Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010688
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1618010688.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Meszárosovej a členov

senátu JUDr. Erika Tomusa a JUDr. Jána Evina v trestnej veci obžalovaného Q. O. pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v konaní o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/98/2018 zo dňa 02.02.2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa
08. apríla 2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku zrušuje sa prvostupňový rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku z dôvodu § 285 písm. b) Trestného poriadku sa obžalovaný

Q. O., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom V. XX, prechodne
bytom G., V. XXX

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 2Pv 160/17/1106 pre prečin

krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe, že

v čase asi o 18.58 hod dňa 31.03.2017 v herni Rýchlik nachádzajúcej sa na Nádražnej ulici 15 v
Malackách, využil nepozornosť zamestnankyne, poškodenej P. H. a spoza barového pultu vzal voľne
položený mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A5 čiernej farby, H.:XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM kartou
s telefónnym číslom XXXX XXX XXX a z herne odišiel, čím spôsobil poškodenej P. H. škodu vo výške
278,-€, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 3T/81/2016 zo dňa 22.09.2016 právoplatným dňa 23.09.2016 uznaný za vinného zo spáchania

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a iné

nakoľko skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom sp.zn. 3T/98/2018 zo dňa 02.02.2022 uznal obžalovaného vinným zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do
31.07.2019 na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia, za čo mu podľa § 212
ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 s poukazom na § 42 ods. 1 Trestného zákona

a na § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona uložil súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Ďalej súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona
zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II z03.08.2020 sp.zn. 3T/75/2020 právoplatným dňa 01.12.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému

v rámci súhrnného trestu uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
na dobu 3 (tri) roky.

Protitomutorozsudkupodalobžalovanývzákonnejlehoteodvolanie.ObžalovanýQ.O.odvolaniebližšie
nešpecifikoval čo do rozsahu ani dôvodov. Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Po prvýkrát uskutočnené verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovaného Q. O. v súlade s ustanovením § 293 ods. 5 Tr. poriadku. Obžalovaný osobne prevzal
upovedomenie o konaní verejného zasadnutia, čoho dôkazom je doručenka podpísaná obžalovaným
dňa 05.12.2022.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní

súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých

by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil a následne dospel
k správnym záverom tak v otázke viny, ako aj v otázke právnej kvalifikácie, samozrejme posudzujúc
vec podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku. Dokazovanie bolo vykonané v

dostatočnom rozsahu tak, aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 168 ods. 1 Tr. poriadku, nakoľko
okresný súd v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia, ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, tu sa súd prvého stupňa správne opiera o výpovede obžalovaného Q.
O., poškodenej P. H., svedka Q. K. a znalca MUDr. Róberta Ölvedyho a listinné dôkazy, predovšetkým
kamerový záznam a zápisnicu o vydaní veci.
Obžalovaný Q. O. poprel vinu s odôvodnením, že skutku sa nedopustil a na kamerovom zázname je

zachytená iná osoba, a to jeho príbuzný Q. O., ich otcovia sú bratranci. Nakoľko išlo o jeho príbuzného,
tak ku skutku na polícii nevypovedal. Uviedol, že v čase, keď sa mal skutok stať, tak sa nachádzal na
inom mieste a to v herni v Stupave, ktorá sa nachádza oproti pohostinstvu Srdiečko. Ďalej uviedol, že
ním označený páchateľ Q. O. mu po skutku v ten deň telefonoval s tým, že má na predaj telefón, dokonca
prišiel za ním do herne v Stupave a ten telefón mu ukázal. On ten telefón nechcel kúpiť, tak ho poslal

oproti do pohostinstva Srdiečko, aby ho ponúkol tam. Či ho predal, obžalovaný už uviesť nevedel.

Z výpovede svedka Q. K. vyplýva, že obžalovaného pozná, poznajú sa od detstva. Svedok pracuje v
pohostinstve Srdiečko, kam chodil aj obžalovaný. Obžalovaný mu v tejto prevádzke ponúkol na predaj
mobilný telefón a on ho od neho kúpil. Zaplatil mu za ten telefón 45 Eur a dal mu aj cigarety. Telefón

používal asi dva dni, potom si telefón prevzala polícia. Potvrdil, že obžalovaného pozná dobre a je si istý,
že to bol práve on, kto mu predal mobilný telefón. Svedok po predložení fotografie Q. O. (obžalovaným
označená osoba údajného páchateľa) uviedol, že danú osobu nepozná, a nikdy ho nevidel.
Priebeh skutku, ktorý sa odohral v herni zvanej Rýchlik v Malackách dňa 31.03.2017 opísala vo svojej
výpovedi poškodená P. H.. V tento deň mala dennú službu, pričom svoj mobilný telefón zn. Samsung

Galaxy A5, čiernej farby, mala voľne položený za barovým pultom. V herni sú dve miestnosti, v prvej je
barovýpultaposedenieprehostí,vdruhejmiestnostisúautomaty.Včase,keďjejbolodcudzenýtelefón,
sa nachádzala v druhej miestnosti s automatmi, kam išla vyplatiť zákazníka. Miestnosť s barom bola v
tom čase prázdna. Po vyplatení zákazníka sa vrátila k baru a zistila, že niekto odcudzil jej telefón. Volalavedúcej, aby prišla za ňou do práce a spolu pozreli kamerový záznam, nakoľko herňa je monitorovaná.
Na kamerovom zázname bolo vidieť, ako jej neznámy muž odcudzil z baru telefón, ktorý si dal do vrecka
a odišiel von. Uviedla, že meno toho muža nevedela, avšak z videnia ho poznala, nakoľko ho v herni

asi trikrát už videla.
Okresný súd sa opieral aj o výsluch znalca z odvetvia psychiatria MUDr. Róberta Ölvedyho, z ktorého
vyplynulo, že obžalovaný netrpí a ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou, či poruchou, ktorá
by ovplyvnila jeho konanie, pričom v čase skutku neboli rozpoznávacie ani ovládacie schopnosti
obžalovaného ovplyvnené. U obžalovaného bola zistená zmiešaná porucha osobnosti, jedná sa o

poruchu vývoja formovania osobnosti vplyvom sociálneho prostredia a tým spôsobom neosvojenie si
základných sociálno-etických noriem spoločnosti. Znalec uviedol, že obžalovaný nerešpektuje zákazy a
nariadenia a je si toho plne vedomý. Obžalovaný má taktiež tendenciu vedome skreslovať skutočnosti,
či ich zamlčovať, za účelom získania výhod. Ďalej znalec uviedol, že lieky užívané obžalovaným v
čase spáchania skutku môžu v prípade nadmerného užívania v rozpore s pokynmi lekára v zriedkavých
prípadoch spôsobiť poruchy pamäte a nadmerný útlm, ale súčasne uviedol, že nenašiel žiaden záznam,

že by k uvedenému prejavu u obžalovaného došlo. Pri vypracovávaní posudku mal k dispozícii aj dve
lekárske správy ošetrujúcej lekárky MUDr. Halmovej.
Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z dôkazov listinného charakteru a prehratého
kamerového záznamu. Oboznámený kamerový záznam zo dňa 31.03.2017 z prevádzky herne zv.
Rýchlik nachádzajúcej sa na Nádražnej ulici 15 v Malackách potvrdzuje výpoveď poškodenej P. H..

Fotografie vyhotovené z kamerového záznamu, preukazujú prítomnosť osoby mužského pohlavia, ktorá
bola neskôr identifikovaná ako obžalovaný Q. O..
Vydanie odcudzeného mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy A5 čiernej farby je potvrdené zápisnicou
o vydaní veci zo dňa 04.04.2017. Vyplýva z nej, že Q. K. vydal 1 ks. mobilný telefón zn. Samsung Galaxy
A5 čiernej farby, H.: XXXXXXXXXXXXXXX, pričom tento bol následne vrátený poškodenej P. H..

Súd prvého stupňa oboznámil aj listinné dôkazy súvisiace so stotožnením osoby Q. O. (osoba označená
obžalovaným ako páchateľ), pričom bolo zistené, že Q. O. zomrel dňa 06.12.2019, z fotografie
označeného Q. O. bolo zistené, že ide o diametrálne odlišný typ tváre s nápadnými odlišnosťami od
tváre obžalovaného Q. O..
Na podklade opísaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že k spáchaniu

skutku došlo tak, ako bol tento skutok vymedzený, teda, že ho spáchal obžalovaný Q. O.. Napriek
tomu, že obžalovaný spáchanie skutku poprel a bránil sa tvrdením, že sa skutku dopustil Q. O.,
ktorý je jeho vzdialený príbuzný, jeho prítomnosť na mieste činu je dostatočne preukázaná jednak
výpoveďou samotnej poškodenej P. H., ktorá si tvár obžalovaného pamätala aj z predchádzajúcich
návštev podniku, v ktorom pracovala, takisto poskytnutý kamerový záznam z dostatočnej vzdialenosti

dostatočne detailne zachytáva tvár obžalovaného tak, aby bola použiteľná pri stotožnení osoby, ktorá
mala telefón poškodenej odcudziť. Podporne treba zdôrazniť, že iné osoby sa v momente, keď sa
poškodená na chvíľu vzdialila a odišla do druhej miestnosti herne, v priestore kde je barový pult nikto
nenachádzal. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou svedka Q. K., ktorému práve
obžalovaný Q. O. priniesol ku koncu marca roku 2017 mobilný telefón zn. Samsung Galaxy čiernej farby.

OsobuQ.O.pritomsvedokveľmidobrepoznal,vminulostibývalvblízkostisvedkaačastohostretávalaj
počas výkonu svojho zamestnania, keď pracovalako čašníkv pohostinstve Srdiečko. Spomenutý telefón
bol neskôr stotožnený ako telefón, ktorý patril poškodenej P. H. a bol jej dňa 31.03.2017 odcudzený.
Súhrnom uvedených skutočností je aj podľa názoru krajského súdu obrana obžalovaného dostatočne
vyvrátená.

Pokiaľ ide o výrok o vine a právnej kvalifikácii, súd prvého stupňa dospel pri aplikácii právnej úpravy
účinnej v čase vyhlásenia rozsudku k správnemu záveru.

Čo sa týka posúdenia následkov konania obžalovaného, súd prvého stupňa správne vychádzal z

odborného vyjadrenia o stanovení ceny mobilného telefónu, ktorá bola určená na 278,-€, pričom ide o
škodu, ktorá zodpovedala malej škode v súlade s ustanovením § 125 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko ide o
škodu vyššiu ako o škodu vyššiu ako 266,-€, avšak nedosahujúcu hranicu desaťnásobku tejto sumy.
Rovnako správne bolo v prvostupňovom rozsudku kvalifikované konanie obžalovaného aj v súlade s §
212 ods. 3 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom do 31.07.2019, vzhľadom k tomu, že z odpisu registra

trestov obžalovaného a z pripojeného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3T/81/2016 zo
dňa 22.09.2016 vyplýva, že obžalovaný Q. O. bol citovaným rozsudkom uznaný vinným zo spáchania
prečinukrádežespolupáchateľstvompodľa§20k§212ods.1Tr.zákona.Uvedenýrozsudoknadobudolprávoplatnosť dňom vyhlásenia. Znamená to, že obžalovaný sa skutku, ktorý je predmetom tohto
konania dopustil v období 24 mesiacov po právoplatnom odsúdení za identický trestný čin.
Pokiaľ ide o uložený trest, okresný súd prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a v

odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4
a 5 Tr. zákona. Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že u obžalovaného nebola zistená
žiadna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona. Správne boli u obžalovaného ustálené dve
priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zákona. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol
pred spáchaním posudzovaného skutku opakovane odsúdený pre viaceré trestné čin, čo je nepochybne

preukázané odpisom registra trestov obžalovaného, bolo namieste v jeho neprospech prihliadnuť na
tieto predchádzajúce odsúdenia.
Správne okresný súd konštatoval, že u obžalovaného sú splnené aj zákonné podmienky pre ukladanie
súhrnného trestu, čo sa premietlo aj do priznania priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr.
zákona (spáchanie viac trestných činov, za ktoré sa ukladá jeden trest). Obžalovaný sa skutku,
ktorý je predmetom tohto konania, dopustil dňa 31.03.2017 a následne sa dopustil skutku zo dňa

14.06.2017, za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
03.08.2020 sp. zn. 3T/75/2020. Uvedené dva skutky boli spáchané vo viacčinnom súbehu, nakoľko
v období medzi spáchaním v poradí prvého a druhého skutku nebol vyhlásený žiadny odsudzujúci
rozsudok ani doručený trestný rozkaz. Je teda zrejmé, že v danom prípade boli splnené podmienky
pre ukladanie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona. Pokiaľ ide o skutok spáchaný

obžalovaným dňa 07.05.2019, pre ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 0T/57/2019, tento skutok nebol spáchaný v súbehu so skutkami zo dňa 31.03.2017 a 14.06.2017,
nakoľko dňa 28.02.2019 bol v aktuálne prejednávanej veci vydaný trestný rozkaz, ktorý prerušil súbeh
skutkov a akýkoľvek skutok spáchaný obžalovaným po 08.04.2019 (deň doručenia TR obžalovanému),
nemôže byť v súbehu so skutkami spáchanými pred týmto dátumom. Napriek tomuto záveru však

bolo nevyhnutné pri ukladaní trestu, brať do úvahy nezvratný fakt, že Okresný súd Bratislava II svojim
rozhodnutím vo veci 3T/75/2020 uložil obžalovanému trest súhrnný a zrušil výrok o treste v rozsudku zo
dňa 24.06.2019 vo veci Okresného súdu Bratislava IV sp. z. 0T/57/2019, so všetkými dôsledkami z toho
plynúcimi. Uvedené pochybenie v rozhodnutí Okresného súdu Bratislava II už nie je možné napraviť,
nakoľko ide o právoplatné rozhodnutie. Súčasne so zrušením výroku o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.08.2020 sp. zn. 3T/75/2020, bolo
preto nevyhnutné zrušiť aj výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24.06.2019
z dôvodu, že tento výrok už bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
03.08.2020 v rámci ukladania súhrnného trestu.
Sumarizujúc vyššie uvedené, okresný súd pri uznaní dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm.

h), písm. m) Tr. zákona a nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona, správne
konštatoval prevahu priťažujúcich okolností a vychádzal pri úprave trestnej sadzby z ustanovenia § 38
ods. 4 Tr. zákona. Znamená to, že základná trestná sadzba uvedená v § 212 ods. 3 Tr. zákona v znení
účinnomdo31.07.2019šesťmesiacovažtriroky,bolapozvýšenídolnejhraniceojednutretinuzrozdielu
pôvodnej hornej a dolnej hranice upravená na šestnásť mesiacov až tri roky.

Pri zohľadnení kritérií upravených v § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zákona, je možné zdieľať názor okresného
súdu, že trest odňatia slobody iba o štyri mesiace vyšší, ako je minimálna výmera trestu, ktorý
bolo možné obžalovanému uložiť, je trestom primeraným a zákonným. Ako už bolo konštatované, u
obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti, čo sa nevyhnutne muselo premietnuť do úvah o výmere
trestu. Súčasne treba uviesť, že napriek menej závažným následkom činu v podobe takmer hraničnej

výšky spôsobenej škody, bolo pri posudzovaní osoby obžalovaného brať do úvahy jeho predchádzajúcu
trestnú činnosť, jej závažnosť, počet doterajších odsúdení a frekvenciu páchania trestnej činnosti. Z
odpisu registra trestov obžalovaného možno zistiť, že aj po vykonaní dlhoročného trestu uloženého
mu za násilnú trestnú činnosť, sa krátko po prepustení na slobodu opätovne dopúšťal trestnej činnosti
rôznorodého charakteru. Pre trestnú činnosť majetkového charakteru, pre ktorú je posudzovaný v tejto

trestnej veci, bol obžalovaný odsúdený aj v roku 2016 a výkon trestu ukončil iba v mesiaci február 2017,
pričom k spáchaniu prejednávaného skutku došlo už 31.03.2017. Uvedené zistenia umožňujú prijať
jednoznačný záver o sklonoch obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, nakoľko obžalovaný sa aj
napriek opakovaným výkonom trestu, v krátkych časových odstupoch po výkone trestu, vždy k páchaniu
trestnejčinnostivrátil.Zuvedenýchúdajovmožnovyvodiť,žedoterajšieopakovanérepresívneopatrenia

neviedli u obžalovaného ku zmene jeho prístupu k životu a plneniu si povinností a nepriniesli očakávaný
efekt. S odstupom niekoľkých týždňov sa obžalovaný opäť dostal do rozporu so zákonom, z čoho možno
aj s prihliadnutím na početné odsúdenia z minulosti vyvodzovať, že sú u neho prítomné výrazné sklonyku kriminogénnym aktivitám. Úvahy o miernejšom treste nie sú vzhľadom na predchádzajúce zistenia
vôbec opodstatnené, a preto bolo odvolanie obžalovaného aj v tejto časti vyhodnotené ako nedôvodné.
Pre úplnosť je potrebné iba pripomenúť, že obžalovanému bolo nevyhnutné uložiť tento trest ako

trest nepodmienečný, nakoľko trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/75/2020 bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, čo znamená, že trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom by bol trestom nezákonným pre rozpor so zásadou uvedenou v § 42 ods. 2 Tr. zákona.
Zohľadňujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenia považoval aj odvolací súd trest uložený

obžalovanému za primeraný s prihliadnutím na osobu obžalovaného, spôsob spáchania činu a jeho
následky.
V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia
slobody správne zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vzhľadom k tomu,
že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku bol vo výkon trestu odňatia
slobody, konkrétne, z výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný prepustený iba necelé dva mesiace

pred spáchaním žalovaného skutku.
Výrok o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je obligatórnym
výrokom prijatým v súlade s § 42 ods. 2 Tr. zákona, ktorý stanovuje povinnosť v rámci súhrnného
trestu uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest
prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu

účasti na verejných podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni
ustanovenie§34ods.7Tr.zákona.Vzhľadomktomu,žeuvedenýpostupaplikovalvosvojomrozhodnutí
zo dňa 03.08.2020 sp. zn. 3T/75/2020 Okresný súd Bratislava II, bolo nevyhnutné pri rušení výroku
o treste z uvedeného rozhodnutia prevziať výrok o uložení trestu zákazu činnosti, ktorý bol pôvodne
uložený rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/57/2019.

Nakoľko krajský súd pri rešpektovaní všetkých zásad odvolacieho konania nemal pri svojom
prvom rozhodovaní zákonný podklad na zmenu prvostupňového rozhodnutia, vyhodnotil odvolanie
obžalovaného Q. O. ako nedôvodné a vo veci rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného podľa § 319
Trestného poriadku zamietol.
Obžalovaný Q. O. podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 10.01.2023 sp. zn. 3To/65/2022

dovolanie prostredníctvom obhajkyne JUDr. Jany Viktórie Žvachovej vo svoj prospech, uplatnením
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. V dovolaní obvinený namietol,
že verejné zasadnutie krajského súdu o jeho odvolaní konané 10. januára 2023 sa uskutočnilo v
jeho neprítomnosti s tým, že krajský súd mal za to, že obvinený bol riadne a v súlade so zákonom
upovedomený o konaní verejného zasadnutia (ďalej tiež „VZ“), na ktoré sa nedostavil. Obvinený proti

vykonaniu verejného zasadnutia krajského súdu v jeho neprítomnosti namietol, že upovedomenie o
verejnom zasadnutí krajského súdu na 10. januára 2023 mu bolo doručované do vlastných rúk, avšak
túto poštovú zásielku neprevzal. Na pošte v obci Gajary predmetnú zásielku s upovedomením o konaní
verejného zasadnutia prevzal jeho otec U. O., ktorý ho o doručení zásielky neinformoval, pričom svojmu
otcovineudelilsplnomocnenienapreberaniezásielokdovlastnýchrúk.Napodporusvojejargumentácie,

poukázal na zjavnú odlišnosť svojich podpisov od podpisov svojho otca. Súčasne k dovolaniu pripojil aj
čestné prehlásenie svojho otca U. O., nar. XX. mája XXXX, v ktorom tento prehlásil, že dňa 5. decembra
2022 prevzal zásielku určenú pre svojho syna, ktorého o tom neinformoval, keďže sa v ich domácnosti
nezdržiaval. Obvinený teda dôvodil, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vykonanie
verejné zasadnutia krajského súdu 10. januára 2023 v jeho neprítomnosti, pretože mu nebolo riadne

doručené upovedomenie o termíne jeho konania. Navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie krajského
súdu a vec mu vrátil na „ďalšie konanie“.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky (ďalej tiež
„prokurátorka“), ktorá navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol, pretože má za to, že v danej veci
boli splnené zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia krajského súdu 10. januára 2023

v jeho neprítomnosti.
S ohľadom na argumentáciu obvineného dovolací súd dožiadaním na podateľňu krajského súdu zistil, že
poštová zásielka, ktorej obsahom bolo predvolanie obvineného na verejné zasadnutie odvolacieho súdu
10. januára 2023, doručované do jeho vlastných rúk na adresu Z. XXX, XXXXX F., mala podacie číslo
OA420472455SKRN. Následne dovolací súd požiadal Poštu Gajary o informáciu, kto prevzal vyššie

uvedenú poštovú zásielku a prostredníctvom akého dokladu bola zistená totožnosť osoby, ktorej bola
poštová zásielka súdu na pošte vydaná.Dňa 11. decembra 2024 Slovenská pošta a.s. najvyššiemu súdu predložila fotokópiu dodacieho dokladu
(tzv. žltý lístok) preukazujúci, že poštovú zásielku Krajského súdu v Bratislave 5. decembra 2022 na
pošte v Gajaroch prevzal osobne Q. O., ktorý predložil občiansky preukaz E.: Q

V danej trestnej veci dovolací súd zistil, že krajský súd rozhodol v zmysle § 66 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku o tom, že upovedomenie o verejnom zasadnutí tohto súdu na 10. januára 2023 bude
doručované obvinenému na adresu F., Z. XXX (jeho nová adresa na doručovanie; č. l. XXX spisu) do
vlastnýchrúk.Vdôsledkurozhodnutiaodoručovanídovlastnýchrúk,mohlabyťpoštovázásielkavydaná
iba obvinenému alebo osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením pre preberanie zásielok určených do

vlastných rúk obvineného (§ 66 ods. 2 Trestného poriadku). Obvinený Q. O. v dovolaní namietal a
preukazoval (čestné vyhlásenie jeho otca U. O. a taktiež jeho číslo občianskeho preukazu), že zásielku s
upovedomením o verejnom zasadnutí neprevzal, ale 5. decembra 2022 bola nesprávne, bez zákonného
splnomocnenia, vydaná do vlastných rúk jeho otca U. O.. Tvrdenie obvineného dovolací súd preveril
a zistil, že predmetnú poštovú zásielku určenú do jeho vlastných rúk vydala osobe s priezviskom O.
po predložení preukazu totožnosti č. Q čo je číslo občianskeho preukazu otca obvineného. V danom

prípade, teda dovolacie vady vytýkané obvineným (nedoručenie upovedomenia o verejnom zasadnutí
krajskéhosúduobvinenémudovlastnýchrúk)bolipodporenéajvyjadrenímaprílohamiSlovenskejpošty
a. s. z 10. decembra 2024 (Dodací doklad- oznámenie o uložení zásielky), z ktorého vyplýva, že danú
poštovú zásielku Pošta Gajary, vydala proti podpisu na pošte osobe, ktorá nemala splnomocnenie pre
preberanie zásielok do vlastných rúk, a to otcovi obvineného U. O..

Na podklade uvedeného dovolací súd mal za preukázané, že v posudzovanej veci neboli splnené
zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia krajského súdu dňa 10. januára 2023 v
neprítomnosti obvineného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 17.12.2024 sp.
zn. 4Tdo 84/2023 rozhodol, že bol porušený zákon v neprospech obvineného Q. O. z dôvodu uvedeného
v § 371 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku v ustanovení § 293 ods. 3 a § 66 ods. 2 Trestného

poriadku. Uvedené uznesenie krajského súdu zrušil a rovnako tak zrušil i ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal
krajskému súdu aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Poopätovnompredloženívecikrajskémusúdutentourčilvovecitermínverejnéhozasadnutiazaúčelom

prejednania odvolania obžalovaného Q. O..

Verejné zasadnutie dňa 08.04.2025 bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a poškodenej za
splnenia zákonných podmienok uvedených v § 293 ods. 5, ods. 7, § 294 ods. 2 Tr. poriadku.
Obžalovaný riadne prevzal upovedomenie o termíne konania verejného zasadnutia a následne písomne

požiadal súd, aby nebol z výkonu trestu odňatia slobody predvedený na verejné zasadnutie a požiadal,
aby sa tento úkon uskutočnil v jeho neprítomnosti. Verejného zasadnutia sa zúčastnila obhajkyňa
obžalovaného.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhla obžalovaného spod obžaloby oslobodiť z

dôvodu prijatia novely Trestného zákona, prípadne postúpiť vec na prejednanie priestupku. Takisto vidí
dôvod oslobodenia aj v tom, že klient skutok popiera a tento sa nestal.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry konštatovala, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a v
čase jeho prieskumu odvolacím súdom išlo o zákonné rozhodnutie, avšak vzhľadom na prijatú novelu

Trestnéhozákonajetohonázoru,žeskutokniejetrestnýmčinomaobžalovanéhonavrhlaspodobžaloby
oslobodiť.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi,
ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.
Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20.000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 250.000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650.000
eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch priestupok nemožno prejednať, ak od jeho
spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Podľa § 20 ods. 2 do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý
skutok viedlo trestné stíhanie.

Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024
Z. z., ktorá mala dopad aj na znenie § 212 Trestného zákona, bolo v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona

potrebné zisťovať, či je novšie znenie Trestného zákona pre obžalovaného priaznivejšie.

Žalovaným konaním mala byť spôsobená škoda vo výške 278,-Eur. Obžaloba a napadnutý rozsudok
kladú obžalovanému za vinu konanie spočívajúce v tom, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

odsúdený. Takéto konanie pred nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona zodpovedalo právnej
kvalifikácii podľa ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.07.2019.

Nakoľko počnúc účinnosťou novely Trestného zákona nie je konanie s právnou kvalifikáciou kladenou
za vinu obžalovanému v obžalobe a v napadnutom rozsudku trestným činom, v čase rozhodovania

odvolacieho súdu (o odvolaní podanom výlučne v prospech obžalovaného) takýto čin už nemožno
posudzovať v trestnoprávnej rovine. Na podklade vykonaného dokazovania však možno dospieť k
záveru, že skutok obžalovaného by bolo možné posúdiť ako priestupok proti majetku podľa § 50 zákona
o priestupkoch. Súčasne bolo nadriadeným súdom preskúmané aj to, či neuplynula lehota uvedená v
§ 20 zákona o priestupkoch, teda, či je možné skutok kladený obžalovanému za vinu, prejednať ako

priestupok.

K spáchaniu skutku došlo dňa 31.03.2017 a obvinenie bolo Q. O. vznesené dňa 07.04.2017, teda
od tohto momentu bolo až do vydania v poradí prvého rozhodnutia nadriadeného súdu, vedené proti
obžalovanému trestné stíhanie, pričom počas tejto doby lehota určená na prejednanie priestupku

neplynula. Plynutie lehoty sa obnovilo počnúc právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Bratislave
dňa 10.01.2023, proti ktorému zákon nepripúšťa riadny opravný prostriedok a ktorým prišlo k ukončeniu
trestného stíhania. Znamená to, že dvojročná lehota určená na prejednanie priestupku už uplynula, a
preto priestupok už nie je možné prejednať.

Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah bolo možné odvolacím súdom prijať záver o tom, že skutok
obžalovaného nie je trestným činom a nie je vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty možné posúdiť
ho ako priestupok, a preto odvolací súd rozhodol o zrušení prvostupňového rozsudku v celom rozsahu
a o oslobodení Q. O. spod obžaloby z dôvodu § 285 písm. b/ Trestného poriadku tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.