Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200152
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: AD, s.r.o., so sídlom Priemyselná 1, 010 01 Žilina, IČO: 36 399 256, právne
zastúpený: Advokátska kancelária M. Kojtalová s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina,
IČO: 47 258 608, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania:
A. B. C., bytom D. XXXX/X, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2023/004512-004 zo dňa 23.03.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a predchádzajúce súdne konanie

1. Pre právnych predchodcov ďalšieho účastníka konania bolo vydané územné rozhodnutie č.

6309/2013-35519/2014-OS-KRE zo dňa 23.07.2014 a stavebné povolenie č. 5637/2015-33262/2015-
OSP-KRE zo dňa 17.07.2015, a to na „Novostavbu objektu predajne a skladov na pozemku registra „C“
parc. č. 5987/1, k. ú. F.“. Na základe uvedených rozhodnutí došlo k začatiu realizácie stavby. Žalobca
doručil Mestu Žilina (ďalej aj len „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) podnet
so zdôvodnením, že stavba je realizovaná v rozpore s udeleným stavebným povolením. Následne bol
dňa 27.05.2016 vykonaný štátny stavebný dohľad (oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu
č. 9240/2016-26955/2016-OSP-KRE), o priebehu ktorého bol spísaný záznam a obsahom záznamu je

zdokumentované zistenie, že stavebník začal stavbu realizovať v rozpore so stavebným povolením.

2. Stavebný úrad následne vydal rozhodnutie č. 9240/2016-45174/2016-OSP-KRE zo dňa 22.09.2016
o tom, že začína administratívne konanie, vyzýva stavebníka na doplnenie žiadosti a konanie o
dodatočné povolenie stavby prerušuje. Týmto rozhodnutím bol stavebník vyzvaný, aby v lehote do
90 dní od jeho doručenia podľa § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“)

preukázal, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, a aby predložil v
dvoch vyhotoveniach: projektovú dokumentáciu pre dodatočné povolenie stavby (situáciu skutočného
umiestneniastavbyavtechnickejspráveuviesťrozostavanosťstavby),požiarno-bezpečnostnériešenie,statické posúdenie, schematické vyznačenie vnútorných rozvodov a inštalácií s popisom a stanovisko
Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Žilina (ďalej aj len „ORHaZZ Žilina“) -
odsúhlasené požiarno-bezpečnostné riešenie stavby. Uvedené rozhodnutie bolo stavebníkovi (v tom

čase spoločnosť FACHMAN CENTRUM, s.r.o., Kragujevská 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 438 553)
doručené dňa 28.09.2016). Stavebník žiadosťou zo dňa 14.12.2016 požiadal o predĺženie lehoty na
predloženie dokumentácie. Stavebný úrad oznámením č. 9240/2016-71658/2016-OSP-KRE zo dňa
19.12.2016 predĺžil lehotu o 90 dní od doručenia oznámenia. Dňa 23.05.2018 a 28.05.2018 bolo
stavebnému úradu doručené doplnenie žiadosti od A. B. C. (ďalší účastník konania v tomto súdnom

konaní). Zároveň bolo oznámené, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol rozostavanú stavbu a je
účastníkom konania namiesto pôvodného stavebníka (predložená Kúpna zmluva uzavretá podľa § 588
a nasl. Občianskeho zákonníka č. ŽILINA 02-KZ-2017 zo dňa 10.05.2017 v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa 19.06.2018, uzavretá medzi A. B. C. a FACHMAN CENTRUM s.r.o.).

3. Stavebný úrad následne vydal oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby č.

11860/2018-40632/2018-OSP-AD zo dňa 18.07.2018. Žalobca doručil dňa 25.07.2018 námietky, ku
ktorým stavebný úrad zaslal odpoveď č. 11860/2018-47803/2018-OSP-AD zo dňa 11.09.2018. Stavebný
úrad následne rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby č. 11860/2018-47660/2018-OSP-AD zo dňa
11.09.2018 na základe ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona dodatočne povolil
zrealizované stavebné práce na stavbe Objekt predajne a skladov Žilina, Priemyselná, na pozemku

registra „C“ parc. č. 5987/11 k. ú. F.. Stavebný úrad uviedol, že zmena oproti vydanému stavebnému
povoleniu č. 5637/2015-33262/2015-OSP-KRE zo dňa 17.07.2015, právoplatnému dňa 21.08.2015, sa
týka stavby SO 01 Objekt predajne a skladu: - zastavanej plochy objektu SO 01 - pôvodne: 9,25 x
8 m - nový stav: 6,10 x 7,40 m, - výšky objektu SO 01 - pôvodne: dvojpodlažný objekt - nový stav:
jednopodlažný objekt výška 3 m, - umiestnenie objektu SO 01 na pozemku. Bolo konštatované, že

stavba je rozostavaná a po vydaní dodatočného stavebného povolenia budú vykonané dokončovacie
práce. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad určil podmienky pre dokončenie stavby, konkrétne vymedzil
aj polohové umiestnenie stavby tak, že od pozemku parc. č. 5987/1 KN bude vzdialenosť 0,20 m a od
pozemku parc. č. 5987/1 KN bude vzdialenosť 4,63 m (smer ulica Priemyselná). Zároveň stavebný úrad
rozhodol, že námietky žalobcu prednesené v priebehu prvostupňového konania zamieta. V odôvodnení

rozhodnutia stavebný úrad poukázal na vydané územné rozhodnutie a stavebné povolenie a ďalej na to,
že dňa 27.05.2016 bol vykonaný štátny stavebný dohľad a bolo zistené, že stavba bola začatá v rozpore
s vydaným stavebným povolením. Uviedol, že začal konanie o odstránení nepovolenej stavby podľa §
88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného zákona a poukázal na to, že rozhodnutím č.
9240/2016-45174/2016-OSP-KRE zo dňa 22.09.2016 vyzval stavebníka, aby preukázal, že realizovaná

zmena stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s
cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný úrad ďalej konštatoval, že
doplnenýmipodkladmistavebníkpreukázal,žestavbaniejevrozporesverejnýmizáujmamichránenými
podľa právnych predpisov. Stavebník doplnil projektovú dokumentáciu - požiarna bezpečnosť stavby,
vypracovanú oprávnenou osobou – špecialistom požiarnej ochrany A. F. (r. č. 96/2013), ku ktorej

bolo vydané súhlasné stanovisko ORHaZZ Žilina č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016, čo
je uvedené v podmienkach pre dokončenie stavby. Riešenie protipožiarnej bezpečnosti zapracované
v projektovej dokumentácii bolo podľa stavebného úradu zrealizované v súlade s § 9 ods. 3 písm.
a) zákona č. 314/2011 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ďalej v súlade
s § 45 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2022 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších

predpisov a ďalšími platnými právnymi predpismi a záväznými STN z odboru požiarnej ochrany. Z
uvedeného podľa stavebného úradu vyplynulo, že stavba a jej umiestnenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Stavebný úrad poukázal na to, že postupoval podľa
§ 98 Stavebného zákona, vykonal štátny stavebný dohľad na mieste stavby a podľa § 102 ods. 5
písm. a) Stavebného zákona vyzval stavebníka, aby zastavil práce na stavbe. Ďalej uviedol, že z

vlastného podnetu začal konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a Stavebného zákona.
Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby bolo doručené aj spoločnosti AD, s.r.o.
(žalobca), teda tento účastník konania bol informovaný o postupe a začatí konania o dodatočnom
povolení zmien stavby, pričom mal právo uplatniť v zákonnej lehote svoje námietky a pripomienky.
Stavebný úrad v závere uviedol, že preskúmal predloženú žiadosť z hľadísk podľa § 62 Stavebného

zákona, prerokoval ju s účastníkmi konania a dotknutými orgánmi a organizáciami a zistil, že realizáciou
alebo užívaním stavby nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom, predpismi vydanými
na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Poukázal na to, že stanovisko oznámili ORHaZZ Žilina,
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žilina (ďalej aj len „RUVZ Žilina“), Okresný úrad Žilina, Štátnavodná správa. Stavebný úrad zistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a
organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil splnenie požiadaviek vlastníkov a správcov
pre napojenie do sietí technického vybavenia, a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok

rozhodnutia. Projektová dokumentácia podľa stavebného úradu spĺňala všetky technické požiadavky na
výstavbu a neboli zistené dôvody, ktoré by bránili vydaniu dodatočného povolenia stavby.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal:
- zrealizované stavebné práce sú v rozpore s územným rozhodnutím a stavebným povolením a s týmito

námietkami sa stavebný úrad nevysporiadal,
- stavebný úrad sa nevysporiadal s námietkami o umiestnení objektu na pozemku, pričom v rozpore s
územným rozhodnutím a stavebným povolením umiestnil objekt na hranici susedných pozemkov t. j. na
hranici CKN parc. č. 5987/11 a 5987/2,
- stavebný úrad sa nevysporiadal so vznesenými námietkami,
- stavebný úrad umožnil stavebníkovi v dodatočne predĺženej lehote predložiť doklady napriek tomu, že

mal ex lege nariadiť odstránenie stavby,
- nie je zrejmé postavenie A. C., keď stavebníkom v stavebnom povolení bol pôvodne FACHMAN
CENTRUM s.r.o. a územné rozhodnutie bolo vydané pre C. C., Žilina,
- stavebný úrad sa nedostatočným spôsobom zaoberal posudzovaním zrealizovaných stavebných prác,
či nie sú v rozpore s verejnými záujmami, a postup stavebného úradu bol nedôsledný,

- nebol dodržaný vzájomný odstup stavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. - umiestnenie stavby na
hranici pozemku neumožňuje vlastníkovi susedného pozemku a stavby užívanie a údržbu nehnuteľností
v jeho vlastníctve a obmedzuje užívanie susedného pozemku a stavby, čím stavebný úrad v rozpore s
§ 127 Občianskeho zákonníka umožnil stavebníkovi zásah do práv spoločnosti AD, s.r.o.,
- stavebný úrad nezdôvodnil odsúhlasenie posunu vzdialenosti,

- stavebný úrad sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie,
nie je zrejmé, ktoré skutočnosti viedli k dodatočnému povoleniu stavby,
- polohové umiestnenie bolo určené výlučne k pozemku parc. č. 5987/1 bez toho, aby sa stavebný úrad
vysporiadal s umiestnením na hranici ďalšieho susedného pozemku,
- ORHaZZ Žilina posudzoval projektovú dokumentáciu, ktorá sa nerealizovala a neposudzoval reálne

vykonané stavebné práce - stanovisko je zo dňa 10.11.2016 (č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016), pričom
malo ísť o stanovisko k doplneniu projektovej dokumentácie a projektová dokumentácia mala byť
vypracovaná E. G. C. až XX/XXXX - H. tom je logický, skutkový a časový rozpor,
- bolo zasiahnuté do práv spoločnosti AD, s.r.o. bez opory v Stavebnom zákone a Občianskom
zákonníku, pričom stavba nezodpovedá všeobecným technickým požiadavkám, najmä vo vzťahu

k osadeniu, a neprimeraným spôsobom obmedzuje práva spoločnosti AD, s.r.o. vo väčšom rozsahu ako
sa predpokladalo v územnom rozhodnutí, kedy sa predpokladala vzdialenosť od pozemku CKN parc. č.
5987/2 vo vlastníctve spoločnosti AD, s.r.o. v rozsahu 4 m.

5. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny

predchodca žalovaného (v ďalšom texte aj len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/005702/
KRA zo dňa 25.03.2019 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že
konanie o dodatočnom povolení stavby prebieha v dvoch fázach. V prvej fáze stavebný úrad skúma,

či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom verejnými záujmami
sa rozumejú záujmy chránené Stavebným zákonom, osobitnými zákonmi, vyhláškami, všeobecne
záväznými nariadeniami, záväznými časťami STN a pod. Rozsah dokladov potrebných pre dodatočné
povolenie stavby nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým
z § 126 Stavebného zákona. Dôkazné bremeno preukázať, že stavba neodporuje verejným záujmom,

spočíva na stavebníkovi. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote, alebo
ak sa preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Ak
stavebný úrad vyhodnotí, že stavba neodporuje verejným záujmom, uplatní sa procesný postup v
riadnomstavebnomkonaní.Akstavebnýúradnezistíprekážku,ktorábybránilapovoleniustavby,stavbu
dodatočne povolí podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona. Žalovaný uviedol, že nepovolená zmena

stavby pred dokončením pozostávala z menšej zastavanej plochy objektu a zrealizované bolo iba jedno
nadzemné podlažie, pričom stavba bola umiestnená v tesnej blízkosti spoločnej hranice (min. 0,25
metra) s parc. č. KN C 5987/1. Pôvodne bol odstup povolenej dvojpodlažnej stavby pozostávajúcej z
oceľových kontajnerov s tromi modulmi od južnej hranice 2,6 metra. Účel stavby sa nezmenil, pretostavebný úrad žiadal predložiť iba tie doklady, ktorými malo byť preukázané, že stavba uskutočnená
v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými predpismi.
Žalovaný k námietkam žalobcu týkajúcim sa potreby nariadiť miestne zisťovanie uviedol, že stavebný

úrad má právo upustiť od miestneho zisťovania, ak sú mu dobre známe pomery staveniska, ktoré
zistil ešte pred začatím konania, napríklad pri ohliadke stavby alebo pri vykonaní štátneho stavebného
dohľadu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 98 Stavebného zákona o štátnom stavebnom dohľade
s tým, že poverený pracovník stavebného úradu vykonal štátny stavebný dohľad dňa 27.05.2016,
bolo zistené, že stavebník uskutočňuje stavbu v rozpore so stavebným povolením a stavebník bol

vyzvaný, aby zastavil práce na stavbe až do právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
Vykonanie štátneho stavebného dohľadu nie je začatím konania, ale jeho funkciou je zabezpečiť
ochranu verejného záujmu ako aj práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb,
ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní a pod.
K námietke, že žalobca nebol oboznámený s výsledkami štátneho stavebného dohľadu žalovaný
uviedol, že stavebný úrad doručil spoločnosti AD, s.r.o. odpoveď č. 11860/2018-47803/2018-OSP-

AD zo dňa 11.09.2018, ktorú prevzala dňa 14.09.2018 a v ktorej bola oboznámená s výsledkami
štátneho stavebného dohľadu. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že v rozhodnutí stavebný úrad
uviedol vo výrokovej časti úplné znenie námietok žalobcu, ktoré zamietol, a v odôvodnení sa nimi
zaoberalsuvedenímvšetkýchskutočností,ktorébolidôvodomprezačatiekonaniaonepovolenejzmene
stavby z úradnej povinnosti ako aj s uvedením dôkazov. Zamietnutie námietok odôvodnil stavebný

úrad uvedením všetkých skutočností, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia a uvedením ustanovení
Stavebného zákona, avšak stavebný úrad neuviedol a dôsledne neodôvodnil umiestnenie stavby podľa
vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších

predpisov(ďalejajlen„vyhláškaš.532/2022Z.z.“),ktoráv§6stanovujeosobitnéodstupovévzdialenosti
stavieb a rodinných domov od hranice pozemku a stavieb navzájom a požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd,
ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti a pod. Stavebný zákon a aj uvedená vyhláška stanovujú
podmienky pre umiestnenie stavieb, vyhláška konkrétne v § 6. Tieto podmienky sa musia uplatniť aj

pri posudzovaní nepovolenej zmeny stavby v jej umiestnení. Stavebný úrad vykonaním ohliadky na
mieste stavby overil aj umiestnenie stavby a vykonal dostatočné dokazovanie o tom, či takto umiestnená
stavba vo vzdialenosti cca 1,40 metra od stavby spoločnosti AD, s.r.o., t. j. v rozpore s jej odsúhlaseným
umiestnením nebude trvalo obmedzovať užívanie susedného pozemku na určený účel, odstup medzi
stavbami vyhovuje požiarnym predpisom a umožní údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami.

Z fotodokumentácie, ako aj z geometrického plánu na zameranie posudzovanej stavby na parc. č. KN C
5987/42(odčlenenáodparcely č.KNC5987/11vovlastníctvestavebníka)vyplýva,žestavbaobchodua
skladujeumiestnenátakmernahranicipozemkovajepreddokončením.Žalovanýpoukázalnasúhlasné
stanovisko RUVZ Žilina a ORHaZZ Žilina s tým, že špecialista posúdil umiestnenie stavby od susednej
stavby (minimálne 1,27 metra) z hľadiska osobitných predpisov. Stavebník preukázal, že umiestnenie

stavby a jej stavebno-technické riešenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými osobitnými
predpismi (zákon o ochrane pred požiarmi), čo je jednou z podmienok pre umiestnenie stavby podľa § 6
uvedenej vyhlášky. Medzi stavbami je dostatočný priestor pre budúcu údržbu oboch stavieb, ktoré sú už
dokončené, resp. pred dokončením. Ak sa na susednom pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve odvolateľa
- spoločnosti AD, s.r.o. ani stavebníka, nachádzajú inžinierske siete, tieto nebudú povoľovanou stavbu

žiadnym spôsobom dotknuté. Vlastníkom rozostavanej stavby a pozemku č. KN C 5987/11 bola
spoločnosť FACHMAN CENTRUM s.r.o. a následne bolo na základe kúpnej zmluvy preukázané, že
novým vlastníkom rozostavanej stavby sa stal A. B. C.. Podľa žalovaného predmetom skúmania bolo
zodpovedanie otázky, či stavbu možno dodatočne povoliť tak, ako je v skutočnosti uskutočnená, teda
či zmena oproti overenému projektu stavby neodporuje verejným záujmom chráneným Stavebným

zákonom a osobitnými predpismi. Ide o jednoduchú prízemnú stavbu pre účely predajne a skladu, ktorá
je umiestnená v priemyselnej zóne mesta a zmena sa týka toho, že sa neuskutočnilo druhé nadzemné
podlažie a stavba bola posunutá bližšie k hranici s parcelou č. KN C 5987/1, preto posúdenie bolo
zamerané najmä na posúdenie súladu stavby s požiadavkami vyplývajúcimi zo Stavebného zákona, z
osobitných právnych predpisov či technických noriem. Podľa žalovaného bol preukázaný jednoznačný

súlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania vzhľadom na druh, funkčné využitie stavby, ako
aj vzhľadom na skutkový stav v území a ostatné okolnosti. Rozsah dokladov, ktoré požadoval stavebný
úrad od stavebníka, bol primeraný a dostatočný. Súlad stavby s verejnými záujmami bol preukázaný
súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, a to záväznými stanoviskami vlastníkov sietí a zariadenítechnického vybavenia územia a záväznými stanoviskami dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa
osobitných predpisov v dostatočnom rozsahu podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona. Stavebný úrad
nepostupoval podľa ustanovení Správneho poriadku (§ 3 ods. 4 a § 49 ods. 2), pretože po uplynutí lehoty

na predloženie dokladov stavebníkom nepokračoval v konaní podľa príslušných ustanovení Stavebného
zákona (§ 88a), ale ostal nečinný a o nepovolenej stavbe rozhodol až po vyše roku od uplynutia
stanovenej lehoty pre doplnenie podkladov. Nedodržanie základného pravidla správneho konania ale
nemalo podľa žalovaného vplyv na zákonnosť rozhodnutia a jeho vecnú správnosť.

6. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd správny rozsudkom sp. zn.
30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 zrušil uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.03.2019 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia správny súd uviedol, že z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že ďalší účastník konania predložil doklady, ktoré mali osvedčiť, že
dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, až po uplynutí správnym orgánom
stanovenej lehoty. Rozhodnutie o odstránení stavby v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona malo byť

vydanézaskutkovejsituácie,žekudňuvydaniarozhodnutianedisponovalsprávnyorgánpožadovanými
dokladmi. Takéto rozhodnutie nebolo vydané, preto podľa krajského súdu bolo na mieste podanie
správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy ako prostriedok ochrany pred nezákonným
konaním, ale takáto žaloba nebola podaná. Správny orgán porušil ustanovenie § 88a ods. 2 Stavebného
zákona, ak v čase, keď boli dané podmienky pre odstránenie stavby, o jej odstránení nerozhodol, ale táto

vada nemala podľa správneho súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. S takouto námietkou
sa zároveň podľa správneho súdu žalovaný (okresný úrad) vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia.
Správny súd ale dospel k záveru o potrebe zrušiť rozhodnutie žalovaného, pretože nebola dostatočne
odôvodnená odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa umiestnenia stavby. Správny súd konštatoval
absenciu preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia v časti konštatovania naplnenia podmienok, ktoré

má na mysli ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď z rozhodnutia nie je zrejmé, aké
dôvody viedli správny orgán k záveru o tom, že v danom prípade vzájomný odstup stavieb žalobcu a
ďalšieho účastníka konania umožňuje údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi nimi, na technické
alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Rovnako bolo
podľa krajského súdu nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia v časti konštatovania naplnenia

podmienok, ktoré má na mysli ustanovenie § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pre nedostatok dôvodov,
ktoré by odôvodňovali záver žalovaného, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, nakoľko
jej umiestnením bude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Zároveň ešte
krajský súd poukázal na to, že žalovaný opieral svoj záver, že stavebné práce nie sú realizované v
rozpore s verejným záujmom, o stanovisko ORHaZZ Žilina zo dňa 10.11.2016, pričom ide o súhlasné

stanovisko k doplneniu projektovej dokumentácie, a ako podmienku pre dokončenie stavby stavebný
úrad určil, že táto bude dokončená podľa projektovej dokumentácie E. G. C. z 01/2018, čo je v logickom,
skutkovom a časovom rozpore.

7. Po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Žiline ako súdom správnym Okresný úrad Žilina,

odbor výstavby a bytovej politiky opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-ZA-
OVP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že
stavebník doložil výkres č. 1 „Situácia osadenia“ a predložil aj geometrický plán č. 47643871-42/2017
„na zameranie stavby parcela č. 4987/42“ vyhotovený a autorizačne overený autorizovaným geodetom

a kartografom A. B. I. zo dňa 11.08.2017, úradne overený Okresným úradom Žilina dňa 21.08.2017
pod č. 1638/2017. Porovnaním oboch podkladov žalovaný nezistil žiadne rozdiely a považoval ich za
relevantné podklady pre účely konania o dodatočnom povolení stavby. Podľa uvedeného výkresu č. 1
je stavba umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom a
1,27 m od susednej stavby spoločnosti AD, s.r.o. Susedným pozemkom bol v čase vydania rozhodnutia

stavebného úradu pozemok parc. č. KN C č. 5987/1, k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina, v čase
vydania rozhodnutia okresným úradom už bolo poukazované na to, že podľa aktuálnych údajov katastra
nehnuteľností susedným pozemkom je parcela KN C č. 5987/48, k. ú. F., vo vlastníctve spoločnosti AD,
s.r.o. (žalobca), ktorá bola odčlenená z pozemku parc. č. KN C č. 5987/1, k. ú. F.. Z oboch podkladov
podľa žalovaného vyplývalo, že stavba je umiestnená výlučne na pozemku stavebníka a že žalovaný v

odvolacom konaní nepreukázal hodnoverným dôkazom opak. Tiež dospel k záveru, že žalobca žiadnymi
dokladmi nepreukázal, že súčasti stavby, akými je napríklad strešná konštrukcia (zakončenie strešnej
plechovej krytiny – oplechovanie), odvodňovacie žľaby a zvody, sú situované na susednom pozemku
a podľa žalovaného ich umiestnenie na stavbe je v rámci 20 cm odstupovej vzdialenosti. Pokiaľ ide oprípojky, tak podľa žalovaného tieto neboli predmetom administratívneho konania, pretože boli povolené
pôvodným stavebným povolením z roku 2015, a ak nie sú umiestnené na pozemku stavebníka ale
na susednom pozemku, tak v čase ich povolenia bol pozemok medzi oboma stavbami vo vlastníctve

mesta a spoločnosť AD, s.r.o. v momente, keď žiadala mesto o dopredaj pozemku, a keď tento pozemok
nadobudla, mala o skutočnom stave pozemku vedomosť. Žalovaný poukázal na stavebno-technické
riešenie stavby žalobcu (typ strešnej konštrukcie; orientácia strešných plôch - smerom do ulice nie
k stavbe stavebníka; umiestnenie strešných a okenných otvorov - fasáda bez okenných a dverných
rámov) s tým, že v danom prípade môže ísť o potrebu realizácie udržiavacích prác uvedených v § 139b

ods. 16 písm. a) a e) Stavebného zákona t. j. oprava fasády a maliarske a natieračské práce. Podľa
žalovaného vzájomný odstup stavieb umožňuje vykonať údržbu oboch stavieb a v oboch prípadoch ide
o stavby prízemné, na vyhotovenie lešenia pre účely údržby, ktorou môže byť ako už bolo konštatované
najmä oprava fasády alebo maliarske práce, postačuje v zmysle platných technických noriem vzájomný
odstup medzi stavbami 80 cm. Podľa žalovaného dodatočne povoľovaná stavba nemôže žiadnym
spôsobom ovplyvniť údržbu stavby spoločnosti žalobcu preto, že je umiestnená na pozemku stavebníka

vovzdialenosticca1,2modstavbyžalobcuaneobsahujesúčasti,ktorébyzasahovalidopriestorumedzi
stavbami a tvorili by prekážku pri údržbe, napríklad rímsu podstrešia šikmej či plochej strechy, markízy a
pod. Ďalšia existencia dodatočne povoľovanej stavby nemôže ani žiadnym spôsobom ovplyvniť užívanie
priestorov medzi stavbami vzhľadom na jej stavebno-technické vyhotovenie, keď posudzovaná stavba
je opatrená plochou strechou, a teda nebude dochádzať k zosuvu snehu zo strechy na pozemok medzi

stavbami, ďalej v stene stavebníka priľahlej k susednej stene nie je umiestnený žiadny dverný otvor,
ktorý by naznačoval, že posudzovaná stavba bude užívaná spolu s pozemkom parc. č. KN C 5987/48, k.
ú. F., vo vlastníctve žalobcu, pôvodne parc. č. KN C č. 5987/1, k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina. Podľa
žalovaného nie je zrejmé aký „susedný pozemok“, ktorého údržba a udržiavanie by mali byť obmedzené
existencioudodatočnepovoľovanejstavby,malžalobcaakoodvolateľnamysli,keďvčaserozhodovania

stavebného úradu a v čase podania odvolania susedný pozemok t. j. pozemok parc. č. KN C 5987/1,
k. ú. F., nevlastnil. Vlastníkom susedného pozemku v čase podania odvolania bolo Mesto Žilina a v
čase rozhodovania stavebného úradu žalobca ako odvolateľ ešte nemal vedomosť o tom, či mestské
zastupiteľstvo Mesta Žilina vyhovie žiadosti a schváli odpredaj pozemku, pretože k tomuto došlo až po
vydaní rozhodnutia stavebného úradu. Pokiaľ sa žalobca ako odvolateľ domáhal aj ochrany vlastníckych

právknovovzniknutémupozemku,ktorýbolodčlenenýodpozemkuvovlastníctveMestaŽilina,žalovaný
uviedol, že keď žiadal mesto o odpredaj pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., odčleneného od
pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., vedel o existencii stavby stavebníka, nakoľko niekoľkokrát na ňu
upozornil stavebný úrad. Pokiaľ mal žalobca na mysli pozemok parc. č. KN C 5987/41, k. ú. F. (tento bol
takisto odčlenený z pozemku KN C 5987/1, k. ú. F.) a odvolateľ ho nadobudol kúpou od Mesta Žilina, a to

v rámci prvostupňového konania dňa 27.12.2017, alebo ďalšie pozemky v jeho vlastníctve, tak podľa
žalovaného nebolo možné dospieť k záveru, že užívanie týchto pozemkov môže byť existenciou stavby
stavebníka dotknuté, keďže tieto pozemky nemajú spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. KN C 5987/11,
k. ú. F., na ktorom je umiestnená posudzovaná stavba. Vzájomné odstupy stavieb spĺňajú aj požiadavku
požiarnej bezpečnosti v intenciách § 6 ods. 1 vyhlášky. Stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej

bezpečnosti podľa osobitného predpisu a povinnosť pre fyzické osoby zabezpečiť pri uskutočňovaní a
užívaní stavby riešenie a dodržiavanie požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť stavby vyplýva aj z §
14 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi. Splnenie tejto povinnosti fyzická osoba zabezpečuje
cez špecialistu požiarnej ochrany. Stavebník v prípade jednoduchých stavieb, ktorou je aj posudzovaná
stavba (§ 139b ods. 1 písm. c) Stavebného zákona) nepredkladá stavebnému úradu záväzné stanovisko

orgánu štátneho požiarneho dozoru, nakoľko štátny požiarny dozor, spočívajúci v posúdení projektovej
dokumentácie stavieb pre územné alebo stavebné konanie z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti
a posúdení realizovanej stavby v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej
bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie, sa podľa § 25 ods. 4 zákona o ochrane pred
požiarmi nevykonáva na jednoduchých a drobných stavbách. Stavebník povinnosť splnil a predložil

projekt požiarnej ochrany vypracovaný v októbri 2016 špecialistom požiarnej ochrany a tento projekt
bol nad rámec zákona, keďže posudzovaná stavba je jednoduchou stavbou. Tvrdenie odvolateľa, že
príslušné ORHaZZ posudzovalo projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa nerealizovala, je nepravdivé.
ProjektpožiarnejbezpečnostistavbyvypracovalšpecialistapožiarnejochranyA.F.voktóbri2016atento
projekt zohľadňuje skutočný stav a je súladný s projektom stavby vypracovaným E. G. C. z januára 2018.

Projekt požiarnej bezpečnosti stavby tvorí zvyčajne samostatnú časť projektu a nie je preto nezvyčajné,
že dátumy v projektoch nie sú zhodné. Existencia posudzovanej stavby podľa žalovaného neodporuje
ani požiadavke stanovenej v § 6 ods. 2 vyhlášky, pretože umiestnením posudzovanej stavby v tesnej
blízkosti hranice pozemku nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.Pozemokparc.č.KNC5987/48,k.ú.F.,ktorýžalobcanadobudolkúpouodMestaŽilinadňa20.12.2018,
nie je ním užívaný vôbec. Nehnuteľnosti odvolateľa nachádzajúce sa v susedstve posudzovanej stavby,
a to pozemky parc. č. KN C 598/41, 5987/2, 3748/29, 3748/19, 3748/9, 3748/10, 3748/11 a 3748/12, k.

ú. F., a stavby bez súpisných čísiel postavené na pozemkoch parc. č. KN C 3748/9, 3748/10, 3748/1,
3748/12 a 5987/2, k. ú. F., sú súčasťou oploteného areálu žalobcu užívaného na jeho podnikateľskú
činnosť a pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., ktorý prikúpil a nadobudol v roku 2018, nie je súčasťou
areálu a toto oplotenie sa v území t. j. na hranici pozemkov parc. č. KN C 5987/48 a parc. č. KN
C 5987/4,1 k. ú. F., doteraz nachádza. Pokiaľ ide o budúce možné využitie pozemku parc. č. KN C

5987/48, k. ú. F., tak podľa žalovaného využitie tohto pozemku je obmedzené vzhľadom na jeho tvar,
výmeru a umiestnenie vo vzťahu k stavbe a ostatným pozemkom žalobcu (úzky pozemok malej výmery
situovaný za stavbou žalobcu - mimo areálu). Jeho budúce využitie žalobca naznačil v odvolaní alebo v
žalobe s tým, že tento má byť využívaný na budúcu údržbu jeho garáže postavenej na pozemku parc.
č. KN C 3748/12 a 5987/2, k. ú. F.. Vzhľadom na tieto okolnosti preto možno dospieť k záveru, že
umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti spoločnej hranice nemôže byť trvalo obmedzené

užívanie susedného pozemku parc. č. KN C 5987/4, k. ú. F., keďže posudzovaná stavba žiadnym
spôsobom neovplyvňuje údržbu stavby odvolateľa. K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol,
že s týmto sa dostatočne vysporiadal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Pokiaľ išlo o námietku,
podľa ktorej došlo k splneniu podmienok v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona pre odstránenie
stavby, tak žalovaný poukázal na to, že túto vyhodnotil aj správny súd ako nedôvodnú v rozhodnutí sp.

zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020.

8. Na základe správnej žaloby žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd správny rozsudkom sp. zn.
31S/56/2021 zo dňa 15.02.2022 uvedené rozhodnutie žalovaného zo 14.01.2021 zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd rozhodnutie zrušil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia. Uviedol, že žalovaný sa vysporiadal s tou časťou odvolacích námietok, ohľadne ktorých
správny súd v rozhodnutí sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 vytýkal pôvodnému rozhodnutiu
absenciu preskúmateľného odôvodnenia. Z textu odôvodnenia nového rozhodnutia ale vo vzťahu k
ďalším odvolacím námietkam žalobcu zistil, že žalovaný sa s nimi dostatočne nevysporiadal a odkázal
na svoje predchádzajúce rozhodnutie č. OU-ZA-OVP2-2019/005701/KRA zo dňa 25.03.2019. Žalovaný

teda podľa krajského súdu neobsiahol v preskúmavanom rozhodnutí vyhodnotenie všetkých odvolacích
námietok žalobcu, ale vyhodnotil len tie, ktoré zrejme považoval po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 za sporné. Správny súd
poukázalnato,žezrušujúcimrozsudkomdošlokzánikurozhodnutiazodňa25.03.2019vcelomrozsahu
bez ohľadu na to, že absencia preskúmateľného odôvodnenia bola správnym súdom vytýkaná len vo

vzťahu k vysporiadaniu sa s niektorými odvolacími námietkami.

9. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Krajským súdom v Žiline ako súdom správnym rozhodol
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky opätovne o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-
ZA-OVBP2-2023/004512-004 zo dňa 23.03.2023 (rozhodnutie napadnuté správnou žalobou v tomto

súdnom konaní) tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia k námietkam o tom, že umiestnenie
posudzovanej stavby je v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a pôvodným stavebným povolením
uviedol, že v prípade stavieb uskutočnených v rozpore so stavebným povolením ide o nové stavebné
konanie, v ktorom sa stavba posudzuje nanovo v rozsahu, v akom došlo k rozporu so stavebným

povolením. Je irelevantné poukazovať na to, že umiestnenie stavby je realizované inak ako v
územnom rozhodnutí a stavebnom povolení, pretože práve posúdenie tejto zmeny je predmetom
dodatočného konania o povolení stavby. K námietke o tom, že stavebný úrad sa nedostatočne zaoberal
posudzovaním zrealizovaných prác, či tieto nie sú v rozpore s verejnými záujmami žalovaný uviedol, že
budúca existencia posudzovanej stavby neodporuje verejným záujmom a že projekt stavby zodpovedá

všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, ktoré sú ustanovené Stavebným zákonom a
osobitnými predpismi, najmä vyhláškou č. 532/2002 Z. z. Súlad s verejnými záujmami bol preukázaný
súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, ktoré v rozsahu svojej pôsobnosti posúdili stavbu z
hľadiskazáujmovchránenýchosobitnýmipredpismivzmysle§126ods.1Stavebnéhozákona.Dotknuté
orgány zaujali k stavbe kladné stanovisko. K odvolacej námietke, že došlo k splneniu podmienok

v zmysle § 88a ods. 2 Stavebného zákona pre odstránenie stavby žalovaný uviedol, že zo strany
stavebného úradu došlo k porušeniu § 88a ods. 2 Stavebného zákona v čase, keď boli naplnené
podmienky pre odstránenie stavby, ale o jej odstránení stavebný úrad nerozhodol, teda keď posledný
deň, kedy bolo možné stavebnému úradu požadované podklady predložiť, stavebník tieto nepredložil astavebný úrad neuplatnil postup podľa § 88a Stavebného zákona, išlo o pochybenie stavebného úradu
spočívajúce v jeho nečinnosti a nerešpektovaní jednej zo zásad správneho konania zakotvenej v § 3
ods. 4 Správneho poriadku, pričom ale toto v zásade nemalo vplyv na zákonnosť preskúmavaného

rozhodnutia. Stavebník predložil doklady požadované stavebným úradom neskôr a v čase vydania
rozhodnutia stavebný úrad mal tieto doklady k dispozícii a na ich podklade mohol vyhodnotiť, že
dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Obdobne argumentoval aj Krajský
súd v Žiline ako súd správny vo vzťahu k obdobnej žalobnej námietke žalobcu v rozsudku sp. zn.
30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020. K spochybneniu zákonného postavenia A. B. C. ako stavebníka

žalovaný uviedol, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.2017 a jej dodatku zo dňa 19.06.2018,
ktoré boli uzavreté medzi pôvodným vlastníkom stavby spoločnosťou FACHMAN CENTRUM s.r.o. a
kupujúcim A. C. sa novým vlastníkom stavby stal A. B. C., teda ide o právneho nástupcu stavebníka,
na ktorého podľa § 70 Stavebného zákona prešli všetky práva a povinnosti stavebníka. Žalovaný k
námietkam týkajúcim sa odstupu posudzovanej stavby od stavby a pozemku žalobcu uviedol, že ku
dňu vydania rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby č. 11860/2018-47660/2018-

OSP-AD zo dňa 11.09.2018 nestála posudzovaná stavba na hranici pozemku odvolateľa (žalobcu), ale
na hranici (takmer na hranici) pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., ktorej vlastníkom bolo v tom čase
Mesto Žilina. Odpredaj pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., nastal v dôsledku odčlenenia tohto
pozemku z pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., geometrickým plánom č. 47643871-44/2018 k. ú. F. a
následne sa pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., stal „susedným pozemkom“ k pozemku, na ktorom

je uskutočnená posudzovaná stavba vo vlastníctve stavebníka (teda pôvodne pozemok parc. č. KN C
5987/11, k. ú. F., uvedený vo výroku rozhodnutia stavebného úradu, bol ku dňu vydania rozhodnutia
žalovaného už rozdelený, pričom predaj odčleneného pozemku schválilo mestské zastupiteľstvo Mesta
Žilina uznesením č. 202/2018 dňa 02.10.2018, teda po vydaní prvostupňového rozhodnutia a žalobca sa
stal vlastníkom tohto pozemku na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 10824/2018

dňa 20.12.2018). Žalobca si podľa žalovaného v prvostupňovom konaní mohol uplatniť iba námietky ako
účastník konania z titulu vlastníctva susednej stavby (§ 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona) a nie
ako vlastník „susedného pozemku“, pretože susedným pozemkom bol pozemok parc. č. KN C 5987/1,
k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina. Preto stavebný úrad podľa žalovaného správne určoval odstupovú
vzdialenosť iba od tohto pozemku a nie od iných pozemkov, napríklad pozemkov vo vlastníctve žalobcu,

čo žalobca v odvolaní ani nenamietal. Odvolanie bolo podané v čase, kedy žalobca nedisponoval
vlastníckymprávomkpozemkuparc.č.KNC5987/48,k.ú.F.,apretoajvčasepodaniaodvolaniamohol
uplatniť námietky iba ako vlastník „susednej stavby“. Pokiaľ potom následne v podanej žalobe uplatnil
námietky, že stavba zasahuje na jeho pozemok a že sú dotknuté jeho práva ako vlastníka pozemku parc.
č. KN C 5987/48, k. ú. F., tieto boli v žalobe vznesené nad rámec námietok prvostupňového konania

a nad rámec odvolacích námietok, pretože ani po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parc. č.
KN C 5987/48, k. ú. F., dňa 20.12.2018 žalobca svoje odvolanie o námietky tohto charakteru nedoplnil.
Pokiaľ ide o odstupové vzdialenosti stavieb a odstupy posudzovanej stavby od spoločných hraníc,
tak žalovaný zotrval na už uvedených záveroch v predchádzajúcich rozhodnutiach, že umiestnenie
posudzovanej stavby neodporuje ustanoveniam § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Žalobca

v prvostupňovom konaní aj v odvolaní namietol vzájomný odstup stavieb, a to z hľadiska požiarnej
bezpečnosti a údržby svojej stavby. V žalobe rozšíril námietky aj o námietky súvisiace s ochranou
vlastníckych práv k pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., ktorý nadobudol do svojho vlastníctva
až po vydaní rozhodnutia stavebným úradom dňa 20.12.2018 a tieto námietky súviseli predovšetkým
s budúcou údržbou jeho stavby. Žalovaný ďalej poukázal na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline s tým, že v zmysle tejto argumentácie ustálil skutočnú vzdialenosť oboch
stavieb a vzdialenosť posudzovanej stavby od hraníc pozemku, pričom vychádzal z výkresu č. 1
a z geometrického plánu s tým, že ich porovnaním dospel k záveru, že medzi nimi nie sú žiadne
rozdiely a že ich považuje za relevantné doklady pre účely konania o dodatočnom povolení stavby.
Podľa výkresu č. 1 je stavba umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so

susedným pozemkom a 1,27 m od susednej stavby žalobcu. Susedným pozemkom bol v čase vydania
rozhodnutia stavebným úradom pozemok parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., vo vlastníctve Mesta Žilina a
v čase vydania rozhodnutia žalovaného podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností bol susedným
pozemkom pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol odčlenený od
pozemku parc. č. KN C 5987/1. Z výkresu č. 1 ako aj z geometrického plánu žalovaný vyvodil, že

stavba je umiestnená výlučne na pozemku stavebníka a že žalobca nepreukázal v odvolacom konaní
žiadnym hodnoverným dôkazom opak. Taktiež nepreukázal žiadnym relevantným dokladom, že súčasti
stavby, akým je napríklad strešná konštrukcia (zakončenie strešnej plechovej krytiny – oplechovanie),
odvodňovacie žľaby a zvody, sú situované na susednom pozemku. Podľa žalovaného ich umiestneniena stavbe je v rámci 20 cm odstupovej vzdialenosti. Pokiaľ ide o prípojky, ktorých umiestnenie na
susednom pozemku namietal žalobca až v žalobe, tak podľa žalovaného tieto nie sú predmetom tohto
konania, boli povolené pôvodným stavebným povolením z roku 2015, a ak nie sú umiestnené na

pozemku stavebníka, tak žalovaný pripomenul, že v čase stavebného povolenia bol pozemok medzi
oboma stavbami vo vlastníctve mesta a žalobca v momente, keď mesto žiadal o odpredaj pozemku,
a keď tento nadobudol, mal o skutočnom stave pozemku vedomosť. Žalovaný ďalej poukázal na
ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. s tým, že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb
a udržiavanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré

súvisia s funkčným využívaním územia. Pokiaľ ide o vymedzenie obsahu neurčitého právneho pojmu
„údržba stavieb“, tak žalovaný vychádzal z definície „bežných udržiavacích prác“ uvedenej v § 139b
ods. 16 Stavebného zákona, na ktoré odkázal. Ďalej žalovaný poukázal na stavebno-technické riešenie
stavby žalobcu (typ strešnej konštrukcie, orientácia strešných plôch - smerom do ulice nie k stavbe
stavebníka, umiestnenie strešných a okenných otvorov - fasáda bez okenných a dverných otvorov)
s tým, že v danom prípade môže ísť o udržiavacie práce ako oprava fasády, maliarske a natieračské

práce. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „užívanie priestoru“, tak vyhláška v § 6 ods. 1 v poslednej vete
konkretizuje, že ide o užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a
činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Žalovaný zotrval na už uvedených záveroch v
predchádzajúcich rozhodnutiach, že vzájomný odstup stavieb umožňuje vykonať údržbu oboch stavieb
(stavbyžalobcuastavbystavebníka).Vobochprípadochideostavbyprízemnéanavyhotovenielešenia

pre účely údržby, ktorou môže byť najmä oprava fasády alebo maliarske práce, postačuje v zmysle
príslušných technických noriem odstup medzi stavbami 80 centimetrov. Povoľovaná stavba nemôže
žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby žalobcu, pretože je umiestnená na pozemku stavebníka vo
vzdialenosti cca 1,2 m od stavby žalobcu a neobsahuje súčasti, ktoré by zasahovali do priestoru medzi
stavbami a tvorili prekážku pri údržbe, napríklad rímsu podstrešia šikmej či plochej strechy, markízy

a pod. Ďalšia existencia dodatočne povolenej stavby nemôže ani žiadnym spôsobom ovplyvniť užívanie
priestorov medzi stavbami, a to vzhľadom na stavebno-technické vyhotovenie, keď posudzovaná
stavba je opatrená plochou strechou, a teda nebude dochádzať ani k zosuvu snehu zo strechy na
pozemok medzi stavbami, ďalej na stene stavby stavebníka protiľahlej ku stene susednej stavby nie
je umiestnený žiaden dverný otvor, ktorý by naznačoval, že stavba bude užívaná spolu s pozemkom

parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F.. Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočne povolená stavba nemôže žiadnym
spôsobom ovplyvniť údržbu stavby žalobcu, zopakoval, že mu nie je zrejmé aký „susedný pozemok“,
ktorého údržba a užívanie by mali byť podľa žalobcu obmedzené existenciu dodatočne povoľovanej
stavby, mal žalobca na mysli, keď v čase rozhodovania stavebného úradu a podania odvolania nebol
vlastníkom susedného pozemku, ale vlastníkom susedného pozemku bolo Mesto Žilina, pričom v čase

rozhodovania stavebného úradu žalobca nemohol mať vedomosť o tom, či mestské zastupiteľstvo
vyhovie jeho žiadosti a schváli odpredaj pozemku. Vo vzťahu k pozemku medzi oboma stavbami mali
v čase rozhodovania stavebného úradu aj v momente podania odvolania obe stavby - stavba žalobcu
aj posudzovaná stavba - rovnaké postavenie, a to najmä čo sa týka údržby oboch stavieb, užívania
tohto pozemku a právneho vzťahu k tomuto pozemku. Žalobca sa až neskôr v správnej žalobe domáhal

aj ochrany vlastníckych práv k novovzniknutému pozemku parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., pričom
keď žiadal mesto o odpredaj pozemku odčleneného z pozemku parc. č. KN C 5987/1, k. ú. F., vedel
o existencii stavby stavebníka, nakoľko na ňu niekoľkokrát stavebný úrad upozornil. Pokiaľ mal v
uvedenej odvolacej námietke žalobca na mysli pozemok parc. č. KN C 5987/41, k. ú. F., alebo ďalšie
pozemky v jeho vlastníctve, tak na základe logickej úvahy podľa žalovaného možno dospieť k tomu,

že užívanie týchto pozemkov nemôže byť existenciou stavby stavebníka žiadnym spôsobom dotknuté,
keďže tieto pozemky nemajú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je umiestnená posudzovaná
stavba. K vzájomnému odstupu stavieb vo vzťahu k požiadavkám požiarnej bezpečnosti poukázal
žalovaný na relevantnú právnu úpravu s tým, že stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti
podľa osobitného predpisu. Bolo povinnosťou stavebníka predložiť projektovú dokumentáciu stavby,

z ktorej by malo byť dostatočne zrejmé požiarno-bezpečnostné riešenie podľa osobitných predpisov.
Povinnosť pre fyzické osoby zabezpečiť dodržanie podmienok na protipožiarnu bezpečnosť stavby
vyplýva aj z § 14 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane pred požiarmi a dotknutý subjekt túto povinnosť
zabezpečuje prostredníctvom špecialistu požiarnej ochrany. Žalovaný poukázal aj na § 25 ods. 4 zákona
o ochrane pred požiarmi, z ktorého vyplýva, že štátny požiarny dozor spočívajúci v posúdení projektovej

dokumentácie stavieb pre územné alebo stavebné konanie z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a
v posúdení realizovanej stavby v kolaudačnom konaní z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej
bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie, sa nevykonáva na jednoduchých a drobných
stavbách. Podľa žalovaného stavebník svoju povinnosť splnil a predložil projekt požiarnej bezpečnostistavby vypracovaný v októbri 2016 špecialistom požiarnej ochrany. Tento projekt bol nad rámec zákona,
keďže posudzovaná stavba je jednoduchou stavbou, posúdený v intenciách § 25 ods. 1 písm. b) zákona
o ochrane pred požiarmi aj miestne príslušným ORHaZZ, ktorý ho odsúhlasil, čo uviedol vo svojom

záväznom stanovisku č. ORHZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016. Pokiaľ žalobca namietal, že
okresné riaditeľstvo posudzovalo projektovú dokumentáciu, ktorá sa nerealizovala, tak toto vyhodnotil
žalovaný za nepravdivé. Uviedol, že keby žalobca nahliadol do podkladu, zistil by, že projekt požiarnej
bezpečnosti bol vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany A. F. v októbri 2016 a zohľadňuje skutočný
stav a je súladný s projektom stavby vypracovaným E. G. C. v januári 2018. Je nerozhodné, že projekt

požiarnej bezpečnosti bol vypracovaný skôr ako ukončila vypracovanie projektu stavby E. G. C., keďže
stavebno-technické riešenie stavby a jej umiestnenie v území je v oboch projektoch totožné a súladné
so skutkovým stavom. Ďalšia existencia posudzovanej stavby neodporuje ani požiadavke zakotvenej
v § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pretože umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti
hranice pozemku (20 cm) nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
Susedný pozemok parc. č. KN C 5987/48, k. ú. F., nie je žalobcom vôbec užívaný. Nehnuteľnosti

žalobcu nachádzajúce sa v susedstve posudzovanej stavby stavebníka, a to pozemky parc. č. KN
C 5987/6 31, 5987/2, 3748/29, 3748/19, 3748/9, 3748/10, 3748/11 a 3748/12, k. ú. F., a stavby bez
súpisných čísel postavené na pozemkoch parc. č. KN C 304 8/9, 3748/10, 3748/1, 3748/12, 35987/2,
k. ú. F., sú súčasťou oploteného areálu užívaného na podnikateľskú činnosť a pozemok parc. č. KN
C 5987/48, k. ú. F., ktorý žalobca prikúpil a nadobudol v roku 2018, súčasťou areálu nie je. Pokiaľ

ide o budúce možné využitie tohto susedného pozemku, tak jeho využitie je obmedzené vzhľadom na
jeho tvar, výmeru a umiestnenie vo vzťahu k stavbe a ostatným pozemkom žalobcu (úzky pozemok
malej výmery situovaný za stavbou žalobcu - mimo areálu). Jeho budúce využitie žalobca naznačil v
odvolaní alebo v žalobe s tým, že bude využívaný najmä na budúcu údržbu jeho stavby – garáže. Podľa
žalovaného tak umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti spoločnej hranice nemôže byť trvalo

obmedzené užívanie susedného pozemku, keďže posudzovaná stavba žiadnym spôsobom neovplyvní
údržbu stavby žalobcu.

Správna žaloba žalobcu – žalobné body

10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia, ako aj zrušenia rozhodnutia stavebného úradu, a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

11. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie stavebného úradu za nezákonné

a nesprávne, pretože bolo vydané v rozpore s ust. § 88a Stavebného zákona s použitím ust. § 58
až S 66 Stavebného zákona. Poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020, ktorým bolo zrušené v poradí prvé rozhodnutie žalovaného a vec
vrátená žalovanému na ďalšie konanie, vyplýva, že bolo zrušené pôvodne napadnuté rozhodnutie
žalovaného najmä z dôvodu nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného v časti skutkovo významnej otázky, a to či stavba ďalšieho účastníka stojí na hranici
(takmer na hranici) pozemku žalobcu, a že uvedené je rozhodné z hľadiska posúdenia, či sú dané
dôvody pre aplikáciu ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a následne, či je potrebné skúmať,
či umiestnením stavby bude/nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku. Podľa záverov
krajského súdu v správnom konaní táto zásadná skutková okolnosť nebola žalovaným ustálená. Krajský

súd zároveň vyslovil názor, že predpokladom preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je
jednak ustálenie skutočnej vzdialenosti oboch stavieb, vymedzenie neurčitých právnych pojmov údržba
stavieb a užívanie priestorov, ako aj ustálenie, akým spôsobom môže stavba dodatočne povoľovanej
stavbyvplývaťnaúdržbustavieb,resp.naužívaniepriestorovmedzinimi,atovovzťahukukonkrétnemu
charakteru oboch stavieb, vrátane ich spôsobu zastrešenia. Krajský súd zároveň vyslovil názor o

absencii preskúmateľnosti pôvodného rozhodnutia žalovaného k skutkovým zisteniam účelu využitia
susedného pozemku a umiestnenia stavby na hranici pozemku. Krajský súd posúdil aj námietku žalobcu
v časti posúdenia požiarnej bezpečnosti stavby ako relevantnú, s ktorou sa žalovaný v pôvodnom
napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, konštatoval, že nemôže byť postačujúce stanovisko
ORHaZZ Žilina posudzujúce projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa však reálne nezrealizovala, a

neposudzoval nelegálne vykonané stavebné práce a ich výsledok. Po vrátení veci na ďalšie konanie
žalovaný vydal v poradí druhé rozhodnutie, ktoré žalobca taktiež napadol správnou žalobou a Krajský
súd v Žiline ako správny súd toto rozhodnutie žalovaného rozsudkom sp. zn. 31S/56/2021 zo dňa
15.02.2022 zrušil pre nepreskúmateľnosť, a to pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle ust. § 47ods. 3 Správneho poriadku s tým, že nevyhodnocoval ďalšie žalobné námietky žalobcu. Po vrátení veci
na ďalšie konanie žalovaný rozhodol v poradí tretím rozhodnutím, ktorým opätovne zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. Podľa žalobcu ale žalovaný

nerešpektoval ust. § 60a Správneho poriadku, ktoré zakotvuje procesný postup v rámci konania o
odvolaní, kedy s poukazom na citovanú právnu úpravu žalovaný ako správny orgán druhého stupňa
rozhodujúci o odvolaní s poukazom na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred vydaním svojho
rozhodnutia nedal žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o
odvolaní i k spôsobu ich zistenia. Žalobca uviedol, že vychádzajúc z platnej právnej úpravy účastníci

konania sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho
konania, a i napriek tomu, že sa účastník konania opakovane dopytoval na procesný postup žalovaného,
tento vydal napadnuté rozhodnutie bez splnenia jeho zákonných povinností, najmä ale nielen povinnosti
uloženej v ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V nadväznosti na vyššie vznesenú žalobnú námietku
potom nemohol predložiť relevantné dôkazy vyvracajúce skutkové závery žalovaného ako odvolacieho
orgánu.

12. Podľa žalobcu orgány verejnej správy oboch stupňov postupovali v rozpore s ust. § 88a Stavebného
zákona, resp. tento nesprávnym spôsobom v konaní po vykonaní štátneho stavebného dohľadu
aplikovali, existujúci skutkový stav nesprávne zistili, a teda následne nesprávne vec právne posúdili,
keďže existujúca stavba nie je postavená nielen na základe pôvodného stavebného povolenia, ale ani

na základe rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby č. 11860/2018-47660/2018-
OSP-AD zo dňa 11.09.2018, podľa ktorého stavebný úrad určil podmienky pre dokončenie stavby,
vrátane polohového umiestnenia, ktoré však nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu, t.j. stavu
ako je stavba umiestnená. S týmito skutočnosťami sa napriek záväzným záverom krajského súdu
nevysporiadal ani žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Podľa zamerania A. B. I. stavba

objektu nie je postavená 0,2 m od pozemku parc.č. 5987/1 (toho času od pozemku C KN parc.č.
5987/48 vo vlastníctve žalobcu). Podľa zamerania zabezpečeného žalobcom stavba stojí 6 cm na
cudzom pozemku, t.j. oproti podmienkam definovaným v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby,
teda stavebník nerešpektoval nielen odstup od hranice pozemku, ale svojou činnosťou zasiahol do
vlastníckeho práva tretej osoby, a teda stavba je umiestnená 26 cm v rozpore oproti podmienkam

definovaným v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Nie je potom možné súhlasiť so závermi
vyjadrenými žalovaným ako druhostupňovým správnym orgánom, že by stavba bola umiestnená 20
cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom a 1,27 m od susednej stavby žalobcu a že by
stavba bola umiestnená výlučne na pozemku stavebníka. Správny orgán prvého stupňa, ako i odvolací
orgán, nedostatočne zistili skutkový stav veci, na ktorý žalobca poukazoval od počiatku, teda že

stavba je postavená nielen v rozpore s pôvodným stavebným povolením ale i samotným rozhodnutím
o dodatočnom povolení stavby. Následne potom právne posudzovanie samotných odstupov medzi
stavbami, na ktoré žalovaný poukazuje v napadnutom rozhodnutí, je obsolentné, keďže nezodpovedá
skutočnému stavu veci. Rovnako je nepodložený názor správneho orgánu k možnosti resp. nemožnosti
údržby stavby žalobcu, ktorý pristúpil k nadobudnutiu vlastníckeho práva a k vynaloženiu finančných

prostriedkov na pozemok parc. č. 5987/48 práve z dôvodu, že garáže nachádzajúce sa na pozemku
parc. č. 3748/12 majú okapy, ktoré zasahovali touto časťou stavby 20 cm do cudzieho pozemku, v
tom čase parc. č. C KN 5987/1. Zakúpený pozemok žalobca tohto času práve z dôvodu nezákonného
umiestnenia dodatočne povoľovanej stavby využívať nemôže, pretože existujúce oplotenie napriek
kúpe predmetného pozemku nemôže posunúť v dôsledku existencie susednej stavby zasahujúcej do

tohto pozemku v rozpore s vydaným dodatočným stavebným povolením stavby, ktoré určilo odstup od
hranice pozemku 20 cm, ktoré stavebník nedodržal, preto nie je správny právny ani skutkový názor
žalovaného, že by dodatočne povoľovaná stavba nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť údržbu stavby
žalobcu. Pre posúdenie umiestnenia stavby na základe napadnutého rozhodnutia je bez právneho
významu polemika žalovaného k existencii vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. 5987/1 , toho

času 5987/48 v k. ú. F., keďže povoľovaná stavba nie je umiestnená ani v súlade s rozhodnutím o
dodatočnom povolení stavby zo dňa 11.09.2018. Nie je možné stotožniť sa s vysloveným názorom
žalovaného, že umiestnením posudzovanej stavby v tesnej blízkosti hranice pozemku (20cm) nebude
trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku, keďže stavba nestojí v blízkosti hranice pozemku
(20 cm), ale zasahuje do cudzieho pozemku najmenej v rozsahu 6 cm. Podľa žalobcu stavebný úrad

postupoval v rozpore so stavebným zákonom v konaní o dodatočnom povolení stavby, kedy stavebný
úrad nedôsledne preskúmal, či dodatočné povolenie stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami
chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Podľa názoru žalobcu správny orgán prvého
stupňa ako i žalovaný nesprávnym spôsobom vyhodnotili námietku žalobcu ako účastníka stavebnéhokonania k umiestneniu stavby, a to že je umiestnená v rozpore nielen s pôvodným stavebným povolením,
ale i v rozpore s podmienkou určenou v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa o dodatočnom
povolení stavby, kedy účastník konania - stavebník nedodržal polohové umiestnenie stavby nielen v

pôvodnom stavebnom povolení, ale ani v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, konkrétne od
pozemku parc. č. C KN 5987/1 , kedy nepovolená stavba je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a
stavebníka a nie je dodržaný ani odstup stanovený v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby - 0,20 m
(pričomstrechouainžinierskymisieťamidopozemkuvovlastníctvežalobcuzasahujevrozsahu10až30
cm), čo v prípade, ak by správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho

poriadkuasust.§61ods.1Stavebnéhozákonaanariadilmiestnezisťovanie,narozdielodupusteniaod
miestneho zisťovania podľa ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona, tak by tieto skutočnosti v súlade s jeho
zákonnoupovinnosťouspoľahlivozistiťskutkovýstavvecimoholmaťzazistenéapreukázané.Žalovaný
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobcu, že stavba je postavená v rozpore
s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, teda že samotné umiestnenie stavby nekorešponduje s
rozhodnutím o dodatočnom povolení zrealizovaných stavebných prác na stavbe.

13. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zásadnou námietkou žalobcu, že stavba je
umiestnená stavebníkom v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, o čom svedčí
zameranie A. B. I., autorizovaného geodeta a kartografa (ktoré nekorešponduje so zameraním stavby
geometrickým plánom č. 47643871-42/2017, ktorý predložil stavebník dňa 23.05.2018 na stavebný

úrad, ktorý by mal zodpovedať Výkresu č. 1 - Situácia osadenia z projektu stavby) a z ktorého podľa
žalovaného údajne relevantného dokladu potom žalovaný posudzoval, či sú alebo nie sú stavebné
práce zrealizované v rozpore s verejným záujmom, v nadväznosti najmä na protipožiarnu bezpečnosť,
a následne potom neobstojí ani argumentácia žalovaného, že by projekt požiarnej bezpečnosti stavby
vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany A. F. v 10/2016 zohľadňoval skutočný stav a bol súladný

s projektom stavby vypracovaným E. G. C. v 01/2018. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatuje,
že pokiaľ ide o ustálenie skutočnej vzdialenosti oboch stavieb a vzdialenosti posudzovanej stavby
od hraníc pozemku, tak umiestnenie posudzovanej stavby jednoznačne vyplýva z projektu stavby,
konkrétne z Výkresu č. 1 - Situácia osadenia, ktorú stavebník doložil na stavebný úrad dňa 28.05.2018
a ktorá by mala byť stotožnená so zameraním stavby geometrickým plánom č. 47643871-42/2017

A. B. I. zo dňa 11.08.2017. Zároveň správny orgán konštatuje, že „podľa výkresu č. 1 - situácia
osadenia je stavba umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným
pozemkom...” Obsah odvolacej námietky však nezodpovedal konštatovaniu žalovaného, keďže zo
skutkového stavu, ktorý žalovaný neoveril, je zrejmé, že stavba je postavená i v rozpore s podmienkami
určenými v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a stavba nestojí 20 cm od spoločnej hranice

so susedným pozemkom. Vzhľadom na dĺžku trvania správneho konania je obsolentné polemizovanie
žalovaného k námietke žalobcu týkajúcej sa prípojok, ktoré boli umiestnené na jeho pozemku, keďže
v aktuálnom čase tieto ďalší účastník konania - stavebník z cudzieho pozemku (pozemku žalobcu)
odstránil. Vzhľadom k tomu, že správny orgán nemá ustálený skutkový stav, je potom nepreskúmateľné i
jeho odôvodnenie týkajúce sa námietky, že stavba musí spĺňať požiadavky požiarnej bezpečnosti, ktoré

dodatočne povolená stavba nespĺňa. V súvislosti s námietkou protipožiarnej bezpečnosti žalovaný vo
svojom napadnutom rozhodnutí na strane 17 uvádza - „V danom prípade si stavebník svoju povinnosť
splnil a v konaní predložil projekt požiarnej bezpečnosti stavby vypracovaný v októbri 2016 špecialistom
požiarnej ochrany A. F.. Tento projekt bol dokonca nad rámec zákona, keďže posudzovaná stavba je
jednoduchou stavbou, posúdený v intenciách 25 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane pred požiarmi aj

miestne príslušným okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru, ktorý ho odsúhlasil, čo
uviedol vo svojom záväznom stanovisku č. ORHZ-ZA 1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016. Tvrdenie
odvolateľa, že príslušné ORHaZZ posudzovalo projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa nerealizovala,
teda že sa neposudzovali nelegálne vykonané stavebné práce, je nepravdivé. Keby odvolateľ do tohto
podkladu nahliadol, kedy ho na to stavebný úrad vyzval, zistil by, že projekt požiarnej bezpečnosti

stavby vypracovaný špecialistom požiarnej ochrany A. F. v októbri 2016 zohľadňuje skutočný stav a
je súladný s projektom stavby vypracovaným E. G. C. z januára 2018 (dátum 01/2018 zohľadňuje
dátum poslednej úpravy projektu stavby). Veď bolo by nelogické, aby stavebník (právny predchodca
stavebníka) dal potom, ako stavbu uskutočnil v rozpore so stavebným povolením, príslušnému orgánu
štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi na posúdenie projektové riešenie stavby v zmysle

pôvodnej schválenej projektovej dokumentácie, podľa ktorej stavbu neuskutočnil. Projekt požiarnej
bezpečnosti stavby zvyčajne tvorí samostatnú časť projektu stavby. Nie je preto nezvyčajné, že dátumy
oboch projektov nie sú zhodné. V danom prípade je nerozhodné, že projekt požiarnej bezpečnosti
stavby bol vypracovaný skôr ako ukončila vypracovanie projektu stavby E. G. C., keďže ako uviedolOCI Žilina - OVBP už vyššie, stavebnotechnické riešenie stavby a jej umiestnenie v území je v oboch
projektoch totožné a súladné so skutkovým stavom.” Uvedené závery žalovaného však nie sú podľa
žalobcu správne, pretože stavba podľa žalovaným citovaných projektov a rozhodnutia o dodatočnom

povolení stavby nestojí, a teda nie je možné súhlasiť s vyjadrením žalovaného, že umiestnenie v území
je v oboch projektoch totožné a súladné so skutkovým stavom.

14. Žalobca si pre účely posúdenia protipožiarnej bezpečnosti dal vypracovať odborné vyjadrenie
špecialistu požiarnej ochrany, ktoré s ohľadom na porušenie ust. § 60a Správneho poriadku nebolo

možné predložiť v rámci odvolacieho konania, z ktorého však je zrejmé, že stavba na parcele č.
5987/60 je postavená v takej odstupovej vzdialenosti od stavby objednávateľa, že existuje riziko
prenosu požiaru v prípade, ak dôjde k takejto rizikovej udalosti. V tejto súvislosti nie je možné
akceptovať posúdenie právnej a skutkovej otázky protipožiarnej ochrany zo strany správneho orgánu,
resp. nedodržania zákonných podmienok pri ochrane pred požiarmi. Stavba postavená v rozpore
s dodatočným povolením stavby, ako i v rozpore s pôvodným stavebným povolením, nespĺňa

požiadavky protipožiarnej bezpečnosti a posudzovanie tejto otázky zo strany žalovaného je nesprávne
a nezodpovedajúce skutkovému stavu veci. Podľa záverov špecialistu požiarnej ochrany strešný plášť
nevyhovuje kritériám protipožiarneho zabezpečenia podľa vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z. z., v projekte
absentuje posúdenie požiarnej odolnosti zhotovenej fasády výpočtom podľa technickej normy s tým, že
eventuálne z hľadiska protipožiarnej ochrany špecialita požiarnej ochrany pri posudzovaní skutkového

stavu navrhuje stavbu premiestniť mimo dosah odstupových vzdialeností stavby žalobcu. Žalobca má
za to, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí o odvolaní nesprávnym spôsobom vysporiadal s
odvolacími námietkami, a to najmä z dôvodu, že posudzoval umiestnenie stavby podľa rozhodnutia o
dodatočnom povolení stavby, avšak z listinných dôkazov predložených žalobcom jednoznačne vyplýva,
že povolená stavba na mieste samom takto umiestnená nie je. Zároveň zásadným spôsobom, v rozpore

so základnými zásadami Správneho poriadku, najmä ust. § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku, porušil
práva účastníka správneho konania, keďže mu neumožnil pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s
podkladmi, z ktorých vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a neumožnil mu prípadne navrhnúť
ďalšie dôkazy, resp. vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia.

15. V rozpore s názorom a závermi žalovaného má žalobca za to, že je vo verejnom záujme, aby práva
všetkých účastníkov stavebného konania - konania o dodatočnom povolení stavby, zaručené zákonmi,
Ústavou SR, príp. medzinárodnými dohovormi boli dodržané. Stavebný úrad je povinný posúdiť aj
vyjadrenia a námietky účastníkov konania a vysporiadať sa s nimi tak, aby súlad stavby bol posúdený aj
vo vzťahu k Ústave SR. Vychádzajúc teda z ústavnoprávneho základu každý má právo vlastniť majetok,

pričom vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje
a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými
zákonom. S poukazom na čl. 20 Ústavy SR každý má právo na pokojné užívanie majetku ako zložky
vlastníckeho práva, pričom súčasťou pokojného užívania majetku je také užívanie, ktoré neobťažuje
nad mieru primeranú pomerom práva ďalšieho účastníka konania. Žalobca považuje za nesporné,

že spôsobom umiestnenia stavby, v rozpore s dodatočným povolením stavebných prác, je dotknutý
verejný záujem týkajúci sa najmä ochrany majetku iných. Podľa názoru žalobcu správny orgán, či už
prvého stupňa, alebo odvolací orgán, nepostupoval v preskúmavanej veci tak, že by skúmal splnenie
podmienok súladu s verejnými záujmami v potrebnom rozsahu. Bez ohľadu na to, že posudzovaný
objekt, ako i objekt žalobcu, sú stavbami slúžiacimi na podnikanie, aj umiestnenie takéhoto objektu

(objektu stavebníka, ktorého stavba by mala byť dodatočne povolená) nesmie odporovať zásadám a
regulatívom priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a nesmie obmedzovať iných
vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva, t.j. i žalobcu ako vlastníka susedného pozemku a susednej
stavby, a zároveň nesmie predstavovať riziko prípadnej škody spôsobenej na majetku treťou osobou,
nerešpektujúc všeobecne záväznými právnymi predpismi vyžadovanú protipožiarnu bezpečnosť.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo
rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2019/005702/KRA zo dňa 25.03.2019, ktoré Krajský súd

v Žiline s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) rozsudkom sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 zrušil pre jeho
nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov a s poukazom na § 191 ods. 4 veta prvá SSP vec
vrátil na ďalšie konanie. Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo ďalej rozhodnutie žalovanéhoč.: OU-ZA-OVBP2-2021/005952-003 zo dňa 14.01.2021, ktoré Krajský súd v Žiline opäť s poukazom na
ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozsudkom sp. zn. 31S/56/2021 zo dňa 15.2.2022 zrušil pre jeho
nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov a s poukazom na § 191 ods. 4 veta prvá SSP vec

vrátil na ďalšie konanie. Podľa žalovaného žalobné námietky žalobcu sú prevažne obsahovo totožné
s dôvodmi odvolania žalobcu, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a
ktoré zamietol ako nedôvodné.

17. K tvrdeniu, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie nerešpektujúc ust. § 60a s použitím § 33 ods.

2 Správneho poriadku, keď žalobcovi nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, žalovaný
uviedol, že tieto tvrdenia nie sú pravdivé. V prvom rade žalobca opomenul, že ustanovenia prvej až
tretej časti Správneho poriadku sa na konanie o odvolaní vzťahujú primerane. Uvedené znamená, že
ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku aplikuje odvolací orgán iba v tom prípade, ak v odvolacom
konaní vykoná ďalšie dokazovanie, čo sa však v danom prípade nestalo (argumenty odvolacieho
orgánu v odôvodnení rozhodnutia nie sú dôkazy; odvolací orgán nie je tiež povinný vopred informovať

účastníkov konania ako rozhodne). Žalovanému teda nie je jasné, s akými novými podkladmi sa chcel
žalobca oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Ďalej žalovaný poukázal na to, žalobca z vlastnej iniciatívy pred
vydaním napadnutého rozhodnutia dňa 11.07.2023 nahliadol do spisu, čo je v spise zaznamenané.
Okrem toho tvrdenie žalobcu na 6. strane žaloby (cit.): „V nadväznosti na vyššie vznesenú námietku
potom nemohol predložiť relevantné dôkazy vyvracajúce skutkové závery žalovaného ako odvolacieho

orgánu“, nemá oporu v logike, keďže k argumentom odvolacieho orgánu (k „skutkovým záverom“
odvolacieho orgánu), ktorými odvolací orgán „podporuje“ svoje rozhodnutie o odvolaní, sa logicky
nemôže účastník vyjadriť pred vydaním rozhodnutia a na ich vyvrátenie predložiť dôkazy.

18. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že stavba 6 cm zasahuje na jeho pozemok, tak tieto argumenty,

ako aj dôkazy vyhotovené dňa 24.3.2023 a 4/2023, sú podľa názoru žalovaného v danom momente
nerozhodné. K uvedenej námietke sa žalovaný podrobne vyjadril v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho
žalovaný má za to, že dôkazy mohol predkladať žalobca v rámci prvostupňového konania na stavebnom
úrade, resp. v odvolacom konaní na odvolacom orgáne, čo sa však nestalo. Aj týmto argumentoval
žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V druhom rade, ako dôvodil žalovaný aj v napadnutom rozhodnutí, v

čase rozhodovania stavebného úradu a v čase podania odvolania odvolateľ susedný pozemok nevlastnil
(„susedný pozemok“ v zmysle definície pojmov stavebného poriadku podľa § 139 ods. 2 písm. c)
Stavebného zákona). Právny predchodca žalobcu – Mesto Žilina, prípadný presah stavby nenamietal
a s dodatočným povolením súhlasil, preto vôbec neprichádzal do úvahy postup podľa § 88a ods. 3
Stavebného zákona. Žalovaný má za to, že žalobca bol povinný rešpektovať úkony svojho právneho

predchodcu, tzn. keď právny predchodca s dodatočným povolením stavby umiestnenej na hranici
súhlasil, nie je možné sa teraz žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby
z dôvodu, že stavba údajne 6 cm zasahuje na susedný pozemok, ktorý teraz žalobca vlastní. Žalovaný
poukazuje tiež na to, že aj v odvolaní žalobca stavbu označoval ako stavbu na hranici susediacich
pozemkov (žalovaný opäť zdôrazňuje, že k susednému pozemku v momente podania odvolania nemal

žalobca vlastnícke právo), žalobca v odvolaní ani len nenaznačil a ani nemal pochybnosť o tom, či
stavba je skutočne na hranici alebo presahuje spoločnú hranicu. Námietky o zásahu do susedného
pozemku si žalobca neuplatnil ani neskôr v odvolacom konaní, keď susedný pozemok nadobudol.
Námietky o presahu stavby na susedný pozemok uplatnené v žalobe sú námietky podané oneskorene.
Ak žalobca trvá na tom, že stavba zasahuje na jeho pozemok a obmedzuje ho, ochrany sa môže

domáhať na civilnom súde podľa občianskoprávnych predpisov (§ 135c Občianskeho zákonníka). Na
základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhoval, aby správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP
zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

19. V replike žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného pri nerešpektovaní ust. § 33 ods. 2
Správneho poriadku a § 60a Správneho poriadku neobstojí, vychádzajúc zo základných pravidiel
správneho konania a práv účastníka konania, kedy takýto postup odvolacieho orgánu je nesprávny
a nezákonný, bez ohľadu na skutočnosť, či odvolací orgán zabezpečil ďalšie dôkazy, pretože toto

právo je dané účastníkovi konania aj pri negatívnom postupe správneho orgánu a je právom, ktoré
účastníkovi konania vyplýva aj z medzinárodného práva, práve preto aby, keďže Správny poriadok
nevylučuje vykonať dôkazy aj v odvolacom konaní, navrhol resp. predložil účastník konania ďalšie
dôkazy. S poukazom na právnu úpravu citovanú žalovaným, keďže sa na odvolacie konanie ustanoveniaSprávneho poriadku upravujúce správne konanie v prvom stupni vzťahujú primerane, aj odvolací
správny orgán by mal postupovať v súlade s týmto ustanovením a mal by poskytnúť účastníkovi konania
možnosť vyjadriť sa k podkladom v odvolacom konaní, v tomto prípade i k postupu odvolacieho orgánu,

ktorýinapriekodvolacímnámietkamnevykonalžiadneďalšiedokazovanie.Uvedenévyplývalogickyizo
skutočnosti, že správne konanie v prvom, ako i druhom stupni predstavuje v zmysle ustálenej judikatúry
NajvyššiehosúduSRjedencelok.Spoukazomnauvedenépretoneobstojíďalšíargumentžalovanéhok
predloženiu dôkazov žalobcom, ktoré však explicitne súvisia s námietkami žalobcu v odvolacom konaní.

20. Z vyjadrenia žalovaného je len potvrdená žalobná námietka, ako i odvolacia námietka žalobcu v
odvolacom konaní, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa nedôsledne skúmali, či dodatočné
povolenie stavby nebude v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom a osobitnými
predpismi, kedy samotné umiestnenie stavby nekorešponduje s dodatočným povolením zrealizovaných
prác (bez ohľadu na nepreukázané tvrdenia žalovaného, že právny predchodca žalobcu presah stavby
nenamietal a s dodatočným povolením súhlasil).

21. Námietku, že stavba je umiestnená stavebníkom v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom umiestnení
stavby, vzniesol žalobca už v rámci konania pred správnom orgáne prvého stupňa, ako i v rámci
odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že na túto námietku relevantným spôsobom správne orgány
nereflektovali, potom nemohli ani správne vyhodnotiť, či sú alebo nie sú stavebné práce zrealizované v

rozpore s verejným záujmom, najmä v súvislosti s protipožiarnou bezpečnosťnou.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

22. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach,
v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej
Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/31/2023
vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/31/2023.

23. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, ani správny súd nezistil
dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP. Správny súd preto
rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 107 ods. 2 SSP.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2025, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia

rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 04.02.2025 do 27.03.2025.

24. Správny súd preskúmal správnou žalobu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z
dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,

preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Nad rozsah a dôvody správnej žaloby správny súd nezistil vady v
postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP.

25. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného,
ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorým bola dodatočne

povolená stavba realizovaná v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením, vydaným pre
stavebníka – právneho predchodcu ďalšieho účastníka konania A. B. C.. Rozhodnutie právneho
predchodcu žalovaného bolo v poradí tretím rozhodnutím vydaným v rámci administratívneho konania,
ktorýmbolorozhodnutéopodanomodvolanížalobcu,pričompredchádzajúcedverozhodnutiaprávneho
predchodcu žalovaného boli zrušené Krajským súdom v Žiline ako správnym súdom na základe

správnych žalôb podaných žalobcom. Preto pre ďalší postup žalovaného pri rozhodovaní o odvolaní
žalobcu bolo podstatné aj posúdenie veci a právne záväzné názory vyslovené v rozsudkoch Krajského
súdu v Žiline ako správneho súdu, ktoré boli popísané v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto
rozhodnutia (sp. zn. 30S/68/2019 zo dňa 21.04.2020 a sp. zn. 31S/56/2021 zo dňa 15.02.2022).

26. Podľa § 88a Stavebného zákona; (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnýmipredpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa §
140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady

nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom,
stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,

stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.
(4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v
konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej
lehotenesplnípodmienkyrozhodnutiaododatočnompovolenístavby,stavebnýúradnariadiodstránenie

stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote
a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
(7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
(8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola

určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). (9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je
už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.

27. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona; Účastníkmi stavebného konania sú:
a) stavebník,

b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu,
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,

e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

28.Podľa§126ods.1Stavebnéhozákona;ksakonaniepodľatohtozákonadotýkazáujmovchránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho

pôdnehofondu,olesochalesnomhospodárstve,oopatreniachnaochranuovzdušia,oochraneavyužití
nerastnéhobohatstva,okultúrnychpamiatkach,oštátnejochraneprírody,opožiarnejochrane,ozákaze
biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej
starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii
závažnýchpriemyselnýchhavárií,ospráveštátnychhraníc,opozemnýchkomunikáciách,obezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach,
o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických
komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce
a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého
orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.

29.Podľa§139ods.1písm.c)ad)Stavebnéhozákona;Podpojmom„inéprávakpozemkomastavbám“
použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu
rozumie
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,

d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.

30. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona; Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy

chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.31. Podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.; Odstupy stavieb; (1) Vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany
povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky

na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti,
ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. (2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len
ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. (3) Ak
rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7

m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. (4) V
stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak
v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje
dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. (5) Iné riešenia vzdialeností
rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a
meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa

územného plánu zóny. (6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí
byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované
v stavebných medzerách radovej zástavby. (7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na
najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a
okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m

od steny.

32. Podľa § 140 Stavebného zákona; Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

33. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34. Podľa § 60a Správneho poriadku; Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na

konanie o odvolaní.

35. Žalobca v správnej žalobe v prvom rade namietal, že boli porušené jeho procesné práva, keď
žalovaný vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bez toho, aby splnil povinnosť vyplývajúcu
mu z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá sa na odvolacie konanie a na žalovaného

vzťahovala v zmysle § 60a Správneho poriadku. Z ustanovenia § 60a Správneho poriadku vyplýva, že
ustanovenia prvej až tretej časti Správneho poriadku sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
Toto ustanovenie odkazuje v rámci odvolacieho konania na aplikáciu tých častí Správneho poriadku,
ktoré upravujú konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa s tým, že procesné inštitúty upravené v
prvej a tretej časti sa majú aplikovať primerane, pričom je potrebné prihliadať predovšetkým na povahu

odvolacieho konania. Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku zakotvuje pre orgán verejnej správy
povinnosť dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohlivyjadriťkpodkladomrozhodnutiaakspôsobuichzistenia,prípadnenavrhnúťdoplneniepodkladov
rozhodnutia. Nie je pochýb o tom, že vo vzťahu k tomuto ustanoveniu Správneho poriadku je možné
dospieť k záveru, že na základe požiadavky primeranosti vyjadrenej v § 60a Správneho poriadku

táto povinnosť platí aj pre odvolací orgán, teda aj odvolací orgán pred vydaním svojho rozhodnutia
má povinnosť oboznámiť účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, so spôsobom ich zistenia a
umožniť účastníkom konania zareagovať na podklady rozhodnutia a predniesť prípadne ďalšie návrhy
na vykonanie dôkazov.

36. Žalobca v správnej žalobe nenamietal, že povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
nebola dodržaná orgánom verejnej správy prvého stupňa, pričom aj z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že potom ako stavebník predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby postavenej v rozpore
so stavebným povolením a predložil doklady k tejto žiadosti, boli účastníci konania oznámením č.
11860/2018-40632/2018-OSP-AD zo dňa 18.07.2018 upovedomení o tom, že bolo začaté konanie

o dodatočnom povolení stavby „Objekt predajne a skladu Žilina, Priemyselná, na pozemku register
„C“ parc. č. 5987/11 v k. ú. F.“. V tomto oznámení boli účastníci konania upovedomení o začatí
konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona, rovnako stavebný úrad
upovedomil účastníkov konania o tom, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytujedostatočný podklad pre riadne a spoľahlivé posúdenie navrhovanej stavby, preto sa upúšťa v zmysle §
61 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň stavebný úrad
účastníkov konania poučil o tom, že môžu svoje námietky a pripomienky podať do 7 dní od doručenia

oznámenia, inak sa nebude na ne prihliadať. Zároveň účastníkov konania upovedomil, že sa môžu
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Toto oznámenie
bolo doručené žalobcovi dňa 20.07.2018 a na toto oznámenie žalobca aj zareagoval, nakoľko dňa
25.07.2018 boli žalobcom podané námietky voči dodatočnému povoleniu stavby, a taktiež boli podané
ďalšie námietky voči postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 27.07.2018.

37. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že aj keď Krajský súd v Žiline ako súd správny
dvakrát zrušil rozhodnutie žalovaného a vyslovil požiadavku, aby žalovaný ustálil skutkovo významnú
otázku, a to či stavba ďalšieho účastníka konania stojí na hranici (takmer na hranici) pozemku
žalobcu, žalovaný vychádzal z tých dôkazov, ktoré boli predložené v rámci prvostupňového konania
stavebníkom, konkrétne vo vzťahu k požiadavke zistenia odstupu stavieb vychádzal z predloženého

a úradne overeného geometrického plánu č. 47643871-42/2017, ktorý bol vyhotovený a autorizačne
overený autorizovaným geodetom A. B. I. dňa 11.08.2017, úradne overený Okresným úradom Žilina
dňa 21.08.2017 pod č. 1638/2017, a zo situačného výkresu č. 1 „Situácia osadenia“, z ktorých vyvodil,
že stavba je umiestnená v najkratšej vzdialenosti 20 cm od spoločnej hranice so susedným pozemkom
a 1,27 m od susednej stavby vo vlastníctve žalobcu, a následne podrobne vyhodnocoval možnosti

údržby stavieb (vo vlastníctve žalobcu a vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania) a užívanie priestoru
medzi stavbami. Z administratívnych spisov dokumentujúcich priebeh odvolacieho konania pred
právnym predchodcom žalovaného nevyplýva, že by žalovaný vykonával nejaké ďalšie dôkazy, s ktorými
by žalobca nebol v rámci odvolacieho konania oboznámený. Navyše z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že dňa 11.07.2022 nahliadla do administratívneho spisu splnomocnená zástupkyňa žalobcu.

Nahliadnutiedospisuniejevkaždomprípadespôsobilékompenzovaťabsenciupostupuorgánuverejnej
správy podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, avšak v prejednávanej veci žalovaný nezabezpečoval
oproti stavebnému úradu žiadne ďalšie podklady rozhodnutia, ani stavebník nepredkladal v odvolacom
konaní žiadne nové dôkazy, teda žalovaný nevychádzal z takých podkladov rozhodnutia, ktoré
by žalobcovi neboli známe, a splnomocnený zástupca žalobcu sa navyše oboznámil s obsahom

administratívneho spisu aj v priebehu odvolacieho konania, preto žalobca vedel z akých podkladov
rozhodnutia žalovaný vychádza a žalobca mohol v odvolacom konaní predkladať dôkazy resp. návrhy
na ich vykonanie. Správny súd nezistil, že by bol žalobca ukrátený v tomto smere na svojich procesných
právach, pretože by nebol oboznámený s podkladmi, ktoré vyhodnocoval žalovaný pri rozhodovaní o
odvolaní žalobcu a že by nebola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k takýmto podkladom rozhodnutia

alebo že by mu bola odňatá možnosť navrhovať dôkazy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť,
že konanie pred právnym predchodcom žalovaného ako pred odvolacím orgánom inicioval práve
žalobca ako účastník administratívneho konania, ktorý podal odvolanie a v rámci podaného odvolania
mohol prednášať aj ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov, prípadne predkladať dôkazy rozporujúce
skutkový stav zistený orgánom verejnej správy prvého stupňa. Žalobná námietka o tom, že žalobca bol

ukrátený na svojich procesných právach neobstojí, pretože nedošlo k žiadnemu materiálnemu zásahu
do procesných práv žalobcu, žalobca bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia v rámci prvostupňového
konania, žalovaný nevykonával nad rámec zabezpečených podkladov rozhodnutia pred prvostupňovým
orgánomžiadneďalšiedôkazyaneobstarávalďalšiepodkladyrozhodnutia,pričomžalobcamalmožnosť
ako iniciátor odvolacieho konania predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by súviseli s jeho

odvolacími námietkami, resp. aj predložiť dôkazy. Preto nedošlo k žiadnemu reálnemu zásahu do
procesných práv žalobcu.

38. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že nedošlo k správnemu zisteniu skutkového stavu a
následnebolavecnesprávneprávneposúdená,keďžestavbajepostavenánielenvrozporespôvodným

stavebným povolením a územným rozhodnutím, ale aj s dodatočným stavebným povolením vydaným
prvostupňovým orgánom. Námietky žalobcu smerovali k tomu, že podľa zamerania A. B. I. zo dňa
24.03.2023, ktoré predložil k správnej žalobe a ktoré bolo vyhotovené po vydaní správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného (23.03.2023), stavba objektu nie je postavená 0,2 m od pozemku
parc. č. C KN 5987/1 (toho času pozemku C KN parc. č. 5987/48 vo vlastníctve žalobcu), pričom podľa

tohto zamerania stojí 6 cm na susednom pozemku vo vlastníctve žalobcu (parc. č. C KN 5987/48), a
teda stavebník nielenže nerešpektoval územné rozhodnutie a stavebné povolenie, ale ani rozhodnutie
prvostupňového orgánu o dodatočnom povolení stavby. Žalobca v podstate argumentoval, že skutkový
stav tak, ako ho zistil orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný bol nedostatočne zistenýa preto potom nemožno uznať ani argumentáciu žalovaného týkajúcu sa odstupov medzi stavbami
(stavba stavebníka a stavba vo vlastníctve žalobcu), pretože vyhodnotenie odstupových vzdialeností
nezodpovedalorealiteaztohtodôvodupotompodľažalobcunemohloobstáťanivyhodnocovanieotázky

požiarnej bezpečnosti stavby.

39. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že sa žalovaný a aj orgán verejnej správy prvého stupňa
nedostatočne vysporiadali s jeho námietkou, že stavba je umiestnená a postavená v rozpore s
rozhodnutím o umiestnení stavby ako aj so stavebným povolením a s rozhodnutím o dodatočnom

povolení stavby, pričom žalobca uviedol, že tieto skutočnosti namietal od počiatku. K týmto námietkam
je potrebné uviesť, že v rámci prvostupňového konania nemohol žalobca namietať, že stavba je
postavená v rozpore s dodatočným povolením stavby, pretože v čase keď žalobca vzniesol námietky
v prvostupňovom konaní ešte rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby nemohlo byť vydané. V
námietkach prednesených v rámci prvostupňového konania, ktoré boli doručené stavebnému úradu dňa
25.07.2018, žalobca uvádza, že vznáša námietku rozporu umiestnenia stavby s pôvodným stavebným

povolením, ako aj s územným rozhodnutím, kde stavebník nerešpektoval polohové umiestnenie stavby
- od pozemku parc. č. C KN 5987/2 v rozsahu 4 m a od pozemku parc. č. C KN 5987/1 v rozsahu
2,8 metra, pričom na takúto zmenu podľa žalobcu neexistoval žiaden ospravedlniteľný a relevantný
dôvod. Žalobca namietal nedodržanie vzájomného odstupu stavieb v rozsahu vyžadovanom právnou
úpravou s tým, že nespĺňa požiadavky požiarnej bezpečnosti a požiadavky na zachovanie realizácie

práv vlastníka susednej nehnuteľnosti a stavby. Namietal, že umiestnením stavby v rozpore s územným
rozhodnutím a pôvodným stavebným povolením stavba obmedzuje vlastníka susednej stavby pri údržbe
aužívaní,vrátaneprístupukexistujúcimprípojkáminžinierskychsietí,kstavbámvovlastníctvežalobcua
nespĺňapožiadavkypožiarnejbezpečnostipodľaosobitnéhopredpisusohľadomnaumiestnenieavoľbu
materiálu, z ktorých je stavba zhotovená a ktoré opätovne nekorešponduje s podmienkami výstavby

určenými v stavebnom povolení. Podľa žalobcu tak neboli splnené podmienky na dodatočné povolenie
stavby zhotovenej v rozpore so stavebným povolením a územným rozhodnutím, pričom charakter
stavby, materiály, z ktorých je postavená, len podporujú naplnenie zákonných dôvodov nariadenia jej
odstránenia.

40. Z uvedeného je zrejmé, že aj z hľadiska časových a logických súvislostí nemohol žalobca
„od počiatku“ namietať, že je tu aj rozpor reálneho postavenia stavby s dodatočným stavebným
povolením, pretože v čase vznesenia námietok v rámci prvostupňového konania dodatočné povolenie
stavby ešte nebolo vydané. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že stavba je postavená v rozpore
s predchádzajúcim územným rozhodnutím a stavebným povolením, je dostatočná, preskúmateľná

a aj správna argumentácia žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, keď žalovaný poukázal na
ustanovenie § 88a Stavebného zákona upravujúce dodatočné povolenie stavby uskutočnenej bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V argumentácii žalovaný uviedol, že v prípade stavieb,
ktoré boli uskutočnené v rozpore so stavebným povolením, čo je posudzovaný prípad, ide o nové
stavebné konanie, v ktorom sa takáto stavba posudzuje nanovo v rozsahu v akom došlo k rozporu

so stavebným povolením. Žalovaný priliehavo uviedol, že sa neprihliada na už vydané územné
rozhodnutie alebo stavebné povolenie, podmienky ktoré stavebník nedodržal, a preto označil žalovaný
za nepodstatné argumenty žalobcu, ktorými upozorňoval na to, že stavba bola postavená v rozpore
s územným rozhodnutím a stavebným povolením. Žalovaný správne uviedol, že práve posúdenie
takejto zmeny (nedodržanie podmienok stavebného povolenia aj územného rozhodnutia) je predmetom

konania o dodatočnom povolení stavby, pričom posúdenie sa vykonáva vo vzťahu k ustanoveniam
právnych predpisov a technických noriem, teda nie vo vzťahu k územnému rozhodnutiu či pôvodnému
stavebnému povoleniu. V tejto časti preto aj boli zodpovedajúcim spôsobom zodpovedané odvolacie
námietky žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/41/2020 zo dňa 23.02.2022, v ktorom najvyšší správny súd potvrdil

argumentáciu, že stavebný úrad nemôže v rámci konania o dodatočnom povolení stavby prehodnocovať
správnosť pôvodne vydaného stavebného povolenia a že predmetom tohto konania je práve posúdenie
stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia alebo postavená v rozpore so stavebným
povolením (v tu prejednávanej veci nebola riešená ako sporná otázka, že by orgán verejnej správy
prehodnocoval predchádzajúce stavebné povolenie a správny súd túto argumentáciu uvádza len

vo vzťahu k vymedzeniu predmetu konania o dodatočnom povolení stavby). Zároveň správny súd
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/36/2023 zo dňa
30.04.2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ ide o ustanovenie § 88a ods. 7 Stavebného
zákona, tak sa na konanie o dodatočnom stavebnom povolení vzťahujú len ustanovenia o stavebnomkonaní a nie aj ustanovenia o územnom konaní. Najvyšší správny súd uviedol, že judikatúra vyslovila,
že ustanovenia Stavebného zákona sa aplikujú len vo vzťahu a v rozsahu, ktoré sa týkajú predmetu
konania o dodatočnom povolení stavby. Podľa § 39 a ods. 1 Stavebného zákona sa rozhodnutím

o umiestnení stavby určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky
na umiestnenie stavby, požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia,
pričom predmetom konania o dodatočnom povolení stavby je už stavba, ktorá stojí a ktorá už je určitým
spôsobom umiestnená. Okolnosti, ktoré sú významné pre umiestnenie stavby, sa v takomto konaní
zohľadňujú len ako súčasť posudzovania, či stavba je alebo nie je v rozpore s verejnými záujmami v

zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona.

41. Ďalej pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, tak v odvolaní žalobca opätovne namietal, že stavebný úrad
dodatočne povolil realizované stavebné práce, ktoré sú vykonané v rozpore s územným rozhodnutím,
pričom s týmito skutočnosťami sa napriek námietkam žalobcu stavebný úrad v rozhodnutí podľa žalobcu
nevysporiadal. Ďalej žalobca uviedol, že sa stavebný úrad nevysporiadal s jeho námietkami najmä

vo vzťahu k umiestneniu objektu na pozemku, ktorý v rozpore s vydaným územným rozhodnutím
a pôvodným stavebným povolením stavebník umiestnil na hranici susediacich pozemkov t. j. na
hranici parc. č. C KN 5987/11 a 5987/2. Ďalej namietal, že stavebný úrad zahrnul do svojho
rozhodnutia námietky, ktoré boli vznesené žalobcom, avšak s týmito námietkami sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Žalobca tiež namietal nedostatočné posudzovanie zrealizovaných stavebných prác, či

nie sú v rozpore s verejným záujmom. Namietal, že stavebník realizoval stavebné práce v rozpore
s vyhláškou č. 532/2002 Z. z., najmä ustanovením § 6 tejto vyhlášky, kedy pri umiestnení stavby
v rozpore s vydaným územným rozhodnutím a stavebným povolením nedodržal vzájomný odstup
stavieb a tento nespĺňal všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä ustanovením § 6 uvedenej
vyhlášky, stanovené požiadavky na umiestnenie stavby. Namietal, že umiestnenie stavby na hranici

pozemku neumožňuje vlastníkovi susedného pozemku a stavby užívanie a údržbu nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve a obmedzuje užívanie susedného pozemku a stavby žalobcom, čím stavebný
úrad neprimeraným spôsobom v rozpore s ustanovením § 127 Občianskeho zákonníka umožnil
stavebníkovi zásah do vlastníckych práv žalobcu. Žalobca poukazoval na zmenu oproti vydanému
stavebnému povoleniu spočívajúcu v umiestnení stavby, pričom podľa žalobcu sa stavebný úrad s

týmito námietkami vznesenými v prvostupňovom konaní nedostatočne vysporiadal. Stavebný úrad
podľa žalobcu neodôvodnil odsúhlasenie posunu vzdialenosti realizovanej stavby od hranice pozemku
žalobcu, najmä ak nejde o stiesnené územné podmienky a stavbu by bolo možné umiestniť i pri dodržaní
všeobecne záväznými právnymi predpismi požadovaného odstupu. Zároveň žalobca poukazoval na to,
že nie je postačujúce ani stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Žilina,

ktorý posudzoval projektovú dokumentáciu stavby, ktorá sa ale nerealizovala, a teda neposudzoval
nelegálne vykonané stavebné práce a ich výsledok, pričom v tejto súvislosti poukazoval na to, že
stanovisko ORHaZZ Žilina č. ORHZZ-ZA1-3168-001/2016 zo dňa 10.11.2016 časovo nekorešponduje
s projektovou dokumentáciou, ktorú vypracovala E. G. C. v januári 2018.

42. Žalovaný bol na základe predchádzajúcich rozhodnutí Krajského súdu v Žiline v reflexii na uvedené
odvolacie námietky žalobcu vznesené v odvolaní zaviazaný na taký postup v ďalšom konaní, že si mal
ustáliť otázku týkajúcu sa skutkovo významnej otázky, a to či stavba ďalšieho účastníka konania stojí na
hranici (takmer na hranici) pozemku žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje ešte na to, že v
konaní iniciovanom žalobcom na základe správnej žaloby, vedenom na Krajskom súde v Žiline ako na

správnom súde pod sp. zn. 30S/68/2018, žalobca v rámci argumentácie prednesenej v správnej žalobe
uviedol, že žalovaný nesprávne vyhodnotil jeho námietku k umiestneniu stavby, keď namietal, že táto
je umiestnená nielen v rozpore s pôvodným stavebným povolením, ale aj s rozhodnutím o dodatočnom
povolení stavby vydaným prvostupňovým orgánom, kedy nepovolená stavba je umiestnená na hranici
pozemku žalobcu a stavebníka a nie je tak dodržaný ani odstup v rozhodnutí o dodatočnom povolení

stavby 0,20 m, pričom stavba má strechou a inžinierskymi sieťami zasahovať do pozemku vo vlastníctve
žalobcu v rozsahu 10 až 30 centimetrov. Zároveň aj v správnej žalobe, ktorou žalobca inicioval konanie
pred Krajským súdom v Žiline vedené pod sp. zn. 31S/56/2021, namietal, že nepovolená stavba
je umiestnená na hranici pozemku žalobcu a stavebníka a nie je dodržaný ani odstup stanovený
v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby 0,20 metrov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca síce

namietal, že stavba je postavená v rozpore s dodatočným povolením stavby, avšak až v podaných
správnych žalobách, pričom ani v podaných správnych žalobách neargumentoval, že stavba zasahuje 6
cm na pozemok v jeho vlastníctve, predtým pozemok vo vlastníctve Mesta Žilina, ako to argumentuje v
správnej žalobe, ktorou inicioval toto súdne konanie. V odvolaní žalobca taktiež uvádzal, že stavba bolaumiestnená na hranici susediacich pozemkov parc. č. C KN 5987/11 a 5987/2. V zásade až v podanej
správnej žalobe, ktorou žalobca inicioval toto súdne konanie, žalobca vo vzťahu k skutkovému stavu
konkrétne argumentuje geometrickým plánom A. B. I. zo dňa 24.03.2023 – vyhotovený po rozhodnutí

žalovanéhopreskúmavanomvtomtosúdnomkonaní(rozhodnutiežalovanéhozodňa23.03.2023),ktorý
taktiež vyhotovoval geometrický plán predložený stavebníkom v administratívnom konaní, a to že stavba
presahuje 6 cm za hranicu pozemkov parc. č. C KN 5987/11 a 5987/48 (predtým 5987/1).

43. Orgán verejnej správy prvého stupňa vychádzal pri vydaní svojho rozhodnutia z podkladov

predložených stavebníkom, a to konkrétne zo situačného výkresu č. 1 „Situácia osadenia projektu
stavby“ a z geometrického plánu č. 47643871-42/2017, ktorý bol vyhotovený a autorizačne overený
autorizovaným geodetom A. B. I. dňa 11.08.2017 a úradne overený Okresným úradom Žilina dňa
21.08.2017 pod č. 1638/2017. Z týchto podkladov rozhodnutia vychádzal žalovaný pri vyhodnotení
odstupových vzdialeností stavby a možnosti užívania stavby stavebníka a stavby žalobcu, ako aj
pri vyhodnocovaní stavu pozemku, ktorý sa nachádza medzi stavbami. Žalobca v rámci odvolacieho

konania neprednášal argumentáciu a nepredkladal dôkazy, ktoré by preukazovali skutkový stav,
ktorý žalovaný ustálil na základe uvedených podkladov, inak, pričom žalovaný nemal dôvod
o podkladoch rozhodnutia pochybovať, nakoľko jedným z podkladov rozhodnutia bol aj geometrický
plán dokumentujúci umiestnenie stavby, ktorý bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou. Žalovaný vo
svojom rozhodnutí poukazoval na uvedený výkres č. 1 „Situácia osadenia“ a na uvedený geometrický

plán a na základe týchto si ustálil skutkový stav, pričom uvádzal, že odvolateľ, teda žalobca, v odvolacom
konanínepreukázalopak,tedanepreukázal,žebyumiestneniestavbytakakojezakreslenévsituačnom
výkrese a v geometrickom pláne bolo iné a nepreukázal ani, že strešná konštrukcia, odvodňovacie žľaby
a zvody sú situované na susednom pozemku. Žalovaný potom takýmto spôsobom ustálil skutkový stav
ohľadne umiestnenia dodatočne povoľovanej stavby a následne podrobne posudzoval odstupy medzi

stavbami a užívanie priestoru medzi stavbami (podrobne popísané v predchádzajúcich bodoch tohto
rozhodnutia v rámci popisu administratívneho konania) v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.,
pričom vychádzal aj z definície udržiavacích prác tak, ako sú vymedzené v § 139b ods. 16 Stavebného
zákona, čím postupoval v zmysle záväzného právneho názoru, ktorý bol vyslovený Krajským súdom v
Žiline v zrušujúcich rozhodnutiach.

44. Správny súd vo vzťahu k žalobcom predloženému geometrickému plánu, ktorý je vydaný tým
istým geodetom, ktorý vyhotovil geometrický plán pre stavebníka a ktorý bol stavebníkom predložený
v administratívnom konaní uvádza, že správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol v čase
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 SSP v znení platnom a účinnom do 31.06.2023), pričom

správny súd nedospel k záveru, že by na základe námietok žalobcu prednesených v odvolacom
konaní (podrobne uvedené v predchádzajúcom texte tohto rozhodnutia) bol žalovaným skutkový
stav nedostatočne zistený. V zásade platí, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe správny súd
nie je súdom skutkovým, konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania a správny súd ani nenahrádza postup a činnosť orgánu verejnej správy, preto pri všeobecnej

správnej žalobe, akou je aj správna žaloba žalobcu, nie je úlohou správneho súdu vykonávať
skutkové zisťovanie a vykonávať dôkazy za účelom zistenia skutkového stavu veci. Žalobca inicioval
odvolacie konanie, predniesol v odvolaní argumenty a s týmito argumentmi sa žalovaný v správnou
žalobou napadnutom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal, pričom žalovaný pri ustálení
skutkového stavu vychádzal z tých podkladov rozhodnutia, ktoré boli zákonným spôsobom obstarané,

boli predložené stavebníkom, a pokiaľ žalobca nesúhlasil s tým, ako bol skutkový stav ustálený
z podkladov rozhodnutia predložených stavebníkom, bolo jeho oprávnením predkladať návrhy na
vykonanie dôkazov alebo predkladať samotné dôkazy v odvolacom konaní. Takéto dôkazy ale žalobca
nepredložil, a preto obstojí argumentácia žalovaného a ustálenie skutkového stavu, ktorý žalovaný
vyvodil z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobca v odvolacom konaní nijakým konkrétnym spôsobom

nespochybnil.

45. Zároveň je potrebné uviesť, že dôkazy, ktoré predložil žalobca k správnej žalobe, boli obstarané
po vyhotovení rozhodnutia žalovaného, pričom rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo vydané
dňa 11.09.2018, teda žalobca mal dostatočný časový priestor na predkladanie takýchto dôkazov v

administratívnom konaní, kde sa ťažiskovo zisťuje a ustaľuje skutkový stav. Správny súd preskúmava
zákonnosť postupu orgánov verejnej správy a výsledky ich rozhodovacej činnosti a nie je jeho
oprávnením suplovať činnosť orgánov verejnej správy, najmä v otázke zisťovania skutkového stavu.
Úlohou správneho súdu je posúdiť, či orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový a za týmúčelom zabezpečili dostatočné podklady rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd potom vo vzťahu
k námietkam predneseným žalobcom v administratívnom konaní dospel k záveru, že skutkový stav bol
zistený na základe vykonaných dôkazov dostatočne, pretože žalobca nenavrhol vykonanie dôkazov

alebo nepredložil v administratívnom konaní dôkazy, ktoré by spochybňovali skutkový stav vyvodený
z dôkazov predložených stavebníkom a orgány verejnej správy vychádzali pri vyhodnotení odstupových
vzdialeností z geometrického plánu vyhotoveného odborne spôsobilou osobou. V prípade, že nastali
skutočnosti, ktoré žalobcovi bránili v tom, aby dôkazy predkladané k správnej žalobe predložil v
administratívnom konaní, je možné využitie mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho

poriadku. (Správny súd neuznal dôvodnosť žalobnej námietky, že v odvolacom konaní nebol dodržaný
postup podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a v dôsledku toho žalobca nemohol predložiť tieto dôkazy
v odvolacom konaní, čo je odôvodnené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia).

46. Žalobca ďalej k správnej žalobe predkladá aj odborné vyjadrenie špecialistu požiarnej ochrany
č. 04/2023, ktoré nepredložil v administratívnom konaní a poukazuje v tejto súvislosti na nedodržanie

ustanovenia § 60a Správneho poriadku. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný neporušil
ustanovenie § 60a a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a pokiaľ žalobca mal za to, že doklady predložené
stavebníkom, s ktorými mal možnosť sa oboznámiť, nesprávnym spôsobom dokumentujú skutkový
stav, bolo jeho oprávnením predkladať takéto dôkazy v rámci administratívneho konania a aj ohľadne
tohto predloženého dôkazu v súdnom konaní platí argumentácia uvedená v predchádzajúcom bode

odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí v zmysle právne záväzného
názoru Krajského súdu v Žiline vysporiadal aj s projektom požiarnej bezpečnosti a jeho súladom
s projektovou dokumentáciou.

47. Pokiaľ žalobca namietal, že malo byť vo veci vykonané miestne zisťovanie a tým mohol byť správne

zistený skutkový stav, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v tejto veci bol vykonaný
štátny stavebný dohľad a postačuje odôvodnenie rozhodnutia, že nebolo potrebné vykonať miestne
zisťovanie, pretože stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska. Je potrebné zdôrazniť, že
pokiaľ ide o umiestnenie stavieb a ich vzdialenosť k hraniciam pozemkov, tak ani vykonanie miestneho
zisťovania by neprispelo k zisteniu skutkového stavu v tom zmysle, aké sú odstupové vzdialenosti

stavieb a jednotlivých pozemkov. Aj keď zamestnanci stavebného úradu sú kvalifikovanými osobami
v oblasti stavebného konania, tak pre určenie rozhodujúcich vzdialenosti, najmä v takom rozsahu ako
to bolo v tomto prípade – 0,2 m a pod., nemožno miestnym zisťovaním nahradiť odbornú geodetickú
činnosť. Kvalifikovaným a akceptovateľným dôkazom na preukázanie umiestnenia stavby vo vzťahu
k stavebnému pozemku, vo vzťahu k susedným pozemkom a vo vzťahu k susedným stavbám je

geometrický plán vyhotovený odborne spôsobilou osobou a takýto dôkaz orgány verejnej správy mali
k dispozícii. Miestnou ohliadkou podľa správneho súdu nie je možné nahradiť geodetické zameranie
stavby a jej umiestnenie, preto ani vykonanie miestnej ohliadky by neprispelo k zisteniu skutkového
stavu inak ako bol zdokumentovaný situačným výkresom a geometrickým plánom. V tejto súvislosti sa
opätovne žiada poukázať na to, že žalovaný aj stavebný úrad vychádzali zo stavebníkom predloženého

geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou a žalobcom neboli v priebehu
administratívneho konania produkované také dôkazy, ktoré by závery tohto dôkazu spochybňovali.

48. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

49. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi konania proti
neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP, pretože mu nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením
povinností, ktorú by mu uložil správny súd. Správny súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa
preto, aby bolo ďalšiemu účastníkovi konania priznané právo na náhradu ďalších trov konania, pretože

ďalšiemu účastníkovi konania ani takéto trovy konania nevznikli, keďže počas súdneho konania bol
pasívny a nevyužil ani svoje právo vyjadriť sa k správnej žalobe.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.