Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200157
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200157.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E. právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so
sídlomSovietskychhrdinov163/66,08901Svidník,IČO:31954448proti žalovanému:POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 právne zastúpený: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190 o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 438 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 238 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 09.01.2025 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 438,00 €.
1.1. Žalobca v žalobe uviedol:
„V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29Csp/128/2022, o vydanie bezdôvodného

obohateniaaourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky,sombolakožalobcavpostaveníspotrebiteľa
úspešný v oboch uplatňovaných nárokoch.
PFZ vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu uplatňujem vo výške 138 €. PFZ vo vzťahu k neprijateľnej
zmluvnej podmienke požadujem vo výške 300 €.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril nasledujúco:
- neuznáva vznesený nárok ani čo do dôvodu ani čo do výšky,

- zo strany žalobcu ide o zneužitie práva,
- PFZ je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu.

3. V replike žalobca a v duplike žalovaný zotrvali na už uvedených skutočnostiach.

4. Súd z listín tvoriacich súdny spis zistil nasledujúce:
4.1. Žalobca na OS Prešov podal žalobu voči žalovanému, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy

bezdôvodného obohatenia a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
4.2. OS Prešov rozsudkom č.k. 29Csp/128/2022 - 44 takto rozhodol:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 138 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.09.2022 do
zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.II. V prevyšujúcej časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
III. Určuje, že zmluvná podmienka, uvedená v Zmluve o úvere č. 8220709 z 21.04.2009, uvedená vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 13 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3

zahŕňajúce náklady na vypracovanie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Vo vzťahu k výroku I. a II. nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
V. Vo vzťahu k výroku III. priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu

vo veci samej.“
4.3. V odvolacom konaní voči citovanému rozsudku Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn.
6CoCsp/10/2024 zo dňa 13.06.2024, takto rozhodol:
„I. Odmieta odvolanie voči napadnutému výroku I. rozsudku.
II. Mení rozsudok v napadnutom výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 287,58
eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 1 287,58 eur od 28.9.2022 do zaplatenia,

to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi voči žalovanej v časti súvisiacej s uplatneným nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100
%, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.“

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 –
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 53 ods.1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.
Podľa § 3 ods.1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa – každý spotrebiteľ má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti

ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti
ochrany spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä
na povahu, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.
5.1. Keďže uplatnenie nároku na PFZ nie je nárokom zo zmluvy ale nárokom z porušenia práva

spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa deklarovaného súdnym rozhodnutím, na
prejednávanú vec sa vzťahuje § 3 ods.1 písm.e) zákona č. 108/2024 Z.z.

6. Vo vzťahu k vyššie citovanému rozhodujúcemu ustanoveniu zákona, možno uviesť, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá iba príkladom ustanovuje kritéria na

vymedzenie toho, ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že PFZ sa poskytuje bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
6.1. V prejednávanom prípade zo strany žalobcu došlo k iniciovaniu súdneho konania z dôvodu
ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia.

Úspešne teda uplatnil porušenie práv spotrebiteľa a povinnosti dodávateľa v oblasti ochrany spotrebiteľa
stanovené ako zákonom o ochrane spotrebiteľa, tak aj zákonom o spotrebiteľských úveroch.
6.2. Pri výklade § 3 ods.1 písm.e) č. 108/2024 Z.z. treba akcentovať, že jeho znenie zakladá nárok na
finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa bez toho, žeby sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať

§ 13 ods.2 Občianskeho zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 180/2004
Z.z. žiadnu postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právuna finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je
daná aj odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení,
že právo na primerané finančné zadosťučinenie dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné

napraviť inak“. Podľa názoru súdu dotknuté zákonné ustanovenie žiadnu takúto podmienku nestanovuje
a naopak dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom
vzťahu. Primerané zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 180/2024 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič
spoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať,
či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa.

6.3. Súd má za to, že s prihliadnutím na stanovené kritéria výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, treba pri jej určovaní vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane
aj funkciu preventívno - sankčnú (pričom však táto funkcia sama o sebe nespôsobuje zvýšenie sumy
priznávaného primeraného finančného zadosťučinenia) tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od
nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu
ho treba chápať predovšetkým ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne

ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 - Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania

vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že

spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku
rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej

zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky

škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

7. Súd teda dospel k záveru, že základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie je daný.

8.Zákonomstanovenýmikritériamipriurčovanívýškyprimeranéhofinančnéhozadosťučineniasúnajmä
povaha, závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

9. Žalobca musel žalobou uplatniť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a s tým spojené bezdôvodné
obohatenie žalovaného, ktoré predstavovalo sumu 1425,58 €.
9.1. Súd primerané finančné zadosťučinenie chápe ako dovŕšenie nápravy vadného stavu, ktorého
základom však bol úspech spotrebiteľa v súdnom konaní, ktorého sa zúčastnil ako žalobca alebo

žalovaný. Potom primerané finančné zadosťučinenie po úspechu v tzv. základnom konaní mu má naviac
nahradiť „určitý“ diskomfort spôsobený súdnym konaním (či už vyhľadanie občianskeho združenia na
ochranu spotrebiteľa alebo advokáta, alebo účasť na súde a pod., keďže tento čas mohol využiť inak).
9.2. Súd má zároveň za to, že v tomto type konaní je možná aj určitá paušalizácia náhrad, aby sa
nepriznávali len symbolické sumy bez hospodárskeho významu (ale ako výsledok zaťažovania súdneho

systému žalobami o bagateľné sumy) alebo sumy premrštené vedúce k obohacovaniu spotrebiteľov.
Tak súd za základnú sumu zadosťučinenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje sumu 100 €
s možným posunom oboma smermi na základe charakteru zmluvnej podmienky (potvrdené rozsudkom
KS v Prešove sp. zn 3CoCsp/38/2024 zo dňa 04.03.2025 – bod 29. odôvodnenia).9.3. Pri rozhodovaní o výške PFZ je súd viazaný nielen konečnou sumou uvedenou v petite žaloby ale
aj jej rozčlenením uvedeným v texte žaloby. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku už nespočetne krát
judikovanú priznal súd sumu základnej náhrady 100 €, keďže požadovanú sumu 300 € považuje za

neprimeranú. Za žalovaným získané bezdôvodné obohatenie priznal súd požadovanú sumu 138 €, ktorá
nepredstavuje ani 10% jeho výšky. Spolu tak súd za primerané považuje PFZ v celkovej sume 238 €.

10. Pokiaľ ide o námietku šikanózneho výkonu práva žalobcom, s touto sa súd nestotožňuje. Zneužitím
práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu práva nebola realizácia vlastných oprávnených

hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu.
Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto
výkonom práva poškodený.
10.1. Konanie žalobcu, ktorý uspel v základnom konaní, spočívajúce v podaní tejto žaloby nepovažuje
súd za zneužitie práva. Práve naopak, ak žalovaný vediac o výsledku základného konania nekontaktoval
žalobcu za účelom odškodnenia, potom podanie žaloby žalobcom o primerané finančné zadosťučinenie

je logickým krokom pre zavŕšenie ochrany pri porušení práva, ktoré spôsobil žalovaný. V rámci právnej
argumentácie poukazuje súd na rozsudok SdEÚ vo veci C – 35/22, podľa ktorého
35 Napokon spotrebiteľovi, ktorý uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nemožno vytýkať,
že sa obrátil na príslušný vnútroštátny súd s cieľom uplatniť práva, ktoré mu zaručuje smernica 93/13,
v prípade nečinnosti dotknutého predajcu alebo dodávateľa napriek konštatovaniu nekalej povahy

podobných podmienok ustálenou vnútroštátnou judikatúrou, ktorá mala tohto predajcu alebo dodávateľa
podnietiť k tomu, aby sa z vlastnej iniciatívy obrátil na tohto spotrebiteľa a čo najskôr odstránil účinky
tejto nekalej podmienky.
37 Tak ako uviedol generálny advokát v bode 50 svojich návrhov, s prihliadnutím na vedomosti, ktoré
je možné od týchto inštitúcií očakávať v tejto oblasti, a na nevýhodnejšie postavenie spotrebiteľov vo

vzťahu k uvedeným inštitúciám, môžu správania uvedené v bode 36 tohto rozsudku predstavovať vážne
indície o nedostatku dobrej viery tých istých inštitúcií. Je teda potrebné, aby príslušný súd mohol v tejto
súvislosti vykonať potrebné overenia a prípadne vyvodiť dôsledky, ktoré z toho vyplývajú.

11. Žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je časovo limitovaná.

Rozhodnutie SdEÚ č. spojené veci C – 776/19 až C – 782/19:
33 Súdny dvor, ktorý poukázal na ochranu, ktorú smernica 93/13 zaručuje spotrebiteľom, rozhodol,
že táto smernica bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje vnútroštátnemu súdu po uplynutí
prekluzívnej lehoty konštatovať nekalú povahu podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom .

38 Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré
spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú
povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy
zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy
podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom

nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote.
Vzhľadom na vyššie uvedené treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 6 ods. 1
a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely podania návrhu spotrebiteľom:
– na konštatovanie nekalej povahy podmienky nachádzajúcej sa v zmluve uzatvorenej medzi

predajcom alebo dodávateľom a týmto spotrebiteľom stanovuje premlčaciu lehotu.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 698/18:
71. V tejto súvislosti treba konštatovať, že definícia pojmu „spotrebiteľ“ uvedená v článku 2 písm. b)
smernice 93/13 neobsahuje žiadny prvok umožňujúci určiť, kedy zmluvný partner prestane byť
spotrebiteľom v zmysle tejto smernice, a preto sa prestane môcť dovolávať ochrany, ktorú mu priznáva

táto smernica.
73. Ako uviedol generálny advokát v bode 57 svojich návrhov, splnenie predmetnej zmluvy nemení
retroaktívne okolnosť, že v čase uzavretia tejto zmluvy sa spotrebiteľ nachádzal v tomto znevýhodnenom
postavení. Za týchto podmienok obmedzenie ochrany, ktorú smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi iba
na dobu trvania plnenia predmetnej zmluvy v tom zmysle, že úplné splnenie zmluvy vylučuje akúkoľvek

možnosť spotrebiteľa dovolávať sa tejto ochrany, nie je zlučiteľné so systémom ochrany zavedeným
touto smernicou. Takéto obmedzenie by bolo predovšetkým neprípustné, ako tvrdí poľská vláda, v rámci
zmlúv, ktoré, ako je napríklad kúpna zmluva, sú vykonané okamžite po ich uzavretí alebo v okamihuich uzavretia, keďže neponecháva spotrebiteľom primeranú lehotu na napadnutie nekalých podmienok,
ktoré sú prípadne uvedené v takýchto zmluvách.
74. Z toho vyplýva, že pojem „spotrebiteľ“ uvedený v článku 2 písm. b) smernice 93/13 sa má vykladať

v tom zmysle, že skutočnosť, že zmluva je úplne splnená, nevylučuje, aby strana tejto zmluvy mohla byť
kvalifikovaná ako „spotrebiteľ“ v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa rozhodnutia SdEÚ č. C- 321/22:
77 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať, že článok 7 ods. 1
smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej

právnej úprave, ktorá tak, ako ju vykladá judikatúra, aby bolo možné vyhovieť žalobe spotrebiteľa na
určenie neúčinnosti nekalej podmienky uvedenej v zmluve, uzavretej s predajcom alebo dodávateľom,
vyžadujedôkazpreukazujúcizáujemnakonaní,keďsazistí,žetakýtozáujemchýba,aktentospotrebiteľ
disponuje žalobou o vydanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, alebo ak sa môže odvolávať
na túto neúčinnosť v rámci svojej obrany voči protinávrhu na vykonanie, ktorý voči nemu tento predajca
alebo dodávateľ podal na základe tejto podmienky.

Ústavný súd SR sp. zn. III. ÚS 124/2020 - 26. Ak má preto súd predmetom konania napadnutú zmluvnú
podmienku podľa čl. 6 smernice, už by nemali byť pochybnosti o potrebnej intenzite záujmu spotrebiteľa
na vyhlásení (určení) zmluvnej podmienky za neprijateľnú a že je tento záujem právny a naliehavý. Tento
záujem je daný z povahy veci. Zmluvnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená (určená) za nekalú,
treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala, takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky.

Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho
právnejaskutkovejsituácie,vktorejbysaspotrebiteľnachádzal,akbyuvedenápodmienkaneexistovala
(rozsudok Súdneho dvora, Veľká komora, v spojených veciach C-154/15, C-307/15 a C-308/15, bod 61).
Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky z preventívnych dôvodov (bez práva
na reštitučné plnenie). Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je

právo na plnenie a s ktorými by bolo kumulatívne uplatnenie reštitučných práv na plnenie problematické
až nemožné.
Akspotrebiteľvyvoláindividuálnysúdnysporoposúdeniezmluvnejpodmienky,činiejeneprijateľná,súd
ex offo zohľadňuje všetky okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru, a to nielen z dôvodu
individuálnej ochrany spotrebiteľa, ale v záujme dôležitého spoločenského cieľa. Spotrebiteľ má právo,

aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a v
tomtoslovazmysleniejerozhodujúce,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenievyplývajúcichztakejto
neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá
negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenia zmluvnej
podmienky za neprijateľnú, t. j. či tak činí počas plnenia záväzkov zo zmluvy alebo až následne. Danosť

právneho záujmu na zabezpečení právnej istoty, ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami nie je časovo limitovaná a takýto stav trvá, až kým dodávateľ neukončí používanie
neprijateľnej zmluvnej podmienky (C-618/10, bod 52).
Rozsudok o určení konkrétnej zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti
vindividuálnejvecipredstavujeprenaplnenieprávnejistotyspotrebiteľaštandardnýprostriedokochrany.

Bez toho, aby boli dotknuté práva z premlčania, takýto rozsudok predstavuje popri právnej istote
o povahe zmluvnej podmienky aj základ pre prípadné ďalšie práva spotrebiteľa ( napr. právo na
reštitučné plnenie, právo na satisfakciu, právo na postúpenie pohľadávky vzniknutej plnením na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky) a má aj celospoločenský význam, pretože pre dodávateľa vzniká
povinnosť ukončiť používanie judikovanej neprijateľnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).

12. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania
peňažnej satisfakcie.
NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 - Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí
neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním

zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil
svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.

13.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
13.1. V konaní išlo o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu a vtedy je žalobca úspešný, ak je

úspešný v základe nároku. Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktorej výška sa
však bude odvíjať od priznanej sumy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.