Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124011086
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1124011086.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov:
1/ Z.. J. X., Q.. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, U., 2/ J.. U. X., Q.. XX.X.XXXX, J. XXXX/X, U., obaja spoločne
zastúpení: Advokátska kancelária Demian Boška, s. r. o., Súmračná 14, Bratislava, IČO: 55 996 647,
proti žalovanému: MM-group s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, IČO: 52 372 448, o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava IV č. k. 51C/29/2024-72, zo dňa 10.4.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že návrhom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 15.3.2024 a doplneným dňa 22.3.2024,
sa žalobcovia domáhali zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanej Okresným Ú. U., katastrálny odbor, okres: U. Z., obec: U. - X. T.,
katastrálneúzemie:X.T.atobytuč.X-G.,vchod:D.D.Z..,nachádzajúcehosanaposchodí:-XY.,podiel

priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky
podiel k pozemku XXXXX/XXXXXX, T. U. D. Y. Y.Ý. Č. XXXX, na R. N. „., R. Č. XXXX/., druh stavby:
bytový dom, umiestnenie stavby: stavba postavená na zemskom povrchu (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“),
a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcov vo výške 112.570 eur spolu s príslušenstvom.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 4.11.2022

uzatvorili ako budúci kupujúci, so žalovaným ako budúcim predávajúcim, zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a dňa 29.11.2022 uzatvorili dodatok
k predmetnej zmluve (ďalej tiež „Zmluva“). Žalovaný v čase uzatvorenia Zmluvy vystupoval pod
obchodným menom Arnes s. r. o., pričom odo dňa 7.6.2023 až do súčasnosti podniká pod obchodným
menom MM-group s.r.o.. V zmysle článku 6.1 Zmluvy boli povinní uhradiť žalovanému časť kúpnej ceny
vopred a túto povinnosť si splnili uhradením zálohy, ktorá bola v dôsledku prejavenej dôvery vyššia

ako zmluvne dohodnutá a to spolu vo výške 112.570 eur. Dňa 31.1.2024 žalovaný odstúpil od Zmluvy
a vo svojom liste sa zaviazal, že vráti časť kúpnej ceny v prípade, že sa žalobcovia k odstúpeniu od
Zmluvy nevyjadria v lehote troch pracovných dní alebo ak list s uvedením čísla IBAN, na ktorý majú
byť zaslané peniaze naspäť, nebude podpísaný oboma budúcimi kupujúcimi (t. j. žalobcami) zároveň.
Žalobcovia uviedli, že sa v lehote nevyjadrili a po lehote žalobca 1/ poslal žalovanému doporučený
list, v ktorom žiadal vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny v plnej výške na účet, z ktorého bola

pripísaná tak, ako sa žalovaný zaviazal v odstúpení. Napriek uvedenému, ku dňu podania návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaný nevrátil uhradenú časť kúpnej ceny a odmietaakýmkoľvek spôsobom komunikovať. Zároveň poukázali na skutočnosť, že v bezprostrednej časovej
súvislosti s odstúpením od Zmluvy začal žalovaný zriaďovať záložné práva a prevádzať nehnuteľnosti
vo svojom vlastníctve, nachádzajúce sa v katastrálnom území X. T., K. U. - X. T., K. U. Z., zapísané

na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným Ú. U., katastrálny odbor, čo potvrdzujú vyznačené
plomby ako aj tá skutočnosť, že nehnuteľnosti sú žalovaným prevádzané na majetkovo a personálne
spriaznené osoby (napr. spoločnosť MM victory s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, IČO:
52 852 571 alebo spoločnosť White Stork s. r. o., so sídlom Černyševského 10, Bratislava, IČO: 46 891
773, v ktorých je (obdobne ako u žalovaného) vlastníkom, resp. konečným užívateľom výhod J. H., J.

XXX, J.. Na základe uvedeného boli názoru, že ide o účelové konanie, v dôsledku ktorého sa žalovaný
snaží zabrániť vymoženiu pohľadávok žalobcov.

3. Potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobcovia videli v tom, že žalovaný neoprávnene
zadržiava veľkú časť ich finančných prostriedkov, zbavuje sa svojho majetku a odmieta komunikáciu.
Uviedli, že s poukazom na uvedené skutočnosti majú vážnu a dôvodnú obavu, že im daná časť

kúpnej ceny nebude vrátená a že exekúcia bude zmarená, preto považovali za potrebné chrániť
svoje práva prostredníctvom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia na zriadenie záložného práva
k nehnuteľnosti, pričom ide v súčasnosti o jednu z mála nezaťažených nehnuteľností vo výlučnom
vlastníctve žalovaného. Nárok na vrátenie časti kúpnej ceny, ktorému sa má poskytnúť ochrana, mali za
osvedčený samotnou Zmluvou, nakoľko v zmysle jej článku 7.5 je žalovaný povinný do 30 dní odo dňa

zániku Zmluvy vrátiť uhradenú časť kúpnej ceny. Mali za to, že Zmluva zanikla doručením odstúpenia a
teda, že vypršala lehota pre vrátenie časti kúpnej ceny. Dodali, že pre prípad, že si žalovaný medzičasom
špekulatívne uplatní protinárok v podobe zmluvnej pokuty zo Zmluvy, sú pripravení dožadovať sa
jej uznania za neplatnú z titulu neprimeranej výšky zmluvnej pokuty uplatnenej dodávateľom voči
spotrebiteľovi. Vo vzťahu k proporcionalite navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia uviedli, že

predmet zabezpečovacieho opatrenia je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom za čas, kedy ho
nebude žalovaný vedieť scudziť kvôli zriadenému záložnému právu, môže ho prenajať a medzičasom
(počas trvania sporu medzi žalobcami a žalovaným) bude hodnota predmetu zabezpečovacieho
opatrenia rásť. Z uvedených dôvodov boli názoru, že v prípade potenciálneho neúspechu žalobcov v
následnom súdnom konaní, nebude žalovaný žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. Doplnili,

že v prípade nenariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by existovala dôvodná obava, že
žalovaný sa zbaví svojho majetku a finančných prostriedkov, v dôsledku čoho nebudú môcť uspokojiť
svoj nárok. Poukázali tiež na skutočnosť, že predmetná časť kúpnej ceny mnohonásobne prevyšuje
výšku ich celoživotných úspor a nemožnosť vymoženia týchto prostriedkov pre nich predstavuje
existenčný problém, keď situácia je o to vážnejšia, že prostriedky čerpali formou hypotekárneho úveru a

založili vlastnú nehnuteľnosť, teda ujma, ktorá im hrozí v prípade zmarenia vymožiteľnosti pohľadávky,
prevyšuje potenciálny zásah do záujmov žalovaného.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie ozrejmil,
že medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského

záložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, patrí:
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) existencia skutočností, ktoré
osvedčujú dôvodnosť a trvanie (peňažného) nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho
opatrenia poskytnúť ochrana, c) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a
iné majetkové hodnoty, d) či zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e)

existencia dôvodnej obavy, že (budúca) exekúcia bude ohrozená (zmarená). Okrem toho musí súd
posúdiť, či nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú
osobu neprimeraným spôsobom (nad nevyhnutný rozsah).

5. Dodal, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej

povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu
budúcej exekúcie. Takisto však postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom
na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym
dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno

v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou
preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale
musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúceúkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné,
pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

6. Po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ako aj zo súdneho spisu a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel súd
prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia z dôvodu, že žalobcovia neosvedčili predpoklady na jeho vydanie.

7. Primárne posudzoval existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a konštatoval, že
žalobcovia dňa 4.11.2022 uzatvorili ako budúci kupujúci, so žalovaným ako budúcim predávajúcim,
zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a dňa 29.11.2022
uzatvorili dodatok k predmetnej zmluve. Bankovým prevodom zo dňa 8.11.2022 uhradili žalobcovia
žalovanému časť kúpnej ceny vo výške 12.570 eur a dňa 1.12.2022 časť kúpnej ceny vo výške 100.000
eur, spolu tak pred uzatvorením kúpnej zmluvy uhradili žalobcovi časť kúpnej ceny vo výške 112.570

eur. Listom zo dňa 31.1.2024 žalovaný odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy z dôvodu na
strane žalobcov, ktorí sa nedostavili na miesto podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového
priestoru v čase a termíne, ktorý bol určený žalovaným a súčasne nenavrhli žiaden iný termín ani
postup ako by bolo možné zmluvu o prevode vlastníckeho práva uzavrieť. Žalovaný v predmetnom
liste súčasne uviedol, že ak nebudú splnené uvedené podmienky týkajúce sa oznámenia účtu, bude

časť kúpnej ceny krátená o zmluvnú pokutu vrátená žalobcom na bankový účet z ktorého bola úhrada
pripísaná na bankový účet žalovaného, pričom dosiaľ nevrátil žalobcom ani časť uhradenej kúpnej ceny.
V zmysle článku 7.2 Zmluvy sa žalobcovia zaviazali uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 15
% z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 419.000 eur v prípade, ak sa nedostavia na miesto uvedené vo
výzve na uzavretie budúcej zmluvy, teda zmluvná pokuta predstavovala sumu vo výške 62.850 eur.

8. Dôvodil, že žalobcovia nemajú na vrátenie predmetnej sumy ako zmluvnej pokuty nárok, keďže k
odstúpeniu žalovaného od zmluvy došlo z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalobcov.
Poukázal na to, že dôvody odstúpenia žalobcovia v návrhu ani nerozporovali, a preto ich považoval pre
účely podaného návrhu za nesporné. Zdôraznil, že Zmluva s takýmto porušením povinnosti v článku

7.2 spájala právne následky, a to povinnosť zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 15 % z
dohodnutej kúpnej ceny, pričom žalobcovia sa k zmluvnej pokute v návrhu vyjadrili len okrajovo, keď
uviedli, že v prípadnom súdnom konaní, ak si ju žalobca uplatní ako protiplnenie, budú sa domáhať
určenia jej neplatnosti pre jej neprimeranú výšku. Argumentoval, že nakoľko žalobcovia na vrátenie
sumy zodpovedajúcej zmluvnej pokute podľa Zmluvy nárok nemajú a súčasne určenie jej platnosti, resp.

neplatnosti môže byť predmetom preskúmania až v konaní vo veci samej, dospel k záveru, že nespornou
je tak v konaní len suma vo výške 49.720 eur (112.570 eur uhradených žalobcami mínus zmluvná pokuta
vo výške 62.850 eur, ktorú žalobcovia v návrhu rozporujú) a zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 62.850
eur pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vyhodnotil ako neosvedčenú, preto ju pri skúmaní
splnenia ďalších podmienok už ďalej nezohľadňoval.

9. Ďalej konštatoval, že v danej veci je splnená požiadavka spôsobilého predmetu záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom žalobcovia žiadajú zriadiť
záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré predstavujú spôsobilé predmety
záložného práva. K splneniu podmienky primeranosti zásahu do práv žalovaného vo väzbe na nárok

žalobcov, ktorému sa navrhovaným opatrením má poskytnúť ochrana, poukázal na to, že súd musí
zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného a to aj vo vzťahu k
pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, keď z hľadiska rozsahu
zabezpečenia nesmie vzniknúť celkový zjavný nepomer. Dal do pozornosti, že žalobcovia v konaní
osvedčili pohľadávku len vo výške 49.720 eur, pričom žiadali zriadiť záložné právo k bytu č. X - G.,

nachádzajúcemu sa v suteréne rovnakej budovy, ako byt č. X - G., ktorý mali v záujme pôvodne kúpiť a to
za cenu 419.000 eur. Keďže v návrhu neuviedli predpokladanú hodnotu bytu, ku ktorému žiadali zriadiť
záložné právo a ani nepripojili dôkazy, ktoré by túto hodnotu mali vyjadrovať, prijal logické závery, keďže
ide o byty nachádzajúce sa v tej istej budove na tom istom podlaží (v suteréne), že ide v danom prípade
o dva byty rovnakých kvalít (podobnej výmery podlahovej plochy a pod.) a teda aj rovnakej hodnoty,

čo by pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia znamenalo, že pohľadávka žalobcov vo výške
49.720 eur má byť zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v hodnote 419.000 eur. Z
uvedeného dôvodu nepovažoval súd prvej inštancie podmienku primeranosti zásahu do vlastníckych
práv žalovaného za splnenú.10. Dospel tiež k záveru, že žalobcovia neosvedčili ani ďalšiu z podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Poukázal na

skutočnosť, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia
exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia tak môžu byť len skutočnosti, ktoré
opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, keď takouto skutočnosťou
je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku,

ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobcovia vzhliadli obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej
exekúcie voči žalovanému v tom, že (i) žalovaný svoje nehnuteľnosti postupne prevádza na tretie
subjekty, resp. na spoločnosti, ktoré majú so žalovaným osobné prepojenie (napr. spoločnosť MM victory
s.r.o.), (ii) že doposiaľ nevrátil dlžnú sumu a (iii) že žiadnym spôsobom so žalobcami nekomunikuje.
Mali za to, že uspokojenie ich nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia sa tak stáva čoraz

ohrozenejším, čo odôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného
práva na nehnuteľnosť žalovaného, avšak neposkytli dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu
neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

11. V nadväznosti na uvedené upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobcovia nepreukázali, že sa

žalovaný zbavuje svojho majetku. V súvislosti s prevodom bytov na majetkovo a personálne spriaznené
obchodné spoločnosti, v ktorých J. H. (spoločník žalovaného) pôsobí tiež na pozícii spoločníka (napr.
spoločnosť MM victory s.r.o.) uviedol, že spoločnosť MM victory s.r.o. vlastní na liste vlastníctva č.
XXXX len jeden byt, pričom jeho vlastníkom sa stala ešte dňa 4.1.2022, t. j. v čase, kedy žalobcovia so
žalovaným nemali uzatvorenú žiadnu (ani budúcu) zmluvu na kúpu nehnuteľnosti. Dôvodil, že uvedená

skutočnosť v žiadnom logickom ponímaní nemôže s vývojom situácie riešenej v predmetnom konaní
súvisieť, keďže jej predchádzala. Pokiaľ ide o ostatné byty, na ktorých bola od odstúpenia od zmluvy
zapísaná plomba (kúpna zmluva), táto skutočnosť ešte sama o sebe neznamená, že sa žalovaný
zbavuje svojho majetku, keďže predajom nehnuteľného majetku (bytov) žalovaný nadobudne majetok
finančný (kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti), keď iná situácia by nastala v prípade, ak by išlo

napríklad o zmluvy darovacie. Poznamenal, že v danom prípade nejde ani o situáciu neobvyklú, keďže
predmetom podnikania žalovaného je okrem iného aj predaj nehnuteľností; žalovaný tak len realizuje
svoju podnikateľskú činnosť. Doplnil, že okrem uvedeného, z verejne dostupných zdrojov (finstat.sk)
vyplynulo, že žalovaný nemá žiadne dlhy a nedoplatky a dlhodobo hospodári so ziskom. Sumarizujúc
uviedol, že žalobcovia ničím nepreukázali, že by v danom prípade žalovaný vyvíjal také aktivity, ktoré by

mohli zmariť prípadnú budúcu exekúciu, keďže svojho majetku sa nezbavuje a samotná skutočnosť, že
žalobcovia evidujú vo vzťahu k žalovanému peňažný dlh, sama o sebe nezakladá dôvod na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

12. K žalobcami uvádzanému dôvodu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúcom v

absencii komunikácie zo strany žalovaného konštatoval, že žalobcovia opätovne žiadnym spôsobom
nepreukázali, či sa o komunikáciu so žalovaným od jeho odstúpenia od Zmluvy vôbec pokúsili. V návrhu
netvrdili, že by po odstúpení od Zmluvy žalovaného kontaktovali (telefonicky alebo písomne), či mu
zaslali výzvu na vrátenie dlžnej sumy, urgenciu a pod., keď jedinou výnimkou je list žalobcu 1/ podaný
na poštovú prepravu dňa 4.2.2024, ktorý je možné považovať za reakciu na skutočnosti uvedené v

odstúpení. Zdôraznil, že ani absencia komunikácie žalovaného so žalobcami by bez ďalších, už vyššie
zmienených podmienok, nezakladala dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

13. Na uvedenom základe súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia nepreukázali existenciu
dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že by nebol

schopný uhradiť pohľadávku žalobcov, preto za použitia § 343 ods. 1, ods. 2, § 344, § 324 ods. 1, §
326 ods. 1 a § 329 ods. 1, veta prvá a ods. 2 C. s. p. návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., keď žalovaný mal v konaní
plný úspech, mal by preto proti neúspešným žalobcom právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
nakoľko mu však žiadne trovy v konaní nevznikli, náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

14. Proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie a žiadali uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení
a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancienesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

15. V súvislosti s námietkou nesprávnych skutkových zistení poukázali na to, že pri kvantifikácii nároku
súd prvej inštancie postupoval tak, že z predložených dôkazov správne uzavrel, že previedli na účet
žalovaného sumu vo výške 112.570 eur, avšak následne danú sumu svojvoľne znížil o hodnotu zmluvnej
pokuty v zmysle Zmluvy, teda o sumu 62.850 eur, čo považovali za nesprávne, keďže mali za to,

že ide o hypotetické dotvorenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, ktoré sa nezakladá
na predložených dôkazoch a ani na objektívnej realite. Zdôraznili, že ku dňu podania odvolania si
žalovaný neuplatnil žiadnu zmluvnú pokutu a nie je isté, či sa tak vôbec stane. Boli názoru, že súdu
prvej inštancie neprináležalo dotvárať skutkový stav na základe hypotetických úkonov tej-ktorej strany
sporu a považovať úkon za nesporný, keď k nemu ešte vôbec neprišlo, pričom akékoľvek zápočty a
kvantifikácie nárokov majú byť predmetom konania o zaplatenie ich peňažnej pohľadávky, nie konania

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

16. Namietali aj nesprávne posúdenie proporcionality zabezpečovacieho opatrenia, pri ktorom súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávnej výšky nároku oproti hodnote bytu, ktorý bol predmetom Zmluvy,
pričom boli názoru, že táto argumentácia nemôže obstáť, keďže hodnota ich pohľadávky bola nesprávne

ponížená o hypotetickú zmluvnú pokutu. Zároveň uviedli, že už v návrhu argumentovali, že hodnota
pohľadávky nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie proporcionality, keď do úvahy by mala
byť vzatá aj monetárna hodnota zásahu do práv a rovnako by mala byť zvážená aj škoda, ktorá
môže byť spôsobená druhej strane nezriadením zabezpečovacieho opatrenia, k čomu sa však súd
prvej inštancie nijako nevyjadril. Oponovali aj záveru súdu prvej inštancie, že predaj nehnuteľností

je predmetom podnikania žalovaného (odsek 15 uznesenia), keď uviedli, že žalovaný nehnuteľnosti
scudzuje kúpnopredajnými zmluvami, avšak takýto predmet podnikania v obchodnom registri zapísaný
nemá (ako sa u developerov vyžaduje), čo svedčí v ich prospech, pretože vykonávaním činností,
ktoré nie sú predmetom podnikania žalovaného, sa tento preukázateľne zbavuje majetku. Podotkli
tiež, že neoprávnené podnikanie má ako administratívny, tak trestný rozmer. Vo vzťahu k tvrdeniu

súdu prvej inštancie, že nepreukázali komunikáciu so žalovaným (odsek 16 uznesenia), pričom list
žalobcu 1/ odoslaný dňa 14.2.2024 možno považovať za reakciu na skutočnosti uvedené v odstúpení
argumentovali, že aj v tomto prípade súd prvej inštancie hypoteticky dotvoril skutkový stav v ich
neprospech, keďže žalobca 1/ preukázateľne vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy (pohľadávky
vo výške 112.570 eur) a súd prvej inštancie túto skutočnosť nevyhodnotil správne. Dodali, že žalovaný je

ten, ktorý sa má snažiť o komunikáciu, keďže bol na vrátenie peňazí vyzvaný, čo v konečnom dôsledku
nepredstavuje povinnosť žalobcov, pretože žalovaný má zmluvnú povinnosť vrátiť peniaze, avšak súd
prvej inštancie sa touto skutočnosťou rovnako nezaoberal.

17. Namietali tiež, že hoci právo na spravodlivý súdny proces v sebe zahŕňa okrem iného aj právo

na riadne odôvodnenie a právo na preskúmanie rozhodnutia, v prípade napadnutého uznesenia
táto podmienka nebola naplnená, keďže sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal s ťažiskovými
argumentami žalobcov. Poukázali na to, že nebola posúdená ich argumentácia vo vzťahu k primeranosti
zabezpečovacieho opatrenia, kedy nemôže obstáť len porovnanie hodnoty (nesprávnej) výšky
pohľadávky oproti špekulatívnej hodnote bytu a vôbec nebola vzatá do úvahy ich argumentácia

týkajúca sa zásahu do práv žalovaného a potenciálneho dopadu nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcov
na ich finančnú situáciu, ktorú následne v stručnosti zopakovali. Dodali, že uvedené argumenty
považujú za ťažiskové a boli názoru, že ich nevyhodnotenie súdom prvej inštancie zaťažuje uznesenie
vadami nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti. Rozporovali tvrdenie súdu prvej inštancie,
že nepreukázali, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku, nakoľko jednoznačne preukázali, že v

bezprostrednej časovej súvislosti s odstúpením od Zmluvy začal žalovaný scudzovať (prevádzať)
nehnuteľný majetok vo svojom vlastníctve, čo sa mu i podarilo a v súčasnosti má vo výlučnom
a nezaťaženom vlastníctve (t. j. bez plomby) už len byt, vo vzťahu ku ktorému žiadali nariadiť
zabezpečovacieopatrenie.Malizato,ženemôžeobstáťargumentáciasúduprvejinštancie,ktorýdospel
k záveru, že žalovaný sa majetku nezbavuje, keď poukázal na hypotetický rozdiel medzi prevádzaním

majetku prostredníctvom kúpnych zmlúv na strane jednej a darovacích zmlúv na strane druhej. Dôvodili,
že neexistuje zákon alebo pravidlo, v zmysle ktorého by bol žalovaný povinný prevádzať nehnuteľnosti
vo svojom vlastníctve za trhovú cenu, preto nevnímajú rozdiel medzi prevodom darovacou zmluvou a
kúpnopredajnou zmluvou za symbolickú sumu napr. desať eur, rovnako nemajú (a ani nemusia) maťvedomosťzaakúsumužalovanýnehnuteľnostiprevádza,keďprepotrebynariadeniazabezpečovacieho
opatrenia postačuje, aby preukázali, že dochádza k prevodom nehnuteľného majetku žalovaného, čo v
odseku 10 uznesenia uviedol aj súd prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu mali za to, že predloženými

dôkazmi dostatočne osvedčili, že k ohrozeniu exekúcie scudzovaním majetku žalovaného prísť môže
a pravdepodobne už aj prišlo, v dôsledku čoho je ohrozená exekúcia ich pohľadávky a tým aj ich
celoživotné úspory a nehnuteľnosť, ktorú využívajú na bývanie.

18. Za potrebné považovali tiež uviesť na správnu mieru tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalovaný

nemá žiadne dlhy a nedoplatky a dlhodobo hospodári so ziskom (odsek 15 uznesenia). Argumentovali,
že za posledné štyri roky hospodárenia žalovaného bol podľa dosiaľ zverejnených účtovných závierok
priemerný ročný zisk žalovaného cca 13.500 eur. Mali za to, že súd prvej inštancie nemal porovnať
len monetárnu výšku pohľadávky a hypotetickú hodnotu predmetu zabezpečovacieho opatrenia, ale aj
priemerný ročný zisk žalovaného a hodnotu uplatnenej pohľadávky, porovnaním ktorých by zistil, že
by žalovanému (nezohľadňujúc úroky z omeškania) trvalo viac ako osem rokov pri jeho dlhodobom

hospodárení so ziskom, aby pohľadávku splatil. Poznamenali tiež, že čo sa týka dlhov a nedoplatkov,
pri jednom zamestnancovi nie je náročné dodržať finančnú disciplínu. Na základe uvedeného mali za
to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, keď nereaguje
(alebo reaguje, ale nedostatočne alebo nesprávne) na všetky skutočnosti, ktoré sú podstatné pre
posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kedy na

mnohýchdôležitýchmiestachsúdprvejinštancieneobhájiteľnedotvorilskutkovýstav,vdôsledkučohoje
uznesenie nepreskúmateľné. K odvolaniu pripojili výpis z obchodného registra žalovaného a spoločností
Amaranth, s.r.o., MN REALITY, s. r. o. a REMKOL, s.r.o. a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie X. T..

19. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým
rozhodnutím a za nesprávne a neodôvodnené označil tvrdenie žalobcov o porušení ich práva na
spravodlivý proces, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie dostatočne
a podrobne odôvodnil a predložené dôkazy správne vyhodnotil, uznesenie teda netrpí vadou
nepreskúmateľnosti a ani žiadnou inou vadou. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcov mal za

to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky pohľadávky žalobcov správne zohľadnil skutočnosť, že v
dôsledkuporušeniapovinnostízoZmluvy(keďžalobcovianapriekriadnejvýzvenauzatvoreniesamotnej
kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ako to bolo dohodnuté v Zmluve, nakoniec zmluvu neuzatvorili, nejavili
o jej uzatvorenie záujem a ani nenavrhli žiadny iný termín pre jej uzatvorenie) sú žalobcovia povinní
zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu podľa článku 7.2. Zmluvy. Bol názoru, že žalobcovia nesprávne

argumentujú, že ide len o hypotetický nárok a svoju zmluvnú pokutu si zatiaľ u nich neuplatnil, keďže v
zmysle článku 7.2 Zmluvy v uvedenom prípade (preukázané porušenie zmluvných povinností zo strany
žalobcov) vznikol žalobcom automaticky a bez ďalšieho záväzok zaplatiť zmluvnú pokutu v dohodnutej
výške. Poukázal aj na to, v odstúpení od Zmluvy uviedol, že žalobcom bude vrátená prislúchajúca časť
kúpnej ceny (záloha) po započítaní pohľadávok MM-group s.r.o. (t. j. ponížená o pohľadávky budúceho

predávajúceho, medzi ktoré patrí okrem iného aj dohodnutá zmluvná pokuta), pričom výšku zmluvnej
pokuty mal za primeranú výške zabezpečovanej povinnosti, čo zmluvné strany dokonca spoločne
deklarovali aj v článku 7.3. Zmluvy. Bol tiež názoru, že súd prvej inštancie preukázateľne vychádzal zo
správnej výšky nároku žalobcov, preto nesúhlasil s námietkou nesprávneho posúdenia proporcionality
zabezpečovacieho opatrenia.

20. K odvolacej argumentácii žalobcov týkajúcej sa toho, že sa predajom nehnuteľností v bytovom
dome J. zbavuje svojho majetku a že tak nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti ozrejmil, že
je obchodnou spoločnosťou a primárne sa zaoberá developerskou a stavebnou činnosťou rôzneho
druhu, pričom aj z tohto dôvodu je predmetom jeho podnikania okrem iného aj uskutočňovanie

stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov. Dodal, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti zrealizoval už viacero úspešných
developerských projektov, pričom aj projekt J. (v ktorom sa nachádza predmetný byt) realizoval
s cieľom jednotlivé byty a nebytové priestory predať po vybudovaní a kolaudácii samotnej stavby
záujemcom a neponechať si tieto nehnuteľnosti pre seba, čo preukazuje okrem iného aj skutočnosť,

že z pozície developera a budúceho predávajúceho uzatváral s budúcimi nadobúdateľmi predmetných
nehnuteľností zmluvy o budúcich zmluvách, keď práve z výnosu z predaja vybudovaných nehnuteľností
má byť uhradená aj pohľadávka žalobcov v oprávnenej výške. Odmietol, že by obava žalobcov z
ohrozenia prípadnej exekúcie dotknutej pohľadávky v dôsledku prípadného scudzenia bytu, ktorý má byťpredmetom zabezpečovacieho opatrenia, bola relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, keďže ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti má právo disponovať so svojím majetkom, čo
však neznamená, že tak bude robiť s cieľom vyhnúť sa plateniu oprávnenej pohľadávky žalobcov. Bol

názoru, že žalobcovia nijakým spôsobom neosvedčili, že koná spôsobom, ktorý má za cieľ ich ukrátiť,
alebo že by mal v úmysle svojím konaním privodiť ujmu na ich majetku, keď nijako neosvedčili, že sa
zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty,
ani že skutočne vyvíja činnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi
žalobcami a žalovaným.

21. Dôvodil, že žalobcovia musia osvedčiť, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči nemu ohrozená, pričom obava z ohrozenia exekúcie musí
byť reálna a bezprostredná, túto skutočnosť ale nikdy dôveryhodne neosvedčili. Dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti opodstatňujúce obavu, že by prípadný
výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený, predovšetkým také konanie žalovaného, dôsledkom ktorého

je znižovanie hodnoty jeho majetku postihnuteľného výkonom exekúcie alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery, avšak svoj majetok žiadnym
spôsobomnezmenšuje,naopak,robívšetkopreto,abybolaoprávnenápohľadávkažalobcovvčomožno
najkratšom čase uspokojená. Záverom uviedol, že dôvody uvedené žalobcami v podanom návrhu ako
aj odvolaní sú irelevantné, účelové, špekulatívne, nezakladajúce žiaden zákonný dôvod na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

22. Žalobcovia sa v odvolacej replike pridržali odvolacej argumentácie a poukázali na to, že žalovaný sa
vo vyjadrení k odvolaniu nijakým spôsobom nevyjadril k (i) proporcionalite zabezpečovacieho opatrenia,
(ii) dôvodnosti a trvaniu nároku žalobcov, ako aj (iii) k odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v skutkových

zisteniach súdu a ani tieto argumenty nepoprel, preto ich v súlade s § 150 a § 151 C. s. p. považovali
za nesporné a preukázané. Mali za to, že nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o tom, že
boli riadne vyzvaní na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, keď na riadnu výzvu museli byť splnené
podmienky uvedené v článkoch 4.1, 4.2 a 4.3 Zmluvy, v zmysle ktorých mal žalovaný povinnosť: (i)
vyzvať žalobcov na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy v lehote tridsať dní po splnení podmienok v článku

3.2 Zmluvy, (ii) za týmto účelom informovať kupujúcich o nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia na bytový dom, (iii) spolu s výzvou doručiť aj budúcu kúpnu zmluvu, a (iv) uskutočniť výzvu
podľa (i) tak, že žalobcom poskytne lehotu najmenej desať kalendárnych dní pred stanoveným dátumom
uzavretia budúcej kúpnej zmluvy, pričom v zmysle článku 9.4 Zmluvy sa strany zaviazali doručovať si
písomnosti a najmä výzvy na ich adresy poštou, keď dňom doručenia je deň skutočného prijatia listovej

zásielky alebo deň vrátenia nedoručenej listovej zásielky.

23. Dôvodili, že vyššie uvedené podmienky (i), (iii) a (iv) neboli splnené a to z dôvodu, že žalovaný mal
povinnosť vyzvať ich v lehote tridsať dní po splnení podmienok v článku 3.2 Zmluvy a spolu s výzvou
doručiť aj budúcu kúpnu zmluvu. Na základe výpisu z príslušného listu vlastníctva boli podmienky podľa

článku 3.2 Zmluvy splnené ku dňu 14.12.2023 (právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia na byt), avšak
v lehote tridsať dní nebola žalobcom riadne v súlade so Zmluvou (t. j. poštou) doručená ani výzva na
uzavretiebudúcejkúpnejzmluvyaninávrhbudúcejkúpnejzmluvy;rovnakolehotastanovenážalovaným
na dostavenie sa na podpis budúcej kúpnej zmluvy nespĺňala parametre stanovené v Zmluve (minimálnu
dĺžku). Dali do pozornosti, že argumentácii žalovaného nepomáha ani tá skutočnosť, že ich nemohol

riadne vyzvať na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, keďže nebolo možné plniť jej predmet. V zmysle
článku 2.4 Zmluvy mal totiž žalobca na žalovaných (žalovaný na žalobcov - pozn. odvolacieho súdu)
previesť parkovacie miesta č. XX G. Č.. XX, ktoré však už 2.1.2024, t. j. pred akoukoľvek výzvou,
boli prevedené na tretiu osobu. Rovnako tiež na liste vlastníctva nie je zapísaná pivnica č. XAB, ktorá
mala tvoriť predmet prevodu podľa článku 2.5 Zmluvy a uvedená (resp. akákoľvek) pivnica absentuje

aj v návrhu budúcej kúpnej zmluvy, ktorú im žalovaný doručil. Mali za to, že pivnica ani neexistuje, v
dôsledku čoho žalovaný nemal ako riadne plniť Zmluvu a ani ich nemal ako riadne vyzvať na uzatvorenie
budúcej kúpnej zmluvy, keďže predmet prevodu (ako je definovaný v Zmluve), v čase výzvy neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené zhrnuli, že (i) žalovaný riadne nevyzval žalobcov na uzatvorenie budúcej
kúpnejzmluvya(ii)spôsobilnemožnosťplnenia,vdôsledkučohonemoholaniriadneodstúpiťzdôvodov

na strane žalobcov a teda mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. K žalovaným
tvrdenej automatickej splatnosti zmluvnej pokuty poukázali na § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ak čas plnenia nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal, ktorý sa uplatňuje aj v danej veci, keďže článok 7.2 Zmluvy neurčuje žiadenčas, v ktorom má strana zmluvnú pokutu plniť. Boli preto názoru že zmluvná pokuta ešte nie je splatná.
Zároveň zdôraznili, že akákoľvek zmluvná pokuta alebo vzájomné nároky žalovaného a žalobcov budú
predmetom súdneho konania o zaplatenie pohľadávky žalobcov.

24. Nestotožnili sa ani s výškou zmluvnej pokuty a za neplatnú ju považovali aj z dôvodu, že zaplatiť
viac ako 70.000 eur za zabezpečenie povinnosti uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu považovali za značne
neprimerané, čo platí aj vzhľadom na skutočnosť, že predmetný byt bol predaný ďalšej osobe za menej
ako desať týždňov potom, ako odstúpil žalovaný od Zmluvy so žalobcami. Vo vzťahu k argumentácii

žalovaného ohľadom primeranosti výšky zmluvnej pokuty v nadväznosti na článok 7.3 Zmluvy dodali,
že vo vzťahu k žalovanému sú v pozícii spotrebiteľa k dodávateľovi, preto skutočnosť, že dodávateľ
jednostranne nanúti spotrebiteľovi zmluvné ustanovenia takéhoto typu nemení nič na primeranosti alebo
neprimeranosti zmluvnej pokuty a je na súde, aby na základe objektívnych kritérií určil primeranosť
prípadnej zmluvnej pokuty. Zhrnuli, že zmluvnú pokutu vzhľadom na neprimeranosť a ostatné vyššie
uvedené dôvody na strane žalovaného, vrátane rozporu s dobrými mravmi, považujú za absolútne

neplatnú. Poukázali tiež na skutočnosť, že v dokumente, ktorým žalovaný odstúpil od Zmluvy, nie je
uvedená žiadna špecifikácia „pohľadávok žalovaného” a vôbec tam nie je spomenutá zmluvná pokuta,
jej výška, dôvod, alebo splatnosť, preto poukaz žalovaného na predmetný dokument vyhodnotili ako
právne irelevantný.

25. Súhlasili s tým, že sa žalovaný zaoberá developerskou a stavebnou činnosťou, ale zopakovali, že
nemá zapísaný predaj nehnuteľností v predmete podnikania a teda činnosťou, ktorá nie je v súlade so
zákonom sa zbavuje svojho hnuteľného majetku. Odmietli tvrdenie žalovaného o povinnosti preukázania
reálnej a bezprostrednej hrozby ohrozenia exekúcie, k čomu poukázali na právne závery plynúce z
rozhodnutia Ústavného súdu SR,

sp. zn. III. ÚS 294/2020. Mali za to, že konanie žalovaného spočívajúce v nevrátení časti kúpnej ceny
(resp. v jej neoprávnenom zadržiavaní), v absencii komunikácie a v prevádzaní/
zaťažovaní hmotného majetku v rozpore so zákonom a v bezprostrednej časovej súvislosti s odstúpením
žalovaného od Zmluvy odôvodňujú obavy, že uspokojenie ich pohľadávky môže byť zmarené. Doplnili,
že nie je ich povinnosťou preukazovať znižovanie hodnoty majetku žalovaného, ale stačí preukázať,

že takéto konanie je pravdepodobné a že k neželanému úkonu môže dôjsť a jeho uskutočnenie je
pravdepodobné. K odvolacej replike žalobcovia pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie X. T. a návrh zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov zo dňa 23.1.2024

26. Žalovaný sa v odvolacej duplike pridržal tvrdení uvedených vo vyjadrení sa k odvolaniu, dodal len,

že dohodnutá zmluvná pokuta 15 % je primeraná, pričom ak sú žalobcovia opačného názoru, môžu
podať žalobu na plnenie na príslušnom súde, čo podľa vedomostí žalovaného dosiaľ neurobili. Mal za
to, že žalobcovia dosiaľ neosvedčili, že koná s cieľom ukrátiť ich, alebo má v úmysle svojim konaním
privodiť im ujmu na majetku. Práve naopak, tým, že previedol už skôr zazmluvnenú a rezervovanú
nehnuteľnosť (byt č. X - G.) budúcemu kupujúcemu, mohol žalobcov uspokojiť, keď im listom zo dňa

2.7.2024, zaslaným dňa 3.7.2024 aj e-mailom, oznámil, že z dôvodu už skoršieho odstúpenia od
Zmluvy im poukazuje na ich účet prijatú zálohovú platbu poníženú o dohodnutú zmluvnú pokutu (15
% zo sumy 419.000 eur) a dňa 3.7.2024 im poukázal sumu vo výške 49.720 eur. Aj z tohto dôvodu
požadované zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie pohľadávky vo výške 112.570 eur považoval
za nesprávne a neaktuálne. Zároveň s poukazom na § 185 ods. 3 C. s. p. mal za to, že ak by bolo

zabezpečovacie opatrenie nariadené, nespĺňalo by formálne a ani materiálne podmienky a nemohlo
by byť vykonateľné, keďže príslušné katastrálne odbory okresných úradov zapisujú zabezpečovacie
opatrenie o zriadení sudcovského záložného práva v konaní o záznam do katastra nehnuteľností,
pričom takéto zabezpečovacie opatrenie by pri posudzovaní v záznamovom konaní vzhľadom na zmenu
vlastníka nehnuteľnosti nemohli vykonať a vrátili by ho ako nezapísateľné, s odôvodnením nemožnosti

vykonať zápis. K odvolacej duplike pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X.
T., list žalobcom zo dňa 2.7.2024 označený ako oznámenie o vrátení poskytnutej zálohy, potvrdenie o
úhradesumy49.720eur,mailzodňa3.7.2024adresovanýžalobcomadokladyklistinnémudoručovaniu
oznámenia o vrátení zálohy.

27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387ods. 1 C. s. p.).

28. Podľa § 343 ods. 1 C. s. p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa § 343 ods. 2 C. s. p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

30.Podľa§344C.s.p.ustanoveniaoneodkladnomopatrenísapoužijúprimeraneajnazabezpečovacie
opatrenie.

31. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

32. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že cieľom inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, za účelom zamedzenia alebo zredukovania možného

nebezpečenstva uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia žalobca ako veriteľ získa postavenie záložného veriteľa, ktorý môže pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3
C. s. p. aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

33. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba na návrh. Rovnako ako v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia si úspech strany vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku
(práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov a súčasne navrhovateľ musí v návrhu
osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, teda že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť

záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom
dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej,
resp. k zmareniu prípadnej exekúcie.

34. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhali zriadenia záložného

práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanej
Okresným Ú. U., katastrálny odbor, okres: U. Z., obec: U. - X. T., katastrálne územie: X. T. a to bytu č.
X - G., vchod: D. D. Z.., nachádzajúceho sa na poschodí: -X suterén, podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/
XXXXXX,vbytovomdomesosúpisnýmčísloXXXX,napozemkuregistra„.,parcelnéčísloXXXX/X,druh

stavby: bytový dom, umiestnenie stavby: stavba postavená na zemskom povrchu, a to na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky žalobcov vo výške 112.570 eur spolu s príslušenstvom.

35. Odvolací súd konštatuje, že z vyjadrenia žalovaného v odvolacom konaní, ako aj zo žalobcami (č. l.
146 spisu) aj žalovaným (č. l. 159 spisu) pripojeného a verejne dostupného výpisu z listu vlastníctva č.

XXXXprekatastrálneúzemieX.T.vyplýva,ževlastníckeprávoknehnuteľnosti,ktorámábyťpredmetom
záložného práva, bolo po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie prevedené na tretiu
osobu (J. M.) a to kúpnou zmluvou zo dňa 4.6.2024.

36. Je potrebné uviesť, že v zmysle § 343 ods. 1 C. s. p. je vlastnícke právo dlžníka (žalovaného) k veci,

právu, alebo inej majetkovej hodnote, na ktorú sa má zriadiť záložné právo, nevyhnutnou podmienkou
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Hoci je inak pre odvolací súd rozhodujúci stav v čas vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2
C. s. p.), táto viazanosť nie je absolútna, keď v prípade zabezpečovacieho opatrenia je nutné podmienku
vlastníckeho práva žalovaného k predmetu záložného práva skúmať po celý čas konania o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, t. j. aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, nakoľko nie je možné
zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na majetok iného ako dlžníka. Uvedené platí v danom
prípade o to viac, že súd prvej inštancie návrh žalobcov na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol a právo žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou nebolo ničím obmedzené.37. Na základe uvedených právnych východísk, za situácie, že žalovaný už nie je vlastníkom žalobcami
označeného predmetu záložného práva, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžadované v
§ 343 ods. 1 C. s. p., keď z dôvodu neexistujúceho vlastníctva žalovaného (ako dlžníka) k dotknutej
nehnuteľnosti, žalobcovia už nedisponujú žiadnym procesným právom uplatňovať si proti žalovanému
predmetným návrhom vymedzené zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením.

38. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd námietky žalobcov uplatnené v odvolaní
vyhodnotil ako právne irelevantné, preto sa nimi nezaoberal a po vecnom a právnom zhodnotení
relevantných skutočností napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, hoci z iných dôvodov, v zmysle §
387 ods. 1 C. s. p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v

spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému
priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok náhradu trov odvolacieho konania.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).