Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-31Cb/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122202034
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6122202034.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: Vojčík & Partners, s.r.o., so

sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Vojčík & Partners BA, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 53 204 786, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom
JUDr. Baltazárom Mucskom, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 19.901,90 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.990,19 eur zastavuje.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19.901,90 eur s
príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod

sp. zn. 6Up/162/2020 zastupoval Stavebno - obchodnú firmu Žabecký, s.r.o. vystupujúcu v postavení
žalovaného (ďalej v texte aj „klient“), ktorej bola platobným rozkazom z 12. marca 2020 uložená
povinnosť zaplatiť T. - Stolárstvo Domino sumu 16.544,99 eur s príslušenstvom a trovy konania. Žalobca
podal v mene klienta proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol odmietnutý z dôvodu, že žalobca nepodal
odpor proti platobnému rozkazu elektronickým formulárom určeným pre upomínacie konanie, a preto
podaný odpor nespĺňal zákonom predpísané náležitosti. Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu
bola zamietnutá uznesením zo 4. septembra 2020. Následne žalobca podal v mene klienta podnet na

podanie dovolania generálneho prokurátora, ktorý bol odložený, keďže neboli zistené dôvody na jeho
podanie.Žalobcapodalvmeneklientaajústavnúsťažnosť,ktorábolaodmietnutáuznesenímÚstavného
súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2021, sp. zn. IV. ÚS 208/2021.
2.1. Klient si voči žalobcovi uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 19.901,90 eur s tým, že
následne došlo medzi žalobcom a klientom k vysporiadaniu škody vo forme jednostranného zápočtu
voči pohľadávke žalobcu na úhradu odmeny. Vznik škodovej udalosti oznámil žalobca žalovanému,
ktorý oznámil žalobcovi, že odmietol poskytnúť plnenie s poukazom na to, že zo strany žalobcu došlo k

zvlášť závažnému porušeniu nutnej opatrnosti a odbornej spôsobilosti spočívajúcej v neznalosti zákona
a právnej úpravy upomínacieho konania.
2.2. Žalobca k žalobe pripojil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 12. marca 2020,
sp. zn. 6Up/162/2020, odpor žalobcu podaný v mene klienta proti predmetnému platobnému rozkazu,uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. augusta 2020, sp. zn. 6Up/162/2020, sťažnosť
žalobcu z 24. augusta 2020, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020, sp. zn.
6Up/162/2020, ústavnú sťažnosť žalobcu z 27. októbra 2020, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 20. apríla 2021, sp. zn. IV. ÚS 208/2021, podnet žalobcu na podanie dovolania generálneho
prokurátora z 27. októbra 2020, oznámenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení
podnetu z 23. novembra 2020, jednostranný zápočet pohľadávok zo 16. októbra 2020, výzvu klienta na
náhradu škody z 12. októbra 2020, poistnú zmluvu, uplatnenie nároku na náhradu škody, oznámenie
žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti z 28. apríla 2021 a výzvu žalobcu z 13. mája 2021.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 8. februára 2022,
sp. zn. 6Up/5/2022 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.Žalovanýodkázalnaustanovenie§26ods.1aods.4zákonaoadvokáciiauviedol,žeideoobjektívnu
zodpovednosť, ktorá je založená na súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú pochybenie pri výkone

advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V danom prípade nie je možné spravodlivo
posúdiť, či došlo k súčasnému naplneniu všetkých predpokladov, pričom zo žalobcom predložených
listín vôbec nevyplývajú také podstatné skutočnosti, ako je tvrdená výška skutočnej škody.
4.1. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v poistnej zmluve bola dohodnutá spoluúčasť vo výške 10
%, najmenej vo výške 660,-- eur. Podľa názoru žalovaného, ak pri podávaní odporu žalobcom došlo

k administratívnej chybe, je nutné skúmať, či žalobca napríklad vyvodil pracovnoprávnu zodpovednosť
voči príslušnému zamestnancovi. Záverom žalovaný zotrval na stanovisku, že postupoval správne
pri aplikácii jednotlivých zmluvných dojednaní, pričom vedomá nedbanlivosť, resp. porušenie alebo
zanedbanie nutnej opatrnosti alebo odbornej starostlivosti vyplývajú aj zo žalobcom predložených listín.

5. Žalobca v replike z 11. marca 2022 vzal žalobu v časti o zaplatenie 1.990,19 eur späť. Následne
žalobca uviedol, že si voči zamestnancovi, ktorý vykonával podanie v elektronickom systéme, neuplatnil
nárok na náhradu škody, keďže žalovaný má podľa poistných podmienok nárok na náhradu až potom,
ako sám poskytne poistné plnenie, ktoré doposiaľ neposkytol. Závery žalovaného sú podľa žalobcu
z pohľadu podmienok poistnej zmluvy a aj zmyslu poistenia profesijnej zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone činnosti advokáta neakceptovateľné, keďže ich výkladom je možné dospieť k
záveru, že vlastne advokát nemá nikdy nárok na poistné plnenie.
5.1. K replike žalobca pripojil doklady preukazujúce realizáciu platieb klientom žalobcu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6Up/162/2020.

6. Žalovaný v duplike z 1. apríla 2022 uviedol, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o platnom
vzájomnom započítaní pohľadávok s klientom, keď žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky voči
klientovi, neuviedol žiadne skutočnosti podložené dôkazmi, z ktorých by bolo možné overiť naplnenie
predpokladov započítateľnosti pohľadávok. Pri poistení zodpovednosti za škodu je poisťovateľ povinný
vyplatiť za poisteného poškodenému plnenie, ktoré zodpovedá náhrade, ktorú je poistený povinný

uhradiť poškodenému, pričom žalobca podľa žalovaného nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v
konaní.
6.1. Vo vzťahu k zmluvným dojednaniam žalovaný uviedol, že z ich obsahu vyplýva jeho úmysel
neplniť nároky na náhradu škody spôsobenej pri výkone profesijnej činnosti vedomou nedbanlivosťou
poisteného, ktorá je definovaná v osobitných poistných podmienkach. V danom prípade bola podľa

žalovaného naplnená definícia vedomej nedbanlivosti, keďže žalobca napriek jednoznačnému poučeniu
súdom podal odpor proti platobnému rozkazu na nesprávnom tlačive.

7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 20. júna 2023 o 9:30 hod. (po
uskutočnení skorších pojednávaní v dňoch 28. februára 2023 a 13. apríla 2023), ktorého sa zúčastnili

právni zástupcovia strán sporu.

8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
8.1. Žalobca zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
6Up/162/2020 Stavebno-obchodnú firmu Žabecký, s.r.o. ako klienta, ktorej bola platobným rozkazom

z 12. marca 2020 uložená povinnosť zaplatiť T. L. - P. R. sumu 16.544,99 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.544,99 eur od 23. augusta 2019 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 1.685,49 eur. Žalobca podal v mene klienta odpor proti platobnému rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica z 12. marca 2020, sp. zn. 6Up/162/2020, ktorý bol odmietnutýuznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. augusta 2020, sp. zn. 6Up/162/2020 s poukazom na
skutočnosť, že žalobca síce podal v mene klienta odpor elektronicky, avšak ho nepodal prostredníctvom
predpísaného elektronického formulára, čím neboli splnené podmienky podľa § 11 ods. 2 zákona o

upomínacom konaní. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v mene klienta dňa 24. augusta 2020
sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020,
sp. zn. 6Up/162/2020. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020, sp.
zn. 6Up/162/2020 podal žalobca v mene klienta dňa 28. októbra 2020 ústavnú sťažnosť, ktorá bola
odmietnutá uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2021, sp. zn. IV. ÚS 208/2021.

Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 4. septembra 2020, sp. zn. 6Up/162/2020 podal
žalobca v mene klienta dňa 27. októbra 2020 podnet na podanie dovolanie generálneho prokurátora,
ktorému nebolo vyhovené prípisom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 23. novembra 2020.
8.2. Listom z 12. októbra 2020 vyzval klient žalobcu na náhradu škody vo výške 19.901,90 eur. Klient
uhradil T. L. - P. R. dňa 30. septembra 2020 sumu 10.000,-- eur a sumu 1.685,49 eur, dňa 9. októbra
2020 sumu 3.000,-- eur a dňa 22. októbra 2020 sumu 6.216,41 eur. Faktúrou č. 20696 z 12. októbra 2020

fakturoval žalobca klientovi odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške 24.864,-- eur s DPH s
tým, že súčasťou faktúry bol prehľad spotrebovaných hodín pre p. L. S. za obdobie od 1. januára 2018
do 30. augusta 2020. Listom zo 16. októbra 2020 žalobca jednostranne započítal pohľadávky medzi ním
a klientom s tým, že k zápočtu pohľadávky klienta z výzvy na náhradu škody v sume 19.901,90 eur a
pohľadávky žalobcu na odmenu v sume 24.864,-- eur malo dôjsť v rozsahu 19.901,90 eur.

8.3. Listom z 27. októbra 2020 oznámil žalobca žalovanému vznik škody z poistenia zodpovednosti za
škodu z poistnej zmluvy z 10. apríla 2017, v ktorom žalobca označil svojho klienta ako poškodeného
a v ktorom popis vzniku škody bol vymedzený tým spôsobom, že proti klientovi bol vydaný platobný
rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, ktorý bol uznesením súdu odmietnutý z dôvodu, že odpor
bol podaný na nesprávnom elektronickom tlačive. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a klient

žalobcu musel druhej strane uhradiť žalovanú sumu, pričom súd vôbec neskúmal skutkové okolnosti
uvádzané v odpore, ale poukázal len formálny nedostatok v nesprávnom tlačive. Klient vyzval žalobcu,
aby mu škodu uhradil, pričom žalobca poskytol náhradu škody vo výške 19.901,90 eur. Ako príčinu
vzniku škody označil žalobca pochybenie advokátskej kancelárie pri podaní odporu. Žalovaný listom z
28. apríla 2021 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti s tvrdením, že zo strany žalobcu

akopoistenéhodošlokzvlášťzávažnémuporušeniunutnejopatrnostialeboodbornejstarostlivosti,ktorú
možno vzhľadom na okolnosti, osobné pomery a profesiu poisteného očakávať, pričom bol žalobca bol
o spôsobe podania odporu elektronicky a aj o následkoch v prípade nerešpektovania predpísaného
spôsobu podania odporu. Listom z 13. mája 2021 vyzval žalobca žalovaného na prehodnotenie záverov
poistnej udalosti.

9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9.1. Poistná zmluva obsahuje najmä

a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c/ poistnú dobu,
d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia (ods. 2).
9.2. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s

poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené (ods. 3).
9.3. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V
iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4).
9.4. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,

alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
9.5. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa
plniť (poistná udalosť) [ods. 2].9.6.Podľaustanovenia§799ods.1Občianskehozákonníka,poistenýjepovinnýzachovávaťpovinnosti,
ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
9.7. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že

nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti (ods.
2).
9.8.Akmalovedoméporušeniepovinnostíuvedenýchvodsekoch1a2podstatnývplyvnavznikpoistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej

zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je
oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo
riadne a včas zaplatené (ods. 3).
9.9. Podľa ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený
právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za
ktorú poistený zodpovedá.

9.10. Podľa ustanovenia § 825 Občianskeho zákonníka, poistiteľ nemá právo znížiť podľa ustanovenia
§ 799 ods. 3 náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o ktorú poistiteľ takto nemohol
svoje plnenie znížiť, je povinný mu uhradiť poistený.

10. Keďže žalobca vzal podaním z 11. marca 2022 žalobu v časti o zaplatenie 1.990,19 eur späť, súd

konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I.).

11. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie istiny 17.911,71 eur súd uvádza, že
jeho úlohou bolo posúdiť, či bol postup žalovaného správny, a či bola zo strany žalobcu preukázaná
výška uplatneného nároku, teda, či skutočne žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu, prípadne

v akom rozsahu.

12. Úvodom k procesnej obrane žalovaného, ktorá sa týkala toho, že zo strany žalobcu nebolo
preukázané, že žalobca svojmu klientovi skutočne spôsobil škodu, t. j. že nebyť pochybenia žalobcu by
bol jeho klient v konaní iniciovanom žalobou žalobcu T. L. - P. R. úspešný, súd uvádza, že na predmetnú

procesnú obranu nemohol v spore prihliadať.
12.1. Pri zohľadnení zákona o advokácii a Obchodného zákonníka síce vo všeobecnosti platí, že
pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta
ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní
úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia

povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (k tomu viď aj uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. októbra 2010, sp. zn. 3MCdo/18/2009 a z 25. novembra 2010, sp. zn.
4Cdo/161/2009, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II.
ÚS 678/2015). Zároveň však nemôže súd opomínať tú skutočnosť, že v posudzovanom spore nejde o
konanie o náhradu škody iniciované poškodeným voči advokátovi, na strane ktorého by vystupoval ako

intervenient jeho poisťovateľ, ale ide o spor iniciovaný žalobou advokátskej kancelárie ako poisteného
voči poisťovateľovi o vyplatenie poistného plnenia, kedy je nutné zohľadňovať jednotlivé ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovenia § 797 ods. 4, v zmysle ktorého poisťovateľ nemôže
dodatočne dopĺňať alebo meniť dôvody, pre ktoré neposkytol poistenému poistné plnenie.
12.2. Predmetná argumentácia zo strany žalovaného nebola uvedená v oznámení o ukončení

šetrenia poistnej udalosti z 28. apríla 2021, a preto ju súd považuje za neprípustné uvádzanie
nových dôvodov, pre ktoré nechce vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, preto rešpektujúc hmotnoprávnu
úpravu (predovšetkým ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka) na ňu nemohol pri svojom
rozhodovaní reflektovať (a následne ju posudzovať).

13. Zároveň považuje súd za nevyhnutné kriticky sa vyjadriť k odkazu žalovaného na znenie zmluvných
dojednaní a výluku z plnenia, ak bola škoda spôsobená vedomou nedbanlivosťou poisteného. Jednak
takto dojednaná výluka je v rozpore s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktoré umožňuje poisťovateľovi poistné plnenie znížiť v situácii, ak vedomé (t. j. nedbanlivostné a aj
úmyselné) porušenie povinností poisteným malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na

zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, neumožňuje však poisťovateľovi odmietnuť vyplatenie
poistného plnenia v celom rozsahu. V nadväznosti na predmetné konštatovanie považuje súd za
nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že podstatou poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone
podnikateľskej činnosti je práve prípad krytia situácií, kedy poistený v rámci svojej profesie pochybí,pričom takéto pochybenie je spravidla spôsobené nedbanlivostným (prípadne úmyselným) konaním
poisteného.
13.1. Ak by mal súd priznať úspech argumentácii žalovaného, tak by to znamenalo, že žalovaný by

nikdy v prípade vzniku škody poisteným nemusel plniť, čo vedie k záveru, že žalovaný poskytuje poistný
produkt slúžiaci výlučne na jeho vlastné obohatenie, v rámci ktorého požaduje od poistených, aby platili
poistné, avšak v situácii, keď má poskytnúť plnenie v dôsledku naplnenia poistného rizika, dá ruky preč
s tvrdením, že nemusí vôbec plniť. Takýto prístup žalovaného je podľa názoru v rozpore so zákonom,
ako aj v rozpore so samotnou podstatou poistenia.

14. Napriek vyššie vysloveným záverom a skutočnosti, že súd musel prezumovať spôsobenie škody
žalobcom svojmu klientovi nekvalitným poskytovaním právnych služieb (v podobe podania odporu proti
platobnému rozkazu spôsobom odporujúcim zákonu o upomínacom konaní), nemohol žalobe žalobcu
vyhovieť ani čiastočne, k čomu uvádza v podrobnostiach nasledovné:

15. V rámci svojho rozhodovania považuje súd za nevyhnutné zvýrazniť charakter poistenia, kedy bola
poistená zodpovednosť žalobcu ako advokátskej kancelárie za škodu spôsobenú pri výkone advokácie.
V zmysle predmetu poistenia a v nadväznosti na znenie ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka
vzniklo žalobcovi ako poistenému právo, aby žalovaný za neho v súlade s poistnou zmluvou nahradil
poškodenému škodu, ktorú spôsobil žalobca pri výkone advokácie.

15.1. V danom prípade však takýto postup zo strany žalobcu nebol dodržaný, čo má za následok odlišné
nazeranie na výšku poistného plnenia, ktorú by mohol súd žalobcovi voči žalovanému priznať. V situácii,
kedypoistenýsámnahradilpoškodenémuspôsobenúškodu,mápoistenýnároknavyplateniepoistného
plnenia voči poisťovateľovi v rozsahu, v akom sám poskytol poškodenému plnenie (po odpočítaní
zmluvne dohodnutej spoluúčasti). Keďže žalobca tvrdil, že poškodenému náhradu škody vyplatil, je

prípadný rozsah plnenia žalovaného limitovaný rozsahom skutočne preukázaného plnenia samotným
žalobcom ako škodcom poškodenému.

16.Žalobcavnahlásenívznikuškodovejudalostiuviedolžalovanému,žepoškodenémuposkytolplnenie
vo výške 19.901,90 eur. Počas súdneho konania však žalobca dané tvrdenie zmenil, keďže v spore

tvrdil, že nárok svojho klienta (poškodeného) na náhradu škody uspokojil na základe jednostranného
zápočtu pohľadávok.
16.1. Keďže v danom prípade žalobca poškodenému náhradu škody nevyplatil, kedy by stačilo
na preukázanie svojho tvrdenia predloženie výpisu z účtu o úhrade sumy 19.901,90 eur žalobcom
poškodenému, musel súd posudzovať, či skutočne k jednostrannému zápočtu pohľadávok došlo,

prípadne, či je jednostranný zápočet pohľadávok platným právnym úkonom.
16.2. Zároveň súd uvádza, že pre posúdenie, či došlo k zániku záväzku žalobcu voči jeho klientovi
na náhradu škody, a na to nadväzujúcemu vzniku nároku žalobcu na vyplatenie poistného plnenia, je
významný skutočný právny stav, a nie subjektívne vnímanie žalobcu (prípadne poškodeného).

17. Žalobcom predložený jednostranný zápočet pohľadávok zo 16. októbra 2020 vyhodnotil súd ako
absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
17.1. Základnou podmienkou určitosti započítacieho prejavu je vymedzenie konkrétnych vzájomných
pohľadávok veriteľa a dlžníka, ak tieto pohľadávky (alebo niektorá z nich) neexistujú, nie je možné

považovať započítací prejav za určitý, a rovnako tak nemôže dôjsť k sledovanému cieľu, t. j. k
zániku záväzku. Tu platí, že neexistujúca pohľadávka nemôže nadobudnúť splatnosť, a tým nie sú
naplnené zákonné predpoklady započítania (k tomu viď aj ŠTEVČEK, M., In: ŠTEVČEK, M., DULAK, A.,
BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník. Komentár.
C. H. BECK: Praha, 2015, s. 2049).

17.2. Žalobca v započítacom prejave identifikoval svoju pohľadávku voči poškodenému ako pohľadávku
z faktúry č. 20696 vystavenej na sumu 24.864,-- eur a pohľadávku poškodeného voči žalobcovi na
náhradu škody vo výške 19.901,90 eur. Vychádzajúc z obsahu predložených listín má súd za to, že ani
jedna z pohľadávok neexistovala, resp. neexistovala vo výške deklarovanej v jednostrannom zápočte
pohľadávok.

18. Súd poukazuje na to, že pohľadávka poškodeného voči žalobcovi k 16. októbru 2020 nebola vo
výške 19.901,90 eur, ale len v sume 14.685,19 eur, t. j. v sume o 5.216,41 eur nižšej, keďže platbu
vo výške 5.216,41 eur poškodený realizoval až dňa 22. októbra 2020. Keďže pod pojmom škoda sarozumie zníženie majetku poškodeného, poškodenému mohla vzniknúť škoda v rozsahu 5.216,41 eur
až dňa 22. októbra 2020, kedy sa o túto sumu znížil majetok poškodeného.
18.1. Je zrejmé, že žalobca si žiadnym spôsobom neoveroval tvrdenia poškodeného, hoci to bolo

jeho povinnosťou, a bez ďalšieho prevzal tvrdenia poškodeného z listu z 12. októbra 2020. Pred
realizáciou započítacieho prejavu si mal žalobca u poškodeného overiť, či v skutočnosti uhradil T. L. -
P. R. ním deklarovanú sumu 19.901,90 eur. Keďže tak žalobca nepostupoval, v jednostrannom zápočte
pohľadávok vymedzil pohľadávku poškodeného na náhradu škody vo výške, v akej k 16. októbru 2020
neexistovala.

19. Ešte väčším nedostatkom započítacieho prejavu spôsobujúcim jeho zmätočnosť (a s tým spojenú
neplatnosť) je, že údajná započítavaná pohľadávka žalobcu v sume 24.864,-- eur, ktorá mala vyplývať
z faktúry č. 20696, reálne neexistuje. Faktúra č. 20696 vystavená žalobcom na poškodeného ešte bez
ďalšieho neznamená, že by osvedčovala existenciu pohľadávky žalobcu voči poškodenému.
19.1. Z rozpisu vykonaných úkonov je zjavné, že žalobca fakturoval poškodenému odmenu za celkom

34 úkonov, hoci z ich rozpisu je zjavné, že poškodenému (Stavebno-obchodnej firme S., s.r.o.) poskytol
žalobca len jeden z 34 úkonov, v prípade zostávajúcich 33 úkonov poskytoval žalobca právne služby p.
L. S. ako fyzickej osobe, ktorý je z hľadiska práva odlišným subjektom ako bol poškodený (P.-obchodná
firma S., s.r.o.). R. v prípade týchto právnych služieb nebol poškodený, ale p. L. S., z čoho vyplýva,
že žalobca nebol oprávnený započítavať voči poškodenému pohľadávku na odmenu za poskytovanie

právnych služieb, nárok na ktorú mal voči p. L. S..
19.2. V danom prípade tak nebola splnená vzájomnosť započítavaných pohľadávok ako základná
podmienka pre možnosť započítania pohľadávok, pričom súd dopĺňa, že nárok na odmenu v
započítacom prejave bol uvedený jednou sumou konkrétnou sumou nezodpovedajúcou skutočnosti, a
preto nie je možné od tejto sumy oddeliť odmenu za jeden úkon právnej služby, ktorý poskytol žalobca

poškodenému, keďže by to bolo neprípustné odstraňovanie nedostatkov jednostranného právneho
úkonužalobcukonajúcimsúdom.Takýtoprístupbymoholsúdzvoliťprisvojomrozhodovaníjedinevtedy,
kedy by v započítacom prejave bola vymedzená odmena za jednotlivé poskytnuté právne služby zvlášť.
19.3. Súd uvádza, že nemohol prihliadať na ničím nepreukázané tvrdenie žalobcu, že existovala dohoda
o tom, že odmenu za služby poskytnuté p. L. S. mal žalobcovi uhrádzať poškodený (P.-obchodná firma

S.,s.r.o.),keďžetakútodohodužalobcavsporenaprieknámietkamžalovanéhonepredložil.J.vprípade,
ak by existencia takejto dohody bola preukázaná, stále z právneho hľadiska by bol dlžníkom žalobcu
p. L. S. a nie poškodený, a teda ani takáto dohoda by neoprávňovala žalobcu započítať pohľadávku
na odmenu za služby poskytnuté p. L. S. voči poškodenému. Jedinými okolnosťami, ktoré by zakladali
takúto právnu možnosť započítať pohľadávku žalobcu na odmenu za právne služby poskytnuté p. L.

S. voči poškodenému, by boli, ak by poškodený prevzal dlh p. L. S. voči žalobcovi (podľa ustanovenia
§ 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka), alebo ak by poškodený pristúpil k dlhu p. L. S. voči žalobcovi
(podľa ustanovenia § 531 ods. 2, resp. podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka). Ani jednu z
týchto možností však žalobca v konaní nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil. Z tohto dôvodu bola
možnosť započítania nárokov voči p. L. S. jednostranným zápočtom voči poškodenému z právneho

hľadiska vylúčená.
19.4. Zároveň dáva súd do pozornosti, že žalobcom je advokátska kancelária, pri ktorej sa právom
očakáva, že by jej vyššie popísané právne súvislosti mali byť známe, a to aj v situácii, ak odmenu
za poskytovanie právnych služieb bez zákonného podkladu (tu dokonca v priamom rozpore s
ustanovením § 74 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH - pozn. súdu) poskytnutých jednej osobe (p. L. S.)

advokátska kancelária fakturovala odlišnej osobe (Stavebno-obchodnej firme Žabecký, s.r.o.), ktorá
nebola príjemcom (spotrebiteľom) poskytnutých právnych služieb.
19.5. Ako už bolo uvedené vyššie (v bode 16.2. odôvodnenia rozsudku), je pre vyslovené právne
závery právne irelevantné, ako danú situáciu subjektívne vnímali žalobca a poškodený, ale podstatné
je to, či z právneho hľadiska mohli nastať následky v konaní tvrdené žalobcom. V nadväznosti na

uvedené je aj argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho vyjadrení z 20. apríla 2023 o nespochybňovaní
vystavenej faktúry P.-obchodnou firmou S., s.r.o. a v nespochybňovaní spôsobu hradenia záväzkov za
p. L. S. z jej strany a o údajnom uznaní záväzku P.-obchodnou firmou S., s.r.o. pre rozhodnutie v spore
právne nepodstatná, keďže sa ňou žalobca snažil odviesť pozornosť súdu na otázky, ktoré neboli pre
rozhodnutie o žalobe vôbec podstatné.

20. Vzhľadom k tomu, že jednostranný zápočet pohľadávok žalobcu zo 16. októbra 2020 predstavuje
absolútne neplatný právny úkon, nemohlo na jeho podklade dôjsť k zániku pohľadávky poškodeného
voči žalobcovi na náhradu škody spôsobenej žalobcom pri výkone činnosti advokáta, a teda k„uspokojeniu“ nároku poškodeného samotným žalobcom ako poisteným. Keďže nárok poškodeného
na náhradu škody voči žalobcovi zákonom predpokladaným spôsobom nezanikol, nemohol následne
vzniknúť žalobcovi ani čiastočne nárok na vyplatenie poisteného plnenia voči žalovanému (ten by mohol

vzniknúť jedine v situácii, ak by žalobca poškodenému vyplatil náhradu škody krytú poistnou zmluvou
uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným, k čomu však nedošlo - pozn. súdu).

21. Záverom súd poukazuje na znenie článku VII. bod. 4 všeobecných poistných podmienok č. 606
žalovaného, ktorými je žalobca ako poistený viazaný, v zmysle ktorého poistený nie je oprávnený bez

predchádzajúceho súhlasu žalovaného úplne alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť nárok na náhradu
škody. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca predmetné zmluvné dojednanie ignoroval a chcel
vystaviť žalovaného do pozície štatistu, keď najprv chcel „uspokojiť“ nárok poškodeného, k čomu však
pre neplatnosť jednostranného započítania pohľadávok zo 16. októbra 2020 nedošlo, a až následne
(listom z 27. októbra 2020) oznámil žalovanému vznik škody z poistnej udalosti krytej poistnou zmluvou.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené závery vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
20.1. Preto v zostávajúcej časti (v časti o zaplatenie sumy 17.911,71 eur) súd žalobu žalobcu zamietol
(výrok II.).

21. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. pri aplikácii ustanovenia

§ 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní v celom rozsahu (v
zastavenej časti, v ktorej žalobca procesne zavinil zastavenie konania a aj v časti, v ktorej súd žalobu
zamietol) úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100
% (výrok III.).
21.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie

samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
21.2. Osobitným uznesením rozhodne súd prvej inštancie aj o vrátení krátenej časti súdneho poplatku s
poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).