Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 2, 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3T/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010232
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4324010232.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3T/30/2024

Okresný súd Levice v konaní pred samosudcom Mgr. Tomášom Uhrikom, v trestnej veci obžalovaných
A. B. a C. B., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Leviciach dňa 02.12.2024 takto,

r o z h o d o l :

3T/30/2024

Obžalovaní

1. A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., bytom D., E. F. X, t. č. v ÚVV a ÚVTOS G. od 28.09.2023

2. C. B., nar. XX.XX.XXXX v G. H., bytom I. J., K. F. XXX/XX, t.č. v ÚVV a ÚVTOS G. od 28.09.2023

s a u z n á v a j ú v i n n í , ž e

- dňa 28.09.2023 v čase od 00.51 h do 00.55 h na ul. G. J. č. XX v D. v priestoroch podniku Win caffe
bar Topgame, po predchádzajúcej vzájomnej slovnej výmene fyzicky napadli J. L. a M. I. tým spôsobom,
že najskôr sa začala bitka medzi obvineným C. B. a M. I., po ktorej padol na zem obvinený C. B., do
ktorej sa ihneď zapojil aj obvinený A. B. a J. L., pričom došlo k strkaniam medzi nimi navzájom, po

čom na zem padol M. I., ale aj J. L., ktorého obvinený A. B. kopol pravou nohou jedenkrát do oblasti
hlavy a pokračoval jedným úderom päsťou pravej ruky, načo ho odstrčil M. I., ktorého obvinený A. B.
kopol jedenkrát pravou nohou do oblasti rebier, následne ho chcel udrieť jedenkrát pravou rukou do
oblasti tváre, pričom ho netrafil a opäť ho jedenkrát kopol pravou nohou do oblasti ľavého bedra, pričom
obvinený A. B. pokračoval vo svojich útokoch zodvihnutím malého kresla na sedenie, ktoré hodil smerom
na M. I. a J. L., po čom nasledovala slovná výmena, po ktorej obvinený A. B. kopol pravou nohou M. I.
do oblasti hrude, načo obaja spadli na zem a keď sa zdvihli, tak obvinený A. B. chytil neznámy predmet

nachádzajúci sa na stole, ktorý hodil do M. I. a následne zobral do rúk kreslo na sedenie, ktoré zdvihol
nad hlavu a hodil do M. I. a J. L., ktorých trafil do nôh, po čom došlo opäť k strkaniu medzi nimi, po čom
sa M. I. začal biť so A. B. a C. B. s J. L., pričom A. B. udrel M. I. jedenkrát pravou rukou zovretou v päsť
do oblasti tváre a po vzájomnom naťahovaní ho hodil na zem, kde ho jedenkrát pravou nohou kopol do
oblasti tváre, po čom M. I. ostal nehybne ležať na zemi, načo ho obvinený A. B. kopol najmenej trikrát do
oblasti brucha, zodvihol nad hlavu kreslo na sedenie a hodil do oblasti chrbta M. I. a následne ho pravou
nohou jedenkrát kopol do zátylku hlavy a súčasne sa bil obvinený C. B. s J. L., kedy najprv J. L. chcel

udrieť obvineného C. B., načo ho obvinený C. B. zhodil na zem a minimálne šesťkrát ho udrel pravou
rukou do zátylku hlavy, po čom sa J. L. postavil a začali sa medzi sebou naťahovať, načo ho obvinenýC. B. strčil a J. L. spadol na zem, pričom narazil o kreslo a ostal ležať na zemi, kde ho obvinený C. B.
jedenkrát kopol pravou nohou do vrchnej časti tela, po čom ostal J. L. nehybne ležať na zemi, pričom
následne obaja obvinení A. B. a C. B. chodili po priestoroch herne a obvinený A. B. znovu podišiel k J.

L. a dvakrát ho pravou nohou kopol do vrchnej časti tela, potom prešiel k M. I., ktorý sa snažil postaviť a
jedenkrát ho ľavou nohou kopol do zátylku hlavy a dvakrát kopol pravou nohou do oblasti chrbta, a keď
sa po chvíli opäť snažil M. I. postaviť, obvinený A. B. ho kopol dvakrát do zátylka hlavy, načo opäť ostal
poškodený nehybne ležať, po čom obvinený A. B. prešiel k J. L. ležiacemu na zemi, ktorého jedenkrát
ľavou nohou a následne jedenkrát pravou nohou kopol do vrchnej časti tela, a opäť prešiel k M. I.,

ktorého kopol jedenkrát pravou nohou do oblasti chrbta a jedenkrát ľavou nohou do oblasti zátylka hlavy
a pokračoval k poškodenému L., ktorého jedenkrát pravou nohou kopol do vrchnej časti chrbta, po čom s
útokmi prestal, pričom týmto konaním M. I. spôsobili zranenia, a to povrchové poranenie hlavy - odreninu
s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní a J. L. spôsobili trojnásobnú zlomeninu sánky s posunom
úlomkov, zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov, otras mozgu, pomliaždenie čelovej oblasti hlavy,
zlomeninu zuba 11, poškodenie sánkového nervu vľavo, odreniny pravého a ľavého kolenného kĺbu, s

komplikáciou liečby zranenia sánky v podobe opätovného posunu úlomkov ľavého kĺbového výbežku, s
dobou práceneschopnosti a obmedzením na bežnom spôsobe života do 6 týždňov,

t e d a

obžalovaný A. B.
- spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví a ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak k dokonaniu trestného
činu nedošlo,
- spoločným konaním dopustil sa slovne, fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom

výtržnosti najmä tým, že napadol iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so
zbraňou,

obžalovaný C. B.

- spoločným konaním sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví a ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak k dokonaniu trestného
činu nedošlo,
- spoločným konaním sa dopustil slovne, fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým,
že napadol iného,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný A. B.

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
§ 2 odsek 1 Trestného zákona

obžalovaný C. B.
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 2 odsek 1 Trestného zákona

a z a t o i m u k l a d áobžalovaný A. B.
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 4 / štyri/ roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek l písmeno a) Trestného zákona, sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu
v trvaní 4 /štyri/ roky 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno h) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v
príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona, sa obžalovanému ukladá počas probačného dohľadu
povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona, sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v

príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
obžalovaný C. B.
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno e) Trestného zákona § 41 odsek
1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodených J. L., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom

D., L. XXXX/XX, a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť
Petržalka, IČO: 35937874 odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

3T/30/2024

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice podala dňa 06.03.2024 na súd obžalobu sp. zn. 1Pv
427/23/4402 na obvineného A. B. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno b/ Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a na obvineného C. B. pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal obžalovaného v 1. a 2. rade, upovedomil
obhajcov obžalovaných, poškodených, svedkov a prokurátora. Ostatné dve hlavné pojednávanie súd
v zmysle § 252 odsek 3 Trestného poriadku vykonal v neprítomnosti obžalovaného C. B., ktorý výslovne
požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Na termínoch hlavného pojednávania súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchmi obžalovaných,
výsluchmi poškodeného J. L. a poškodeného M. I., výsluchmi znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Luciana Šuplatu a znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Rastislava Rozborila, PhD., výsluchmi svedka M. D., svedkyne N. B.,
svedkyne N. K., ako aj oboznámením listinných dôkazov, správ, charakteristík, odpisu RT, pripojenejspisovej dokumentácie a po ich vyhodnotení dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. po tom, ako bol súdom poučený v zmysle § 257 Trestného poriadku, ako aj o trestnej
sadzbe, za trestný čin kladený mu za vinu v obžalobe, uviedol, že poučeniu v plnom rozsahu porozumel
a na hlavnom pojednávaní nechce urobiť žiadne vyhlásenie, pričom vypovedať bude.

Obžalovaný A. B. ku skutku, uviedol, že s obžalovaným C. B. išli von s kamarátkami do herne Win caffe

v D., dali si drink a púšťali hudbu na „telku“, chodievali tam často, predtým nemali žiadne problémy. V ten
večer prišiel za nimi jeden pán, aby mu pustili pesničku, najprv bol normálny. Potom prišiel znova k stolu
a pýtal sa, prečo sedia s „gadžovkami“, pýtal sa aj dievčat, prečo sedia s cigáňmi. Obžalovaný C. B. ho
poslal preč a kamarátky povedali, že sa nehanbia, že obžalovaní sú zábavní. Ten pán sa ešte opýtal,
či obžalovaní posilujú, či sú veľkí chlapi a potom im začal nadával do cigáňov. Ten pán bol poškodený
M. I.. Obžalovaný C. B. sa postavil na to, čo I. povedal a potom ho poškodený napadol. Následne druhý

prítomný muž – poškodený J. L. taktiež napadol obžalovaného, viackrát oboch obžalovaných udreli,
až potom sa obžalovaný A. B. začal biť. Obžalovaný udrel I. rukami do tváre a keď bol na zemi, tak ho
aj kopol, lebo sa bál, že keď sa postaví, tak ho znova napadne. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný
uviedol, že udieral len I., nevie, či aj L., nevie presne, lebo sa striedali a je to už dlhšiu dobu. Obžalovaní
najprv chceli odísť, nech sa nebijú, bezdôvodne ich napadli. K zraneniam poškodených uviedol, že počul

od kamarátky E. O., že L. odmietol zdravotnú starostlivosť a ešte dve, tri hodiny potom behal po D. a pil.
Obaja poškodení pili, aj obaja obžalovaní pili. Obžalovaný ďalej uviedol, že nepopiera útoky, pričom
nevie vyhodnotiť, ktoré z útokov mohli spôsobiť poškodeným zranenia. Bitka sa skončila tak, že ho
obžalovaný C. B. zastavil, on sám bol mimo, strašne agresívny, bál sa o svoj život a nevedel, dokedy
je to primeraná sebaobrana, bol opitý. Bezdôvodne ho napadli.

Obžalovaný C. B. po tom, ako bol súdom poučený v zmysle § 257 Trestného poriadku, ako aj o trestnej
sadzbe, za trestný čin kladený mu za vinu v obžalobe, uviedol, že poučeniu v plnom rozsahu porozumel
a na hlavnom pojednávaní nechce urobiť žiadne vyhlásenie, pričom vypovedať bude.

Obžalovaný C. B. ku skutku uviedol, že bol s obžalovaným A. B. v herni Win caffe v D. spolu
kamarátkami, kde popíjali. Poškodení tam už boli. Prišli ďalší a začali sa s nimi zhovárať, podali si ruky,
najprv žiadne problémy neboli. Všimli si, že počúvajú hudbu cez mobil, chceli si tiež pustiť, tak im pustili.
Po asi 15-20 minútach, poškodený M. I. prišiel ku stolu a pýtal sa kamarátok, či sú biele a oni povedali,
že áno, a on na to povedal, aby na to boli hrdé a odišiel. Pustili si hudbu a I. sa postavil so slovami „vy

skurvení cigáni, keď to nevypnete, dostanete na piču“. Obžalovaný sa postavil a poškodený sa hneď ku
nemu rozbehol, strčil ho, padol na zem, kde ho poškodený udieral päsťami. Obžalovanému sa podarilo
postaviť, prišiel druhý poškodený J. L.. Hoci obžalovaný ustupoval až ku dverám, aj tak poškodený L.
neprestával, chcel ho udrieť, tak ho obžalovaný chytil a udrel päsťou, potom ho odstrčil a poškodený
padol na zem a obžalovaný ho kopol do brucha alebo hrude. Obžalovaný bol v strese keď ho napadol

I., nevedel, čo sa deje a keď sa spamätal, zistil, že obžalovaný A. B. dostal „amok“, nevie prestať,
tak išiel za ním a povedal mu, aby prestal, aj ho za tým účelom udrel. Potom išiel za barmankou, či
volala políciu. Keďže ju nevolala, zavolal políciu obžalovaný C. B.. Obžalovaný uviedol, že nevie, kto
zlomil poškodenému L. sánku. Na hlavnom pojednávaní na otázku prokurátora, ako to bolo s hádzaním
stoličiek obžalovaný uviedol, že A. B. chytil stoličku a hodil ju po poškodených, ktorí stáli pred nimi, on

stoličku nehodil. Obžalovanému zranenia nevznikli, len ho bolela ruka. Keby ho I. nenapadol, nič by sa
nestalo, on poškodených nepoznal, videl ich prvý raz. Bol s I. aj v inej krčme na Vinohradoch, kde ho
neregistroval, ale druhý kamarát áno, on sa s ním pozná, sedel pred našim stolom, volá sa L. L..

Svedok – poškodený J. L., počas výsluchu na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že si toho veľa

nepamätá, sedeli v bare spolu s kamarátom M. D. asi v septembri minulého roka. Najprv sa bavili,
nebol žiadny problém, ale potom sa to zvrtlo, avšak si nepamätá dôvod, ani kto, ako, čo, začal si už
nepamätá. Nepamätá si dôvod, pre ktorý vznikol ten konflikt, ani si nepamätá, ako prebiehal útok a
kto ho napadol, mal otras mozgu. Obžalovaných nepoznal, a nepamätá si, že by niekto obžalovaných
atakoval, rovnako si nepamätá, či na neho zaútočili nejakým predmetom, ani on na niekoho útočil. Ku

svojím zraneniam uviedol, že mal zlomenú sánku, nos, bol osem alebo deväť mesiacov PN a absolvoval
dve operácie sánky. Výšku škody dokladal písomne. Na otázku, či niekam išiel po skutku poškodený
uviedol, že si pamätá, kedy bol na polícii. Skutok sa stal v piatok a v piatok mu odporučili, aby si vybavil
operáciu v Bratislave, v pondelok ho prijímali v Bratislave, kde mu po prvej operácii povedali, že je tozle zoperované, tak ho museli znova operovať. Operáciu mu posunuli, nakoľko tam mal zápal, ležal v
nemocnici asi desať dní. Po skutku nemohol pracovať, tri - štyri mesiace jedol len tekutú stravu. V ten
večer po skutku vypovedal, dychovej skúške pred výpoveďou nebol podrobený.

Svedok M. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nepozná poškodeného M. I. ani obžalovaných,
v daný deň prišiel do herne s poškodeným J. L. a sadli si. Obžalovaní boli úplne v pohode, nemal
s nimi žiadny problém, dal si víno so sódou možno trikrát. Potom prišiel M. I., je to zamestnávateľ L..
Obžalovaní sa zabávali, všetko bolo v poriadku kým neprišiel už podgurážený I., ktorý sa zrazu postavil

a šiel ku stolu obžalovaných, niečo im hovoril, nevie čo, lebo hrala hudba. Svedok uviedol, že o I. sa
hovorí, že je vyrývačný, že si ľúbi vypiť. Jeden z obžalovaných sa postavil, I. udrel B. prvý do vrchnej
časti tela päsťou a obžalovaný spadol na zem. L. šiel pomôcť I.. Svedok sa do toho nechcel miešať.
Išiel na koniec povedať, že to stačilo, ale už boli „v tranze“, bili sa. Obžalovaný B. svedkovi pomáhal,
aby ho nenapadol obžalovaný B., nakoľko ten bol „v tranze“. Svedok videl, že hodili stoličku, jeho do
ramena trafila sklenená fľaša, popolník a kreslom ho netrafili. Celé to trvalo asi 10 minút, zo začiatku

to bola bitka jeden na jedného, ku koncu si to odniesol najmä L., ktorý poriadne dostal, keď už ležal na
zemi, ale svedok nevie, kto ho napadol a ako dlho ležal na zemi, L. si po skutku nič nepamätal.
Svedok M. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetko už uviedol na polícii, veľa si nepamätá a nemá
k tomu čo viac povedať. Prišiel po pár pivách po futbale do herne a tam nastal konflikt, nevie, ako vznikol,
lebo bol opitý. Vie len, že sedel za barom s J. L., bol tam ďalší pán, ktorého nepozná. Obžalovaných

tam videl, ale nevie, či sa s nimi rozprával a o čom. Ani z bitky si nič nepamätá, ani osobu, ktorá útočila.
Nevznikli mu žiadne zranenia, nič ho nebolelo.

Za účelom odstránenia rozporu bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď poškodeného M. I.
z prípravného konania zo dňa 18.01.2024, kde na otázku či mu boli spôsobené zranenia odpovedal,

že neboli, nemal nič také, trochu ho bolela ruka. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že nemal
zdravotné následky.

Na hlavnom pojednávaní poškodený M. I. ďalej uviedol, že pil už v pohostinstve pivo, nevie či nejaký
tvrdý alkohol. V herni ďalej pili len tvrdý alkohol, ale nevie uviesť koľko. Obžalovaní sedeli po jeho ľavej

strane, nevie, či pili alkohol, on ich nepoznal. Nepamätá si, čo bolo spúšťačom incidentu, ani nevie, či
sa na neho niekto rútil s predmetom. Po skutku išiel na políciu, dychovú skúšku mu nerobili. Skutočnosť,
ž si nespomína, pripisuje alkoholu.

Na základe návrhu obhajcu obžalovaného bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď

poškodeného M. I. z prípravného konania zo dňa 28.09.2023. K uvedenej výpovedi z prípravného
konania poškodený na hlavnom pojednávaní dodal, že počas nej bol určite pod vplyvom alkoholu, môže
tam byť niečo zmätočné. Nepamätá si, že niekoho udrel. To, že obžalovaný je róm vedel tak, že počul
rómsku hudbu. Uviedol, že nie je rasistom, nebral do úvahy, či je niekto róm alebo nie.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Lucian Šuplata pri
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 61/2023, ktorý
vypracoval dňa 03.12.2023 a podľa ktorých poškodený J. L. utrpel v dôsledku skutku zo dňa 28.09.2023
zranenia:
- trojnásobná zlomenina sánky s posunom úlomkov – pôsobením tlaku tupého predmetu, ktorému

môže zodpovedať kopnutie nohou do tváre; vyžadovala operačné riešenie s pooperačnou mechanickou
ochranou sánky min. 4 týždne, následne zistená komplikácia pri liečbe, opätovný posun úlomkov, ktorý
si vyžiadal reoperáciu, totálnu náhradu ľavého kĺbového výbežku s dodržiavaním režimových opatrení
6 týždňov; zranenie s komplikáciou vyžadovalo liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní min. 11
týždňov, zranením nedošlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, zanechá trvalé funkčné následky,

išlo o ťažké zranenie
- zlomenina nosovej kosti s posunom úlomkov - pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu na nos, môže
zodpovedať úder päsťou alebo kopnutie nohou do strednej časti tváre; primeraná liečba do 4 týždňov,
nedošlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, nezanechá funkčné a orgánové následky, ľahké až
stredne ťažké zranenie

- otras mozgu - pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu, ktorému môže zodpovedať kopnutie nohou
do čelovej oblasti hlavy; konzervatívna liečba v trvaní 3 týždňov, v stave bezvedomia mohlo dôjsť
k ohrozeniu životne dôležitých orgánov prípadnou poruchou dýchania, zranenie nezanechá trvalé
následky, ľahké zranenie- pomliaždenie čelovej oblasti hlavy - pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu, ktorému môže
zodpovedať kopnutie nohou do hlavy; konzervatívna liečba a prípadná práceneschopnosť v trvaní do
7 dní, zranením došlo k ohrozeniu životne dôležitého orgánu - mozgu, zranenie nezanechá trvalé

následky, ľahké zranenie
- zlomenina zuba 11 - pôsobením tlaku tupého predmetu na tvár, ktorému môže zodpovedať úder päsťou
alebo kopnutie nohou; liečba v trvaní 7 dní bez práceneschopnosti, zranením nemohlo dôjsť k ohrozeniu
životne dôležitých orgánov, nezanechá trvalé následky, ľahké zranenie
- poškodenie sánkového nervu vľavo – v súvislosti so zlomeninou ľavého kĺbového výbežku s posunom

úlomkov; konzervatívna liečba v trvaní niekoľko mesiacov, nemohlo dôjsť k ohrozeniu životne dôležitého
orgánu, pravdepodobne nezanechá následky, ťažké zranenie
- odreniny pravého kolenného kĺbu - pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu na predno bočnú stranu
pravého kolena, ktorému môže zodpovedať kopnutie nohou do kolena, ale aj dopadnutie kresla na
oblasť kolenného kĺbu; primeraná doba liečby a prípadnej práceneschopnosti v trvaní do 7 dní, zranením
nemohlo dôjsť k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, nezanechá trvalé následky, ľahké zranenie

- odreniny ľavého kolenného kĺbu - pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu na predno bočnú stranu
ľavého kolena, ktorému môže zodpovedať kopnutie nohou do kolena; primeraná doba liečby a prípadnej
práceneschopnosti v trvaní do 7 dní, zranením nemohlo dôjsť k ohrozeniu životne dôležitých orgánov,
nezanechá trvalé následky, ľahké zranenie.
-

U poškodeného J. L. ku dňu vypracovania znaleckého posudku naďalej trvala liečba zranení, ako aj
obmedzenie v bežnom spôsobe života, pričom menovaný nebol odkázaný na nevyhnutnú pomoc inej
osoby v úkonoch dennej potreby a hygieny, jeho zdravotný stav nebol ku dňu vypracovania znaleckého
posudku ustálený a posudok o bolestnom nebolo možné vypracovať.

Ďalej, v zmysle záverov predmetného znaleckého posudku poškodený M. I. utrpel v dôsledku skutku
zo dňa 28.09.2023 zranenia:
- povrchové odierky tváre – opakovaným pôsobením tlaku a ťahu tupého predmetu na tvár, ktorému
môže zodpovedať opakovane úder päsťou, kopnutie nohou; liečba a primeraní práceneschopnosť
v trvaní do 7 dní, zranením nedošlo k ohrozeniu životne dôležitých orgánov, nezanechá trvalé následky,

ľahké zranenie
U poškodeného M. I. trvalo obmedzenie v bežnom spôsobe života do 7 dní, pričom menovaný nebol
odkázaný na nevyhnutnú pomoc inej osoby v úkonoch dennej potreby a hygieny. Jeho zranenie svojím
charakteromnespĺňakritériápreplneniebolestného/menovanýznalcovioznámil,želekárskevyšetrenie
u neho nie je potrebné, nakoľko dňa 28.09.2023 neutrpel žiadne zranenia/.

Po otázkach obhajcu obžalovaného počas výsluchu znalca v prípravnom konaní dňa 02.02.2024
vypracovalznaleczaúčelomodstránenianedorozumenídňa02.02.2024doplneniezápisniceovýsluchu
znalca, podľa ktorého u poškodeného J. L. bol dôvodom reoperácie opätovný posun úlomkov ľavého
kĺbového výbežku sánky, teda došlo k zlyhaniu osteosyntézy po prvom operačnom výkone, pričom

v lekárskych záznamoch sa neuvádza, čo bolo dôvodom tohto zlyhania. Znalec mal v čase vypracovania
znaleckého posudku k dispozícii prepúšťaciu správu Kliniky ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie
Bratislava Ružinov, v ktorej sa nachádzal opis OTG snímky sánky poškodeného zhotovenej pred druhou
operáciou.

Na hlavnom pojednávaní znalec ďalej uviedol, že dňa 06.11.2023 sa u poškodeného J. L. pri kontrole
zistilo, že došlo k opätovnému posunu úlomkov ľavého kĺbového výbežku sánky a tento posun opätovný
mohol byť spôsobený len zlyhaním osteosyntézy – t.j. po napravení úlomkov sa úlomky premostili
špeciálnou dlážkou a zaskrutkovali, teda toto zlyhalo, pričom v prepúšťacej správe to nie je vyslovene
uvedené, ale inak to nie je možné a je ťažko povedať, prečo to zlyhalo, môže sa to stať aj nedodržaním

pooperačného režimu pacienta. Znalec nemal za úlohu riešiť príčinu zlyhania osteosyntézy, tým sa
nezaoberal. Ak nie sú dobre zatiahnuté skrutky nie je to dôvod na reoperáciu, dôvod je opätovný posun
úlomkov. Ak pacient poruší 4 –týždňovú potrebu prijímania výlučne tekutej stravy, môže dlahu vylomiť,
tiež to môže spôsobiť náhodný úraz, pád. V prípade, ak by nedošlo ku komplikáciám, pacient by bol
obmedzený do 6 týždňov.

V zmysle § 270 odsek 2 Trestného poriadku pristúpil súd na hlavnom pojednávaní k vykonaniu dôkazu
na obrazovo zvukovom zázname – videozáznam z miesta činu zo dňa 28.09.2023. Po jeho vykonaní
sa znalec vyjadril k miere zavinenia poranení u poškodených, pričom uviedol, že pri poškodenom I.vychádzal z prvotných nálezov, pri poškodenom L. sú dva zásadné momenty, a to kopnutie zo strany
obžalovaného B. do tvárovej časti poškodeného L. /poškodený si chytá a utiera nos, krváca z nosa/.
Ďalší moment, je keď zostal poškodený L. nehybne ležať na zemi po páde a po následnom kopnutí do

hlavy, čo je znak, že bol v bezvedomí a došlo k otrasu mozgu. Pomliaždením čelovej oblasti hlavy po
kopnutí do hlavy došlo k ohrozeniu mozgu, skončilo to len otrasom mozgu, čo je prechodná porucha
funkcie mozgu, bez organických zmien na mozgovom tkanive, ktorá sa prejaví bezvedomím, stratou
pamäti na úrazový dej. Kopnutie bolo podľa neho do čelovej oblasti hlavy. Kopnutím do tvárovej časti
hlavy by mozog spravidla nemal byť ohrozený, pretože tvárové svaly sa správajú ako nárazník na aute,

pohltia energiu. Otras mozgu nevznikne úderom do tváre ale úderom na vlasovú alebo mozgovú časť
hlavy, nie na tvárovú časť. Konaním obžalovaného bez šiltovky (pozn. ide o obžalovaného B.), kedy
kopol poškodeného do hlavy vzniklo pomliaždenie čelovej oblasti hlavy s otrasom mozgu. Následné
kopy do hlavy už nemali až takú intenzitu ako ten, ktorý spôsobil pomliaždenie čelovej oblasti hlavy.
Otrasom mozgu nebolo porušené mozgové tkanivo. Kopnutím do brucha žiadne poranenie v oblasti
brucha popísané nebolo.

Svedkyňa N. K., ku skutku uviedla, že v deň skutku s kamarátkou P. A. a s obžalovanými C. B. a
A. B. prišli do herne, objednali si, pili, púšťali pesničky z telefónu. Za barom sedeli traja alebo štyria
páni, jeden z nich sa ozval, či si môže niečo pustiť aj on, obžalovaný C. B. mu to pustil. Púšťali si
aj cigánske pesničky a asi to poškodenému prekážalo, opýtal sa, či nemôže niečo iné pustiť. Chvíľu

bol pokoj, následne sa poškodený postavil, prišiel k ich stolu, pýtal sa či sú cigáni a svedkyne a jej
kamarátky sa opýtal, či sa nehanbia sedieť s cigáňmi, že by mali chodiť s bielymi. Obžalovaný C. B. sa
postavil a povedal, nech odíde, že obťažuje. Následne na čo poškodený I. obžalovaného B. napadol,
obžalovaný B. poškodeného strčil späť a začali sa biť. Následne sa postavili aj tí ostatní pri bare na
obranu poškodeného a obžalovaný A. B. sa postavil na obranu obžalovaného B.. Obžalovaný C. B. sa

podľa vyjadrenia svedkyne bil v sebaobrane, pretože akonáhle už jeden poškodený ležal na zemi, už sa
ďalej nebil. Obžalovaný A. B. sa bil ďalej, hodil po poškodenom stoličku, nie je si istá, ale nevidela, že
by obžalovaný C. B. hádzal nejaké predmety. Na mieste skutku nevyčkali s kamarátkou do konca, keď
prišla na miesto polícia, už tam neboli. Podnetom bitky bol podľa svedkyne rasizmus od poškodeného.
Motívom bola sebaobrana, nezačali to obžalovaní.

Svedkyňa N. B. uviedla, že v čase skutku pracovala ako barmanka. Nevie presne, ako začala bitka,
púšťali si pesničky, nevidela žiadny problém. Robila si sanitu a zrazu tam bol hurhaj, otočila sa a už
sa bili. Nevie povedať, kto dal prvý úder, bola otočená chrbtom a otočila sa na to, že je na mieste
hluk a bitka. Videla obžalovaného A. B., ako udrel jedného poškodeného rukou do tváre, nevie, či

päsťou alebo dlaňou, ani nevie, či bol prvý. Pripojil sa druhý poškodený, čo sedel za barom a potom
aj druhý obžalovaný. Následne tam lietali fotelky, už keď ležali poškodení na zemi, tak tam obžalovaní
chodili a kopali ich do hlavy. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný C. B. sa snažil obžalovaného A. B.
neskôr zastaviť, aby prestal. Všetci sa bili navzájom, údery si vracali. Obžalovaný B. jej uviedol, že bitku
vyprovokoval poškodený M. I.. Poškodených poznala len „z videnia“ poškodený I. bol predtým v herni

asi trikrát. Ona zranenia neutrpela.

Na základe návrhu obhajkyne obžalovaného C. B. bol na termíne hlavného pojednávania vypočutý
znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. Rastislav Rozboril, PhD.,
ktorý na základe zadania obhajoby vypracoval dňa 12.10.2024 odborné vyjadrenie č. 054/2024. Na

hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že všeobecne možno nutnú obranu charakterizovať ako správanie
sa človeka keď sa chce ubrániť, ale sa riadi strachom o život a zdravie a obáva sa, že pri napadnutí alebo
útoku by mohol dôjsť k zraneniu jeho samého alebo ohrozeniu jeho života. Toto správanie je ovplyvnené
emóciami a reakciami tela, môže spustiť reakciu boj alebo útek, a môže dôjsť k okamžitému jednaniu
k fyzickým a emocionálnym prejavom, impulzívnemu konaniu, čo je reakcia na stresovú situáciu, obavu

o život, kedy jeho telo alebo myseľ začína automaticky konať. Dochádza k vyplavovaniu adrenalínu,
čo môže spôsobiť rýchle ale aj neuvážené konanie. Podľa spisového materiálu, znalec uviedol, že
napadnutý bol obžalovaný C. B..

So súhlasom prokurátorky a obžalovaných bola na termíne hlavného pojednávania prečítaná výpoveď

svedkyne P. A. z prípravného konania zo dňa 16.01.2024, z ktorej vyplýva, že v deň skutku išli
s kamarátkou N. K. a s obžalovanými A. B. a C. B. von. Do herne Win caffe prišli asi okolo 22:00 hod.,
posadili sa, objednali si a púšťali si pesničky. Boli tam aj ďalší traja starší páni, s ktorými sa aj rozprávali.
Keď si pustili cigánsku pesničku, ten starší pán sa ich opýtal, či sú cigáni, na čo obžalovaní povedali, žesú. Opýtal sa N. K., či je ona čisto biela, na čo odpovedala, že áno. Potom povedal, že prečo sa ozýva,
na čo obžalovaný C. B. povedal, že už stačí. Svedkyňa nevie, kto sa prvý postavil, ale je si istá, že
obžalovaný C. B. prvý fyzicky strčil do toho staršieho pána, ten potom pokračoval a išli sa biť. Postavili

sa aj tí ostatní páni a obžalovaný A. B. a išli sa tiež biť. Obžalovanému A. B. úplne „zašibalo“ a začal
po poškodených hádzať stoličky, trhať ich za tričká a nikto ho nevedel zastaviť, aj kopol tohto staršieho
pána do hlavy. Potom svedkyňa s kamarátkou z miesta odišli. Podnetom incidentu bolo, že poškodený
začal obžalovaným nadávať do cigáňov, obžalovaní k nemu neboli zlí, kým im nezačal nadávať. Keď
poškodený ležali na zemi v útokoch pokračoval už iba obžalovaný A. B., on bol v „amoku“. Obžalovaný

C. B. sa nahneval, ale iba na chvíľu. Svedkyňa neutrpela žiadne zranenia.
So súhlasom prokurátora a obžalovaných bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok
znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Marty Pavlíkovej, č. 68/2023,
vypracovaný dňa 20.10.2023 vo veci skúmania duševného stavu obžalovaného C. B.. Zo záverov
predmetného posudku vyplýva, že obžalovaný C. B. v čase spáchania skutku trpel duševnou
poruchou – poruchy psychiky správania zapríčinené užívaním alkoholu /jednoduchá opitosť/, ktorú

si pôsobil sám užívaním alkoholu. Ovládacie schopnosti boli v čase skutku znížené, nepodstatne.
Rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Menovaný je schopný chápať zmysle trestného konania.
Ďalej u menovaného obžalovaného znalec diagnostikoval v čase spáchania skutku aj zmiešanú
poruchu osobnosti – súbor trvalých povahových vlastností osobnosti, ktorá však nemala vplyv na jeho
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Pobyt menovaného obžalovaného na slobode nie je z hľadiska

psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný, nie je u neho potrebné nariadiť ochranné liečenie. Nebol
u neho diagnostikovaný rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu resp. iných psychoaktívnych látok.
Pre účely vypracovania znaleckého posudku postačovala ambulantná forma vyšetrenia.

Ďalej bol so súhlasom prokurátora a obžalovaných na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký

posudok znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Marty Pavlíkovej,
č. 69/2023, vypracovaný dňa 10.12.2023 vo veci skúmania duševného stavu obžalovaného A. B.. Zo
záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný A. B. trpel v čase spáchania skutku duševnou
poruchou – poruchy psychiky správania zapríčinené užívaním alkoholu /jednoduchá opitosť/, ktorú
si pôsobil sám užívaním alkoholu. Ovládacie schopnosti boli v čase skutku znížené, nepodstatne.

Rozpoznávacie schopnosti boli zachované. Menovaný je schopný chápať zmysle trestného konania.
Ďalej u menovaného obžalovaného znalec nediagnostikoval žiadnu duševnú poruchu, z psychiatrického
hľadiska nie sú pochybnosti o jeho schopnosti náležite sa obhajovať. Pobyt menovaného obžalovaného
na slobode nie je z hľadiska psychiatrického pre spoločnosť nebezpečný, nie je u neho potrebné nariadiť
ochranné liečenie. Nebol u neho diagnostikovaný rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu resp. iných

psychoaktívnych látok. Pre účely vypracovania znaleckého posudku postačovala ambulantná forma
vyšetrenia.

Z lekárskej správy Nemocnice Agel D., s.r.o., zo dňa 28.09.2023 vyplýva, že poškodený J. L. bol
v uvedený deň na urgentnom príjme vyšetrený lekárom L. N. N. so zistením diagnózy susp. otras mozgu,

povrchové odreniny tváre, zlomenina hlavice mandibuly obojstr., zlomenina rezaka vpravo, zlomenina
nos. kostí, povrchové odreniny kolien bilat, s predpokladanou dobou liečenie min. 4 týždne, jednalo sa
o stredne ťažký úraz. Ako pôvod zranení uviedol napadnutie inou osobou, kopnutie do hlavy.

Z lekárskej správy Nemocnice Agel D., s.r.o., zo dňa 28.09.2023 vyplýva, že poškodený M. I. bol

v uvedený deň na urgentnom príjme vyšetrený lekárom L. N. N. so zistením povrchové odreniny hlavy,
odrenina, s predpokladanou dobou liečenie od 3 do 7 dní, jednalo sa o ľahký úraz. Ako pôvod zranení
uviedol napadnutie inou osobou.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 28.09.2023 vyplýva, že po vstupe do miestnosti herne sa

na podlahe nachádza hnedý koberec, na koberci a na kresle sa nachádzajú škvrny červenej farby, na
zemi sa nachádzajú črepiny zo skla. V ľavej časti miestnosti sa nachádza barový pult, po pravej strane
je po celej dĺžke steny gaučové sedenie, pri ktorom sa nachádza kreslo otočené nahor, sedacia časť
kresla je na zemi. Po pravej strane vchodových dverí sa nachádza kreslo otočené opierkou na zem. Na
mieste nebola zistená žiadna stopa.

Z hodnotenia obžalovaného C. B. Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody
Nitra zo dňa 15.01.2024 vyplýva, že menovaný je vo výkone väzby na základe príkazu Okresného
súdu Levice sp. zn. 2Tp/16/2023 zo dňa 01.10.2023 so začiatkom trvania lehoty väzby od 28.09.2023.Dňa 05.10.2023 bol umiestnený do oddielu so zmierneným režimom, odkiaľ bol dňa 12.01.2024
premiestnenýspäťdooddielusoštandardnýmrežimomzdôvodudisciplinárnychtrestov.Jehosprávanie
a vystupovanie nie je na požadovanej úrovni, má dva negatívne zápisy a dva disciplinárne tresty,

disciplinárne odmenený doposiaľ nebol. Pokyny a príkazy príslušníkov plní, zásady úpravy zovňajšku
a hygieny, ako aj časový rozvrh dňa dodržiava. Je slobodný, otec maloletej dcéry, ktorá je v starostlivosti
matky. Pracovne zaradený nie je.

Z hodnotenia obžalovaného A. B. Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody

Nitra zo dňa 11.01.2024 vyplýva, že menovaný je vo výkone väzby na základe príkazu Okresného súdu
Levice sp. zn. 2Tp/16/2023 zo dňa 01.10.2023 so začiatkom trvania lehoty väzby od 28.09.2023. Dňa
05.10.2023 bol umiestnený do oddielu so zmierneným režimom, kde vykonáva väzbu naďalej. Jedenkrát
bol upozornený na dodržiavanie ústavného poriadku, odvtedy je jeho správanie a vystupovanie na
požadovanej úrovni. Disciplinárne potrestaný ani disciplinárne odmenený doposiaľ nebol. Pokyny
a príkazy príslušníkov plní, zásady úpravy zovňajšku a hygieny, ako aj časový rozvrh dňa dodržiava. Je

slobodný, bezdetný. Pracovne zaradený nie je. O kontakt prostredníctvom návštev prejavuje pravidelný
záujem.

Zo správy od obce D. zo dňa 23.01.2024 vyplýva, že obžalovaný A. B. má trvalý pobyt na obci D., nemajú
vedomosť, kde sa zdržiava, ani jeho rodičia s v obci nezdržiavajú, jeho správanie nebolo prerokúvané

komisiou verejného poriadku.

Zo správy od obce I. J. zo dňa 22.01.2024 vyplýva, že obžalovaný C. B. má evidovaný trvalý pobyt v ich
obci na ulici K. XXX/XX, v obci sa už dlhšiu dobu nezdržiava, jeho pobyt nie je známy, jeho správanie
nebolo prerokúvané správnym orgánom obce. Ani jeho rodičia s v obci nezdržiavajú, pobyt nie je známy.

Lustráciou obžalovaného A. B. v systéme AVIZO bolo zistené, že nie je trestne stíhaný, v systéme OTE
má päť záznamov. Lustráciou obžalovaného C. B. v systéme AVIZO bolo zistené, že nie je trestne
stíhaný, v systéme OTE má šesť záznamov.

Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného A. B. vyplývajú dva záznamy odsúdení pre trestné
činy krádeže, porušovania domovej slobody a výtržníctva, pričom v oboch prípadoch odsúdení sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený.

ZaktuálnehoodpisuregistratrestovobžalovanéhoC.B.vyplývajúštyrizáznamyodsúdeníprerôznorodú

trestnú činnosť (prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a prečin výtržníctva, zločin lúpeže
a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi), pričom v troch prípadoch boli tresty zrušené uložením súhrnného trestu v inej
trestnej veci a menovanému boli ukladané tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom ich výkonu
na skúšobnú dobu probačného dohľadu resp. trest zákazu činnosti.

V ústrednej evidencii priestupkov MV SR má obžalovaný C. B. celkovo 10 záznamov, pre priestupky
rôzneho charakteru (opakovane na úseku cestnej dopravy). Obžalovaný A. B. má u uvedenej evidencii
celkovo 14 záznamov o priestupkoch rôzneho charakteru (opakovanie hrubé správanie, občianske
spolunažívanie, drobná krádež).

Z pripojenej spisovej dokumentácie bolo zistené, že trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn.
2T/19/2022 zo dňa 08.03.2022, právoplatný dňa 21.04.2022, bol obvinený C. B. uznaný vinným pre
zločin nedovolenej výroby omamných látok, psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona a bol mu uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu probačného dohľadu v trvaní 4 roky, trest prepadnutia veci, ako aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 36 mesiacov. Súčasne súd uvedeným
rozhodnutím podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného
súdu Levice sp. zn. 0T/102/2020 zo dňa 10.11.2020, ako aj sp. zn. 3T/152/2020 zo dňa 28.12.2020

a rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/42/2020 zo dňa 12.04.2021 a všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/19/2022 zo dňa 03.05.2022 bola podľa § 51 odsek 7
Trestného zákona odsúdenému započítaná do súhrnného trestu odňatia slobody, tá časť z trestuodňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 10.11.2020 sp. zn.
0T/102/2020, ktorá už uplynula od 11.11.2020 do 11.11.2021, a ďalej tá časť zo súhrnného trestu
odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 28.12.2020 sp.

zn. 3T/152/2020, ktorú odsúdený vykonáva od 28.03.2021 a tá časť zo súhrnného trestu odňatia
slobody, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 12.04.2021 sp. zn. 4T/42/2020,
ktorú odsúdený vykonáva od 13.04.2021 s tým, že skúšobná doba vo veci Okresného súdu Levice
sp. zn. 2T/19/2022 končí dňom 11.11.2024.

Ďalej bolo z pripojenej spisovej dokumentácie zistené, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn.
4T/42/2020 zo dňa 12.04.2021, právoplatný dňa 12.04.2021 bol mladistvý obžalovaný C. B. uznaný
vinným pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo bol
odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, ďalej mu bol uložený aj trest prepadnutia

veci a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 36
mesiacov, pričom uvedený rozsudkom súd podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výroky o treste z
trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp.zn. 3T/152/2020 zo dňa 28.12.2020 a trestného rozkazu
Okresného súdu Levice sp.zn. 0T/102/2020 zo dňa 10.11.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Na hlavnom pojednávaní bol ďalej podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku prečítaný návrh
poškodeného J. L., ktorým si menovaný poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 9 628,20
eur ako ušlý zisk (3 209,4 x 3 ), keďže je živnostníkom a v čase vzniku škody pracoval na základe
uzatvorenej zmluvy, v zmysle ktorej fakturoval za zmluvné obdobie sumu (16 047, - eur do času, kedy

začal byť PN), z priemeru ktorej vychádzal pri stanovení výšky škody. Ďalšie jeho hotové výdavky
predstavujú sumu 500,- eur za cesty do Bratislavy za účelom lekárskych vyšetrení (náklady na jednu
cestu – 50,- eur /pohonné hmoty + diaľničná známka/, 10 ciest).

Poškodený M. I. si nárok na náhradu škody neuplatnil, nakoľko mu podľa jeho vyjadrenia žiadna škoda

spôsobená nebola.

Taktiež bol prečítaný návrh splnomocnenej zástupkyne poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
a.s., pobočka Nitra, L. N. C. uviedla, že poškodený J. L. je ich poistencom a v priamej súvislosti so
skutkom zo dňa 28.09.2023 utrpel úraz, v dôsledku ktorého mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť,

pričom náklady za túto boli v celkovej výške 4 723,46 eur (ústavná starostlivosť 4 402,51 eur,
špecializovaná ambulantná starostlivosť 141,46 eur, lekárska služba prvej pomoci 8,59 eur, vyšetrovacie
a liečebné zložky 146,07 eur, všeobecná ambulantná starostlivosť 8,64 eur, lekárne, optiky, výdajne,
distribútori 16,19 eur), ktorú sumu žiadajú nahradiť.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní záverom uviedla, že v konaní bolo preukázané, že obaja
obžalovaní sa dopustili trestnej činnosti na skutkovom základe v zmysle podanej obžaloby. Obžalovaní
neurobili na hlavnom pojednávaní žiadne vyhlásenie, obžalovaný B. sa bránil tým, že celý konflikt
vyvolali obaja poškodení s tým, že poškodený I. im nadával do cigáňov a napadol obžalovaného B.,
potom aj jeho a viackrát ich udreli. Ďalej sa bránil tým, že on sám udrel poškodeného I. do tváre a keď bol

na zemi tak ho kopol, lebo sa bál, že keď sa postaví, tak ho znovu napadne a preto ho kopol. Obžalovaný
B. sa bránil v podstate tým, že ako prvý im začal nadávať poškodený I., že sú cigáni, a tiež ako prvý
na neho zaútočil poškodený I., pričom strčil do neho a keď spadol na zem, bil ho päsťami. Potom však
on sám chytil poškodeného L. a udrel ho päsťou, odstrčil ho a keď spadol na zem, tak ho kopol do
brucha alebo hrudníka. Obranu oboch obžalovaných v tomto smere považuje prokurátorka za zjavne

účelovú, nakoľko spôsob, akým sa bránili, podľa nich pred hroziacim útokom alebo nebezpečenstvom,
bol k tomuto zjavne neprimeraný. Poškodení sa k priebehu incidentu vyjadriť nevedeli, keďže vzhľadom
na zranenia, ktoré utrpeli, najmä poškodený L., sa na priebeh bitky nepamätali. Jediným priamym
usvedčujúcim dôkazom je kamerový záznam zabezpečený z priestorov podniku Win Cafe bar, z ktorého
je nepochybné, akým spôsobom útočili obžalovaní na osoby poškodených L. ako aj poškodeného I..

Znalecprisvojomvýsluchupoprehratízáznamuustálil,ktorézraneniapoškodených,ktozobžalovaných
a vlastne akým spôsobom spôsobili. Pri poškodenom L. znalec ustálil dva momenty, pre posúdenie
mechanizmu vzniku zranení a to prvý moment, kedy mohol dôjsť k zlomenine sánky a nosovej kosti
ako aj zlomenine zuba do tvárovej časti poškodeného L., a to kopnutím od obžalovaného B., druhýmmomentom, kedy zostal poškodený L. nehybne ležať na zemi bolo kopnutie do hlavy, čo je aj znakom,
že tento bol v bezvedomí a utrpel otras mozgu ako životne dôležitého orgánu a utrpel tiež pomliaždenie
čelovej oblasti hlavy, pričom týmto znalec potvrdil, že k otrasu mozgu došlo jednoznačne kopnutím do

hlavy zo strany obžalovaného B.. Poukázala tiež na výpovede ostatných svedkov, ktorí boli vypočutí
na hlavných pojednávaniach, ktorí sa však jednoznačne nevedeli vyjadriť k samotnému priebehu bitky,
resp. kto z obžalovaných a akým spôsobom útočil na osoby poškodených. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie navrhla, aby súd uznal obžalovaného A. B. vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa §
155 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a uložil mu úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Obžalovaného B. navrhla uznať vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek
1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného

zákona spolupáchateľstvom podľa§ 20 Trestného zákona a uložiť mu úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného A. B. JUDr. Peter Šebo na hlavnom pojednávaní záverom uviedol, že samotným
priznaním klienta je možné konštatovať, že v dôsledku útokov z jeho strany došlo k ublíženiu na zdraví

na strane poškodeného L., dal do pozornosti, že na začiatku súdneho konania z opatrnosti klientovi
neodporučil urobiť vyhlásenie o vine a to z dôvodu, že právna kvalifikácia dokonaného trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona nebola daná a aj následne výsluchom
znalca sa preukázalo, že táto kvalifikácia nie je na mieste. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného B. je znížená predovšetkým motívom spáchania skutku, je bez pochybnosti preukázané

výsluchom svedkov, že konflikt bol vyvolaní poškodeným M. I., ktorý oboch obžalovaných ako prvý
začal slovne urážať, pričom jeho urážky boli smerované voči ich rómskemu pôvodu. Je nepochybné,
že poškodení začali ako prví aj s fyzickými útokmi voči obžalovaným, do určitého momentu bolo
konanie obžalovaného B. obranou voči útokom smerovaným zo strany poškodených. Zranenie sánky
poškodeného L. spôsobené kopnutím obžalovaného B., vyžiadalo si primeranú dobu liečby do 6

mesiacov, avšak v dôsledku vedľajších skutočností, ktoré nesúvisia s konaním obžalovaného, došlo
k predĺženiu liečby, pričom ako dôvod znalec uviedol, že mohlo dôjsť k nedodržaniu liečebného režimu
zo strany poškodeného, prípadne k pochybeniu lekárov v rámci uskutočneného zákroku, čo nakoniec
potvrdil samotný poškodený L. vo svojom výsluchu. Tieto okolnosti sú dôkazom toho, že intenzita útoku
a následok nezodpovedajú dokonanému trestnému činu ublíženia na zdraví, preto obhajca navrhol, aby

bolo konanie kvalifikované ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 k § 14 odsek 1
Trestného zákona a § 20 Trestného zákona. Poukázal na poľahčujúce okolnosti, ktoré by bolo potrebné
súdomvziaťdoúvahy, podľa§36písmenoa/Trestnéhozákona, ato,že obžalovanýspáchaltrestnýčin
v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, ktoré bolo zapríčinené neprimeranými útokmi zo strany
poškodeného M. I., spáchal teda aj trestný čin odvracajúc útok poškodeného t.j. aj poľahčujúca okolnosť

podľa § 36 písmeno i/ Trestného zákona, priznal sa k spáchaniu trestného činu t.j. § 36 písmeno l/
Trestnéhozákonaavtejtosúvislostimázato,ženaprevýchovuobžalovanéhobudepostačujúcevrámci
účelu trestu uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom so stanovením primeranej
skúšobnej doby, čo bude v súlade s ustanoveniami novely Trestného zákona, ktoré preferujú uloženie
takého druhu trestu, ktorý nezasiahne do osobnej integrity odsúdeného, t.j. Trestný zákon vyslovene

hovorí, že tam, kde postačuje uloženie trestu podmienečného vzhľadom na okolnosti, nemôže súd uložiť
trest nepodmienečný. Náhradu škody ponecháva na úvahu súdu.

Obhajkyňa obžalovaného C. B. JUDr. Ivana Kochanská uviedla, že konflikt medzi obžalovaným B. a
poškodeným L. je presne a úplne zachytený na kamerovom zázname, z čoho je možné vidieť priebeh a

okolnosti incidentu a bitky. Je nepochybné, že popis skutku uvedený v obžalobe nezodpovedá priebehu
incidentu, ktorý je zachytený na kamerovom zázname. Nie je pravdou, že by obžalovaný B. fyzicky
napadol poškodených, práve naopak najprv poškodený I. fyzicky napadol obžalovaného B. a následne
aj poškodený L. napadol obžalovaného B., poškodený I. začal mať rasistické poznámky smerom k
obžalovaným a začal ich následne urážať. Obžalovaný B. postavil a poškodený I. ho fyzicky napadol,

udrel ho opakovane do oblasti tváre, obžalovaný B. spadol na zem, začal sa brániť a do konfliktu sa
následne zapojil aj poškodený L. a obžalovaný B.. Obžalovaný B. nebol iniciátor konfliktu a avšak prečo
by sa mal nechať zbiť? Veď sa len bránil a bitku chcel ukončiť a dokonca na konci incidentu udrel aj
kamaráta B., aby sa ten ukľudnil a prestal. Obžalovaný B. nemôže za celý incident, z jeho strany išlo ovypätú stresovú situáciu, keď po verbálnych útokoch voči obžalovaným nečakane a bezdôvodne fyzicky
zaútočil poškodený I.. Obžalovaný bol v šoku a bránil sa. Z kamerového záznamu nemožno ustáliť, že
by obžalovaný B. fyzicky napadol poškodených a že by poškodenému L. pri takomto fyzickom útoku

spôsobil popísané zranenie. Dôkazná situácia nie je v prejednávanom prípade podľa názoru obhajkyne
taká, ktorá by bez akýchkoľvek pochybností potvrdzovala to, čo je obžalovanému kladené za vinu.
Poukázala na zásadu prezumpcie neviny upravenú v § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ako aj z neho
vyplývajúce pravidlo „in dubio pro reo“, či pravidlo, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky a význam,
ako dokázaná nevina. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania neboli naplnené všetky znaky

skutkovej podstaty tohto trestného činu. Obžalovaný uviedol, že pri poškodenom použil nutnú obranu,
nakoľko z kamerového záznamu jednoznačne vyplýva, že fyzicky zaútočili na obžalovaného B. najprv
poškodený I. a následne poškodený L., čomu sa obžalovaný B. bránil. Podľa názoru obhajkyne bola
obrana zo strany obžalovaného B. bola primeraná útoku, najmä jeho spôsobu a okolnostiam. Vzhľadom
na uvedené navrhla, aby súd kvalifikoval konanie obžalovaného C. B. ako nutnú obranu podľa § 25 ods.
l, ods. 3 Trestného zákona.

ObžalovanýA.B.nahlavnompojednávanísúduuviedol,žehotovšetkomrzí,žesanechalvyprovokovať
k tomuto konaniu, nedošlo by k tomu, keby ich nevyprovokoval poškodený, ktorý ich urážal ako prvý.
Svoju vinu uznáva, svoje konanie odsúdil. Počas väzby si uvedomil, že sa chce vyhýbať takému konaniu
pracovať, pomáhať rodine a viesť riadny život, preto žiada súd, aby mu uložil trest s podmienečným

odkladom.

Obhajkyňa obžalovaného C. B. predložila na termíne hlavného pojednávania súdu písomné podanie
obžalovaného v rámci záverečnej reči, v ktorom v podstate uviedol, že na kamerovom zázname, ktorý
je nespochybniteľným dôkazom, je vidieť, že on bol napadnutý a on bol ten, kto s bránil, čo mu zákon

umožňuje, keď je ohrozený. Najprv sa panicky bál pichnutia nožom, no neskôr keď boli poškodený
„spacifikovaní,vyšielzafektu“avidelkamaráta,akoprehnanereaguje,takhozastavilanáslednezavolal
políciu. Nesúhlasí s prísnejšou kvalifikáciou skutku, keďže poškodenému L. silnejšie pritiahli skrutku,
a preto jeho liečba trvala dlhšie. Všetko, čo mu je kladené za vinu, bolo v konaní dokázané opak.
Poškodení boli vypočutý v prípravnom konaní pod vplyvom alkoholu, poškodený by mal byť obvinený

zvýtržníctva,poškodenýL.avyšetrovateľsúznámipriatelia.Obžalovanýjenevinný,konalvsebaobrane
a keď mu už nič nehrozilo, celý incident zastavil, nezaslúži si žiaden trest.

Okresný súd Levice v predmetnej veci vykonal dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými
dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu nevyhnutnom pre

rozhodnutie súdu. Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach
v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru bez akýchkoľvek rozumných
pochybností, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku a že ho spáchali
obžalovaní.

Na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, uznal súd
obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 2 odsek 1 Trestného zákona a obžalovaného C. B.

vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, § 2 odsek 1 Trestného zákona,
nakoľko dospel k záveru, že prokurátor ako nositeľ dôkazného bremena na hlavnom pojednávaní v
rámci kontradiktórneho procesu preukázal, že obžalovaní v uvedenom prípade spáchali skutok uvedený

v obžalobe a zároveň preukázal, že obžalovaní svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty uvedeného zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu, ako aj dokonaného prečinu výtržníctva.

Obžalovaný A. B. nepopieral útoky voči poškodeným, vyhlásenie o vine neurobil z dôvodu nesúhlasu
s právnou kvalifikáciu, v rámci záverečnej reči svoje konanie oľutoval a priznal svoju vinu. Obžalovaný C.

B. počas celého súdneho konania svoju vinu popieral, tvrdil, že on bol napadnutý a konal v sebaobrane.

Súdna prax ustálila, že o spoločné konanie ide vtedy, ak každý zo spolupáchateľov uskutoční svojím
konaním všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo keď každý zo spolupáchateľov svojímkonaním uskutočnil len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená
len súhrnom týchto konaní, alebo aj vtedy, keď konanie každého zo spolupáchateľov je aspoň článkom
reťaze, pričom jednotlivé činnosti - články reťaze smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo

svojom celku tvoria jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne (R 36/1973). Pri úmyselných trestných
činoch v prípade spolupáchateľstva platí, že každý zo spolupáchateľov sleduje svojím konaním spoločný
cieľ a ním je porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Tr. zákonom. V prípadoch trestných činov
ublíženia na zdraví možno spoločný úmysel spôsobiť inému ujmu na zdraví vyvodiť predovšetkým z
miestaačasuspáchaniaskutku,zospôsobuvedenéhoútoku,použitiaintenzityútokuatiežpodľamiesta

na tele poškodeného, kde bol útok vedený (spoločným cieľom môže byť spôsobenie ľahkej alebo ťažkej
ujmy na zdraví). Za spoločný úmysel viacerých páchateľov spôsobiť inému ujmu na zdraví nemožno
považovať len ich účasť na skutku v presne rovnakom čase, páchatelia sa totiž môžu svojím konaním
podieľať na vzniku poranení u poškodeného útokom aj v obmedzenom časovom rozpätí, platí však,
že konajú na tom istom mieste, v rozhodnom čase, kedy prebieha skutkový dej a počas toho istého
útoku, následkom ktorého je ujma na zdraví. Spoločnému konaniu nemusí predchádzať ústna dohoda,

postačuje ak spolupáchateľ sa mlčky pripojí ku konaniu, ktoré už začal iný páchateľ.

V posudzovanom prípade súd ustálil, že medzi obžalovanými nedošlo k ústnej dohode o napadnutí
poškodených, k čomu vypovedali všetci tam zúčastnení, obžalovaný sa s poškodenými nepoznali, išlo
v podstate o náhodné stretnutie s poškodenými, keď fyzickému konfliktu predchádzala vzájomná slovná

výmena, a na tento záver možno usudzovať aj z kamerového záznamu a výsluchu svedkov. Obžalovaní
sa vzájomne pridávali a striedali k útokom na poškodených registrujúc svoje útoky, pričom práve táto
forma útoku a zistený spôsob útoku vedený na oblasť hlavy u oboch poškodených (konanie rovnakej
povahy) poukazuje na spoločný úmysel k spôsobeniu ujmy na zdraví. Za daných zistení je potom
odôvodnenýzáver,žefyzickýútoknapoškodenýchbolakocelokspoločnýmkonanímobžalovanýchaže

všetky poranenia objektívne zistené pri lekárskom vyšetrení poškodených sú následkom ich spoločného
konania a teda každý z nich by mal zodpovedať za tento následok, pokiaľ sa bez rozumných pochybností
nepreukáže, že niektorý z páchateľov sa na spôsobení ťažšieho následku nepodieľal. Preto v tomto
prípade nemôže byť konanie obžalovaných posudzované ako súbežné páchateľstvo, keďže nebol
preukázaný odlišný zámer ich konania.

Súd sa v tejto súvislosti opiera primárne o znalecký posudok znalca MUDr. Luciana Šuplatu, ktorého
závery, ako aj samotný výsluch na hlavnom pojednávaní, preukazujú, že danej trestnej činnosti
sa dopustili obžalovaní. Uvedené je podporená aj kamerovým záznamom z priebehu činu, ako aj
svedeckými výpoveďami poškodených, resp. svedkov, ktorí sa nachádzali na mieste činu. Prehratím

kamerového záznamu za účasti znalca na hlavnom pojednávaní bolo ustálené konania oboch
obžalovaných, ako aj to akou mierou konanie každého z nich prispelo k následkom u poškodených.
Takto boli identifikované dva zásadné momenty, a to kopnutie zo strany obžalovaného B. do tvárovej
časti poškodeného L. /poškodený si chytal a utieral nos, krvácal z nosa/, kedy došlo k zlomenine sánky,
nosovej kosti a zlomenine zuba. Ďalším zásadným momentom bolo, keď zostal poškodený L. nehybne

ležať na zemi po páde, a to po kopnutí do hlavy zo strany obžalovaného B., kedy došlo k otrasu mozgu
a pomliaždeniu čelovej oblasti hlavy. Výsluchom znalca bola vyvrátená obrana obžalovaného B., že
došlo ku kopu do hrude poškodeného, nakoľko znalec zotrval na tom, že jedine daný kop mal takú
intenzitu (v porovnaní s ďalšími kopmi obžalovaného Bandu), aby spôsobil otras mozgu a pomliaždenie
čelovej časti, pričom ďalším znakom bolo, že poškodený práve po tomto kope ostal nehybne ležať,

keďže bol v bezvedomí.

Prikonštatovaní,žefyzickýútoknapoškodenýchbolakocelokspoločnýmkonanímobžalovanýchateda
každý z nich zodpovedá za následok v podobe poraní poškodených, tak bolo ustálené, že poškodenému
I. boli spôsobené poranenia s práceneschopnosťou do 7 dní a poškodenému J. L. obžalovaní spôsobili

trojnásobnú zlomeninu sánky s posunom úlomkov, zlomeninu nosovej kosti s posunom úlomkov, ako
aj otras mozgu a pomliaždenie čelovej oblasti hlavy, zlomeninu zuba 11, poškodenie sánkového nervu
vľavo, odreniny pravého a ľavého kolenného kĺbu, s komplikáciou liečby zranenia sánky v podobe
opätovného posunu úlomkov ľavého kĺbového výbežku s dobou práceneschopnosti a obmedzením na
bežnom spôsobe života do 6 týždňov. Súd vychádzal z doby 6 týždňov, nakoľko znalec uviedol, že

v prípade nekomplikovaného priebehu by bola takáto doba práceneschopnosti a obmedzenia v bežnom
spôsobe života, keďže dôvod reoperácie sánky bol poškodeným uvádzaný jednak ako zlý prvotný
operačný zákrok, pričom znalec pripustil aj možnosť porušenia pooperačného režimu poškodeným.
Z uvedeného dôvodu súd v tomto smere upravil aj skutkovú vetu, keďže nebolo preukázané, ženásledok v obmedzení na bežnom spôsobe života v trvaní 11 týždňov zavinili obžalovaní. Zároveň bolo
preukázané, že k poškodeniu dôležitého orgánu – mozgu nedošlo, ale zo znaleckého dokazovania
vyplýva, že došlo k ohrozeniu tohto orgánu. Vzhľadom na uvedené, súd konanie oboch obžalovaných

kvalifikovalakopokuszločinuublíženianazdraví,nakoľkoobžalovanímuselibyťminimálneuzrozumený
s tým, že útokom na hlavu, resp. kopmi do hlavy ležiacich poškodených takýto následok môžu spôsobiť
a bolo len vecou náhody, že k poškodeniu vo forme ťažkej ujmy na zdraví nedošlo, teda dopustili sa
konania, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému spôsobili ťažkú ujmu na zdraví a ktorého
sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. Zároveň bolo

preukázané,žedanéhozločinusadopustilivjednočinnomsúbehusprečinomvýtržníctvatým,ženapadli
poškodených ležiacich na zemi, pričom obžalovaný B. uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou v podobe predmetov, ktoré voči poškodeným hádzal.

Súd taktiež nepovažoval za relevantnú obranu obžalovaného B., že konal v nutnej obrane, nakoľko
napadnutý bol on.

Inštitútnutnejobranyjev§25ods.1Tr.zák.vymedzenýtýmspôsobom,žečininaktrestný,ktorýmniekto
odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
V zmysle § 25 ods. 2 Tr. zák. zároveň platí, že nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne
neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka

alebo k osobe obrancu. Podstatou inštitútu nutnej obrany je odvracanie nebezpečenstva, ktoré vzniká
útokom smerujúcim proti záujmu chránenému Trestným zákonom, a to činom, ktorý by inak bol trestným
činom, namiereným proti útočníkovi. Predpokladá jednak odrazenie útoku priamo hroziaceho alebo
trvajúceho na záujem chránený Trestným zákonom, a jednak zistenie, že obrana nesmie byť celkom
zjavne neprimeraná spôsobu a okolnostiam útoku. Útok nesmie byť ukončený ani prerušený. Ak bol

útok ukončený alebo prerušený a nebezpečenstvo už priamo nehrozí, potom nutná obrana neprichádza
do úvahy.

S ohľadom na okolnosti, za ktorých k činu v danej veci došlo, je potrebné tiež doplniť, že beztrestnosti
podľa § 25 Tr. zák. sa nemôže dovolávať ten, kto sa pri obrane neobmedzí na odvracanie útoku,

ale podnikne ďalšie útočné činy, neodôvodnené výlučne nutnosťou obrany, eventuálne kto sa dá s
útočníkom do vzájomnej potýčky, čím uňho už nemožno hovoriť o obrane, ale o porátaní sa s útočníkom
(R 26/1967). O nutnú obranu teda nepôjde v tých prípadoch, kedy sa útok už fakticky skončil, alebo ak
páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti opláca a nie odvracia. O tzv. excese
(vybočení) z nutnej obrany je možné hovoriť spravidla za situácie, ak skutkový stav veci bude nutnej

obrane síce blízky, avšak pre jej vyslovenie nebudú splnené podmienky vo všetkých smeroch. Právna
teória ako aj aplikačná prax preto v tejto súvislosti rozpoznáva exces intenzívny a exces extenzívny.
V prípade intenzívneho excesu ide o vybočenie z miery obranného zákroku, pretože obrana nebola
celkom zjavne primeraná spôsobu útoku. Môže ísť o nepomer v intenzite alebo v prípade mimoriadneho
nepomeru v spôsobenej škode. Primeranosť obrany sa posudzuje predovšetkým z hľadiska intenzity

oboch akcií (ich vzájomného porovnania). Z povahy veci pritom vyplýva, že obrana musí byť tak
intenzívna, aby útok iste a bez rizika pre napádaného odvrátila, t. j. musí byť silnejšia než útok,
avšak nesmie byť celkom zjavne neprimeraná. Treba zároveň zdôrazniť, že od obrancu nie je možné
požadovať, aby dal prednosť slabšiemu, ale neistému prostriedku. Nepomer obrany útoku teda musí byť
celkom zjavný, resp. absolútne očividný, mimoriadne hrubý zo subjektívneho i objektívneho hľadiska. V

opačnom prípade o porušení podmienky proporcionality nemôže byť reč. Primeranosť obrany je nutné
hodnotiť s ohľadom na všetky okolnosti prípadu.

V súvislosti s odborným vyjadrením L. J. J., ktorý vo všeobecnosti charakterizoval znaky nutnej obrany
u človeka z medicínskeho hľadiska, súd pripomína, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani

hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Súd v danej veci ustálil, že zákonné podmienky
aplikácie ustanovenia o nutnej obrane neboli splnené. Bolo jednoznačne preukázané z kamerového
záznamu, že poškodený L. už ležal na zemi, útok z jeho strany nepokračoval a vtedy došlo zo strany B.
ku kopnutiu, ktorého následkom bol otras mozgu a pomliaždenie čelovej časti hlavy, čo je celkom zjavne
neprimerané útoku a nešlo o odvrátenie útoku, ale o oplácanie. Súd nespochybňuje, že spúšťačom

konfliktu, ako vyplýva aj zo svedeckých výpovedí, boli poznámky poškodeného I. na rómsky pôvod
zúčastnených,načoakoprvýsadostalsnímdokonfliktuobžalovanýB.anáslednesapridaliobžalovaný
B., ako aj poškodený L.. Uvedená skutočnosť, ale žiadnym spôsobom neospravedlňuje konanie obochobžalovaných v ďalšom priebehu, keď už útok ani od jedného poškodeného nehrozil, keďže ležali na
zemi a napriek tomu došlo ku kopaniu do ich tiel a následkom zisteným znaleckým dokazovaním.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l až odsek 4,
odsek 6 Trestného zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, zároveň súd prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť nápravy.

Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného A. B. jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h)
Trestnéhozákona,atožespáchalviactrestnýchčinovazároveňzistiljednupoľahčujúcuokolnostipodľa
§ 36 písmeno l), a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval
v rámci záverečnej reči, postupoval v zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného
zákona a uložil mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin

z nich najprísnejšie trestný, teda v danom prípade pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1
Trestný zákon stanovuje trestnú sadzbu v rozpätí od 4 rokov až do 10 rokov. Súd uložil obžalovanému
A. B. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky s podmienečným odkladom za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 4 roky 6 mesiacov. Súd
v zmysle § 2 odsek 1 Trestného zákona aplikoval aktuálne účinný Trestný zákon, vzhľadom k tomu, že je

pre páchateľa priaznivejší, keďže aj trest odňatia slobody vo výmere 4 roky možno po splnení zákonných
podmienok podmienečne odložiť na skúšobnú dobu. Súd má za to, že v prípade obžalovaného A. B. je
postačujúci trest výchovný, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, keď sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený a na hore uvedené okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd je toho názoru,

že v prípade obžalovaného k úspešnej resocializácii je potrebné v rámci skúšobnej doby s probačným
dohľadom uloženie povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo
zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, podrobiť sa programu sociálneho výcviku a v príkaze
zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Súd nezistil u obžalovaného C. B. žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zároveň zistil jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, a to že spáchal viac trestných činov, postupoval v
zmysle § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona. Je síce pravdou,
že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, avšak s poukazom na skutočnosť, že obžalovanému
bol ukladaný trest odňatia slobody za použitia ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, na túto

priťažujúcu okolnosť nebolo možné prihliadať. Za použitia uvedených ustanovení mala byť zákonom
stanovená trestná sadzba uvedená v § 155 odsek 1 Trestného zákona (4 až 10 rokov) upravená na 6
rokovaž10rokov,keďževprípadeobžalovanéhoB.ideoopätovnéspáchaniezločinuazvyšujesadolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (v zmysle aktuálne účinného Trestného
zákona s poukazom na § 2 odsek 1 Trestného zákona). Pokiaľ by obžalovanému B. vzhľadom na všetky

hore uvedené skutočnosti bol ukladaný trest odňatia slobody v tomto rozpätí, takto uložený trest by bol
pre páchateľa neprimerane prísny prísna a to s ohľadom na povahu a závažnosť pokusu. Preto súd
pristúpil k aplikácii ustanovenia § 39 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, a to aj s poukazom na
skutočnosť, že to bol práve obžalovaný B., ktorý zabránil obžalovanému B. v ďalších útokoch a tým sa
predišlo možnému dokonaniu prejednávaného zločinu. S poukazom na všetky tieto skutočnosti, možno

dôvodne očakávať, že na dosiahnutie nápravy a prevýchovy obžalovaného B., zabránenie mu v páchaní
ďalšej trestnej činnosti splní aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere nižšej ako 6 rokov. Súd
pripomína, že obžalovaný spáchal daný skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu
mala plynúť do 11.11.2024, pričom v zmysle 51 odsek 2 Trestného zákona, skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby. S poukazom na tieto

skutočnosti súd uložil trest pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 2
písmeno a), odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, a to vo výmere štyri roky. Súd obžalovaného B. na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takýmito trestom bude podľa názoru súdu dosiahnutý jeho účel, pretože postačí na zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred obžalovanými tak, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na ich prevýchovu tak, aby viedli riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestnýchčinov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou. Takto uložený
trest súd považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný a zodpovedajúci
zákonu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodených J. L. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
a.s., odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces, nakoľko rozhodnutie o konkrétnej výške
náhrady škody presahuje potreby trestného stíhania a bolo by potrebné na rozhodnutie o povinnosti
na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie najmä v súvislosti s celkovou dĺžkou práceneschopnosti

poškodeného L..

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

3T/30/2024

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 3T/30/2024.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Podľa ods.
2 ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie

lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Podľa § 309 ods. 4 Tr. por. iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. /príbuzným obžalovaného
v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel druh/ okrem prokurátora sa končí lehota
tým istým dňom ako obžalovanému.
Podľa § 310 ods. 1 Tr. por. ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku

a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa
a ich vyhlásenie o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má
obžalovaný obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať
odvolanie môže oznámiť, že sa zatiaľ k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice o hlavnom
pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje, alebo že odvolanie

smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Podľa § 310 ods. 2 Tr. por. z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť
zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.
Podľa § 311 ods. 1 Tr. por. v písomnom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje,
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Podľa § 311 ods. 2 odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako
aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť
zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Podľa § 312 ods. 1 Tr. por. po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne

vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami
uvedenými v § 308 ods. 2.
Podľa § 312 ods. 2 osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až
do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie
lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2
Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým stým dňom ako obžalovanému.
Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v

prospech alebo neprospech obžalovaného.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu , ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnenétak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.