Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364542
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123364542.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO : 50 496 166, zast.: ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital
Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IĆO:31 383 408, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova
8, Bratislava, o zaplatenie 388,44 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 388,44 eur spolu s úrokom z omeškania 8,% ročne,
zo sumy 388,44 eur od 24.02.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.

zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa07.09.2023, domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť celkom sumu 388,44 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 388,44 eur od 24.02.2023 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.10.2022 došlo v Starej Ľubovni k dopravnej nehode, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol E.

F., (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho
opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 03.11.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému
náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 03.11.2022 do 08.12.2022 po dobu
zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do dokončenia opravy a doručenia krycieho listu
poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody

na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a
nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 23.12.2022 na
sumu 1577,86 eur s DPH za 36 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom

jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 08.12.2022 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1577,86 eur s DPH,ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená. Žalovaný
dňa 31.01.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie iba vo výške 1189,42 eur, postupoval v rozpore so

svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom
pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo
používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na

podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel
medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým
poistným plnením zo strany žalovaného. Uviedol, že žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím
poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr
do 23.02.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
08.02.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie

istiny vo výške 388,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 24.02.2023 do zaplatenia
v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Ďalej uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax,
v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň
k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom

náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr.
rozsudok KS v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie KS v Bratislave zo dňa
17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019,

rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok KS v Žiline zo dňa
30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018).K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa
dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za

nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať

pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká

nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné,
vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú
skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok KS
Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn.
11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s

tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v
autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc
v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok OS Bratislava
I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.
2Cob/134/2014, rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Ohľadom nároku

žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukázal na právny názor a závery ÚS SR vyslovené v
Náleze ÚS SR SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok NS
SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného
predpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť

zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III.ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 27.07.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 4Up/1237/2023, ktorým

uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 388,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne
zo sumy 388,44 eur od 24.02.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať
odpor. Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a
vec bola postúpená tunajšiemu súdu.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca si uplatnil u žalovaného nárok na refundáciu nájomného

za prenájom náhradného motorového vozidla zn. U. M.-Z., EČV: ZA-XXXJV v trvaní od 3.11.2022 do
8.12.2022 vo výške 1.577,86 eur s DPH (nájomné vo výške 43,- eur/ deň x 36 dní + poplatok za
pristavenie vozidla vo výške 30 eur ), a to z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla škodcu (poisteného u žalovaného). Žalovaný uznal opodstatnenosť
nároku na náhradu nájomného vo výške 1.189,42 eur (nájomné vo výške 37,20 eur / deň x 35
dní, ponížené o 112,44 eur / náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla),

ktoré poškodenému aj uhradil. Zvyšok vo výške 388,44 eur(domnelá pohľadávka uplatnená v tomto
konaní) žalovaný neakceptoval, a to z nasledujúcich dôvodov: pokiaľ ide o dennú sadzbu nájomného
uviedol, že podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP, poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek
vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti
s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné. Výška skutočnej škody je teda

limitovanánutnosťouaúčelnosťouvynaloženýchnákladovzaprenájomnáhradnéhomotorovéhovozidla
(uznesenie NS SR sp. zn. 3 MCdo 3/2015). Pri ustálení účelnosti nákladov na požičanie náhradného
vozidla je potrebné vychádzať z primeranosti ceny za nájom náhradného vozidla (s prihliadnutím na
kategóriu vozidla). Žalovaný preto postupoval správne, keď žalobcovi poskytol poistné plnenie pri
stanovení dennej sadzby nájomného vo výške 37,20 eur a to na základe náhodne vybraných cenníkov

autopožičovní v danej lokalite a v rozhodnom čase. Žalovaným určená priemerná sadzba denného
nájomného bola stanovená s prihliadnutím na denné sadzby nájomného za požičanie rovnakého vozidla
ako poškodený automobil (Peugeot 3008): FranceTech 38,40 eur s DPH, Marco Car 36,-eur s DPH,
priemer: 37,20 eur s DPH. Žalobcom uplatnená cena nájmu náhradného vozidla 43 eur prevyšuje
priemerné ceny iných požičovní za nájom totožného vozidla poškodenému vozidlu. Z uvedeného je

zrejmé, že škoda spočívajúca v nepriznanom rozdiele medzi fakturovanou sadzbou a primeranou
sadzbou nájomného za vozidlo porovnateľnej kategórie, bola odôvodnene vyhodnotená ako škoda,
ktorá nemá príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3 MCdo
3/2015: „Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti.
Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných

vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou
(napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške
čiastky účelne vynaloženej. “K dĺžke oprávnenej doby nájmu uviedol, že nájomné za náhradné motorové
vozidlo za deň 8.12.2022 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s
dopravnou nehodou špecifikovanou v žalobe. Faktúra za opravu poškodeného vozidla č. XXXXXXXX

bola opravcom TORNO, s.r.o. vystavená dňa 7.12.2022, ak autoservis vystavil faktúru dňa 7.12.2022
(čo nie je sporné), je zrejmé, že bola v totožný deň dodaná aj služba spočívajúca v oprave poškodeného
vozidla poškodeného. Nie je podstatné, kedy si poškodený prevzal svoje vozidlo z autoservisu. Naopak,
dôležité je posudzovať objektívne kritériá, tzn. kedy najskôr bol poškodený oprávnený vyzdvihnúť
si svoje vozidlo z autoservisu. Týmto dňom je deň dodania služby spočívajúcej v ukončení opráv

poškodeného vozidla. Dôvod na trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla po ukončení opráv
poškodeného motorového vozidla nebol daný a prenájom náhradného vozidla za deň 8.12.2022 nebol
nevyhnutný a opodstatnený. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že vozidlo bolo v servise do
údajného doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Poukázal na rozhodnutia KS v Bratislave
zo dňa 27.4.2023 sp. zn. 1Cob/71/2021 a zo dňa 30.4.2020 sp. zn. 4Cob/78/2019 a okresného

súdu. Pokiaľ ide o náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla, uviedol , že
žalovanému nemožnopriznaťnáklady,ktorébypoškodenémuvznikliprevádzkouvlastnéhomotorového
vozidla. Žalovaný preto legitímne krátil z poistného plnenia náklady vo výške 112,44 eur, ktoré by
poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla. K uvedenej sume dospel žalovaný
na základe výpočtu, vychádzajúceho z objektívnych kritérií, a to zo všeobecnej hodnoty poškodeného

vozidla v čase zapožičania náhradného motorového vozidla (3.11.2022), s prihliadnutím na počet
najazdených kilometrov poškodeného vozidla a počet mesiacov, v ktorých bolo poškodené vozidlo v
prevádzke do 3.11.2022 - takto určená všeobecná hodnota predstavuje sumu 5.774,91 eur (175.975,-
Sk) a je označená ako THS1; a z všeobecnej hodnoty vozidla vychádzajúc z toho, že by nedošlo kjeho poškodeniu pri poistnej udalosti a zároveň by bolo poškodeným naďalej používané. Tu žalovaný
vychádza z priemeru najazdených kilometrov za rok, s prihliadnutím na počet mesiacov, počas ktorých
by bolo motorové vozidlo v prevádzke od jeho výroby a počet doposiaľ predpokladaných najazdených

kilometrov, ak by nedošlo k poškodeniu vozidla. Tieto hodnoty sú stanovené ku dňu 7.12.2022, t.j.
ku koncu oprávneného nájmu náhradného vozidla (v trvaní 35 dní). Takto určená všeobecná hodnota
predstavuje sumu 5.681,77 eur (171.169,- Sk) a je označená ako THS2. Zo zmluvy o nájme č. XXX/
XXXX zo dňa 3.11.2022 vyplýva, že poškodený najazdil náhradným motorovým vozidlom 1985 km
(7803 km / stav pri odovzdaní náhradného motorového vozidla - 5818 km / stav pri prebratí náhradného

motorového vozidla). Poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo 36 dní, čo predstavuje v
priemere najazdených 55,14 km denne. Žalovaný však uznal opodstatnenosť prenájmu v trvaní 35 dní,
čo v prepočte znamená, že poškodený by prešiel za 35 dní celkovo 1929,9 km, pri dennom priemere
55,14 km / deň. Žalovaný zároveň proklientsky vychádzal z toho, že prevádzkové náklady motorového
vozidla poškodeného by predstavovali 0,01 eur za prejazdený km. Keďže žalovaný akceptoval za
oprávnený nájom v trvaní 35 dní, náklady určil ako súčin oprávnenej doby nájmu, denného priemerného

počtu najazdených km a prevádzkových nákladov (35 dní x 55,14 km x 0,01 eur prevádzkové náklady).
Túto sumu vo výške 19,30 EUR prirátal k sume 93,14 eur (predstavujúcej rozdiel medzi THS1 a THS2, a
teda pokles všeobecnej hodnoty motorového vozidla pri jeho bežnom užívaní). Súčet uvedených súm vo
výške 112,44 eur tak predstavuje náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla,
ak by nedošlo k jeho poškodeniu pri poistnej udalosti. V tejto súvislosti poukazujeme na stanovisku zo

dňa 20.2.2023, v ktorom NBS k otázke nákladov na náhradné vozidlo konštatovala: „Poisťovňa podľa
nášhonázorusprávneodfaktúryzaprenájomvozidlaodpočítalapriemernéprevádzkovénáklady(okrem
pohonných hmôt), ktoré by ste vynaložili aj v prípade, ak by ste používali vlastné vozidlo. Tvorené
sú nákladmi na údržbu a nákladmi na prevádzku vozidla. Poisťovňa ich počítala ako zmenu stavu
technickej životnosti vozidla za dobu prenájmu vozidla (v akej výške by ste opotrebovali vlastné vozidlo

- rozdiel technických hodnôt za počet dní prenájmu) a zohľadnila opotrebenie bežne vymieňaných
prevádzkových kvapalín motorového vozidla za rovnaký čas, ako bolo využívané prenajaté vozidlo. (...)
Podľanášhonázorubolpostuppoisťovne,kedyodpočítaodcenyprenájmumotorovéhovozidlanáklady,
ktoré by Vám vznikli v prípade, ak by ste rovnaký počet kilometrov používali vlastné vozidlo, správny.“
Pokiaľ ide o poplatok za pristavenie vozidla uviedol, že žalovaný nie je povinný nahradiť náklady, ktoré

nemajú bezprostredný súvis s poistnou udalosťou. Poplatok za pristavenie vozidla nemožno považovať
za súčasť skutočnej škody, ktorá by mala byť hradená z povinného zmluvného poistenia. Pokiaľ ide
o uplatnený úrok z omeškania uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za prenájom
náhradného motorového vozidla listom zo dňa 8.12.2022. Žalovaný listom zo dňa 8.2.2023 splnil
podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže

žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods. 8 ZoPZP povinný
žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi
vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP. Poukázal na rozhodnutie ÚS SR zo dňa 28.9.2017
sp. zn. III. ÚS 596/2017 (ods. 31). Žalovaný preto namieta aj uplatnenie úrokov z omeškania, ktoré je

v celom rozsahu nedôvodné. Žiadal žalobu zamietnuť.
5. Žalobca k odporu žalovaného v písomnom vyjadrení uviedol, že ho považuje za nedôvodný a
neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom
stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. Žalovaný
opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na

rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno
považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom
uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo
rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. Žalovaný
v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu, že nájom náhradného motorového

vozidla za deň 08.12.2022 podľa jeho názoru nemožno považovať za skutočnú škodu vzniknutú v
súvislosti s poistnou udalosťou špecifikovanou v žalobe, a to s poukazom na dátum vyhotovenia
faktúry za opravu poškodeného vozidla dňa 07.12.2022.Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu
náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si

musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých
z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poukazuje na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívaťsvoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné
od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v

užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec
neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania
vylúčený z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným
určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného a takýto
postup nemožno akceptovať. Poukázal na rozhodnutia KS v Žiline sp. zn.: 13Cob/116/2018 a , sp.

zn. 14Cob/55/2019. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú autoservisom TORNO,
s.r.o. zo dňa 07.12.2022. Z predloženej faktúry za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác
na vozidle dňa 07.12.2022, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je
oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom
prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci
tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo

strany žalovaného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do
sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože
samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť
vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o
možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu

vlastníctva. Na základe mailového oznámenia žalovaného autoservisu o odoslaní platby vyplýva dátum
odoslania platby za opravu poškodeného vozidla, a to 09.12.2022. Poškodený si vozidlo vyzdvihol
bezodkladne, a to 1 deň po ukončení opravy poškodeného vozidla, resp. 1 deň pred poskytnutím plnenia
za opravu poškodeného vozidla autoservisu. Uviedol, že z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne

výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla
(rozsudok OS Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho
zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia
opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo

vydané autoservisom. Argumentácia žalovaného je irelevantná, a to s poukazom na skutočnosť, že
v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis opravené
motorové vozidlo odovzdá poškodenému po zaplatení ceny opravy poškodeného motorového vozidla,
resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo doručenia krycieho listu zo strany poisťovne.
Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového

vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú
nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami vo výške 8.258,80 eur) na
vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného
motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za
účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie

vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania.
Uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax pri oprave poškodeného vozidla
v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po
celé obdobie v čase od 03.11.2022 do 08.12.2022, t.j. 36 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva

z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu TORNO, s.r.o.,
pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom
škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou
udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany
žalovaného. Žalovaný súčasne rozporuje uplatnený nárok žalobcu s poukazom na výšku denného

nájomného, nakoľko cena za prenájom náhradného vozidla v sume 43eur/deň je podľa jeho názoru
neprimerane vysoká. Za adekvátnu a primeranú žalovaný považuje cenu denného nájmu vo výške 37,20
eur s DPH, pričom poukazuje na cenníky iných požičovní motorových vozidiel, od ktorých odvodzuje
primeranosť ním určenej ceny nájmu. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných
motorových vozidiel v danom mieste a čase, tento účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou

denného nájomného, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Uviedol, že prieskum trhu prostredníctvom
internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za
prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v
uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výškudenného nájomného práve sumu 37,20 eur, takýto postup považuje za svojvoľný a neopodstatnený.
Poukázal na to, že výška denného nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu
a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla.

Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil 2 cenové ponuky, prvú z autopožičovne Francetech, ktorá
pôsobí v Bratislave, Nitre a Košiciach a druhú z autopožičovne Marcocar, ktorá pôsobí v Košiciach, preto
sú pre tento prípad bezpredmetné, nakoľko nezohľadňujú cenu za obdobné motorové vozidlo v danom
regióne.Za účelom preukázania jeho tvrdenia predložil prehľad cien denného nájmu porovnateľných
vozidiel v regióne v danom čase - napr. vozidlo Mitsubishi ASX vo výške od 47,- eur s DPH (požičovňa

Prenajmi si ma - pobočka Stará Ľubovňa). Z cenníka spoločnosti SetCar sk, a.s., vyplýva sadzba
denného nájomného za porovnateľné motorové vozidlo, t.j. bežné SUV vo výške 80,- eur. Vzhľadom na
uvedené má za to, žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 43 eur je cenou primeranou,
obvyklou a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Žalovaný pri určovaní ceny
prenájmu vychádza tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu,

čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky
bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako
dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity.
Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to tak, že cena za
každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť

dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej
kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy
dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti
- vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia
poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku

denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave
dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných
zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na
dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy
denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako

dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne
by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Uviedol, že z
judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej
nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,
ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za

prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní
o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom
internetu. Poukázal na rozhodnutia OSB Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012 a KS
v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Čo sa týka poplatku vo výške 30 eur, tento
je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o

náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy
o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený
prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok
tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetné krátenie poplatku pritom nebolo žalovaným podporené nijakým
dôkazom ani argumentáciou. Predmetný poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v

priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo
predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu
k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukazuje na závery vyplývajúce z
rozsudku KS Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov
žalovaným uviedol, že s ním nesúhlasí. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového vozidla

je podľa žalobcu súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
ako škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp.
zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná
škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho
predchodcu žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a

teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady v celkovej výške 1.577,86 eur.
Preto považuje uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené . Vo vzťahu k uvedenému okrem
toho poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013. Ohľadom
uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na závery ÚS SRvyslovené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol
zrušený rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. V odôvodnení predmetného nálezu
sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania

podľa osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP. Ústavný súd SR zároveň poukázal
na obsah Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole, ktorú dovolací súd nezohľadnil a pri výklade
ustanovení zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom Európskej únie. V dôsledku uvedeného
dospel k záveru, že právny názor NS SR je postavený na zjavnej chybe v právnom posúdení. Tým

zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP
v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol ÚSSR nálezmi vo veciach sp. zn.
III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Najvyšší súd SR sa v zmysle prijatých rozhodnutí Ústavného súdu
SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe, vzhľadom k čomu je nárok žalobcu v časti uplatneného
príslušenstva nesporný. Poukázal aj na uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022
a sp. zn. 1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022. Vzhľadom k uvedenému je potrebné rozlišovať okamih,

kedy sa poisťovateľ dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o
PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré
majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených skutočností má za to, že do
omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa predmetné plnenie neoprávnene kráti
alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii

poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu
na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde
súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu. V prípade určenia začiatku omeškania tak
súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka na náhradu zvyšných vynaložených nákladov
tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí kráteného poistného plnenia. Súd súčasne stanoví

vo svojom rozhodnutí dodatočnú lehotu na doplatenie priznaného poistného plnenia. Žalobca je teda
toho názoru, že mu vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP.
Žiadal žalobe vyhovieť.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa z 27.11.2023 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na
svojej argumentácii v odpore, a nárok žalobcu naďalej považuje za nedôvodný a nepreukázaný.

Zopakoval, že poškodený nemá z poistenia zodpovednosti nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených
nákladov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. Pri nároku na náhradu za prenájom motorového
vozidla je totiž nevyhnutné skúmať ich nutnosť a účelnosť. Výška skutočnej škody, ktorá spočíva vo
vynaložení nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, je preto limitovaná nutnosťou a
účelnosťou vynaložených nákladov za požičané motorové vozidlo. Poukázal na rozhodnutie NS SR

zo dňa 28.6.2016 sp. zn. 3 MCdo 3/2015 a rozsudok KS Bratislava 10Co/124/2017. Poisťovateľ
je totiž povinný titulom nájmu náhradného vozidla uhradiť z povinného zmluvného poistenia iba
škodu, ktorej zodpovedá nájomné vynaložené účelne a v primeranej dĺžke trvania nájmu. Ak si tak
poškodený neúčelne prenajme náhradné vozidlo (ako v tomto prípade) alebo vlastným zavinením
zvolí prenájom náhradného motorového vozidla, ktorého cena je neprimeraná (predražená) oproti

prenájmu totožných motorových vozidiel v iných autopožičovniach, nepatrí mu nárok na náhradu takejto
škody. Ak by akceptovali názor žalobcu, že žalovaný je povinný nahradiť poškodenému akékoľvek
výdavky vzniknuté v súvislosti s poistnou udalosťou, tak by sme aprobovali záver, podľa ktorého by
dochádzalo k zneužívaniu škodovej udalosti na „bezplatný prenájom“ iného vozidla. Takýmto konaním
by sa iba „umelo“ navyšovali náklady za prenájom náhradného motorového vozidla, a teda výška

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorú má žalovaný (ako poisťovateľ) uhradiť, čo je
neakceptovateľné. O to viac, že poškodený využíva de facto bezplatný nájom náhradného vozidla a v
jeho majetkovej sfére nedochádza z tohto žiadnej škode (o tom svedčí samotný právny vzťah medzi ním
a žalobcom, keďže na žalobcu postúpi pohľadávku v žalobcom určenej / fakturovanej výške). Navyše, je
povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Musí preukázať, prečo, a z

akého dôvodu bol nútený prenajať si náhradné vozidlo. Žalovaný v tejto súvislosti legitímne poukázal na
objektívne skutočnosti, ktoré vedú k záveru o tom, že náklady za nájom náhradného vozidla nemožno v
prejednávanej veci považovať za účelné. Pri účelnosti nákladov je totiž potrebné vychádzať z časového
a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu. Cenové hľadisko
zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa striktne kvalifikuje

v každom individuálnom prípade. Posúdenie, či náklady na nájom náhradného vozidla boli vynaložené
nutne a účelne, závisí najmä od ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Za obvyklú
cenu nemožno považovať výlučne cenu najlacnejšej, ani najdrahšej autopožičovne. Za primeranú dennú
sadzbu nájomného sa vo všeobecnosti považuje priemerná trhová sadzba denného prenájmu vozidla vdanom regióne. Na trhu v rozhodnom období sa pohybovala sadzba denného nájomného za požičanie
automobilu rovnakej kategórie ako poškodené vozidlo v priemere vo výške 37,20 eur s DPH , ako
už uviedol v odpore. Žalobcom uplatnená cena náhradného vozidla zjavne prevyšuje priemerné ceny

iných požičovní za nájom vozidla rovnakej kategórie, ako bolo poškodené pri poistnej udalosti. Žalobca
sa odvoláva na výšku cien denného nájmu porovnateľných motorových vozidiel cenníkmi z dvoch
autopožičovní.Účelovovšakpoukazujenadennúsadzbunájomnéhourčenéhoprenajnižšímožnýpočet
dní nájmu (na podklade cenníka požičovne Prenajmi si ma poukazuje na cenu za 1 deň prenájmu vozidla
a na podklade cenníka spoločnosti SetCar, a.s. poukazuje na cenu za prenájom vozidla v dĺžke 1 až

10 dní), čím sa snaží navodiť dojem o vyššej sume dennej sadzby prenájmu vozidla. Vo všeobecnosti
platí, že čím je nižší počet dní prenájmu motorového vozidla, tým je vyššia denná sadzba nájomného.
V danom prípade doba nájmu predstavovala až 36 dní. Cenníky predložené žalovaným sú hodnoverné
a preukazujúce pravdivosť jeho likvidačného stanoviska. Škoda spočívajúca v neprimeranom rozdiele
medzifakturovanousadzbouaprimeranousadzbou,bolapretoodôvodnenevyhodnotenáakonemajúca
príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou. V časti oprávnenej dĺžky nájmu náhradného vozidla žalovaný

poukazuje na to, že nie je podstatné, kedy si poškodený prevzal svoje vozidlo z autoservisu. Naopak,
dôležitéjeposudzovaťobjektívnekritériá,tzn.kedynajskôrbolpoškodenýoprávnenývyzdvihnúťsisvoje
vozidlo z autoservisu. Týmto dňom je deň dodania služby spočívajúcej v ukončení opráv poškodeného
vozidla. Dôvod na trvanie prenájmu náhradného motorového vozidla po ukončení opráv poškodeného
motorového vozidla nebol daný a prenájom náhradného vozidla za deň 8.12.2022 nebol nevyhnutný

a opodstatnený. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že vozidlo bolo v servise do údajného
doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Z uvedeného je tak zrejmé, že za dôvodný možno v
prejednávanej veci považovať nájom iba do dňa ukončenia opravy vozidla, ktorý je totožný s dňom
vystavenia faktúry (v danom prípade 7.12.2022).Rovnako je nevyhnutné zohľadniť, že za čas používania
náhradného vozidla nedochádza k opotrebovaniu vozidla poškodeného. Ak by však poškodený so

svojim vozidlom prešiel rovnakú vzdialenosť ako s náhradným vozidlom, hodnota jeho vozidla by sa
znížila v dôsledku amortizácie. Túto skutočnosť je nevyhnutné zohľadniť pri určovaní rozsahu nutne
a účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Žalovaný preto krátil poistné plnenie
o sumu zodpovedajúcu nákladom, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného vozidla, ak by
nedošlo k jeho poškodeniu pri poistnej udalosti. V časti uplatneného poplatku za pristavenie vozidla

poukázal na rozsudok KS v Žiline z 28.02.2022 sp. zn. 10Co/95/202, ktorý takýto poplatok nepovažuje
za účelne fakturovaný náklad spojený s nájmom náhradného vozidla. Pokiaľ ide o úrok z omeškania
uviedol, že žalovaný je poisťovateľom, vznik škody na strane poškodeného nespôsobil a ani za ňu
nezodpovedá. Nie je teda škodcom resp. dlžníkom v zmysle uplatneného občianskoprávneho nároku.
Medzi žalobcom a žalovaným nie je daný priamy zodpovednostný právny vzťah. Za škodu zodpovedá

osoba, ktorá ju zavinila (§ 420 OZ), a ten, koho objektívna zodpovednosť je daná zákonom (§ 427
OZ). Žalovaný poisťovateľ je osobou, proti ktorej môže poškodený uplatniť svoj nárok (§ 15 ods. 1
zákona o PZP), keďže z poistného vzťahu medzi osobou zodpovednou za vznik škody a žalovaným
poisťovateľom vyplýva záväzok poisťovateľa nahradiť za neho poškodenému škodu (§ 4 ods. 2 zákona
o PZP).Právnym dôvodom plnenia žalovaného nie je zodpovednosť za škodu, ale povinné zmluvné

poistenie;vprenesenomvýznamepoistnázmluvaresp.jejobsah.Priamozoznenia§15ods.1zákonao
PZP vyplýva, že poškodený si môže proti poisťovateľovi uplatniť iba nárok na náhradu škody, a teda nie
aj relatívne samostatný nárok na zákonné úroky z omeškania. To korešponduje aj so znením § 4 ods. 2
zákonaPZP,ktorývymedzujerozsahpoistnéhokrytiaazktoréhoanipriextenzívnomvýkladenevyplýva,
že by mal poisťovateľ poškodenému nahradiť aj úroky z omeškania, ktoré vznikli v dôsledku omeškania

škodcu s plnením. Aj vzhľadom na vyššie uvedené argumenty má zákon o PZP osobitnú úpravu vzniku
nároku poškodeného na úroky z omeškania v § 11 ods. 8 a vzniku povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie poškodenému v § 11 ods. 7 . Pokiaľ teda nenastanú voči poisťovateľovi podmienky
vymedzené v § 11 ods. 7 alebo 8 zákona o PZP , nemožno konštatovať jeho omeškanie s plnením a
tým ani vznik nároku na zákonné úroky z omeškania. Žiadal žalobu zamietnuť.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení z 15.12.2023 uviedol, že trvá na žalobe. K vyjadreniu žalobcu
uviedol, žalobca si v tomto konaní neuplatňuje akékoľvek výdavky a ani neprezentoval názor, že
žalovaný má povinnosť uhradiť akékoľvek výdavky poškodeného, preto sa takáto formulácia javí
ako zavádzajúca a účelová. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje len skutočnú škodu, ktorá vznikla
poškodenému v súvislosti so škodovou udalosťou zapríčinenou klientom žalovaného, za ktorú žalovaný

priamo zodpovedá, jej dôvodnosť a účelnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov a zodpovednosť
žalovaného,ktorámuvyplývapriamozpovinnéhozmluvnéhopoistenianemožnovylúčiť,resp.obmedziť
len do jemu vyhovujúcej miery. Rozhodujúcou skutočnosťou v tomto smere je práve fakt, že pokiaľ
by klient žalovaného nezavinil dopravnú nehodu, nedošlo by ku škode na vozidle, nutnosti opravyv servise, ktorého podmienky bol poškodený povinný akceptovať a v konečnom dôsledku by nebol
nutný prenájom náhradného vozidla po dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania predmetu
svojho vlastníctva. Preto naďalej trvá na dôvodnosti uplatneného nároku a náklady na prenájom

náhradného vozidla považuje za účelné až do dňa 08.12.2022. Zdôraznil, že poškodený si riadne
splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v
súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovaného, tak aj voči autoservisu. Odovzdaním
poškodeného vozidla do autoservisu sa končí akákoľvek súčinnosť poškodeného s poisťovňou a túto
v plnej miere preberá autoservis, ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to buď

doručením krycieho listu resp. poskytnutím poistného plnenia. Uviedol, že autoservis TORNO, s.r.o.
nie je zmluvným partnerom žalovaného. Vzhľadom k tomu nebolo vydanie motorového vozidla po
oprave z autoservisu viazané na vystavenie krycieho listu, pričom podľa potvrdenia autoservisu bolo
opravené vozidlo odovzdané jeho držiteľovi bezodkladne po ukončení opravy dňa 08.12.2022. Nie je
relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného
preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený,

a to nasledujúce po dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na zaplatenie
(účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania
vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne, resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené
vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom .Pokiaľ ide o fakturovanú výšku denného
nájomného, poukazuje na rozsiahlu judikatúru slovenských súdov v skutkovo a právne rovnakých

veciach, ktorou je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný zisťovať si ceny
na trhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z hľadiska posúdenia
nutnosti a účelnosti je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne neprekračuje výšku
obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové
vozidlo, pričom žalobcom fakturované denné nájomné bolo v súlade s uvedenými kritériami. Nutnosť a

účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že
tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti
bol poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a

preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha
nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho
konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním
v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu
vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už

stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre
poškodeného.
8. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme č.XXX/XXXX zo dňa 03.11.2022,
Potvrdenie autoservisu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 08.12.2022,
Protokol o prenájme motorového vozidla č.XXX/XXXX,Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa

08.12.2022,faktúru Č.. XXXXXXX splatnú dňa 23.12.2022, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa
08.12.2022, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 08.12.2022, Uplatnenie náhrady škody
z postúpenej pohľadávky zo dňa 08.12.2022, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia zo dňa
08.02.2023, Doklad o úhrade zo dňa 31.01.2023, Mailové oznámenie zo dňa 09.12.2022, Oznámenie
o poskytnutí poistného plnenia, Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi, Cenník - Prenajmi si ma, Cenník

spoločnosti SetCar, a.s.
9. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: oznámenie o poistnom plnení zo dňa
08.02.2023,cenníky,faktúra Č.. XXXXXXXX zo dňa 7.12.2022,výpočet nákladov, THS1 a
THS2,stanovisko NBS.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o
PZP“)poisteniezodpovednostisavzťahujenakaždého,ktozodpovedázaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
12. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.13. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
14. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

17. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
18. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý

zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
20. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.
21. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo
ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
22. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo

dohode s dlžníkom.
23. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
24. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak k ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.
27. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy eur titulom náhrady škody, ktoré
mu vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla podobu opravy
motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.

Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 08.12.2022.
28.Vkonanínebolosporné,žedopravnánehodasastaladňa vdôsledkuprevádzkymotorovéhovozidla
povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Sporným nebola ani tá skutočnosť, že v nadväznosti na
vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla poškodený uzavrel zmluvu o nájme dopravného
prostriedku č.XXX/XXXX zo dňa 03.11.2022, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému

motorové vozidlo značky Volkswagen T-Cross. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 08.12.2023, splatnú dňa 23.12.2022, na
sumu 1 314,88 eur bez DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 36 dní a jednorazový príspevok za
pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného vozidla za jedendeň bola 35,83 eur bez DPH(43 eur s DPH). Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo
dňa 08.12.2022, a spolu s uplatnením nároku na náhrady škody oznámil žalovanému aj postúpenie
pohľadávky z postupcu na postupníka ( žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa 08.02.2023 oznámil

vybavenie poistnej udalosti a poskytnutie poistného plnenia za zapožičanie náhradného vozidla za
35 dní prenájmu náhradného vozidla a účtovanou sadzbou denného nájomného vo výške 37,20 eur
s DPH, nepriznanie nákladov rozdielu na nájom náhradného vozidla, nepriznanie nákladov za
nájom náhradného vozidla za 1 deň, nepriznanie poplatku za pristavenie vozidla a odpočítal náklady vo
výške 112,44 eur, ktoré by vznikli poškodenému použitím vlastného vozidla. Celkom žalovaný vyplatil

žalobcovi sumu 1 189,42 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 388,44 eur.
29.Súdpredovšetkýmuvádza,žežalobcasisvojnárokuplatnilnazákladezmluvyopostúpenížalovanej
pohľadávky t.j. preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a žalovaný je subjektom
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne
poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný, čo nebolo v konaní taktiež
sporné.

30. Žalovaný v spore namietal dennú sadzbu nájomného za náhradné vozidlo, keď uznal len dennú
sadzbu vo výške 37, 20 eur s DPH a nie 43 eur s DPH , ďalej nepriznal sumu nákladov na nájom
za náhradné vozidlo za 1 deň a to za 08.12.2022, nakoľko ju nepovažoval za nevyhnutnú a účelnú.
Sporným bolo aj nepriznanie nároku na náhradu škody v sume 112,44 eur ako prevádzkových nákladov
poškodeného vozidla počas doby nájmu a nepriznanie poplatku za pristavenie vozidla vo výške 30 eur.

Žalovaný namietal aj uplatňovanie úrokov z omeškania žalobcom.
31. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou , ktorá vzniká v súvislosti s poškodením
motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby
vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať

svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na
takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému

resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo. Možnosť využitia náhradného vozidla počas
opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle
poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému

stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú nezavinil , používať vlastné motorové vozidlo.
32. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, ktorý nájom náhradného vozidla za 08.12.2022 ( 1
deň) považoval za neúčelný, nakoľko k vystaveniu faktúry za opravu poškodeného vozidla došlo dňa
07.12.2022. Súd zdôrazňuje, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodený si náhradné vozidlo
požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom poškodený

dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Podľa názoru súdu za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného
vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za
opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o
PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní

opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy , alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať
poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.
Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa, a vyplýva aj zo žalobcom predložených
potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného

aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Nie je bez významu, že pokiaľ
nie je faktúra za opravu servisu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie
spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Poškodený navyše ani nemusí disponovať v deň vystavenie
faktúryfinančnoučiastkoupotrebnounajejúhradu,prípadnesafaktúrazaopravueštenemusíanidostať
do sféry jeho dispozície. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla

by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. V
prejednávanej veci nebolo ničím žalovaným preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo
strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla
mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený, alebo žeby poškodený svojvoľne dobu nájmu úmyselnealebo z nedbanlivosti predĺžil svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. Poškodený ukončil
nájom náhradného vozidla dňom nasledujúcim t.j. fakticky bezprostredne po vystavení faktúry. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na mailového oznámenia žalovaného autoservisu o odoslaní platby dňa

09.12.2023. ( čl. 362) . Z uvedeného je preukázané tvrdenie žalobcu, že poškodený si vozidlo vyzdvihol
bezodkladne, a to 1 deň po ukončení opravy poškodeného vozidla, resp. 1 deň pred poskytnutím plnenia
za opravu poškodeného vozidla autoservisu. Preto súd považuje za účelnú dobu nájmu náhradného
vozidla čas od prijatia vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému t.j. od 03.11.2022
do 08.12.2022 Vzhľadom na uvedené považuje súd za účelné aj náklady poškodeného za nájom

náhradného vozidla za deň 08.12.2022.
33. Žalovaný v spore namietal dennú sadzbu nájomného za náhradné vozidlo, keď uznal len nárok na
dennú sadzbu vo výške 37, 20 eur s DPH a nie 43 eur s DPH dôvodiac, že pri stanovení dennej sadzby
nájomného vo výške 37,20 s DPH eur dospel na základe náhodne vybraných cenníkov autopožičovní
v danej lokalite a v rozhodnom čase za požičanie rovnakého vozidla ako poškodený automobil (Peugeot
3008):(FranceTech38,40 eursDPH, MarcoCar36,-eur sDPH),ktoréspriemeroval. priemer:37,20eur

sDPH. Považoval žalobcomuplatnenúcenanájmunáhradnéhovozidla vovýške43eurzaprevyšujúcu
priemerné ceny iných požičovní za nájom totožného vozidla poškodenému vozidlu. Žalobca dôvodil, že
uplatnená denná sadzba je primeraná a predložil prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel
v regióne v danom čase. Namietal žalovaným predložené 2 cenové z autopožičovne Francetech, ktorá
pôsobí v Bratislave, Nitre a Košiciach a z autopožičovne Marcocar, ktorá pôsobí v Košiciach, sú pre

tento prípad bezpredmetné, nakoľko nezohľadňujú cenu za obdobné motorové vozidlo v danom regióne.
34. K namietanej výške uplatnenej dennej sadzby súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu,
že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať
najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi
požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní a že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté

porovnateľné motorové vozidlo v danom mieste a čase. Poškodený podľa názoru súdu totiž nijako
nezavinil skutočnosť, že jeho motorové vozidlo používať a potrebuje náhradné vozidlo. Súd považuje
za dôvodnú aj námietku žalobcu, že žalovaným predložené cenové ponuky autopožičovní sú z iných
regiónov. Navyše súd zdôrazňuje, že rozdiel medzi podľa žalovaného primeranou sumou denného
nájmu náhradného vozidla vo výške 37,20 eur s DPH a sumou za ktorú si prenajal náhradné vozidlo

poškodený 43 eur s DPH je iba 5,80 eur. V žiadnom prípade sa teda nejedná o exces, ktorým by
bol predražený ( neprimeraný) denný nájom náhradného vozidla napr. niekoľkonásobne vyšší ako
sumy uvádzané samotným žalovaným, ktorá skutočnosť by mohla eventuálne viesť k úvahe o účelnosti
vynaloženej sumy na nájom náhradného vozidla. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, že sumu
43 eur s DPH, uplatnenú za denný nájom náhradného vozidla možno v danom prípade pri danej

kategórii motorového vozidla vyhodnotiť za primeranú a obvyklú výšku dennej sadzby nájmu. Preto
nepovažuje jej krátenie zo strany žalovaného za opodstatnené.
35. Súd sa stotožnil aj s argumentáciou žalobcu ohľadne toho, že poplatok za pristavenie motorového
vozidla, ktorý bol zmluvne dojednaný medzi žalobcom a poškodeným v zmluve o nájme náhradného
vozidla, predstavuje náklady, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku

ktorej vznikla škoda na vozidle. Ide o náklad, ktorý je vynaložený poškodeným vzhľadom na vznik
škody na havarovanom motorovom vozidle. Vynaložené náklady na tento poplatok predstavujú spolu s
nájomným za náhradné motorové vozidlo skutočné náklady, ktoré vznikli poškodenému ako dôsledok
poškodenia jeho motorového vozidla klientom žalovaného a predstavujú skutočnú škodu, ktorá mu
vznikla. Preto ani krátenie poistného plnenia o tento poplatok súd nepovažoval zo strany žalovaného

za dôvodné.
36. Súd sa rovnako nestotožnil s názorom žalovaného, že poistné plnenie je nutné krátiť o sumu 112,
44 eur, ktorá suma predstavuje podľa neho náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním
vlastného motorového vozidla ( tzv. prevádzkové náklady). Dôvodnosť tejto námietky v spore nijako
nepreukázal. V konaní predložil svoj vlastný výpočet technickej hodnoty vozidla poškodeného pred a po

škodovej udalosti a poukazoval na stanovisko NBS. Takýto odpočet nákladov považuje súd za absolútne
nepreukázaný a nepodložený. V tejto súvislosti súd uvádza, že poškodený nijako nezavinil poškodenie
svojho vozidla poistencom žalovaného. Keby nedošlo k poškodeniu jeho vozila, bol by používal vlastné,
nepoškodené v dôsledku protiprávneho konania poistenca žalovaného. Navyše súd akcentuje, že
každé havarované motorové vozidlo aj po vykonaní opravy stráca na svojej všeobecnej hodnote, pretože

je všeobecne známou skutočnosťou, že dopravnou nehodou poškodené, aj keď neskôr opravené
motorové vozidlá, sa na trhu predávajú obtiažnejšie a za nižšiu cenu, ako vozidlá nehavarované t.j. majú
nižšiu všeobecnú ( trhovú) hodnotu ( porovnaj napr. NS SR sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.3.2013).
Preto takýto výpočet ( suma) nákladov poškodeného, spočívajúci v rozdiele technických hodnôtmotorového vozidla pred a po oprave nezodpovedá ani objektívnemu stanoveniu jeho všeobecnej
hodnoty pred a po oprave, nakoľko nie je vôbec brané do úvahy kritérium ( koeficient) predajnosti
takéhoto havarovaného vozidla pred a po jeho oprave. S poukazom na uvedené súd krátenie poistného

plnenia o sumu 112,44 eur považuje za nedôvodné.
37. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd považuje nárok žalobcu voči
žalovanému na zaplatenie sumy istiny vo výške 388,44 eur titulom náhrady škody za dôvodný v celom
rozsahu. Preto súd zaviazal žalovanému na úhradu dlžnej sumy v uvedenej výške.
38. Žalobca si popri istine uplatnil aj zákonný úrok z omeškania .Pokiaľ ide o žalovaným namietané

úroky z omeškania súd zastáva právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa
vzťahuje v prípade nároku na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej
v § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP
je nutné aplikovať v prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote
ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z.. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis,

nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak
poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP.
39. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný rozhodol o likvidácii poistnej udalosti dňa 08.02.2023
oznámením o poskytnutí poistného plnenia a 15 dňová lehota na plnenie mu uplynula dňa 23.02.2023.
Odo dňa nasledujúceho t.j. od 24. 02.2023 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu.

Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne od 24.02.2023
do zaplatenia z dlžnej sumy vo výške 388,44 eur v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
43. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
ej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

44. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.