Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010297
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriána Považanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424010297.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudkyňou JUDr. Adriánou Považanovou v trestnej veci

obžalovanéhoA.B.,preprečinusmrteniapodľa§149ods.1Trestnéhozákona,nahlavnompojednávaní
dňa 12.12.2024 v Žiari nad Hronom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E., F. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 05.09.2023 v čase o 09.55 hod. v meste Kremnica, po ulici G. H., na parkovisku pred obchodom
Coop Jednota, ako vodič cúval so služobným motorovým vozidlom mestskej polície mesta Kremnica
Suzuki Vitara, EČ: I. XXXXX, pričom sa dostatočným spôsobom nepresvedčil, či tak môže urobiť bez
toho, aby ohrozil ostatných účastníkov premávky a narazil pravou zadnou časťou vozidla Suzuki do
chodkyne J. D., nar. XXXX, ktorá prechádzala popri vozidle smerom k jeho zadnej časti, následkom
čoho spadla na cestu a utrpela ťažké krvácanie do mozgu, pre ktoré podstúpila vo Fakultnej nemocnici
s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica dňa 05.09.2023 operáciu, pričom následne došlo v

dôsledku chorobnej komplikácie poúrazového stavu dňa 21.09.2023 k jej úmrtiu na oddelení dlhodobo
chorých v nemocnici D. K.,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu 20 (dvadsať)
mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného súd obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného B. D., nar. XX.XX.XXXX v E. C. J., trvale
bytom H., L. J. XXX/XX, M. E. C. J., poškodenú N. N., O. D., nar. XX.XX.XXXX v Kremnici, trvale bytom
H., P. Q. XX/XX, M. E. C. J. a poškodeného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava,
Einsteinova 25, IČO: XX XXX XXX o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom podal dňa 05.06.2024 na Okresnom súde Žiar
nad Hronom obžalobu pod č. 2 Pv 308/23/6613-13 zo dňa 04.06.2024 na obvineného A. B. (ďalej
len „obžalovaný“) pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom vo výroku o vine tohto rozsudku.

Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/43/2024 - 162 zo dňa 11.06.2024
bol obžalovaný uznaný vinným na skutkovom a právnom základe v zmysle podanej obžaloby. Proti
predmetnému trestnému rozkazu podali prokurátor a obžalovaný prostredníctvom zvoleného obhajcu
v zákonnej lehote odpor.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný na položené
otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal kladne, slovom „áno“,
preto súd nemajúc pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora

a obhajcu obžalovaného vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal
a súčasne podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, a to
výsluchom obžalovaného a podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 14 rokov pracuje v Meste Kremnica ako príslušník
B. G.. Býva na adrese trvalého bydliska v Žarnovici. Pracovné služby sú buď 8 hodinové alebo 12
hodinové, a to vrátane sobôt a nedieľ. V prípade výkonu služby sú v hliadke jeden až dvaja príslušníci.
Je vyučený elektromechanik. Je ženatý, otcom už 2 plnoletých synov. Do práce dochádza na svojom
vozidle. Jeho mesačný príjem činí cca 1 000 € mesačne.

V zmysle § 269 Trestného poriadku bolo vykonané dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, najmä
evidenčnej karty vodiča - obžalovaného (č.l. 123-125, 193-195), správy o povesti na obžalovaného
Mestská polícia E. (č.l. 128), výpisu zo zoznamu páchateľov (č.l. 129, 192), vyčíslenia trov
právneho zastúpenia (č.l. 139-144, 203-206), vyčíslenie liečebných nákladov (č.l. 164-169), lustrácií na

obžalovaného v databáze súdov a v STA (č.l. 215-216), výpisu z Ústrednej evidencie MV SR a odpovede
z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR (č.l. 130, 196, 239-242), ako aj odpisu
registra trestov obžalovaného (č.l. 191, 238).

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,

ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo
i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá
zo strán.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti
tohto rozsudku právne kvalifikoval ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko
obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil záujem spoločnosti na ochrane ľudského
života tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona,
v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými
funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej
prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z aktuálneho odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný nebol
doposiaľ súdne trestaný. Podľa evidenčnej karty vodiča bol šesť krát postihnutý pre priestupky proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to 1 x za nepoužitie bezpečnostných pásov (v roku 2004),
4 x za prekročenie povolenej rýchlosti (v období rokov 2012 až 2015) a 1 x za používanie mobilného
telefónu za volantom (v roku 2021) – uložením pokuty v blokovom konaní zaplatenou na mieste.

Podľa odpovede z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má ešte dva záznamy za
priestupky v cestnej premávke - prekročenie povolenej rýchlosti (v roku 2022 a 2023), za čo bol riešený
napomenutím (bez sankcie). Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, nebolo voči nemu mestskou
políciou vedené priestupkové konanie, nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku a nemajú
vedomosti o negatívnom verejnom názore občanov na neho.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že obžalovanému je na prospech poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, a to aj
napriek tomu, že sa dopustil vyššie uvedených priestupkov, pričom súd prihliadol na dobu, ktorá uplynula
od ich spáchania, ako aj na ich charakter, keď tieto boli menej závažné, o čom svedčí výška uložených

pokút, ktoré boli obžalovaným zaplatené, pričom posledné priestupky spáchané v roku 2022 a 2023
boli riešené len napomenutím bez sankcie. Aj keď Zákon o priestupkoch neupravuje inštitút zahladenia
v prípade zaplatenia pokuty, ako je tomu v Trestnom zákone pri zaplatení peňažného trestu, keď sa
následne na odsúdeného hľadí, ako keby nebol odsúdený, analogické úvahy sú tu na mieste, keďže
priestupok z hľadiska protiprávnosti nedosahuje takú závažnosť a intenzitu, ako trestný čin. Taktiež

v prospech obžalovaného svedčí aj poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že
sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Žiadna v jeho neprospech svedčiaca
priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona nebola súdom zistená.
Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona
predstavuje výmeru až na 3 roky. Keďže poľahčujúce okolnosti prevažovali nad priťažujúcimi v pomere

2 : 0, znižovala sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu (ust. § 38 ods. 3, ods.
8 Trestného zákona), a preto bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky. Súd
okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností zároveň podľa ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona
prihliadol aj na mieru závažnosti zistených poľahčujúcich okolností, ktoré pomerne významne vyznievali
v prospech obžalovaného.

Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu a po dôslednom
vyhodnotení osoby obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu života, možnosti nápravy, keď obžalovaný
doposiaľ nebol súdne trestaný, aj napriek trestným činom spôsobenému následku, dospel súd k záveru,
že na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného nie je potrebné pôsobiť uložením trestu odňatia slobody

spojeného s jeho výkonom. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 roka,
výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods.
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu 20 mesiacov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil práve v súvislosti s vedením

motorového vozidla, súd s prihliadnutím na jednej strane na okolnosti prípadu, spoluzavinené konanie
poškodenej J. D., osobu obžalovaného, ako aj dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku, keď
obžalovaný sa od vtedy nedopustil žiadneho trestného činu a ani priestupku na úseku bezpečnosti
a plynulosti v cestnej premávke, na druhej strane však s prihliadnutím na spôsobený najzávažnejší
následok, smrť inej osoby, obžalovanému zároveň v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, 2 Trestného

zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 roky a 8 mesiacov.Na priznanie sa obžalovaného súd vzhliadal priznaním mu tejto skutočnosti ako poľahčujúcej okolnosti
svedčiacej v jeho prospech pri ukladaní výmery trestov a nie súčasne aj ako na okolnosť odôvodňujúcu
aplikáciu ust. § 39 ods. 5 Trestného zákona.

Súd má za to, že takto uložené druhy trestov popri sebe, vrátane ich výmery, obsahujú v dostatočnom
rozsahu prvky represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie a zároveň postačujú na
zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona a zodpovedajú
aj všetkým ďalším zákonným ustanoveniam Trestného zákona, ktoré upravujú zásady pre ukladanie
trestov.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade
s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu, keď viedol motorové vozidlo so súhlasom zamestnávateľa
a pri plnení pracovných povinností, teda na základe pracovnoprávneho vzťahu. Podľa § 420 ods.

2 Občianskeho zákonníka fyzické osoby pri svojej činnosti za spôsobenú škodu podľa tohto zákona
nezodpovedajú. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov. Obžalovaný
v inkriminovanej dobe vykonával činnosť pre svojho zamestnávateľa - právnickú osobu a spôsobil škodu,
pričom pri tejto činnosti nesledoval len svoj osobný záujem. Bol v takom právnom vzťahu, ktorý ho
nedovoľuje brať v otázke náhrady škody na zodpovednosť. Otázku škody teda v tomto prípade je

potrebné riešiť v civilnom procese. Preto súd poškodených, ktorí si v adhéznom konaní riadne a včas
uplatnili nárok na náhradu škody, a to B. D., nar. XX.XX.XXXX v E. C. J., trvale bytom H., L. J. XXX/XX,
M. E. C. J., N. N., O. D., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., P. Q. XX/XX, M. E. C. J. a spoločnosť
DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: XX XXX XXX podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku

prostredníctvom Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).
Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.