Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52Csp/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424203321
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424203321.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XX, C., o zaplatenie 1.629,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 900,- eur sa zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.629,54 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 12,00 % ročne zo sumy
1.629,54 eur od 17.10.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (D.
C., E.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi
postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia

pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol,
že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 17.10.2005 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli
všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca
poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu

obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507
Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil pohľadávku riadne a včas, čím porušil svoju
povinnosť podľa zmluvy. Postupca preto podaním zo dňa 06.07.2023 vypovedal zmluvu. Pohľadávka
žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.629,54 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 1.629,54 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok,

v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je
generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok
na zaplatenie celej postúpenej pohľadávky, t. j. neuhradenej istiny vo výške 1.629,54 eur. Takisto siuplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc
dňom 17.10.2023, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

2. V podaní doručenom súdu dňa 11.06.2024 žalobca uviedol, že žalovaný ako dlžník uzavrel s D. C.,
E. ako veriteľom dňa 17.10.2005 zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov
a služieb k tomuto účtu, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. VIII. zmluvy aj poskytnutie povoleného
prečerpania na bežnom účte. Obratom zo dňa 11.02.2020 vo výške 100,- eur sa žalovaný dostal do
povoleného prečerpania vo výške

-16,42 eur. Zostatok na účte pred týmto obratom bol 83,58 eur. Následnými operáciami sa nakoniec
dostal dňa 11.04.2022 do prečerpania na svojom bežnom účte vo výške 1.629,54 eur. Žalovaná suma
podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške -35.113,15
eur a kreditnými operáciami (spolu s plusovým zostatkom na účte) vo výške 33.483,61 eur.

3. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 24.06.2024. Spolu so žalobou bola

žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

4.Podanímdoručenýmsúdudňa20.11.2024žalobcavzalžalobuspäťvčastiozaplatenieistinyvovýške

900,- eur. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný po podaní žaloby uhradil
dňa 15.07.2024 sumu 400,- eur, dňa 14.08.2024 sumu 200,- eur, dňa 12.09.2024 sumu 200,- eur a dňa
14.10.2024 sumu 100,- eur.

5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 03.12.2024 v súlade s § 177 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré
predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom
svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 29.11.2024, v ktorom súhlasili s prejednaním
veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené
dňa 11.10.2024 (fikciou doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani

nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo
veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.

6. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 20.11.2024 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie
istiny vo výške 900,- eur. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte predtým, než začalo
predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby

nebol v zmysle § 146 ods. 1 C. s. p. potrebný (na jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by sa
neprihliadalo). Z uvedených dôvodov súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.

10. Súd tak vo veci samej rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 729,54 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 1.629,54 eur od 17.10.2023 do 15.07.2024, zo sumy 1.229,54

eur od 16.07.2024 do 14.08.2024, zo sumy 1.029,54 eur od 15.08.2024 do 12.09.2024, zo sumy 829,54
eur od 13.09.2024 do 14.10.2024 a zo sumy 729,54 eur od 15.10.2024 do zaplatenia.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom: zmluva o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023 spolu s prílohou - identifikácia

postúpenej pohľadávky, zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a
služieb k tomuto účtu zo dňa 17.10.2005, výpoveď zmluvy o účte zo dňa 06.07.2023 spolu s podacím
hárkom, všeobecné obchodné podmienky D. C., E., obchodné podmienky balíkov služieb D. C., E.
pre fyzické osoby - k bežným účtom v Sk, cenník služieb D. C., E., výzva na zaplatenie zo dňa09.03.2022, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023, platobná história, pokus o zmier
zo dňa 07.03.2024 spolu s podacím hárkom.

12. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že
právny predchodca žalobcu (D. C., E.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 17.10.2005
zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu
č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej bola aj zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania
na bežnom účte v zmysle obchodných podmienok balíkov služieb. Voliteľné prečerpanie na účte bolo

splatné na požiadanie, pričom minimálna výška úverového rámca bola 5.000,- Sk a maximálna výška
úverového rámca bola 50.000,- Sk. Podľa bodu 4.3.4 písm. b) všeobecných obchodných podmienok
D. C., E. banka má právo odstúpiť od zmluvy s klientom a zrušiť účet a/alebo produkty a/alebo
služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou, ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie
peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré nebolo vyrovnané do jedného mesiaca.
V konaní bolo nesporné, že obratom zo dňa 11.02.2020 vo výške 100,- eur sa žalovaný dostal do

povoleného prečerpania na účte vo výške -16,42 eur. Zostatok na účte pred týmto obratom bol 83,58
eur. Následnými operáciami sa nakoniec dostal dňa 11.04.2022 do prečerpania na svojom bežnom účte
vo výške 1.629,54 eur. Žalovaný vykonal na účte debetné operácie vo výške -35.113,15 eur a kreditné
operácie (spolu s plusovým zostatkom na účte) vo výške 33.483,61 eur.
Výzvou na zaplatenie zo dňa 09.03.2022 banka vyzvala žalovaného na zaplatenie nepovoleného

prečerpania na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 113,86 eur bezodkladne, najneskôr do piatich dní.
Výpoveďouzmluvyoúčtezodňa06.07.2023bankavypovedalazmluvuobežnomúčteč.XXXXXXXXXX
a vyzvala žalovaného na zaplatenie nepovoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 1.629,54 eur
do siedmich dní od vystavenia výzvy.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.10.2023 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej

pohľadávky) súd zistil, že D. C., E. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy č.
XXXXXXXXXX na žalobcu. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023 súd zistil, že
banka oznámila žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 1.629,54 eur.
Pokusom o zmier zo dňa 07.03.2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

13. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

14. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej

len "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie povoleným

prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

16. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto

náležitosti: a) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek
zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským
úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu
meniť.

17. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
formou povoleného prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom
výpisu z účtu alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období,
ktorého sa výpis z účtu týka, b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z
predchádzajúceho výpisu a jeho dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa,

f) uplatnenej úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich
so spotrebiteľským úverom zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť.18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie
pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva;

to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

20. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

24. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník")

zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.27. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

28. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

29. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k

záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nedostatočným spôsobom
špecifikoval žalobou uplatnenú pohľadávku. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posúdil
ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bolo potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V spotrebiteľských sporoch môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz

(porovnaj § 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne
aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v
žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného
deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za
spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy

vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie
(C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná
povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ
s takýmto postupom výslovne nesúhlasí (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021
sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod

č. R 6/2022).

30. Predmetnú zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2005 (ktorej
súčasťou bola aj zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte) súd
vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle § 10 zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na
ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

31. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým
súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn.
4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R

6/2022).

32. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie
je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo
aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za

následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu
neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdovSRpodč.R60/2018,tiežrozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa28.03.2018sp.zn.7Cdo/26/2017
a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).

33. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe
len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 4/2021).

34. Postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na
spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení s §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právnehovzťahu medzi veriteľom (postupníkom) a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom
- bankou) a dlžníkom. V takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen
medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných

prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky
tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie
podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených
v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho
zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby

bola preukázaná platná zmluva o postúpení pohľadávky banky (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).

35. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní preukázal
dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s §
17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní preukázal, že mu

jeho právny predchodca (D. C., E.) postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá bola v čase postúpenia
v celom rozsahu splatná. Výpoveďou zmluvy o účte zo dňa 06.07.2023 banka vypovedala zmluvu
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX a vyzvala žalovaného na zaplatenie nepovoleného prečerpania na
bežnom účte vo výške 1.629,54 eur do siedmich dní od vystavenia výzvy. Banka pritom postupovala
v súlade s čl. IV. bodom 4.3 všeobecných obchodných podmienok. V zmysle bodu 4.3.2 všeobecných

obchodných podmienok banka môže ukončiť zmluvu o bežnom účte kedykoľvek písomnou výpoveďou.
Podľa bodu 4.3.4 písm. b) všeobecných obchodných podmienok banka má právo odstúpiť od zmluvy
s klientom a zrušiť účet a/alebo produkty a/alebo služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou,
ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré
nebolo vyrovnané do jedného mesiaca. V čase postúpenia pohľadávky na žalobcu (dňa 16.10.2023) tak

bol žalovaný v omeškaní so zaplatením celej splatnej pohľadávky banky nepretržite po dobu dlhšie ako
90 kalendárnych dní. Žalobca teda bol v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

36. Súd však konštatuje, že žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.629,54 eur (po
čiastočnom späťvzatí sumy 729,54 eur) nebol riadne špecifikovaný, a to napriek písomnej výzve súdu na

špecifikáciu žalovanej sumy. Žalobca v podanej žalobe uviedol len toľko, že sa domáha od žalovaného
zaplatenia istiny poskytnutého úveru vo výške 1.629,54 eur. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa
11.06.2024 žalobca uviedol, že žalovaný sa obratom zo dňa 11.02.2020 vo výške 100,- eur dostal do
povoleného prečerpania vo výške
-16,42 eur. Zostatok na účte pred týmto obratom bol 83,58 eur. Následnými operáciami sa žalovaný

nakoniecdostaldňa11.04.2022doprečerpanianasvojombežnomúčtevovýške1.629,54eur.Žalovaná
suma podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi debetnými operáciami na účte žalovaného vo výške
-35.113,15 eur a kreditnými operáciami (spolu s plusovým zostatkom na účte) vo výške 33.483,61 eur.
Takáto identifikácia žalobou uplatneného nároku je však podľa názoru súdu absolútne nedostatočná
na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Žalobca neuniesol svoju základnú procesnú povinnosť tvrdiť

(opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní žalobou uplatnených nárokov, vyplývajúcu mu
z čl. 8 C. s. p. a z § 132 ods. 1 C. s. p. Žalobca totiž neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých
by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na zaplatenie istiny úveru, (zmluvných) poplatkov,
zmluvného úroku či úroku z omeškania v uplatnenej výške. Žalobca v prvom rade neuviedol, aká časť zo
žalobou uplatnenej sumy pripadá na istinu úveru a aká na poplatky, zmluvné úroky či úroky z omeškania

(sankčné úroky). Z predloženého výpisu z úverového účtu pritom jednoznačne vyplýva, že žalovanému
boli účtované rôzne poplatky (napr. poplatok za balík, poplatky za transakcie, poplatok za vymáhanie
pohľadávky), zmluvné úroky či sankčné úroky. Žalobca neuviedol, v akej celkovej výške bol žalovanému
poskytnutý úver, koľko žalovaný z tohto úveru splatil a v akom rozsahu boli tieto splátky započítané
na úhradu istiny úveru, poplatkov, zmluvných úrokov a sankčných úrokov. Žalobca rovnako neuviedol,

v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie si prípadne vyčíslil sankčné úroky a zmluvné úroky. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že konajúci súd si na základe žalobcom prednesených skutkových tvrdení
nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil svoje nároky v súlade so zákonom (najmä s právnymi predpismi na
ochranu spotrebiteľa) a v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Opísanie rozhodujúcich
skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (porovnaj § 132 ods. 2 C. s. p.).

Následkom neunesenia bremena tvrdenia, t. j. neuvedenia skutočností rozhodujúcich pre priznanie
žalobou uplatneného nároku, je potom zamietnutie žaloby v celom rozsahu.37. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v
ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe
opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite

preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať
akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie
je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol
porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide
o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto
prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol
zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej

odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca
ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle
§ 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a
ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie
veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany

súdu; v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť,
že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu. Súd
takisto poukazuje na to, že vyzval žalobcu uznesením zo dňa 15.05.2024 č. k. 52Csp/62/2024-108 na
špecifikáciu žalovanej sumy s príslušenstvom; súd v tomto uznesení zároveň žalobcu poučil, v čom
spočíva nedostatok žaloby a akým spôsobom ho má žalobca odstrániť. Napriek tomu však žalobca

tento nedostatok žaloby relevantným spôsobom neodstránil. Tento nedostatok pritom nebránil súdu v
pokračovaní v konaní (t. j. nebol daný dôvod na odmietnutie podania v zmysle § 129 ods. 3 C. s. p.),
keďže z podaní žalobcu bolo zrejmé, čoho sa týkajú a čo sa nimi sleduje; tieto podania žalobcu boli
zrozumiteľné aj úplné. Následkom neunesenia bremena tvrdenia tak v tomto prípade bolo zamietnutie
žaloby.

38. Nebol pritom daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie
skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol
daný dôvod opätovne vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., pričom vyššie
uvádzaný nedostatok spočívajúci v nedostatočnom uvedení rozhodujúcich skutočnosti (v neunesení

bremenatvrdenia)nebránilsúduvpokračovanívkonaní(vprejednaníarozhodnutíveci).Podanážaloba
podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť
vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuviedol rozhodujúce
skutočnosti pre priznanie žalobou uplatneného nároku, a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených
v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by

v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom
dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného
ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať
za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich
procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj

Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. a § 256 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. V zastavenej časti konania, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, žalobca
súdu nijako nepreukázal, že žalovaný zaplatil časť žalobou uplatnenej sumy po podaní žaloby, konajúci

súd preto dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca. Vo zvyšnej (zamietnutej)
časti žaloby bol žalovaný v celom rozsahu úspešný. Žalovaný by preto mal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu
žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.