Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200678
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2519200678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti
žalovanej: D. E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, C., zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš
Papcun, so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, o zaplatenie 15.860,- eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-22C/32/2019-211 zo dňa 10. apríla
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a. III. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobkyni zaplatiť žalobkyni sumu 15.860,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 13.500,- eur od 25.4.2020 až do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur od 19.11.2023 až
do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol,III.výrokompriznalžalobkyninároknanáhradutrovkonaniaprotižalovanejvrozsahu 92,50%.

2. Právne rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil aplikáciou § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136 ods. 1,
§ 137 ods. 1, § 139 ods. 1, 2, § 489, § 563, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
omeškania (ďalej aj „nariadenie vlády“), s poukazom aj na procesné ustanovenia § 215, § 255 ods. 1,
2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „CSP“).

3. Prvoinštančný súd dôvodil, že vykonaným dokazovaním (výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C.,
nákresmi prízemia a podkrovia predmetného domu, znaleckým posudkom č. 276/2019 Ing. Dezidera
Csenkyho, internetovými inzerátmi troch realitných kancelárií, emailovou komunikáciou medzi právnymi
zástupcami strán sporu, výzvami zo dňa 16.12.2019 a zo dňa 10.5.2021, písomnými a ústnymi
vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu) mal za
preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na

LV č. XXXX pre kat. úz. C., každá s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku, a to pozemkov
evidovaných ako parcely reg. C KN s parc. č. 4756 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2,
parcela reg. C KN s parc. č. 4757 - záhrada o výmere 173 m2, a ako rodinný dom so súpisným číslom
XXXX (nachádzajúci sa v C. H. G. I. J. X), postavený na pozemku parcely reg. C KN s parc. č.4786. Žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností dedením po svojom
otcovi ku dňu jeho smrti (od XX.XX.XXXX), keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460
Občianskeho zákonníka). Žalovaná je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré užíva od roku

1960, čo nebolo medzi stranami sporné. Vlastnícke právo žalovanej bolo zapísané do KN zapísané
v roku 1975 titulom kúpy a v roku 1998 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Okresný
súd mal preukázané, že žalovaná znemožňovala žalobkyni užívať spoločné nehnuteľnosti v rozsahu jej
spoluvlastníckeho podielu od smrti otca žalobkyne (XX.XX.XXXX) až do reálneho odovzdania kľúčov od
predmetných nehnuteľností (od bránky, vchodu do domu a od garáže) vtedajším právnym zástupcom

žalovanej. Žalovaná tvrdenia, že žalobkyni nebránila v užívaní spoločných nehnuteľností v rozsahu
jej spoluvlastníckeho práva nepreukázala, toto tvrdenie bolo vyvrátené listom zo dňa 16.12.2019 (čl.
191), výzvou zo dňa 10.5.2021 (čl. 136), e-mailovou komunikáciou právnych zástupcov strán sporu
z obdobie mesiacov marec 2020 až máj 2021, z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa sa opakovane
domáhala od žalovanej odovzdania kľúčov od spoločných nehnuteľností. Pokiaľ by žalobkyňa kľúčmi
reálne disponovala, ako to prezentovala žalovaná, právni zástupcovia strán sporu by nemali dôvod

na niekoľkoročnú komunikáciu ohľadom odovzdávania kľúčov od predmetných nehnuteľností. Podľa
okresného súdu neobstojí argument žalovanej, že žalobkyňa mohla užívať prízemie spoločného domu,
keďže bez umožnenia vstupu do domu (odovzdaním kľúčov) ho nemohla žalobkyňa užívať, a to ani
jeho časť. Okresný súd zdôraznil, že vlastník má právo užívať celú vec vo svojom ideálnom podiele,
a nie iba v tej časti, ktorú nechce užívať druhý spoluvlastník, v danom prípade žalovaná, pokiaľ sa

na hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníčky výslovne nedohodli. V neprospech žalovanej
svedčili aj fotografie v znaleckom posudku z roku 2019 (vyhotovenom za účelom určenia všeobecnej
hodnoty predmetného domu s pozemkami), na ktorých je vidieť v každej miestnosti osobné a hygienické
potreby, teda nielen v miestnostiach na hornom podlaží, vodný kameň v kúpeľni na prízemí v dôsledku
pôsobenia vody na povrchy pri používaní kúpeľne, riad a náčinie aj v kuchyni na prízemí, aj auto v

garáži, ktorá je na prízemí domu. Žalobkyňa v období od XX.XX.XXXX až do 27.4.2021 neposkytla
žalobkyne kľúče od spoločných nehnuteľností, ani po opakovaných ústnych, emailových a listinných
žiadostiach, znemožňovala žalobkyni reálne užívať spoločné nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu.
Na účely tohto sporu nebolo potrebné vykonanie rozsiahleho dokazovania, či žalovaná užívala celú
nehnuteľnosť alebo iba jedno podlažie, keďže žalobkyni znemožňovala užívanie ktorejkoľvek časti, a

tvrdenia žalovanej o opaku zostali len v rovine jej nepreukázaných tvrdení. Medzi stranami zostalo
nesporné tvrdenie žalobkyne, že ani po 28.4.2021, kedy si prevzala kľúče od vtedajšieho právneho
zástupcu žalovanej, nesprístupnila žalovaná žalobkyni spoločnú pivnicu ani kotolňu. Rovnako bolo
nesporné, že žalovaná v období pred reálnym odovzdaním kľúčov žalobkyni stihla na prízemí domu, o
ktorom tvrdila, že ho môže užívať žalobkyňa, odmontovať všetky rúrky od radiátorov, odstrániť plynové

radiátory, presmerovať plynovú prípojku iba na poschodie spoločného domu, odstrániť všetok nábytok
vrátane kuchynskej linky, vymontovať žiarovky vo všetkých lampách, ktoré správanie svedčilo iba
v neprospech žalovanej, a preukazovalo, že žalovaná bola schopná brániť alebo výrazne sťažovať
žalobkyni vstupovať do spoločných nehnuteľností alebo ich pokojne užívať. Tvrdenie, žalovanej, že
tým iba chcela odstrániť všetky veci z prízemia, ktoré boli staré a súčasne v jej výlučnom vlastníctve,

keďže nechcela vyvolávať pochybnosti, že užíva prízemie domu, v tomto smere neobstojí, pretože ak
o starý nábytok (hoci aj v jej výlučnom vlastníctve) nemala záujem, mohla ponechať na vôli žalobkyne,
ako s ním sama naloží, a už vôbec neobstojí tvrdenie žalovanej, že táto sa postarala o odstránenie
plynového kúrenia, rúrok od radiátorov, dokonca aj radiátorov, a o napojenie plynového kúrenia iba na
hornépodlažie,dôvodiac,žežalobkyňanechcelaplynovékúrenie,žetátomalachcieťelektrickékúrenie,

k čomu okresný súd poznamenal, že žalovaná, ako vysokoškolsky vzdelaná osoba, hoci aj vyššieho
veku so zdravotnými problémami, musela si byť vedomá, že odstránením jednej formy kúrenia bez
bezprostredného zabezpečenia inej formy kúrenia spôsobí znehodnotenie spoločného domu minimálne
jeho vlhnutím a plesňami. Plesne na prízemí domu boli už pred odstránením plynového kúrenia z
prízemia, čo vyplynulo z obsahu výpovede žalovanej počas jej výsluchu na pojednávaní (plesne v rohu

miestnosti, kde boli predtým rúrky od kúrenia, a plesne, rozširovaniu ktorým chcela zabrániť tým, že
kedysi prízemie domu temperovala). Dôvodom pre takéto správania nemohla byť ani skutočnosť, že
žalobkyňa neprispievala žalovanej na chod a údržbu spoločného domu, k čomu okresný súd dodal, že
žalovaná nemohla ani od žalobkyne spravodlivo požadovať, keďže jej svojím správaním po celé roky
znemožňovala vstup do spoločnej nehnuteľnosti, a tým aj jej užívanie. Navyše žalovaná nepreukázala,

že neužívala celok spoločných nehnuteľností za obdobie, počas ktorého nemala do nich (na nich) vstup
žalovaná, a to dokonca ani za obdobie, kedy sa na prízemí domu nenachádzalo kúrenie, žiadny nábytok,
vstavaná kuchynská linka, osvetlenie, keďže mohla kedykoľvek naďalej užívať napríklad kúpeľňu alebo
toaletu na prízemí. Bolo nesporné, že žalovaná užívala po celú rozhodnú dobu horné podlažie domu,ktoré má viac izieb, než prízemie, a aj po prevzatí kľúčov žalobkyňou neumožnila žalovaná žalobkyni
užívať spoločnú kotolňu a pivnicu, a už len z týchto zhodných tvrdení je nepochybné, že žalovaná po celú
dobu užívala spoločné nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu na úkor žalobkyne.

Nakoľko žalovaná preukázateľne počas celého rozhodného obdobia (od 5.4.2016 do 5.4.2019 a od
31.10.2020 do 28.4.2021) neumožnila žalobkyni vstupovať do predmetných nehnuteľností, čím jej úplne
znemožnila užívať spoločné nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu, podľa § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vznikol žalobkyni nárok spoluvlastníka domáhať sa od druhého spoluvlastníka náhrady za
neužívanie svojho spoluvlastníckeho podielu k spoločným nehnuteľnostiam z dôvodov zapríčinených

žalovanou, pričom žalovaná v rozhodnom období užívala spoločné nehnuteľnosti nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu, a je vysoko pravdepodobné, že po celé roky užívala celé nehnuteľnosti,
nakoľko do nich nevpustila žalobkyňu. Výška tejto náhrady zodpovedá výške obvyklého nájmu za
obdobné, porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite a čase, pričom za obdobie 5.4.2016 do 5.4.2019
si uplatnila žalobkyňa náhradu vo výške vypočítanej ako 375,- eur mesačne za 1/2 nehnuteľností, v
zodpovedajúcej sume 13.500,- eur za uvedené obdobie, a rozšírením žaloby za obdobie od 31.10.2020

od 28.4.2021 si uplatnila žalobkyňa náhradu v sume 400,- eur za 1/2 nehnuteľností mesačne, v
zodpovedajúcej sume 2.360,- eur, vychádzajúc zo vzrastu cien. K uvedenému okresný súd uviedol,
že nárast cien nehnuteľností a nájomného je všeobecne známou skutočnosťou. Žalobkyňou uplatnenú
sumu náhrady považoval okresný súd za primeranú, adekvátnu predmetným nehnuteľnostiam, ktorá
náhrada už zohľadňovala veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, keďže žalobkyňa požadovala

sumu obvyklého nájomného za prenájom 1 obdobných, porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite
a čase. O primeranosti tejto sumy nemal okresný súd dôvodné pochybnosti, keďže na preukázanie
výšky požadovanej sumy predložila žalobkyňa inzeráty realitných kancelárií zverejnených na internete.
Nedostatočná bola argumentácia žalovanej, že nehnuteľnosti podľa inzerátov predložených žalobkyňou,
boli zrekonštruovanými domami v centre mesta C., pričom predmetné nehnuteľnosti sú mimo centra

C., nie sú zrekonštruované, a predmetný dom bol postavený v roku 1956, že nájomné za obdobné
nehnuteľnosti zodpovedalo sume 400,- eur za celú nehnuteľnosť. Okresný súd konštatoval, že
predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú na G. I. K. C., t. j. v širšom meste C., kam možno zaradiť
aj dom na L. I. K. C., ktorý je možno aj vzdialenejší od centra C., než predmetný dom. Zo všetkých
3 realitných ponúk najďalej od centra C. sa nachádza dom na M. ulici, ktorý už nemožno zaradiť ani

do širšieho centra C.. V inzeráte s ponukou prenájmu domu na L. ulici v C. nie je uvedené, že by
tento prešiel rekonštrukciou, pričom má iba 4 izby (na rozdiel od predmetného domu, ktorý ma 5
izieb, je viacpodlažný, má dve kuchyne, dve toalety, dve kúpeľne, terasu, zastrešenú zimnú záhradu),
a práve z inzerovanej ponuky nájmu za dom na L. ulici vychádzala žalobkyňa vo svojej žalobe, t. j. zo
sumy 750,- eur mesačne za obdobie od 5.4.2016 do 5.4.2019. Zo samotného znaleckého posudku je

zrejmé, že predmetný dom je veľký, v relatívne dobrom stave, a že je aj sčasti zrekonštruovaný, že
má prístavbu, terasu, garáž, pričom žalovaná na začiatku vyjadrenia k žalobe uviedla, že nehnuteľnosť
sama zrekonštruovala.

4. Osobitne sa okresný súd zaoberal dôvodnosťou žaloby za obdobie za obdobie od 31.10.2020

do 28.4.2021, predovšetkým však obdobím od 23.12.2020 do 28.4.2021, nakoľko dňa 22.12.2020
vtedajší právny zástupca žalovanej emailom oznámil právnemu zástupcovi žalobkyni, že má k dispozícii
kľúče od nehnuteľnosti vo svojej advokátskej kancelári, a že protistrana mu má dať vedieť, kedy by
si ich chcela prísť vyzdvihnúť (ods. 16. odôvodnenia). Uvedené oznámenie podľa okresného súdu
nemožno považovať za riadnu výzvu na prevzatie kľúčov protistranou, keďže vtedajší právny zástupca

žalovanej nevyzval protistranu, aby si predmetné kľúče prišla vyzdvihnúť k nemu do kancelárie, pretože
neuviedol konkrétne dni ani časové rozmedzie, kedy bude k dispozícii vo svojej kancelárii. Email navyše
odoslal pred Vianocami, a bolo vysoko pravdepodobné, že možno ani do začiatku nového roka bude
nedosiahnuteľný. Neuviedol ani telefonický kontakt pre urgentnú komunikáciu pre prípad, že by ho
nezastihla protistrana v jeho kancelárii. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v danom čase na území

Slovenskej republiky platili protipandemické opatrenia na zabránenie šírenia nebezpečným respiračným
ochorením spôsobovaným vírusom Covid 19, kedy mimoriadna situácia na území Slovenskej republiky
sa striedala s vyhlásenými núdzovými stavmi, avšak advokáti mohli cestovať v súvislosti s výkonom
svojho povolania aj medzi okresmi, a rovnako aj vlastníci nehnuteľností mohli cestovať na vlastné (do
vlastných) nehnuteľnosti (nehnuteľností) aj medzi okresmi. Pričom advokátska kancelária vtedajšieho

právneho zástupcu žalovanej sa nenachádza na adrese, kde sa nachádzajú predmetné nehnuteľnosti,
a všeobecne známou skutočnosťou je aj to, že obrovské množstvo ľudí v celej Slovenskej republike
počas pandémie pre Covid 19 (od marca 2020) na Slovensku zomrelo, a oveľa väčšie množstvo trpelo
vážnymi zdravotnými komplikáciami po nákaze uvedeným vírusom, čo viedlo k šíreniu dôvodných obávmedzi ľuďmi o vlastné zdravie, a za daných okolností je pochopiteľné, že subjekty sporu mohli mať
dôvodné obavy o vlastné zdravie, a nechceli navyše riskovať porušenie zákazu cestovania do iného
okresu za advokátom protistrany do jeho kancelárie. Pokiaľ by však žalovaná mala skutočný záujem o

včasné odovzdanie kľúčov od predmetných nehnuteľností žalobkyni, tieto mohla zaslať poštou alebo
kuriérom na adresu žalobkyne alebo jej právneho zástupcu. Podľa okresného súdu právny zástupca
žalovanej nevyvinul sám iniciatívu osobne navštíviť právneho zástupcu žalobkyne alebo žalobkyňu, čo
všakzneznámychdôvodovneurobil.Žalovanánavyšenepoprelatvrdeniaprávnehozástupcužalobkyne
na pojednávaní dňa 6.12.2023 (ods. 21 odôvodnenia, č. l. 160), že po 20.12.2020 predchádzajúci

právny zástupca žalovanej viackrát neposkytol protistrane súčinnosť na základe opakovaných žiadostí
jej právneho zástupcu o oznámenie, kedy si môže žalobkyňa alebo jej právny zástupca prísť do jeho
kancelárie po kľúče, pričom až na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 26.4.2021 (ods. 16.
odôvodnenia, č. l. 132) zareagoval právny zástupca žalovanej, že bude právny zástupca žalovanej
vo svojej kancelárii v konkrétne dni v týždni, pričom uviedol aj časové rozmedzie. Žalobkyňa pritom
prišla hneď v prvý možný deň podľa inštrukcií advokáta protistrany, čo bola streda 28.4.2021, a

prevzala si kľúče od spoločných nehnuteľností (od brány, vchodu do domu a od garáže; odseky
16. a 17. odôvodnenia). Okresný súd ustálil, že žalobkyňa má nárok na náhradu za neužívanie
svojho spoluvlastníckeho podielu k spoločným nehnuteľnostiam za rozhodné obdobie podľa žaloby
v znení pripustenej zmeny, t j. do reálneho prevzatia kľúčov žalobkyňou od vtedajšieho právneho
zástupcu žalovanej, do 28.4.2021. Znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky náhrady za užívanie

spoločných nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu nevykonal, keďže to
nepovažoval za hospodárne ani potrebné.

5. Na záver okresný súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná užívala
spoločnénehnuteľnostínadrámecsvojhospoluvlastníckehopodieluvrozhodnomobdobí,pričomsvojím

správanímznemožňovalažalobkyniužívaťakúkoľvekčasťspoločnýchnehnuteľnostívrozhodnomčase,
žalobe ako dôvodnej vyhovel v jej prevyšujúcej časti, a priznal žalobkyni proti žalovanej podľa § 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu za neužívanie jej spoluvlastníckeho podielu k spoločným
nehnuteľnostiam v sume 13.500,- eur za obdobie od 5.4.2016 do 5.4.2019 a v sume 2.360,- eur za
obdobie od 31.10.2020 do 28.4.2021, teda celkom sumu 15.860,- eur spolu so zákonnými úrokmi z

omeškania z jednotlivých peňažných nárokov. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou sumy
13.500,- eur dňa 25.4.2020, t. j. deň nasledujúci po doručení žaloby (dňa (24.4.2020) a s úhradou sumy
2.360,- eur dňa 19.11.2023, t. j. deň nasledujúci po doručení rozšírenia žaloby (18.11.2023). Okresný
súd prihliadol na výšku uloženej peňažnej povinnosti, a poskytol žalovanej lehotu na plnenie 30 dní
od právoplatnosti rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP. V prevyšujúcej časti

úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol (zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
13.500,- eur od 5.4.2019 do 24.4.2020, úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur za obdobie
od 1.11.2023 do 18.11.2023), kedy žalovaná ešte nebola v omeškaní s platením jednotlivých náhrad
žalobkyni za neužívanie jej spoluvlastníckeho podielu z dôvodu užívania nehnuteľností žalovanou nad
rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.

6. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd postupom podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
2 CSP. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 15.860,- eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
13.500,- eur od 5.4.2019 do zaplatenia (v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume
3.387,95 eura), úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur od 1.11.2023 až do zaplatenia (v

zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 99,50 eura), a teda predmet sporu, vrátane
príslušenstva ku dňu vyhlásenia rozsudku v zodpovedajúcej sume 19.347,45 eura. Žalobkyňa bola
úspešná v časti o zaplatenie sumy 15.860 eur, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 13.500,- eur od
25.4.2020 do zaplatenia (v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 2.674,11 eura),
úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur od 19.11.2023 až do zaplatenia (v zodpovedajúcej

výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 88,45 eura) a teda úspech žalobkyne vrátane príslušenstva
ku dňu vyhlásenia rozsudku v zodpovedajúcej sume 18.622,56 eur, čo predstavuje 96,25 % predmetu
sporu. Žalovaná bola úspešná v prevyšujúcej časti žaloby, konkrétne v časti o zaplatenie 5 % úroku
z omeškania zo sumy 13.500,- eur za obdobie od 5.4.2019 do 24.4.2020, v zodpovedajúcej sume
713,84 eura a v časti o zaplatenie 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.360,- eur za obdobie

od 1.11.2023 do 18.11.2023 (sume 11,05 eura), a teda zamietnutie žaloby v zodpovedajúcej sume
724,89 eura, čo predstavuje 3,75 % predmetu sporu. Okresný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej podľa pomeru úspechu, vypočítanom ako rozdiel medzi pomerom úspechu
žalobkyne (96,25 %) a pomerom úspechu žalovanej (3,75 %) v zodpovedajúcom rozsahu 92,50 %,o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v
súlade s § 262 ods. 2 CSP. Okresný súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného
zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, pretože nepovažoval za

spravodlivé prihliadať na vyšší vek, zdravotné problémy či príjem žalovanej, ktorá je poberateľkou
starobného dôchodku, keďže práve žalovaná svojím správaním niekoľko rokov znemožňovala žalobkyni
užívať spoločné nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu, pričom ešte v tej časti spoločných nehnuteľností,
ktoré sa napokon rozhodla vyčleniť žalobkyni, a jej ich sprístupnila až dňa 28.4.2021, stihla žalovaná
medzitým znefunkčniť kúrenie, odstrániť radiátory, odstrániť kuchynskú linku aj nábytok na prízemí, a

spôsobiť tak znehodnotenie spoločnej nehnuteľnosti vlhnutím, pričom ani po 28.4.2021 nesprístupnila
žalobkyni spoločnú pivnicu a kotolňu v predmetnom dome.

7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná výlučne I. a III. výroku s návrhom na zrušenie
a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e), h) CSP.
Argumentovala tým, že keď sa žalobkyňa začala dožadovať kľúčov, predpokladala, že tie pôvodné

žalobkyňa stratila, či zahodila a tak jej po právnikovi poslala a teda dala urobiť kópiu svojich kľúčov.
Jedná sa o jeden univerzálny kľúč, pre vstup do garáže, aj do domu. Od pivnice kľúč žalobkyňa
odmietla „že to má čas“. Následne upratala jej priestor, aby si ho mohla realizovať podľa svojich
predstáv. Tým, že sa zlikvidovalo aj plynové kúrenie, rozhodla sa žalobkyňa kúriť elektrickými rozvodmi,
skončilo temperovanie teplom, ktoré jej žalovaná dovtedy každú zimu v jej priestoroch zabezpečila.

V tom období začali robotníci vykonávať zmeny a úpravy na prízemí rodinného domu na G. I. K.
C., pričom žalobkyňa sa ich nezúčastnila, naďalej do domu nechodila, nestarala sa ani o záhradu
a všetky vonkajšie údržby musela realizovať žalovaná sama. Žalovaná nemala záujem, ani nemohla
v minulých rokoch užívať jej neobývateľné bytové priestory s príslušenstvom. Odmieta tvrdenie, že
užívala predmetnú časť nehnuteľnosti, nakoľko od r. 2000 býva výlučne na poschodí II. nadzemné

podlažie, výstavbu ktorého od začiatku projektu až po realizáciu výstavby zabezpečila sama (strana 2
odôvodnenia napadnutého rozsudku). Žalobkyňa získala od prízemia (I. nadzemné podlažie) kľúče od
rodinného domu po smrti svojho otca už XX.XX.XXXX. Kľúče, ktoré sa opisujú v napadnutom rozsudku
boli zhotovené ako duplikát s predpokladom, že pôvodné žalobkyňa stratila, alebo inak zlikvidovala.
Žalobkyňa do nehnuteľností nechodila, iba sa snažila získať od žalovanej finančné vyrovnanie. Žalovaná

odmieta tvrdenie na str. 3 napadnutého rozsudku, že „že mám záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať“,
ktoré je vymyslené žalobkyňou. Žalovaná žiadnu časť prízemia po smrti otca žalobkyne neužívala. Skôr
než boli z dvora zhotovené schody na poschodie, prechádzala žalovaná cez jednu miestnosť do vlastnej
časti bývania. Auto ako dôkaz o užívaní garáži žalovanou neobstojí, bolo od suseda a bolo v garáži
umiestnené jednorazovo, jeden deň. Žalovaná má na poschodí kúpeľňu s toaletou, nebol dôvod, aby

po pacientoch jej otca užívala tieto zariadenia na prízemí. Za nezmyselné považuje žalovaná vyjadrenia
o opotrebovaní sanity, ktorá tam bola inštalovaná ešte pred príchodom a zabývaním priestoru otcom
žalobkyne. Na str. 8 napadnutého rozhodnutia v popisoch jednotlivých častí sú výmysly, nič čo by bolo
nejako podložené dokladmi. Žalovaná je presvedčená, že žalobkyňa kľúče po smrti otca vlastnila. Na str.
9 napadnutého rozsudku je uvedené klamstvo. Aj od pivnice si žalobkyňa prevzala kľúče dva mesiace

po ich predložení. Okresný súd rozsudkom žalovanú ruinuje a priznáva žalobkyni finančný nárok aj
za obdobie od 22.12.2020, keď z emailovej komunikácie medzi jej vtedajším advokátom a advokátom
žalobkyne je evidentné, že kľúče od nehnuteľnosti sú k dispozícii v kancelárii jej advokáta. E-mail zo
dňa 22.12.2020 z času 10:00 hod. je dostatočne zrozumiteľný a nespochybniteľný ako prejav, ktorým
sa ponúka žalobkyni určitá služba, prevzatie a odovzdanie kľúčov, ktorá sa však odignoruje žalobkyňou

až do 28.04.2021 s odôvodnením okresného súdu existenciou pandémie covidu. Ak by mala žalobkyňa
skutočný záujem o kľúče prevzala by si ich žalobkyňa. Ponuka žalovanou bola daná dňa 22.12.2020,
ale využitá bola 28.04.2021. Aj samotná žalobkyňa mohla urobiť ústretový krok kľúče prevziať. Navrhla,
aby sa okresný súd oboznámil aj emailom advokáta žalobkyne adresovaným pôvodnému advokátovi
žalovanej zo dňa 14.12.2020, čas 8:11 hod. „dajte mi vedieť, kedy budete mať kľúče k dispozícii a

zastavím sa pre ne ja alebo priamo moja klientka“. Ak žalobkyňa tvrdí, že nemala kľúče, mohla využiť aj
inštitút neodkladného opatrenia o vydanie kľúčov od nehnuteľností, ktorý jej právny poriadok umožňuje
a do 30 dní by bolo súdom prvej inštancie aj rozhodnuté a doručením rozhodnutia o neodkladnom
opatreníajvykonateľné.Znaleckýposudokč.276/2019vyhotovenýznalcomIng.DezideromCsenkymje
listina, ktorá nemôže potvrdzovať užívanie prízemia (I. nadzemného podlažia) žalovanou, keď posudok

bol vyhotovený pre účely zistenia hodnoty nehnuteľností a nie ako dôkaz o užívaní či neužívaní časti
nehnuteľností. Okresný súd mal rozhodnúť v zmysle konštantnej judikatúry súdov (uznesenie NS SR
sp. zn. 6Cdo 184/2010), v ktorom bol k aplikácii § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyslovený
názor, podľa ktorého nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie svojho podielu vyplýva z ust. §137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým
spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu.

8. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovanej uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje
ako vecne správny potvrdiť. Okresný súd správne uviedol, že v konaní bolo vykonaným dokazovaním
nesporne zistené, že žalovaná žalobkyni dlhodobo bránila v užívaní spoločných nehnuteľností.
Popieranie tohto faktu žalovanou je bezpredmetné, keďže je v priamom rozpore s vykonaným
dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že žalovaná žalobkyni dlhodobo bránila spoločné nehnuteľnosti

nielen užívať (v akomkoľvek rozsahu), ale žalobkyni ani neumožnila prístup. V kontexte úplného
zabránenia prístupu do nehnuteľností je potom fakticky bezpredmetné uvažovať o tom, v akom rozsahu
v skutočnosti žalovaná spoločné nehnuteľnosti užívala. Okresný súd dôvodne dospel k záveru, že
žalobkyňa v rozhodujúcom období nemala objektívnu možnosť do nehnuteľností vstupovať, nakoľko
žalovaná mala celé nehnuteľnosti uzamknuté a kľúčmi disponovala iba ona. Preto žalobkyňa dlhodobo
a opakovane žiadala žalovanú (najmä prostredníctvom jej právneho zástupcu) o vydanie kľúčov

a tým o sprístupnenie nehnuteľností. Až po komunikácii trvajúcej niekoľko mesiacov jej žalovaná
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.4.2021 vydala kľúče od nehnuteľností, umožnila tak
žalobkyni do nehnuteľností vstupovať a tieto užívať. Žalovaná sa svojvoľne rozhodla užívať (výmerou
väčšiu) bytovú jednotku na poschodí rodinného domu a žalobkyni určila na užívanie iba bytovú jednotku
na prízemí (v menšej výmere, ako je výmera bytu na poschodí), čo žalobkyňa napokon musela

akceptovať. Žalovaná pred odovzdaním kľúčov vypratala celé prízemie domu (vrátane demontáže
kuchynskej linky) a najmä úmyselne poškodila kúrenie, keď poodrezávala rozvodné trubky k radiátorom
vo všetkých miestnostiach, čím úplne znefunkčnila kúrenie, v dôsledku čoho došlo k zavlhnutiu stien a
popraskaniu omietky, tiež si privlastnila plynovú prípojku. Vymontovala žiarovky vo všetkých lampách a
v interiérových dverách demontovala zámky. Uvedené konanie nemožno vnímať inak ako schválnosť

a zlomyseľné konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Toto ostatne ani žalovaná nepoprela v
konaní, ani v podanom odvolaní. Okresný súd správne konštatoval, že žalovaná i skutočne užívala
nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaná užívala nielen poschodie rodinného domu (ktoré si svojvoľne, bez môjho súhlasu vybrala),
ale užívala aj prízemie a pivnicu rodinného domu, teda bez pochybností vo väčšom rozsahu, ako

by zodpovedalo jej spoluvlastníckemu podielu v nehnuteľnostiach. Táto skutočnosť bola preukázaná
znaleckým posudkom, fotografiami a sčasti aj vyjadreniami samotnej žalovanej. Z fotografií bolo zrejmé,
že žalovaná mala na prízemí zložené svoje osobné veci a iné veci, ktoré jasne potvrdzovali fakt, že
priestory na prízemí sú užívané. Žalovaná tiež nepoprela, že v garáži na prízemí parkovala auto, snaží
sa to len zľahčiť tvrdením (nepreukázaným), že to bolo auto suseda a že to bolo výnimočne a (zhodou

náhod) práve a iba v deň, keď znalec obhliadal dom. Žalovaná tiež priznala, že prízemie používala na
to, aby sa dostala k ňou užívaným priestorom na poschodí, čo však opäť potvrdzuje užívanie prízemia,
t.j. nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Stotožňuje sa so skutkovými závermi okresného súdu, že
žalovaná užívala nehnuteľnosti v celom rozsahu, t.j. prízemia, poschodia i pivnice (a napokon aj celé
pozemky) a v tomto smere sú závery okresného súdu správne, preukázané a odôvodnené. Okresný

súd správne poznamenal, že i bez záveru o rozsahu užívania nehnuteľností žalovanou je nepochybný
záver, že žalobkyňa nemohla nehnuteľnosti užívať (nielen v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu,
ale v žiadnom rozsahu) nielen z dôvodu, že tieto užívala žalovaná, ale aj (a najmä) z dôvodu, že
žalovaná žalobkyni neumožnila vôbec prístup do týchto spoločných nehnuteľností, keď jej niekoľko
rokov odmietala vydať kľúče od nehnuteľností. Nakoľko sa nemohla do nehnuteľností vôbec dostať, bolo

logickyúplnevylúčené,žebymohlanehnuteľnostiužívať.Správneapreukázanésúajzáveryokresného
súdu o výške nároku, ktoré žalovaná v odvolaní vôbec nerozporuje. Po dlhých rokoch sa so žalovanou
dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam a uzavreli
súdny zmier, ktorý schválil okresný súd (rozsudkom sp. zn. 18C/84/2023 zo dňa 6.9.2024).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudkuboli oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto postupom podľa §
387 CSP napadnutý rozsudok vo výrokom I. a III. ako vecne správny potvrdil.

10. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 15.860,- eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 13.500,- eur od 5.4.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania 9,5 % ročne
zo sumy 2.360,- eur od 1.11.2023 do zaplatenia.

11. Výrok II. (zamietnutie žaloby v časti úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 13.500,- eur od 5.4.2019
do24.4.2020,9,5%ročnezosumy2.360,-eurod1.11.2023do18.11.2023),nebolnapadnutýodvolaním
strán, preto nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdi?, ei súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom uložil žalovanej povinnos?

zaplati? žalobkyni sumu 15.860,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % roene zo sumy 13.500,-
eur od 25.4.2020 až do zaplatenia, 9,5 % roene zo sumy 2.360,- eur od 19.11.2023 až do zaplatenia,
a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, III. výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania proti žalovanej v rozsahu 92,50 %.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokia3 ide o zistené
skutoenosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyoou uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu
zdie3a i jeho právny záver vo veci, prieom sa stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnos? jeho dôvodov a odkazuje na
dostatoené, správne a presvedeivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.

Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýli? a nemôže preto da? za pravdu odvolate3ke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopaoa iba nasledovné:

14. Vo vz?ahu v odvolaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd prioritne zdôrazouje,

že v zmysle § 379, § 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP je viazaný nielen rozsahom, ale aj
konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolávajúca sa strana vymedzí v zákonom stanovenej lehote
na podanie tohto opravného prostriedku. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok posudzoval výluene
z h3adiska odvolacích dôvodov oznaeených v odvolaní.

15. Vo vz?ahu k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že v štandardnom sporovom konaní
zodpovednos?zaobsahovévymedzenieodvolaniavplnejmiereza?ažujeodvolate3a(vprejednávanom
spore žalovanú). Odvolací súd nemôže v sporovom/ kontradiktórnom konaní nahrádza? nevyhnutnú
procesnú aktivitu odvolate3a a formulova? namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmava?
rozhodnutie na základe iných, než stranou v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolanie

musí by? niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363 CSP ), eo znamená,
že nestaeí formálne citova? v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikova?, t. j. v akom
konkrétnom pochybení (vade, skutoenosti) odvolate3 vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Súd je viazaný
využitými odvolacími dôvodmi, a to nielen nominálne, ale aj ak ide o odvolate3om použitú odvolaciu
argumentáciu konkrétne pochybenia, vytýkané súdu prvej inštancie v rámci daného odvolacieho

dôvodu).

16. V odvolaní žalovaná oznaeila ako odvolacie dôvody pod3a § 365 ods. 1 písm. d), e), h) CSP.

17. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod pod3a § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú

vadu, ktorá mohla ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré
nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli ma? za
následok nesprávne rozhodnutie. Prieom odvolanie postráda identifikovanie, t. j. uvedenie konkrétneho
pochybenia (vada, skutoenos?), v ktorom odvolate3ka vôbec vidí naplnenie odvolacieho dôvodu (§ 365
ods. 1 písm. d/). Žalovaná uvedený odvolací dôvod iba bez ialšieho oznaeila.

18. Žalovaná uplatnila odvolací dôvod pod3a § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoeností), v kontexte ktorého navrhla, aby
sa okresný súd oboznámil aj s e-mailom advokáta žalobkyne adresovaného pôvodnému advokátovižalovanej zo doa 14.12.2020, eas 8:11 hod. „dajte mi vedie?, kedy budete ma? k3úee k dispozícii a
zastavím sa pre ne ja alebo priamo moja klientka“. K uvedenému odvolací súd poukazuje na odsek 15
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd v rámci opisu skutkového stavu uvedený

dôkaz oznaeil a popísal a zároveo tento v odseku 59 (okrem iných) odôvodnenia napadnutého rozsudku
postupom pod3a § 191 CSP vyhodnotil. S oh3adom na uvedené námietka žalovanej vo vz?ahu k emailu
zo doa 14.12.2020 neobstojí, prieom žalovaná iný oou navrhnutý dôkaz, ktorý nemal by? okresným
súdom vykonaný v odvolaní už neuviedla.

19. K odvolaciemu dôvodu pod3a ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku o
nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je einnos? súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery, prieom oznaeený odvolací dôvod s oh3adom na nižšie uvedené nebol
naplnený.

20. Pod3a § 136 ods. 1 Obeianskeho zákonníka vec môže by? v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Pod3a § 137 ods. 1 Obeianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podie3ajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoloenej veci.

22. Pod3a § 123 Obeianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva drža?, užíva?, požíva? jeho plody a úžitky a naklada? s ním.

23. Pod3a § 139 ods. 2 Obeianskeho zákonníka o hospodárení so spoloenou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väešinou poeítanou pod3a ve3kosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väešina
alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhoko3vek spoluvlastníka súd; pod3a ods. 3
rovnakého ustanovenia ak ide o dôležitú zmenu spoloenej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci

žiada?, aby o zmene rozhodol súd.

24. Pojem hospodárenie so spoloenou vecou zahaoa aj užívanie spoloenej veci jej spoluvlastníkmi
(rozsudok Najvyššieho súdu ER sp. zn. 22Cdo 2528/1998, R 31/2000).

25. Pre právne posúdenie danej veci bolo rozhodujúce ust. § 137 ods. 1 Obeianskeho zákonníka,
pod3a ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podie3ajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoloenej veci, v spojení s ust. § 123 Obeianskeho zákonníka, pod3a
ktoréhovlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadrža?,užíva?,požíva?jeho
plody a úžitky a naklada? s ním. Kei medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o hospodárení

so spoloenou vecou a jeden alebo viacero podielových spoluvlastníkov vec užíva, nemožno urobi?
záver, že vec užívajú bez právneho dôvodu, lebo týmto dôvodom je ich spoluvlastnícke právo. Ak sa
ujme niektorý zo spoluvlastníkov vlády nad spoloenou vecou bez dohody s ostatnými, nejde o stav
užívania veci bez právneho dôvodu, ale o užívanie veci z titulu spoluvlastníckeho práva. Spoluvlastníci
voei sebe navzájom môžu z takto nastoleného vz?ahu vyvodzova? nároky a prípadne sa domáha? inej

úpravy užívania veci. O bezdôvodné obohatenie pod3a zákona ide vtedy, ak bol získaný majetkový
prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, prospech získaný z nepoctivých zdrojov, ako i majetkový prospech získaný
tým, za koho bolo plnené niekým iným (§ 451 a § 454 Obeianskeho zákonníka). Ani o jeden z týchto
prípadov nejde tam, kde spoluvlastník užíva vec nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože

vec neužíva bez právneho dôvodu a to ani vo vz?ahu k tej easti spoloenej veci, ktorú užíva nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keiže jeho podiel na spoloenej veci nie je reálne oddelený,
je podielom iba ideálnym. Bezdôvodné obohatenie má povahu subsidiárnu a prichádza do úvahy len
tam, kde nárok nemožno odvodi? z iného právneho titulu. Pokia3 sa podielový spoluvlastník domáha
náhrady voei druhému podielovému spoluvlastníkovi z dôvodu, že užíva spoloenú vec nad rámec svojho

podielu bez vzájomnej dohody, ide o nárok, ktorý sa opiera o citované ust. § 137 ods. 1 Obeianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva v akom rozsahu sa ten ktorý podielový spoluvlastník podie3a na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoloenej veci. Nárok, ktorý sa opiera o zákonné
ustanovenie,nemôžeby?potomnárokombezdôvodnýmvzmysleustanoveníObeianskehozákonníkaobezdôvodnom obohatení. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú povahu kogentnú, nemožno ich
extenzívne vyklada?. Nárok, ktorý vznikol pod3a cit. ust. § 137 ods. 1 Obeianskeho zákonníka je potom
potrebné vyklada? analogicky pod3a zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 456 a nasl. Obeianskeho

zákonníka).

26. Prvoinštanený súd aplikova? ust. § 137 ods. 1 Obeianskeho zákonníka a na podporu svojich záverov
poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/298/2008, sp. zn. 4Cdo/277/2009,
vrátane sp. zn. 6Cdo/184/2010, na ktoré v odvolaní poukázala žalovaná.

27. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 184/2010 uviedol, že „ak spoluvlastník neužíva
(nemôže užíva?) spoloenú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie
druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spoeíva v užívaní väešieho rozsahu predmetu
spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu“. Zdôraznil, že „nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoloenej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu

vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obeianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
by? dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoloenú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podie3a

na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väešej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, ei tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súeas?ou bola aj dohoda o
bezplatnom užívaní celej veci alebo jej easti), alebo z rozhodnutia väešinového spoluvlastníka, alebo ei
ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoloená vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,

ak spoluvlastník užíva len eas? veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože
v takomto prípade nie nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podie3al na svojom užívacom
oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej easti veci. Dôvod, pre ktorý tento
spoluvlastník prípadne spoloenú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie easti veci tre?ou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoloenej veci však

nemusí by? rozhodujúca len ve3kos? užívanej easti veci (výmera easti pozemku), ale rozhodujúca môže
by? úžitková (hospodárska) hodnota užívanej easti veci, ak je táto hodnota, vzh3adom na konkrétne
okolnosti, u jednotlivých eastí veci, rozdielna“.

28. V posudzovanej veci bolo preukázané, že strany sporu boli v rozhodujúcom období podielovými

spoluvlastníkmi dotknutej nehnute3nosti (každá s výškou spoluvlastníckeho podielu 1/2), ako aj to,
že nehnute3nos? užívala žalovaná v celom rozsahu, ktorá žalobkyni neumožnila užíva? predmetnú
nehnute3nos? (v jej spoluvlastníckom podiele), eím žalobkyou prakticky vylúeila z užívania spoloenej
nehnute3nosti. Užívanie spoloených nehnute3ností v celom rozsahu žalovanou, teda aj v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, mal okresný súd v konaní jednoznaene preukázané s poukazom

na uvedené v odsekoch 59, 60, 61 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí by? dôsledkom jeho užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, ei tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov, (okrem, ak by jej súeas?ou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo
jej easti), alebo z rozhodnutia väešinového spoluvlastníka, alebo ei ide o faktický stav. Dôvod, pre

ktorý tento spoluvlastník prípadne spoloenú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie
je významné ani prípadné užívanie easti veci tre?ou osobou. Žalovaná takto vec užívala nad rozsah
svojhospoluvlastníckehopodieluvpredmetnomobdobí,keižeužíva/lahornépodlažieeobolonesporné,
ktoré má viac izieb ako prízemie, a zároveo užívala kotolou a pivnicu, ako aj prízemie rodinného domu,
prieom aj uviedla, že v odvolaní prechádzala cez jednu miestnos? prízemia do vlastnej easti bývania

(skôr než boli z dvora zhotovené schody na poschodie), preto má povinnos? žalobkyni poskytnú? za
to náhradu vo forme peoažného plnenia. Už len z uvedeného vyplýva, že základ nároku uplatneného
žalobou je daný. Pokia3 žalovaná namietala, že okresný súd mal rozhodnú? v zmysle konštantnej
judikatúry súdov (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 184/2010), v ktorom bol k aplikácii § 137 ods. 1
Obeianskehozákonníkavyslovenýnázor,pod3aktoréhonárokspoluvlastníkananáhraduzaneužívanie

svojho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obeianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je nevyhnutným
predpokladom užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu,
odvolací súd konštatuje, že okresný súd v zmysle uvedeného aj postupoval. Odvolací súd existenciuodvolacieho dôvodu spoeívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci v konaní pred súdom prvej
inštancie v odvolacom prieskume nezistil.

29. K námietke žalovanej, že okresný súd rozsudkom žalovanú ruinuje a priznáva žalobkyni finanený
nárok aj za obdobie od 22.12.2020, kei z emailovej komunikácie medzi jej vtedajším advokátom a
advokátom žalobkyne je evidentné, že k3úee od nehnute3nosti sú k dispozícii v kancelárii jej advokáta,
e-mail zo doa 22.12.2020 z easu 10:00 hod. je dostatoene zrozumite3ný a nespochybnite3ný ako prejav,
ktorým sa ponúka žalobkyni ureitá služba, prevzatie a odovzdanie k3úeov, ktorá sa však odignoruje

žalobkyoou až do 28.04.2021 s odôvodnením okresného súdu existenciou pandémie covidu, prieom
ak by mala žalobkyoa skutoený záujem o k3úee prevzala by si ich žalobkyoa, odvolací súd poukazuje
na odsek 63 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožouje. Aj odvolací súd má za to,
že pokia3 by mala žalovaná skutoený záujem o veasné odovzdanie k3úeov žalobkyni mohla použi?
poštovú prepravu alebo prepravu kuriérom bui na adrese priamo žalobkyne alebo jej právneho zástupcu.
V kontexte uvedeného námietka žalovanej, že odôvodnenie okresného súdu o prípadnom poslaní

k3úeov poštou alebo iným spôsobom sú druhoradé neobstojí, kei žalovaná opomína, že predpokladom
na to, aby žalobkyoa mala možnos? nehnute3nos? užíva? bolo, aby mala k dispozícii k3úee,
prieom ako je uvedené aj nižšie sama prejavila ochotu umožni? žalobkyni predmetné nehnute3nosti
užíva?. V neposlednom rade je nutné poukáza? aj na easové súvislosti oh3adom uvedeného, kei už
v emaily zo doa 2.3.2020 predchádzajúci právny zástupca žalovanej oznamuje právnemu zástupcovi

žalobkyne, ochotu žalovanej sprístupni? žalobkyni spodnú bytovú jednotku a umožni? jej užívanie (el.
128), následne emailom (až) 8.12.2020 právny zástupca žalovanej oznamuje právnemu zástupcovi
žalobkyne, že žalovaná nechá vyhotovi? duplikát k3úeov od predmetných nehnute3ností (el. 131). Na
eo reagoval právny zástupca žalobkyne emailom zo doa 14.12.2020 (el. 133) a požiadal právneho
zástupcu žalovanej, aby mu dal vedie?, kedy bude ma? predmetné k3úee k dispozícii, že sa pre

nezastaví on osobne alebo žalobkyoa. Reakciou bol email zo doa 22.12.2020 právneho zástupcu
žalovanej (el. 133), v ktorom informoval, že k3úee od spoloených nehnute3ností má k dispozícii vo svojej
advokátskej kancelárii, a požiadal protistranu, aby mu dala vedie?, kedy by si ich chcela protistrana
prís? prevzia?. Právny zástupca žalobkyne emailom zo doa 26.4.2021 (pondelok) požiadal vtedajšieho
právneho zástupcu žalovanej na oznámenie termínu, v ktorom by sa mohla žalobkyoa osobne zastavi?

v jeho kancelárii (el. 132), na eo zareagoval právny zástupca žalovanej v ten istý deo emailom, v ktorom
uviedol 3 dni v týždni (streda, štvrtok a piatok), v ktoré sa bude zdržiava? vo svojej kancelárii, prieom
uviedol aj easové rozmedzie (el. 133). Následne v ten istý deo zareagoval právny zástupca žalobkyne,
že žalobkyoa sa zastaví po k3úee v stredu (28.4.2021 - pozn. odvolacieho súdu). Žalobkyoa si následne
prevzala v stredu 28.4.2021 k3úee od brány, vchodu a garáže spoloených nehnute3ností, kei išlo o prvý

možný deo na prevzatie k3úeov pod3a presných inštrukcií vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej.
S oh3adom na uvedené ku skutoenosti, že žalobkyoa si k3úee prevzala doa 28.4.2021 prispela samotná
žalovaná, kei postup, ktorý zvolila, kei už doa 2.3.2020 síce prejavila ochotu sprístupni? žalobkyni
spodnú eas? rodinného domu a umožni? jeho užívanie, bez toho, aby v primeranom ease aj uvedené
skutoene žalobkyni umožnila, eo nebolo prirodzene možné bez odovzdania k3úeov. Preto vyznieva

nelogicky, že až doa 8.12.2020 oznámila, že (ešte len) nechá vyhotovi? duplikát k3úeov od predmetných
nehnute3ností.

30. Žalovaná namietala, že znalecký posudok e. 276/2019 vyhotovený znalcom Ing. Deziderom
Csenkym je listina, ktorá nemôže potvrdzova? užívanie prízemia (I. nadzemného podlažia) žalovanou,

kei posudok bol vyhotovený pre úeely zistenia hodnoty nehnute3ností a nie ako dôkaz o užívaní ei
neužívaní easti nehnute3ností.

31. Pod3a § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúži? všetko, eo môže prispie? k náležitému objasneniu
veci a eo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ods. 2 dôkazným prostriedkom je

najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, ureí ho súd.

32.Odvolacísúdknámietkežalovanejvodseku30uvádza,žesanestotožoujesnámietkou,žeznalecký
posudok e. 276/2019 nemôže ako listina potvrdzova? užívanie (nadzemného podlažia) žalovanou. Je

nutné poukáza? na to, že ide o bežný dôkazný prostriedok v zmysle § 187 ods. 2 CSP, a to konkrétne
dôkaz – listinu, ktorý v konaní predložila žalobkyoa (spolu s vyjadrením zo doa 10.7.2020 na el. 78-103),
prieom fotografiami rodinného domu preukazovala, že žalovaná užíva nehnute3nos? v celom rozsahu,
teda nad rámec spoluvlastníckeho podielu. K uvedenému odvolací súd dopaoa, že znalecký posudok,konkrétne fotografie s poukazom na obsah odseku 59 odôvodnenia napadnutého rozsudku boli jedným
zdôkazov,ktorýmbolopreukázané,žežalovanáneumožnilažalobkyniužíva?nehnute3nostivove3kosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2, kei uvedené vyplýva aj z nákresov prízemia a podkrovia (na el. 78, 79).

33.Žalovanánamietalatvrdenie,žeužívalaprízemienehnute3nosti,nako3koodroku2000bývavýluene
na poschodí II. nadzemnom podlaží, poukázala na to, že na poschodí má kúpe3ou s toaletou, preto
nebol dôvod, aby po pacientoch otca žalobkyne užívala tieto zariadenia na prízemí. Za nezmyselné
považuje vyjadrenia o opotrebovaní sanity, ktorá tam bola inštalovaná ešte pred príchodom a zabývaním

priestoru otcom žalobkyne. Auto ako dôkaz o užívaní garáže žalovanou neobstojí, bolo od suseda a
bolo v garáži umiestnené jednorazovo, jeden deo.

34. K námietke v odseku 33 odvolací súd poukazuje na to, že pokia3 žalovaná už pred okresným
súdom popierala tvrdenia žalobkyne, že užívala aj prízemie rodinného domu, okresný súd v odseku 59
odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval s poukazom na obsah listinného dôkazu – znaleckého

posudku, konkrétne fotografiách, že v každej miestnosti bolo vidie? aj na prízemí osobné a hygienické
potreby, vodný kameo v kúpe3ni na prízemí, riad a náeinie aj v kuchyni na prízemí, aj auto v garáži
na prízemí domu. Záveru, že žalovaná užívala aj prízemie rodinného domu, neodporuje skutoenos?,
že na nadzemnom podlaží má žalovaná kúpe3ou s toaletou, ani skutoenos?, že auto v garáži bolo
susedove, aj keby tam bolo umiestnené iba jeden deo, keiže v konaní nebolo preukázané, že auto

zachytenénafotografiivznaleckomposudkupatriložalobkyni,resp.žalobkyoabybolatouosobou,ktorá
by umožnila tretej osobe parkova? auto v garáži rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve strán
sporu, z eoho logicky vyplýva, že tou osobou bola žalovaná, ktorá to susedovi umožnila. Odvolací súd
dopaoa, že rozhodnú? sa dobrovo3ne neužíva? spoloenú vec je právom podielového spoluvlastníka,
v prejednávanej veci však žalobkyoa právo užíva? (ktorého by sa prípadne mohla vzda? alebo sa

dohodnú? inak o rozsahu užívania spoloenej veci) ani nemala. Naviac, aj keby žalovaná skutoene
užívala nehnute3nosti len v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu (avšak preukázané bolo, že tomu tak
nebolo), tým že nehnute3nos? žalobkyni nesprístupnila v žalovanom rozhodnom období (od 5.4.2016 do
5.4.2019 a od 31.10.2020 do 28.4.2021), ueinila ju prístupnou len pre seba a svoju potrebu a teda pokia3
žalovaná uvedeným spôsobom ovládala nehnute3nos? nato3ko, že hoci nebola výluenou vlastníekou,

bola to iba ona, kto ju mohol prakticky využi? kedyko3vek a pod3a svojej vôle (nielen za úeelom
osobného užívania ale i pre prípadné iné potreby), potom bez oh3adu na to, nako3ko nehnute3nos?
skutoene využívala (akú plochu a ako easto), vznikol jej prospech, za ktorý je potrebné zaplati?
žalobkyni.

35. Pokia3 žalovaná namieta, že na strane 8 napadnutého rozhodnutia v popisoch jednotlivých eastí
sú výmysly, nie eo by bolo nejako podložené dokladmi, a že na strane 9 napadnutého rozsudku je
uvedené klamstvo, odvolací súd konštatuje, že uvedené námietky sú nato3ko všeobecné bez uvedenia
konkrétnych tvrdení, že odvolací súd uvedené nemohol podrobi? prieskumu.

36. Žalovaná namieta tvrdenie na str. 3 napadnutého rozsudku, že „že mám záujem predmetnú
nehnute3nos? užíva?“, ktoré je vymyslené žalobkyoou. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že
v odseku 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd opísal (iba) obsah žaloby, v rámci ktorej
žalobkyoa uviedla napádané tvrdenie žalovanej.

37. Námietka žalovanej, že aj od pivnice si žalobkyoa prevzala k3úee dva mesiace po ich predložení
je vo vz?ahu k predmetu konania irelevantná, keiže žalobkyoa ohranieila obdobie, za ktoré sa domáha
žalovaného nároku doom 28.4.2021, kedy si žalobkyoa prevzala k3úee od bránky, vchodu a garáže.
Avšak napriek tomu z výsluchu žalobkyne (odsek 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku) vyplýva, že
k3úee od pivnice žalobkyoa nemá.

38. Poukaz žalovanej na možnos? využitia neodkladného opatrenia o vydanie k3úeov od nehnute3ností
žalobkyoou,ktorýprávnyporiadokumožouje,keitvrdí,ženemalak3úee,prieomdo30dníbybolosúdom
prvej inštancie aj rozhodnuté a dorueením rozhodnutia o neodkladnom opatrení by bolo rozhodnutie aj
vykonate3né, pod3a odvolacieho súdu neobstojí ako argument vo vz?ahu k ne/dôvodnosti žalovaného

nároku. Je pravdou, že Civilný sporový poriadok upravuje s poukazom na § 325 ods. 2 písm. b) možnos?
uloži? nieeo vykona? (nieeoho sa zdrža? alebo nieeo znáša?), avšak žalobkyni povinnos? domáha? sa
postupu uvedeným spôsobom z právneho poriadku nevyplýva ani v súvislosti s požadovaným nárokom
v predmetnej veci, prieom samotné využitie inštitútu neznamená automaticky vyhovenie návrhu nanariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyoa nezvolila postup pod3a § 325 ods. 1 CSP, ale využila
svoje právo a podala žalobu na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP.

39. Žalovaná nenapadla osobitnou odvolacou argumentáciou výšku a spôsob vyeíslenia priznanej sumy
s príslušenstvom (deo vzniku omeškania a výšku úroku z omeškania), preto odvolací súd odkazuje na
obsah odseku 66 odôvodnenia napadnutého rozsudku v spojení s odsekmi 61 až 63, s ktorými nemá
dôvod sa nestotožni?.

40. Pod3a § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použi? len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúeenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má by?
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli ma? za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolate3 bez svojej viny nemohol uplatni? v konaní pred súdom prvej inštancie.

41. Pod3a § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplni? dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

42. Oh3adom tvrdenia žalovanej (ako novota v odvolacom konaní), že žalobkyoa získala od prízemia
(I. nadzemné podlažie) k3úee od rodinného domu po smrti svojho otca už XX.XX.XXXX, odvolací súd
uvádza, že s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP na uvedené neprihliadol, kei neboli

splnené zákonné predpoklady.

43. S oh3adom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku ako vecne správny
postupompod3a§387ods.1a2CSPpotvrdilatovrátanieIII.(závislého)výrokuonáhradetrovkonania,
ktorý nebol napadnutý osobitnou odvolacou argumentáciou, kei súd prvej inštancie správne aplikoval

ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s tým, že nevidel dôvody na aplikáciu § 257 CSP.

44. Z dôvodu, že žalobkyoa bola úspešná v odvolacom konaní, pod3a § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že
žalobkyoa má voei žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (kei dôvod na

postup pod3a § 257 CSP nezistil). Pod3a § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. I pod3a už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí da?

odpovei na všetky otázky nastolené úeastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných úeastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
da? odpovei na každú jednu poznámku, ei pripomienku úeastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty úeastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Ialšie odvolacie
argumenty odvolate3ky odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadava?.

46. Na záver odvolací súd dodáva, že skutoenos?, že súd nerozhodol pod3a predstáv a oeakávaní

odvolate3a, nemožno považova? za porušenie ei nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornos? na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, pod3a
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespoeíva len v tom, že osobám nemožno bráni?
v uplatnení práva alebo ich diskriminova? pri jeho uplatoovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo úeastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol úeastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva pod3a el. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces pod3a el. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

3udských práv a slobôd nepatrí ani právo úeastníka konania vyjadrova? sa k spôsobu hodnotenia
ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadova? ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne
záväzných predpisov, ktorý predkladá úeastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).47. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).