Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2023

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722200145
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:5722200145.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinpredsudkyňouJUDr.MiriamŠtillovouvsporežalobkyne:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, XXX XX, zastúpená Samec & partners, s.r.o., so sídlom Národná 15, 010 01 Žilina, IČO:
54 518 563 proti žalovanej: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zastúpená JUDr.
Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom, so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin o odstránenie prípojok
inžinierskych sietí z pozemkov takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná na svoje náklady odstrániť kanalizačnú a vodovodnú prípojku, ktoré sú
príslušenstvom domu súpisné č. XXX, postaveného na pozemku parcely reg. „C“ parc. č. 99/110 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, vedenom

Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre k. ú. D., z pozemkov parcely reg. „C“ parc. č.
99/88 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2 a parc. č. 99/89 – trvalý trávnatý porast o výmere
635 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom,
pre k. ú. D. v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. O výške náhrady trov
konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 14.01.2022 domáhala odstránenia kanalizačnej

avodovodnejprípojkyzjejpozemku,ktorésúpríslušenstvomdomusúp.č.XXXvovlastníctvežalovanej.
V odôvodnení poukázala, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov parcely reg. „C“ parc. č. 99/88, 99/89,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. D.. Žalovaná je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na pozemku parcely reg. „C“, parc. č. 99/110, kde tieto nehnuteľnosti sú zapísané na
LV č. XXX, k. ú. D.. Ide o nehnuteľnosti, ktoré susedia s pozemkami žalobkyne. V ďalšom poukázala
na to, že v r. 2004 sa začala výstavba rodinného domu žalovanej súbežne s domom žalobkyne.
Vblízkostidomužalovanejnebolivybudovanéverejnéinžinierskesieteanakoľkosapozemkyžalobkyne

nachádzali bližšie k ukončeniu verejnej vodovodnej siete, strany sporu sa dohodli na vybudovaní jednej
spoločnej vodomernej šachty na pozemku žalobkyne, pričom vodovodná prípojka k domu žalovanej
mala byť trasovaná zo spoločnej šachty po okraji pozemku žalobkyne. Takéto dohodnuté vedenie
trasy vodovodnej prípojky je súčasťou výkresovej časti stavebného povolenia. Kanalizačná prípojka
mala byť pôvodne realizovaná do spoločnej čističky odpadových vôd ( ČOV) na pozemku žalobkyne,
na ktorú bolo vydané samostatné stavebné povolenie. V r. 2007 bola výstavba rodinného domu
žalovanej ukončená. V tom čase sa už budovala verejná kanalizácia v tejto časti obce Dražkovce,

preto napojenie obidvoch domov žalobkyne, aj žalovanej nebolo nakoniec realizované do plánovej
ČOV, ale priamo do verejnej kanalizácie. Po ukončení výstavby bol termín kolaudácie rodinného domu
žalovanej urgentný kvôli uvoľneniu finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania a medzi
žalobkyňou a žalovanou, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu, ako teta a neter, došlo k uzavretiu dohodyodočasnom,prežalovanútechnickyafinančnenajjednoduchšomanajrýchlejšomspôsobenapojeniajej
domu na verejné inžinierske siete, rozdielne od pôvodne navrhovaného v konaní o vydanie stavebného
povolenia. Žalobkyňa na základe tejto dohody súhlasila, aby vodovodná a kanalizačná prípojka, ktoré

tvoria príslušenstvo rodinného domu žalovanej, dočasne viedli priamo cez jej pozemky. Dočasnosť
spočívala v tom, že po dobudovaní kompletných verejných inžinierskych sietí priamo pred pozemkom
žalovanej žalovaná bezplatne vykoná preloženie vlastných prípojok a odstráni ich tak z pozemkov
žalobkyne.
Po dobudovaní verejných inžinierskych sietí v roku 2012 žalobkyňa listom zo dňa 05.06.2012

požiadala žalovanú, aby v termíne do konca júna zabezpečila napojenie svojich nehnuteľností na
verejné inžinierske siete, bez akéhokoľvek zaťaženia a obmedzenia jej pozemku. Žalovaná uvedené
akceptovala s tým, že ale k vyriešeniu situácie nedošlo a dňa 02.06.2017 sa uskutočnilo stretnutie strán
sporu na Obecnom úrade v Dražkovciach, kde opätovne teda žalovaná uviedla, že nové napojenie
nemôže realizovať z toho dôvodu, že nemá finančné prostriedky. K odstráneniu prípojok inžinierskych
sietí, ktoré tvoria príslušenstvo rodinného domu žalovanej z pozemku žalobkyne však do dňa podania

žaloby nedošlo.
Žalovaná nemá žiadne právo na vedenie vodovodnej a kanalizačnej prípojky cez pozemky žalobkyne
(vecnébremeno,nájomnázmluva).Dôkaznébremenonapreukázanieexistenciejejprávaviesť prípojky
cez pozemok žalobkyne v tomto spore preto zaťažuje žalovanú. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa domáhala,
aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná na svoje náklady odstrániť kanalizačnú a vodovodnú prípojku

z jej pozemkov.

2. Podaním doručeným súdu dňa 21.02.2022 (č. l. 42 súdneho spisu) sa do konania vyjadrovala
žalovaná. Uviedla, že nie je pravda, že kanalizačná a vodovodná prípojka sa zriaďuje ako dočasná
stavba. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že predmetná stavba by bola zriaďovaná ako

dočasná. Je tu len tvrdenie žalujúcej strany, ktoré však robí žalovaná sporným. Pre úplnosť žalovaná
uviedla, že žalobkyňa má vedomosť o tom, že do predmetnej kanalizácie ústi dažďová kanalizácia
žalobkyne. Údajne dočasnú stavbu, ktorá bola financovaná žalovanou, používa žalobkyňa pre svoje
účely. Žalobkyňa opomína tú skutočnosť, že ich dohoda o zriadení predmetných stavieb obsahovala
aj to, že náklady so zriadením vodovodnej šachty a kanalizačnej prípojky uhrádza každá v jednej

polovici. Dohoda teda o dočasnom umiestnení prípojok neexistuje, k ničomu takému nedošlo. Navyše
po zisťovaní nákladov a technickej náročnosti prípadného iného pripojenia žalovaná musí uviesť, že
je to mimo kohokoľvek možností. Ak teda bude žalobkyňa trvať na podanej žalobe, žalovaná podá
návrh na zriadenie zodpovedajúceho vecného bremena a na návrh na prerušenie tohto konania až
do právoplatnosti skončenia takto iniciovaného konania o zriadení vecného bremena, s poukazom na

ustanovenie § 135 c) ods. 3 OZ. Zároveň vo svojom vyjadrení navrhla sériu dôkazov, ktoré žiadala
vykonať na pojednávaniach.

3. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrovala žalobkyňa (replika) a to v podaní doručenom súdu dňa
08.03.2022 (č. l. 53 súdneho spisu), kde zopakovala skutočnosti uvádzané v podanej žalobe.

Doplnila k tvrdeniu žalovanej o opomenutí skutočnosti, že dohoda obsahovala spoločné uhrádzanie
nákladov na zriadenie vodovodnej šachty a kanalizačnej prípojky, že táto nebola predmetom dohody.
Vodovodná šachta sa v čase, keď sa žalovaná rozhodla viesť svoje prípojky inak, ako boli trasované
v projektovej dokumentácie, vôbec neriešila. Bola postavená v súlade so stavebným povolením
a spoločne uhradili náklady na jej vybudovanie, čo žalobkyňa nespochybňuje. To, či by žalovaná riešila

samostatné napojenie svojho domu zo spoločnej šachty, alebo by si vybudovala vlastnú, ktorú by
mala neporovnateľne bližšie k svojim nehnuteľnostiam, bolo na jej rozhodnutí. V prípade kanalizačnej
prípojky sa žalovaná napojila na kanalizačnú prípojku žalobkyne svojou samostatnou prípojkou. Nebol
dôvod na spoločné uhrádzanie nákladov na túto jej prípojku. Je nesporné, že kanalizačná prípojka
žalovanej smeruje od jej domu po pozemku žalobkyne a napája sa do jej kanalizačnej prípojky,

k čomu nemá žiadne písomné povolenie. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná vo
svojom vyjadrení vôbec neuvádza, prečo došlo k svojvoľnej zmene práce vedenia prípojok, oproti
výkresovej dokumentácií k stavebnému povoleniu, ani neuvádza žiaden dôvod, prečo trasovanie
prípojky nedodržala. Nepredložila žiaden písomný doklad povoľujúci zmenu v realizácií kanalizačnej
prípojky do ČOV, na ktorú bolo vydané samostatné stavebné povolenie. Žalobkyňa opätovne zdôraznila,

že dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti vybudovania prípojok na pozemku žalobkyne
zaťažuje žalovanú. V ďalšom sa vyjadrovala žalobkyňa k dôkazov, ktoré vykonanie navrhla žalovaná.4. V rámci dupliky (č. l. 73 súdneho spisu) sa žalovaná vyjadrovala k dôkazom navrhnutými žalobkyňou
a nové skutočnosti v tomto podaní neuviedla (č. l. 73 súdneho spisu).

5. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené stranami sporu. Ďalej vykonal výsluch žalobkyne, žalovanej,
výsluch svedkov G. F., A. E. E., H. C., I. J., A. K. C., H. G. a dospel k týmto skutkovým zisteniam
a právnemu posúdeniu veci:

6. Z výpisu z LV č. XXX (č. l. 5 súdneho spisu) mal súd preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
pozemkov parcely reg. „C“ parc. č. 99/88 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2 a parc. č.
99/89 – trvalý trávnatý porast o výmere 635 m2. Z výpisu z LV č. XXX (č. l. 7 súdneho spisu) mal súd
preukázané, že žalovaná je vlastníčkou rodinného domu, súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc.
reg. „C“ parc. č. 99/110 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 94 m2.

7. Zo zhodných skutkových tvrdení mal súd preukázané, že výstavba rodinného domu žalobkyne, aj
žalovanej začala v rovnakom období v roku 2004, s tým, že dom žalovanej bol skolaudovaný neskôr
v roku 2007. Tieto skutočnosti potvrdili strany sporu, ako aj svedkovia: G. F., A. E. E., A. K. C..

8. Za preukázané považoval súd aj tie skutočnosti, že nakoľko sa pozemky žalobkyne nachádzali

bližšie k ukončeniu verejnej vodovodnej siete, žalobkyňa so žalovanou sa dohodli na vybudovaní jednej
spoločnej vodomernej šachty na pozemku žalobkyne, pričom vodovodná prípojka k domu žalovanej
mala byť trasovaná zo spoločnej šachty po okraji pozemku žalobkyne a takéto dohodnuté vedenie
trasy vodovodnej prípojky je súčasťou výkresovej časti stavebného povolenia. Čo sa týka kanalizačnej
prípojky, tak tá mala byť pôvodne realizovaná do spoločnej čističky odpadových vôd ( ďalej len „ČOV“)

na pozemku žalobkyne, na ktorú bolo vydané samostatné stavebné povolenie.

9. Z čestného vyhlásenia (č. l. 11 súdneho spisu) mal súd preukázané, že A. E. E. bol práve tou
osobou, ktorá zabezpečovala projekčne, aj technicky výstavbu rodinných domov žalobkyne a žalovanej
na susedných pozemkoch v obci Dražkovce, kde v r. 2004 neboli vybudované inžinierske siete. Tento

v čestnom vyhlásení potvrdil tie skutočnosti, ktoré uvádzala žalobkyňa a to, že pozemok žalobkyne
sa nachádzal bližšie k ukončeniu verejnej vodovodnej siete. Kanalizácia nebola v tejto časti obce
vybudovaná, a preto sa stavebníci dohodli na vybudovaní jednej spoločnej vodomernej šachty, na
pozemku žalobkyne. Vodovodná prípojka k domu žalovanej podľa jej stavebného povolenia mala
smerovať zo spoločnej šachty, krajom pozemku žalobkyne k domu žalovanej. Vedenie trasy prípojky

bolo súčasťou výkresovej časti uvedeného stavebného povolenia. Potvrdil v čestnom vyhlásení, že
kanalizačnáprípojkamalabyťrealizovanádospoločnejČOV,naktorúbolovydanésamostatnéstavebné
konanie. Rovnako v čestnom vyhlásení a aj v rámci svojej výpovede na pojednávaní potvrdil, že v r.
2007, keď bola výstavba rodinných domov pred ukončením, tak sa budovala kanalizácia v tejto časti
obce, preto napojenie obidvoch domov nebolo realizované do plánovej ČOV, ale do verejnej kanalizácie.

Potvrdil, že termín kolaudácie rodinného domu bol dôležitý hlavne pre žalovanú, nakoľko podľa jej
vyjadrenia kolaudácia bola podmienkou ŠFRB, z ktorého čerpala prostriedky na stavbu. Z tohto dôvodu
bol stavebníkmi vybratý návrh, ktorý riešil technicky a finančne najjednoduchší spôsob napojenia domu
žalovanej a je iný ako bolo pôvodne povolené v stavebnom povolení (ČOV a trasa prípojok). Bolo
navrhnuté, že prípojky pre rodinný dom žalovanej budú viesť cez pozemok žalobkyne, čo bolo časovo

a technicky jednoduchšie a u kanalizačnej prípojky výhodnejšie z hľadiska spádu potrubia. Žalobkyňa
s manželom súhlasili s týmto dočasným riešením s tým, že časom bude riešiť pripojenie svojho domu na
verejné siete samostatne, s čím žalovaná súhlasila, nakoľko obec deklarovala pokračovanie dostavby
verejnej kanalizácie a vodovodu pre ďalšie plánované domy za domom žalovanej. Rovnako v rámci
čestného vyhlásenia tento svedok potvrdil, že žalobkyňa s manželom požiadali žalovanú v r. 2012

o samostatné napojenie jej rodinného domu a to v čase, keď pristavovala na svojom pozemku ďalší
rodinný dom, a kedy už boli vybudované kompletné inžinierske siete priamo pred jej pozemkom.
Žalovaná ho oslovila so žiadosťou, aby vypracoval cenovú ponuku na pripojenie jej nehnuteľnosti na
verejnú vodovodnú a kanalizačnú sieť. Takéto pripojenie bez nutnosti ďalej využívať pozemok žalobkyne
bolo už v tom čase technicky realizovateľné a požadovanú ponuku jej vypracoval. K realizácií nedošlo.

Tento svedok na pojednávaní (č. l. 131) predmetné skutočnosti zopakoval. Uviedol, že dočasné riešenie
myslel v tom zmysle, že tá kanalizácia sa mala budovať ďalej. Takže to myslel, že to je teda dočasne.
K obsahu dohody uviedol, že sa nevie vyjadriť. Tento svedok na otázku zástupcu žalovanej, či sa vie
vyjadriť, či niekedy bol svedkom toho, že by z úst buď žalobkyne, alebo žalovanej vzišlo, že išlo leno dočasné riešenie trasovania týchto prípojok, uviedol, že, že si nepamätá, či bolo slovíčko dočasne
niekedy povedané, ale v momente, keď si žalovaná dala vypracovať cenovú ponuku na jej vlastné
napojenie, je zrejmé, že chcela byť napojená, alebo chcela vedieť, čo by stálo napojenie jej vlastného

domu, aj s garážou, resp. jej dvoch domov, ktoré by sa dali napojiť do komunikácie, ktorá je pred
objektom. Potvrdil, že vyžiadanie cenovej ponuky bolo v r. 2012.

10. Tieto skutočnosti preukazuje aj stavebné povolenie vydané obcou Dražkovce dňa 31.08.2004
(č. l. 137 súdneho spisu), kde sú určené podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby s tým,

že kanalizačná prípojka sa realizovala iným spôsobom, tak ako to už bolo vyššie uvedené. Dom
žalovanej bol skolaudovaný, bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (č. l. 20 súdneho spisu), právoplatné
30.03.2007, ktorým bolo povolené užívanie stavby - rodinného domu žalovanej, kde stavba obsahuje aj
elektrickú, vodovodnú, plynovodnú a kanalizačnú prípojku do obecnej kanalizácie.

11. Žalobkyňa trvala na tom, že medzi ňou a žalovanou, ktoré sú v príbuzenskom vzťahu ako teta

a neter, došlo k uzavretiu dohody o dočasnom, pre žalovanú technicky a finančne najjednoduchšom
a najrýchlejšom spôsobe napojenia jej domu na verejné inžinierske siete. Žalobkyňa na základe tejto
dohody súhlasila, aby vodovodná a kanalizačná prípojka, ktoré tvoria príslušenstvo rodinného domu
žalovanej, dočasne viedli priamo cez jej pozemky. Dočasnosť tohto riešenia spočívala v tom, že po
dobudovaní kompletných verejných inžinierskych sietí priamo pred pozemkom žalovanej, žalovaná

bezplatne vykoná preloženie vlastných prípojok a odstráni ich tak z pozemkov žalobkyne. Ten stav
vedenia vodovodnej prípojky žalovanej je taký, že vodovodná prípojka žalovanej bola vložená už do
realizovaného výkopu na umiestnenie vodovodnej prípojky žalobkyne od vodomernej šachty, teda v časti
vedú obe prípojky popri sebe, aký kanalizačná prípojka žalovanej bola napojená už na existujúcu
kanalizačnú prípojku žalobkyne.

12. Žalovaná trvala na tom, že kanalizačná a vodovodná prípojka nebola zriadená ako dočasná stavba
a neexistuje dohoda o dočasnom umiestnení prípojok.

13. Z výpovede svedkyne G. F., sestry žalobkyne a mamy žalovanej ( č. l. 130) vyplynulo, že takéto

riešenie spomínaných prípojok bolo dohodnuté pri veľmi dobrých rodinných vzťahoch. Nebolo však
dohodnuté, že ide o dočasné riešenie prípojok. Podľa nej k zmene došlo v súvislosti so zhoršeným
rodinných vzťahov po smrti ich otca. Tieto tvrdenia však žalobkyňa poprela.

14. Svedok A. K. C. ( č. l. 134) potvrdil na pojednávaní, že bola dohoda, že dočasne, kým nebudú

inžinierske siete vrátane spomínanej kanalizácie vedené až popred pozemok a popred dom žalovanej,
budú znášať dočasne stav taký, že kanalizácia je pripojená na ich kanalizáciu, rovnako aj vodovodná
prípojka.

15. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd
rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil.

16. Prvou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, bolo či ide o neoprávnenú stavbu. Stavba je neoprávnenou
vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť
na cudzom pozemku stavbu. To znamená, že o neoprávnenú stavbu ide vtedy, keď stavebník nie je
vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani relevantný právny titul, napr. právo nájmu, užívacie právo
atď.. Od neoprávnenej stavby, ale je potrebné odlíšiť prípad, keď sa stavba realizuje na základe dohody

vlastníka pozemku a stavebníka, alebo ak sa takáto dohoda uzavrie po uskutočnení stavby. Ak vlastník
pozemku a stavebník uzavrú zmluvu, na základe ktorej vznikne stavebníkovi právo mať na cudzom
pozemku stavbu, nemožno sa domáhať usporiadania vzťahov z neoprávnenej stavby podľa § 135 c)
OZ. Vyjadrenie súhlasu s ďalšou existenciou stavby nie je právnou skutočnosťou, ktorá by takéto právo
zakladala. To, že vlastník pozemku sa nedomáha odstránenia stavby, nezbavuje ho práva domáhať sa

vyporiadania podľa § 135 c) OZ. V prípade odstránenia stavby na rozdiel od žaloby na odstránenie
neoprávnenej stavby podľa § 135 c) OZ ide o odstránenie výsledku stavebnej činnosti, kde na ktorú
stavebník síce mal právny titul zriadiť stavbu na cudzom pozemku a to na základe výslovného súhlasu
vlastníka pozemku, avšak toto jeho právo bolo časovo obmedzené.17. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou o finančne
najjednoduchšom a najrýchlejšom spôsobe napojenia domu žalovanej na verejné inžinierske siete

cez pozemok žalobkyne. Bolo preukázané, že žalobkyňa na základe tejto dohody súhlasila, aby
vodovodnáakanalizačnáprípojka,ktorésúdrobnýmistavbami,viedlipriamocezjejpozemky.Zhľadiska
žaloby, ktorú podala žalobkyňa, táto sa domáha odstránenia kanalizačnej a vodovodnej prípojky, ktoré
prechádzajú cez jej pozemok, čiže domáha sa odstránenia stavby a podľa názoru súdu ide o žalobu
o odstránenie stavby v zmysle § 126 ods. 1 OZ.

18. Podľa § 123 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje a vlastník sa žalobou podľa § 126 ods. 1 OZ nemôže domáhať ochrany
vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho práva zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť
právom vecným, vecné bremeno – právo užívania, vecné bremeno – právo zadržovacie, záložné, ďalej
právom obligačným, napr. právo nájomné, alebo môže vyplývať zo zákona, napr. susedské práva. Pokiaľ

však stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na jeho pozemku, ktorý je podľa
tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, tak po uplynutí dohodnutej doby, prípadne po inom spôsobe
zániku práva, právo mať naďalej na tomto pozemku dočasne umiestnenú stavbu a neoprávnene tak
zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže podľa § 126 ods. 1 OZ domáhať
odstránenia stavby. Vlastníkovi stavby, ktorého obligačné právo mať na pozemku umiestnenú stavbu

v dôsledku časového obmedzenia tohto práva zaniklo, neprináleží námietka proti žalobe vlastníkovi
pozemku, že má právo mať na pozemku stavbu. Tieto zásady sa uplatnia aj v prípade, že právo, ktorého
obsahom je dočasné umiestnenie stavby na pozemku, zanikne inak.

19. K otázke dočasnosti vedenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky cez pozemok žalobkyne sa

vyjadrovala aj svedkyňa G. F.,. Tá trvala na tom, že nebolo dohodnuté, že ide o dočasné riešenie
spomínaných prípojok. Avšak z jej výpovede vyplynulo, že sa nezúčastňovala žiadnych stretnutí zmien
trasy vedenia prípojok k domu jej dcéry. Nemá žiadnu vedomosť o stavebnom a kolaudačnom konaní,
ani o tom, či jej dcéra oznámila zmenu na stavebnom úrade. Žalobkyňa vždy v tejto záležitosti týkajúcej
sa vodovodnej a kanalizačnej prípojky komunikovala len so žalovanou.

20. K otázke dočasnosti sa vyjadroval aj A. E. E. ( ods. 9. odôvodnenia rozsudku) , ako aj svedok In.
K. C. ( ods. 14. odôvodnenia rozsudku).

21. Zároveň súd vypočul aj ďalšieho svedka, ktorého navrhla žalovaná H. G., ktorý pôvodne v čestnom

vyhlásení,ktorébolodoručenédokonania(č.l.43súdnehospisu)uviedol,ženemávedomosť,žestavba
vodovodnej a kanalizačnej prípojky by mala byť dočasnou stavbou. Teda od začiatku bolo zrejmé, že to
bude trvalý stav. Tieto skutočnosti však v rámci svojej výpovede na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
17.04.2023 nezopakoval. Tam uviedol, že realizoval stavby pre žalovanú, aj žalobkyňu a to pod vedením
A. E.. Bolo to 15 rokov dozadu, nevie to presne povedať. Bol to p. E., ktorý im povedal, že idú pripájať

domy na kanalizáciu, cez pozemok žalobkyne ku žalovanej. Bol to p. E., ktorý uviedol, že sa mali takto
dohodnúť žalobkyňa so žalovanou. Zároveň uviedol: „Ak by sa p. žalovaná spýtala, či mám znalosť, či
tá kanalizácia je dočasne, tú znalosť nemám. Ale to isté, keby sa ma opýtala p. žalobkyňa, či viem, že
tá kanalizácia tam má byť nastálo, takisto nemám. Oni dve sa dohadovali. On má len znalosť, že sa
dohodlo.“ Súd teda konštatuje, že predmetná výpoveď bola v rozpore s čestným vyhlásením, ktoré bolo

do konania doložené. Z výpovede tohto svedka jednoznačne vyplynulo, že sa nevie vyjadriť, či malo
ísť o dočasný, alebo trvalý stav, čo sa týka napojenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky.

22. Súd je tohto názoru, že žalovaná v súčasnej dobe nemá žiadne právo na vedenie vodovodnej
a kanalizačnej prípojky cez pozemky žalobkyne (právo užívania, vecné bremeno, nájomná zmluva,

atď..). Dôkazné bremeno na preukázanie existencie jej práva viesť prípojky cez pozemok žalobkyne
v tomto spore zaťažuje žalovanú.

23. Tak ako bolo vyššie uvedené, mal súd preukázané, že napojenie (umiestnenie) kanalizačnej
a vodovodnej prípojky( drobné stavby) žalovanej cez pozemok žalobkyne bolo zriadené na základe ich

vzájomnej dohody. Súd sa v ďalšom zaoberal, či táto dohoda bola len dočasná, alebo išlo o trvalý stav.
Žalobkyňa v konaní preukázala, že vyzvala žalovanú listom zo dňa 05.06.2012 (č. l. 13 súdneho spisu),
aby v termíne do konca júla 2012 zabezpečila napojenie svojich nehnuteľností na verejné inžinierske
siete (voda a kanalizácia) bez akéhokoľvek zaťaženia a obmedzenia jej pozemku. Bolo preukázané, žepredmetný list bol zasielaný žalovanej (č. l. 14 súdneho spisu). Žalovaná listom zo dňa 06.07.2012 (č.
l. 15 súdneho spisu) uviedla, že jej bol daný súhlas s vybudovaním vodovodnej a kanalizačnej prípojky,
ktoré pôjdu cez pozemok žalobkyne. Nikdy nenamietala žalobkyňa, ani jej manžel, ani nemali žiadne

pripomienky s tým, že vodovodná a kanalizačná prípojka pôjdu cez ich pozemok. V ďalšom uviedla,
že akceptuje ich rozhodnutie, že už ďalej nesúhlasia s tým, aby išla vodovodná a kanalizačná prípojka
cez ich pozemok, ale termín do konca júla 2012 nevie dodržať, preto žiada o jeho predĺženie. Je to
všetko závislé teda od jej finančných možností a časovej vyťaženosti spoločnosti, ktorá by stavebné
práce realizovala.

24. Súd mal ďalej preukázané zo zápisu z osobného stretnutia rodín C. a žalovanej zo dňa 02.06.2017
(č. l. 16 súdneho spisu), že sa konalo stretnutie na podnet manželov A. C. a žalobkyne, za prítomnosti
žalovanej a aj starostky obce I. J.. Predmetom stretnutia bol spor ohľadom vybudovania samostatného
pripojenia nehnuteľnosti na verejnú vodovodnú a kanalizačnú sieť s tým, že žalovaná nové napojenie
odôvodnila aj tým, že momentálne nemá finančné prostriedky, ale do budúcna sa tomu nebráni.

Ďalšiu výzvu na odstránenie prípojok inžinierskych sietí z pozemkov už realizoval zástupca žalobkyne
24.11.2021 (č. l. 17 súdneho spisu).

25.Súdmazato,ževkonaníbolopreukázané, žeišlolenodočasnýstav.Toznamená,žeišloodohodu,
na základe ktorej bola žalovaná oprávnená užívať len dočasne tieto drobné stavby ( vodovodná

a kanalizačná prípojka) cez pozemok žalobkyne. Táto dočasnosť bola preukázaná jednak výzvou
zo dňa 05.06.2012, ktorú realizovala žalobkyňa, ako aj odpoveďou žalovanej zo dňa 06.07.2012 na
predmetnú výzvu, v ktorej žalovaná akceptovala, že žalobkyňa žiada odstrániť z jej pozemku vodovodnú
a kanalizačnú prípojku žalovanej s tým, že v rámci tejto výzvy z r. 2012 bola vyzvaná žalovaná, aby
v termíne do konca júla 2012 odstránila a zabezpečila napojenie svojich nehnuteľností na verejné

inžinierske siete, bez obmedzenia a zaťaženia pozemku žalobkyne. Bolo preukázané, že žalovaná toto
rozhodnutie akceptovala, nemala k tomu výhrady, avšak neodstránila vodovodnú a kanalizačnú prípojku
vedenú cez pozemok žalobkyne, o čom svedčí ďalšie rokovanie, ktoré bolo v r. 2017 – zápis zo stretnutia
zo 02.06.2017.
Čo sa týka listu zo dňa 27.08.2012 ( prílohová obálka súdu č. l. 153) , ktorý doložila do konania žalovaná,

súd sa ním oboznámil a tento obsahoval návrh riešenia v súvislosti s prejavením vôle žalobkyne, aby
odstránila žalovaná vodovodnú a kanalizačnú prípojku z jej pozemku. Boli navrhnuté žalovanou dve
riešenia a to zriadenie vecného bremena za jednorazovú odplatu, alebo súhlas žalovanej s vybudovaním
vlastnej vodovodnej a kanalizačnej prípojky s tým, že žiadala zaplatiť od žalobkyne určité náklady
týkajúce sa výstavby už existujúcej vodovodnej a kanalizačnej prípojky v celkovej výške 1.919,27 eur.

Bolo v konaní preukázané, že tento list dvakrát žalovaná odoslala žalobkyni, avšak v obidvoch prípadoch
sa vrátil ako neprevzatý v odbernej lehote (prílohová obálka súdu č. l. 153 súdneho spisu). V konečnom
dôsledku aj tento list preukazuje, že žalovaná si bola vedomá toho, že užíva vodovodnú a kanalizačnú
prípojku cez pozemok žalobkyne bez práva, že žalobkyňa prejavila vôľu ukončiť dohodu o užívaní.

26. Pre úplnosť súd uvádza, že v súčasnej dobe sú napojené už dva domy žalovanej na predmetné
prípojky. A. E. v rámci výpovede potvrdil, že sú napojené na predmetné prípojky dva domy žalovanej
a tretí dom žalobkyne s tým, že to funguje, že technicky je to možné a kapacitne takéto napojenie
je postačujúce. K týmto tvrdeniam súd vypočul ďalšieho svedka H. C., ktorý uviedol, že predmetná
kanalizácia nie je nastavená na dva domy, nieto na tri domy tak, ako to zistil, nakoľko bol objednaný zo

strany žalobkyne na prečistenie kanalizácie, pretože táto sa zapcháva. Tento svedok súdu potvrdil, že
je problém s predmetnou kanalizáciou, ktorá nedokáže odvádzať riadne splašky a upcháva.

27. Súd právne uzatvára, že žalobkyňa v liste zo dňa 05.06.2012 prejavila vôľu k ukončeniu dohody
týkajúcej sa užívania jej pozemku žalovanou z dôvodu vedenia vodovodnej a kanalizačnej prípojky.

Právo žalovanej malo dočasný charakter, ale zaniklo uplynutím času s tým, že súd poukazuje na
konkludentný zánik práva žalovanej. V prípade prejavu vôle uskutočneného mlčky, konkludentne sa
uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na vôľu prihliadať, pokiaľ vzhľadom na všetky okolnosti sú vylúčené
akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa. Súd poukazuje na konkludentný
zánik práva žalovanej vyplývajúci z pôvodne neformálne uzavretého udeleného súhlasu, resp. uzavretej

dohodyatozaslanímlistuzodňa05.06.2012,vktoromžalovanúvyzvalanaodstránenieprípojok,pričom
z obsahu tohto listu, s prihliadnutím na všetky okolnosti, je zrejmá vôľa žalobkyne neformálne udelený
súhlas,resp.neformálneudelenúuzavretúdohoduodvolať,resp.zrušiť.Právnyúkonsmerujúcikvzniku,zmene a zániku práva povinností možno vykonať aj konkludentne. Pre vykonanie konkludentného úkonu
sa nevyžaduje žiadna osobitná forma a z úkonu musí byť zrejmá vôľa subjektu, ktorý úkon urobil.

28. Žalobkyňa z opatrnosti zaslala dňa 28.05.2023 žalovanej výpoveď dohody o umiestnení vodovodnej
odvodnej a kanalizačnej prípojky na jej pozemkoch ( č. l. 162, 163) Keďže súd posúdil, že už listom
zo dňa 05.06.2012 došlo ku odvolaniu, reps. zrušeniu dohody o umiestnení týchto prípojok, posudzuje
tento úkon za neplatný z toho dôvodu, že k zániku tejto dočasnej dohody došlo ešte v r. 2012. Čiže
predmetná výpoveď, ktorú realizovala žalobkyňa z opatrnosti dňa 29.05.2023 je bezpredmetná a ide

o neplatný právny úkon.

29.Podľa§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkulehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu.

30. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci súd vo výroku rozsudku rozhodol o povinnosti

žalovanej odstrániť vodovodnú a kanalizačnú prípojku z pozemku žalobkyne v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku na jej vlastné náklady, z dôvodu že užívala pozemok žalobkyne od augusta
roku 2012 bez právneho dôvodu po zániku dohody o dočasnom užívaní. Súd určil dlhšiu lehotu na
plnenie, keďže ide o odstránenie drobných stavieb – vodovodnej a kanalizačnej prípojky žalovanej
z pozemkov žalobkyne, čo vyžaduje technicky, finančne náročné plnenie, vzhľadom na žalobkyňou

navrhovanú lehotu 15 dní.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
32. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci a žalobkyni,
keďže mala plný úspech vo veci, priznal proti žalovanej právo na náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie práva v celom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP bude súd po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej rozhodovať o výške priznanej náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.