Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 51C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011086
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1124011086.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B.
XXXX/X, D., 2. B. D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom B. XXXX/X, D., obaja spoločne zastúpení:
Advokátska kancelária Demian Boška, s. r. o., so sídlom Súmračná 14, Bratislava, IČO: 55 996 647, proti
žalovanému: MM-group s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, IČO: 52 372 448, o návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 15.03.2024 a doplneným
dňa 22.03.2024 sa žalobcovia domáhali voči žalovanému zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo

vlastníctve žalovaného zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanej Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, okres: D. A., obec: D. - C. E., katastrálne územie: C. E. a to bytu č. X - F., vchod:
G. G. A., nachádzajúceho sa na poschodí: -X H., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXXX, v bytovom
dome so súpisným číslo XXXX na pozemku registra „C” parcelné číslo XXXX/X, druh stavby: Bytový
dom, umiestnenie stavby: Stavba postavená na zemskom povrchu (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“), a to na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov vo výške 112.570,- eur spolu s príslušenstvom.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 04.11.2022
uzatvorili ako budúci kupujúci so žalovaným ako budúcim predávajúcim zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a dňa 29.11.2022 uzatvorili dodatok k
predmetnej zmluve (spolu ďalej aj ako „zmluva o uzavretí budúcej zmluvy”). Žalovaný v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy a jej dodatku vystupoval pod obchodným menom Arnes s.r.o., od dňa 07.06.2023
až do súčasnosti podnikajúci pod obchodným menom MM-group s.r.o. V zmysle článku 6.1 zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy boli žalobcovia povinní uhradiť žalovanému časť kúpnej ceny vopred.
Žalobcoviasitútopovinnosťsplniliažalovanémuuhradilizálohu,ktorávdôsledkuprejavenejdôverybola
vyššia ako záloha zmluvne dohodnutá medzi sporovými stranami, a to zálohu spolu vo výške 112.570,-
eur (ďalej aj ako „časť kúpnej ceny“). Dňa 31.01.2024 žalovaný odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej

zmluvy (ďalej aj ako „odstúpenie od zmluvy”) a vo svojom liste adresovanom žalobcom sa zaviazal, že
vráti časť kúpnej ceny v prípade, že sa žalobcovia k odstúpeniu od zmluvy nevyjadria v lehote troch
pracovných dní alebo ak list s uvedením čísla IBAN, na ktorý majú byť zaslané peniaze naspäť, nebude
podpísaný oboma budúcimi kupujúcimi (t. j. žalobcami) zároveň. Žalobcovia sa v lehote nevyjadrili a po
lehote žalobca v 1. rade poslal žalovanému doporučený list, ktorý bol podpísaný len žalobcom v 1. rade.
V liste žalobca v 1. rade žiadal a vyzýval žalovaného, aby vrátil časť kúpnej ceny v plnej výške na účet,

z ktorého bola žalovanému pripísaná tak, ako sa žalovaný zaviazal v odstúpení. Napriek uvedenému kudnešnému dňu nebola žalobcom vrátená uhradená časť kúpnej ceny a žalovaný odmieta akýmkoľvek
spôsobom komunikovať (písomne či telefonicky).
Žalobcovia v návrhu poukazovali aj na skutočnosť, že v bezprostrednej časovej súvislosti s odstúpením

od zmluvy začal žalovaný zriaďovať záložné práva a prevádzať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve
nachádzajúce sa v katastrálnom území C. E., obec D. – C. E., okres D. A. zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Uvedené podľa žalobcov potvrdzujú
vyznačené plomby ako aj skutočnosť, že nehnuteľnosti sú žalovaným prevádzané na majetkovo a
personálne spriaznené osoby (napr. spoločnosť MM victory s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8,

Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 52 852 571 alebo spoločnosť White Stork s. r. o., so
sídlom Černyševského 10, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO: 46 891 773, kde obdobne
ako pri žalovanom je pri oboch menovaných spoločnostiach vlastníkom, resp. konečným užívateľom
výhod p. B. I., B. XXX, XXX XX B.). Uvedené podľa názoru žalobcov možno považovať za účelové
konanie, v dôsledku ktorého sa žalovaný snaží zabrániť vymoženiu pohľadávok žalobcov.
Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia videli

v tom, že žalovaný neoprávnene zadržiava veľkú časť finančných prostriedkov žalobcov, zbavuje
sa svojho majetku a odmieta sa žalobcami komunikovať. Žalobcovia majú s poukazom na uvedené
skutočnosti vážnu a dôvodnú obavu, že im časť kúpnej ceny nebude vrátená a že exekúcia bude
zmarená. Žalobcovia preto považujú za potrebné chrániť svoje práva prostredníctvom navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti. Ide pritom v súčasnosti o

jednu z mála nezaťažených nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nárok na vrátenie časti
kúpnej ceny, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je podľa žalobcov osvedčený samotnou zmluvou o
uzavretí budúcej zmluvy. V zmysle článku 7.5 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je žalovaný povinný do
30 dní odo dňa zániku zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy vrátiť uhradenú časť kúpnej ceny. Žalobcovia
majú za to, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zanikla doručením odstúpenia a teda, že ku dnešnému

dňu vypršala lehota pre vrátenie časti kúpnej ceny. Žalobcovia tiež uviedli, že pre prípad, že žalovaný
medzičasom špekulatívne uplatní protinárok v podobe zmluvnej pokuty zo zmluvy o uzavretí budúcej
zmluvy, žalobcovia sú pripravení dožadovať sa, aby súd uznal takúto zmluvnú pokutu za neplatnú z titulu
jej neprimeranej výšky uplatnenej dodávateľom voči spotrebiteľovi.
Vo vzťahu k proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia uviedli, že predmet

zabezpečovacieho opatrenia je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Okrem toho za čas, kedy
nebude žalovaný vedieť scudziť predmet zabezpečovacieho opatrenia kvôli zriadenému záložnému
právu, môže ho prenajať a medzičasom (počas trvania sporu medzi žalobcami a žalovaným) bude
hodnota predmetu zabezpečovacieho opatrenia rásť. Preto podľa žalobcov v prípade ich potenciálneho
neúspechu v následnom súdnom konaní nebude žalovaný žiadnym spôsobom ukrátený na svojich

právach. V opačnom prípade, ak by súd navrhované zabezpečovacie opatrenie nenariadil, by existovala
dôvodná obava, že žalovaný sa zbaví svojho majetku a finančných prostriedkov, v dôsledku čoho
sa žalobcovia nebudú môcť uspokojiť od odporcu. Žalobcovia tiež poukázali na skutočnosť, že časť
kúpnej ceny mnohonásobne prevyšuje výšku celoživotných úspor žalobcov, nemožnosť vymoženia
týchto prostriedkov pre nich predstavuje existenčný problém. Situácia je o to vážnejšia, že žalobcovia

tieto prostriedky čerpali formou hypotekárneho úveru a založili vlastnú nehnuteľnosť. Tým pádom ujma,
ktorá hrozí žalobcom v prípade zmarenia vymožiteľnosti pohľadávky prevyšuje potenciálny zásah do
záujmov žalovaného.

3. Žalobcovia k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojili nasledovné listiny: zmluvu o

uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa 4.11.2022, dodatok
č. 1 zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zo dňa
29.11.2022, detail platobného príkazu zo dňa 08.11.2022 a 01.12.2022, odstúpenie od zmluvy zo dňa
31.01.2024, potvrdenie o podaní listu na poštu adresovaného žalovanému, list vlastníctva č. XXXX zo
dňa 16.02.2024, list vlastníctva č. XXXX zo dňa 14.03.2024.

4. Podľa § 343 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.5. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského
záložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, patrí: a) existencia návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, b) existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie

(peňažného) nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, c)
spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie
záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia dôvodnej obavy, že (budúca)
exekúcia bude ohrozená (zmarená). Okrem toho musí súd posúdiť, či nariadením zabezpečovacieho
opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom (nad

nevyhnutný rozsah).

10. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Takisto však postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.

Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom
na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym
dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno
v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou
preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale

musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce
úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné,
pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

11. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, ako aj zo súdneho spisu a po dôkladnom zvážení všetkých okolností
danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, keďže má súd za to, že žalobcovia neosvedčili predpoklady na jeho vydanie.

12. Súd v prvom rade posúdil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobcovia dňa

04.11.2022 uzatvorili ako budúci kupujúci so žalovaným ako budúcim predávajúcim zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a dňa 29.11.2022 uzatvorili dodatok
k predmetnej zmluve. Bankovým prevodom zo dňa 08.11.2022 uhradili žalobcovia žalovanému časť
kúpnej ceny vo výške 12.570,- eur, a dňa 01.12.2022 časť kúpnej ceny vo výške 100.000,- eur. Spolu
tak žalobcovia pred uzatvorením kúpnej zmluvy uhradili žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 112.570,-

eur. Listom zo dňa 31.01.2024 žalovaný odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy z dôvodu na
strane žalobcov, ktorí sa nedostavili na miesto podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru v čase a termíne, ktorý bol určený žalovaným, a súčasne nenavrhli žiaden iný termín ani
postup ako by bolo možné zmluvu o prevode vlastníckeho práva uzavrieť. Žalovaný v predmetnom
liste súčasne uviedol, že ak nebudú v ňom splnené podmienky týkajúce sa oznámenia účtu, bude

časť kúpnej ceny krátená o zmluvnú pokutu vrátená žalobcom na bankový účet z ktorého bola úhrada
pripísaná na bankový účet žalovaného. Žalovaný do dnešného dňa nevrátil žalobcom ani časť žalobcami
uhradenej kúpnej ceny vo výške 112.570,- eur. V zmysle bodu 7.2 zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy
sa žalobcovia zaviazali uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dohodnutej kúpnejceny vo výške 419.000,- eur v prípade, ak sa nedostavia na miesto uvedené vo výzve na uzavretie
budúcej zmluvy. Zmluvná pokuta by tak predstavovala sumu vo výške 62.850,- eur. Na jej vrátenie však
žalobcovia nemajú nárok. K odstúpeniu žalovaného od zmluvy došlo z dôvodu porušenia zmluvných

povinností zo strany žalobcov. Uvedenú skutočnosť, t. j. dôvody odstúpenia žalovaného žalobcovia
v návrhu ani nerozporovali, a preto ju súd považoval pre účely tohto návrhu za nespornú. Zmluva
následne s takýmto porušením povinnosti v bode 7.2 spájala právne následky, a to povinnosť zaplatiť
žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 15 % z dohodnutej kúpnej ceny. Žalobcovia sa v návrhu okrajovo
vyjadrili k zmluvnej pokute keď uviedli, že v prípadnom súdnom konaní, ak si ju žalobca uplatní ako

protiplnenie, sa budú domáhať určenia jej neplatnosti pre jej neprimeranú výšku. Keďže žalobcovia
na vrátenie sumy zodpovedajúcej zmluvnej pokute podľa zmluvy nárok nemajú a súčasne určenie jej
platnosti, resp. neplatnosti môže byť predmetom preskúmania až v konaní vo veci samej, súd dospel
k záveru, že nespornou je tak v konaní len suma vo výške 49.720,- eur (112.570,- eur uhradených
žalobcami - zmluvná pokuta vo výške 62.850,- eur, ktorú žalobcovia v návrhu rozporujú). Súd zvyšnú
časť dlžnej sumy vo výške 62.850,- eur pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyhodnotil

ako neosvedčenú, a preto ju pri skúmaní splnenia ďalších podmienok už ďalej nezohľadňoval.

13. Súd taktiež konštatuje, že je v danej veci splnená aj požiadavka spôsobilého predmetu záložného
práva. Spôsobilým predmetom záložného práva môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom
žalobcovia žiadajú zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré predstavujú

spôsobilé predmety záložného práva.

14. Pokiaľ ide o splnenie podmienky primeranosti zásahu do práv žalovaného vo väzbe na nárok
žalobcov, ktorému sa navrhovaným opatrením má poskytnúť ochrana, je potrebné poukázať na to, že
súd musí zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného a to aj vo vzťahu

k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa nariaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu
zabezpečenia nesmie vzniknúť celkový zjavný nepomer, súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku
proporcionality. Žalobcovia v konaní osvedčili pohľadávku len vo výške 49,720 eur, pričom žiadajú zriadiť
záložné právo k nehnuteľnosti - bytu č. X - F. nachádzajúcemu sa v suteréne rovnakej budovy, ako byt č.
X - F., ktorý mali v záujme pôvodne kúpiť, pričom byt č. X - F. mali žalobcovia kúpiť za cenu 419.000,- eur.

Keďže žalobcovia v návrhu neuviedli predpokladanú hodnotu bytu, ku ktorému sa má zriadiť záložné
právo a ani nepripojili dôkazy, ktoré by túto hodnotu mali vyjadrovať, súd prijal logické závery, keďže ide
obytynachádzajúcesavtejistejbudovenatomistompodlaží(vsúteréne),ževdanomprípadeideodva
byty rovnakých kvalít (podobnej výmery podlahovej plochy a pod.), a teda aj rovnakej hodnoty. Pre účely
nariadeniazabezpečovaciehoopatreniabytovšakznamenalo,žepohľadávkažalobcovvovýške49,720

eur má byť zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v hodnote 419.000,- eur. Súd
vzhľadom na uvedené nepovažoval podmienku primeranosti zásahu do vlastníckych práv žalovaného
za splnenú.

15. Okrem toho súd ďalej uvádza, že žalobcovia neosvedčili ani ďalšiu z podmienok pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Pokiaľ ide o osvedčenie, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému môže byť ohrozená, inštitút
zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky
veriteľa,aktentovnávrhupreukáže,žejetudôvodnáhrozbazmareniaexekúcie.Dôvodomprezriadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný

výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobcovia vzhliadli obavu z úspešnosti svojej budúcej
potenciálnej exekúcie voči žalovanému v tom, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného postupne

prevádza na tretie subjekty, resp. na spoločnosti, ktoré majú so žalovaným osobné prepojenie (napr.
spoločnosť MM victory s.r.o.). Rovnako obavu odôvodňovali skutočnosťou, že im žalovaný doposiaľ
nevrátil dlžnú sumu, ako aj tým, že s nimi žiadnym spôsobom nekomunikuje. Uspokojenie nárokov
žalobcovnavydaniebezdôvodnéhoobohateniasatakstávačorazohrozenejším,čoodôvodňujepotrebu
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosť žalovaného.

Žalobcovia však neposkytli súdu dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy
pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobcovia v danom prípade totiž neosvedčili základné
predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď nepreukázali, že sa žalovaný zbavuje
svojho majetku. Pokiaľ ide o prevod bytov na majetkovo a personálne spriaznené obchodné spoločnostiv ktorých B. I. (spoločník žalovaného) pôsobí tiež na pozícii spoločníka (napr. spoločnosť MM victory
s.r.o.), tak súd uvádza, že spoločnosť MM victory s.r.o. vlastní na liste vlastníctva č. XXXX len
jeden byt, pričom jeho vlastníkom sa stala ešte dňa 04.01.2022, t. j. v čase, kedy žalobcovia so

žalovaným nemali uzatvorenú žiadnu (ani budúcu) zmluvu na kúpu nehnuteľnosti. Táto skutočnosť tak
v žiadnom logickom ponímaní nemôže s vývojom situáciu riešenej v tomto konaní súvisieť, keďže jej
predchádzala. Pokiaľ ide o ostatné byty na ktorých bola od odstúpenia od zmluvy zapísaná plomba
(kúpna zmluva), táto skutočnosť ešte sama o sebe neznamená, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku.
Predajom nehnuteľného majetku (bytov) žalovaný nadobudne majetok finančný (kúpnu cenu za predané

nehnuteľnosti). Iná situácia by nastala v prípade, ak by išlo napríklad o zmluvy darovacie. Súd tiež
poznamenáva, že nejde v danom prípade ani o situáciu neobvyklú, keďže predmetom podnikania
žalovaného je okrem iného aj predaj nehnuteľností. Žalovaný tak len realizuje svoju podnikateľskú
činnosť. Okrem toho z verejne dostupných zdrojov vyplýva (finstat.sk), že žalovaný nemá žiadne dlhy
a nedoplatky, pričom dlhodobo hospodári so ziskom. Žalobcovia tak ničím súdu nepreukázali, že by
v danom prípade žalovaný vyvíjal také aktivity, ktoré by mohli zmariť prípadnú budúcu exekúciu zo strany

žalovaného, keďže tento sa svojho majetku nezbavuje. Len skutočnosť, že žalobcovia evidujú vo vzťahu
k žalovanému peňažný dlh sám o sebe nezakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

16. Žalobcovia tiež ako dôvod nariadenia zabezpečovacieho opatrenia uviedli absenciu komunikácie
zo strany žalovaného. Súdu však opätovne žiadnym spôsobom nepreukázali, či sa o komunikáciu so

žalovaným od jeho odstúpenia od zmluvy vôbec pokúsili. V návrhu netvrdili, že by po odstúpení od
zmluvyžalovanéhokontaktovali(telefonickyalebopísomne),čimuzaslalivýzvunavráteniedlžnejsumy,
urgenciu a pod. Jedinou výnimkou je listu žalobcu v 1. rade, ktorý bol zaslaný na poštovú prepravu dňa
04.02.2024, a ktorý je možné považovať za reakciu na skutočnosti uvedené v odstúpení. Okrem toho
komunikácia, či absencia komunikácie žalovaného so žalobcami by bez ďalších už vyššie zmienených

podmienok nezakladala dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

17. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobcovia nepreukázali existenciu
dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku, a že
žalovaný by nebol schopný uhradiť pohľadávku žalobcov.

18. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť,
na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia plný úspech, mal by preto proti neúspešným žalobcom právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.