Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/113/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124361229
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124361229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, v zast.: Bobák, Bollová
a spol. s r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX B. D., o zaplatenie 2.527,05 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.919,93 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške
607,12EURaspolusúrokomzomeškaniavovýške8,50%ročnezosumy2.527,05EURod02.10.2023
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 26.11.2024 domáhal zaplatenia
sumy 1.919,93 EUR spolu so zmluvnou pokutou vo výške 607,12 EUR a spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 2.527,05 EUR od 02.10.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu č.: E.; E.; E.; E.; E.;
E.; E.; E.; E.; E., v zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym
číslom uvedeným v zmluve. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné

služby spolu vo výške 661,05 EUR. Nezaplatením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby žalovaný
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k vyššie uvedenej zmluve je povinný zaplatiť žalobcovi
aj zmluvnú pokutu spolu vo výške 607,12 EUR.

3. Zmluvnú pokutu vo výške 134,64 EUR si žalobca uplatňuje na základe dodatku k vyššie uvedenej
zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 673,20 EUR. Žalovaný viazanosť nedodržal po
dobu6mesiacov.Zmluvnúpokutuvovýške112,00EURsižalobcauplatňujenazákladedodatkukvyššie

uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 168,00 EUR. Žalovaný viazanosť
nedodržal po dobu 17 mesiacov. Zmluvnú pokutu vo výške 15,00 EUR si žalobca uplatňuje na základe
dodatku k vyššie uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 72,00 EUR. Žalovaný
viazanosť nedodržal po dobu 6 mesiacov. Zmluvnú pokutu vo výške 126,00 EUR si žalobca uplatňuje na
základe dodatku k vyššie uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 144,00 EUR.
Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 23 mesiacov. Zmluvnú pokutu vo výške 20,48 EUR si žalobca
uplatňuje na základe dodatku k vyššie uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške

23,40 EUR. Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 22 mesiacov.

4. Ďalej žalobca pri uzavretí dodatkov k zmluve č.: E. prenajal žalovanému telekomunikačné zariadenie/
zariadenia za nájomné dohodnuté v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou, ak žalovanýnevráti žalobcovi prenajaté telekomunikačné zariadenia. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení
výšky zmluvnej pokuty hodnotu
prenajatého telekomunikačného zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako hodnota

prenajatého telekomunikačného zariadenia. Žalovaný je v zmysle dodatku k zmluve povinný zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 199,00 EUR.

5. Súčasne žalobca uzavrel so žalovaným splátkovú zmluvu č.: XXXXXXXXX; XXXXXXXXXX;
XXXXXXXXXX,vktorejsažalovanýzaviazaluhradiťvmesačnýchsplátkachzvyšnúčasťkúpnejcenyza

telekomunikačné zariadenia. Žalovaný taktiež neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny
za zariadenie, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky
spolu v sume 1.258,88 EUR. Neuhradené splátky v sume 94,76 EUR si žalobca uplatňuje na základe
dohody o splátkach č. XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2021. V dohode o splátkach sa podľa článku 1 bod 1.1
sa žalovaný zaviazal sumu 325,68 EUR uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 13,57 EUR. Žalovaný
neuhradil 7 splátok. Neuhradené splátky v sume 623,16 EUR si žalobca uplatňuje na základe dohody

o splátkach č.: XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2022. V dohode o splátkach sa podľa článku 1 bod 1.1 sa
žalovaný zaviazal sumu 830,88 EUR uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 34,62 EUR. Žalovaný
neuhradil 18 splátok. Neuhradené splátky v sume 540,96 EUR si žalobca uplatňuje na základe dohody
o splátkach č.: XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2023. V dohode o splátkach sa podľa článku 1 bod 1.1 sa
žalovaný zaviazal sumu 564,48 EUR uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 23,52 EUR. Žalovaný

neuhradil 23 splátok.

6. Žalobca vyzval listom pokus o pokonávku žalovaného na úhradu pohľadávky v ktorom žalovanému
poskytol dodatočnú lehotu na plnenie. V súlade s Článkom 11, bod 11.14 Všeobecných obchodných
podmienok si žalobca od žalovaného uplatňuje aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy odo dňa

po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie uvedenej v liste pokus o pokonávku. Žalovaný bol opakovane
vyzvaný na úhradu pohľadávky v aktuálnej výške listom Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby
v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

7. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvy o poskytovaní

verejne dostupných služieb, ktoré boli uzatvorené podľa § 44 ods. 1 a nasl. zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, dodatky k zmluvám o poskytovaní
o poskytovaní verejne dostupných služieb, dohody o splátkach, pokus o pokonávku a výzvu na
zaplatenie dlhu pred podaním žaloby na súd a faktúry, ktoré sú prílohou žaloby žalobcu.

8. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 39Up/1423/2024 zo dňa 21. augusta 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.
zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o upomínacom konaní“)

vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Nakoľko žalobca navrhol
v konaní pokračovanie na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom sa
vyššie uvedený platobný rozkaz ex lege zrušil.

9. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu
písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 106 ods. 1 a § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa
v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe

nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich prípadných tvrdení.

10. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“11. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

12. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo

jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

13. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

14. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými žalobcom v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania
si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu č.: E.; E.; E.; E.; E.;
E.; E.; E.; E.; E., v zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu s telefónnym

číslom uvedeným v zmluve. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby spolu vo výške 661,05 EUR. Nezaplatením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby žalovaný
porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k vyššie uvedenej zmluve je povinný zaplatiť žalobcovi aj
zmluvnú pokutu spolu vo výške 607,12 EUR. Zmluvnú pokutu vo výške 134,64 EUR si žalobca uplatňuje
na základe dodatku k vyššie uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 673,20

EUR. Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 6 mesiacov. Zmluvnú pokutu vo výške 112,00 EUR si
žalobca uplatňuje na základe dodatku k vyššie uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá
vo výške 168,00 EUR. Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 17 mesiacov. Zmluvnú pokutu vo výške
15,00 EUR si žalobca uplatňuje na základe dodatku k vyššie uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta
bola dohodnutá vo výške 72,00 EUR. Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 6 mesiacov. Zmluvnú

pokutu vo výške 126,00 EUR si žalobca uplatňuje na základe dodatku k vyššie uvedenej zmluve č.:
E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 144,00 EUR. Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu
23 mesiacov. Zmluvnú pokutu vo výške 20,48 EUR si žalobca uplatňuje na základe dodatku k vyššie
uvedenej zmluve č.: E.. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 23,40 EUR. Žalovaný viazanosť
nedodržal po dobu 22 mesiacov. Ďalej žalobca pri uzavretí dodatkov k zmluve č.: E. prenajal žalovanému

telekomunikačné zariadenie/ zariadenia za nájomné dohodnuté v dodatku k zmluve s dohodnutou
zmluvnou pokutou, ak žalovaný nevráti žalobcovi prenajaté telekomunikačné zariadenia. Žalobca v
dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty hodnotu prenajatého telekomunikačného
zariadenia. Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako hodnota prenajatého telekomunikačného
zariadenia. Žalovaný je v zmysle dodatku k zmluve povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu spolu

vo výške 199,00 EUR. Súčasne žalobca uzavrel so žalovaným splátkovú zmluvu č.: XXXXXXXXX;
XXXXXXXXXX; XXXXXXXXXX, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť v mesačných splátkach zvyšnú
časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenia. Žalovaný taktiež neuhrádzal mesačné splátky za
zvyšnú časť kúpnej ceny za zariadenie, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj
zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 1.258,88 EUR. Neuhradené splátky v sume 94,76 EUR si

žalobca uplatňuje na základe dohody o splátkach č. XXXXXXXXX zo dňa 02.11.2021. V dohode o
splátkach sa podľa článku 1 bod 1.1 sa žalovaný zaviazal sumu 325,68 EUR uhradiť v 24 mesačných
splátkach v sume 13,57 EUR. Žalovaný neuhradil 7 splátok. Neuhradené splátky v sume 623,16 EUR
si žalobca uplatňuje na základe dohody o splátkach č.: XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2022. V dohode o
splátkach sa podľa článku 1 bod 1.1 sa žalovaný zaviazal sumu 830,88 EUR uhradiť v 24 mesačných

splátkach v sume 34,62 EUR. Žalovaný neuhradil 18 splátok. Neuhradené splátky v sume 540,96 EUR
si žalobca uplatňuje na základe dohody o splátkach č.: XXXXXXXXXX zo dňa 01.02.2023. V dohode o
splátkach sa podľa článku 1 bod 1.1 sa žalovaný zaviazal sumu 564,48 EUR uhradiť v 24 mesačných
splátkach v sume 23,52 EUR. Žalovaný neuhradil 23 splátok. Žalobca vyzval listom pokus o pokonávku
žalovaného na úhradu pohľadávky v ktorom žalovanému poskytol dodatočnú lehotu na plnenie. V súlade

s Článkom 11, bod 11.14 Všeobecných obchodných podmienok si žalobca od žalovaného uplatňuje aj
úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy odo dňa po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie uvedenej
v liste pokus o pokonávku. Žalovaný bol opakovane vyzvaný na úhradu pohľadávky v aktuálnej výškelistom Výzva na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto
návrhu. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

15. Podľa § 491 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:
„Občiansky zákonník“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.“

16. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka platí, že: „účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je
osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.“

17. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zákon o elektronických komunikáciách v znení predpisov
ku dňu platnosti a účinnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len: „zákon o elektronických
komunikáciách“) platí, že: „zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; toneplatíprepredplatenéslužby,poskytovanieslužiebprostredníctvomverejnýchtelefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky

účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.“

18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka platí, že: „z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.“

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.“

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka platí, že: „z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.“

22. Podľa § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1). Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia (2).“

23. Súd vec posúdil právne tak, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytovaní
verejných služieb podľa § 44 a nasl. zákona o elektronických komunikáciách a kúpna zmluva podľa
§ 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným je spotrebiteľským právnym vzťahom, súd v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka pred normami obchodného práva. Dodatok
k zmluve, na základe ktorého žalobca odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie za kúpnu
cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou, súd posúdil ako kúpnu zmluvu
v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka s dojednanou zmluvnou pokutou, ktorá je ako občianskoprávny
inštitút upravená v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca v pozícii predávajúceho si riadne splnil

svoje zmluvné a zákonné povinnosti v súlade s uzatvorenou kúpnou zmluvou a zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, za čo žalovanému vystavil vyššie uvedené faktúry so stanovenou lehotou splatnosti.
Nakoľko žalovaný tieto faktúry riadne a včas nezaplatil, nesplnil si svoju zmluvnú povinnosť riadne a včaszaplatiť žalobcovi zvyšnú časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenia v zmysle vyššie uvedenej
splátkovej zmluvy, žalobcovi vznikol zákonný a zmluvný nárok na ich uplatnenie voči žalovanému.

24. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

25. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní
a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca

sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého

záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

27. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové
tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu

uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho
rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,

ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

28. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe žalobcu,
skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nenavrhol
žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe. Z uvedeného
dôvodusúdvšetkytvrdeniažalobcuvjehožalobepovažovalzanespornévzmysle§151ods.1Civilného

sporového poriadku. Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej rozhodovacej činnosti
najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že žalovaný v civilnom
sporovom konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno spočívajúce v tvrdení a preukázaní
skutočností, ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto konaní, pričom žalobca
existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal.

29. Nakoľko si žalobca ako obchodník v tomto konaní uplatnil proti žalovanému ako spotrebiteľovi
a slabšej strane sporu nárok zo zmluvnej pokuty zo spotrebiteľskej zmluvy, súd pristúpil ex offo kuskúmaniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pričom ju podrobil testu
neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci generálnej klauzuly.

30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

31. Zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami.
Zmluvná pokuta je dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je povinný zaplatiť zodpovedný
subjekt, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť, pričom zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad
nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda
o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, jej podstatnou náležitosťou je určenie výšky pokuty (alebo

určenie spôsobu jej určenia), pričom výška pokuty nie je zákonom limitovaná. Povinný subjekt je povinný
zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak oprávnenému subjektu nevznikla škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty
saoprávnenýsubjektmôžedomáhaťužnazákladetoho,žedošlokuskutočnosti,prektorúbolazmluvná
pokuta dohodnutá. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku. Funkcia
zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou má povinný subjekt viesť k včasnému

a riadnemu plneniu. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku nedôjde vôbec,
alebo iba čiastočne, resp. že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.

32. Po podrobnom preskúmaní predmetných ustanovení o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že
zmluvná pokuta je dostatočne určitá, keď výpočet, ktorý zmluvné dojednania obsahujú, umožňuje bez

pochybností určiť jej výšku. Žalobca v dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výšku
zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia.
Dohodnutá zmluvná pokuta nie je vyššia, ako výška zľavy, ktorá bola pri predaji mobilného telefónu,
resp. telekomunikačného zariadenia žalovanému poskytnutá. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt
uloženia zmluvnej pokuty a zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu

prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej pokuty.

33. Z obsahu zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným nepochybne vyplýva, že dôvodom
dojednania zmluvnej pokuty bola skutočnosť, že žalobca sa rozhodol odpredať žalovanému ako
spotrebiteľovi mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie za zľavnenú cenu oproti záväzku

žalovaného ako spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu v zmysle uzatvorenej zmluvy
riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Zmluvná pokuta nie je stanovená progresívne alebo paušálne.
Žalobca zmluvnú pokutu stanovil degresívne s tým, že má klesajúci charakter podľa toho, kedy k
porušeniu zmluvy zo strany spotrebiteľa dôjde a je závislá od počtu mesiacov, v ktorom spotrebiteľ za
riadneho plnenia svojich povinností zotrvá v zmluvnom vzťahu s obchodníkom.

34.Vzhľadomnato,žekonajúcisúdvpredmetnomprípadenezistilrozporuvedenejzmluvnejpodmienky
týkajúcej sa zmluvnej pokuty s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd považoval nárok žalobcu na
zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty za oprávnený.

35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.“

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“38. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku

omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 8,50 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením
svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 3,50
%, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (3,50 % + 5,00
% = 8,50 % úrok z omeškania).

39. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

40. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového

poriadku.

41. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

42. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

43. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

45. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

46.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,

z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

47. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.