Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/185/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210341
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-2- 17Csp/185/2024

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpeného: JUDr. Dáša Komková, advokátka so sídlom
Hlavná27,08001Prešov,protižalovanému:Všeobecnáúverovábanka,a.s.;skrátenýnázov:VÚB,a.s.,
so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenému: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/185/2024

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2014, uvedená v čl. VIII. Vyhlásenie klienta, v bode 10. v znení:
„Klientberienavedomie,žeCFHakoprevádzkovateľnazákladedobrovoľnéhosúhlasudotknutejosoby:
b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo
skupinysúzkymiväzbamikVÚBvzmyslezákonač.483/2001Z.z.obankách,vrátanespoločnostiIntesa
Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely,
účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti.

Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na
vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným
oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkavZmluveoposkytnutínajľahšejpôžičky,Zmluveospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2014, uvedená v čl. IX. Zmluvné podmienky, v časti 12. Následky
nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná pokuta, v bode 12.1 Zmluvná pokuta, v znení:

„Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný
zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej čiastky Splátky. V ten deň sa Zmluvná pokuta stáva aj
splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-11- 17Csp/185/2024
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.12.2024 domáhal, aby súd určil dve ním
špecifikované zmluvné podmienky v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, za neprijateľné. Žalobu odôvodnil tým, že so spoločnosťou Consumer FinanceHolding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 uzavrel dňa 23.10.2014
Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom táto
spoločnosť dňa 01.01.2018 zanikla rozdelením a jej právnymi nástupcami sa stal žalovaný a VÚB

Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 318 045. Z rozhodovacej praxe
súdov pritom vyplýva, že vo veciach spotrebiteľských úverov je právnym nástupcom spoločnosti práve
žalovaný. Podľa žalobcu šlo medzi ním a žalovaným o spotrebiteľskú zmluvu formulárového charakteru
s vopred pripravenou predtlačou. „Zmluvná voľnosť“ žalobcu tak bola obmedzená len na dohodu
o výške poskytnutého úveru a všetky ostatné zmluvné podmienky a dokumenty predložené spolu

so spotrebiteľskou zmluvou predstavovali diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich
obsah. K prvej zmluvnej podmienke – týkajúcej sa poskytnutia osobných údajov žalobcu ovládajúcej
osobe a osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k VÚB - uviedol, že je neprimerané, ak dodávateľ
spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ
udeliť široko koncipovaný súhlas s nakladaním s jeho osobnými údajmi po dobu 10 rokov po doručení
návrhu zmluvy a dokonca aj v prípade, ak zmluva vôbec nevznikne, tak tento súhlas ďalšej trvá.

Druhú ním špecifikovanú zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú z dôvodu, že zmluvná pokuta
nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v práva a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom
tlačive zo strany dodávateľa a žalobca ju nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Napriek možnosti
zosplatnenia celého úveru a úrokov z omeškania umožňuje tiež žalovanému požadovať i ďalšiu sankciu.

Ku obom zmluvným podmienkam poukázal na skutočnosť, že tieto už boli súdmi priamo vo vzťahu
k žalovanému určené za neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a označil
i spisové značky jednotlivých rozhodnutí súdov. Záverom citoval z literatúry závery o tom, že hoci
vyhlásenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú v individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné
pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu

obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne, k čomu ho zaväzuje požiadavka
právnej istoty.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.12.2024 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Spor považoval
za umelo vyfabulovaný, neslúžiaci ochrane spotrebiteľských práv. Poukázal i na návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy SR na Ústavnom súde SR, ktorý bol
zaevidovaný pod č. Rvp 3053/2024. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená ešte v roku 2014
a žalobca ju napáda až po viac ako 10 rokoch. Mal za to, že o nárokoch vyplývajúcich zo Zmluvy
o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2014 bolo
už súdom právoplatne a vykonateľné rozhodnuté tunajším súdom rozsudkom sp. zn. 10Csp/109/2018

zo dňa 27.06.2019, ktorým súd žalobu zamietol a nepriznal stranám nárok na náhradu trov konania.
Konajúci súd pred vydaním veci posúdil zmluvu, jej ustanovenia a nároky z nej plynúce. Žalovaný mal
za to, že žalobca sa domáha vydania rozhodnutia vo veci, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté.
Mal preto za to, že žalobu je potrebné buď to zamietnuť, alebo zastaviť z dôvodu res iudicata. Konajúci
súd vo veci sp. zn. 10Csp/109/2018 nevzhliadol žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Čo sa týka

samotných zmluvných podmienok - k prvej z nich, týkajúcej sa poskytnutia osobných údajov – poukázal
na § 91 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a argumentoval, že zákon priamo predpokladá, že banka
údaje od klientov získava a spracúva pre účely správy pôžičiek, prípadne vkladov. Zákon o ochrane
osobných údajov i zákon o bankách žalovanému určujú povinnosť takéto informácie o klientoch utajovať
a chrániť. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/368/2012, kde je vyslovený

názor, že legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím
osobám nemôže byť neprijateľnou podmienkou podľa § 53 OZ. Dĺžka súhlasu na spracovanie osobných
údajov 10 rokov je dôvodná, pretože aktuálne prax už nestanovuje premlčaciu dobu na prípadné
požadovanie určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a i v prípade žaloby o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia súdna prax uplatňuje 10 ročnú

premlčaciu dobu na plnenie. Poukázal i na § 42 ods. 1 zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť
uchovávať doklady o uskutočnených obchodoch minimálne po dobu 5 rokov, pričom žalovanému sa
praxou osvedčila 10 ročná archivačná doba. Spracúvanie údajov na účel interného výkazníctva je plne
legitímne i s poukazom na § 93 ods. 2 zákona o bankách. Dodal, že predmetná zmluvná podmienka
nespĺňa základný predpoklad na určenie neprijateľnosti, ktorým je zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

Ohľadom dojednania týkajúceho sa zmluvnej pokuty zdôraznil, že za neprijateľné dojednanie nemožno
považovať akékoľvek dojednanie vytvárajúce nerovnováhu, ale iba také, ktoré podstatným spôsobom
preváži tzv. misku váh na stranu veriteľa. Mal za to, že sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, lebo nejde o neprimeranú sankciu. Za rozhodujúce považoval aj to, čisankcia prekračuje limit stanovený pre sankcie nariadením č. 87/1995 Z.z. Všeobecne dodal, že nemal
dôvod zasahovať do zmluvných podmienok, pretože boli žalovaným plne akceptované. Individuálne
dojednávanie zmluvných podmienok s každým spotrebiteľom si však v praxi predstaviť ani nevedel

a spájal to tiež so zvýšením nákladov na poskytnutie úveru. Zastával ale názor, že nemôže bez ďalšieho
spôsobovať neprijateľnosť len skutočnosť, že zmluva bola pripravená dodávateľom. Záverom poukázal
tiež na to, že napadnuté zmluvné podmienky sa už neuplatňujú a ide o obsolentné ustanovenia. Mal za
to, že výkon práv žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keď je uskutočňovaný za daných okolností
po viac ako 10 rokoch od uzavretia zmluvy. Okrem veci samej sa vyjadril i k trovám konania a spôsobe

výpočtu trov právneho zastúpenia.

3. Žalobca v replike zo dňa 14.01.2025 zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalobu podal
z dôvodu verejného záujmu v spojení s jeho záujmom. Žaloba má slúžiť i ako odstrašujúci
prostriedok voči dodávateľom s cieľom predchádzať nečestným zmluvných podmienkam. Okrem toho
právoplatný rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky nebude len vnútornou satisfakciou

pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči
dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia
Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ i Ústavného súdu SR, v ktorých je deklarovaný záujem na zabezpečení vysokej úrovne

ochrany spotrebiteľa a vytvorenie primeraných a účinných prostriedkov pre zabránenie súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách. Rozsiahlo citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ako aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
124/2020 z 15.04.2020. Čo sa týka prekážky právoplatne rozhodnutej veci, uviedol, že v konaní sp.
zn. 10Csp/109/2018 sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy 3 578,64 EUR s prísl., a teda šlo o žalobu

na plnenie, pričom v tomto prebiehajúcom konaní ide o posúdenie zmluvných podmienok, ktoré neboli
individuálne dojednané určovacou žalobou. Mal za to, že nárok uplatnený v prebiehajúcom konaní
nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení a teda sa nejedná o res iudicata. Čo sa týka samotných
zmluvných podmienok, mal za to, že rozhodujúce je, aby existovalo čo i len jedno právoplatné
rozhodnutie určujúce dotknutú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú, a to

s poukazom na § 53a OZ. Poukazoval na postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným zmluvným
podmienkam nerešpektujúci § 53a OZ. Mal tiež za to, že žalovaný má znášať dôkazné bremeno pri
preukázané, že zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne. Záverom sa žalobca rozsiahlejšie
vyjadril i k trovám konania a spôsobe ich výpočtu.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 06.02.2025 opätovne vyjadril názor, že žaloba žalobcu je neprípustná
a v rozpore s dobrými mravmi. Zotrval na názore, že žaloba neslúži na ochranu práv spotrebiteľa.
Žalobca od uzavretia zmluvy nenamietal zmluvné podmienky, až teraz po veľmi dlhom čase – viac
ako 15 rokoch – uzavretie zmluvy v 2014. Ide o samoúčelnú žalobu, nesledujúcu žiadny legálny
a legitímny cieľ. Podľa žalovaného absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení a je

skôr len snahou a prípravou na podanie ďalšieho podania vo veci samej, a to žaloby na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovaný poukázal na § 23 CSP a judikát R 110/2003, či ďalšie
rozhodnutia najvyššieho súdu týkajúce sa prekážky rozhodnutej veci. Argumentoval tým, že dovolací
súd pristupuje k výkladu § 230 CSP jednotne tak, že žaloba o plnenie predstavuje z hľadiska identity
predmetu konania prekážku rozsúdenej veci pre žalobu na určenie. Zmluva pritom už bola predmetom

súdnej kontroly tunajším súdom v konaní sp. zn. 10Csp/109/2018 s tým, že súd nevzhliadol žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, či porušenie spotrebiteľských noriem. Žalobca mohol v predmetnom
konaní namietať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak rozhodol sa tak učiniť až po viac
ako 5 rokoch od ukončenia predmetného konania a viac ako 10 rokoch od uzavretia zmluvy. Záverom sa
ešte vyjadril, že i v prípade vyhovenia žaloby ide o len o čiastočnú neplatnosť úverovej zmluvy, pričom

sa jedná o jedno konanie s jednou poplatkovou povinnosťou.

5. Súd nariadil termín pojednávania na deň 01.04.2025.

6. Na pojednávaní dňa 01.04.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa

vspise(načl.3zmluvaoposkytnutínajľahšejpôžičky,zmluvaospotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXX
zo dňa 23.10.2014, na čl. 6 štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.10.2014,
na čl. 7 rubovej strane informácia o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver zo dňa
23.10.2014, na čl. 8 súhlas so spracovaním osobných údajov, vyhlásení klienta zo dňa 23.10.2014,na čl. 9 informácie o finančnom sprostredkovaní zo dňa 23.10.2014, na čl. 10 informácie podľa §
15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z. finančný agent, na čl. 34 rozsudok Okresného súdu Prešov,
č.k. 10Csp/109/2018 – 106 zo dňa 27.06.2019, na čl. 39 doložka právoplatnosti a vykonateľnosti

k predmetnému rozsudku zo dňa 27.06.2019), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako
aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca ako dlžník uzavrel dňa 23.10.2014 so spoločnosťou Consumer Finance Holdnig, a.s., IČO:
35 923 130 ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3 300 EUR, ktoré

sa žalobca zaviazal splatiť v 60 splátkach po 100,69 EUR (vrátanie poistenia).

8. Žalovaný je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130.

9. Obsahom zmluvy sú okrem iného i nasledovné ustanovenia:
- v čl. VIII. Vyhlásenie klienta, v bode 10. v znení:

„Klientberienavedomie,žeCFHakoprevádzkovateľnazákladedobrovoľnéhosúhlasudotknutejosoby:
b) Osobné údaje Klienta uvedené v Zmluve poskytuje svojej ovládajúcej osobe VÚB, ako aj osobám zo
skupinysúzkymiväzbamikVÚBvzmyslezákonač.483/2001Z.z.obankách,vrátanespoločnostiIntesa
Sanpaolo Taliansko, za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality služieb, marketingové účely,
účely vyhodnotenia rizikového profilu Klienta, vymáhania prípadných záväzkov Klienta po splatnosti.

Platnosť súhlasu je 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom Klient berie na
vedomie, že svoj súhlas je oprávnený odvolať najskôr po jednom roku od zániku predmetného
záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že sa Zmluva neuzatvorí, a to písomným
oznámením doručeným na adresu Spoločnosti.“,
- v čl. IX. Zmluvné podmienky, v časti 12. Následky nesplácania spotrebiteľského úveru a zmluvná

pokuta, v bode 12.1 Zmluvná pokuta, v znení:
„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný
zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej čiastky Splátky. V ten deň sa Zmluvná pokuta stáva
aj splatnou.“

10. Na tunajšom súde prebiehal spor sp. zn. 10Csp/109/2018, v ktorom sa spoločnosť Intrum Slovakia,
s.r.o., IČO: 35 831 154 ako žalobca domáhala, aby súd zaviazal žalovaného – teraz v tomto
prebiehajúcom konaní vystupujúceho ako žalobca – zaplatiť mu sumu 3 578,64 EUR s prísl. zo Zmluvy
o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.10.2014.

Žaloba bola zamietnutá z dôvodu premlčania.

11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

12. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä

zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

13. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 14.05.2015
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak

dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2024 ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal

plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovenia tohto zákona sa použijú
na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa § 298 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebov iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

25. Medzi stranami sporu nebolo sporné a z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že dotknutá

zmluva o poskytnutí pôžičky (spotrebiteľského úveru) je spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský
charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných
strán).Spornoumedzistranamibolaibaotázkaprávnehoposúdenia,čižalobcomšpecifikovanézmluvné
podmienky napĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok, či rozhodnutiu nebráni prekážka už
skôr rozhodnutej veci a či je vôbec žaloba žalobcu prípustná a v súlade s dobrými mravmi.

26. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s
§§ 53 a 53a Občianskeho zákonníka a podporne i § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v záujme
zabezpečenia zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia
neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho

záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3
a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti

porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.
§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

27. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,

podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať

žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj
v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods.

1ÚstavySlovenskejrepublikyakoajSmerniciRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

28. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo

či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení
zo strany spotrebiteľa, ale to iba v prípade omeškania – zmluvná pokuta, pričom toto nie je možné
vyhodnotiť ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia).

29. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádiumkedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal

možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho

zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

30. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu

v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

31. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,

a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

32. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

33. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než

obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9CoCsp/19/2021 z 30.11.2021).

34. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho

postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom

zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

35. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môžemať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom

štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú

na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej

podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

36. Spoločne pre žalobcom špecifikované zmluvné podmienky je potrebné hneď v prvom rade
konštatovať, že sú uvedené miniatúrnym, takmer nečitateľným písmom. Už takéto konanie veriteľa
možno hodnotiť ako nekalé, keď uvádza do zmluvy dojednania, ktoré môže spotrebiteľ len s ťažkosťami
prečítať a navyše nemusí ich považovať za nejakým spôsobom významné. V bežnom živote sa
zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Naopak text s menším písmom

môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami tak existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu a zároveň
nečitateľný text s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa
pomôcky (lupa, pravítko a pod.), ho odradí od jeho prečítania. Žiada sa dodať, že neskôr bola právnou
úpravou zakotvená neprípustnosť uvádzania ustanovení v rámci spotrebiteľskej zmluvy a súvisiacich

dokumentoch pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, než ustanovil vykonávací predpis, a to
pod hrozbou neplatnosti zmluvy (§ 53c OZ).

37. Zmluvné dojednanie, ktorým spotrebiteľ vyjadruje súhlas s poskytnutím osobných údajov nielen
veriteľovi, ale aj ovládajúcej osobe, ako aj osobám zo skupiny s úzkymi väzbami k ovládajúcej

osobe, pričom platnosť súhlasu je určená na 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie zmluvy
a takýto súhlas môže spotrebiteľ odvolať najskôr po jednom roku od zániku záväzkového vzťahu alebo
od udelenia súhlasu, pre prípad, že sa zmluva neuzavrie, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že totožné, prípadne
obdobné zmluvné dojednania už boli opakovane judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky. Súd

vyhodnotil predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú, spôsobujúcu hrubý nepomer v právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, predovšetkým z dôvodu, že považoval za neprimerane
a neodôvodnene dlhú dobu, na ktorú spotrebiteľ má uvedený súhlas udeliť – 10 rokov od doručenia
návrhu na uzavretie zmluvy a to i pre prípad, že zmluva ani nevznikne, kedy súhlas nezanikne
automaticky uplynutím určitého nevyhnutného času, ale iba po písomnom oznámení spotrebiteľa, a to

najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu. Vo všeobecnosti by mali byť osobné údaje uchovávané
a spracúvané iba po nevyhnutný čas. Avšak v zmysle do zmluvy zakomponovaného súhlasu spotrebiteľ
dokonca súhlasí s poskytnutím svojich údajov tretím osobám – ovládajúcej osobe VÚB, a.s. a osobám
so skupiny s úzkymi väzbami k ovládajúcej osobe, a to nielen za účelom interného výkazníctva
a zvýšenia kvality poskytovaných služieb, ale aj za marketingovým účelom, a teda účelom ponuky

služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s. Predmetný
súhlas ide so spracúvaním údajov výrazne nad rámec rozsahu nevyhnutného pre poskytnutie úveru.
Navyše aj v prípade, ak zmluva nevznikne vyžaduje od spotrebiteľa následne na zvrátenie súhlasu
(jeho zánik skôr ako pred uplynutím 10 rokov) aktivitu najskôr po roku od udelenia súhlasu. Pre
účely vyhlásenia určitej podmienky za neprijateľnú v spotrebiteľskej zmluve je pritom irelevantné, či

predmetná zmluvná podmienka mala reálny nepriaznivý následok pre spotrebiteľa, keďže táto okolnosť
nepredstavuje v zmysle zákona (§ 53 Občianskeho zákonníka) kvalifikačný moment pre posúdenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na dôvažok súd odkazuje na rozhodnutia, ktorých predmetom
skúmania bola obdobná zmluvná podmienka obsahujúca obdobný súhlas s nakladaním s osobnýmiúdajmi spotrebiteľa, ktorá bola vyhodnotená ako neprijateľná (napr. Okresný súd Prešov v rozsudkoch
sp. zn. 14Csp/96/2017 zo dňa 24.07.2020, sp. zn. 8Csp/186/2019 zo dňa 06.03.2020, sp. zn.
19Csp/127/2020 zo dňa 23.3.2021, sp. zn. 20Csp/139/2020 zo dňa 7.12.2020, sp. zn. 29Csp/82/2018 zo

dňa 3.4.2019, 32Csp/108/2019 zo dňa 4.12.2019, sp. zn. 11Csp/70/2020 zo dňa 23.10.2020 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/23/2020 zo dňa 18.2.2021, Krajský súd v Prešove
v rozsudku sp. zn. 11Co/33/2017 zo dňa 12.12.2017). Žiada sa ešte dodať, že i samotný žalobca
poukazoval na rozhodnutia, v ktorých bola totožná zmluvná podmienka určená ako neprijateľná.

38. Rovnako tak aj zmluvná podmienka upravujúca zmluvnú pokutu (prípadne v obdobnom znení)
už bola súdmi posudzovaná ako neprijateľné zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve – napr.
rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/74/2024 zo dňa 04.10.2024, sp. zn. 9Csp/15/2022
zo dňa 05.09.2022 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešov sp. zn. 9CoCsp/55/2022 zo dňa
13.03.2023, alebo i v konaní o zaplatenie rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. SI-3C/391/2013
z 26.05.2020. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže v

prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má veriteľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 5CoCsp/30/2023 zo dňa 09.07.2024, ktorým potvrdil rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 16Csp/16/2022 zo dňa 23.6.2023, uviedol nasledovné: „V žiadnom
prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ).
Žalovaná ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednávala,

pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Zmluvná pokuta,
ktorá nebola individuálne dojednaná lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore
s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (článok
98), podľa ktorého je v záujme naplnenia jedného zo základných práv EÚ politiky štátov zabezpečiť

vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu
nezaťažovali. Žalovaná ako osoba podnikajúca na trhu s úvermi má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi,
ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od nej očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa
bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou... Je nepochybné, že charakter dojednania tejto

zmluvnej podmienky smeruje k ďalšiemu postihu spotrebiteľa (popri úrokoch z omeškania) pre neplnenie
si zmluvných záväzkov. Cieľom dodávateľa je dojednanie ďalšej sankcie postihujúcej spotrebiteľa
a v neposlednom rade ide o dojednanie predložené v podobe formulárovej zmluvy spotrebiteľovi, ktorý
nemávyjednávaciudispozíciuovplyvniťkontraktačnýproces.Napokonideodojednanie,ktorésivyhradil
samotný dodávateľ v snahe sankcionovať spotrebiteľa bez možnosti spotrebiteľa dojednať v zmluve

ustanovenia ako náprotivok voči výhodám dodávateľa. Okrem toho obsahové dojednanie zmluvnej
pokuty nerozlišuje delikvenciu spotrebiteľa, ktorý sa tak môže dostať do omeškania s každou jednou
splátkoualebosomeškanímlenjednejjedinejsplátky.Taktoformulovanázmluvnápodmienkaspôsobuje
jej neprijateľnosť a teda vedie k hrubej nevyváženosti vzťahu účastníkov v neprospech
spotrebiteľa“. Súd si plne osvojil vyššie uvedené závery citovaného rozsudku Krajského súdu v Prešove,

s ktorými sa plne stotožňuje a poukazuje na ne.

39. Záverom ešte súd považuje za vhodné v stručnosti dodať, že v danom prípade je námietka
žalovaného o prekážke už rozhodnutej veci nedôvodná, nakoľko prejednávaný spor sa síce týka tej istej
zmluvy ako predchádzajúce konanie 10Csp/109/2018, avšak jeho predmetom je odlišný nárok, založený

na odlišných skutkových tvrdeniach. Zároveň v predchádzajúcom konaní nebol účastníkom sporu
žalovaný, ale spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Ohľadom žalovaným namietanej rozpornosti žaloby
s dobrými mravmi súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoCsp/16/2024 zo
dňa 19.09.2024, kde súd okrem iného konštatoval, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované existenciou neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súd je povinný

rozhodnúť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve i v prípade, ak ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná alebo sa už nepoužíva – s odkazom na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/149/2020 zo dňa 24.08.2022. Nečinnosť spotrebiteľa
v otázke modifikácie dojednaných zmluvných podmienok nemôže svojou intenzitou spôsobiť, aby bolo
následné uplatnenie práv spotrebiteľa na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyhodnotené

ako rozporné s dobrými mravmi alebo ako šikanózny výkon práva. Krajský súd ešte v predmetom
rozhodnutí konštatoval, že ani porušením zásad pacta sunt servanda a neminem leadere nemožno
konvalidovať porušenie zákonného ustanovenia § 53 OZ zakazujúceho dojednanie neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pokiaľ tieto nie sú individuálne dohodnuté.40. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd
vyhovel žalobe žalobcu a obe ním špecifikované zmluvné podmienky určil ako neprijateľné v rámci

spotrebiteľskej zmluvy, spôsobujúce podstatnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu
v neprospech spotrebiteľa.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný
úspech žalobcu v spore. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/185/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.