Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211497
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211497.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: X. Z., rod.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, G., štátny občan Slovenskej republiky, zastúpená Kanisová
& Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460,
proti odporcovi: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, G., štátny občan Slovenskej republiky, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského
súdu Bratislava IV č.k. 0C/36/2024-104 zo dňa 29. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok I., III.) potvrdzuje.
Odporca nemá voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie

neodkladného opatrenia ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi, aby nevstupoval do bytu
bližšie špecifikovanom v bode 1. v napadnutom uznesení (výrok I.). Návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti, ktorou sa navrhovateľka domáha, aby súd odporcovi uložil, aby sa nepribližoval
k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov vylúčil na samostatné konanie (výrok II.) a
odporcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III).

1.2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § § 324 ods. 1, § 325
ods. 1 ,§ 325 ods. 2 písm. e) § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2 C.s.p. vo vzťahu k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) konštatoval, že má z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia za osvedčené, že navrhovateľka a odporca sú manželia, z manželstva ktorého
sa narodili dve maloleté deti a majú predmetný byt (ku ktorému navrhuje uložiť odporcovi zákaz vstupu
týmto neodkladným opatrením) v bezpodielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľka uvádzala, že dňa

27.11.2024 podala návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, skutočnosť ktorú
neosvedčila. Z lustrácie v databáze súdov súd nezistil, že by bol takýto návrh podaný a že by bolo takéto
konanie vedené.

1.3. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka opisovala prudkú povahu odporcu
a jeho agresívne, či neadekvátne správanie na bežné situácie. Uvádzala, že odporca sa agresívne

správal už nie len v súkromí, ale aj na verejnosti, pričom v januári v roku 2011 na ulici odporca agresívne
udrel navrhovateľku. Ďalej navrhovateľa opisovala, že dňa 15.10.2023 bol odporca opitý, agresívny
a neznesiteľný, pričom navrhovateľku zbil na základe čoho sa rozhodla na neho zavolať políciu a
prihliadnuc na všetky jeho slovné útočenia, či častokrát aj fyzické útoky sa to navrhovateľka rozhodla
riešiť prostredníctvom pravidelných terapí u terapeuta, keď odporca terapeuta navštívil dvakrát. Ďalej
ale v návrhu uvádzala, že navrhovateľka spolu s maloletými deťmi sa vyhýbali tráveniu času doma, a

keď už, tak len v čase, keď bol odporca v práci. Ako ďalší incident navrhovateľka uvádzala vyvrcholenie
situácie dňa 20.10.2024, kedy mal odporca prinútiť navrhovateľku násilne a slovným vyhrážaním ksúloži. Súd poukazuje na to, že dôvodnosť neodkladného opatrenia bolo potrebné aspoň osvedčiť,
pričom v tomto nestačilo len opísať incidenty a správanie odporcu ku ktorému v priebehu spolužitia s
navrhovateľkou má dochádzať. Navrhovateľka k vyššie uvedeným incidentom s odporcom ku ktorým

malo dôjsť v prvých rokoch manželstva, po troch rokoch od prvého incidentu, v januári roku 2011, dňa
15.10.2023 a dňa 20.10.2024 súdu neosvedčila žiadne listiny, žiadne oznámenia o skutkoch odporcu
na polícii, či inom orgáne, pričom v tomto smere ale sama uvádzala, že ku správaniu odporcu bola už
v minulosti volaná polícia. Súdu nebolo osvedčené ani to, že by bolo zo strany navrhovateľky podané
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu, či oznámenie o priestupku. Pokiaľ

navrhovateľka poukazovala na agresívnu povahu odporcu a že tento podstúpil terapie u terapeuta, ani
táto skutočnosť nebola súdu osvedčená žiadnou listinou, čestným prehlásením psychológa, terapeuta, s
výnimkoutýchskutočností,ktoréopisovalimaloletédetivichčestnýchprehláseniach,nazákladektorých
navrhovateľka výlučne osvedčovala potrebu nariadenia predmetného neodkladného opatrenia (okrem
predložených rodných listov a výpisu z listu vlastníctva). I keď domáce násilie je často skryté, pričom
samotné obete domáceho násilia uvedené z dôvodu obavy z násilníka, či z iných dôvodov zatajujú,

vo vonkajšom svete to zvyčajne zanechá také stopy, ktoré je spravidla možné preukázať, či aspoň v
prípade konania o nariadení neodkladného opatrenia aspoň osvedčiť, keď aj pokiaľ už dôjde k takému
stavu, že obete sa rozhodnú situáciu riešiť, uvedené je spojené s trestným, alebo aspoň priestupkovým
stíhaním násilníka. Napriek tomu, že navrhovateľka uvádzala, že bola volaná polícia, že incidenty sa
udiali na verejnosti, že odporca je agresívnej povahy, uvedené neosvedčila. V tomto súd poukazuje aj

na to, že i keď možno dôvodnosť uvedeného neodkladného opatrenia osvedčovať aj násilím vo forme
psychickéhonásilia,ktorénemusíbyťsprevádzaneajnásilímfyzickým,jepotrebnézdôrazniť,žeúčelom
neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán, ak hrozí bezprostredný a nenapraviteľný
zásah do práv navrhovateľa, t. j. v prípade psychického násilia, bezodkladná a neznesiteľná situácia
v takej miere, že nie je možné postupovať inak, ako len tak, že súd takýmto neodkladným opatrením

dočasne zasiahne do vlastníckeho práva odporcu. Takáto potreba bezodkladnej úpravy pomerov týmto
neodkladným opatrením nebola dostatočne osvedčená.

1.4. Čo sa týka čestného prehlásenia mal. O. Z., z tohto vyplývalo, že u odporcu sa často stáva, že
má nejakú zlú náladu a vtedy kričí a háda sa s mamou je nepríjemný a v posledných mesiacoch je to

horšie a horšie a tento rok musel odísť z domu zo strachu, že sa jemu alebo niekomu inému niečo stane,
no toto ešte neosvedčuje dôvodné podozrenie odporcu z násilia voči navrhovateľke samotnej, a to či
už vo forme fyzického násilia, či taký zásah do psychickej integrity navrhovateľky, ktorý by bolo možné
označiť aj z dlhodobého hľadiska za násilie psychické. Rovnako tak ani v spojení s čestným vyhlásením
maloletej - N. Z. k takému záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov zakázaním vstupu odporcu do

spoločného obydlia nemožno dospieť. Súd z tohto čestného vyhlásenia maloletej zistil, že táto sa otca
bojí, tento má výkyvy nálad a často reaguje prehnane, teda rovnako tak potvrdzovala slova maloletého
a navrhovateľky o povahe odporcu, rovnako aj o tom, že odporca má zlú náladu dosť často, hlavne
posledný rok, z ktorého sa ale bez ďalšieho podľa názoru súdu nedá konštatovať dôvodné podozrenie
odporcu z násilia voči navrhovateľke. Ďalej maloletá opisovala viaceré incidenty o tom, ako sa odporca

správal v priebehu rokov k nej a maloletému pri rôznych situáciách a takisto aj incidenty ku ktorým došlo
medzi ním a navrhovateľkou. Maloletá uvádzala, že k incidentu bola volaná polícia a tá to vyriešila tak,
že odporcu vyviedli a povedali mu, že sa tam nemôže vrátiť (nevedela dokedy, asi iba tú noc). V tomto
smere však navrhovateľka súdu nepredložila žiadny záznam z polície, rozhodnutie o vykázaní a ani iný
dôkaz. Zároveň maloletá uvádzala, že v minulosti sa rozhodli odísť z domu k sesternici, kde zostali

asi mesiac, keď potom opäť bývali v jednom dome a malo to byť ako na skúšku, keď odporca bude
chodiť k psychologičke a na terapie. Ďalej uviedla, že potom, čo sa situácia zopakovala odišli k dedovi do
jednoizbového bytu, kde bolo útulnejšie ako s odporcom. Spolu s maloletým tak aj maloletá v čestnom
prehlásení uvádzala, že odišli zo spoločnej domácnosti s odporcom. Navrhovateľka sama uvádzala v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že už v minulosti sa spolu s maloletými deťmi vyhýbala

tráveniu času doma, a keď už, tak len v čase keď bol odporca v práci. Ako uvádzala aj navrhovateľka
a ako to vyplývalo aj z predložených čestných vyhlásení maloletých detí, navrhovateľka takto situáciu
odchodomzospoločnejdomácnostisodporcomriešilaajvminulosti,čímsaúspešneeliminovalahrozba
možného ďalšieho násilného správania odporcu, či hrozba možného ďalšieho pretrvávania psychického
násilia, ktorého sa mal a má odporca podľa navrhovateľky voči nej a maloletým deťom dopúšťať v

ich domácom prostredí a ktoré je zároveň aj účelom tohto neodkladného opatrenia. Aj maloletá v
čestnom prehlásení uvádzala, že posledné spolužitie medzi navrhovateľkou a odporcom bolo na skúšku.
Navrhovateľka preto v súčasnosti býva mimo predmetného bytu a ako to už bolo aj v minulosti, keď
bývala u svojej rodiny, či kamarátky. Súdu navrhovateľka ani len netvrdila, že v súčasnosti nemá kde indebývať a jej pobyt v predmetnom byte je nevyhnutný. Z čestných vyhlásení maloletých detí a z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia mal súd za osvedčené, že navrhovateľka má kde dočasne bývať,
a to napr. do doby, dokedy nebudú vzťahy manželov usporiadané inak (napr. v prebiehajúcom konaní

o rozvod, ak takéto prebieha), či iným hmotnoprávnym spôsobom usporiadania ich práv, ktoré má k
dispozícii podľa platnej právnej úpravy.

1.5. Z opísania incidentov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že má ísť o
situáciu dlhodobú, ktorá sa pravidelne opakuje. V takom prípade preto podľa súdu prvej inštancie nie

je namieste ochrana práv nariadením neodkladného opatrenia, ale ochrana práv v riadnom konaní
vo veci samej, napr. aj konaním podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak by sa stalo ďalšie
spolužitie neznesiteľným, prípadne iným spôsobom vysporiadania sa medzi manželmi vo vzťahu k ich
spoločnému bývaniu. Napokon aj navrhovateľka samotná uvádzala, že spolužitie s odporcom považuje
za neznesiteľné, cíti sa s ním v spoločnej domácnosti nepríjemne, pociťuje psychický nátlak. Na záver
súd poukazuje aj na to, že je potrebné prihliadať na zásadu proporcionality zásahu neodkladným

opatrením do práv odporcu, pričom v tomto smere súd nemal osvedčené (a opäť navrhovateľka to v
podanom návrhu ani len netvrdila), že sám odporca by mal kde bývať, ak by súd rozhodol v zmysle
návrhu navrhovateľky. Takýto zásah do práv odporcu sa preto vzhľadom na stav týmto návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčených skutočností, súdu javí ako neprimeraný. Súd
prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedené zistenia, keď navrhovateľka v posudzovanom prípade

neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol (výrok I.).

1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. V konaní však odporcovi žiadne trovy
nevznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. Proti tomuto uzneseniu a to proti výrokom I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote navrhovateľka
dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci
a nesprávnych skutkových zisteniach. Uviedla, že dňa 27.11.2024 podala na Mestský súd Bratislava
II- Návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode

manželstva, ktoré je na Mestskom súde Bratislava II, vedené pod sp.zn.: 17P/158/2024. Terapeutku
K.. H. E. ktorú s odporcom navštevovali, už navrhovateľka neoslovovala, nakoľko ich spoločné terapie
boli ukončené po 4-5 sedeniach pre nespoluprácu odporcu. Odporca navrhovateľku raz tak dobil, že
nevidela 10 dní na jedno oko. Kým sa odhodlala ísť k lekárke, pretože sa bála, že jej bude musieť
vysvetľovať ako sa to stalo, tak zistila, že už je jej očná lekárka na dôchodku a nerobí. Navrhovateľka

sa snažila si nájsť novú očnú lekárku, ale za ten čas, sa jej oko opäť napravilo. Preto nedisponuje,
z tohto incidentu, žiadnou lekárskou správou. Pri všetkých incidentoch, kde bola napríklad privolaná
aj policajná hliadku Navrhovateľka nedisponuje žiadnymi dôkazmi na preukázanie. Celý ten čas žila v
obave a strachu a preto nepodala žiadne trestné oznámenie. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 27.11.2024 sa navrhovateľka snažila priblížiť správanie manžela a jeho agresívnosť a

na podporu svojich tvrdení súdu predložiť aspoň čestné vyhlásenia detí, ktoré to museli všetko zažívať
s navrhovateľkou.
2.1. Navrhovateľka spolu s mal. deťmi nemá žiadnym spôsobom doriešené bývanie, keďže odmietajú
sa vrátiť späť do ich spoločnej domácnosti pre obavy z agresivity odporcu. Navrhovateľka sa s deťmi v
súčasnosti nachádza v situácií, že sa premiestňujú každý mesiac inam, čo nie je pre psychiku mal. detí

to najlepšie, keďže v okolí bydliska mali krúžky aj záujmy, pričom vždy priestor medzi školou a krúžkom
vypĺňali prípravou na školu na druhý deň. Momentálne chodia domov po 18-20tej hodine a vo voľných
priestoroch, ktoré majú, tak musia byť u svojich kamarátoch, či starého otca, kde sa plnohodnotne
pripravovať a učiť do školy nemôžu. Nemajú žiadnu chuť učiť sa, nevedia sa sústrediť a vzdávajú
učenie najmä pre to, že ich výsledky v škole sú o poznanie horšie. Veľmi nevhodné je pre nich aj

neustále cestovanie a premiestňovanie, či usmerňovanie, kde a u koho, kedy majú byť, kedy odísť a
podobne. Cítia sa skľúčene. Dokonca, deti musia nosiť dookola to isté oblečenie, nakoľko nechcú ísť
do bytu, aby sa náhodou nestretli s otcom. Po 07.01.2025 navrhovateľka spolu s deťmi nemajú kam ísť.
Navrhovateľkinotecbývavjednoizbovombyte,ktorýmáiba24m2,čonepredstavujevhodnýadlhodobý
priestorprebývanieviacerýchosôb,okremtohostarýotecmázdravotnéproblémy,spočívajúcevtom,že

na toaletu chodí každé 2 hodiny, čím sa v období čo tam boli navrhovateľka s Mal. deťmi budili navzájom
anevedelisaplnohodnotnevyspať,abyfungovalinasledujúcideň.Navrhovateľkajetakvystavenátomu,
že si neustále musí hľadať prechodné ubytovanie, a nedokáže si predstaviť, že by naďalej takto s deťmi
fungovala až do majetkového vysporiadania po rozvode, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov.2.2. Výsledkom správy zo psychologického vyšetrenia Mal. O. Z. od psychologičky S.. O. G., boli
nasledovné skutočnosti. „V psychologickom vyšetrení sú prítomné známky emočného stresu, smútku a
úzkosti, najmä v kontexte spomienok na negatívne interakcie s otcom. Tieto emócie sa zintenzívňujú pri

myšlienke na časté stretnutia s otcom. Chlapec opisuje otca ako osobu, s ktorou sa necíti bezpečne ani
podporovaný. Výrazne odmieta akúkoľvek formu núteného kontaktu, pričom zdôrazňuje, že negatívny
vzťah k otcovi ovplyvňuje jeho celkové fungovanie. Rodinné konflikty sú jedným z dôležitých faktorov,
vplyvom ktorého sa zhoršil jeho prospech v škole, najmä v predmetoch, ktoré predtým zvládal bez
problémov. Vyhýbavé správanie voči otcovi je jeho obranným mechanizmom na ochranu pred ďalším

psychickým zranením. Na základe vyšetrenia je vysoko pravdepodobné, že negatívne skúsenosti
z minulosti zanechali u O. psychickú záťaž, ktorá sa prejavuje úzkosťou, zníženou sebaúctou a
zhoršeným školským prospechom. O. jasne vyjadruje, že nemá záujem o kontakt s otcom, a nútené
stretávanie by mohlo výrazne zhoršiť jeho psychický stav a narušiť proces jeho stabilizácie “. V správe z
psychologického vyšetrenia mal. O. Z. boli v závere ustanovené aj odporúčania, kde jedným z takýchto
odporúčaní bolo aj - Vytvorenie stabilného prostredia. Ako dôkaz predložila správu zo psychologického

vyšetrenia Mal. O. Z., zo dňa 05.12.2024. Výsledkom správy zo psychologického vyšetrenia Mal. N.
Z. od školskej psychologičky S.. E. Ž., boli nasledovné skutočnosti. N. vyjadruje obavy zo správania
sa otca, čo je v súlade s traumatizujúcimi skúsenosťami, ktoré prežila. Po odchode z domu Silvia
spolu s matkou a bratom bývala dlhší čas u matkinej kolegyne, avšak neadaptovala sa dobre na nové
prostredie, čo ovplyvnilo jej schopnosť sústrediť sa na učenie. Narušený je pocit dôvery a bezpečia, k

čomu prispieva absencia súkromia a bezpečného priestoru v dôsledku straty bývania. Navrhovateľka
sa cíti v bezvýchodiskovej situácii, kedy nevidí iné riešenie, ako ochrániť deti, ale aj seba, ako pretrhnúť
kontakt s odporcom. V spolužití s odporcom v jednej domácnosti nie je schopná sa uvoľniť, je stále
napätá, v strese a tak isto sa cítia aj maloleté deti. Navrhovateľka sa cíti zo všetkého už veľmi vyčerpaná
a už viac nedokáže odolávať invektíva odporcu a má obavu z toho, že nedokáže pred ním ochrániť ani

deti, keď vie, čoho je schopný.
2.3. Opísaný skutkový stav, aktuálna situácia týkajúca sa bývania, ako aj vzájomné vzťahy, konanie
a správanie sa odporcu voči navrhovateľke a mal. deťom plne odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy
vzťahov medzi účastníkmi, ide o stav, ktorý neznesie odklad a takáto úprava pomerov účastníkov
konania je naliehavá a potrebná dôsledku čoho žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie

tak, že návrhu jej návrhu na nariadené neodkladné opatrenie vyhovie.
3. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu
(výrok I., III.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
nie je dôvodné.

5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.1. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5.2. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
5.3 Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
5.4. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci v zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v danom
prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka
neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami rozhodujúcimi
skutočnosťami, nakoľko neosvedčila dôvodné podozrenie z násilného konania odporcom, ktoré by
vykazovalo známky takej intenzity, žeby oprávňovalo súd zakázať odporcovi vstup do obydlia.

7. Neodkladné opatrenie požadovaného obsahu zaťažuje navrhovateľku bremenom tvrdenia,
ktorým musí osvedčiť existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými relevantnými
hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy
psychického alebo fyzického násilia. Typickými dôkazmi sú v týchto prípadoch lekárske správy, trestné
oznámenia, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydaného podľa § 27a ods. 1 zákona

č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z.z. a pod.. Súd prvej inštancie
správne prijal záver, že čestné vyhlásenia mal. O. a mal. N. (podotýkajúc, že sú jediným dôkazom)
síce potvrdzujú, že odporca „...má často zlú náladu, kričí, háda sa a situácia sa v posledných
mesiacoch zhoršuje..“, no tieto neosvedčujú dôvodné podozrenie odporcu z násilia voči navrhovateľke.Opodstatnenosť neodkladného opatrenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami
každého jednotlivého prípadu, keďže ide o zásadné obmedzenie základných práv zo strany orgánov
verejnej moci a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný život v zmysle

čl. 16 ods.1 a čl. 19 ods.2 Ústavy SR, ako aj práva na nedotknuteľnosť jej obydlia v zmysle čl. 21 Ústavy
SR.
7.1. Navrhovateľka uvádza, že žije v obave a strachu a preto nepodala žiadne trestné oznámenie.
Pre obete domáceho násilia je mimoriadne ťažké hovoriť o ňom, nakoľko v dôsledku prežitého násilia
majú obete nízku sebadôveru a sklony k seba obviňovaniu, môžu mať obavy, že im nikto nebude

veriť a samozrejme v dôsledku vyhrážok aj opravenú obavu o seba a svojich blízkych, tak ako to
aj navrhovateľka deklaruje v odvolaní. V dôsledku narastania domáceho násilia sú dohľadateľné
webové stránky v ktorých je prepracovaným spôsobom uvedený spôsob ako postupovať v prípade,
ak dochádza k domácemu násiliu, ktoré obsahujú komplex špecializovaných služieb zameraných na
odbornú pomoc obetiam zažívajúcim násilie. Ak sa obeť dlhodobého násilia dostala do situácie, že
žije v obave a strachu, ktorý jej bráni napr. podať trestné oznámenie, jedným z dôležitých úspešných

spôsobov ako dosiahnuť ochranu pred násilníkom je potom uchovanie dôkazov o násilí a to napr.
fotografiou zranenia, roztrhaným oblečením, zvukovou nahrávkou, elektronickými správami atď.., ktoré
majú rovnako závažnú vypovedaciu schopnosť o násilí ako lekárska správa alebo trestné oznámenia
a boli by významným svedectvom o domácom násilí, ktoré súd musí reflektovať. Navrhovateľka však
ani týmto spôsobom nepodložila svoje tvrdenie o násilí voči nej a to takej závažnej intenzity, ktorá

by umožňovala súdu uložiť odporcovi zákaz vstupu do obydlia, teda zasiahnuť do práva odporcu na
súkromný život, ako aj práva na nedotknuteľnosť jeho obydlia.
8. Navrhovateľka k odvolaniu pripojila Správu zo psychologického vyšetrenia zo dňa 5.12. 2024
(č.l. 121); psychologickú správu od školského psychológa Základnej školy Dudová 2 Bratislava,
bez datovania (č.l. 122), listinné dôkazy ktoré sú vo vzťahu k petitu neodkladného opatrenia úplne

irelevantné. Tieto listinné dôkazy pojednávajú o narušenom vzťahu detí s otcom, ale neosvedčujú
dôvodné podozrenie odporcu z násilia voči navrhovateľke. Naviac, pri preskúmavaní vecnej správnosti
odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je s poukazom
na ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p. relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Je
preto vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na dôkazoch, ktoré nastali až po vydaní

napadnutého uznesenia (Správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 5.12. 2024), keďže súd prvej
inštancie rozhodol dňa 29. novembra 2024, okolnosť ktorá bráni odvolaciemu súdu s odkazom na
ustanovenia § 329 ods. 2 C.s.p. na túto okolnosť prihliadnuť.
8.1. Ku zmene napadnutého rozhodnutia nemôže prispieť ani dodatočne založený koncept návrhu
na rozvod manželstva (č.l. 124) ktorý je nielen z hľadiska posúdenia naliehavosti nariadenia zákazu

vstupu do obydlia nepodstatný, ale navrhovaná úprava styku maloletých s odporcom je podľa návrhu
ponechaná voľne a teda nekorešponduje s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
V prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie za splnenia podmienok podľa §
329 ods. 3 C.s.p. sa môže navrhovateľka domáhať ochrany svojich práv a oprávnených záujmov novým
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Nariadeniu neodkladného opatrenia bráni aj absenciu bezprostrednosti, ako základnej požiadavky
nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie v odseku 21.
a 24. napadnutého uznesenia, so záverom ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.
V kontexte rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu, ako aj okolností plynúcich z čestných
prehlásení mal. detí možno mať za osvedčené, že odporca je osobou impulzívnou, ktorá má problémy

so sebaovládaním. Prvé známky prudkej povahy odporcu sa začali prejavovať krátko po uzavretí
manželstva a pretrvávajú cca dvadsať rokov, fakt ktorý je potvrdením úsudku súdu prvej inštancie,
o tom, že dlhodobá a pravidelne opakujúca sa situácia v rodine vylučuje okamžitý zásah v podobe
neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je totiž mimoriadny inštitút občianskeho sporového
konania, ktorý je namieste použiť vtedy, keď sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobkyni

reálne a bezprostredne hrozí vznik ujmy, akcent ktorý v danom prípade absentujte.
10. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.)
ako vecne správne potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania (výrok III.), nakoľko súd prvej
inštancie správne aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. §

255 ods. 1 C.s.p..
11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca preto by mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá nazáklade procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku

alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.
zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že odporcovi v odvolacom konaní

trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že odporca nemá voči navrhovateľke nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).