Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106357
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106357.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XX/XX, XXX XX E., t. č. F. G. H. I.
J. K. Dubnica nad Váhom, L. M. XXX/XX, XXX XX L. G. H., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo
Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátová 1, 821 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-06989/12-2023 zo dňa 05.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR
ZVJS-06989/12-2023 zo dňa 05. septembra 2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie

konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 15.05.2023, doručenou Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na
výkon väzby Ilava (ďalej aj len „ÚVTOS a ÚVV Ilava“) dňa 17.05.2023, žalobca požiadal o sprístupnenie
nasledujúcich informácií:

1. Všetky povolenia na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava (za
obdobie od 01.01.2018 do súčasnosti).
2. Každú žiadosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prevádzkujúceho ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV
Ilava od 01.01.2018 do súčasnosti.
3. Pracovné/služobné zmluvy každého odborného zástupcu v ambulancii prevádzkovanej v ÚVTOS
a ÚVV Ilava od 01.01.2018 do súčasnosti.

2. V nadväznosti na uvedenú žiadosť bola žalobcovi doručená Nemocnicou pre obvinených
a odsúdených a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej aj len „Nemocnica pre
obvinených a odsúdených a ÚVTOS“) odpoveď č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 01.06.2023,
v ktorej bolo žalobcovi oznámené, že dňa 24.05.2023 ÚVTOS a ÚVV Ilava postúpil Nemocnici pre
obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín podanie žalobcu – žiadosť o poskytnutie informácií. V
časti týkajúcej sa bodov 1. a 3. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín ako
príslušná povinná osoba a orgán verejnej správy prvého stupňa sprístupnila žalobcovi požadované

informácie, a to požadované povolenia ako aj pracovné zmluvy vo forme fotokópií. Zároveň Nemocnica
pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín ako orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím
č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 01.06.2023 rozhodla o odmietnutí - nesprístupnení informácie
sčasti vo vzťahu k bodu 2. žalobcovej žiadosti, pričom odkázala na ustanovenie § 3 ods. 1 zákonač. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o slobodnom prístupe
k informáciám“ alebo „zákon č. 211/2000 Z.z.“) a uviedla, že v tejto časti žiadosti nevyhovuje (v časti,

ktorou žalobca požadoval sprístupniť žiadosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prevádzkujúcich
ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2018 do súčasnosti) a to z dôvodu, že tieto informácie
nemá k dispozícii. Orgán verejnej správy prvého stupňa odôvodnil, že nemocnica nemá a ani nie je
povinná viesť evidenciu akýchkoľvek žiadostí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prevádzkujúcich
ambulanciu v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2018 do súčasnosti. Poukázal ďalej na to, že zákon

o slobodnom prístupe k informáciám ukladá povinným osobám povinnosť sprístupňovať na základe
žiadosti len také informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba ale nie je povinná na
základe žiadosti o informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti nie sú k dispozícii.

3. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS
Trenčín č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 01.06.2023 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

(Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže) ako orgán verejnej správy druhého stupňa
rozhodnutím č. GR ZVJS-05702/12-2023 zo dňa 12.07.2023 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) tak,
že odvolanie proti rozhodnutiu č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 01.06.2023 zamieta a potvrdzuje
ho v časti o nesprístupnení informácie týkajúcej sa bodu 2. žalobcovej žiadosti o informácie, a zároveň

podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný fiktívne rozhodnutie č. N ZVJS-01094/13-TN-2023
Nemocnice pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín ako povinnej osoby v časti, v ktorej sa
nesprístupnili informácie týkajúce sa bodov 1. a 3. žalobcovej žiadosti, zrušil a vec vrátil povinnej osobe
na ďalšie konanie.

4. Následne bolo povinnou osobou ako orgánom verejnej správy prvého stupňa vydané rozhodnutie
č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 28.07.2023, ktorým bolo rozhodnuté vo výroku I. o odmietnutí -
nesprístupnení informácie sčasti, pričom orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na ustanovenie
§ 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a vo vzťahu k žalobcovej žiadosti v bode
1. uviedol, že nevyhovuje žiadosti v bode 1. týkajúcej sa poskytnutia povolení na prevádzkovanie

zdravotníckych zariadení v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie od 01.01.2018 do súčasnosti v
časti osobných údajov: titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a číslo občianskeho preukazu
odborných zástupcov za poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulantnej zdravotnej
starostlivosti a ďalej, že nevyhovuje žiadosti žalobcu v bode 3., ktorá sa týkala pracovných zmlúv
každého odborného zástupcu v ambulancii prevádzkovanej ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2018 do

súčasnosti, a to v časti informácií obsahujúcich osobné údaje fyzických osôb: titul, meno a priezvisko,
dátum narodenia, zamestnanie, bydlisko, číslo občianskeho preukazu. Vo výroku II. s odkazom na
ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v spojení s § 65a ods. 2
zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákonoZVJS“)nevyhovelžiadostižalobcuvbode3.–vyhotoveniefotokópiíslužobnýchzmlúvkaždého

odborného zástupcu v ambulancii prevádzkovanej v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2018 do súčasnosti
s tým, že tieto informácie nesprístupňuje, pretože sa dotýkajú osobnosti a pracovných vzťahov
dotknutých osôb, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií neustanovuje a povinná osoba
nedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán
uviedol, že žalobcovi na základe jeho žiadosti boli sprístupnené rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva

SR, v ktorých bola anonymizovaná časť obsahujúca informácie o osobných údajoch fyzických osôb:
titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko odborných zástupcov za poskytovanie ústavnej
zdravotnej starostlivosti a ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej, že boli sprístupnené aj pracovné
zmluvy každého odborného zástupcu v ambulancii prevádzkovanej ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2008
do súčasnosti, ktoré mala nemocnica k dispozícii, a v ktorých bola anonymizovaná časť obsahujúca

informácie o osobných údajoch fyzických osôb: titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, zamestnanie,
bydlisko, číslo občianskeho preukazu. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že osoby, u ktorých
boli anonymizované osobné údaje, sú osobami, ktoré pracovali v zdravotníckom zariadení ústavu ako
civilné osoby na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvu.
Preto neboli sprístupnené informácie v rozsahu titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a

čísla občianskych preukazov odborných zástupcov na poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a
ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej ešte orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to,
že informácie o pracovných vzťahoch s týmito fyzickými osobami sú evidované v informačnom systéme
zboru a na prístup k týmto informáciám nie je žiadateľ oprávnený ani v spojitosti s § 65a ods. 1 a 3 zákonao ZVJS. Podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa by sprístupnením týchto informácií došlo k zásahu
doosobnejidentityfyzickýchosôbakzverejneniuosobnýchinformáciítýkajúcichsapracovnéhovzťahu,
pričom nemocnici nevyplýva z právnych predpisov bez súhlasu dotknutých fyzických osôb ani možnosť

tieto informácie sprístupniť. Ďalej ešte orgán verejnej správy prvého stupňa vo vzťahu k žiadaným
služobným zmluvám uviedol, že tieto neboli sprístupnené (fotokópie služobných zmlúv - t.j. personálnych
rozkazov odborných zástupcov v ambulanciách prevádzkovaných v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2018
do súčasnosti), keďže personálne rozkazy tvoria súčasť osobného spisu príslušníka Zboru väzenskej a
justičnej stráže. Ust. § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám neukladá ústavu povinnosť

požiadať o písomný súhlas dotknutú osobu a ústav nie je povinný žiadať dotknutú osobu o takýto súhlas,
pričom ide o údaje, ktoré sú v zmysle zákona o ochrane osobných údajov chránené, dotknutá fyzická
osoba nedala súhlas na sprístupnenie týchto údajov a žiadateľ nepreukázal súhlas tejto osoby. Zároveň
tiež bolo poukázané na to, že informácie o pracovných vzťahoch s fyzickými osobami sú evidované v
informačnom systéme zboru a na prístup k týmto informáciám nie je žalobca ako žiadateľ oprávnený
ani v spojitosti s § 65a ods. 1 a 3 zákona o ZVJS. V prípade sprístupnenia týchto informácií by došlo k

zásahu do osobnej identity fyzických osôb a nemocnici nevyplýva podľa právnych predpisov bez súhlasu
dotknutých fyzických osôb ani možnosť tieto informácie žiadateľovi sprístupniť.

5. Žalobca podal odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu Nemocnice pre obvinených a odsúdených a
ÚVTOS Trenčín č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa 28.07.2023, o ktorom rozhodol žalovaný správnou

žalobou napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS-06989/12-2023 zo dňa 05.09.2023 tak, že podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového orgánu č. N ZVJS-01094/13-TN-2023 zo dňa
28.07.2023 o odmietnutí - nesprístupnení informácie sčasti mení tak, že :
I. Nemocnica v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
žiadosti žiadateľa doručenej nemocnici dňa 24.05.2023, v časti v ktorej požadoval sprístupnenie

informácií:
- „1. Všetkých povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava
za obdobie od 01.01.2018 do súčasnosti.“
- „3. Pracovných zmlúv každého odborného zástupcu v ambulancii prevádzkovanej ÚVTOS a ÚVV Ilava
od 01.01.2013 do súčasnosti.“

nevyhovuje v bode 1. týkajúceho sa poskytnutých povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení
v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava za obdobie od 01.01.2018 do súčasnosti v časti osobných údajov: titul,
meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a číslo občianskych preukazov odborných zástupcov za
poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulantnej zdravotnej starostlivosti a tým na základe
predmetnej žiadosti požadované informácie v tejto časti nesprístupňuje,

nevyhovuje v bode 3. týkajúceho sa pracovných zmlúv každého odborného zástupcu v ambulancii
prevádzkovanej v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2018 do súčasnosti v časti informácie obsahujúce
osobné údaje fyzických osôb: titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, zamestnanie, bydlisko, číslo
občianskeho preukazu. Informácie sa nesprístupňujú preto, že sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzických osôb, osobitný zákon sprístupnenie požadovaných informácií nestanovuje a povinná osoba

nedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb.
II. Nemocnica v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
žiadosti žiadateľa doručenej nemocnici dňa 24.05.2023 v časti, v ktorej požadoval sprístupnenie
informácií:
- „3.Služobné zmluvy každého odborného zástupcu v ambulancii prevádzkovanej v ÚVTOS a ÚVV Ilava

od 01.01.2018 do súčasnosti.“
nevyhovuje žiadosti týkajúcej sa fotokópie služobných zmlúv každého odborného zástupcu v ambulancii
prevádzkovanej v ÚVTOS a ÚVV Ilava od 01.01.2006 do súčasnosti, a tým na základe predmetnej
žiadosti požadované informácie nesprístupňuje, pretože tieto sa dotýkajú osobnosti a pracovných
vzťahov dotknutých osôb, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje a povinná

osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutých osôb.

6. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k nesprístupneniu osobných údajov na rozhodnutiach
Ministerstva zdravotníctva SR a na dohodách o pracovnej činnosti uvádza, že zákon o slobodnom
prístupe k informáciám v § 9 ods. 1 a 2 poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov každej fyzickej

osoby. Tento princíp je prelomený v ustanovení § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
pričom podľa tohto ustanovenia povinná osoba sprístupní aj informácie o činnosti a platových pomeroch
verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných
prostriedkoch. Povinnosť sprístupňovať vybrané osobné údaje sa však nevzťahuje na všetky fyzickéosoby, ktoré poberajú plat z verejného rozpočtu ako to konštatoval aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn.
PL.ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011. V podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže sa medzi fyzické
osoby taxatívne vymenované v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám zaraďujú

nadriadení v služobnom pomere. Nadriadený je definovaný v § 4 zákona o štátnej službe ako policajt,
ktorý je zaradený do stálej štátnej služby a do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného
mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu
riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. V ústavoch sú
nadriadenýmivslužobnompomereriaditeľústavu,zástupcariaditeľaústavu,vedúcioddelenia,zástupca

vedúcehooddeleniaavedúciskupiny.Dotknutéfyzickéosobyniesúnadriadenýmivslužobnompomere,
pretože neriadia, neorganizujú, nekontrolujú, nehodnotia výkon činnosti podriadených príslušníkov
zboru a zamestnancov zboru. Žalovaný konštatoval, že dotknuté fyzické osoby nie sú ani vedúcimi
zamestnancami ani nadriadeným mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis, a teda
sa naň nevzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej žalovaný uviedol,
že zmenil výrok I. rozhodnutia povinnej osoby z toho dôvodu, že tento neobsahoval ustanovenie § 9

ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a predmetné zákonné ustanovenia doplnil do
výroku rozhodnutia. Súčasne vyňal z výroku I. ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalovaný
doplnil do výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že povinná osoba anonymizovala osobné
údaje fyzických osôb uvedené na sprístupňovaných informáciách. Žalovaný ďalej uviedol, že uvedené

platí aj na nesprístupnenie personálnych rozkazov príslušníkov zboru, ktorí sú súčasne odbornými
zástupcami za poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti a nie sú nadriadeným v služobnom
pomere. Personálne rozkazy príslušníkov zboru predstavujú osobné údaje, ktoré sa podľa § 252 zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov

(ďalej ej len „zákon o štátnej službe“) zakladajú do osobného spisu. Personálny rozkaz príslušníka
zboru, ktorý je odborným zástupcom za poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti a súčasne
nadriadeným v služobnom pomere, nie je osobným údajom uvedeným v taxatívnom výpočte osobných
údajov, ktoré sa o nadriadenom v služobnom pomere podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám sprístupňujú. V prípade taxatívneho výpočtu nie je povinná osoba ako správny orgán

oprávnená taký výpočet údajov rozširovať a aplikovať ho na ďalšie skutočnosti, v tomto prípade na
personálne rozkazy, ktoré tam nie sú expressis verbis uvedené, teda povinná osoba postupovala
správne, keď nesprístupnila personálne rozkazy nadriadených v služobnom pomere. Žalovaný uviedol,
že vyňal ustanovenie § 65 a ods. 2 zákona o ZVJS z výroku II. rozhodnutia prvostupňového orgánu,
pretože sa nevzťahuje na sprístupňovanie informácií o príslušníkoch zboru.

Správna žaloba - žalobné body

7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

8.Vovzťahuknesprístupneniuúdajovotitule, meneapriezviskuodbornýchzástupcovvsprístupnených
povoleniach žalobca uviedol, že rozhodnou právnou otázkou, ktorú predostrel aj v odvolaní, je to,
či odborný zástupca (podľa § 12 ods. 9 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti“), ktorý osobne zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
zdravotníckom zariadení prevádzkovanom právnickou osobou predstavuje „vedúceho“, t. j. riadiaceho
pracovníka, ktorý spadá do rozsahu pojmu „vedúci zamestnanec zamestnávateľa, ktorým je orgán
verejnej moci“ alebo „nadriadený v služobnom pomere“ v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobodnom

prístupe k informáciám. Právne posúdenie žalovaného považoval žalobca za nesprávne a svojvoľné,
keď nereflektoval na právnu úpravu reglementujúcu podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti
a prevádzkovanie zdravotníckych zariadení (najmä zákon č. 578/2004 Z. z., či zákon č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o zdravotnej

starostlivosti“)), ktoré sa týkajú aj povinnej osoby. Žalobca uviedol, že zdravotnícke povolanie možno
vykonávať len v niektorej z foriem uvedených v ustanovení § 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti či § 7 zákona o zdravotnej starostlivosti. Nemocnica ako povinná osoba je poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti, pričom poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach:- ústavnej zdravotnej starostlivosti (špecializovaná nemocnica podľa § 11 písm. a) zákona o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti v spojení s § 11 ods. 5 vyhlášky č. 84/2016 Z. z., povolenej Ministerstvom
zdravotníctva SR podľa § 11 písm. a) zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti)

- ambulantnej zdravotnej starostlivosti (podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti a § 7 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti, pričom povolenie vydalo
Ministerstvo zdravotníctva SR v zmysle § 11 ods. 4 zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.)
Medzi esenciálne podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
pokiaľ ide o právnickú osobu (tu nemocnica), patrí určenie odborného zástupcu s licenciou na výkon

činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať takúto
zdravotnú starostlivosť (§ 68 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti). Podľa § 12
ods. 9 zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odborný zástupca je fyzická osoba, ktorá osobne
zodpovedá za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení a musí byť
v pracovnom vzťahu alebo v obdobnom vzťahu s poskytovateľom. Žalobca uviedol, že už v odvolaní
argumentoval, že z povahy veci je zrejmé, že odborný zástupca je vedúcim zdravotníckeho zariadenia,

teda zodpovedá, riadi. Príkladmo poukázal aj na ustanovenie § 21 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva SR č. 129/2012 Z. z., kde je výslovne precizované, že vedúcim lekárne je aj odborný
zástupca držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej zdravotnej starostlivosti vo verejnej lekárni, v
pobočke verejnej lekárne alebo v nemocničnej lekárni. Poskytovanie lekárenskej starostlivosti je jednou
zo štyroch foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnej

starostlivosti, pričom podľa § 10 zákona o zdravotnej starostlivosti lekárenskú starostlivosť upravuje
osobitný predpis (zákon č. 362/2011 Z. z.). Analogicky je každé zdravotnícke zariadenie v rovnakom
postavení ako „lekáreň“. Teda už ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 129/2012 Z. z. je spoľahlivým
„vodítkom“ či „pomôckou“ pre medicínskych laikov, aby pochopili, aká je úloha „odborného zástupcu“
pri prevádzke zdravotníckych zariadení prevádzkovaných právnickými osobami. Žalovaný na túto časť

odvolacej argumentácie (bod 3.6.2. odvolania) nereflektoval vôbec, ako keby tam ani nebola uvedená,
čo zakladá aj vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

9. Ďalej žalobca uviedol, že ak by zákonodarca považoval odborného zástupcu len za akéhosi
„konzultanta“ pre štatutárny orgán zdravotníckeho zariadenia, bez riadiacich kompetencií, nemohol by

ho ex lege zaviazať zodpovednosťou. Použijúc argument „reductio ad absurdum“ konateľ právnickej
osoby bez medicínskeho vzdelania (čo je aj riaditeľ nemocnice) by vydával príkazy v rozpore s lege
artis postupmi v medicíne a odborný zástupca by bol len akýsi „poradca“ bez zodpovednosti. Za
použitia teleologického a systematického výkladu možno dôjsť k záveru, že odborný zástupca je
zamestnanec (kompetent) poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý ma riadiacu kompetenciu. Ani

touto argumentáciou sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal, preto je rozhodnutie postihnuté
vadou nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti. Ak je v právnickej osobe „odborný
zástupca“ ex lege osobou zodpovednou za odborné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom musí
mať aj licenciu na takúto činnosť (§ 68 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti),
ktorálicenciasavyžadujenavydaniepovoleniapodľa§11ods.1písm.a)čiods.4zákonaoposkytovaní

zdravotnej starostlivosti, tak aj z povahy veci je zrejmé, že odborný zástupca má a musí mať postavenie
vedúceho zamestnanca či nadriadeného v služobnom pomere. Rozhodnutie trpí nesprávnym právnym
posúdením aj vadou nepreskúmateľnosti, keďže týmto argumentom uvedeným v odvolaní sa žalovaný
nezaoberal.

10. Pokiaľ ide o samotné povolenia, z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, či
anonymizované údaje odborných zástupcov sa týkajú výlučne civilných pracovníkov alebo aj
príslušníkov ZVJS v služobnom pomere. Ide o nedostatočné skutkové zistenie, lebo niektorí mohli byť
aj nadriadenými. Žalovaný len uviedol, že dotknuté fyzické osoby nie sú nadriadenými v služobnom
pomere, pričom nie je zrejmé prečo. Teda preto, že sú všetci civili alebo len preto, že ani príslušníka

ZVJS vo funkcii odborného zástupcu nepovažuje za riadiaceho pracovníka. Žalovaný nešpecifikoval,
či niektorý z odborných zástupcov je alebo nie je nadriadený, preto aj z tohto hľadiska je rozhodnutie
nepreskúmateľné.

11. Pokiaľ ide o civilného odborného zástupcu, tak tento môže byť nadriadeným v služobnom pomere

voči podriadeným príslušníkom (zdravotníckym pracovníkom, a to práve aj v zmysle § 4 ods. 1
zákona č. 70/1998 Z. z.) Keďže na plnení úloh ZVJS sa podieľajú aj zamestnanci generálneho
riaditeľstva a ústavov, pracovné predpisy (Zákonník práce) upravujú pracovný pomer a náležitosti z neho
vyplývajúce, zdravotnú starostlivosť ZVJS poskytujú zdravotnícki pracovníci v služobnom pomere alebov pracovnoprávnom vzťahu a nadriadeným môže byť aj osoba mimo výkon (§ 4 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z.), ktorej právny vzťah upravuje osobitný predpis, tak vedúcim zamestnancom zdravotníckeho
zariadenia môže byť aj odborný zástupca nemocnice (civil). Tieto skutočnosti žalovaný vôbec nezobral

do úvahy, teda vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutia nedostatočne odôvodnil. Podľa žalobcu
možno konštatovať, že odborný zástupca civil má postavenie vedúceho zamestnanca zamestnávateľa,
ktorým je orgán verejnej moci, teda ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
sa vzťahuje na danú vec aj z tohto hľadiska. Ani toto hľadisko žalovaný nezobral do úvahy, preto vec
nesprávne právne posúdil a zároveň rozhodnutie neodôvodnil, keďže mechanicky uviedol len to, že

dotknutéosobyniesúvedúcimizamestnancamiaaninadriadenýmimimovýkonu,ktorýchprávnevzťahy
upravuje osobitný predpis, a že teda sa na nich nevzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. Rozhodnutie je tak podľa žalobcu nepreskúmateľné.

12. K otázke nesprístupnenia údajov o titule, mene a priezvisku odborných zástupcov v sprístupnených
pracovných zmluvách žalobca uviedol, že žalovaný aj povinná osoba mu nesprístupnili tieto údaje a

žalovaný použil tú istú argumentáciu ako pri anonymizácii údajov v povoleniach, ktorú žalobca považuje
za nesprávnu a svojvoľnú. Žalobca uviedol, že v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu uvedenú
v predchádzajúcej časti žaloby, ktorá sa týka aj anonymizácie údajov dotknutých osôb v pracovných
zmluvách, a to vrátane nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia.

13. Vo vzťahu k nesprístupneniu personálnych rozkazov príslušníkov zboru, ktorí sú súčasne odbornými
zástupcami žalobca uviedol, že povinná osoba ani žalovaný mu nesprístupnili tieto personálne rozkazy a
žalovaný uviedol argumentáciu uvedenú vyššie s tým, že nejde o nadriadených v služobnom pomere. Aj
tu podľa žalobcu platí argumentácia, ktorú uviedol v predchádzajúcich častiach správnej žaloby a v plnej
miere na ňu odkázal. Každý odborný zástupca je podľa žalobcu riadiacim pracovníkom, bez ohľadu na

to či ide o príslušníka ZVJS alebo civila. Žalovaný dôvodil, že personálny rozkaz príslušníka zboru, ktorý
je odborným zástupcom za poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti a súčasne nadriadeným
v služobnom pomere, nie je osobným údajom uvedeným v taxatívnom výpočte osobných údajov, ktoré
sa o nadriadenom v služobnom pomere sprístupňujú podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k
informáciám. Aj túto časť argumentácie žalovaného žalobca označil za svojvoľnú a arbitrárnu, poukázal

na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám s tým, že použitím taxatívneho
výpočtu v tomto ustanovení dal zákonodarca najavo, že toto ustanovenie sa vzťahuje iba na prvky v
tomto výpočte uvedené a týmito prvkami sú teda aj titul, meno a priezvisko, pričom nie je rozhodné v
akom dokumente sa tieto prvky nachádzajú. Tvrdenie žalovaného, že personálny rozkaz je osobným
údajom neuvedeným v taxatívnom výpočte ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k

informáciám je podľa žalobcu nesprávne a je výsledkom hrubej svojvôle a prekrúcania/ohýbania práva.
Použijúc správnu logiku žalovaného ani pracovné zmluvy o odborných zástupcoch, ktoré boli žalobcovi
anonymizované sprístupnené, nespadajú do taxatívneho výpočtu ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám a napriek tomu mu boli sprístupnené. Aj toto svedčí o nesprávnosti
rozhodnutiažalovaného,keďsúuvádzanévzájomneprotirečivéargumenty.Pokiaľtedaideopersonálny

rozkaz odborných zástupcov nemocnice, ktorí sú súčasne nadriadenými v služobnom pomere, tak
tieto mali byť žalobcovi sprístupnené v rozsahu titul, meno a priezvisko a ďalšie údaje v zmysle §
9 ods. 3 písm. a) až g) zákona o slobodnom prístupe k informáciám po vylúčení tých informácií, pri
ktorých to ustanovuje zákon, a to odkopírovanie personálnych rozkazov. V tejto časti je preto rozhodnutie
žalovaného nezákonné a nesprávne.

14. Ďalej žalobca namietal, že v odvolaní výslovne žiadal, aby boli zabezpečené:
- stanovisko vedúceho (riaditeľa) odbornej zdravotnej starostlivosti žalovaného, aby tento zodpovedal
otázku, či odborný zástupca ambulancie či špecializovanej nemocnice je vedúcim/riadiacim
zamestnancom či nadriadeným v služobnom pomere, pokiaľ ide o riadenie po odbornej stránke,

- stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré vydalo povolenie na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti nemocnice, to k otázke, či odborný zástupca nemocnice je vedúcim zdravotníckeho
zariadenia. Podľa žalobcu sa žalovaný k týmto návrhom vôbec nevyjadril, vôbec sa nimi nezaoberal,
stanoviská nezabezpečil a nijako to neodôvodnil, preto je rozhodnutie žalovaného aj v tejto časti
nepreskúmateľné pre absenciu zodpovedajúceho odôvodnenia.

15. Ďalej žalobca poukázal, že uvádza novú skutkovú okolnosť a predkladá ako dôkaz stanovisko k
podnetom - podanie ÚVTOS Dubnica nad Váhom, ktoré bolo zaslané Trenčianskemu samosprávnemu
kraju (č. ÚVTOS-0101414/27-DU-2022 zo dňa 11.07.2022) a to v rámci kontroly č. TSK/2022/06055-13,pričom z príloh vyplýva, že v zdravotníckych zariadeniach v ústave Dubnica prevádzkovaných
nemocnicou je pre ambulanciu všeobecného lekárstva odborným zástupcom A. N. O., A., ktorý
je súčasne nadriadeným v služobnom pomere, keďže je riaditeľom odboru zdravotnej starostlivosti

Generálneho riaditeľstva ZVJS. Toto dokazuje, že žalovaný aj povinná osoba zavádzali, keď v
povoleniach anonymizovali všetkých odborných zástupcov predstierajúc, že ani jeden z nich nie je
riadiacim pracovníkom ZVJS - nadriadeným v služobnom pomere v zmysle § 9 ods. 3 zákona o
slobodnom prístupe k informáciám. Podľa žalobcu motív, prečo došlo k porušeniu práva žalobcu na
prístup k informáciám je krytie prípadnej identifikácie a zodpovednosti odborných zástupcov, ktorí by

mali zodpovedať za mnohé protiprávne činnosti v ambulanciách ZVJS.

16. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie:
- zabezpečiť vyjadrenie Slovenskej zdravotníckej univerzity, a to k otázke, či odborný zástupca
nemocnice či ambulantného zdravotníckeho zariadenia predstavuje riadiaceho pracovníka právnickej
osoby, ktorej bolo vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia;

- zabezpečiť uvedené stanovisko od Ministerstva zdravotníctva SR, prípadne aj znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie;
- aby súd uložil povinnosť žalovanému, personálnemu oddeleniu, aby toto uviedlo, ktorá z osôb
uvedených v povoleniach ako odborný zástupca spĺňa definičný rámec nadriadeného v služobnom
pomere v ZVJS,

- výsluch riaditeľa odboru zdravotnej starostlivosti žalovaného P. A. N. O., A.,
- zabezpečenie odborného vyjadrenia Slovenskej lekárenskej komory, a to vo vzťahu ku skutočnosti, či
odborný zástupca pre právnickú osobu, ktorému komora udeľuje na túto činnosť licenciu, predstavujú
riadiaceho/vedúceho pracovníka poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (držiteľa licencie), keď je to
práve komora, ktorá udeľuje licenciu na činnosť odborných zástupcov.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

17. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržal právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí.
Poukázal na to, že v obdobnej právnej veci žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky

v rozsudku sp. zn. 4Svk/48/2022 za dňa 20.09.2023. Žalobcova právna vec sa v uvedenom rozsudku
týkala hodinovej mzdy, ktorá bola anonymizovaná na dohodách o vykonaní práce dotknutej osoby za
obdobie od roku 2011 do 2019, a zmenových údajov dotknutej osoby, a to v nadväznosti na § 9 ods.
1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. V predmetnom rozsudku Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
okrem iného uviedol, cit.: „... 41. Sťažovateľ v súvislosti s právnym posúdením veci tvrdil, že dotknutá

osoba mala byť osobou podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda mu mali byť zmenové
výkazy a odmena, resp. hodinová mzda dotknutej osoby sprístupnené. Argumentoval tým, že z toho, že
dotknutá osoba má pracovný pomer založený dohodou, samo osebe nevyplýva, že nie je nadriadeným
v služobnom pomere. Ďalej tvrdil, že dotknutá osoba je vedúcim zamestnancom zamestnávateľa,
ktorým je orgán verejnej moci, pretože táto bola jedinou zubárkou a zároveň aj odbornou zástupkyňou.

Uvedené námietky kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné. ... 47. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona
č. 211/2000 Z. z. vychádza z princípu prevažujúceho verejného záujmu, v zmysle ktorého povinná
osoba na základe žiadosti o informácie sprístupní vymedzené informácie o verejnej činnosti a platových
pomeroch taxatívne vymedzených verejných činiteľov a vedúcich zamestnancov. Kasačný súd je toho
názoru, že z teleologického výkladu uvedenej normy, ktorá sa vzťahuje na funkcionárov majúcich

špecifické postavenie a vzhľadom na kolíznu povahu tohto ustanovenia (zásah do ochrany osobnosti
dotknutých osôb vs. právo na prístup k informáciám) vyplýva potreba zoznam týchto osôb extenzívne
nerozširovať. 48. Pri akceptácii výkladu sťažovateľa, že vedúcim zamestnancom je aj taká osoba, ktorá
je platená z verejných zdrojov a je jediným odborným zástupcom v príslušnom odbore na pracovisku,
by došlo k zákonom nepredpokladanému a podľa názoru kasačného súdu aj k neproporcionálnemu

rozšíreniu zoznamu funkcionárov v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Pritom je potrebné
zohľadniť,ževpredmetnejvecisadotknutáosobanespornenepodieľalanavýkoneverejnejmoci(alena
zabezpečení práva na poskytnutie zdravotnej starostlivosti odsúdeným/obvineným osobám), nemožno
ju označiť za vysokú štátnu úradníčku a nemá ani iné zákonom definované špecifické postavenie
odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie. 49. Ustanovenie § 9 ods. 3 zákona

č. 211/2000 Z. z. pri vedúcom zamestnancovi zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci odkazuje
na definíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákonníka práce („Vedúci zamestnanci zamestnávateľa
sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať
podriadenýmzamestnancomzamestnávateľapracovnéúlohy,organizovať,riadiťakontrolovaťichprácua dávať im na ten účel záväzné pokyny“). Pre naplnenie pojmu „vedúci zamestnanec zamestnávateľa,
ktorým je orgán verejnej moci“ je teda rozhodujúce to, či tento riadi, organizuje, kontroluje prácu
podriadeným zamestnancom, a nie odborná kvalifikácia či činnosť odborného zástupcu, resp. počet

osôb vykonávajúci druh konkrétnej pracovnej činnosti (či sa jedná o jediného zubára alebo nie). 50.
Krajský súd v napadnutom rozsudku správne uzavrel, že zo skutočnosti, že dotknutá osoba bola
jedinou zubárkou a zároveň aj odbornou zástupkyňou, nevyplýva, že táto bola vedúcim zamestnancom
zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci. Uvedené krajský súd subsidiárne oprel aj o obsah dohôd
o pracovnej činnosti dotknutej osoby. ... Z jednotlivých dohôd o pracovnej činnosti podľa kasačného

súdu nevyplýva, že by dotknutá osoba riadila činnosť ďalších zamestnancov, naopak, táto podliehala
kontrole iných zamestnancov. Pokiaľ dohody zo dňa 30.12.2014 a 31.12.2013 uvádzajú ako dohodnutý
druh pracovnej činnosti aj činnosť odborného zástupcu v odbore stomatológia, toto je nevyhnutné
vykladať spolu, nie oddelene, teda nejedná sa o výkon riadiaceho či vedúceho zamestnanca, ale
zástupcu v príslušnom odbore (stomatológia). Pokiaľ z dohody zo dňa 21.12.2012 vyplýva, že dohodnutý
druh pracovnej činnosti aj činnosť odborného zástupcu na vykonávanie činností dôležitých z hľadiska

radiačnej ochrany, predmetné je potrebné vykladať v zmysle uvedeného osobitného predpisu a týka
sa činnosti pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia so zameraním na práce so stomatologickými
röntgenovými prístrojmi. Uvedené sa teda podľa názoru kasačného súdu netýka statusu „vedúci
zamestnanec“ v kontexte pracovnoprávnej, resp. služobnej agendy. Dotknutá osoba nebola vedúcim
zamestnancomv zmysle § 9 ods. 3 zákonníka práce, nakoľko z administratívneho spisu nevyplýva, že by

táto mala oprávnenia určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy,
organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. ... 53. Sťažovateľ
namietal, že § 4 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za bodkočiarkou obsahuje výnimku z pravidla, že
nadriadený je len policajt, ktorý je zaradený do štátnej služby („; to neplatí, ak ide o nadriadeného
mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis 1a)“). Príslušná poznámka k tomuto

ustanoveniu, resp. k tejto výnimke odkazuje demonštratívne na zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ bol toho názoru, že
takýmto osobitným právnym predpisom môže byť aj zákonník práce. Kasačný súd však v bode 50 tohto
rozsudku uzavrel, že dotknutá osoba nemá postavenie vedúceho zamestnanca v zmysle zákonníka
práce, preto nemôže byť (ani hypoteticky - na základe zákonníka práce) ani nadriadeným mimo výkonu,

ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Navyše, kasačnému súdu sa javí, že argumentácia
sťažovateľa je založená aj na (účelovej) dezinterpretácii argumentácie žalovaného, ktorý skutočnosť,
že dotknutá osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere odôvodňoval aj tým, že explicitne uviedol,
ktoré konkrétne osoby sú v zmysle príslušných právnych predpisov nadriadenými v služobnom pomere
(riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia a vedúci

skupiny). Sťažovateľom predložené právne úvahy tak boli založené na izolovanom výklade jednotlivých
právnych noriem a poznámok a tieto neboli spôsobilé spochybniť právne posúdenie napadnutého
rozsudku.“

18. Ďalej žalovaný uviedol, že vo výroku I. napadnutého rozhodnutia je uvedené, že sa nesprístupňujú

osobné údaje: titul, meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a číslo občianskych preukazov
odborných zástupcov za poskytovanie ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti, teda aj
nadriadených v služobnom pomere. Povinná osoba na sprístupnených povoleniach Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky anonymizovala aj osobné údaje nadriadených v služobnom pomere,
keďže o nadriadenom v služobnom pomere povinná osoba poskytuje iba údaje v rozsahu § 9 ods.

3 zákona č. 211/2000 Z. z. a ďalšie osobné údaje v súvislosti s nadriadeným neposkytuje, teda ani
informáciu o tom, či je odborným zástupcom za poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo
odborným zástupcom za poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, a ani informácia o tom v
akom študijnom a špecializačnom odbore vykonáva povolanie lekár, pretože poskytnutím predmetných
povolenísponechanímmenaapriezviskanadriadenéhobyžiadateľovipovinnáosobasprístupnilapráve

tieto informácie. V súvislosti s osobným údajom uvedeným v § 9 ods. 3 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.
sa podľa prílohy č. 2 druhá časť zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov poskytuje o nadriadenom v služobnom pomere vykonávajúcom
službu v ústave iba nasledovný údaj: riaditeľ ústavu (nemocnice), zástupca riaditeľa ústavu (nemocnice),

vedúci účelového zariadenia zboru, vedúci oddelenia, zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny
(úseku).19.Personálnyrozkazpredstavujeosobnýúdajpríslušníkazboru,ktorýpovinnáosobanesprístupňuje,a
to ani personálny rozkaz nadriadeného v služobnom pomere, pretože tento nie je uvedený v taxatívnom
výpočte osobných údajov, ktoré sa o nadriadenom v služobnom pomere sprístupňujú. Na základe

žiadosti o poskytnutie informácií je možné poskytnúť žalobcovi iba osobné údaje o nadriadenom
v rozsahu § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ktoré povinná osoba pri sprístupňovaní čerpá z
personálneho rozkazu. Žalobcova žiadosť nesmerovala k sprístupneniu údajov v rozsahu § 9 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z. z., a teda povinná osoba správne rozhodla o nesprístupnení personálnych
rozkazov. Žalovaný ešte uviedol, že vyžiadanie žalobcom v odvolaní navrhovaných stanovísk nebolo

potrebné.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

20. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj len „SSP“) (žalobca netrval na pôvodne v správnej žalobe vznesenej požiadavke

na prejednaní veci na pojednávaní), preto správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom
podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 3 a 4 SSP dňa 30.04.2025. Oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od dňa 04.04.2025
do 01.05.2025.

21. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu,
ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel
k záveru, že správna žaloba žalobcu je z časti dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného poľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

22. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zmenil
formuláciu výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ako povinnej osoby s tým, že
sa stotožnil so záverom povinnej osoby o nesprístupnení časti informácií žiadaných žalobcom ako
žiadateľomoposkytnutieinformáciívbode1.a3.jehožiadostioinformácie.Rozhodnutiepovinnejosoby
bolo vydané po tom, ako žalovaný na základe odvolania žalobcu zrušil fiktívne rozhodnutie povinnej

osoby v časti týkajúcej sa bodov 1. a 3. žalobcovej žiadosti o informácie.

23. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám; (1) Každý má právo na
prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa
nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk,

rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych
predpisov a na vytváranie názorov. (2) Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o
hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného
celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa
životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods.
3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo
nepriamu účasť. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo
záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

24. Podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám; (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a
súkromiafyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len
vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.
Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o

sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel
archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov
a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.
Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej
osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná

osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného
súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže
poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka
osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby navedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu,
činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a
piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. (3) Povinná osoba sprístupní na účely informovania

verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom
obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády
Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim

práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej
moci,nadriadenýmvslužobnompomere16g)alebočlenomhodnotiacejkomisiealeboinéhoobdobného
orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety
sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu
a) titul,
b) meno,

c) priezvisko,
d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,
e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,
f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,
g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za

výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
(4) Osobné údaje osoby, ktorá je nadriadeným v služobnom pomere, 16g) povinná osoba sprístupní
v rozsahu a na účel podľa odseku 3, len ak sprístupnenie nie je v rozpore s povinnosťou mlčanlivosti
podľa osobitných predpisov 16i) a zároveň sprístupnenie tejto informácie neohrozí bezpečnosť alebo
obranu Slovenskej republiky, ochranu verejného poriadku alebo plnenie úloh týchto osôb alebo orgánov,

v ktorých vykonávajú svoju činnosť; ustanovenie § 13 sa v tomto prípade nepoužije.

25. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám; Ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

26. Z ustanovenia § 22 zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že na administratívne
konanie, v ktorom sa rozhoduje o žiadosti o poskytnutie informácií, sa subsidiárne použije Správny
poriadok. Keďže vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia neustanovuje zákon o slobodnom prístupe
k informáciám žiadne osobitné požiadavky, je potrebné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia
žalovaného vyhodnocovať v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Uvedené závery správny súd

uvádza z dôvodu, že žalobca v správnej žalobe vzniesol aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného.

27. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku; (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa § 60a Správneho poriadku; ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní.

29. Správny súdny poriadok rozlišuje dva druhy nepreskúmateľnosti rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy, a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť sa považuje také rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je nejasné alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú.
Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé,
aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci a pod.Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie napr.
neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.

30. Požiadavky stanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa na základe ustanovenia § 60a
Správneho poriadku vzťahujú aj na rozhodnutie žalovaného, ktoré bolo vydané v odvolacom konaní.
Pre naplnenie požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní je podstatné
najmä to, aby z rozhodnutia boli zrejmé preskúmateľné závery ako sa odvolací orgán vysporiadal
snámietkamianávrhmiúčastníkakonania,ktorýpodalodvolanie.Právevtomtosmerevzhliadolsprávny

súd nedostatok rozhodnutia žalovaného, čo namietal aj žalobca v správnej žalobe.

31. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá vada v postupe orgánu verejnej správy
alebonedostatokvrozhodnutíorgánuverejnejsprávysúspôsobiléprivodiťpotrebuzrušeniarozhodnutia
orgánu verejnej správy pre nezákonnosť. Ide najmä o prípady, keď zrušenie rozhodnutia orgánu
verejnej správy pre vadu alebo nedostatok nie je spôsobilé privodiť pre účastníka konania iné,

priaznivejšie rozhodnutie. V prejednávanej veci ale ide o nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími
námietkami žalobcu, ktoré pokiaľ by správny súd zodpovedal, nahradil by postup prislúchajúci výlučne
orgánu verejnej správy a prekročil by právomoc vykonať len prieskum zákonnosti správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

32. Žalovaný odobril postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, keď na rozhodnutiach
Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré predstavujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení
v priestoroch ÚVTOS a ÚVV Ilava nesprístupnil osobné údaje v časti: meno a priezvisko, dátum
narodenia, bydlisko a číslo občianskeho preukazu odborných zástupcov za poskytovanie ústavnej
zdravotnej starostlivosti a ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Rovnako odobril postup orgánu verejnej

správy prvého stupňa, keď pri pracovných zmluvách odborných zástupcov v ambulancii prevádzkovanej
v ÚVTOS a ÚVV Ilava neboli sprístupnené údaje v časti : titul, meno a priezvisko, dátum narodenia,
zamestnanie, bydlisko, číslo občianskeho preukazu. Žalobca v odvolaní vzniesol odvolacie námietky
voči nesprístupneniu časti údajov s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám, a to vo vzťahu k nadriadeným, ktorí by mohli byť v služobnom pomere a vo vzťahu

k nadriadeným, ktorí by mohli byť civilnými zamestnancami. Žalobca poukazoval na ustanovenie § 9
ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré stanovuje výnimku z nesprístupnenia určitej
skupiny osobných údajov u skupiny osôb, ktoré sú v tomto ustanovení taxatívne vymenované. Medzi
tieto osoby môžu patriť aj nadriadení v služobnom pomere a aj vedúci zamestnanci zamestnávateľa,
ktorým je orgán verejnej moci.

33. Žalovaný sa v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí konkrétne vyjadril len k odvolacím
námietkam, ktorými žalobca namietal, že odborný zástupca za poskytovanie ústavnej a ambulantnej
zdravotnej starostlivosti nie je nadriadeným v služobnom pomere, keď poukázal na ustanovenie §
4 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého nadriadeným v služobnom pomere je policajt, ktorý je

zaradený do stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo
výkon, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Žalovaný uviedol, že nadriadený v ustanovenom
rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. V ústavoch
sú nadriadeným v služobnom pomere riaditeľ ústavu, zástupca riaditeľa ústavu, vedúci oddelenia,
zástupca vedúceho oddelenia a vedúci skupiny. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že

dotknuté fyzické osoby nie sú nadriadeným v služobnom pomere, pretože neriadia, neorganizujú,
nekontrolujú a ani nehodnotia výkon činnosti podriadených príslušníkov zboru a zamestnancov
zboru. K odvolacím námietkam, ktorými žalobca namietal, že tieto osoby by mohli byť aj vedúcimi
zamestnancami zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci alebo aj nadriadeným mimo výkonu,
ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis, neuviedol žalovaný konkrétnu a preskúmateľnú

argumentáciu, keď len uviedol, že : „Odvolací orgán súčasne konštatuje, že dotknuté fyzické osoby
nie sú ani vedúcimi zamestnancami a ani nariadenými mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje
osobitný predpis, a teda sa na nich nevťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“
Z uvedeného teda vôbec nevyplýva úvaha žalovaného, ktorou sa riadil pri aplikovaní dotknutých
ustanovení právnych predpisov pri zodpovedaní žalobcových odvolacích námietok.

34. Žalobca potom v správnej žalobe dôvodne poukazoval na to, že nedostal odpovede na odvolacie
námietky, keď v odvolaní argumentoval : ...že z povahy veci je zrejmé, že odborný zástupca je vedúcim
zdravotníckeho zariadenia, teda zodpovedá, riadi“, a príkladmo poukazoval aj na ustanovenie § 21 ods.1 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 129/2012 Z. z., kde je výslovne precizované, že vedúcim
lekárne je aj odborný zástupca držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej zdravotnej starostlivosti
vo verejnej lekárni, v pobočke verejnej lekárne alebo v nemocničnej lekárni. Poskytovanie lekárenskej

starostlivosti je jednou zo štyroch foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 písm.
c) zákona o zdravotnej starostlivosti, pričom podľa § 10 zákona o zdravotnej starostlivosti lekárenskú
starostlivosť upravuje osobitný predpis (zákon č. 362/2011 Z. z.). Ďalej žalobca uvádzal, že analogicky
je každé zdravotnícke zariadenie v rovnakom postavení ako „lekáreň“ a ustanovenie § 21 ods. 1
zákona č. 129/2012 Z. z. má byť spoľahlivým „vodítkom“ či „pomôckou“ pre medicínskych laikov, aby

pochopili, aká je úloha „odborného zástupcu“ pri prevádzke zdravotníckych zariadení prevádzkovaných
právnickými osobami. Žalobca namietal, že na túto časť odvolacej argumentácie žalovaný nereflektoval
vôbec, čo zakladá aj vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustálenej judikatúry súdov platí,
že nie na každý argument a námietku účastníka konania musí dať orgán verejnej správy odpoveď
a postačuje ak sa vysporiada s podstatnými námietkami a argumentmi. V prejednávanej veci ale
nebolapreskúmateľnezodpovedanáotázka,prečoodbornízástupcovianiesúvedúcimizamestnancami

zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci, príp. aj nadriadeným mimo výkon, ktorého vzťah
upravuje osobitný predpis, a to vo vzťahu k bodu 1. a 3. žiadosti žalobcu o informácie, čo nebolo
nepodstatnou námietkou v odvolaní žalobcu, ale podstatou vznesených odvolacích námietok. Navyše
sa žiada ešte uviesť, že napríklad na rozdiel od veci vedenej na Najvyššom správnom súde SR pod
sp. zn. 4Svk/48/2022 (na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR vydané v kasačnom konaní

v tejto veci poukazoval žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe) žalobca v tu prejednávanej veci
konkrétne v odvolaní uviedol, že odborný zástupca by mohol byť nadriadeným v služobnom pomere a aj
zamestnanec zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci (porovnaj bod. 37 rozsudku Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 20.09.2023, kde kasačný súd uviedol, že sťažovateľ
(žalobca) neoznačil explicitne niektorú z funkcií uvedených v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe

k informáciám.)

35. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukazoval na argumentáciu v rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/48/2022 zo dňa 20.09.2023 k tomu správny súd uvádza,
že žalovaný orgán verejnej správy nemôže odstraňovať nedostatky v odôvodnení svojho rozhodnutia

v priebehu súdneho konania vo vyjadrení k správnej žalobe. Konanie pred správnym súdom nie je
pokračovanímadministratívnehokonaniaaúčastníkkonaniamusípoznaťdôvodypostupuarozhodnutia
orgánu verejnej správy pred podaním správnej žaloby, pretože pri všeobecnej správnej žalobe platí
koncentračná zásada (Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu
žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.),

čo má za následok, že žalobca už nemôže rozširovať žalobné dôvody a reagovať na argumenty
žalovaného doplnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

36. Zároveň správny súd uznal za dôvodnú aj tú žalobnú námietku, v ktorej žaloba poukazoval na
to, že v odvolaní predniesol aj návrhy na vykonanie dôkazov a žalovaný sa s týmito návrhmi nijako

nevysporidal. Orgán verejnej správy nie je povinný vykonať všetky účastníkom konania navrhnuté
dôkazy, ale ak k ich vykonaniu nepristúpi, je povinný uviesť dôvody prečo ich vykonanie nepovažuje za
potrebné. Aj v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku platí, že orgán verejnej správy má v odôvodnení
rozhodnutia uviesť ako sa vyrovnal s návrhmi účastníkov konania. Žalovaný k návrhom na vykonanie
dôkazov uvedeným žalobcom v podanom odvolaní neuviedol žiadnu argumentáciu, preto je rozhodnutie

aj v tejto časti nepreskúmateľné.

37. Uvedená čiastočná nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného bránila zodpovedaniu ostatných
žalobných námietok žalobcu správnym súdom, nakoľko v nich boli nastolené také otázky, ktoré súvisia
aj s tou časťou rozhodnutia, v ktorej správny súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.

38. Pokiaľ ale žalobca zdôrazňoval, že v zdravotníckych zariadeniach v ústave Dubnica
prevádzkovaných nemocnicou je pre ambulanciu všeobecného lekárstva odborným zástupcom MUDr.
Radoslav Liščák, MPH, ktorý je súčasne nadriadeným v služobnom pomere, keďže je riaditeľom

odboru zdravotnej starostlivosti Generálneho riaditeľstva ZVJS a podľa žalobcu toto dokazuje, že
žalovaný aj povinná osoba zavádzali, keď v povoleniach anonymizovali všetkých odborných zástupcov
predstierajúc, že ani jeden z nich nie je riadiacim pracovníkom ZVJS - nadriadeným v služobnom pomere
v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, tak žalobca sa v tomto smere mýli.Skutočnosť, že určitá fyzická osoba je z titulu výkonu určitej funkcie nadriadeným v služobnom pomere
neznamená, že automaticky je v pozícii nadriadeného v služobnom pomere aj pri výkone inej funkcie.

39. Žalobca v správnej žalobe správnemu súdu navrhoval aj vykonanie dôkazov: zabezpečiť vyjadrenie
Slovenskej zdravotníckej univerzity k otázke, či odborný zástupca nemocnice či ambulantného
zdravotníckeho zariadenia predstavuje riadiaceho pracovníka právnickej osoby, ktorej bolo vydané
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; zabezpečiť uvedené stanovisko aj od
MinisterstvazdravotníctvaSR,prípadneajznalcazodboruzdravotníctvaafarmácie;uloženiepovinnosti

žalovanému, personálnemu oddeleniu, aby uviedlo, ktorá z osôb uvedených v povoleniach ako odborný
zástupca spĺňa definičný rámec nadriadeného v služobnom pomere v ZVJS; výsluch riaditeľa odboru
zdravotnej starostlivosti žalovaného P. A. N. O., A.; zabezpečenie odborného vyjadrenia Slovenskej
lekárenskej komory, a to vo vzťahu ku skutočnosti, či odborný zástupca pre právnickú osobu, ktorému
komora udeľuje na túto činnosť licenciu, predstavujú riadiaceho/vedúceho pracovníka poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti (držiteľa licencie), keď je to práve komora, ktorá udeľuje licenciu na činnosť

odborných zástupcov. Správny súd nevzhliadol dôvod na vykonanie týchto dôkazov. Správny súd
v prípade všeobecnej správnej žaloby nie je skutkovým súdom, teda nezisťuje skutkový stav, ale
vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§135 SSP). Správny súd teda
v zásade nevykonáva dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ale preskúmava v rámci
žalobných bodov, či orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav a za tým účelom vykonali

dostatočné dokazovanie. V prejednávnej veci navyše žalobca predniesol návrhy na vykonanie dôkazov,
ktorými by sa ani nezisťoval skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, ale zisťovali by sa „podklady“
pre právne posúdenie veci, pričom preveriť zákonnosť právneho posúdenia veci orgánov verejnej
správy, ktoré je uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, prináleží na základe správnej žaloby a v rámci
vznesených žalobných bodov správnemu súdu. V tejto veci navyše ani k takémuto meritórnemu

prieskumunedošlo,pretožesprávnysúddospelkzáveruonepreskúmateľnostirozhodnutiažalovaného.

40. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne sa zaoberať odvolaním žalobcu
a preskúmateľným spôsobom sa vysporiadať s námietkami a návrhmi uvedenými v odvolaní.

41. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu
trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.