Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-4C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616204683
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3616204683.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v spore žalobcu A. B. A., nar.

X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so sídlom
Partizánske, Jesenského 232 proti žalovaným v 1. rade A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, C. X.
F. G. D. E., nar . 29.8.1979, bytom bytom B. XXX zastúpeným JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so
sídlom Nitra, Farská 40, o zaplatenie sumy 5.057,42 € s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaní v 1. a v 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4615,46
€ s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4342,12 € od 04.11.2016 do zaplatenia , s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 273,34 € od 17.02.2018 do zaplatenia , do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žalovaní v 1. a v 2.rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov
konania vo výške 82,52 %.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa
konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.11.2016 domáhal proti žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia
sumy 4.580,16 € s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je
podielovým spoluvlastníkom a vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území C. D. a to a) parcely
č. XXX/X - orná pôda o výmere 3146 m2 parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu,
umiestnenie pozemku; 1, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske,
odbore katastrálnom na liste vlastníctva č. XXX v 1/8-ine; b) parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere

3159 m2, parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu, umiestnenie pozemku: 1, ktorá
je evidovaná v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste
vlastníctva č. XXX v ?-ici; c) parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 2772 m2, parcely registra
"E" evidovanej na mape určeného operátu, umiestnenie pozemku: 1, ktorá je evidovaná v katastri
nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva č. XXX v ?-ici;
d) parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 94 m2, parcely registra "E" evidovanej na mape určeného
operátu, umiestnenie pozemku: 1, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade

Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva č. XXX v ?-ici; e) parcely č. XXX/X - orná pôda
o výmere 102 m2, parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu, umiestnenie pozemku:
1, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom
na liste vlastníctva č. XXX v 1/1 f) parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 99 m2, parcely registra"E" evidovanej na mape určeného operátu, umiestnenie pozemku: 1, ktorá je evidovaná v katastri
nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva č. XXX v ?-
ici, ktoré sa nachádzajú v uzatvorenom a oplotenom areáli bývalého poľnohospodárskeho dvora

Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Veľké Uherce. Žalovaní v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa taktiež v katastrálnom území C. D., ktoré sú evidované
v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na liste vlastníctva č.
XXX (stavby so súp. č. 189) a na liste vlastníctva č. XXX (parcela č. XXX/X. v spoluvlastníckom
podiele 5/8). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam v

prospech žalovaných v 1. a 2. rade bol právoplatne povolený Okresným úradom Partizánske, odborom
katastrálnym v konaní vedenom pod V 412/15 a V 413/15 a to dňa 25. marca 2015. K svojím
nehnuteľnostiam nemá žiadny prístup, pretože areál je uzamknutý a zabezpečený pred vstupom tretích
osôb do areálu strážnym psom. Žalovaní užívajú nehnuteľnosti pod svojimi stavbami bez právneho
dôvodu, t.j. bez platne uzatvorenej nájomnej alebo inej obdobnej zmluvy. Fakt, že jeho nehnuteľnosti
užívajú žalovaní v 1. a 2.rade je možno preukázať nielen "de facto" ale aj "de iure" prostredníctvom

podaného Priznania k dani z nehnuteľností (daň z pozemkov a zo stavieb) na rok 2016, ktoré obci C.
D. podal dňa 27. januára 2016 žalovaný v 1. rade a v ktorom sú uvedené všetky jeho nehnuteľnosti.
Na základe podaného Priznania k dani z nehnuteľností obec C. D. rozhodnutím č. 237/2016 zo
dňa 05. apríla 2016 vyrubila daň za zdaňovacie obdobie 2016 žalovanému v 1. rade, ktorý daň za
užívanie jeho nehnuteľností aj zaplatil. Celková výmera jeho nehnuteľností, ktoré užívajú žalovaní

bez právneho dôvodu, predstavuje 3 557,25 m2. Do tejto výmery však nie je započítaná výmera
pozemku, parcely H. XXX, cez ktorú vedie elektrická prípojka k nehnuteľnostiam žalovaných, ktorá bola
realizovaná bez jeho súhlasu a výmera pozemkov, ku ktorým mu prislúcha právo nájmu (napr. parcela
č. XXX/X), ktorú nemôže užívať z dôvodu na strane žalovaných. Disponuje súkromným znaleckým
posudkom vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty

nehnuteľností , z obsahu ktorého vyplýva, že obvyklá hodnota ročného nájmu za jeden meter štvorcový
predstavuje sumu 0,805 €. Za obdobie od 25.3.2015 do 31.10.2016 mu vznikol právny nárok na nájom
v sume 4 580,16 €. Žalovaných písomne dňa 15.06.2015 upozornil na porušovanie právnych predpisov
a neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva bez právneho titulu, žalovaní na výzvu nereagovali. V
septembri 2016 im predložil návrh zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, ale ani na

uvedený návrh nereagovali. Dňa 25.10.2016 /v žalobe nesprávne 28.10.2016/ ich vyzval na mimosúdny
zmier, výzvy si prevzali dňa 28.10.2016, ale do podania žaloby na výzvu nereagovali.

2. Žalobca ako dôkazy v žalobe označil listy vlastníctva jednotlivých nehnuteľností, znalecký posudok č.
240/2016, výzvu zo dňa 25.10.2016, upozornenie žalobcu zo dňa 15.06.2015 a výpisy zo štatistického

registra organizácii žalovaného v 1. a v 2 . rade.

3. Súd doručil žalobu žalovaným spolu s výzvou, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrili, aby vo vyjadrení
uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú. Vo výzve ich súd poučil

o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 21.12.2016 uviedli, že na nájomný vzťah medzi
žalobcom a nimi sa plne vzťahujú ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. Taktiež sú splnené podmienky
pre stanovenie veku stavieb podľa § 1 ods. 2 tohto zákona, nakoľko stavby, ktoré stoja na časti

predmetných pozemkov boli už v roku 1989 postavené, čo vyplýva z kópie pozemkovej mapy,
ktorú pripájajú ako prílohu. V čase podania žaloby užívali na poľnohospodársku výrobu časť
pozemkov, ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca, nakoľko boli bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetných budov na týchto pozemkoch. V súčasností už ich vlastníkmi nie sú. Túto skutočnosť
nepopierajú, avšak majú výhrady k nárokom žalobcu uvedeným v žalobe. Majú záujem uzatvoriť so

žalobcom nájomnú zmluvu, avšak nie za podmienok, ktoré im ponúkol žalobca, nakoľko tieto podmienky
sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. Nesúhlasia hlavne
s cenou nájmu, ktorú navrhol žalobca a tiež nesúhlasia ani s výmerou pozemkov, za ktoré žalobca
požaduje nájom, nakoľko takúto výmeru nikdy neužívali a ani v budúcností nemienia využívať. Je

pravdou, že celý areál je oplotený , avšak prístup do areálu je voľný po celý deň a vstupná brána
na areáli sa uzamkýna až na noc. Tiež nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že v areáli sú voľne pustené
psy. Psy nikdy v areáli voľne nepúšťali, ale psy sú vždy pustené len v jednotlivých uzatvorených
budovách, z ktorých nemajú možnosť dostať sa do areálu. Areál je permanentne otvorený aj z dôvodu,že obec v tomto areáli skladuje smetné nádoby, v tomto areáli je už niekoľko rokov dočasná skládka
zeminy, ktorá bola vyťažená v súvislosti s budovaním kanalizácie v okolitých obciach a tiež z dôvodu ,
že v tomto areáli časť pôdy obrába PD Veľké Uherce a za tým účelom musí mať uvoľnený vstup

do tohto areálu pre svoje stroje a zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že nebránia žalobcovi,
aby zvyšnú časť pozemkov využíval . V prípade potreby sú ochotní odovzdať žalobcovi kľúč od
vstupnej brány do areálu, aby mal prístup do areálu aj v noci. Užívajú pre svoje podnikanie v oblasti
poľnohospodárskej výroby časť pozemkov, ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Užívajú
len časť nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, len pozemky, ktoré sa nachádzajú pod

jednou stavbou, ktorá bola až do podania žaloby v ich vlastníctve a časť jednej parcely užívajú ako
prístupovú cestu. Časť predmetných pozemkov nemôžu využiť pre svoju činnosť a to z toho dôvodu, že
sa jedná o svahovité pozemky. Svahovitosť týchto pozemkov spôsobuje, že v prípade väčších dažďov
voda po nich steká a podmáča ich stavby . Z tohto dôvodu museli na pozemkoch vykonať úpravy a
tieto pozemky oddrenážovať, aby odviedli stekajúcu dažďovú vodu. Na tieto úpravy vynaložili finančné
prostriedky. Taktiež vynaložili prostriedky na odstránenie náletových drevín, ktoré sa nachádzali na

týchto parcelách. Pri stanovení ceny nájmu sa žalobca odvoláva na znalecký posudok G. A. I. č.
240/2016 zo dňa 21.10.2016, ktorý žalobca použil aj napriek tomu, že zadávateľom tohto posudku je
Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce. Uvedený znalecký posudok sa týka len parciel
č. 420/1, 421/1 a 422/1, ktorých časť užívajú. Tento znalecký posudok bol vyhotovený na žiadosť PDP
Veľké Uherce a to aj napriek tomu, že PDP Veľké Uherce na ocenení týchto parciel nemohlo mať záujem,

nakoľko nie je ich vlastníkom a ani ich nevyužíva. Cena nájmu podľa tohto znaleckého posudku je
neobvykle vysoká a nezodpovedá obvyklej výške nájmu v danom regióne. Túto skutočnosť preukazujú
uzatvorenými nájomnými zmluvami , ktorými sa na poľnohospodársku výrobu prenajímajú podobné
pozemky. Dôveryhodnosť tohto znaleckého posudku spochybňuje aj skutočnosť, že súdny znalec, ktorý
vyhotovil tento znalecký posudok je priateľom otca žalobcu, ktorý je tiež znalcom. Z týchto dôvodov

pokladajú tento znalecký posudok za nedôveryhodný a zrejme bude potrebné , aby súd ustanovil iného
znalca , ktorému uloží stanoviť cenu nájmu predmetných pozemkov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
nemali záujem na usporiadaní nájomného vzťahu. Žalovaný v 1. rade viackrát osobne rokoval s otcom
žalobcu (ktorý tieto veci riešil v mene žalobcu osobne) a došlo aj k dohode o uzatvorení nájomnej zmluvy,
avšak túto zmluvu odmietli podpísať z dôvodu, že žalobca túto zmluvu navrhoval uzatvoriť len na 3

mesiace, čo je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého minimálna doba nájmu
poľnohospodárskej pôdy je 5 rokov. Majú záujem uzatvoriť zmluvu o nájme pozemkov so žalobcom za
predpokladu, že budú dohodnuté korektné podmienky a bude stanovená cena nájmu obvyklá v mieste
kde sa pozemky nachádzajú a aj s ohľadom na ich bonitu a budú v súlade s ustanoveniami zákona č.
504/2003 Z. z. Neužívajú a ani nikdy predtým neužívali parcelu č. XXX/X o výmere 94 m2 zapísanú na LV

č. XXX. Uvedená parcela sa nachádza mimo ich areálu. Tiež neužívajú a ani nikdy neužívali parcelu č.
XXX/X o výmere 102 m2 zapísanú na LV č. XXX, parc. č. XXX/X o výmere 99 m2 zapísanú na LV č. XXX.
Využívajú len časť parciel v podielovom vlastníctve žalobcu a to: časť parcely č. XXX/X, časť parcely
č. XXX/X a časť parcely č. XXX/X. Užívajú časť parcely č. XXX/X (EKN) ako prístupovú cestu. Na tejto
parcele sa tiež nachádza časť budovy (senník) - na parcele č. XXX/X (CKN) a budova (silážny žľab) -

na parcele č. XXX/X (CKN). Zastavaná plocha jednotlivých stavieb je nasledovná: senník má zastavanú
plochu 1.457 m2. Táto stavba je umiestnená na parcelách č. XXX/X (EKN), XXX/X (EKN) a XXX/X
(EKN). Pozemok pod touto stavbou je označený ako parcela č. XXX/X (CKN). Silážny žľab má zastavanú
plochu 790 m2. Táto stavba je umiestnená na parcelách č. XXX/X (EKN) a XXX/X (EKN). Pozemok pod
touto stavbou je označený ako parcela č. XXX/X (CKN). Plocha prístupovej cesty cez parcelu č. XXX/

X (EKN), ktorú využívajú je cca 150 m2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/X o
výmere 3.146 m2 v 1/8-ine, čo činí 393,25 m2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX/
X o výmere 3.159 m2 v l/2-ici, čo činí 1.579.50 m2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č.
XXX/X o výmere 2.772 m2 v l/2-ici, čo činí 1.386,00 m2. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je vlastníkom
3.358.75 m2 a nie ako uvádza 3.557,25 m2. Nevyužívajú celú plochu, ktorá je vo vlastníctve žalobcu ale

len jej časť a to cca 60 m2 z parc.č. XXX/X pod senníkom na parc.č. XXX/X, cca 240 m2 z parc. č. XXX/X
pod senníkom na parc.č. XXX/X, cca 70 m2 z parc.č. XXX/X pod senníkom na parc.č. XXX/X, cca 75m2
z parc.č. XXX/X prístupová cesta , cca 150m2 z parc.č. XXX/X pod silážnym žľabom na parc.č. XXX/X,
cca 49 m2 z parc.č. XXX/X pod silážnym žľabom na parc.č. XXX/X, ktorá spolu predstavuje cca 644 m2,
pričom tieto parcely sú na listoch vlastníctva vedené výlučne ako orná pôda a nie zastavané plochy, čo je

v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. významné pri stanovovaní ich ceny, resp. pri stanovovaní ceny nájmu.
Len táto výmera je nimi využívaná pre ich podnikateľskú činnosť a z tohto dôvodu nemajú záujem o
prenájom ostatných častí parciel v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a z tohto titulu bez akýchkoľvek
problémovumožniažalobcoviužívanietýchtočastíparciel.Vyššieuvedenéparcely,naktorýchmápodielžalobca sú zlej kvality , nakoľko ich časť je svahovitá a parcely sú podmočené. Boli nútení odstrániť
náletové dreviny na týchto parcelách /na svahu/ a vybudovať odvodnenie týchto parciel . Pri návalových
dažďoch voda steká zo svahu a ohrozuje ich stavby. Z tohto dôvodu boli nútení vykonať opatrenia ,

aby dažďová voda stekajúca zo svahu nezaplavovala ich stavby a na tieto úpravy tiež vynaložili určité
náklady. Žalovaní k vyjadreniu pripojili tieto dôkazy: kópiu z pozemkovej mapy zo dňa 08.03.1989,
zmluvu o nájme zo dňa 01.01.2006, zmluvu o nájme pozemkov zo dňa 18.02.2013 a nájomnú zmluvu
č. NZ/122/2016.

5. Dňa 02.02.2017 žalobca doručil súdu vyjadrenie k stanovisku žalovaného zo dňa 21.12.2016, v
ktorom okrem iného uviedol, že medzi ním a žalovanými zatiaľ neexistuje žiadny vzťah, nevznikol
ani zo zákona ani zo zmluvy. Uplatňuje si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nie nárok
z titulu nájomného. Ani na prípadný budúci nájomný vzťah medzi ním a žalovanými , ktorý môže ale
aj nemusí vzniknúť sa nedá automaticky aplikovať zák.č. 504/2003 Z.z. na základe zavádzajúceho
tvrdenia žalovaných , že stavby stojace na časti predmetných pozemkov boli postavené už v roku

1989, čo vyplýva z kópie pozemkovej mapy, ktorú prikladajú. Uvedené tvrdenie žalovaných nie je
pravdivé , pretože stavba "silážny žľab" na parc.č. XXX/X bola skolaudovaná až 10.10.1991, t.j. po
termíne 24.06.1991 a objekt na parc.č. XXX/X "sklad - senník" bol na základe kolaudačného rozhodnutia
zo 06.05.1993 skolaudovaný až po termíne 24.06.1991 spolu s objektom na parc.č. XXX/X "kravín" v
rámci 1 stavby označenej ako "odchovňa mladého dobytka 300 ks" . Keďže oba objekty "kravín a sklad-

senník" na seba bezprostredne funkčne a prevádzkovo nadväzovali , boli postavené a skolaudované
v rámci 1 súboru objektov ako 1 stavba označená jedným spoločným názvom "odchovňa mladého
dobytka 300 ks". V danom prípade nie je možné, aby cena nájmu za pozemky bola stanovená s
ohľadom na ich bonitu, tzv. BPEJ, pretože tu ide o pozemky zo záväzným druhom pozemku podľa
CKN zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa takto aj reálne užívajú, nachádzajú sa v zastavanom území

obce. Nie je preto možné vydať potvrdenie o BPEJ pre tieto pozemky a na základe toho zistiť ich
hodnotu a následne vypočítať min. výšku nájmu podľa ich bonity ako to požadujú žalovaní. Tento fakt je
uvedený v znaleckom posudku č. 240/2016 a aj v stanovisku Okresného úradu Prievidza, pozemkový
a lesný odbor sp. zn. OU-PD-PLO-2016/024449-066647 zo dňa 03.11.2016. Podľa platného ÚP a VZN
č. 2/2007 zo dňa 21.12.2007 obce Veľké Kršteňany, je celé územie v areáli označené ako "výrobné

územie - VP" s prípustnou funkciou využitia pozemkov pre priemyselnú výrobu a iné využitie. V žiadnom
prípade nie je určené pre poľnohospodársku výrobu v zmysle § 13 písm. c) vyhlášky č. 55/2001 Z.z. ako
využívajú budovy žalovaní v rozpore s platným UP a VZN . S nelegálnou poľnohospodárskou výrobou
žalovaných súvisí aj jeho obťažovanie zvýšeným zápachom , zvýšeným výskytom hmyzu a hlodavcov.
Nie je preto možné umiestniť na ktorejkoľvek nezastavanej časti samostatného stavebného pozemku

akúkoľvek ďalšiu samostatnú budovu. Nemá možnosť hospodárne užívať zostávajúce nezastavané
časti pozemkov. Ani zdanlivo voľnú časť S nemožno užívať, pretože je tam umiestnená kafiléria
"dočasné úložisko zdochlín". Ide o nakladanie s nebezpečným odpadom a pri týchto objektoch by malo
byť určené ochranné pásmo podľa právnych predpisov EU. Pri posudzovaní možnosti zastavania jeho
pozemkov treba zobrať do úvahy aj opačný prístup a to aj z pohľadu možnej budúcej stavby, ktorú

predpisuje územný plán a nielen z pohľadu existujúcich stavieb žalovaných. Akákoľvek priemyselná
budova, sklad a silo musí mať zriadené svoje vlastné ochranné pásmo hygienickej ochrany, ktoré je
určené podľa druhu výroby a iných skutočností od 50-1000 m čo vzhľadom na už existujúce stavby
žalovaných nie je možné dodržať ani na jednej nezastavanej časti pozemku, keďže stavby žalovaných
by zasahovali do tohto ochranného pásma. Existujúce stavby žalovaných a spôsob ich užívania na

poľnohospodársku výrobu spoločne bránia na zastavaných častiach aj na nezastavaných častiach jeho
pozemkov umiestneniu akejkoľvek stavby s prípustnou funkciou využitia určenou pre výrobné územie
podľa UP. Pokiaľ budú žalovaní prevádzkovať ktorúkoľvek zo stavieb s.č. 189 na poľnohospodársku
výrobu, nebude môcť začať užívať ani ostatné jeho pozemky parc.č. XXX/X J. XXX/XX na to, na čo
sú určené z titulu obmedzení a rizík , ktoré stavby s.č. 189 a ich prevádzkovanie na poľnohospodársku

výrobku vytvára aj pre jeho ostatné pozemky. Žalovaní užívajú pozemok pod dvoma stavbami a to na
parcele XXX/X J. XXX/X. Pre stavbu na parcele XXX/X bolo vydané rozhodnutie o odstránení stavby
s termínom jej odstránenia do 14.05.2015, táto stavba doteraz odstránená nebola. Z pôvodnej stavby
zostala na celej jej zastavanej ploche betónová podlaha a základy , ktoré doteraz neboli odstránené.
Vyjadril sa aj k predloženým dôkazom žalovaného. Ku kópii z pozemkovej mape uviedol, že ide o

hrubé zavádzanie súdu. Do listiny boli dokreslené ďalšie objekty a dopisované ďalšie údaje v podobe
nepresných názvov objektov a číslovania objektov. Objekty, ktoré sa nachádzajú na jeho pozemkoch ,
spolu s niektorými ďalšími boli v skutočnosti zamerané a následne zakreslené do kat. mapy až v roku
1995. Predložený dôkaz preto nie je dôveryhodným a objektívnym dôkazom. K zmluve o nájme zodňa 01.01.2006, zmluve o nájme pozemkov zo dňa 18.02.2013 a nájomnej zmluve č. NZ/122/2016
žalobca uviedol, že všetky zmluvy boli uzatvorené podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a tieto sa nedajú
aplikovať na prípad tohto sporu. Za porovnateľný prípad pre kvantitatívne posúdenie výšky náhrady

za bezdôvodné užívanie zastavaných pozemkov nemôže slúžiť porovnanie s výškou nájomného pri
poľnohospodárskych pozemkoch, keďže nejde o užívanie porovnateľnej veci. Je iba na jeho vôli či
so žalovanými uzatvorí nájomnú zmluvu. Žalovaní vedeli, že kupujú už dávnejšie viac ako 10 rokov
neprevádzkované stavby na cudzích pozemkoch a podľa platného K. B. L. C. D., ktorý platil už v čase
uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 05.03.2015 nie je predmetný areál určený na poľnohospodársku výroku,

ale len pre priemyselnú výrobu. K vyjadreniu žalovaných, že v súčasnosti už nie sú vlastníkmi stavieb
na pozemkoch žalobcu, žalobca uvádza, že nový vlastník stavieb na pozemkoch žalobcu, ktorým je
AGRO Pažiť s.r.o. mal vstúpiť do užívania až po zaplatení celej dohodnutej kúpnej ceny. Navrhol,
aby žalovaní predložili listinný dôkaz, ktorý bude potvrdzovať úhradu celej kúpnej ceny uvedenej v
kúpnej zmluve. Navrhol aj zmenu žaloby /rozšírenie/ o zaplatenie bezdôvodného obohatenia aj za
obdobie od 01.11.2016 do 30.11.2016 v sume 238,63 € a za obdobie od 01.12.2016 do 08.12.2016

v sume 63,63 € s príslušenstvom. Zároveň označil ďalšie dôkazy, a to: časť z mapy "príložná
mapa č. 1 k listu Prievidza 8-7/1", geometrický plán na zameranie objektov a hosp. dvora overený
06.03.1995, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 10.10.1991, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 06.05.1993,
list Okresného úradu Prievidza zo dňa 03.11.2016, fotodokumentáciu stavu na pozemkov v okolí budovy
na p.č. 419/5, fotodokumentácia o uzatváraní areálu, fotodokumentácia o voľnom pohybe psov v areáli,

fotodokumentácia o komunikácií MMS a SMS medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade, kúpna zmluva zo
dňa 05.03.2015.

6. Podaním zo dňa 11.01.2018 žalobca navrhol pripustenie zmeny žaloby rozšírením uplatneného práva
a zároveň pripustenie ďalšieho subjektu na strane žalovaných (žalovaného v 3. rade - spoločnosti AGRO

Pažiť s. r. o.). Žalobca navrhol rozšírenie žaloby tak, aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaní v 1. a
2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 5.057,42 € s prísl., pričom takto uplatnený
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je za obdobie od 25. marca 2015 do 31. decembra 2016.
Žalovaní v 1. a 2. rade užívali jeho nehnuteľnosti až do 31. decembra 2016, za obdobie od 01. novembra
2016 do 31. decembra 2016 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 477,26 € (t.j. suma 238,63 €

za každý kalendárny mesiac užívania pozemkov ). Aj keď k zmene vlastníctva niektorých nehnuteľností
zo strany žalovaných došlo už dňa 08. decembra 2016 (na obchodnú spoločnosť AGRO Pažiť s.r.o.),
reálne užívali jeho nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade až do 31.12.2016, pričom táto skutočnosť
vyplýva z podaného priznania k dani z nehnuteľností za rok 2017 a rozhodnutia o vyrubení dane na
rok 2017 pre AGRO Pažiť s.r.o. Od 01. januára 2017 užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. ktoré

má právo užívať on na základe nájomnej resp. podnájomnej zmluvy, nový subjekt a to obchodná
spoločnosť AGRO Pažiť s. r. o. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03. novembra 2016, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol právoplatne povolený Okresným úradom Partizánske, odborom katastrálnym
dňa 08. decembra 2016, spoločnosť AGRO Pažiť s. r. o. nadobudla do vlastníctva od žalovaných
v 1. a 2. rade nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C. D. a to stavby so súpisným

číslom 189 postavené na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX J. XXX/XX, ktoré sú
aktuálne evidované v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na
liste vlastníctva číslo XXX. Vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade ostali len stavby so súpisným číslom
189 postavené na parcelách č. XXX/X, XXX/X J. XXX/XX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXX
v katastrálnom území C. D.. Navrhol preto, aby súd pripustil do konania vstup ďalšej strany sporu na

strane žalovaných a to žalovaného v 3. rade, vo vzťahu ku ktorému si uplatnil právny nárok na zaplatenie
pohľadávky v sume celkom 10.783,30 €, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.
januára 2017 do 31. decembra 2017.

7. Uznesením č.k. 4C/55/2016-186 zo dňa 13.02.2018 právoplatným dňa 16.02.2018, súd pripustil, aby

do konania pristúpila spoločnosť AGRO Pažiť s. r. o. ako žalovaný v 3. rade a zároveň výrokom III.
uznesenia súd vylúčil žalobný návrh žalobcu zo dňa 11.01.2018 proti žalovanému v 3. rade, o zaplatenie
sumy 10.783,30 € s príslušenstvom na samostatné konanie.

8. Dňa 20.02.2018 žalobca navrhol zmenu žaloby v časti uplatnených úrokov tak, že žalovaní v 1. a

2. rade sú povinní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 5.057,42 €, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a. (ročne) zo sumy 4.580,16 € od 04. novembra 2016 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % p.a. (ročne) zo sumy 477,26 € od 17. februára 2018 do zaplatenia. Súd o
návrhu na zmenu žaloby zo dňa 20.02.2018 ako aj návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 11.01.2018rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.02.2019 tak, že uznesením pripustil zmenu žaloby podľa
predložených návrhov žalobcu.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 05.02.2019 uviedol, že žalobca trvá v celom rozsahu
na písomnom podaní žaloby zo dňa 10.11.2016 v časti zmeny úrokov z omeškania, ktorá bola
súdu doručená písomne dňa 19.02.2018. Výška bezdôvodného obohatenia je stanovená na základe
súkromného znaleckého posudku č. 240/2016 z 21.10.2016 vypracovaného znalcom G. A. I., z ktorého
vyplýva obvyklá výška nájmu za 1m2 v sume 0,805 €. Nehnuteľnosti, ktoré užívali žalovaní nie

je možné užívať na poľnohospodárske účely nakoľko tomu bráni platný územný plán obce C. D..
Čo sa týka rozsahu užívania pozemku žalobcu zo strany žalovaných , toto užívanie je preukázané
daňovým priznaním o dani z pozemkov, kde žalovaní sami seba označili za skutočného užívateľa
pozemkov žalobcu a túto skutočnosť potvrdili aj následným zaplatením dane za užívané pozemky
žalobcu. Okrem toho užívanie pozemkov žalovanými bolo preukázané tým, že žalovaní bránili žalobcovi
užívať jeho pozemky a to uzatváraním oploteného areálu, ktorý bol chránený strážnymi psami. Čo

sa týka výšky odplaty za užívanie pozemkov žalobcu, súkromný znalecký posudok obsahuje všetky
podstatné a rozhodujúce skutočnosti pre zistenie všeobecnej hodnoty nájmu. V danom prípade nejde
o poľnohospodársku pôdu ale o pozemky záväzného druhu zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú v
zastavanom území obce a preto nie je možné určiť hodnotu poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného
predpisu /podľa BPEJ/ a teda nie je možné ani určiť výšku minimálneho nájomného podľa § 10 ods.

1 zák.č. 504/2003 Z.z. v znení platnom od 25.3.2015 do 31.12.2016. Túto skutočnosť potvrdzuje
aj predložený listinný dôkaz a to list OU PD, pozemkového a lesného odboru z 3.11.2016 vo veci
určenia BPEJ. Tento listinný dôkaz potvrdzuje podstatné skutočnosti, ktoré znalec uviedol na strane 18
ZP. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými preto nemohol vzniknúť, neexistuje, a tento právny
vzťah nie je možné posúdiť podľa zák. č. 504/2003 Z.z. So zreteľom na platný územný plán obce

C. D. pozemky žalobcu sa nachádzajú vo výrobnom území a v zastavanom území obce a sú určené
na nepoľnohospodárske účely preto nemôžu byť žalovanými užívané na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku podľa § 10 ods. 1 zák.č. 504/2003 Z.z. Zastavané územie obce je definované v
širších súvislostiach v § 139a ods.8 stavebného zákona a nie podľa katastrálneho zákona a určuje sa
ako funkčné využívanie územia vrátane využitia pozemkov. Platný územný plán obce Veľké Kršteňany

poľnohospodársku výrobu na danom území neumožňoval a neumožňuje ju ani v súčasnosti. Poukázal
na rozsudok KS v Trnave sp.zn. 24Co/327/2012 z 11.12.2013 a rozsudok KS ZA sp.zn. 11Co/217/2013 z
31.3.2014. Zároveň na pojednávaní predložil ďalšie listinné dôkazy: uznesenie Obecného zastupiteľstva
obce Veľké Uherce č. 2018/027 a 2018/030, kópiu žiadosti o stavebné povolenie z 21.11.1988,
kolaudačné rozhodnutie zo 6.5.1993, kópiu z pozemkovej mapy z 8.3.1989, kópiu z pozemkovej mapy

zo dňa 6.7.1990, odpoveď žalovaných z 1.1.2018 adresovanú G. A. A., fotokópiu sťažnosti zo 7.1.2019,
ktoré adresovalo PDP Veľké Uherce obci Veľké Kršteňany a sťažnosť z 21.1.2019, ktorú adresoval G.
A. A. obci C. D. a oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu 31.1.2019.

10. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní 05.02.2019 uviedol, že na pozemkoch žalobcu

stoja stavby vo vlastníctve žalovaných a je pravda, že tieto stavby sú žalovanými užívané. Nie je
pravdou rozsah užívania s ohľadom na výmeru, ktorú žalobca špecifikoval pričom ide o reálne užívanie
iba časti z tejto celkovej výmery. Žalobcom predložený ZP , ktorým sa ohodnotila výška odplaty
za užívanie predmetných pozemkov trpí závažným nedostatkom v podobe ohodnotenia užívania
predmetných pozemkov z hľadiska ich všeobecnej hodnoty a nie reálneho využitia. Základným atribútom

bezdôvodného obohatenia je obohatenie sa strany, ktorá niečo získala a nie je to strata, ktorú tzv.
ochudobnená strana utrpela. Je preto potrebné nazerať na bezdôvodné obohatenie tak, ako to z názvu
tohto inštitútu vyplýva, t.j. bezdôvodné obohatenie a nie ako sa to snaží navodiť žalobca v rovine akéhosi
nezákonného ochudobnenia. Predmetné stavby nadobudli žalovaní od družstva, v týchto stavbách od
ich nadobudnutia až do dnešného dňa sa vykonáva výlučne poľnohospodárska výroba a činnosti s ňou

spojené, preto v prípade určenia výšky odplaty za užívanie pozemkov žalobcu nie je možné opomenúť
reálny účel využívania. Celá rozhodovacia prax o bezdôvodnom obohatení výslovne akcentuje dôraz na
zisťovaní , ako sa niekto obohatil , pričom toto ustupuje tomu, ako sa druhá strana záväzkového vzťahu z
bezdôvodného obohatenia tzv. ochudobnila. Nárok žalobcu tak ako je ním špecifikovaný a odôvodnený
preto nie je založený na právnom základe a vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia.

V prípade, že bude potrebné zo strany súdu priznať žalobcovi odplatu resp. nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia žiadajú, aby tak súd učinil až na základe znaleckého dokazovania , ktoré vykoná súdom
ustanovený znalec, ktorý bude vychádzať z reálneho užívania , teda z toho, ako sa žalovaní skutočne na
úkor žalobcu obohatili. Je potrebné postupovať pri určení hodnoty za užívanie predmetných pozemkovanalogicky podľa ustanovení zák.č. 504/2003 Z.z., pretože nájom v tomto prípade je právne najbližší
inštitút k bezdôvodnému obohateniu za užívanie, ktorý vyplýva aj zo znaleckej činnosti. Poukázal pritom
na rozsudok KS TN sp.zn. 8Cob/131/2017. V tejto veci KS TN posudzoval akým spôsobom sa majú

spravovať vzťahy v prípade užívania pozemku na poľnohospodárske účely spadajúce pod réžiu zák.č.
504/2003 Z.z. pričom vyhodnotil, že je potrebné zobrať do úvahy reálne využitie predmetných pozemkov
a následne je možné stanoviť odplatu za ich užívanie. Odkazované znalecké zadanie pre znalca v
predmetnej veci bolo určené zo strany OS NR vo veci sp. zn. 32Cb/89/2012 zo dňa 02.12.2013, ktorým
súd uložil znalcovi určiť hodnotu pozemkov sporných v tom konaní ako poľnohospodárskej pôdy a

zároveň následne hodnotu ich obvyklého nájmu /užívania/ ako poľnohospodárskej pôdy a nie z hľadiska
všeobecnej hodnoty nehnuteľností čo je výslovne v zadaní pre znalca zo strany súdu uvedené. Tento
postup bol aprobovaný tak KS NR ako aj KS TN v súvisiacich konaniach. Zároveň navrhol aby súd
ustanovil znalca , ktorý ohodnotí a stanoví hodnotu pozemkov nie z pohľadu ich všeobecnej hodnoty ako
to nesprávne učinil znalec určený žalobcom ale naopak z titulu ich reálneho užívania t.j. ako pozemkov
slúžiacich na poľnohospodárske účely.

11. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní 05.02.2019 uviedol, že stavby s manželkou kúpil za účelom
poľnohospodárskej výroby. Z dôvodu chýbania peňazí si na ich kúpu musel zobrať hypotekárny úver.
Musel sa zaručiť svojim domom. Nehnuteľnosti kupoval ako fyzická osoba nie na spoločnosť kvôli tomu,
že nemal peniaze vo firme a úver mohol dostať iba ako fyzická osoba. Plán bol tieto budovy predať

spoločnosti Agro Pažiť s.r.o., toto začal vykonávať odpredajom časti budov ako náhle firma nadobudla
finančné prostriedky. Nehnuteľnosti nadobudli v marci 2015 ale v skutočnosti stále nehnuteľnosti
užívala Agro Pažiť s.r.o. Tento proces odpredaja všetkých budov na túto spoločnosť bol zastavený
zabezpečovacím opatrením súdu. Časť nehnuteľností predali spoločnosti v decembri 2016, presný
dátum by si musel pozrieť, kúpna zmluva je v spise. Kúpna cena za predaj nehnuteľností bola vyplatená

v plnej výške v stanovenej lehote asi 15 dní po podpise kúpnej zmluvy, bankový prevod má k dispozícii.
Po kúpe nehnuteľnosti hneď urobili nájomnú zmluvu, ktorou kúpené nehnuteľnosti prenajali J. B., ktorá v
skutočnosti nehnuteľnosti užíva doteraz. Nájomnú zmluvu môže doložiť. Čo sa týka nájomných vzťahov,
pri podpise kúpnej zmluvy s PDP Veľké Uherce sa dohodli , že PDP zruší všetky nájomné zmluvy
pod stavbami a on bude môcť uzavrieť nové. Každému vlastníkovi parciel zaslal list o tom, že sa tam

mení vlastník stavieb, čo tam chce robiť a s návrhom na podpísanie novej nájomnej zmluvy alebo
odkúpenia. Jedine s 2 vlastníkmi parciel rokoval osobne a to s p. H. a žalobcom. O odoslaní písomností
ostatným má aj podacie lístky. PDP do dnešného dňa nájomné zmluvy neukončilo a niektorí vlastníci
pôdy sa aj ozvali, že by mali záujem a má s nimi aj podpísané nájomné zmluvy ale nie so všetkými.
Spoločnosť J. B. užíva časť pozemkov a to všetky pod stavbami a tiež nevyhnutné prístupové cesty

k týmto stavbám. Všetky stavby sa využívajú na poľnohospodársku výrobu. Areál, kde sú budovy, je
oplotený, je tam aj brána na prístupovej ceste. Brána bola uzamknutá keď ju kúpil, po kúpe pokračoval
v uzamykaní brány. Keď sa žalobca ozval, že nemá prístup tak mu viackrát kľúče ponúkol, toto odmietol.
Konečný stav bol taký, že bránu zamkýnal iba na noc. V skutočnosti tam brána a časť oplotenia v
súčasnosti nie je. Keď nehnuteľnosti kupoval, vedel, že sú tam nevysporiadané pozemky ale spoliehal sa

na prísľub PDP, že ukončia nájom a môže uzavrieť nové zmluvy. Pri kúpe stavieb začal aj so skupovaním
pozemkov, ale v súčasnosti je vlastníkom len jednej časti a jednej parcely. Pokiaľ ide o užívanie ďalších
častí pozemkov žalobcu, než pod stavbami a tých častí, ktoré zabezpečujú prístup, materiál potrebný
pre ich činnosť bol uložený na spevnených plochách, ktoré zostali po čiastočnom odstránení budov,
teda neužíva ďalšie časti pozemkov len tie spevnené plochy. Pokiaľ ide o zabezpečenie stavieb, boli

tam psy ale po upozornení žalobcu boli uviazaní na reťazi a fotky, ktoré sú tam keď sa prechádzal po
areáli boli spravené , keď tam s nimi bol pri venčení. V súčasnosti tam viac ako 2 roky psy nie sú.
Nehnuteľnosti kupoval od PDP v čase, keď oni už časť týchto budov začali búrať. Z 3 budov, ktoré
kúpil zostali už len základové dosky. Konkrétne bol odstránený silážny žľab, ošipáreň a matečník 2x.
Dĺžka nájmu J. Pažiť, M. bola na 20 rokov a odplata bola uvedená bezodplatne s odôvodnením, že J. B.

sa zaväzuje tieto budovy zrekonštruovať a udržiavať v prevádzkyschopnom stave s tým, že zabezpečí
všetkypotrebnépovoleniaadokumenty.Vtomistomareálisúdveďalšiefarmy,naobidvochsavykonáva
poľnohospodárska činnosť. AGRO Pažiť tam vykonáva živočíšnu výrobu, teda chov hovädzieho dobytka
a s tým spojené nutné skladovacie priestory na krmivo a ďalšie dve spoločnosti tam vykonávajú to isté
a to SHR - N. E. a názov druhej SHR - PDP tam predtým vykonávala živočíšnu výrobu (nevie

do ktorého roku) a v čase zakúpenia už boli stavby prenajímané a vykonávala sa tam živočíšna výroba.
Pokiaľ ide o daň z nehnuteľností za celkovú výmeru, túto zaplatil z dôvodu chcenia si vypracovania
dobrého obchodného mena a dobrých vzťahov so žalobcom, chcel ustúpiť aspoň v tomto bode, abynemal zbytočné náklady a nebol si vedomý toho, že na predmetných parceliach nemusí platiť za celú
parcelu ale dá sa vypočítať aj skutočne užívaná plocha.

12. Žalobca sa k predmetu konania opätovne vyjadril dňa 26.02.2019, pričom uviedol, že mu vznikol
právny nárok na odplatu za neoprávnené užívanie pozemkov, na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške obvyklého nájomného s prihliadnutím na hodnotu užívanej veci ktorého výška bola určená v
predloženom znaleckom posudku. V konaní bol predložený súkromný znalecký posudok č. 240/2016,
pričom podľa § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, ak je spolu

so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitostí a
obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,
postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
Predložený znalecký posudok č. 240/2016 zo dňa 21.10.2016 preukazuje nesporným spôsobom všetky
podstatné a rozhodujúce skutočností pre zistenie výšky všeobecnej hodnoty nájmu 0,805 EUR/m2/
rok za užívanie jeho pozemkov , čo je jediným podkladom pre určenie výšky odplaty. Žalovaní vo

vyjadrení zo dňa 21.12.2016 namietali len to, že ide o ornú pôdu a nie zastavané plochy a na základe
toho údajne neoprávnene požaduje nájom za "zastavané plochy" a pozemky je potrebné pokladať
za "poľnohospodársku pôdu". Dôvody prečo je nutné jeho pozemky považovať za "zastavané plochy
a nádvorie" a nie za ornú pôdu sú podrobne vysvetlené v znaleckom posudku a vyplýva to aj z listu
Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor zo dňa 03.11.2016 (ktorý je založený v spise). V

liste je uvedené - podľa predložených dokladov je zrejme, že predmetné pozemky sú podľa identifikácie
parciel v registri CKN evidované ako zastavané plochy a netvoria poľnohospodársky fond a preto nie je
na ne možné vydať ani potvrdenie o BPEJ. V zákone č. 504/2003 Z.z. sa používajú aj iné pojmy a to
pojem "poľnohospodársky pozemok" a od 01.05.2018 aj pojem "pozemok na poľnohospodárske účely",
ktorý nahradil pojem "pozemok" pre účely zákona č. 504/2003 Z.z., pričom každý pojem má iný význam.

Ktoré objektívne skutočností rozhodli o tom, že v danom konkrétnom prípade pri jeho pozemkoch ide
o "zastavanú plochu" a, že nejde o "poľnohospodársku pôdu" je riadne vysvetlené a zdôvodnené v
samotnom znaleckom posudku. Základným kritériom pre to, ktorý znalec je oprávnený hodnotiť dané
pozemky je skutočnosť, či sa pozemok nachádza v zastavanom území obce alebo nie. Podľa prílohy
č. 2 k Vyhláške č. 228/2018 Z.z. jednoznačne platí, že všetky druhy pozemkov nachádzajúce sa v

zastavanom území obce je oprávnený ohodnotiť len znalec z odvetvia Odhad hodnoty nehnuteľností,
akým je aj znalec G. A. I. J. v žiadnom prípade to nemôže byť znalec z odvetvia Odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy, ako to nepriamo požadujú žalovaní . Do účinností Vyhlášky č. 228/2018 Z.z.
obsahové vymedzenie pre znaleckú činnosť vyplývalo z Inštrukcie 12/2005 Ministerstva spravodlivostí
SR z 19.07.2005 o organizácii a riadení znaleckej činností. Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy

- Obsahom odvetvia je stanovenie všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného
územia obcí, ktorá nie je stavebným pozemkom, stanovenie všeobecnej hodnoty vecných bremien
viaznucich na tejto poľnohospodárskej pôde a stanovenie všeobecnej hodnoty nájomného za užívanie
poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí. Odhad hodnoty nehnuteľností - Odvetvie je
zamerané na stanovenie východiskovej, technickej, výnosovej a všeobecnej hodnoty nehnuteľností,

stanovenie všeobecnej hodnoty práv a závad viaznucich na nehnuteľnostiach, stanovenie všeobecnej
hodnoty nájomného, stanovenie výšky škody, posúdenie zhodnotenia alebo znehodnotenia. Obsahom
odvetvia je stanovenie všeobecnej hodnoty všetkých druhov stavieb, všetkých druhov pozemkov v
zastavaných územiach obcí, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov mimo zastavaných území
obcí. Predložený znalecký posudok obsahuje aj znaleckú doložku a to na strane číslo 59 znaleckého

posudku.

13.Dňa26.02.2019bolosúdudoručenévyjadreniežalovanýchvktoromuviedli,žepovahapredmetných
nehnuteľností, od ktorých užívania sa odvodzuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako
pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely, pričom pod tento pojem sa subsumuje aj pozemok

zastavaný stavbou slúžiacou poľnohospodárskym účelom do 24.06.1991, nemôže byť opomenutá tak,
ako to počas konania robí explicitným spôsobom žalobca, pretože v tomto konkrétnom prípade je nutné
postupovať striktne podľa kogentnej úpravy zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako aj "Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov"), pretože nemožno

pri určení hodnoty pozemkov opomenúť ich reálny účel a využiteľnosť, ako sa to žalobca snaží
nesprávne navodiť, pretože ak by tomu tak bolo, Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov by
sa stal de facto obsolentným. Ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú, aj keď je nájomcom
právnická osoba založená alebo zriadená štátom, obcou alebo vyšším územným celkom, ktorá nie jepodnikateľom a vykonáva poľnohospodársku činnosť na plnenie svojich úloh, pričom v ustanovení §
1 Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov je stanovené, že v prípade, ak ide o nehnuteľnosť
spĺňajúcu podmienky podľa odseku 2 ustanovení § 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

aplikujú sa na túto nehnuteľnosť ustanovenia zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov ako lex
specialis majúcej prednosť pred lex generalis v podobe právnej úpravy zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako aj "Občiansky zákonník"). Nie je možné ani súhlasiť
so záverom znaleckého dokazovania v podobe vyčíslenia odplaty za užívanie nehnuteľností, ktorých
sa konanie týka a to v hodnote 0,805,- EUR za jeden meter štvorcový, pretože záver nezodpovedá

objektívne zistenému skutočnému a právnemu stavu. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok
na náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktoré by malo vzniknúť tým, že užívali nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu. Vyčíslenie nároku podporuje nesprávne trhovou - všeobecnou hodnotu predmetných
nehnuteľností a opomína tak povahu dotknutých nehnuteľností, ktorá sa spravuje režimom ustanovení
zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Žalovaní uviedli, že v obdobnom konaní vedenom
na Okresnom súde v Nitre, pod sp.zn.:32Cb/89/2012 v rámci skutkovo obdobného konania došlo k

ustanoveniu znalca za účelom odhadu hodnoty poľnohospodárskej pôdy, pričom úlohou tohto znalca
bolo: určiť hodnotu pozemkov označených v bode I.1. zmluvy na č. 1 11-12 súdneho spisu, ako
poľnohospodárskej pôdy a nie z hľadiska všeobecnej hodnoty (nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX
k.ú I. I.). Správnosť takto koncipovaného zadania v skutkovo obdobných prípadoch /uplatňovanie
si nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov na poľnohosp. účely/ pre

znalca bolo konštatované aj KS TN v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cob/131/2017. Práve účel a
spôsob využitia predmetného pozemku je vzhľadom na vecne správne rozhodnutie v predmetnej veci
podstatný, čo potvrdzuje, okrem uvedeného aj príslušná judikatúra a odborná literatúra, pričom cituje
Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.11.2007 sp. z. 28Cdo/3767/2007: "Ak je (ako
v posudzovanej veci) výška odplaty závislá aj od účelu a spôsobu užívania, príp. i od právnej formy,

ktorousaobdobnýspôsobužívaniazabežnýchokolnostírealizuje,musísúdskúmaťkonkrétneokolností
prípaduaprihliadaťnaúčel,naktorývecspravidlaslúži,anato,akoten,ktosatýmtospôsobomobohatil,
vec skutočne užíval a akú odplatu by bol za takéto užívanie veci nútený za normálnych okolností platiť."
PoukázaliajnarozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricivovecivedenejpodsp.zn.14Co/340/2012a
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4Cdo/236/2011.Znalecký

posudok je na účely posúdenia dôvodnosti žalovaného nároku absolútne nepoužiteľný z dôvodu, že
predmetom ohodnotenia v zmysle znaleckého posudku bola hodnota všeobecného nájmu predmetných
nehnuteľností. Znalec tu neprihliadal na povahu predmetných pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy,
teda slúžiacich (pre obohacovaných) výlučne len na poľnohospodárske účely. Z priebehu konania
je zrejmé, že pozemky nevyužívajú na nič iné ako je poľnohospodárska činnosť a pokiaľ sa má

posudzovať hodnota ich obohatenia /teda nie hodnota akejsi straty žalobcu, v tomto je tá primárna
nesprávnosť výkladu žalobcu , ktorého nezaujíma ich obohatenie ale jeho fiktívna strata , pričom však
takto inštitút bezdôvodného obohatenia nefunguje/. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o nájme
poľnohospodárskych pozemkov ("Na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo
písm. c) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného

alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej
pôdy určenej podľa osobitného predpisu.11a") sa výška nájomného pozemkov určuje percentuálne z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy a nie ich všeobecnej hodnoty, teda ustanovenie § 10 ods. 1 Zákona
o nájme poľnohospodárskych pozemkov akcentuje hodnotu pozemkov s prihliadnutím na ich výlučné
využívanie na poľnohospodársku činnosť. S poukazom na to je nutné, aby súd pri formulovaní otázok

znalcovi vychádzal z toho, aby znalec určil hodnotu pozemkov výlučne určených a využívaných na
poľnohospodársku činnosť. Žalobca zrejme nesprávne vychádza zo skutkového stavu, že pre účely
stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka za
užívanie nehnuteľností je potrebné považovať to, čo stratil tým, že napríklad nemohol tieto dať do
nájmu inému subjektu, pretože nie výška (fiktívnej) straty, ale výška prospechu "beztitulného" užívateľa

je právne relevantnou skutočnosťou pre určenie hodnoty bezdôvodného obohatenia. Ak niekto užíva
cudziu nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva jeho bezdôvodné obohatenie v tom, že
vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý získal plnením bez
právneho dôvodu účastník, ktorý má povinnosť majetkový prospech vydať. Strata druhého účastníka nie
je pre záver o výške náhrady právne významná. Rozsah práva na vydanie bezdôvodného obohatenia

nie je daný tým, aká majetková ujma vznikla inému, ale aký majetkový prospech získal obohatený v
čase jeho získania. Žalovaní tiež namietli pasívnu vecnú legitimáciu, pretože dňa 05.03.2015 došlo
k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu medzi prenajímateľom: A. E. a G. D. E.,
a nájomcom: AGRO Pažiť s.r.o., ktorej predmetom bolo užívanie stavieb so súpisným číslom 189 naparceláchreg."C"XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/X,XXX/XX,XXX/XX,XXX/XXvkatastrálnom
území C. D., pričom prenajaté stavby sú využívané za účelom poľnohospodárskej výroby. Ako dôkaz
predložili Nájomnú zmluvu na poľnohospodársku pôdu uzatvorenú medzi prenajímateľom: A. E. a G. D.

E., B. XXX, XXX XX B. a nájomcom: AGRO Pažiť s.r.o. Z dôvodu platnej a účinnej nájomnej zmluvy
nemohlo dôjsť ku konaniu, z ktorého žalobca odvodzuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
voči nim ako žalovaným, keďže v období, počas ktorého mali užívať nehnuteľnosti, za ktoré žalobca
žiada odplatu titulom bezdôvodného obohatenia, neboli nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide, keďže de iure nemali možnosť užívať v spornom období žalobcove nehnuteľnosti. Z

hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Konanie žalobcu spočívajúce v tom, že napriek tomu, že vie
za akým účelom sú nehnuteľnosti dlhé obdobie využívané , tak pri následnom ohodnotení pozemkov
nebral ohľad na ich reálne využitie a ich subsumovanie pod režim zákona o nájme poľnohospodársky
pozemkov a uplatňovanie si hodnoty nájmu podľa tejto sumy považujú za zjavne účelové /účelovo
nerešpektujúce podstatu inštitútu bezdôvodného obohatenia/a nekorešpondujúce so skutočným účelom

zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Takémuto konaniu nemožno priznať ochranu , keď je
obhajované pretváraním základných právnych inštitútov.

14. Dňa 11.03.2019 žalobca doručil súdu vyjadrenie z 08.03.2019 a označenie dôkazov a) záznamu
z výkonu štátneho stavebného dohľadu vykonaného dňa 31.01.2019 zo dňa 19.02.2019, ktorý v

jeho závere konštatuje, že vykonávanie akejkoľvek poľnohospodárskej výroby živočíšnej aj rastlinnej
je v danom území vylúčené, b) hromadnej žiadosti žalovaných o zmenu územného plánu obce zo
dňa 04.02.2019, c) odpovede obce Veľké Kršteňany zo dňa 25.2.2019, d) rozhodnutia Okresného
úradu Partizánske, katastrálneho odboru o vklade, číslo vkladu V 413/15 zo dňa 25.03.2015 a e)
Rozsudku NS SR 2 M Cdo 16/2010. Na spor proti žalovaným sa nemôže vzťahovať druhá časť

zákona č. 504/2003 Z.z. § 7 až § 14, pretože žalovaní v danej veci nevystupujú ako "podnik" podľa
§ 7 ods. 1 ani ako osoba podľa § 7 ods.2 zák. č. 504/2003 Z.z., preto akékoľvek odvolávanie sa
na § 10 ods. 1 zákona ktorý platí pre druhú časť zákona je irelevantné.Za danej situácie by sa
na žalovaných ako fyzické osoby nepodnikateľov mohla vzťahovať len prvá časť zákona § 1 až §
6, ak by boli na to splnené predpoklady podľa § 1 ods. 2 zákona, ktoré v tomto prípade tiež nie

sú splnené. Pozemky , ktorých neoprávnené užívanie je predmetom žaloby, nie sú ani v jednom
prípade "pozemkom na poľnohospodárske účely" preto na predmet sporu nemožno aplikovať zákon
č. 504/2003 Z.z. Ani jeden pozemok žalobcu počas celého obdobia od 25.03.2015 do 31.12.2016
nemohol legálne slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činností t.j. poľnohospodárskej výroby, podľa
platného územného plánu obce C. D., ktorý platí od 21.12.2007. Ak v danom prípade "neprenajatý"

pozemok slúžil žalovaným na vykonávanie poľnohospodárskej činností, poľnohospodárskej výroby v
rozpore s platným územným plánom obce Veľké Kršteňany išlo o protiprávny stav, ktorý nemôže požívať
zákonnú ochranu akéhokoľvek zákona vrátane zákona č. 504/2003 Z.z. Zákonom vyžadovaný stav
podľa § 7 ods. 1 zákona na jeho použitie vo veci určenia práv a povinností prenajímateľa a nájomcu tu
objektívne počas celého obdobia od 25.03.2015 do 31.12.2016 nikdy nenastal. Nájomný vzťah medzi

žalobcom a žalovanými nevznikol a neexistuje a na tento bez zmluvný vzťah a predmet sporu sa nedá
aplikovať zákon č. 504/2003 Z.z. Tento sa nedá aplikovať ani za predpokladu, že by žalovaní neboli
považovaní za fyzické osoby nepodnikateľov a boli by považovaní za podnik. Ide o zásadnú, principiálnu
otázku v posudzovaní predmetu tohto sporu vrátane uplatneného nároku . Podľa Územného plánu
obce Veľké Kršteňany pozemky a stavby nemôžu slúžiť na poľnohospodárske účely ani na vykonávanie

poľnohospodárskej činností. Vzhľadom na platný Územný plán obce Veľké Kršteňany pozemky žalobcu
nachádzajúce sa vo výrobnom území v zastavanom území obce sú určené na nepoľnohospodárske
účely a preto nemohli byť žalovanými ani nikým iným legálne užívané "na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku" podľa § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. V zastavanom území obce (ZÚO)
kde pojem ZÚO je definovaný v širších súvislostiach v § 139a ods. 8 Stavebného zákona (nie podľa

katastrálneho zákona) určuje funkčné využívanie územia, vrátane využitia pozemkov na čo pozemky
"slúžia a majú slúžiť" výlučne len Územný plán obce. Platný Územný plán obce poľnohospodársku
výrobu na danom výrobnom území v danom čase užívania pozemkov žalobcu od 25.03.2015 do
31.12.2016 neumožňoval a neumožňuje ju ani v súčasnosti, o čom svedčia viaceré predložené dôkazy.Schválením Územného plánu obce dňa 21.12.2007, v ktorom bolo dané územie určené na iné účely
ako na poľnohospodársku výrobu, prestal existovať aj bývalý "areál poľnohospodárskeho podniku" PDP
Veľké Uherce. Podrobnejšie k tomu ako k tejto zmene došlo vyplýva zo sťažnosti PDP Veľké Uherce

zo dňa 07.01.2019, ktorá je založená v spise ako dôkaz, a kde vtedajší vlastník stavieb PDP Veľké
Uherce s touto zmenou súhlasilo. Pozemky sa tak nenachádzajú ani "v areáli poľnohospodárskeho
podniku", keďže tento zanikol schválením Územného plánu obce C. D. J. VZN č. 2/2007 dňa 21.12.2007,
ktoré nadobudlo účinnosť dňa 05.01.2008 a nejde tu ani v jednom prípade o pozemok ktorý "slúži"
na poľnohospodárske účely. Jeho pozemky podľa platného ÚP obce nemôžu slúžiť na vykonávanie

poľnohospodárskej činnosti. Žalovaní ním boli viackrát upozornení na ich protiprávne konanie napriek
tomu títo konali svojvoľne, keď pozemky žalobcu doslova okupovali, využívali na účel na ktorý neboli
určené, keď na nich vykonávali poľnohospodársku výrobu. Žalobca ďalej uviedol, že na základe doteraz
zabezpečených listinných dôkazov v konaní je nesporné, že žalovaní užívali bezodplatne pozemky
žalobcu počas celého obdobia od 25.03.2015 do 31.12.2016 na podnikateľské účely bez právneho
dôvodu. Pozemky žalobcu sú situované v zastavanom území obce v uzavretom areáli, ktorého hranice

sú jasne vymedzené oplotením, sú jednoznačne lokalizované v rámci plochy CKN p.č. XXX/X, XXX/X J.
XXX/XX, sú identifikované písomnou aj grafickou identifikáciou, majú uvedenú výmeru a druh pozemku
a podľa CKN spôsob využívania pozemku je ako "pozemok, na ktorom je dvor". Užívanie pozemkov
žalobcu zo strany žalovaných bolo preukázané troma rôznymi spôsobmi a to A) Žalovaní sa sami
priamo označili za užívateľa pozemkov, ako daňovník dane z pozemkov pre obdobie od 01.01.2016 do

31.12.2016. Podľa priznania k dani z nehnuteľností zo dňa 27.01.2016 užívali žalovaní celkovú výmeru
pozemkov v hospodárskom dvore 26 385 m2 a po odpočte plôch zastavaných stavbami 5 977 m2 užívali
celkovú výmeru priľahlých pozemkov 20 408 m2. Z celkovej výmery 26 385 m2 pozemky žalobcu EKN
p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a v rámci uvedenej CKN p.č XXX/XX aj pozemky žalobcu EKN p.č. XXX/
X, XXX/X J. XXX/X, ktoré podľa priznania k dani z nehnuteľností užívali žalovaní predstavujú celkovú

užívanúvýmeru3557,25m2.Priznaniekdaniznehnuteľnostíarozhodnutieovyrubenídanezarok2016
zo dňa 05.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.04.2016 ako listinne dôkazy jednoznačne a
nesporne preukazujú, že žalovaní užívali pozemky žalobcu v celom rozsahu počas celého roka 2016.
B) Žalovaní sa sami nepriamo označili za užívateľa pozemkov žalobcu tým, že aktívne bránili žalobcovi
v prístupe k jeho pozemkom počas celého obdobia od 25.03.2015 do 31.12.2016. Pozemky žalobcu

neboli voľne prístupné a žalobca ich nemohol mať vo svojej faktickej moci, a nemohol s nimi voľne
nakladať. Areál žalovaní uzamykali a nechali strážiť psami tak, že pozemky v ňom neboli voľne prístupné
pre žalobcu. C) Žalovaní sa sami nepriamo označili za užívateľa pozemkov tým, že aktívne bránili
žalobcovi v užívaní pozemkov svojou vlastnou činnosťou v podobe vykonávania poľnohospodárskej
činností počas celého obdobia od 25.03.2015 do 31.12.2016. Žalovaní bránili užívaniu pozemkov

žalobcovi svojou samotnou činnosťou ktorú vykonávali vo dvore a to vykonávaním poľnohospodárskej
výroby v podobe chovu hospodárskych zvierat, ošípaných a hovädzieho dobytku tak ako to vyplýva z
viacerých listinných dôkazov. To, že žalovaní vykonávali poľnohospodársku výrobu, sami priznali v ich
stanovisku k žalobe zo dňa 21.12.2016, pričom pri prevádzkovaní poľnohospodárskej výroby, osobitne
živočíšnejvýrobynebolomožnézdôvodovpotrebydodržaniapríslušnýchprávnychpredpisovoochrane

zdravia osôb a zvierat v celom vymedzenom priestore uzavretého areálu s chovom hospodárskych
zvierat vykonávať akékoľvek iné činností a užívať tak nezastavané častí pozemkov žalobcu v prípade,
že by boli tieto plochy voľné a nezapratané vecami žalovaných, na to na čo sú určené podľa platného
územného plánu obce. Žalovaní svojou poľnohospodárskou výrobou znemožnili tak akékoľvek prípadne
využitie aj nezastavaných častí pozemkov popri poľnohospodárskej výrobe na iné účely. Stavby na chov

hospodárskych zvierat pri ich prevádzkovaní majú predpísané hygienické ochranné pásma, kde iná
činnosť nie je prípustná, aby nebolo ohrozené zdravie a život týchto osôb. Určené ochranné pásma
poľnohospodárskych areálov na okolí sú od 200 m do 1000 m od stavieb na chov hospodárskych
zvierat a na základe porovnania do ochranného pásma aj v minimálnom rozsahu200 m automatický
spadali celé pozemky žalobcu. Žalobca sa snažil riešiť stav užívania jeho pozemkov bez právneho

dôvodu hneď na začiatku, ako tento stav vznikol a to nájomnou zmluvou, keďže žalovaní boli pasívni
a nepodnikli žiadne kroky na vysporiadanie vzťahu. Neponúkli žiadne konštruktívne riešenie počas
celej doterajšej doby. Pri rokovaní žalobcu zastúpeného jeho otcom so žalovanými v roku 2015 až
2016 sa žalovaní sami označovali za užívateľa pozemkov počas celej doby viacerých uskutočnených
osobných rokovaní o nájomnej zmluve, čo vyplýva aj z návrhu nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2015 a

30.09.2016, kde sú žalovaní uvedení ako fyzické osoby nepodnikatelia a "nájomca", ku ktorej uzavretiu
nedošlo. Aj sami žalovaní tento posledný návrh nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2016 uvádzajú v ich
stanovisku zo dňa 21.12.2016, pričom nespochybňujú to, že sú tu označení ako "nájomca" ale to, že
jej uzavretie bolo navrhnuté žalobcom len na 3 mesiace. Informácie o Územnom pláne obce VeľkéKršteňany boli a sú verejne dostupné na stránke obce Veľké Kršteňany a mali byť známe aj žalovaným v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy 05.03.2015. Z týchto informácii im muselo byť zrejme, že aj keď kúpia 8
rokov vyradené z prevádzky poľnohospodárske stavby, nebudú ich môcť v zmysle platného územného

plánu obce využiť na poľnohospodársku výrobu. Údaje v katastri nehnuteľností sú verejnými údajmi a
tieto tak boli známe aj žalovaným, a teda mali vedomosť, že každý pozemok, ktorý užívajú bez právneho
dôvodu, je záväzného druhu pozemku zastavaná plocha a nádvorie a je ich vecou, že bez súhlasu
vlastníka užívali takéto pozemky na poľnohospodársky účel, a toto ich rozhodnutie nemôže ísť na ujmu
žalobcuakovlastníka.Zuvedenéhovyplýva,žebezdôvodnéobohateniežalovanýchtvorícenanájmuza

pozemok, ako za zastavaná plocha a nádvorie, ako to vyplýva z identifikácie parciel písomnej a grafickej
v Znaleckom posudku. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia podľa § 458 ods.1 Občianskeho
zákonníka, majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle tvoria aj prostriedky, ktoré síce žalovaní nevynaložili,
ale ktoré by museli vynaložiť za užívanie pozemku druhu zastavaná plocha a nádvorie v prípade,
že by im právo na jeho užívanie vyplývalo z právne relevantného titulu, ktorým v danom prípade by
bola nájomná zmluva na užívanie pozemku zastavaná plocha, keďže takýto záväzný druh má každá

parcela žalobcu podľa katastra nehnuteľnosti, a teda aj cena nájmu by bola ako za užívanie zastavanej
plochy a nie ako za užívanie ornej pôdy ako sa dožadujú žalovaní. Žalobca poukázal na Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 16/2010, v ktorom podobnú argumentáciu
ako žalovaní použila žalovaná v danej veci, že predmetné pozemky žalobkyne sú ornou pôdou, že ich
treba považovať za poľnohospodárske pozemky, lebo slúžia na poľnohospodárske účely pričom túto

argumentáciu považoval ako okresný súd, tak aj krajský súd a napokon aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky za neopodstatnenú. K návrhu na znalecké dokazovanie žalobca uviedol, že pozemky sú
záväzného druhu pozemku Zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajú sa v zastavanom území obce
(ZÚO),podľa§43hods.1Stavebnéhozákona(zákonač.50/1976Zb.)sústavebnýmipozemkami,podľa
platného územného plánu obce C. D. sa nemôžu využiť na poľnohospodársku výrobu a takéto pozemky

môžepodľaVyhláškyč.228/2018Z.z.ohodnotiťlenznaleczodvetviaodhadhodnotynehnuteľnostíanie
znalec z odvetvia odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, ako to požadujú žalovaní, bez ohľadu na to
či sa na pozemky žalobcu vzťahuje alebo nevzťahuje zák. č. 504/2003 Z.z. Ako bolo pritom preukázané
v predchádzajúcej častí vyjadrenia na pozemky žalobcu sa zákon č. 504/2003 Z.z. nevzťahuje. Znalec
z odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností môže pozemky ohodnotiť len stanoveným postupom podľa

prílohy č. 3 bodu E.1, E.2 a E.3.1.1 Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a v žiadnom prípade nemôže pozemky
ohodnotiť podľa BPEJ, aj keby bolo možné pre pozemky určiť BPEJ, ktoré podľa vyjadrenia Okresného
úradu Prievidza, odbor pozemkový a lesný zo dňa 03.11.2016 v tomto prípade aj tak nie je možné
určiť. Podobne môže znalec stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu za pozemok len podľa prílohy č. 3
bodu G Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., preto nové znalecké dokazovanie nemá žiadne opodstatnenie. V

tom či poľnohospodársku výrobu v danom území UP umožňuje alebo nie resp. pri neexistencii UP ju nič
nezakazuje , je zásadný rozdiel medzi prejednávanou vecou sp.zn. 4C/55/2016 a všetkými ostatnými
vecami , ktoré boli doteraz použité v konaní ako príklad zo súdnej praxe, ako zo strany žalovaných ,
tak aj z jeho strany na podporu svojich tvrdení. V tomto prípade sa poľnohospodárska výroba v danom
území vykonávala nelegálne a vo všetkých ostatných porovnávaných prípadoch sa vykonávala legálne

a preto tieto veci nemožno objektívne porovnávať. Pri akomkoľvek príklade zo súdnej praxe možno
porovnávať len porovnateľné veci s rovnakým skutkovým stavom . V tejto veci nemožno z uvedených
dôvodov aplikovať ani zák.č. 504/2003 Z.z. na rozdiel od iných použitých príkladov zo súdnej praxe ,
kde pri posudzovaní sporu bol aplikovaný zák.č. 504/2003 Z.z.

15. Dňa 26.04.2019 žalobca doručil súdu doplnenie vyjadrenia z 08.03.2019 a označenie dôkazov o a)
Výzvu Obce C. D. na ukončenie poľnohospodárskej výroby pre žalovaného vo veci sp.zn.4C/2/2018 zo
dňa 03.04.2019 (na pozemkoch Žalobcu). Výzva obce zo dňa 03.04.2019 potvrdzuje predchádzajúce
tvrdenie žalobcu, že žalovaní vykonávali poľnohospodársku výrobu na pozemkoch žalobcu nelegálne
a že tieto pozemky nemohli a nemôžu slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činností a nedajú

sa využiť na vykonávanie poľnohospodárskej výroby, taká istá výzva bola zaslaná aj žalovaným,
všetkým vlastníkom stavieb a registrovaným farmám, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu v
danom území, kde sa nachádzajú jeho pozemky b) Oznámenie výsledku prešetrenia sťažností zo
dňa 03.04.2019 obce C. D. ktoré bolo doručené PDP Veľké Uherce dňa 09.04.2019, c) Oznámenie
výsledku prešetrenia sťažností zo dňa 03.04.2019 obce C. D. ktoré bolo doručené G. A. A. dňa

08.04.2019 a d) Stanovisko zo dňa 08.04.2019 k výzve obce zo dňa 03.04.2019 ktorým okrem iných
signatárov stanoviska aj žalovaní v tomto konaní vyhlasujú, že ku dňu 01. augustu 2019 sa zaväzujú
ukončiť živočíšnu výrobu v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva vo C. D.. Zároveň doplnil
svoje predchádzajúce vyjadrenia uvádzajúc, že výška všeobecnej hodnoty nájmu 0,805 €/m2/rok podľaznaleckého posudku č. 240/2016 je taktiež nesporná, keďže predložený znalecký posudok nebol nijako
odbornespochybnený.Stanovenávšeobecnáhodnotanájmujepodnájomnýmobvyklýmvovýške2,154
€/m2/rok za porovnateľné pozemky využívané na nepoľnohospodárske účely v ZÚO druhu zastavaná

plocha a nádvorie v podobných okolitých obciach ako obec C. D. čo bolo preukázané aj predloženými
listinnými dôkazmi. Z opatrnosti si uplatnil nižšie nájomné obvyklé, je to jeho právo, je to len na jeho
škodu a v prospech žalovaných. Aj preto má legitímne očakávanie, že jeho uplatnený nárok bude
uspokojený v plnej výške.

16.Žalobca predložil ďalšie vyjadrenie a listinné dôkazy aj dňa 15.05.2020 a to: vyjadrenie obce Veľké
Kršteňany č.j. 53/2019/1 zo dňa 16. apríla 2019 k stanovisku žalovaných zo dňa 08. apríla 2019 zaslané
na adresu žalovaného v 1. rade; upozornenie Obce Veľké Kršteňany na písomný záväzok ukončenia
poľnohospodárskej výroby a na splnenie povinností do 01. augusta 2019 pre žalovaných a iné subjekty
č.j. 89/2019 zo dňa 03.07.2019; vyjadrenie Obce C. D. k stanovisku zo dňa 16. júla 2019 č.j. 93/2019
zo dňa 19. júla 2019, vyjadrenie spracovateľa Územného plánu obce C. D. G. F. D. zo dňa 09. októbra

2019, záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu (ŠSD) zo dňa 28. novembra 2019, upozornenie
Obce Veľké Kršteňany vo veci nesplnenie povinností a záväzku ukončenia poľnohospodárskej výroby
v bývalom hospodárskom dvore Veľké.

17. Žalobca dňa 09.02.2023 doručil súdu vyjadrenie v ktorom okrem iného uviedol, že zo zákona č.

504/2003 Z.z. je zrejmý, ako to vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu, ktorá je interpretačným
pravidlom, jeho účel, ktorým je verejný záujem pri využívaní pozemkov v poľnohospodárstve a
lesníctve, podpora intenzívnej poľnohospodárskej výroby v zmysle využívania poľnohospodárskej
pôdy. Pri presadzovaní verejného záujmu, ako uviedol Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z
22.6.2004 č. 31443/96 Broniowski proti Poľsku, je nevyhnutné vziať zreteľ na dosiahnutie spravodlivej

rovnováhy medzi protichodnými záujmami jednotlivca a spoločnosti, na rovnováhu medzi požiadavkami
verejného záujmu a základným právom na ochranu vlastníctva. Vzhľadom na uvedené, nie je možné
zákonodarcom zákonom č. 504/2003 Z.z. sledovaný verejný záujem vysvetľovať ako záujem, pri ktorom
by mal byť nadradený záujem akéhokoľvek podnikateľského subjektu, sekundárne participujúceho na
poľnohospodárskej výrobe, bez potreby využívania poľnohospodárskej pôdy, nad záujmom vlastníka

pozemku len preto, že je zastavaný stavbou vybudovanou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991,
aj keď v súčasnosti tomuto účelu, ako to bolo aj v konkrétnom prípade, neslúži. Samotná skutočnosť,
že pozemok bol zastavaný stavbou, na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, nebola sama
osebe relevantná bez ďalších rozhodujúcich skutočností, nakoľko v zmysle § 7 a § 9 zákona o nájme
poľnohospodárskych pozemkov (platných v danom čase ako platil § 1 ods. 1) mala byť súčasne splnená

podmienka, podľa ktorej pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti riadnym spôsobom.
V danom prípade pozemky žalobcu v zmysle platného územného plánu obce legálne nemohli a nemôžu
slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti riadnym spôsobom, pretože sa nachádzajú v území,
ktoré je určené podľa územného plánu obce na iné využitie ako na vykonávanie poľnohospodárskej
činností resp. poľnohospodárskej výroby. Ani jeden pozemok žalobcu kde si uplatňuje nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia nebol zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 ale
až po tomto dátume. V zmysle príslušnej judikatúry pozemok je zastavaný "stavbou" vtedy keď "stavba"
vznikne a to je v momente, keď je stavba stavebnotechnický dokončená, pričom praktický jediným
logickým dôkazom ktorým možno objektívne preukázať dokončenie stavby je kolaudačné rozhodnutie.
Iný prípad je "rozostavaná stavba" ktorá je definovaná v ustanovení § 46 ods. 3 zákona číslo 162/1995

Z.z. Predmetné ustanovenie § 1 ods. 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. ale neobsahuje pojem pozemok
zastavaný "rozostavanou stavbou" na poľnohospodárske účely do 24.júna 1991, ale pojem pozemok
zastavaný "stavbou" na poľnohospodárske účely do 24.júna 1991. V prípade žalobcu stavba na parcele
CKN p.č. XXX/X bola skolaudovaná dňa 11.10.1991 (t.j. po dátume 24.06.1991) a v zmysle vydaného
rozhodnutia o povolení odstránenia stavby bola do 14.05.2015 aj odstránená/zbúraná spolu so stavbami

na parcele CKN p.č. XXX/X, XXX/X J. XXX/XX. Spolu so stavbou na parcele CKN p.č. XXX/X bola
dokončená a skolaudovaná aj stavba na parcele CKN p.č. XXX/X v rámci stavebného objektu SO6
"obmurovanie senníka" kde tento stavebný objekt podľa projektovej dokumentácie tvoril príslušenstvo
stavby na parcele CKN p.č. XXX/X. Stavba na parcele CKN p.č. XXX/X obsahovala celkovo až 6
stavebných objektov a to SO1 Krytý silážny žľab, SO2 Panelová cesta, SO3 Spevnené plochy, SO4

Drôtený plot. SO5 Spevnená plocha a SO6 Obmurovanie senníka. Stavba na parcele CKN p.č. XXX/X
bola skolaudovaná ešte neskôr až dňa 06.05.1993 (t.j. po dátume 24.06.1991). Jedine pozemok CKN
p.č. XXX/X bol zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, kde si však žalobca
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia neuplatňoval, keďže v danom čase nebol spoluvlastníkomani nájomcom pozemku EKN p.č. XXX/X na ktorom sa nachádza pozemok CKN p.č. XXX/X so stavbou
na ňom.

18. Dňa 03.03.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu a čiastočné späťvzatie žaloby z
03.03.2023 ,ktorým vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 441,96 €. V podanej
žalobe (po jej rozšírení ) žiadal zaplatiť za celé rozhodné obdobie až do 31.12.2016 celkovú sumu
5 057,42 €, a aktuálne požaduje po čiastočnom späťvzatí zaplatiť za obdobie od 25.03.2015 do
07.12.2016 sumu 4 615,46 €, čo predstavuje zníženie požadovanej sumy na zaplatenie o sumu 441,96

€. Žalovaní od 25.03.2015 do 07.12.2016 užívali z pozemkov žalobcu EKN p.č. XXX/X, XXX/X J. XXX/
X výmeru vo výške jeho spoluvlastníckych podielov 1/8-ina, ?-ina a ?-ina t,j. výmeru 3146/8 (393,25
metrovštvorcových),3159/2(1579,5metrovštvorcových)a2772/2(1386metrovštvorcových),acelková
výmera uvedených pozemkov predstavuje 3358,75 metrov štvorcových. Nárok za užívanie ďalších
pozemkov žalobcu p.č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X v rozhodnom období kvôli zjednodušeniu veci si žalobca
neuplatňuje. Bezdôvodné obohatenie za obdobie od 25.03.2015 do 31.12.2015 (282 dní) predstavuje

sumu 3358,75x282/365x0,805 = 2088,96 €, bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2016 do
07.12.2016 (342 dní) predstavuje sumu 3358,75x342/366x0,805 = 2526,50 €, a teda bezdôvodné
obohatenie za celé rozhodné obdobie od 25.03.2015 do 07.12.2016 tak predstavuje celkovú sumu
2088,96€+2526,50€=4615,46€.Vzhľadomnanovýprístupžalobcustým,žebezdôvodnéobohatenie
vzniká vlastníkovi stavby kde je nepodstatné kedy stavbu začal užívať, tak žalobca skutočnosť, kedy

bola zaplatená celá kúpna cena nepovažuje už za podstatnú. Žalobca z dôvodu, že uplatňuje nárok
najmä z titulu vlastníctva stavieb skracuje rozhodné obdobie ktoré bolo pôvodné až do 31.12.2016 len do
07.12.2016, na obdobie kedy boli žalovaní nesporne vlastníkmi všetkých stavieb tak aby sa zjednodušilo
dokazovanie. To znamená, že v súčasností si nárok na vydania bezdôvodného obohatenia uplatňuje
len za rozhodné obdobie od 25.03.2015 do 07.12.2016, kedy boli žalovaní preukázateľné jedinými

vlastníkmi všetkých stavieb v uzatvorenom oplotenom areáli. Žalobca preto navrhol aby súd rozhodol že
žalovaní sú mu povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 4 615,46 €, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % p.a. (ročne) zo sumy 4 342,12 € od 04. novembra 2016 do zaplatenia, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % p.a. (ročne) zo sumy 273,34 EUR od 17. februára 2018 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od nadobudnutia právoplatností rozsudku.

19. Na pojednávaní dňa 23.03.2023 právny zástupca žalovaného predložil právoplatné rozsudky
a to rozsudok KS Nitra zo dňa 27.04.2022 č.k. 25Co/87/2021-535 a rozsudok KS Nitra zo dňa
13.06.2019 č.k. 26Cob/64/2018-450, pričom uviedol, že v rozsudku KS Nitra zo dňa 13.06.2019 č.k.
26Cob/64/2018-450 v bode 4 konštatuje, že na predmete nájmu má žalovaný ako nájomca vybudovaný

areál ústavu chovu oviec I. I. a budovy zapísané na OV č. XXXX kat. úz. I. I., po uplynutí dohodnutej
doby nedošlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o nájme nehnuteľností patriacich žalobcovi. Z tohto je zrejmé,
že sa skutkovo jedná o analogickú situáciu, kde si žalobca v predmetnom konaní uplatňoval nárok
na bezdôvodné obohatenie v dôsledku užívania jeho pozemkov žalovaným na poľnohospodársku
výrobu. Následne bod 40 kde krajský súd poukazuje na zák. č. 504/2003 a konštatuje, že pre účely

výšky nájomného sa v zmysle § 10 ods. 1 vychádza z hodnoty poľnohospodárskej pôdy, kde krajský
súd konštatuje, že zadanie znaleckej otázky súdom I. inštancie, ktorý uložil znalcovi určiť hodnotu
predmetných pozemkov ako poľnohospodárskej pôdy je správny postup jednak pre určenie ceny
pôdy ako aj následného určenia výšky ceny nájmu a v konečnom dôsledku aj výšky bezdôvodného
obohatenia. Len takýto postup a spôsob určenia výšky bezdôvodného obohatenia pokrýva a zohľadňuje

okolnosti, ktoré sú v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 5Cdo 8/2009 rozhodujúce pre stanovenie výšky
bezdôvodného obohatenia. KS NR rozsudkom zo dňa 27.04.2022 č.k. 25Co/87/2021-535, ktorý sa
týka tej istej veci len iného obdobia pričom iný senát rozhodol v zásade rovnako a v bode 13 tohto
rozhodnutia odvolací súd dodáva, že je logicky postup žalobcu, ktorý žiada určiť výšku bezdôvodného
obohatenia zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nakoľko táto hodnota je podstatne vyššia ako hodnota

poľnohospodárskych pozemkov v dôsledku čoho by nepochybne získal vyššiu sumu. V danej veci
je nesporné, že žalovaný užíval bez právneho dôvodu nehnuteľnosti, ktoré podľa zákona o nájme
poľnohospodárskych pozemkov sú poľnohospodárskymi pozemkami, z ktorého dôvodu bolo aj pri určení
výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného nevyhnutné postupovať analogicky v zmysle tohto zákona.
Ďalej uviedol, že trvajú na znaleckom dokazovaní. S čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie

sumy 441,96 € s príslušenstvom žalovaní súhlasia a aj so zastavením konania v tejto časti.

20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.03.2023 poukázal na listinu zo dňa 3.11.2016, z
obsahuktorejvyplýva,žeOUPD,pozemkovýalesnýodbornazákladežiadostiuviedol,ženapredmetnépozemky nie je možné stanoviť BPEJ na účel vypracovania ZP a teda v tomto prípade je absolútne
vylúčené, aby hodnota nájmu bola určená podľa zák.č. 504/2003.

21. Žalobca sa písomne vyjadril k tvrdeniam právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa
23.03.2023 podaním doručeným súdu 03.04.2023 tak, že žalovaní nie sú oprávnení na to , aby si
oni sami svojvoľné určovali na čo budú slúžiť alebo na čo slúžia pozemky žalobcu a ich protiprávne
konanie v tom, že nerešpektovali alebo nebudú rešpektovať územný plán obce nemôže požívať právnu
ochranu. To na čo slúžia pozemky v zastavanom území obce (ZÚO) v širšom význame tohto pojmu

ZÚO podľa § 139a ods. 8 stavebného zákona, určuje jedine územný plán obce, ktorý to určuje aj s
príslušnými záväznými regulatívmi a obmedzeniami pre užívanie pozemkov na určený účel, (užší pojem
je "hranica zastavaného územia obce" definovaný v § 2 písm. i) zák. č. 220/2004 Z.z.). Z toho, že
žalovanínapriekplatnémuúzemnémuplánuobceužívalispočiatkupotomakonazákladeKúpnejzmluvy
zo dňa 25. marca 2015 nadobudli stavby v bývalom hospodárskom dvore do vlastníctva určitú dobu
pozemky žalobcu na poľnohospodársku výrobu, nemožno vyvodiť záver, že tieto pozemky slúžia na účel

poľnohospodárskej výroby. V období od 01. januára 2008 do 30. apríla 2018 (kde spadá aj celé rozhodné
obdobie od 25. marca 2015 do 07. decembra 2016, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia) platilo ustanovenie § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. v nasledovnom znení:
"Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou2) alebo časť
tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný

pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného
predpisu2a) tým nie sú dotknuté." Pojem čo je "stavba na poľnohospodárske účely" tento zákon ani
iný právny predpis nijako nedefinuje. Zo skutkového naplnenia uvedeného ustanovenia § 1 ods. 2 a
súčasne skutkového naplnenia ďalšieho ustanovenia § 7 ods. 1 je následne v zák. č. 504/2003 Z.z.
odvodený princíp regulovaného nájomného. Rozhodujúce pritom je to, na čo slúži pozemok a nie to na

čo slúži alebo má slúžiť prípadná stavba na pozemku. V súvislostí s označením pozemok zastavaný
stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 žalobca konštatuje, že pojem čo je stavba na
poľnohospodárskeúčelyniejenikdepresnedefinovanýapodobneanipojem"poľnohospodárskeúčely".
Podľa platného územného plánu obce Veľké Kršteňany nielen pozemky ale aj predmetné stavby na
týchto pozemkoch od 1.2.2008 nemôžu slúžiť na poľnohospodárske účely. To znamená, že už pred

tým ako žalovaní na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25. marca 2015 kúpili všetky stavby od PDP Veľké
Uherce, tak tieto stavby nemohli slúžiť na poľnohospodárske účely, len na priemyselné účely a s týmto
vedomím ich kupovali. Fakt, že predmetné stavby zapísané na liste vlastníctva číslo XXX vo vlastníctve
žalovaných sú označené ako druh stavby s kódom 2 čo sú "Poľnohospodárske budovy" a príslušným
popisom ošipáreň, kravín a sklad-čerpacia stanica, nie je pre určenie toho na čo slúži pozemok pod

stavbou podstatný. Žalovaní nepredložili súdu dôkaz o tom, že ktoré pozemky žalobcu boli zastavané
stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991. Žalobca v tejto súvislostí konštatuje, že žalovaní
doteraz nepredložili ani k jednej stavbe nachádzajúcej sa v bývalom hospodárskom dvore relevantný
listinný dôkaz konkrétne kolaudačné rozhodnutie, že daná stavba bola postavená do 24. júna 1991
na poľnohospodárske účely, napriek tomu, že sa odvolávajú na § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. a

žiadajú aplikovať regulované nájomné postupom podľa zák. č. 504/2003 Z.z. Podľa poslednej ustálenej
judikatúry, súdnej praxe (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 186/2018
zo dňa 17.6.2019, Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky 28 Cdo 1089/2020 zo dňa 9.6.2020,
Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 1405/2005 zo dňa 25.10.2006, Uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky 28 Cdo 4573/2016 zo dňa 29.8.2017), tieto súdy vyslovili právny

názor, že v prípade stavieb na cudzom pozemku vzniká bezdôvodné obohatenie vlastníkovi stavby a nie
užívateľovi, alebo nájomcovi tejto stavby. Týmto sa zásadne zmenil dovtedajší právny názor, že pasívne
vecne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je vždy (aj) ten subjekt, ktorý skutočne
predmetný pozemok v rozhodnom čase užíval, a tým sa na úkor vlastníka pozemku reálne bezdôvodne
obohatil. V tejto situácii by subjekt určený súdom ako vlastník stavby mohol vzniesť voči subjektu, ktorý

v rozhodnom čase stavbu užíval regresný nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia, na vydanie
ktorého bol súdom zaviazaný vlastník stavby.

22. Dňa 09.06.2023 žalovaní predložili súdu znalecký posudok č. 28/2023 vyhotovený znalcom G. O.
P., ktorý určil všeobecnú hodnotu nájmu.

23. Žalobca v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 23.06.2023 uviedol, že
znalecký posudok číslo 28/2023 nespĺňa náležitosti riadneho znaleckého posudku, vypracovaného
podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 492/2004 Z.z.. Stanovenie všeobecnej hodnotypozemkov bolo v znaleckom posudku číslo 28/2023 vykonané nesprávne a preto je predmetný znalecký
posudok nepoužiteľný pre žiadne účely. Stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu predmetných pozemkov
nie je v znaleckom posudku číslo 28/2023 vykonané vôbec a preto žalovaní nepredložili znalecký

posudok, z ktorého by bolo možné určiť všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, ktoré žalovaní bez
právneho dôvodu užívajú. Požiadal znalca G. N. B. o vypracovanie odborného vyjadrenia k obsahu
znaleckého posudku číslo 28/2023. Znalec v odbornom vyjadrení uviedol,že zo znaleckého posudku
žalovaných sa dá prakticky použiť len správne zaradenie predmetných pozemkov do príslušnej skupiny,
čo je pre konečné použitie znaleckého posudku číslo 28/2023 na požadovaný účel a to preukázanie

všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov v súdnom konaní absolútne nepostačujúce a preto je znalecký
posudok číslo 28/2023 v konečnom dôsledku v tomto civilnom sporovom konaní absolútne nepoužiteľný.
Žalobca k vyjadreniu pripojil Odborné vyjadrenie č. 118/2023.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1.rade, oboznámením podstatného
obsahu spisu a to najmä žaloby, listov vlastníctva, výpisov zo štatistického registra organizácií, výzvy na

mimosúdny zmier zo dňa 25.10.2016, upozornenia na porušenie právnych predpisov a pokus o zmier
zo dňa 15.06.2015, znaleckého posudku č. 240/2016, podania žalobcu zo dňa 06.12.2016, vyjadrenia
žalovaných zo dňa 21.12.2016, kópie z pozemkovej mapy, zmluvy zo dňa 01.01.2006, zmluvy o nájme
pozemkov zo dňa 18.02.2013, nájomnej zmluvy č. NZ/122/2016 s prílohou, vyjadrenia žalobcu zo dňa
02.02.2017, kópie pozemkovej mapy, geometrického plánu, kolaudačných rozhodnutí, listu OU PD

z 03.11.2016, fotografií, doplnenia žaloby, kúpnej zmluvy zo dňa 05.03.2015, doplnenia návrhu zo
dňa 12.01.2018, zmluvy o podnájme pozemkov, rozhodnutia Okresného úradu Partizánske, návrhu na
zmenu žaloby, znalého posudku č. 25/2018, správy obce Veľké Kršteňany, rozhodnutia obce Veľké
Kršteňany č. 251/2017 a 237/2016, priznaní k dani z nehnuteľností, kúpnej zmluvy zo dňa 03.11.2016
a rozhodnutia Okresného úradu o povolení vkladu, žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 21.11.1988,

kolaudačného rozhodnutia zo dňa 06.05.1993, kópií z pozemkovej mapy, odpovede k listu zo dňa
01.01.2018, sťažnosti PDP zo dňa 07.01.2019, sťažnosti G. A. A. zo dňa 21.01.2019, oznámenia
o výkone štátneho stavebného dohľadu, vyjadrenia žalobcu zo dňa 25.02.2019, čestného vyhlásenia
G. A. A. zo dňa 20.02.2019, záznamov z výkonu štátneho stavebného dohľadu, podania žalovaných,
nájomnej zmluvy zo dňa 05.03.2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 08.03.2019, hromadnej žiadosti zo

dňa 04.02.2019, odpovede obce zo dňa 25.02.2019, rozhodnutia o vklade V 413/15, vyjadrenia
žalobcu zo dňa 26.04.2019, výzvy zo dňa 03.04.2019, oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti,
stanoviska žalovaných zo dňa 08.04.2019, zmluvy o nájme pozemkov, nájomnej zmluvy na pozemok
z 28.02.2019, zmluvy o nájme zo dňa 04.11.2009, nájomnej zmluvy zo dňa 15.02.2019, nájomnej
zmluvy zo dňa 12.10.2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.05.2020, vyjadrenia obce Veľké Kršteňany

k stanovisku zo dňa 08.04.2019, upozornenia zo dňa 03.07.2019, vyjadrenia obce k stanovisku zo
dňa 19.07.2019, vyjadrenia zo dňa 09.10.2019, záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu z
26.11.2019, upozornenia zo dňa 22.01.2020, vyjadrenia k žiadosti zo dňa 07.05.2020, vyjadrenia k
odpovedi zo dňa 07.05.2020, záverečného návrhu žalobcu, zmluvy o podnájme pozemkov zo dňa
01.07.2020, žiadosti o predlženie doby ukončenia živočíšnej výroby, záznamu zo dňa 12.08.2022,

vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.02.2023, Uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 108/2018-21, LV č. XXX,
H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, H. XXX, doplnenia vyjadrenia žalobcu, grafickej
snímky, vyjadrenia žalobcu z 03.03.2023 s čiastočným späťvzatím žaloby, potvrdenia VUB, vyjadrenia
žalobcu, ZP č. 28/2023, vyjadrenia žalobcu z 23.06.2023 s prílohami a zistil, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom a vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území C. D. a to a) parcely č. XXX/X

- orná pôda o výmere 3146 m2 parcela registra "E" evidovaná na liste vlastníctva č. XXX v 1/8; b)
parcely č. 421/1 - orná pôda o výmere 3159 m2 parcela registra "E" evidovaná na liste vlastníctva
č. XXX v 1/2; c) parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 2772 m2 parcela registra "E" evidovaná
na liste vlastníctva č. XXX v ? ; d) parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 94 m2, parcela registra
"E" evidovaná na liste vlastníctva č. XXX v 1/2; e) parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere 102 m2,

parcela registra "E" evidovaná na liste vlastníctva č. XXX v 1/1 a f) parcely č. XXX/X - orná pôda o
výmere 99 m2, parcela registra "E" evidovaná na liste vlastníctva č. XXX v 1/2, ktoré sú evidované
v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom a nachádzajú sa v
areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Veľké Uherce. V čase podania žaloby boli
žalovaní bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území C.

D., evidovaných v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Partizánske, odbore katastrálnom na
liste vlastníctva č. XXX (stavby so súp. č. XXX) a na liste vlastníctva č. XXX (parcela č. XXX/X. v
spoluvlastníckom podiele 5/8). Žalovaní nadobudli nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 05.03.2015 medzi nimi ako kupujúcimi a Poľnohospodárskym družstvom podielnikov Veľké Uherceako predávajúcim. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaní kúpili v celosti stavby s.č. XXX a to ošípáreň
na parc.č. XXX/X, kravín na parc.č. XXX/X, sklad- senník na parc.č. XXX/X, silážny žľab na parc.č. XXX/
X, ošípáreň na parc.č. XXX/X, ošípareň na parc.č. XXX/X, zásobník - oceľová nádrž na parc.č. XXX/

XX, kafiléria na parc.č. XXX/XX a sklad na parc.č XXX/XX. Právny vzťah k parc.č. XXX/X, XXX/X,XXX/
X,XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX , XXX/XX, XXX/XX, na ktorých sa stavby s.č. XXX nachádzali a
nachádzajú nie je evidovaný na LV. Vklad vl. práva podľa tejto zmluvy bol povolený dňa 25.03.2015.
Nehnuteľnosti / stavby/ žalovaných sa nachádzali a nachádzajú aj na časti pozemkov patriacich
žalobcovi a v čase keď boli žalovaní ich vlastníkmi sa nachádzali v pôvodne oplotenom areáli PDP

Veľké Uherce a nachádzali sa sčasti aj na pozemkoch patriacich žalobcovi. Okrem toho žalovaní
užívali aj časti parciel žalobcu, ktoré nie sú zastavané ich stavbami a to na rôzny účel /prístupovú
cestu , uloženie slamy, krmiva, odpadu/. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03. novembra 2016, ktorej
vklad do katastra nehnuteľností bol právoplatne povolený Okresným úradom Partizánske, odborom
katastrálnym dňa 08. decembra 2016, nadobudla nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
C. D. a to stavby so súpisným číslom 189 postavené na parcelách č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,

XXX/XX J. XXX/XX spoločnosť AGRO Pažiť s. r. o. Tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX
pre kat. úz. C. D.. Vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade ostali len stavby so súpisným číslom 189
postavené na parcelách č. XXX/X, XXX/X J. XXX/XX, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XXX
v katastrálnom území C. D.. V období od 25.03.2015 do 08.12.2016 sa nehnuteľnosti žalovaných /
stavby/ nachádzali v oplotenom areáli, ktorý žalovaní uzamykali čím žalobcovi obmedzovali voľný

prístup k jeho nehnuteľnostiam. Žalobca žalovaných upozornil na porušenie právnych predpisov s
neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva a užívania pozemkov bez právneho dôvodu listom
zo dňa 15.06.2015. Žalovaní užívali pozemky aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu žalobcu bez
právneho dôvodu. Dňa 25.10.2016 ich preto žalobca vyzval prostredníctvom právneho zástupcu k
úhrade pohľadávok z bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 4.580,21 €. Podľa výzvy žalobcu

bezdôvodné obohatenie spočívalo v nezaplatenom obvyklom nájme za užívané zastavané plochy a
nádvoria v rámci uzatvoreného areálu v rozsahu 3557,25 m2 za obdobie od 25.03.2015 do 31.10.2016.
Žalobca žalovaných zároveň upozornil, že v prípade ak pohľadávku nezaplatia najneskôr do 5 dní odo
dňa doručenia výzvy pristúpi k súdnemu vymáhaniu všetkých oprávnených nárokov. Vzhľadom k tomu,
že žalovaní pohľadávku neuhradili, žalobca sa domáha zaplatenia sumy 5057,42 € s príslušenstvom s

poukazom na súkromný znalecký posudok č. 240/2016 vypracovaný G. A. I. dňa 21.10.2016. Žalobca si
uplatňuje obvyklú hodnotu ročného nájmu podľa záverov znalca za jeden meter štvorcový nehnuteľnosti
vo výške 0,805 € .

25. Zo znaleckého posudku č. 240/2016 súd zistil, že vo všeobecnej časti II. posudku je opísaný

výber použitej metódy tak, že znalec použil prílohu č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku a metodiku USI s aktuálnym programom. Znalec ďalej uviedol, že podľa §
10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov platí, že na vznik zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo
o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy

určenej podľa osobitného predpisu, t.j. tento právny predpis platí len pre určitý špecifický účel a určuje
len minimálnu výšku nájomného z hodnoty pôdy určenej podľa BPEJ, nie VŠH nájmu. Okrem toho
v zmysle predpisu o VŠH sa podľa druhu pozemku hodnotia len poľnohospodárske pozemky mimo
ZÚO pričom pozemky v ZÚO sa nehodnotia podľa druhu pozemku a môže ich hodnotiť len znalec z
odboru stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a nemôže ich ohodnotiť znalec z odboru

poľnohospodárstvo, odvetvie Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy na základe BPEJ a následne
tak nemôže vypočítať ani hodnotu nájmu z pozemkov v ZÚO. Znalec uviedol, že pri porovnaní kópie
z katastrálnej mapy so skutočnosťou bol zistený rozdiel medzi zapísaným druhom pozemkov kde sú
zapísané ako orná pôda a skutočným charakterom ich užívania ako zastavaná plocha. Podľa § 70
ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností platí, že záväzným údajom katastra nie je druh

pozemku evidovaného ako parcela "E". Je nesporné že všetky hodnotené pozemky s nezáväzným
druhom pozemku "orná pôda" sú v skutočnosti združené do pozemkov registra CKN s druhom pozemku
"zastavané plochy a nádvoria", pričom pre ne platí aj súčasné označenie "stavebné pozemky" v
zmysle ÚP obce C. D.. Pri určovaní všeobecnej hodnoty je v poznámke (na str. 18 ZP) uvedené,
že pre prípadné stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok metódou porovnávania nemôže

slúžiť porovnanie s výškou nájomného za prenájom poľnohospodárskych pozemkov na základe zmluvy
uzatvorenej podľa zákona č. 504/2003 Z.z. keďže nejde o užívanie porovnateľnej veci. Fakt, že ide
o "pozemok" v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. na základe toho, že pozemok je zastavaný
stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991, je pre určenie všeobecnej hodnoty nájmu podľapoužitého predpisu o VŠH irelevantný. Ďalej platí, že pre pozemky nachádzajúce sa v ZÚO ako je
v tomto prípade Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor nevydáva ani údaj o BPEJ. Platí, že
údaj BPEJ vyjadruje kvalitu poľnohospodárskej pôdy a nie nepoľnohospodárskej pôdy. Podľa čl. 5 ods.

4 Metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR číslo: 1892/201-430
k aktualizácií máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek ktoré nadobudlo účinnosť 1.4.2013
platí, že: údaj o kóde BPEJ poskytne UPOP na poľnohospodárskej pôde, ktorá nebola predmetom
mapovania BPEJ (v hraniciach zastavaného územia obce, v záhradkárskych osadách a vojenských
výcvikových priestoroch), tzn. v tomto prípade keďže sa nejedná o "poľnohospodársku" pôdu ale o

nepoľnohospodársku pôdu, údaj o kóde BPEJ tu nemôže poskytnúť ani VÚPOP. Ak nie je možné pre
hodnotené pozemky určiť BPEJ potom nie je možné zistiť ani výšku minimálneho nájomného podľa §
10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. Platí aj to, že ani VŠH nájmu v zmysle § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003
Z.z. nie je možné.

26. Zo zmlúv predložených žalovanými a to zo a) zmluvy zo dňa 01.01.2006 uzatvorenej medzi C.

Q. ako prenajímateľom a Poľnohospodárskym družstvom podielnikov Veľké Uherce ako nájomcom,
b) zo zmluvy o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely uzatvorenej dňa 18.02.2013 medzi R.
S. a Poľnohospodárskym družstvom podielnikov a c) nájomnej zmluvy č.NZ/122/2016 uzatvorenej
medzi A. P. a AGRO Diskomp s.r.o. vyplýva, že všetky tieto zmluvy boli uzatvorené podľa ustanovení
zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov za účelom nájmu poľnohospodárskych

pozemkov pri prevádzkovaní podniku na poľnohospodársku činnosť a poľnohospodárske účely .

27. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Partizánskom číslo ŽP -
971/1991 - M zo dňa 10.10.1991 vyplýva, že na základe tohto rozhodnutia bolo vydané povolenie užívať
stavbu - krytý silážny žľab C. D. stavebníkovi Štátny majetok, š.p. Partizánske.

28. Z kolaudačného rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Partizánskom číslo ŽP -
486/1993 - M zo dňa 06.05.1993 vyplýva, že na základe tohto rozhodnutia bolo vydané povolenie
užívať stavbu - odchovňa mladého dobytka 300 ks, objekt pre živočíšnu výrobu na pozemku č. 419
stavebníkovi Štátny majetok, š.p. Partizánske.

29. Z listu Okresného úradu Prievidza, pozemkový a lesný odbor zo dňa 03.11.2016 označeného ako
"Určenie bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky" vyplýva, že pozemky parcely EKN č. XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X evidované ako orné pôdy sú podľa identifikácie parciel č. K1 1413/2016,
zo dňa 11.10.2016 v CKN registri evidované ako zastavané plochy. Keďže pozemky v reg. C KN ,ktorý

je záväzný, sú evidované ako zastavané plochy a netvoria poľnohospodársky fond Okresný úrad PD,
pozemkový a lesný odbor nie je kompetentný vydať potvrdenie o BPEJ na požadované pozemky
EKN parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X nachádzajúcich sa v zastavanom území
katastrálneho územia C. D..

30. Z daňového priznania k dani z nehnuteľností za rok 2016 súd zistil, že žalovaný v 1. rade podal
daňové priznanie k dani z pozemkov v katastrálnom území C. D. a to k parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X, XXX/XX, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX/XX. Rozhodnutím obce V. Kršteňany č. 237/2016 zo dňa
05.04.2016 bola žalovanému v 1.rade vyrubená daň z pozemkov v sume 50,91 €.

31. Z uznesenia č. 2018/027 z 2. plánovaného zasadnutia obecného zastupiteľstva obce C. T. prijatého
na rokovaní dňa 13.12.2018 a z uznesenia č. 2018/030 z 2. plánovaného zasadnutia obecného
zastupiteľstva obce C. T. prijatého na rokovaní dňa 13.12.2018 súd zistil, že obecné zastupiteľstvo obce
C. T. schválilo prenájom nehnuteľného majetku, časť pozemku reg. "C", druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie, v katastrálnom území C. T. za cenu ročného nájomného vo výške 1,- € za m2.

32. Z listu žalovaných označeného ako odpoveď k listu zo dňa 18.12.2017 zo dňa 01.01.2018 vyplýva,
že žalovaní sa chceli so žalobcom dohodnú s tým, že v rámci dobrých vzťahov vezmú psov z budov
preč a na noc nebudú uzamykať bránu areálu, v ktorom sa nachádzajú pozemky žalobcu. Žalovaní v

liste uviedli, že areál býval otvorený v čase od 5:30 hod. do 17:00 hod.

33. Zo sťažnosti Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Veľké Uherce adresovanej starostovi obci
C. D. zo dňa 07.01.2019 vyplýva, že PDP sa sťažovalo na nečinnosť obce v súvislosti s protiprávnymvykonávaním poľnohospodárskej výroby v bývalom hospodárskom dvore PDP Veľké Uherce vo C. D.
s výzvou na neodkladné ukončenie tohto protiprávneho stavu. V sťažnosti je uvedené, že platné VZN
č. 2/2007 a UP schválený 21.12.2007 poľnohospodársku výrobu v hospodárskom dvore neumožňujú.

Funkčné využitie celého hospodárskeho dvora je okrem stavebnej výroby možné iba na priemyselnú
výrobu a nie na poľnohospodársku výrobu. Podľa UP platí , že na danom území sú umiestnené
zariadenia výroby, u ktorých sa predpokladá , že nemajú negatívny vplyv na využitie susedných
pozemkov. Medzi priemyselnou výrobou a poľnohospodárskou výrobou je zásadný rozdiel, keď podľa
príslušných právnych predpisov podľa § 12 ods. 13 vyhl. č. 55/2001 Z.z. sa výrobné územie delí na

plochy pre priemyselnú výrobu a na plochy pre poľnohospodársku výrobu. Ak by v UP bola plocha
v hospodárskom dvore určená pre poľnohospodársku výrobu, museli by byť v UP určené súčasne
aj ochranné pásma pre poľnohospodárske stavby podľa § 53 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktoré v
UP neboli určené , keďže nato nebol žiadny dôvod, pretože poľnohospodárska výroba bola na danej
ploche v hospodárskom dvore vylúčená. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych
pozemkov vo vlastníctve obce medzi obcou a PDP v 06/2003 obec podmieňovala jej uzatvorenie tým, že

poľnohospodárska výroba v hospodárskom dvore zanikne z dôvodu obáv občanov o kvalitu životného
prostredia v obci a hospodársky dvor bude určený pre stavebnú výrobu a priemyselnú výrobu. PDP
Veľké Uherce s tým súhlasilo a počas celého procesu vypracovania UP a jeho verejného prerokovania
až po jeho schválenie obecným zastupiteľstvom C. D. v decembri 2007 ako vtedajší vlastník stavieb
v hospodárskom dvore nepodalo voči návrhu UP žiadne námietky. Existujúce stavby tak PDP ešte

pred schválením UP prestalo prevádzkovať na poľnohospodársku výrobu, keď živočíšna výroba tam
bola zrušená. Noví vlastníci (žalovaní) kúpili stavby od PDP už počas platnosti UP, keď tento ku dňu
prevodu 05.03.2015 platil už skoro 8 rokov a tak dobre vedeli, na čo sa v zmysle platného UP dajú
stavby využiť ich prestavbou na základe konania o zmene v užívaní stavby podľa § 85 stavebného
zákona. Noví vlastníci (žalovaní) po viac ako 10 rokoch od schválenia ÚP dňa 22.01.2018 zasiahli do

existujúceho pokojového stavu v podobe začatia využívania stavieb na poľnohospodársku výrobu a
prevádzkovať stavby a územie na poľnohospodársky účel. Škodu vzniknutú PDP z titulu zmeny UP by
mohol za určitých okolností predstavovať aj predaj stavieb 05.03.2015 , ktorý bol uskutočnený výlučne z
dôvodu platného UP tým, že neumožňoval poľnohospodársku výrobu. Ak by bolo možné stavby využiť
na poľnohospodársku výrobu, PDP by nemalo žiadny dôvod , ani záujem ich predať.

34. Zo sťažnosti G. A. A. zo dňa 21.01.2019 adresovanej starostovi obce Veľké Kršteňany vyplýva, že je
výlučným vlastníkom pozemku CKN p.č. 407/5 zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území C. D..
Na uvedenom pozemku má v pláne postaviť priemyselnú halu pre priemyselnú výrobu čo je v súlade s
určeným využitím územia. Realizáciu tohto jeho investičného zámeru ohrozuje v súčasnosti nelegálne

vykonávanie poľnohospodárskej výroby v bývalom hospodárskom dvore, ktorý pôvodne užívalo PDP
Veľké Uherce. Vykonávanie poľnohospodárskej výroby v danom území je v rozpore s UP a VZN
ako aj určitými všeobecne záväznými právnymi predpismi SR. V dôsledku poľnohospodárskej výroby
môže dôjsť ku kontaminácii jeho pozemku a k ohrozeniu osôb, ktoré sa budú podieľať na príprave a
realizácii investičného zámeru možnou nákazou týchto osôb od hospodárskych zvierat, ktoré sa v rámci

poľnohospodárskej výroby chovajú všade tam, kde reálne existuje areál poľnohospodárskeho podniku je
legálne povolené UP danej obce , tak všade tam je v príslušnom UP obce v zmysle príslušných právnych
predpisov zo zákona určené ochranné pásmo hygienickej ochrany poľnohospodárskeho areálu resp.
farmy. V susedných obciach / M. Kršteňany, Skačany, Nitrica, V. Uherce/ sú pre poľnohospodársky areál
určené ochranné pásma od 200-1000m. Z čestného vyhlásenia G. A. A. zo dňa 20.02.2019 zároveň

vyplýva, že žalovaní počas obdobia od 25.03.2015 až do 10/2018 znemožňovali voľný neobmedzený
vstupinýmosobámdoprednejčastidvoraaod01.01.2018do03.02.2019znemožňovalivstupdozadnej
častí dvora.

35. Zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu na základe sťažnosti PDP Veľké Uherce zo

dňa 07.01.2019 , ktorý bol vykonaní dňa 31.01.2019 súd zistil, že v čase obhliadky sa v stavbe na
parcele CKN p.č. XXX/X nachádzalo 21 kusov ošípaných, v stavbe CKN p.č. XXX/X sa nachádzalo
94 kusov hovädzieho dobytka a v drevenej stavbe / v prístrešku/
na parcele EKN p.č. XXX/X sa nachádzalo 8 ks teliatok. V stavbe na parcele CKN p.č. XXX/X bolo
uskladnené seno v balíkoch, boli tam parkované poľnohospodárske stroje a zariadenia , stavebná a

poľnohospodárska mechanizácia ,voľne uskladnené krmivo pre zvieratá, plastové nádrže - kontajnery.
V stavbe na parcele CKN p.č. XXX/XX sa nachádza čerpacia stanica so zásobníkmi na vodu napojená
na studňu. Na základe vykonanej ohliadky bolo zistené, že vo dvore sa vykonáva poľnohospodárska
výroba a konštatované , že vykonávanie akejkoľvek poľnohospodárskej výroby živočíšnej a rastlinnej jepodľa platného UP obce v tomto území vylúčené a vlastníci stavieb budú o tejto skutočnosti informovaní.
Zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu dňa 31.01.2019 na základe sťažnosti G. A. A. zo
dňa 21.01.2019 vyplýva, že budovy sa nachádzajú na pozemkoch CKN p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,

XXX/XX J. XXX/XX. Na pozemkoch CKN p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX U. stavby odstránené
a ostali po nich podlahy so základovou časťou v úrovni terénu a mierne nad úrovňou terénu. Drevená
stavba,ktorá slúži ako prístrešok pre teliatka na chov hospodárskych zvierat sa nachádza na časti parc.
č. XXX/X J. XXX/X. Na parcele CKN p.č. XXX/X J. XXX/X sa nachádzajú skládky frézovaného asfaltu,
skládka použitých pneumatík, palivového dreva, skládky sypkých materiálov aj oceľové konštrukcie z

odstránených stavieb . Na parcele CKN p.č. 419/6 sú uložené tehlové panely. Na priľahlých plochách
sa nachádzajú skládky krmiva, sena, slamy v balíkoch a odstavené rôzne poľnohospodárske stroje a
zariadenia. V troch stavbách na parcelách CKN p.č. XXX/X, XXX/X a EKN p.č. XXX/X U. zistený chov
hospodárskych zvierat. Na parcele CKN p.č. XXX/X V. nachádza stavba využívaná ako hnojisko. Pri
budove kafiléria sa nachádza stavba jamového hnojiska, ide o betónovú jamu ohraničenú betónovými
stenami po úroveň terénu resp. v určitej časti mierne nad úroveň terénu.

36. Zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28.11.2019 vyplýva, že ohliadkou
bolo zistené, že objekty na parcele CKN č.p. XXX/X, B. XXX/X J. B. XXX/X boli vyprázdnené a
nenachádzali sa v nich žiadne zvieratá. Na parcele č. XXX/X je uskladnené seno v balíkoch, parkované
poľnohospodárske stroje a zariadenia, stavebná a poľnohospodárska mechanizácia, voľne uskladnené

krmivo v bývalej kafilérii na par.č. XXX/XX sú uskladnené staré pneumatiky. V budove bývalej vrátnice sú
umiestnené prázdne obaly tekutín. Na parcele CKN p.č. XXX/X sú uložené použité stavebné keramické
panely a poľnohospodárska technika. Nebol zistený žiadny chov zvierat.

37. Zo záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.08.2022 vyplýva, že v čase obhliadky

04.07.2022 v kontrolovaných budovách nebol zistený žiadny chov hospodárskych zvierat alebo hydiny.
V budovách a na plochách v okolí budov na p.č. XXX/X J. XXX/X boli uskladnené poľnohospodárske
stroje a zariadenia, použité stavebné keramické panely, palivové drevo, obilniny, seno, slama, drevo a
zvyšky drevnej hmoty.

38. Zo znaleckého posudku č. 28/2023 vypracovaného G. O. P. dňa 20.04.2023 vyplýva, že úlohou
znalca bolo stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v
katastrálnom území C. D.. Jedná sa o pozemky v zastavanom území obce. Znalec použil pri vypracovaní
znaleckého posudku vyhlášku MSSR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty a vyhlášku č.
605/2008 Z.z. a č. 218/2017 Z.z. V ZP určil metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu

pozemkov v kat. úz. C. D. a to sumou 0,5244 €/m2.Všeobecnú hodnotu parc.č. XXX/X určil sumou
475,05 €, parc.č. XXX/X sumou 477,01 € a parc.č. XXX/X sumou 418,57 €. V závere určil všeobecnú
hodnotu nájmu sumou 2290 € .

39. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

aj len ako "OZ"), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

40. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

42. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada.

43. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len ako "zák.č. 504/2003 Z. z."), nájomná zmluva o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, aktento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske
účely.

45. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona
je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou,2) b) evidovaný v katastri
nehnuteľností v registri "C" ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo
pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu9) tým nie sú dotknuté.

46. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie
poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku3) nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti
prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak nie je v tejto časti ustanovené inak.

47. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym

spôsobom8) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku9) a v
súlade s osobitnými predpismi.10)

48. Podľa § 665 ods. 1 OZ, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa
nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci

za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

49. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z., na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2
písm. a) alebo písm. c) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o
výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty

poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.11a)

50. Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z., na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. b)
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo
o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej

dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty
za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak slúži na poľnohospodárske účely.

51. Podľa § 12 ods. 5 zák. č. 504/2003 Z.z., ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy

a ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, na vrátenie a prevzatie pozemku podľa
odseku 3 alebo odseku 4 sa primerane použije postup podľa § 12a, pri ktorom sa na užívateľa pozemku
vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu.

52. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje katastra,
a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh
pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera
poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje
o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj

štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

53. Podľa § 43h ods. 1 a 2 zák. č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov. stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená územným

plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok
zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu1la)
alebo lesného pôdneho fondu,1lb) možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť
za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

54. Podľa § 4 ods. 3 písm. d) zák. č. 369/1991 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,
obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný
predpis,5b) vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inejčinnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné
stanoviská k investičnej činnosti v obci.

55. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len ako "CSP") ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

56. Podľa § 146 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa

neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

57.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len "nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z.") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu/
po čiastočnom späťvzatí/ bola podaná dôvodne. Súd považoval základ nároku žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia za preukázaný. Z LV č.XXX, XXX J. XXX pre kat. úz. C. D. súd zistil, že

žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemkov parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 3146 m2 v 1/8,
parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 3159 m2 v ?, parc.č. XXX/X orná pôda o výmere 2772 m2 v ?. Na
týchto pozemkoch žalobcu sa od 25.03.2015 do 07.12.2016 nachádzali stavby žalovaných v ktorých
vykonávali poľnohospodársku výrobu. To, že žalovaní boli vlastníkmi stavieb na pozemkoch žalobcu a
že jeho nehnuteľnosti užívali v období od 25.03.2015 do 07.12.2016 vyplýva tak z výpovede žalovaného

v 1.rade ako aj z ním podaného priznania k dani z nehnuteľností za rok 2016. Žalovaní základ nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia napokon ani nespochybňovali, preto súd vychádzal
z toho, že základ nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia medzi stranami sporu nebol
sporný. Žalovaní boli od 25.03.2015 , kedy stavby na pozemkoch žalobcu nadobudli do vlastníctva
do 07.12.2016 kedy vlastníctvo k časti týchto nehnuteľností previedli na AGRO Pažiť, s.r.o. Podľa

judikatúry /uznes. NS SR zo 17.06.2019 sp.zn. 8Cdo/186/2018, uznes. NSČR zo dňa 09.06.2020 sp. zn.
28Cdo/1089/2020, rozsudok NSČR z 25.10.2006 sp.zn. Cdo/1405/2009, uznes. NSČR z 29.08.2017 sp.
zn. 28Cdo/4573/16/ v prípade stavieb na cudzom pozemku vzniká bezdôvodné obohatenie vlastníkovi
stavby a nie užívateľovi alebo nájomcovi tejto stavby. Pasívne legitimovanými v tomto spore pokiaľ ide
o nárok žalobcu za obdobie od 25.03.2015 do 07.12.2016 teda boli žalovaní. Medzi stranami sporu

boli spornými rozsah užívania pozemkov žalobcu žalovanými ako vlastníkmi stavieb a výška odplaty
za užívanie nehnuteľností žalobcu. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenie
bezdôvodného obohatenia za výmeru 3358,75 m2, ktorá pozostáva z 1/8 z parc.č XXX/X vo výmere
393,25 m2 /3146m2:8/, z ? z parc.č. XXX/X vo výmere 1579,5 m2 /3159m2:2/, z ? z parc.č. XXX/X vo
výmere 1386 m2 /2772m2:2/. Žalovaní vo vyjadrení z 21.12.2016 tvrdili , že parc.č. XXX/X, XXX/X J.

XXX/X neužívali a z parciel č. XXX/X , XXX/X J. XXX/X užívali len časť pod ich stavbami a prístupovú
cestu vo výmere 644 m2. Súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z toho, že
pozemky vo vlastníctve žalobcu sa v období, za ktoré žalobca žiada bezdôvodné obohatenie v tomto
konaní t.j. od 25.03.2015 do 07.12.2016 nachádzali v oplotenom areáli bývalého poľnohospodárskeho
dvora PDP V. Uherce. Z fotografií predložených žalobcom je zrejmé, že žalovaní areál uzamykali a bol

strážený psami. Tieto skutočnosti sčasti potvrdzuje aj list žalovaných z 01.01.2018. V priznaní k dani z
nehnuteľnosti za rok 2016 žalovaný v 1.rade uviedol všetky parcely žalobcu parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/
X J. to v celej výmere a zaplatil za ne aj daň za rok 2016. Okrem toho z fotografií predložených žalobcom
alenajmäzozáznamovzo štátnehostavebnéhodohľadujezrejmé,žežalovanínevyužívalilenpozemky
žalobcu pod prístupovou cestou a zastavané stavbami, pretože na priľahlých pozemkoch k stavbám mali

uskladnenú slamu, seno, krmivo , hnojisko, poľnohospodárske troje a zariadenia a stavebný odpad .
Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú súd bral do úvahy bolo, že žalovaní stavby v ich vlastníctve
využívali na poľnohospodársku výrobu , chov hospodárskych zvierat, pri ktorých stavbách sú právnymi
predpismi určené ochranné pásma. Stavby na chov hospodárskych zvierat pri ich prevádzkovaní majúpredpísané hygienické ochranné pásma , kde iná činnosť nie je prípustná, aby neboli ohrozené život a
zdravie osôb. V okolitých obciach sú určené ochranné pásma od 200-1000 m . Pri ochrannom pásme
len v min. rozsahu 200 m, príp. väčšom by do tohto ochranného pásma boli zahrnuté celé pozemky

žalobcu. Pri prevádzkovaní poľnohospodárskej výroby osobitne živočíšnej nebolo z dôvodov potreby
dodržania príslušných právnych predpisov o ochrane zdravia osôb a zvierat v celom vymedzenom
priestore uzavretého areálu s chovom hospodárskych zvierat možné vykonávať akékoľvek iné činnosti
a užívať nezastavané časti pozemkov. Žalovaní svojou poľnohospodárskou výrobou tak znemožnili
akékoľvek prípadné využitie nezastavaných častí pozemkov žalobcu popri poľnohospodárskej výrobe

na iné účely. Z týchto dôvodov súd považoval rozsah výmery 3358,75 m2 ako výmery užívanej
žalovanými z pozemkov žalobcu za preukázaný a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
túto výmeru dôvodný. Medzi stranami sporu bola spornou aj výška bezdôvodného obohatenia ,keď
žalobca uplatňoval nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájmu určeného na základe
vš. hodnoty pozemkov podľa vyhl. MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty a žalovaní
tvrdili , že pri určení odplaty za užívanie pozemkov je potrebné postupovať analogicky podľa ust. zák.č.

504/2003 Z.z. , pretože v tomto prípade je to právne najbližší inštitút k bezdôvodnému obohateniu za
užívanie pozemkov. Súd pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z toho, že
pozemky žalobcu parc.č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X sú zapísané na LV ako parc. reg. "E" s druhom
pozemku orná pôda. Podľa § 70 ods. 1 ,2 zák.č. 162/1995 Z.z.záväzným údajom katastra nie je druh
pozemku evidovaného ako parc. reg. "E". Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že hoci pozemky

žalobcusúevidovanévKNakparc.reg."E"sdruhompozemkovornápôda,vskutočnostiideopozemky
zastavané stavbami a o pozemky nachádzajúce sa v zastavanej časti obce V. Kršteňany. Skutočnosť, že
pozemkyžalobcusúsčastizastavanéstavbamižalovanýchaod08.12.2016aj spoločnostiAGROPažiť,
s.r.o. od 08.12.2016 napokon nepopierajú ani samotní žalovaní. Skutočnosť, že ide o zastavané plochy
je potvrdená aj listom OU , pozemkový a lesný odbor PD z 03.11.2016, v ktorom je uvedené , že pozemky

EKN parc.č. XXX/X, XXX/X J. XXX/X evidované ako orné pôdy sú podľa identifikácie parciel č.K1
1413/2016 z 13.10.2015 v CKN registri evidované ako zastavané plochy. Keďže pozemky v reg. CKN ,
ktorýjezáväznýsúevidovanéakozastavanéplochyanádvoria,netvoriapoľnohospodárskyfond apreto
OU , pozemkový a lesný odbor PD nie je kompetentný vydať potvrdenie o BPEJ na pozemky EKN parc.č.
XXX/X, XXX/X J. XXX/X nachádzajúce sa v zastavanom území kat. úz. C. D.. M. tiež vychádzal z toho,

že podľa platného VZN č.2/2007 a UP obce C. D. schváleného 21.12.2007 je funkčné využitie celého
bývalého hospodárskeho dvora PDP V. Uherce možné okrem stavebnej výroby len na priemyselnú
výrobu a nie na poľnohospodársku. Podľa UP platí , že na danom území sú umiestnené zariadenia
výroby, u ktorých sa predpokladá , že nemajú negatívny vplyv na využitie susedných pozemkov. Ak by
v UP bola daná plocha v hospodárskom dvore určená pre poľnohospodársku výrobu , museli by byť

v UP súčasne určené aj ochranné pásma pre poľnohospodárske stavby podľa § 53 vyhl. č. 532/2002
Z.z., ktoré v UP neboli určené , keďže nato nebol žiadny dôvod , pretože poľnohospodárska výroba
bola na danej ploche v bývalom hospodárskom dvore vylúčená. Zo sťažnosti PDP V. Uherce zo
07.01.2019 vyplýva, že už pri uzatváraní nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov vo
vlastníctve obce v júni 2003 obec podmieňovala jej uzatvorenie tým, že poľnohospodárska výroba

v hospodárskom dvore zanikne z dôvodu obáv občanovo o kvalitu života v obci a hospodársky dvor
bude určený pre stavebnú výrobu. Z uvedenej sťažnosti vyplýva , že predchádzajúci vlastník stavieb
patriacich žalovaným a AGRO Pažiť , ktorým bolo PDP Veľké Uherce by žalovaným v roku 2015
stavby nepredal , pretože by na to nemal dôvod ani záujem, pokiaľ by bolo možné stavby využiť na
poľnohospodársku výrobu. Stavby predal žalovaným práve z dôvodu,že ich nebolo možné využiť na

poľnohospodársku výrobu. Žalovaní teda nehnuteľnosti /stavby/ kupovali v čase platnosti VZN č.2/2007
a schváleného UP , podľa ktorého pozemky , plocha v bývalom hospodárskom dvore PDP nie sú
určené na poľnohospodársku výrobu. Pôvodný nájomca pozemkov v tomto dvore a vlastník budov, ktoré
žalovaní od neho kúpili, poľnohospodársku výrobu /živočíšnu výrobu/ prestal prevádzkovať práve z
tohto dôvodu. Určitú dobu sa stavby a pozemky na poľnohospodársku výrobu nevyužívali . Napriek

platnému VZN a UP boli stavby , pozemky zastavané stavbami i priľahlé pozemky v období od
25.03.2015 do 07.12.2016 využívané na živočíšnu výrobu , teda v rozpore s UP obce a napriek tomuto
plánu a platnému VZN. Z dôvodu uvedeného rozporu tak bola v priebehu konania aj poľnohospodárska
výroba v tomto území ukončená . Súd vychádzal z toho, že ani jeden z pozemkov žalobcu nie je možné
považovať za pozemok na poľnohospodárske účely a za pozemok podľa § 1 ods. 2 zák.č. 504/2003

Z.z. pretože nie sú splnené predpoklady pre určenie pozemkov podľa zák.č. 504/2003 Z.z. Pozemky
žalobcu nie sú poľnohospodárskou pôdou ale zastavané plochy a nádvoria. Zastavaná plocha neslúži
na poľnohospodársku produkciu. Pre pozemky žalobcu sa nedá určiť BPEJ ako to vyplýva zo stanoviska
OU , pozemkový a lesný odbor PD z 03.11.2016. Ani jeden pozemok žalobcu nebol a nie je zastavanýstavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991. Podľa kolaudačných rozhodnutí z 10.10.1991 a
06.05.1993bolovydanépovolenieužívaťstavbukrytýsilážnyžľabaobjekt- odchovňamladéhodobytka
300 ks. Pozemky žalobcu neboli žalovaným prenechané na poľnohospodárske účely. Nejde teda o

pozemky, ktoré sú poľnohospodárskou pôdou, ani zastavané stavbami na poľnohospodárske účely
do 24.06.1991 ani prenechané na poľnohospodárske účely. Tvrdenie žalovaných, že ide o pozemky
na poľnohospodárske účely tak nebolo preukázané. Plochy okolo stavieb na pozemkoch žalobcu boli
využívané na živočíšnu výrobu v zastavanom území obce v rozpore s UP , ktorý takúto činnosť
nedovoľoval. Súd pri rozhodovaní o výške odplaty za užívanie nemohol prihliadať na túto skutočnosť

najmä preto, že UP bol schválený v roku 2007 , teda v čase kedy žalovaní nehnuteľnosti kupovali ,
už bol platný 8 rokov. Zrejme vedeli, /vyplýva to zo sťažnosti PDP V. Uherce/ o tomto UP a tiež o
tom na čo sa stavby ako aj pozemky pod nimi a okolo nich podľa platného UP môžu využívať. Z
tejto sťažnosti tiež vyplýva, že PDP predali žalovaným podľa kúpnej zmluvy z 05.03.2015 stavby s.č.
189 výlučne z dôvodu platného UP , ktorý neumožňoval poľnohospodársku výrobu , pretože ak by bolo
možné stavby na poľnohospodársku výrobu využívať PDP by nemalo dôvod a záujem ich predať. Z

vykonaného dokazovania vyplýva záver, že pozemky žalobcu podľa UP nemohli a nemôžu slúžiť na
poľnohospodársku výrobu. Keď žalovaní stavby a pozemky žalobcu v rozpore s platným VZN a UP
na tento účel užívali nie je možné takémuto konaniu priznať ochranu vo forme určenia výšky nájmu
z hodnoty poľnohospodárskej pôdy podľa zák.č. 504/2003 Z. z. Súd preto vychádzal pri určení výšky
bezdôvodného obohatenia zo ZP G. I. ,ktorý má všetky náležitosti ZP. ZP bolo určené obvyklé nájomné

v sume 0,805 €/m2/rok.

60.Žalovaní mali námietky voči tomuto znaleckému posudku, ktoré odôvodňovali tým, že žalobca
predložil ZP č. 240/2016 G. A. I. hoci nebol jeho zadávateľom, zadávateľom bolo PDP V. Uherce napriek
tomu,ženemohlomaťžiadenzáujemnaocenenípozemkovžalobcuatiežtým,žeznalec,ktorývyhotovil

znalecký posudok je priateľom otca žalobcu, ktorý je tiež znalec. Podľa § 209 ods. 1 CSP súkromný
znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie
nariadil súd. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva , že by zadávateľom /objednávateľom/ súkromného
znaleckého posudku predloženého stranou sporu musela byť len strana sporu. Zadávateľom resp.
objednávateľom ZP č. 240/2016 bolo síce PDP V. Uherce ale súd považoval za rozhodujúce to, že

predmetom tohto znaleckého posudku je stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov a aj všeobecnej
hodnoty nájmu za pozemky parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,XXX/X,XXX/X J. XXX/X, Q. posudok bol
vyhotovený v roku 2016 a žalobca v tomto konaní žiada bezdôvodné obohatenie za časť roka 2015 a
2016. Týmto znaleckým posudkom teda bola určená hodnota nájmu okrem iných aj za pozemky parc.č.
XXX/X, XXX/X J. XXX/X. C. nájmu resp. bezdôvodného obohatenia týchto parciel je predmetom tohto

sporu. Je tiež veľmi pravdepodobné, že znalec G. I. s miestom činnosti v B. M. minimálne osobne pozná
s otcom žalobcu, ktorý je podľa tvrdenia žalovaných tiež znalcom, vzhľadom na to , že vykonávajú
znaleckú činnosť v tom istom regióne. Žalovaní však okrem svojho všeobecného tvrdenia o priateľskom
vzťahu otca žalobcu a znalca , neuviedli žiadne skutočnosti , z ktorých by vyplýval priateľský vzťah
medzi otcom žalobcu a znalcom takej intenzity, že by znalec bol vo veci podania tohto posudku zaujatý.

Okrem toho znalcom predložený ZP má podľa § 209 CSP všetky zákonom predpísané náležitosti a
obsahuje aj doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého ZP podľa § 209
CSP. Podstatou námietok žalovaných proti tomuto ZP však bolo to, že nájomné resp. výška náhrady za
užívanie nehnuteľností žalobcu bola týmto posudkom určená zo všeobecnej hodnoty pozemkov podľa
vyhl.č. 492/2004 Z.z. a nie z hodnoty pozemkov ako pozemkov na poľnohospodárske účely podľa

zák.č.504/2003 Z.z. Súd dospel k záveru, že táto námietka žalovaných sa týka právnej , nie odbornej
stránky tohto ZP , pretože žalovaní nenamietali odbornú stránku ZP teda jeho obsah po odbornej stránke
ale po právnej stránke , pretože tvrdili, že výška /náhrady za užívanie/ bezdôvodného obohatenia má byť
určená podľa zák.č. 504/2003 Z.z. To, či má byť v tomto spore určená výška bezdôvodného obohatenia /
náhrady za užívanie/ podľa všeobecnej hodnoty pozemkov a nájmu určenej podľa vyhl.č. 492/2004 Z.z.

alebo podľa zák.č. 504/2003 Z.z. je otázka právna. Keďže súd v tejto veci dospel k záveru, že pozemky
žalobcu zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaných nie sú pozemkami na poľnohospodárske účely
podľa § 1 ods. 2 zák.č.504/2003 Z.z. a žalovaní neuviedli žiadne skutočnosti spochybňujúce odborný
obsah ZP G. A. I., súd návrh žalovaných na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania
a pribratím do konania minimálne znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu na finálne ocenenie

výšky obvyklého nájmu za predmetné nehnuteľnosti zamietol a ďalšie dokazovanie nenariadil.
Súd bral do úvahy to, že žalovaní mali v priebehu sporu možnosť predložiť svoj ZP na určenie výšky
bezdôvodného obohatenia /náhrady za užívanie/ zohľadňujúci ich námietky, ktorý by určil výšku náhrady
za užívané pozemky ako pozemky na poľnohospodárske účely podľa zák.č. 504/2003 Z.z. ale takýtoZP nepredložili. Predložili ZP Ing.F. P. č. XX/XXXX, ktorý však tiež hodnotu nájmu určil podľa vyhl.č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Z tohto ZP vyplýva, že znalec zaradil pozemky
žalobcu do skupiny pozemkov v zastavanom území obce a určil všeobecnú hodnotu pozemkov žalobcu

parc.č. XXX/X o výmere 3146 m2 sumou 475,05 €, parc.č. XXX/X o výmere 3159 m2 sumou 477,01
€, parc.č. XXX/X o výmere 2772 m2 sumou 418,57 €. Všeobecná hodnota pozemku v zastavanom
území obce V. Kršteňany je podľa tohto ZP po zaokrúhlení 0,15 € /m2. Súd po oboznámení sa s
obsahom tohto ZP dospel k záveru, že všeobecná hodnota nájmu pozemkov nebola určená týmto
ZP podľa prílohy č. 3 k vyhl.č. 492/2004 Z.z. V ZP je určená všeobecná hodnota pozemkov a

následne len v závere ZP označenom ako rekapitulácia všeobecnej hodnoty je v jednom riadku uvedená
všeobecná hodnota nájmu pozemkov par.c.č XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X J. XXX/X sumou 2290
€ /po zaokrúhlení/, čo je vlastne všeobecná hodnota týchto pozemkov. Žalovaní predložili zmluvy o
nájme pozemkov s dohodnutým nájomným, súd však musel brať do úvahy skutočnosť, že zo všetkých
nájomnýchzmlúvpredloženýchžalovanýmijezrejmé,žeideopozemky prenajaténapoľnohospodárske
účely. Žalobca predložil zmluvy o nájme pozemkov evidovaných ako zastavané alebo ostatné plochy

a dohodnutá výška nájmu bola v jednom prípade 0,557 €/m2/rok, v jednom prípade 600 €/rok za
časť pozemku potrebného na umiestnenie reklamného zariadenia a v jednom prípade nájomné 3000
€ ročne. Vzhľadom na to, že ZP predložený žalovanými neobsahuje stanovenie všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov určenej postupom podľa prílohy č. 3 k vyhl. č.492/2003 Z.z., predmetom zmlúv o
nájme predložených žalovanými sú pozemky na poľnohospodárske účely a nájom podľa zmlúv o nájme

pozemkov predložených žalobcom je vyšší ako v tomto ZP, súd nemohol pri stanovení všeobecnej
hodnoty nájmu vychádzať z tohto ZP.

61. Žalovaní vo svojej obrane poukazovali na rozsudky KS NR zo dňa 13.06.2019 č.k.
26Cob/64/2018-450 a zo dňa 27.04.2022 č.k. 25Co/87/2021-535, v ktorých podľa ich tvrdenia ide o

skutkovo analogické situácie, keď žalobca si uplatňuje nárok na bezdôvodné obohatenie v dôsledku
užívania jeho pozemkov žalovanými na poľnohospodársku výrobu. Je pravda, že predmetom týchto
konaní je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov na poľnohospodárske
účely ale k bezdôvodnému obohateniu došlo v týchto prípadoch potom, ako prestala platiť predtým
uzavretá nájomná zmluva a žalovaný pozemky naďalej užíval. V týchto prípadoch boli pozemky

prenajaté najprv nájomnou zmluvou na poľnohospodárske účely. Na predmete nájmu mal nájomca
vybudovaný areál Ústavu na chov oviec. V tomto spore žiadna zmluva o nájme pozemkov medzi
žalobcom a žalovanými uzavretá nebola a už vôbec nie na poľnohospodárske účely. Podstatný rozdiel
medzi uvedenými konaniami a týmto konaním je v tom, že v uvedených veciach bolo možné pozemky
využívať v súlade s ÚP obce resp. nie v rozpore s ním , keďže na nich bol vybudovaný nájomcom

Ústav na chov oviec. V prípade pozemkov žalobcu, na ktorých sa nachádzajú resp . nachádzali stavby
žalovaných,tietopodľaplatnéhoÚPobcenebolomožnénapoľnohospodárskuvýrobuvyužívať.Napriek
tomuto plánu sa od 25.03.2015 do 07.12.2016 pozemky na tento účel v rozpore s platným VZN a ÚP
obce využívali. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nejde o obdobné konania.

62.Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol podľa uvedených zákonných ustanovení tak, že žalovaným
v 1. a v 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 4615,46 €, ktorá
pozostáva z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.03.2015 do 31.12.2015 v sume 2088,96
€ /3358,75 m2 x 0,805 =2703,79 € :365 = 7,407643835 x 282 dní = 2088,955, po zaokrúhlení 2088,96
€/ a z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2016 do 07.12.2016 v sume 2526,50 € /3358,75

m2 x 0,805 = 2703,79:366 dní =7,3874x 342 dní = 2526,4908€, po zaokrúhlení 2526,50 €/.

63. Žalovaní sú so zaplatením bezdôvodného obohatenia v omeškaní, súd preto priznal žalobcovi
aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4342,12 € od 04.11.2016 do zaplatenia . Úrok z
omeškania súd priznal žalobcovi zo sumy 4342,12 € od 04.11.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho potom

ako uplynula lehota 5 dní určená na zaplatenie vo výzve žalobcu zo dňa 25.10.2016 na zaplatenie sumy
4580,16 €. Výzvu žalovaní prevzali dňa 28.10.2016. Keď žalobca žiadal z tejto sumy úrok od 04.11.2016
súd mu úrok z omeškania priznal od tohto dňa do zaplatenia. Úrok z omeškania zo sumy 273,34 €
súd priznal žalobcovi od 17.02.2018 t.j. odo dňa nasledujúceho potom ako bolo rozšírenie žalobného
návrhu z 11.01.2018 doručené právnemu zástupcovi žalovaných dňa 15.02.2018 a úrok mu priznal od

17.02.2018 do zaplatenia.

64.Podaním zo dňa 03.03.2023 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 441,96 € a na žalobnom
návrhuzotrvalvčastiozaplateniesumy4615,46€sprísl.zčohovyplýva,žežalobcazobralspäťžalobnýnávrh aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 441,96 €. Súd preto konanie vo zvyšnej časti
zastavil.

65. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. O náhrade trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania proti žalovanému v 1. a v 2. rade v rozsahu 82,52 %, čo predstavuje
jeho čistý úspech v spore. Žalobca sa podanou žalobou pred čiastočným späťvzatím žaloby domáhal
zaplatenia sumy 5057,42 € s prísl. a súd mu priznal sumu 4615,46 €, ktorá predstavuje z pôvodne
žalovanej sumy 91,26 %. Žalovaní v 1.a v 2.rade boli v spore úspešní v rozsahu 8,74 % /100-91,26 /,
keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť z dôvodov , ktoré nenastali na strane žalovaných ale na

základe jeho rozhodnutia . Čistý úspech žalobcu v spore potom predstavuje 82,52 % / 91,26-8,74 /.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
súdu,protiktoréhorozhodnutiuodvolaniesmeruje písomne,vdvochvyhotoveniach(§355ods.1,§362
ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V

odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Odvolanie možno odôvodniť len
tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.