
Žalovaný žalobcu neustále písomne ako aj telefonicky vyzýval na splácanie dlžnej sumy, ktorú ustavične
navyšoval, napriek tomu, že nárok na jej zaplatenie nebol daný, čo nepriaznivo pôsobilo na jej rodinný
život a psychický stav. Žil v strachu a neistote akú stále vyššiu a vyššiu sumu musí ešte žalovanému
zaplatiť.

Žalobca musel vyhľadať pomoc advokáta a musel sa aktívne brániť v konaní sp. zn. 9Csp/109/2019,
nakoľko mu hrozila finančná ujma. Aj bez zákonného stanovenia kritérií výšky primeraného finančného
zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu
sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
úspešnému spotrebiteľovi a jednak ho treba chápať aj ako zadosťučinenie za to, že sa spotrebiteľ

bol nútený domáhať sa ochrany v konaní pred súdom, a to napriek ekonomicky a právne silnejšiemu
dodávateľovi, a v konečnom dôsledku je rozhodnutie významné aj pre ostatných spotrebiteľov v tom,
že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Výška finančného zadosťučinenia
musí byť proporcionálna k zistenému porušeniu povinnosti dodávateľa, čo právna úprava vyjadrila

slovami primerané finančné zadosťučinenie
Žalobca mal za to, že
a) intenzita zásahu do práv spotrebiteľa (neplatnosť úverovej zmluvy);
b) výšky nedôvodne požadovanej sumy žalovaným vo výške vyše 3 500 Eur – istina 2.783,49 Eur,
- 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.783,49 Eur od 02.12.2016 do zaplatenia (do právoplatnosti

rozsudku18.09.2021)-predstavujesumu139Eurročnex4roky=556,-Eur,-trovyprávnehozastúpenia
240,- Eur objektívnej spôsobilosti vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote žalobcu a taktiež, že
žalobca bol nútený domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde proti ekonomicky a právne
silnejšiemu subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené kritériá má zato, že suma 1.000,- Eur (cca 30%
žalovaným neoprávnene požadovanej sumy) bude mať dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu,

dostatočne sankčný charakter voči žalovanému v zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie
a zároveň bude zadosťučinením - satisfakciou pre žalobcu, že sa nekalému konaniu žalovaného
nepodrobil, ale naopak nepochybne v svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii sa bránil voči
žalovanému.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2022 uviedol, že žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval
a taktiež nekonkretizoval ani len jedno jeho právo priznané mu ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť
porušené a pre ktoré by mu mal prináležať nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní odvodzuje od ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007
Z.z.: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Na
uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia voči nemu nie je splnená ani jedna
zákonná podmienka.
Uviedol, že žalobca v žalobe odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu Trebišov pod č.k.

9Csp/109/2019-168 zo dňa 13.08.2021, ktorým súd žalobu zamietol z dôvodu námietky premlčania
vznesenejžalovanoustranou.Zprocesnejobranyžalovanéhovsporeozaplateniepeňažnejpohľadávky
vedenej Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 9Csp/109/2019 v prejednávanom rozsahu je zrejmé,
že žalovaný sa v tomto spore bránil oslabením práva vznesenou námietkou premlčania z dôvodu
neplatne vzniknutej zmluvy o úvere. Súd žalobu zamietol pre vznesenú námietku premlčania, dôvodom

zamietnutia žaloby nebola nedôvodnosť ním uplatňovaného plnenia. Uplatnením premlčaného nároku
žiadne práva žalobcu v tomto spore ako spotrebiteľa porušené neboli, tým je nárok žalobcu titulom
zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v celom rozsahu nedôvodný a je potrebné ho
zamietnuť. Uviedol, že žalobca naviac v tomto spore nemá ani aktívnu legitimáciu na uplatnenienároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania finančného
zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č.

250/2007 Z.z. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku
z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. septembra 2016).

V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobcom
nie je splnená, keďže žalobca neuplatnil žiadny konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností
určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, príp. nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Uplatnením premlčaného práva v spore vedenom Okresným súdom Trebišov pod sp.zn.
9Csp/109/2019 žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľa porušené neboli, nevznikol mu tak nárok na
primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z.

Neúspech žalovaného z vymedzeného predmetu sporu v konaní vedenom Okresným súdom Trebišov
pod sp. zn. 9Csp/109/2019 nemôže predstavovať peňažnú ujmu na strane spotrebiteľa ako protistrany.
Toto nie je účel, ktorý sleduje ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z.
Ďalej uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa chápe ako nástroj na odstránenie
spôsobenej nemajetkovej ujmy. Spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práva

alebo povinností mu reálne spôsobilo nejakú ujmu, pričom dôkazné bremeno je na spotrebiteľovi,
aby preukázal, že jeho konaním utrpel ujmu takého rozsahu, ktorú je potrebné zhojiť poskytnutím
finančného zadosťučinenia. Nakoľko žalobca nešpecifikoval, ktoré jeho spotrebiteľské právo bolo
porušené, nešpecifikoval ani aká ujma mu bola spôsobená, rovnako nepreukázal vznik konkrétnej ujmy
v dôsledku „porušenia jeho práv“ zo strany žalovaného, logicky mu nevznikol nárok na zaplatenie

finančného zadosťučinenia, ktorého priznania sa domáha v tomto spore.
Nakoľko:
a) uplatnením premlčaného práva žiadne práva žalobcu ako spotrebiteľa porušené neboli,
b) žalovaný sa e sa vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nedopustili porušenia žiadneho z jeho
spotrebiteľských práv a

c) žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na uplatnenie nároku titulu primeraného finančného
zadosťučinenia z dôvodu absencie aktívneho konania spotrebiteľa z titulu úspešného uplatnenia nároku
z porušenia jeho spotrebiteľských práv, žalobcovi tak voči nemu nevznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z.z.

3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 18.10.2022 uviedol, že inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných
smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Pri

rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť nielen
funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že zrušením rozhodcovského rozsudku

možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobcovi, sa už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od
toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného
finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené

dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma
spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy.
Zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho
spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 9Csp/109/2019 bolav dôsledku procesnej obrany žalobcu zamietnutá žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 2.783,49 Eur s
príslušenstvom. V tomto konaní sa apriori posudzovala platnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
04.09.2015. Súd tak zmluvu o pôžičke, z ktorej žalovaný odvodzoval svoj nárok v zmysle ustanovení §

3, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka vyhlásil za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a
so zákonom. Napriek neplatnej zmluve o úvere sa žalovaný vo veci sp. zn. 9Csp/109/2019 Okresného
súdu Trebišov domáhal zaplatenia nie malej finančnej čiastky z neplatného právneho úkonu, teda na
úkor žalobcu sa snažil bezdôvodne obohatiť, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými
mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 8 zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa
spotrebitelia ako žalovaní v konaní úspešne bránili tým, že dodávateľ porušil ich spotrebiteľské práva a
z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebitelia úspešne uplatnili
svoje spotrebiteľské práva.
V spotrebiteľských vzťahoch určité povinností vznikajú aj dodávateľom. Jednou z týchto povinností

je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladom pre
uplatnenieprávanaprimeranéfinančnézadosťučineniejeporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi
bola privodená nejaká konkrétna ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde
a je toto spôsobilé ujmu privodiť.

Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „18. „Aplikujúc režim
zákona č. 250/2007 Z. z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie má

plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť
ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,

ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom,
ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za

škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu

škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového
prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.

Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“

4. Žalovaný sa už k replike žalobcu nevyjadril.

5. Okresný súd Trebišov rozsudkom č.k. 6Csp/135/2022 – 106 zo dňa 13.06.2023 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 600,- Eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanému.6. Rozsudok v časti výrokov I. a III. napadol včas podaným odvolaním žalovaný s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní v podstatnom namietal nedostatočné odôvodnenie
výšky priznaného finančného zadosťučinenia aj z hľadiska jeho primeranosti, a vytkol rozhodnutiu

súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie otázky základu nároku na primerané finančné
zadosťučinenie. Vo vzťahu k podmienke úspešného uplatnenia porušenia práva spotrebiteľom uviedol,
žezjehoprocesnejobranyžalobcuvsporeozaplateniepeňažnejpohľadávkyvedenejOkresnýmsúdom
Trebišov pod sp.zn. 9Csp/109/2019 je zrejmé, že sa bránil oslabením práva vznesenou námietkou
premlčania z dôvodu neplatne vzniknutej zmluvy o úvere, na ktorú súd v tomto konaní prihliadol a žalobu

zamietol, teda dôvodom zamietnutia žaloby nebola nedôvodnosť uplatňovaného plnenia, pričom súd
nárok neposudzoval podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ale pre absolútnu neplatnosť zmluvy ako
nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Doplnil, že „uplatnením premlčaného nároku žiadne
práva žalobcu v tomto spore ako spotrebiteľa porušené neboli, tým je nárok žalobcu titulom zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia v celom rozsahu nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť.“
Poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval, ktoré jeho spotrebiteľské právo bolo porušené, ani aká

ujma mu bola spôsobená, a rovnako nepreukázal vznik konkrétnej ujmy v dôsledku „porušenia jeho
práv“, teda mu logicky nevznikol nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia. Uzavrel, že žalobcovi
nesvedčí aktívna legitimácia na uplatnenie nároku z titulu primeraného finančného zadosťučinenia „z
dôvodu absencie aktívneho konania spotrebiteľa z titulu úspešného uplatnenia nároku z porušenia
jej spotrebiteľských práv.“ Svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na to, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a vytýkajúcimi nesprávne právne
posúdenie veci, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b) a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch

uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380
ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by
mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí
o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C.H.Beck, 2016, 1269s).

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ
ide o splnenie podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, uviedol, že táto je
naplnená vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi,

resp.aktakurobívrámcisvojejobranyprotidodávateľomuplatnenémunároku.Poukázalajnarozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.01.2019, sp. zn. 6Cdo/127/2017. Uzavrel, že aj keď súd v pôvodnom konaní
žalobu zamietol z dôvodu, že žalobcom uplatnený nárok bol premlčaný, zároveň konštatoval, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere dňa 04.09.2015, je v zmysle § 3, 37, 39 OZ absolútne neplatná pre jej rozpor
s dobrými mravmi, zákonom a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

8. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1CoCsp/2/2023 – 150 zo dňa 16.10.2024 zrušil rozsudok sp.
zn. 6Csp/135/2022 – 106 zo dňa 13.06.2023 v napadnutom vyhovujúcom výroku a súvisiacom výroku
o trovách konania sporových strán a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
s tým, že súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo

(čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom posudzovaní
veci vyjde z názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) tak, ako ho vyjadril v tomto uznesení. K
tomu v intenciách v tomto uznesení vytknutých nesprávností vyvodí zodpovedajúce skutkové zistenia
z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, či už dôkazmi, ktoré strany navrhli alebo

ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a
ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ust. § 295 CSP, súd prvej inštancie vo
veci opätovne rozhodne. Pri úvahe o výške, resp. rozsahu primeraného finančného zadosťučinenia pre
žalobcu bude vychádzať z požiadavky, aby táto bola primeraná povahe a rozsahu porušenia práv, aby
predstavovala pre spotrebiteľa satisfakciu a pre dodávateľa sankciu za porušovanie práv spotrebiteľa.

9. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.03.2023, 13.06.2023 a po vrátení veci odvolacím súdom na
deň 11.03.2025. Žalovaný, ktorý bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.10. Súd sa oboznámil so stanoviskami strán sporu, výpoveďou žalobcu, listinnými dôkazmi, rozsudkom
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 9Csp/109/2019 zo dňa 13.08.2021, právoplatným dňa 18.09.2021.

11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, poukázala na rozsudok
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 9Csp/109/2019 zo dňa 13.08.2021, ktorým bola žaloba žalovaného
zamietnutá a ktorým súd zároveň vyhlásil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatnú a
postup právneho predchodcu žalobcu v rozpore s dobrými mravmi.

Uviedla, že žalovaný uplatnil nekalú obchodnú praktiku, keď predložil podvodnú zmluvu žalobcovi,
na základe ktorej ani nedošlo k poskytnutiu úveru, resp. refinancovaniu úveru, ale uplatňoval si voči
žalobcovi vysokú čiastku, kedy by mal žalobca zaplatiť 5.911,20 Eur. Keďže žalobca sa v konaní
vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 9Csp/109/2019 bránil úspešne a žaloba bola voči
nemu zamietnutá, uplatnil si voči žalovanému nárok vo výške 1.000,- Eur.

12. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 13.06.2023 uviedol, že bol oslovený zo strany žalovaného, že za
neho uhradí jeho pôžičky a poštou mu zaslal potrebné dokumenty, ktoré vypísal a následne mu bol
poskytnutý úver. Z dôvodu insolventnosti prestal uvedený úver splácať. Žiadne peniaze z úveru mu v
hotovosti poskytnuté neboli. Následne ho žalovaný prostredníctvom telefonátov kontaktoval s tým, že
prečo úver nespláca, aké má problémy. Telefonáty pokračovali aj vtedy, keď uhradil nejakú čiastku s tým,

že mu telefonovali aj päť-šesťkrát za týždeň, niektoré dni aj dvakrát. Splátky úveru ho zaťažovali, dostal
sa do finančnej tiesne. Bol z toho v strese, že sa mu tie splátky „nakopili“, mal z toho psychickú ujmu.

13. Žalobca na pojednávaní dňa 11.03.2025 uviedol, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere s Consumer
Finance Holding uzavrel prostredníctvom pošty, peniaze z úveru boli použité na refinancovanie jeho

úverov a až následne zistil, že celková čiastka ktorú mal zaplatiť bola 5.911,20 Eur. V tom čase bol
vo veľmi vysokom strese, jeho manželka poberala rodičovský príspevok, obával sa, že sa dostane do
väčších problémov, veľkého dlhu a následne do exekučných konaní.

14. Z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 9Csp/109/2019 zo dňa 13.08.2021 právoplatného dňa

18.09.2021 (č.l. 10 spisu), súd zistil, že súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania.
V predmetnom konaní žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2019 sa žalobca domáhal, aby žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu 2.783,49 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola dňa 04.09.2015 uzatvorená zmluva o pôžičke č. 5025314,

na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.543,41 Eur.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 9Csp/109/2019, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel.
Žalovaný voči nemu podal v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania
a okrem iného uviedol, že bez toho, aby on mal záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej
pôžičky, žalobca ho vyzval na uzavretie takejto pôžičky, kde na sumu 2.543,41 Eur si navýšil ešte ďalšiu

sumu, pričom v skutočnosti mu žiadne finančné prostriedky nepožičal, čo vyplýva aj z Prehľadu splátok
a úhrad, ale započítal si ich na úvery, ktoré už žalovaný mal. Týmto si celkové náklady za poskytnutie
tohto úveru vyčíslil na 3.367,79 Eur (celková čiastka pôžičky predstavovala 5.911,20 Eur). To
znamená, že ak by bol žalovaný riadne splácal úvery por. č. 1 až 4, ktoré boli započítané, bol by zaplatil
za nich sumu 2.543,41 Eur, avšak žalobca mu klamlivou obchodnou praktikou nanútil zmluvu, o ktorú

on záujem v žiadnom prípade neprejavil a ani nemal dôvod, a na základe ktorej mal zaplatiť dokonca
o 3.367,79 Eur viac.
16. Z čl. III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že účelom použitia pôžičky bolo splatenie záväzkov
voči VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca, a to por. č. 1, ev. č.: 7141779, spoločnosť:
Slovenská požičovňa, dátum podpisu 3.9.2014, výška záväzku 470,33 Eur, por. č. 2, ev. č.: 6186588,

spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 18.9.2014, výška záväzku 927,30 Eur, por. č. 3, ev.
č.: 6191794, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.11.2014, výška záväzku 567,28 Eur,
por. č. 4, ev. č.: 20968406, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 01.05.2015, výška záväzku 578,50 Eur.
19. V prejednávanej veci sa jedná predovšetkým o vyriešenie otázky platnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Sporným sa súdu javí najmä čl. III. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorého vyplýva účel

poskytnutia pôžičky. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že pôvodný žalobca predložil
žalovanému na podpis formulárovú zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky, kde v spomínanom čl. III.
zmluvy neboli uvedené konkrétne dlhy žalovaného, ktoré v čase uzatvorenia tejto zmluvy žalovaný
nemal a nemohol mať v spoločnosti Slovenská požičovňa, a.s., ktorá zanikla výmazom z obchodnéhoregistra 31.12.2005. Súd je toho názoru, že predmetná zmluva je pre žalovaného ako spotrebiteľa zjavne
nevýhodná.Predmetnáspornápôžičkabolaúročenárovnakoakopôžičky,ktorémalibyťnazákladetejto
zmluvy splatené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa takýmto spôsobom ešte viac zadlžil

(sumadlhužalovanéhozpredchádzajúcehoúveruvovýške2.543,41Eur,bolavyčíslenávrátaneúrokov,
úrokov z omeškania, zmluvných pokút a pod., ktorú sumu si právny predchodca žalobcu touto novou
pôžičkou navýšil o ďalšie úroky vo výške 22,02% ročne, teda o sumu 3.367,79 Eur). Súd konštatuje, že
sa v danom prípade jedná o laesioenormis, keďže žalovaný podpísaním tejto zmluvy nič nezískal, ale
naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle právneho predchodcu žalobcu svoje postavenie podstatne

zhoršil.
20. Predmetná zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky nebola pre žalovaného výhodná, keďže právny
predchodca žalobcu na základe úročenej pôžičky mal uhradiť dlhy žalovaného z iných úročených
pôžičiek (vrátane úrokov), z ktorých mal benefit právny predchodca žalobcu. Na druhej strane právny
predchodca žalobcu napriek tomu, že si bol vedomý akých účinkov dosahuje v podobe obnoviteľnosti
nároku neposkytol žalovanému žiadny benefit (napr. odpustenie úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov

a podobne).
30. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru, že postup právneho predchodcu
žalobcu bol nekalou obchodnou praktikou, pričom takýto postup je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
31. Nekalá obchodná praktika, ktorej sa pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere dopustil spočíva
v tom, že do formulárovej zmluvy zaviedol splatenie pôvodných úročených pôžičiek, a to novou úročenou

pôžičkou, ktorú poskytol žalovanému. Zároveň právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému
žiadne poučenie o možných následkoch spojených s podpisom tejto zmluvy, resp. pod zámienkou
výhodnosti podpísania novej zmluvy o pôžičke, poskytoval spotrebiteľom na podpis formulárovú zmluvu,
ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami so skoršími dlhmi. Takýto postup pôvodného žalobcu je
možné hodnotiť ako ľstivé zneužitie neznalosti spotrebiteľa a ich strachu pred prípadným súdnym, resp.

exekučným konaním.
32. Súd poukazuje na skutočnosť, že samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.09.2015 je
pre bežného spotrebiteľa v dôsledku neurčitého čl. III. zmluvy mätúca. Z obsahu predmetnej zmluvy
a jeho čl. III. vyplýva, že účelom použitia pôžičky bola úhrada záväzkov žalovaného voči VÚB, a.s.,
kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako správca. V tejto súvislosti súd konštatuje, že čl. III.

zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, keďže v ňom absentuje riadna identifikácia dlhov žalovaného,
ktoré majú byť na základe tejto zmluvy uhradené. V uvedenom článku zmluvy nie je uvedený názov a
číslo zmluvy, veriteľa a špecifikácia záväzku. Žalobca súdu nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, že
žalovanýkudňupodpisupredmetnejzmluvydlhovalsumu2.543,41EurbankeVÚB,a.s.,anispoločnosti
Slovenskápožičovňa,a.s.,ktorázaniklavýmazomzobchodnéhoregistradňa31.12.2005.Keďžeprávny

predchodca žalobcu naformuloval zmluvné záväzky žalovaného nasledovne: por. č. 1, ev. č.: 7141779,
spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 03.09.2014, výška záväzku 470,33 Eur, por. č. 2, ev.
č.: 6186588, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 18.09.2014, výška záväzku 927,30 Eur,
por. č. 3, ev. č.: 6191794, spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.11.2014, výška záväzku
567,28 Eur, por. č. 4, ev. č.: 20968406, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 01.05.2015, výška záväzku

578,50 Eur, súd považuje zmluvu v tejto časti za neurčitú a nezrozumiteľnú, a teda za absolútne neplatnú
podľa § 37 OZ.
33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
5025314 zo dňa 04.09.2015 je v zmysle § 3, 37, 39 OZ absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými
mravmi, zákonom a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

15. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l. 173 spisu) súd konštatuje, že táto bola uzavretá medzi
právnym predchodcom žalovaného a žalobcom, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo
výške 2.543, 41 Eur. Podľa zmluvy o úvere mal žalovaný splácať úver v pravidelných 120 mesačných
splátkach v sume 50,69 Eur, a to až do celkovej čiastky vo výške 5.911,20 Eur. Ďalej bola v zmluve

dohodnutáročnáúrokovásadzbavovýške22,02%,RPMNvovýške22,02%,priemernáRPMNvovýške
15,44% a termín konečnej splatnosti 9/2025.
Zčl.III.zmluvyospotrebiteľskomúverevyplýva,žeúčelompoužitiapôžičkybolosplateniezáväzkovvoči
VÚB, a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca, a to por. č. 1, ev. č.: 7141779, spoločnosť: Slovenská
požičovňa, dátum podpisu 03.09.2014, výška záväzku 470,33 Eur, por. č. 2, ev. č.: 6186588, spoločnosť:

Slovenská požičovňa, dátum podpisu 18.09.2014, výška záväzku 927,30 Eur, por. č. 3, ev. č.: 6191794,
spoločnosť: Slovenská požičovňa, dátum podpisu 26.11.2014, výška záväzku 567,28 Eur, por. č. 4, ev.
č.: 20968406, spoločnosť: Quatro, dátum podpisu 01.05.2015, výška záväzku 578,50 €.16. Z predžalobnej upomienky zo dňa 28.09.2016 (č.l. 180 spisu) súd konštatuje, že právny predchodca
žalovaného Consumer Finance Holding a.s. vyzval žalobcu na úhradu nedoplatku vo výške 226,01 Eur
a zároveň ho upozornil, že ak do 05.11.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2016, bude

oprávnený úver zosplatniť.
Žalobca predžalobnú upomienku prevzal dňa 05.10.2016.

17. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 26.11.2016 (č.l. 181 spisu) súd konštatuje, že
právny predchodca žalovaného vyhlásil dlh z úverovej zmluvy č. 5025314 za splatný v celom rozsahu

naraz a vyzval žalobcu na jeho úhradu.

18. Na základe uvedeného súdu právne uzatvára:

19. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinnom v čase uzavretia zmluvy,
t.j. ku dňu 04.09.2015, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy

spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

20. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z..
Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.
Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa možno

uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria
na vymedzenie toho, čo predstavuje finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň
treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky
poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho,
aby porušenie práv alebo povinností spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa, alebo

osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané
finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to
od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.25. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní

porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva
alebo povinností na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.
Žalobca poukázal na to, že bol úspešný v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp.
zn. 9Csp/109/2019, kde súd rozhodol rozsudkom zo dňa 13.08.2019 , právoplatným dňa 18.09.2021

voči jeho osobe ako žalovanému, ktorá žaloba bola voči nemu zamietnutá a zároveň určil, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 5025314 zo dňa 04.09.2015 je v zmysle § 3, 37, 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi , zákonom a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Na
základe uvedeného má súd za to, že žalobca je v tomto konaní riadne aktívne legitimovaný.
Nie je dôležité či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, resp. oprávnený či povinný,
jedôležité,čiúspešneuplatníporušeniesvojichspotrebiteľskýchpráv,tedapokiaľsaspotrebiteľvkonaní

úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva, tak potom možno konštatovať, že
spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.

26. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z..
Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa možno

uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria
na vymedzenie toho, čo predstavuje finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň
treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky
poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho,
aby porušenie práv alebo povinností spotrebiteľa ustanovené zákonom o spotrebiteľa, alebo osobitným

predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

27. Súd konštatuje, že úspešné uplatnenie porušenia práv spotrebiteľa bolo v súdenej veci jednoznačne
preukázané a prejavilo sa to i rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 9Csp/109/2019 zo dňa
13.08.2021,právoplatnýmdňa18.09.2021. Priznanéfinančnézadosťučineniejevyrovnanímujmy,ktorá

žalobcovi vznikla konaním žalovaného a je aj určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku takého
konania trpieť. Súčasne je však aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej
služby nekonal v súlade so zákonom.

28. Z podmienok vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie formulovaných v § 3 ods. 5

zák. č. 250/20007 Z.z. nevyplýva, že by finančné zadosťučinenie bolo možné spotrebiteľovi priznať len
v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak. Uvedené zákonné ustanovenie nevylučuje
ani možnosť žiadať finančné zadosťučinenie aj popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných
zákonom vychádzajúcich z porušenia jeho práva. Konanie žalobcu, ktorý si ako spotrebiteľ uplatnil voči
žalovanému, ako dodávateľovi, nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať

ani za šikanózne, ktoré by bolo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

29. V prejednávanej veci bola nepochybne naplnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, keďže
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 13.08.2021 sp. zn. 9Csp/109/2019 bola
žaloba zamietnutá. Aj keď súd žalobu zamietol, z dôvodu že žalobcom uplatnený nárok bol premlčaný,

v ods. 33 predmetného rozsudku konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 5025314 zo dňa
04.09.2015 je v zmysle § 3, 37, 39 OZ absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi, zákonom
a pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť.

30. K argumentácii žalovaného, súd uvádza, že skutočnosť, či ujma spotrebiteľovi skutočne aj reálne

vznikla, je právne irelevantná, keďže postačuje už len samotná možnosť vzniku takejto ujmy. Súd
tiež poukazuje, pokiaľ žalovaný namietal nedôvodnosť žaloby a nesplnenie podmienok zákona pre
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 371/2018, kde súd uvádza, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom
výklade na mieste použiť aj výklad teologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto

prípade determinovaný princípom potreby zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Ten vychádza z požiadavky
korektných spotrebiteľských zmlúv voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia
dodávateľaazákazupoužívaniazmluvnýchpodmienok,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán.31. Súd zároveň poukazuje na to, že aj odvolací súd v uznesení sp. zn. 1CoCsp/2/2023 – 150 zo dňa
16.10.2024vodseku19uviedol,že:„Vtejtosúvislostiodvolacísúdkonštatuje,ženespochybňujezáklad

nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný porušil spotrebiteľské práva žalobcu zakomponovaním takých
zmluvných podmienok do zmluvy o úvere, ktoré boli súdom vyhodnotené ako neplatné z dôvodu, že
boli dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky, v dôsledku čoho hrozilo, že žalovaný resp.
jeho právny predchodca prijme od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu, čím sa by sa na jeho úkor

bezdôvodne obohatil. V základnom konaní pri rozhodovaní o predbežnej otázke platnosti úverovej
zmluvy teda bolo súdom konštatované porušenie práva žalobcu ako spotrebiteľa (pozri uznesenie NS
SR, sp. zn. 3Cdo/31/2020) na podklade porušenia v tom čase platného a účinného zákona č. 250/2007
Z.z. (§7) tak, že súd posúdil postup právneho predchodcu žalovaného v priebehu kontraktačnej fázy ako
nekalú obchodnú praktiku navyše rozpornú s dobrými mravmi (amorálnu).“

32. S poukazom na vyššie uvedené s ohľadom na závažné porušenie práv žalobcu zo strany
žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde je priznanie finančného
zadosťučinenia plne dôvodné.

33. Pokiaľ ide o samotnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, pri určení jeho výšky je

potrebné prihliadať na okolnosti prípadu. Za stavu, keď rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn.
9Csp/109/2019 zo dňa 13.08.2021, právoplatným dňa 18.09.2021 bolo žaloba zamietnutá nielen pre
premlčanie, ale aj s konštatovaním, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 5025314 zo dňa 04.09.2015
je v zmysle § 3, 37, 39 OZ absolútne neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi, zákonom a pre neurčitosť
a nezrozumiteľnosť, súd dospel k záveru, že v tejto veci základ nároku je daný.

34. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd tiež prihliadol k tomu, že v ods. 31 predmetného
rozsudku súd poukázal na nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy
o úvere dopustil voči žalovanému (v tomto spore žalobcovi) v tom, že do formulárovej zmluvy zaviedol
splatenie pôvodných úročených pôžičiek, a to novou úročenou pôžičkou, ktorú poskytol žalovanému.

Žalovaný (v tomto spore žalobca) by tak zaplatil namiesto 2.543,41 Eur (celková suma pôvodných už
úročených pôžičiek na vyplatenie ktorých bol poskytnutý spotrebiteľský úver ) celkovo sumu 5.911,20
Eur, teda sumu o 3.367,79 Eur vyššiu, než by bol zaplatil pôvodne úročené pôžičky. Zároveň právny
predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne poučenie o možných následkoch spojených s
podpisom tejto zmluvy, resp. pod zámienkou výhodnosti podpísania novej zmluvy o pôžičke, poskytoval

spotrebiteľom na podpis formulárovú zmluvu, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami so skoršími
dlhmi. Takýto postup pôvodného žalobcu vyhodnotil ako ľstivé zneužitie neznalosti spotrebiteľa a ich
strachu pred prípadným súdnym, resp. exekučným konaním.

35. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákonná úprava neustanovuje žiadne kritériá, ktoré

by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť. Je preto
vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah
finančného zadosťučinenia, čo však neznamená svojvôľu pri jej určovaní, pretože pri jej stanovení je
nutné zohľadniť rôzne kritériá.
Pri určovaní výšky finančného zadosťučinenia je potrebné brať do úvahy kritériá ako vzniknutú, resp.

hroziacu ujmu; rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje povinnosti a výšku majetkového plnenia, ktoré
tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa; časové trvanie závadného stavu; nevyhnutnosť domáhania sa
práv v súdnom konaní a tým spôsobený zásah do súkromného života spotrebiteľa; reparáciu vzniknutej
ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa, t.j. v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie
dodávateľom, na ktoré dodávateľ nemal právny nárok; odškodnenie v iných obdobných prípadoch

porušenia práv spotrebiteľa.

36. Zároveň pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že
toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od
získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov,

neprijateľnosti zmluvných podmienok alebo nedodržania zákonných náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom
úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne
ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatnýchspotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

37. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu určuje
na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje všetky
skutočnosti, čo viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

38. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd v tomto prípade posudzoval konkrétne skutkové

okolnosti, prihliadol na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a
rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Dbal
pritom tiež na naplnenie jeho základných funkcií a to funkcie sankčnej a satisfakčnej.
Závadný stav v prejednávanom prípade trval celkovo 6 rokov (zmluva bola uzavretá v roku 2015 a
súd vyslovil porušenie spotrebiteľských práv v roku 2021). Žalobca sa musel voči nekalému konaniu
žalovaného brániť súdnou cestou, vyhľadať právnu pomoc, podať žalobu a čakať na výsledok konania

na podklade svojej žaloby, čo u neho vyvolávalo stav právnej neistoty. Zadosťučinenie je vyrovnaním
ujmy žalobcu a satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, rovnako aj
sankciou, postihujúcou žalovaného, ktorý konal protiprávne. Žalovaný žalobcu neustále písomne ako
aj telefonicky vyzýval na splácanie dlžnej sumy, ktorú ustavične navyšoval, napriek tomu, že nárok na
jej zaplatenie nebol daný, čo nepriaznivo pôsobilo na jeho rodinný život a psychický stav a zároveň to

u žalobcu vyvolávalo obavy z prípadnej exekúcie.
V prejednávanej veci možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu
spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi
spočívajúcuvmožnombezdôvodnomobohateníatedakstratefinančnýchprostriedkov,keďženakoniec
súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako absolútne neplatný právny úkon. Na druhej strane

zobral súd do úvahy, že hrozba straty finančných prostriedkov sa nenaplnila, keďže v tomto prípade
žalobca uhradil celkovo žalovanému „len“ sumu 382,27 Eur.
Finančné zadosťučinenie predstavuje pre žalobcu satisfakciu a odmenu, že inicioval konanie voči
nepochybne ekonomicky a právne silnejšiemu dodávateľovi, ktorý sa dopustil porušenia jeho
spotrebiteľských práv. Žalobca svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov,

pretože možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším
spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Finančné zadosťučinenie má
odradiť žalovaného ako dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Aj tieto všetky kritéria súd
zohľadnil pri posudzovaní primeranej výšky finančného zadosťučinenia a má za to, že priznaná
výška 400,- eur zodpovedá satisfakčnej, sankčnej i prevenčnej funkcii zadosťučinenia. Finančné

zadosťučinenie zároveň nie je nástrojom obohatenia sa pre žalobcu.
Priznané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- Eur reflektuje na výšku bezdôvodného obohatenia
o ktorú sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu (382,27 Eur) a zároveň predstavuje aj cca 11% zo sumy
3.367,79 Eur, ktorú by žalovaný na úkor žalobcu získal. Súd má za to, že táto suma je vyrovnaním ujmy
žalobcovi, ktorá mu vznikla konaním žalovaného a je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku

konania žalovaného trpieť a brániť svoje práva v konaní pred súdom a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby konal nekalo. Spotrebiteľ - žalobca nie je povinný
preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné
zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv
spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa

žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 400,- Eur
a žalobu v prevyšujúcom rozsahu ako nedôvodnú zamietol

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zásada úspechu vo veci sa vždy skúma čo do právneho

základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná
nahradiť v spore úspešnej strane preukázané odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré
úspešnej strane vznikli. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia
závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde oprocesne neúspešného žalobcu aj keď mu bola priznaná časť žalobou uplatnená nároku. Nemožno ho
totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba riešiť čo je základné a

čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Otázka
výšky nemajetkovej ujmy je potom druhoradá a nadväzujúca.

42. V prejednávanom spore rozsah úspechu žalobcu závisel od úvahy súdu a za základné je teda
potrebné považovať, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté. Za takýchto okolností je potrebné mať za

to, že žalobca bol v konaní plne úspešný v rozsahu 100% avšak z prisúdenej sumy, preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom trovy konania zahŕňajú jednak trovy
prvoinštančného ako aj trovy odvolacieho konania.

43. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj možnosťou
uplatnenia ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. V priebehu konania však nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali aplikáciu tohto, svojou povahou výnimočného ustanovenia. Strany sporu na mimoriadne
okolnostinasvojejstraneaninepoukazovaliavovzťahuknárokunanáhradutrovkonanianemaližiadne
vyjadrenia ani návrhy.

44. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. V zmysle § 223 ods. 3 CSP bol rozsudok vyhotovený v schválenej predĺženej lehote na vyhotovenie

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.