Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3Nt/116/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011062
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šmrhola
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324011062.2

Uznesenie

Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Jánom Šmrholom, v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu
na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D., E. C., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody F. v inej trestnej veci, na povolenie obnovy
konania v trestnej veci, ktorá sa skončila právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T

149/2012 zo dňa 02.02.2015

z a m i e t a,

pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 2T 149/2012 zo dňa 02.02.2015 bol A. B. právoplatne
uznaný vinným v bode I z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia a v bode II z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno e/ Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odsúdený A. B. podal dňa 02.12.2024 na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie
uvedenej veci, ktorý odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 2T 149/2012
zo dňa 02.02.2015 bol odsúdený na dva samostatné tresty po 15 mesiacoch v trestných sadzbách
0 – 24 mesiacov, teda bol potrestaný nad rámec trestných sadzieb do 24 mesiacov. Tým spôsobom
presadzovali sadzbu o 6 mesiacov. Poukázal na skutočnosť, že sudca mal uložiť jeden súhrnno úhrnný

trest a nie dva súhrnno úhrnné tresty popri sebe.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
2 3Nt 116/24

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.Z výpisu registra trestov súd zistil, že A. B. bol naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu
v Leviciach sp. zn. 2T 107/2023 zo dňa 13.11.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

1To 128/2023 zo dňa 20.02.2024 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý v súčasnosti vykonáva.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2T 149/2012 vyplýva, že odsúdený A. B. bol
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 2T 149/2012 zo dňa 02.02.2015

v bode I pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a v bode II pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno
e/ Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd z hodnotenia riaditeľa G. F. zo dňa 19.12.2024 zistil, že odsúdený A. B. bol v 5-prípadoch
disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol. Jeho správanie a vystupovanie nie je na
požadovanej úrovni. Opakovane porušuje ústavný poriadok.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu

skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, prípadne o treste.

Z výpovedí odsúdeného A. B. na verejnom zasadnutí vyplýva, že vykonal dva samostatné tresty uložené
jedným rozsudkom, pričom druhý uložený trest vykonal skôr, ako prvý uložený trest. Súd mal rozhodnúť

iba jedným odsudzujúcim rozsudkom, mal mu byť uložený jeden trest a nie dva podľa § 42 Trestného
zákona.

Súd považuje za podstatné zdôrazniť, že odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin
sa v zmysle § 42 odsek 1 Tr. zák. rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, bez ohľadu na to,

že v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní bol tento rozsudok zrušený, pokiaľ sa toto opravné
konanie skončilo právoplatným odsúdením páchateľa. Rovnakú povahu ako odsudzujúci rozsudok má
aj trestný rozkaz, pričom účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu
obvinenému.
V súvislosti s vyhodnotením splnenia podmienok pre uloženie súhrnného trestu v danom prípade

považuje súd za podstatné poukázať na časový sled, resp. časovú os páchania trestnej činnosti
odsúdeným, z ktorej jednoznačne vyplýva, že v prípade bodu I skutku spáchaného dňa 30.05.2012 vo
veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2T 149/2012 a skutku spáchaného dňa 06.07.2012 a
07.07.2012 vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 4T 200/2012 pre zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona

(rozsudok vyhlásený dňa 25.02.2013), ide o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pričom deliaci medzník
pretrhávajúci viacčinný súbeh v danej trestnej veci pre skutky pod bodmi I a II rozsudku predstavuje
trestný rozkaz Okresného súdu Levice z 11.07.2012, sp. zn. 2T 149/2012 (doručený obvinenému dňa
18.07.2012), následne aj právoplatný rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 4T 200/2012 zo dňa
25.02.2013.

Prerozhraničenieviacčinnéhosúbehuarecidívytrestnýchčinovjerozhodujúcivyššieoznačenýmoment
výstrahy páchateľa prvým odsudzujúcim rozhodnutím súdu.
Teda tzv. dobrodenie zákona v podobe ukladania jedného súhrnného trestu sa použije len vtedy, ak

ide o trestné činy, ktoré páchateľ spáchal predtým, než bolo na neho pôsobené odsudzujúcim súdnym
rozhodnutím. Od vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku / trestného rozkazu / už nejde o súbeh trestných
činov, ale o recidívu.
Okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu
nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2T 149/2012
súd odsudzoval obvineného v bode II za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktorý spáchal
v dňoch 01.04.2013, 21.04.2013 a 04.05.2013, t.j. predtým, ako bol obvinenému doručený trestný rozkaz
Okresného súdu Levice z 15.12.2014, sp. zn. 1T 71/2014 (trestný rozkaz doručený obvinenému dňa30.12.2014), ktorým bol uznaný za vinného za iné jeho trestné činy – prečin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona a iné (skutky za obdobie od
05.07.2013 do 06.07.2013, 21.08.2013 a 10.11.2013), podmienky pre uloženie súhrnného trestu vo

vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Levice z 15.12.2014, sp. zn. 1T 71/2014, boli taktiež
splnené aj v bode II v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2T 149/2012.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odsúdený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.02.2015
vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutkov uvedených v obžalobách a po vyhlásení rozsudku

sa výslovne vzdal opravného prostriedku.

Súd mal za to, že bolo vykonaných dostatok dôkazov potrebných na uznanie viny odsúdeného za
spáchanú trestnú činnosť.

Ohľadom tvrdenia odsúdeného, že trest pod bodom II rozsudku Okresného súdu Levice sp. zn. 2T

149/2012 zo dňa 02.02.2015 vykonal skôr, ako bol mu uložený trest pod bodom II rozsudku súd
poznamenáva, že odsúdenému boli nariadené oba výkony súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní
15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia dňa 06.02.2015
a doručené ÚVV a ÚVTOS Nitra dňa 09.02.2015.
Trest uložený v bode I rozsudku Okresného súdu v Leviciach sp. zn. 2T 149/2012 zo dňa 02.02.2015

odsúdený vykonal dňa 11.10.2016 a v bode II predmetného rozsudku vykonal trest dňa 08.10.2015.
Ak odsúdený vykonáva popri sebe viac trestov, poradie ich výkonu určí príslušný ústav na výkon trestu.

Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej
istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou

odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z
tohto pravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných
rozhodnutí, medzi ktoré Trestný poriadok zaraďuje aj obnovu konania.
Povolenie obnovy konania je v zásade prípustné za splnenia podmienok uvedených v § 394 Trestného
poriadku. Súd musí preto najprv skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov, ktoré neboli súdu

skôr známe a až následne zisťovať, či takéto nové skutočnosti

alebo dôkazy sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami, či dôkazmi známymi súdu už predtým,
môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu než v pôvodnom konaní. Súd teda nemôže
bez ďalšieho prevziať nové skutočnosti či dôkazy bez toho, aby ich

hodnotil vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, z ktorých vzišlo pôvodné rozhodnutie. Nie každá
nová skutočnosť, či dôkaz sú tak spôsobilé vyvolať následky prezumované v § 394 odsek 1 Trestného
poriadku.

Z hľadiska splnenia podmienok pre povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach

alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy
boli alebo neboli súdu známe.

Každý návrh na povolenie obnovy konania treba posudzovať individuálne a prihliadnuť na všetky
skutočnosti a dôkazy, ktoré boli známe už v pôvodnom konaní, a ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti

pôvodného rozhodnutia. Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania
alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Skutočnosťou súdu skôr
neznámou je objektívne existujúci jav, ktorý v predmetnej veci nebol dôkazom, ale môže mať vplyv na
zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. V konaní o obnove treba túto novú
skutočnosť preukázať dôkazom, ktorý sa v čase rozhodovania súdu v spise nenachádzal.

Účel obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania ani spochybňovanie spôsobu, akým
dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak
korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní, nemožno opakovať. Za nové skutočnosti
alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

sú zistiteľné z obsahu spisového materiálu a to aj vtedy, keď sa s nimi vo svojom rozhodnutí súd
nevysporiadal, resp. ich vykonanie na hlavnom pojednávaní odmietol. Účelom obnovy konania nie je
vykonanie dokazovania na verejnom zasadnutí v nadväznosti na novotvrdené skutočnosti a dôkazy
a týmto spôsobom zisťovať ich nový obsah alebo výsledok dôkazov v pôvodnom konaní, ale ibaposúdiť, či tvrdené nové skutočnosti, ktoré nevyhnutne musia byť preukázané konkrétnymi dôkazmi
s konkrétnym obsahom, sú spôsobilé za podmienok podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku odôvodniť
iné

rozhodnutieovinealebotreste.Vposudzovanomprípadeskutočnostiadôkazy,ktorépodľaodsúdeného
odôvodňujú obnovu konania takými nie sú.

Odsúdený A. B. po podaní návrhu na povolenie obnovy konania nepredložil, resp. neuviedol žiadne
také nové skutočnosti, či dôkazy súdu skôr neznáme, ktorých existencia by mohla sama osebe alebo

v spojitosti so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, viesť k inému záveru o jeho vine. Žiadne
skutočnosti uvádzané odsúdeným, by nemali v konečnom dôsledku žiadny vplyv na spáchané
skutky, z ktorých bol uznaný vinným a teda nie sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp.
o treste odsúdeného. To znamená, že neuviedol také vecné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom
dokazovania, resp. zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že oba uložené nepodmienečné súhrnné tresty odňatia
slobody v trvaní 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
nie sú v zrejmom nepomere k závažnosti spáchaným činom

odsúdeným alebo k pomerom páchateľa, alebo že uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu. Súd teda dôsledne zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestných činov a taktiež
celkové pomery páchateľa, keď uložil dva samostatné súhrnné tresty.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania
zamietol, pretože nezistil dôvody na jeho povolenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa
jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 3Nt 116/2024.
Sťažnosť má odkladný účinok.

O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na
uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže
podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech
mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný

zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately;
lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne.
Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota
na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však
plynie lehota vždy samostatne.

Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej
nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za
obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s

výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť
späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota
na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v
prvostupňovom konaní.

Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnejkurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť
sťažnosť zároveň odôvodnená.