Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8S/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101847
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101847.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C.
XXXX/X, D., zastúpenej: Advokátska kancelária LEGALION s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 309/1,
Senica, IČO: 55 070 396, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Trnava, so sídlom Ulica Piešťanská 8188/3, Trnava, za účasti: COOP Jednota Senica, spotrebné
družstvo, so sídlom Nám. Oslobodenia 12/1, Senica, IČO: 00 168 891, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07195/2024-21.1.2. zo dňa 14. októbra 2024, o návrhu žalobkyne
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 8S/47/2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13. decembra 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny

súd“ alebo „súd“) dňa 18. decembra 2024, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 07195/2024-21.1.2. zo dňa 14. októbra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie
stavebnéhoúraduMestoSkalica(ďalejlen„stavebnýúrad“)č.výst.SSÚ-2024/296zodňa24.mája2024
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo žalobkyni ako vlastníčke a stavebníčke podľa § 88

ods. 1 písm. b), § 88 ods. 2 a § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„stavebnýzákon“),a§25vyhláškyMinisterstva
životného prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú jednotlivé ustanovenia stavebného zákona
v znení neskorších predpisov, nariadené odstránenie stavby „Rodinný dom“ uskutočnenej na
pozemku parcela číslo XX/X register „E.“ v katastrálnom území D. - ul. C. (ďalej len „stavba“), a to do
31. decembra 2024.

2. Zároveň žalobkyňa s poukazom na § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhla, aby správny súd priznal správnej žalobe
odkladný účinok. Dôvodila tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia jej hrozí finančná
škoda. Konkrétne uviedla, že výkon napadnutého rozhodnutia bude smerovať k odstráneniu stavby, čím
jej vznikne finančná škoda minimálne vo výške aktuálnej hodnoty stavby, t. j. vo výške XXX XXX,XX

eur. Vyjadrila sa, že táto škoda je pre ňu značne citeľná a má na ňu priamy, peniazmi vyjadriteľný
dosah, keďže sa jej majetok zníži o sumu XXX XXX,XX eur a jej doterajšie náklady na stavbu „vyjdú
navnivoč“. Podotkla, že nastúpením účinkov napadnutého rozhodnutia sa prvostupňové rozhodnutie o
odstránení stavby stalo vykonateľným, a teda je povinná stavbu odstrániť do 31. decembra 2024, po
ktorého uplynutí stavebný úrad uskutoční výkon rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 1 správneho poriadku.
Upozornila, že prvostupňové rozhodnutie sa vykoná podľa § 79 správneho poriadku, okrem iného, aj

náhradným výkonom, t. j. povinnosť odstrániť stavbu na jej náklady vykoná iná na to oprávnená osoba,
pričom rovnako sa postupuje aj v prípade, ak by stavebný úrad podal návrh na vykonanieexekúcie, a to s poukazom na § 190 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „exekučný poriadok“).

3. Súčasne tvrdila, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím hrozí aj iný vážny nenapraviteľný následok, keďže odstránením stavby dôjde k
neodstrániteľnému zásahu do jej vlastníckych práv. Mala za to, že odstránenie stavby je možné
považovať nielen za neodstrániteľný následok, ale aj za vážny následok, a to s ohľadom na hodnotu

stavby. Zdôraznila, že ak následne správny súd jej žalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie,
prípadne aj prvostupňové rozhodnutie, nebude už existovať žiadna stavba, ktorú je možné zosúladiť s
územným plánom, a teda rozhodnutie súdu bude irelevantné.

4. Bola tiež toho názoru, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
pretože stavba sa začala stavať v apríli 2020 a niekoľko rokov je v stave, v akom sa nachádza dnes.

Podotkla, že aj podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-
TT-OVBP2-2022/017104-002 zo dňa 24. mája 2022, ktorým došlo k zrušeniu dodatočného stavebného
povolenia, sú splnené všetky podmienky na vydanie dodatočného stavebného povolenia okrem súladu
s územným plánom, odstupovými vzdialenosťami a presvetlením vedľajšej stavby. Zároveň uviedla,
že k dodatočnému stavebnému povoleniu sa súhlasne vyjadrili dotknuté orgány štátnej správy, ako aj

iné dotknuté subjekty, pričom ani jeden štátny orgán nevidel rozpor stavby s verejným záujmom, ktorý
tieto orgány chránia. Preto vyjadrila presvedčenie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nebude vrozporesverejnýmzáujmom,keďdôjdelenkzachovaniu„statusuquo,“ktorýprestavbu
platí minimálne od roku 2021. Upozornila, že konanie o odstránenie stavby nezačalo preto, že stavebný
úrad by dospel k záveru, že stavba je v rozpore s verejným záujmom, najmä s územným plánom, ale

preto, že jej nepredĺžil lehotu určenú v jeho rozhodnutí č. SSÚ-2023/1149 zo dňa 02. októbra
2023 o prerušení konania. Nemohla teda dosiahnuť ani sa pokúsiť o schválenie zmien územného plánu.
Tvrdila, že stavba nikoho neohrozuje na živote, zdraví ani majetku. Vzhľadom na uvedené mala za to,
že aj keby správny súd videl rozpor priznaného odkladného účinku s verejným záujmom,
ktorý chráni stavebný úrad, pri ich pomerovaní prevažuje záujem žalobkyne na zachovaní terajšieho

„statusu quo“ nad verejným záujmom v podobe odstránenia stavby, a to aj s ohľadom na hodnotu stavby
a nenapraviteľnosť jej odstránenia.

5. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobkyňa pripojila odborný posudok č. 37/2024
zo dňa 05. decembra 2024 vypracovaný Ing. Jozefom Vlčejom, znalcom v odbore stavebníctvo,

odvetvie pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca 913 794; ako
aj rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky číslo spisu OU-TT-
OVBP2-2022/017104-002 zo dňa 24. mája 2022.

6. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v podaní zo dňa 03.

apríla 2025. Uviedol, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Mal za to, že priznaním
odkladného účinku podanej správnej žalobe by sa individuálny záujem žalobkyne povýšil nad verejný
záujem, a to z dôvodu, že žalobkyňa musela mať od začiatku realizovania stavby za preukázané a
musela si byť vedomá toho, že na jej stavbu nebolo nikdy vydané právoplatné stavebné povolenie.

Tvrdenie žalobkyne, že stavba bola povolená stavebným povolením č. 1281/2006, je podľa jeho názoru
účelovým tvrdením. Preto mal za to, že argument žalobkyne ohľadom investovania značných finančných
prostriedkov do realizovania stavby, prostredníctvom ktorého sa domáha priznania odkladného
účinku správnej žalobe, nemôže obstáť.

7. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

8. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.9. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

10. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo

veci samej.

11. Podľa § 187 ods. 1 SSP ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

12. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže

obsahovať iba stručné odôvodnenie.

13. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním,
má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené
v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu

súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne
privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že

preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).

14. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§

57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V
tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho,
kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z
materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového
konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh

zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú
možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy
na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v
dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy
musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu

verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).

15. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať
za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov
verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je

tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný
následokaosvedčenievznikupredpokladanejujmy,resp.následku.Žalobcaniejepovinnýpreukazovať,
že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého
rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.17. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na priznanie odkladného účinku a vyjadrením žalovaného
k tomuto návrhu správny súd dospel k záveru o splnení podmienok na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich

sa zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a argumentácie žalobkyne
obsiahnutej v jej návrhu na priznanie odkladného účinku je správny súd toho názoru, že žalobkyňa
v predmetnom návrhu osvedčila, že v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia jej hrozí
značná finančná škoda a súčasne priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

18. Žalobkyňa potrebu priznania odkladného účinku odôvodňovala tým, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia spočívajúceho v odstránení stavby jej hrozí finančná škoda minimálne vo
výške aktuálnej hodnoty stavby, t. j. vo výške XXX XXX,XX eur, ako aj iný vážny nenapraviteľný následok
v podobe neodstrániteľného zásahu do jej vlastníckych práv. Zdôraznila, že ak následne správny súd
jej žalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie, prípadne aj prvostupňové rozhodnutie, bude už jeho
rozhodnutie irelevantné. Zároveň bola toho názoru, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore

s verejným záujmom, pretože dôjde len k zachovania „statusu quo,“ ktorý pre stavbu platí minimálne
od roku 2021. Podotkla, že aj podľa rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej
politiky číslo spisu OU-TT-OVBP2-2022/017104-002 zo dňa 24. mája 2022, ktorým došlo k zrušeniu
dodatočného stavebného povolenia, sú splnené všetky podmienky na vydanie dodatočného stavebného
povolenia okrem súladu s územným plánom, odstupovými vzdialenosťami a presvetlením vedľajšej

stavby, pričom k dodatočnému stavebnému povoleniu sa súhlasne vyjadrili dotknuté orgány štátnej
správy, ako aj iné dotknuté subjekty. Upozornila, že konanie o odstránenie stavby začalo preto, že
stavebný úrad jej nepredĺžil lehotu určenú v jeho rozhodnutí č. SSÚ-2023/1149 zo dňa 02. októbra 2023
o prerušení konania, a teda nemohla dosiahnuť schválenie zmien územného plánu. Tvrdila, že stavba
nikoho neohrozuje na živote, zdraví ani majetku.

19. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa predložila odborný posudok č. 37/2024 zo dňa 05.
decembra 2024 vypracovaný Ing. Jozefom Vlčejom, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie
pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, evidenčné číslo znalca 913 794 (ďalej len „odborný
posudok“), ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetnej stavby na pozemku parc. č. XX/X

na ulici C. v zastavanom území mesta D. v k. ú. D. na sumu XXX XXX,XX eur. Žalobkyňa zároveň
predložila rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky číslo spisu OU-TT-
OVBP2-2022/017104-002 zo dňa 24. mája 2022, ktorým bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu
Mesto Skalica č. SÚ-2021/2416-SSÚ-2022/250 zo dňa 14. februára 2022 o dodatočnom povolení stavby
„Rodinný dom“ na pozemku CKN č. XX/X, k. ú. D., F. D. a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie

v súlade so zákonom.

20. Správny súd je v súlade s argumentáciou žalobkyne toho názoru, že okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia žalovaného číslo reg. spisu: 07195/2024-21.1.2. zo dňa 14. októbra 2024
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Skalica č. výst. SSÚ-2024/296 zo dňa 24. mája 2024,

ktorým bolo žalobkyni nariadené odstránenie stavby „Rodinný dom“ uskutočnenej na pozemku parcela
číslo XX/X register „E.“ v katastrálnom území D. - ul. C. do 31. decembra 2024, hrozí žalobkyni
značná finančná škoda, a to predovšetkým s poukazom na všeobecnú hodnotu predmetnej stavby,
ktorú určil znalec v príslušnom odbore stavebníctvo, odvetvie pozemných stavieb, odhad hodnoty
nehnuteľností v žalobkyňou predloženom znaleckom posudku na sumu XXX XXX,XX eur. Odstránením

predmetnej stavby by teda došlo ku skutočne citeľnému a zároveň nezvratnému zásahu do majetkovej
sféry žalobkyne v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, keďže následne by už
nebolo možné uvedenie do predchádzajúceho stavu. Preto správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa
v prejednávanej veci osvedčila existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jej právach v podobe značnej
finančnej škody ako jednej z dvoch kumulatívnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v danom prípade preukázala existenciu hrozby značnej
finančnej škody na jej strane v súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, správny súd
sa ďalej zaoberal tým, či žalobkyňa osvedčila aj splnenie druhej podmienky na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, ktorou je v zmysle § 185 písm. a) SSP požiadavka, že priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Zo žalobkyňou predloženého rozhodnutia Okresného úradu
Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky číslo spisu OU-TT-OVBP2-2022/017104-002 zo dňa 24. mája
2022správnysúdzistil,žedodatočnéstavebnépovoleniepredmetnejstavbynímbolozrušenézdôvodu,že stavebný úrad neskúmal súlad dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom Mesta Skalica,
pričom odvolací orgán stavebnému úradu uložil, aby sa v ďalšom konaní zaoberal jednak otázkou súladu
stavby s územným plánom, ako aj odstupovými vzdialenosťami budov, ich preslnením a presvetlením.

S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalobkyňa osvedčila, že predmetná stavba
nikoho neohrozuje na živote, zdraví a ani majetku, ktorú skutočnosť vo svojom vyjadrení nerozporoval
ani žalovaný.

22. Vzhľadom na to, že predmetná stavba existuje už niekoľko rokov a nepredstavuje hrozbu pre život,

zdravie či majetok dotknutých osôb, a súčasne by jej odstránením došlo k značnej finančnej škode
na strane žalobkyne, dospel správny súd k záveru, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nebude ani v rozpore s verejným záujmom. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti argumentoval, tým, že
žalobkyňa si musela byť od začiatku realizovania stavby vedomá toho, že na jej stavbu nebolo nikdy
vydané právoplatné stavebné povolenie, správny súd poukazuje na skutočnosť, že stavebný zákon v
znení relevantnom pre prejednávanú vec (na rozdiel od v súčasnosti platného a účinného

zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov) umožňoval za ustanovených podmienok dodatočne
povoliť aj stavbu postavenú bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V tejto súvislosti je tiež
potrebné podotknúť, že v dôsledku priznania odkladného účinku správnej žalobe bude správny súd
s poukazom na § 187 ods. 1 SSP povinný rozhodnúť o správnej žalobe do šiestich mesiacov od vydania

uznesenia o priznaní odkladného účinku, a teda v prípade neúspechu žalobkyne nedôjde k neúmernému
predlžovaniu obdobia existencie predmetnej stavby, ktorá navyše stojí už niekoľko rokov.

23. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutia

napadnutého správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

24. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
dospel k záveru, že tento návrh je dôvodný, nakoľko boli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení

§ 185 písm. a) SSP. Preto návrhu žalobkyne vyhovel a správnej žalobe priznal odkladný účinok na čas
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).