Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203875
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124203875.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B. C., bytom D. XX/X, E., proti žalovanej: F.
B. C., bytom C. X, G., o žiadosti na vydanie veci, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra pod č. k. 16C/31/2024-4 zo dňa 10. 04. 2024, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 13. mája 2024, č. k. 16C/31/2024-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku I. o zamietnutí
sťažnosti o d m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdNitra(súdprvejinštancievzmysle§12zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,
ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 13. mája 2024, č. k. 16C/31/2024-10, sťažnosť zamietol (výrok I.)
a zároveň podanie žalobcu odmietol (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 127 ods. 1, § 129 ods. 1 až 3, § 132, § 133 ods. 1,
2, § 239 ods. 1, § 248, § 249, § 250 CSP.

3. V odôvodnení poukázal na to, že dňa 10. 04. 2024 vydal vo vyššie uvedenej veci súd prvej inštancie,
zastúpený vyšším súdnym úradníkom, uznesenie, ktorým vyzval žalobcu na doplnenie podania (žaloby)
tak, že presne označí procesné strany sporu - žalovaných ako aj žalobcu v zmysle § 132 ods. 1
CSP, teda uvedie presné a pravdivé údaje o žalovanom, ak ide o fyzickú osobu označí ju menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Ak ide o

právnickú osobu, označí ju názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom
organizácie, ak je pridelené, pravdivo a úplne opíše rozhodujúce skutočnosti (skutkový stav), označí
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, špecifikuje výrok tak, aby výrok rozhodnutia bol súdu jasný, určitý
a vykonateľný, aby bol dostatočne materiálne vykonateľný, tzn. je potrebné ho vyjadriť tak, aby bolo
možné petit prevzatý do výroku rozhodnutia vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť označenú ako „Odvolanie“, v ktorej uviedol, že s
uznesením nesúhlasí, pretože veci sú jeho a jeho nebohý brat to potvrdil svojím podpisom. Jediný dôkaz
čo mal bola dohoda s bratom, ktorú odovzdal na súde prvej inštancie na overenie podpisu. Žalobca
dodal, že ešte mal traktor, na kúpu ktorého dal svojmu otcovi 3 000 korún.

5. Súd prvej inštancie zastúpený sudcom, po zistení, že sťažnosť žalobcu bola podaná včas, preskúmal

sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bez nariadenia pojednávania a zistil, že sťažnosť
nie je dôvodná. Podanie žalobcu neobsahovalo žiadnu so zákonom predpísaných náležitosti, a pretosúd vyzval žalobcu uznesením pod č. k. 16C/31/2024 - 4 z 10. 04. 2024 na doplnenie podania.
Žaloba musí mať všeobecné náležitosti podania uvedené v § 127 ods. 1 CSP, teda ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Žaloba musí obsahovať osobitné

náležitosti podania uvedené v § 132 ods. 1 CSP, teda označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Označenie strany
sporu dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom je podľa Civilného sporového poriadku
obligatórnou náležitosťou žaloby. Zmyslom takéhoto označenia fyzickej osoby, ktorá je stranou sporu
podľa § 133 ods. 1 CSP, je jej jednoznačná identifikácia a zabránenie jej zameniteľnosti s inou osobou.

Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má
zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z
ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby
nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše
skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v rozsahu, ktorý uplatňuje svoj nárok, a to v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po

skutkovej stránke. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou
súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vyšší súdny úradník preto správne
vyzval žalobcu na doplnenie žaloby podľa § 129 ods. 1 CSP, a pretože sťažnosť žalobcu nie je dôvodná,
súd ju podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

6. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že na základe uvedených skutočností a citovaných
zákonných ustanovení rozhodol o odmietnutí podania žalobcu, ktoré nebolo v súdom stanovenej lehote
riadne doplnené, pretože pre uvedené nedostatky nemožno v konaní pokračovať. Každé podanie, ktoré
je adresované súdu musí spĺňať náležitosti predpísané zákonom, pokiaľ zákon uvedené náležitosti
upravuje a vyžaduje. Všeobecné náležitosti podania sú upravené v ustanovení § 127 ods. 1 CSP.

Osobitné náležitosti žaloby upravuje § 132 a nasl. CSP. Podanie žalobcu, ktoré by podľa svojho
obsahumohlobyťžalobnýmnávrhom,t. j.návrhomnazačatiekonaniamusíokreminýchvšeobecnýcha
osobitných náležitostí obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, a označenie dôkazov,
ktorých sa žalobca dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa svojím podaním žalobca domáha.
Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobnom návrhu je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia a

vymedzenia skutkových tvrdení tak, aby z nich mohol súd vyvodiť záver, o čom má v konaní vlastne
rozhodovať. Povinnosťou žalobcu je preto jasne, stručne, zrozumiteľne, a pritom nezameniteľne uviesť
skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom
konaní. Povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti má veľký význam pri aplikácii a interpretácii právnej
normy zo strany súdu, a pri rozhodovaní veci. Druhou procesnou povinnosťou žalobcu je tzv. dôkazná

povinnosť, povinnosť označiť a predložiť dôkazy, ktorých sa žalobca dovoláva, t. j. musí označiť dôkazy
tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali. Povinnosť tvrdenia i dôkazná
povinnosť sú procesnými povinnosťami, ktorých splnenie však nemôže súd vynucovať.

7. V danom prípade nedostatky v žalobe boli nedostatkami odstrániteľnými, preto súd prvej inštancie

vyzval žalobcu na doplnenie svojho podania s usmernením, ako je treba doplnenie podania vykonať.
Keďže tak v súdom stanovenej lehote neurobil a bez jeho súčinnosti nie je možné uvedené nedostatky
v podaní odstrániť, stali sa nedostatkami neodstrániteľnými. Z obsahu podania nie je jednoznačne
preukázané čoho sa žalobca domáha, resp. žalobný petit je neúplný, neurčitý, nevykonateľný a
nezrozumiteľný. Absencia žalobného petitu predstavuje vadu konania, pre ktorú súd nemôže v konaní

ďalej pokračovať. Ním je zároveň stanovený rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze
toho, o čom a ako má rozhodnúť. Súd totiž musí celkom presne vedieť, o čom sa má konať a rozhodnúť,
keďže stranám nemôže priznať iné práva, než sú navrhované. Okrem iného na základe presného,
určitého, jasného a zrozumiteľného petitu v žalobe vie súd posúdiť, či má v uvedenej právnej veci
právomoc konať a vec rozhodnúť. Žalobca tiež neoznačil, kto má vstupovať na strane žalovaných, neboli

označené menom, priezviskom, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, aby súd vedel
s kým má v konaní konať, tak, aby nebol zameniteľný s inou osobou. V dôsledku nedoplnenia podania
žalobcu v potrebnom smere neostávalo súdu nič iné, ako rozhodnúť o odmietnutí podania, ktoré by
podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou. Podanie žalobcu, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou vo
veci samej, súd vyhodnotil nielen ako zmätočné, ale aj nezrozumiteľné a zároveň aj neúplné. Predmet

konania nebol jasne špecifikovaný, neboli označené strany sporu, zároveň absentoval aj žalobný petit,
z ktorého by bolo zrejmé zistiť, čoho sa vlastne žalobca domáha. Pre uvedené vady súd prvej inštancie
nemohol v konaní pokračovať.8. Pretože žalobca žalobu v súdom určenej lehote nedoplnil v potrebnom smere, napriek tomu, že bol
poučený o možnosti podanie odmietnuť, a pretože pre tieto nedostatky podania nemožno v konaní
pokračovať, prvoinštančný súd podanie žalobcu podľa § 129 ods. 3 CSP odmietol.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý v zmysle jeho doplnenia označil
žalovanú sporovú stranu ako „F. a H. B. C., bytom C. X, G.“. Poukázal na dedičské konanie: D 1587/02
a označil osoby: A. B. C. nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I. XX, matka: B. B. C., nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom A. I. XX, zomr. XX. XX. XXXX. Uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím, lebo ako dedič

mal byť prítomný, ale nebol zavolaný, pričom podľa zákona mal byť zavolaný. Ďalej uviedol, že nebohý
brat H. B. C. vyhlásil, že rodičia sú bezmajetní. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na vydanie jeho
vecí. Uviedol, že bol aj osobne v G., pričom žalovaná sa odmietla dohodnúť. Vyhlásil, že stále trvá na
podanom odvolaní.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej

inštancie (§ 383 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie je
potrebné v zmysle ust. § 386 písm. c/ odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd podanie odmietol,
tak odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti zrušiť s

poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že dňa 04. 04. 2024 bola súdu prvej inštancie doručená
žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vydania veci. Z dôvodu, že toto podanie žalobcu neobsahovalo

zákonom predpokladané náležitosti, súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vyzval
žalobcu uznesením zo dňa 10. apríla 20224, č. k. 16C/31/2024-4, aby v lehote 10 dní odo doručenia
uznesenia doplnil svoje podanie tak, že presne označí sporové strany, opíše skutkový stav, označí
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, špecifikuje žalobný petit a doloží potrebný počet rovnopisov
a príloh. Súd žalobcu zároveň poučil, že v prípade nedoplnenia, resp. neopravenia podania, súd

podanie (žalobu) odmietne. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré podľa obsahu súd
prvej inštancie vyhodnotil ako sťažnosť, o ktorej súd rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto
odvolacieho konania.

12. Odvolací súd ďalej zo spisu zistil, že dňa 20. 05. 2024 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie

žalobcu (č. l. 15), ktorým žiadal o predĺženie lehoty na podanie doplnenia žaloby, v ktorej uviedol, že sa
zo zdravotných dôvodov nachádza v zdravotníckom zariadení vo A. D. a zároveň jeho právny zástupca
je do 21. 05. 2024 mimo územia Slovenska. Následne dňa 23. 05. 2024 doručil žalobca súdu prvej
inštancie podanie označené ako „o vydanie veci – doplnenie žaloby OS v Nitre“ (č. l. 16), v ktorom
označil procesné strany sporu ako – navrhovateľ: A. B. – C., trvale bytom D. XX, XXX XX E., Odporca:

F. B. – C., bytom C. X, XXX XX G.. Uviedol, že dňa 13. 01. 2002 uzatvoril dohodu o majetku medzi
bratmi a rodičmi, obsahom ktorej je, že navrhovateľov brat H. B. – C. prebral od svojho otca dedičstvo
s tým, že polovicu dedičstva vyplatí svojmu bratovi A. B. – C.. Zároveň sa dohodli, že veci, ktoré sú na
„uvedenej adrese“ a sú navrhovateľove budú bratom navrhovateľa vydané, keď o to požiada, pričom sa
jedná o tieto veci: nábytok po rodičoch, dva nové paplóny, reťazová píla HUSQUARNA, karbobrúska,

elektrická vŕtačka, zváračka, cirkulár, červený smrek 15 – 20 ks – 5bm, stojanová brúska dvojkotúčová,
40 bm medeného kábla na 380V, obklad 15x15 cm - 4m2, farba biela a hrachovo zelená. V dohode bolo
uvedené aj to, že v prípade smrti brata H. zákonný dedič, t. j. syn H. B. – C., bytom C. X, G. vydá tieto
veci navrhovateľovi. Otec navrhovateľa A. B. – C., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom A. I. XX, zomrel
XX. XX. XXXX, dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D1587/02 a bolo zastavené pre nemajetnosť.

Matka navrhovateľa B. B. – C., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom A. I. XX, zomr. XX. XX. XXXX,
dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 22D/263/99-8 zo dňa 23. 03. 2009 súd konanie zastavil,
poručiteľka nezanechala majetok. Navrhovateľov brat H. B. – C., bytom C. X, G. – nebohý zomrel v J.
XXXX. Žalobca v podaní ďalej uviedol, že dňa 10. 07. 2013 vyzval odporkyňu na vydanie hnuteľných
vecí, ktoré sú uvedené vyššie. Na výzvu reagoval syn odporkyne, emailovou správou dňa 18. 08. 2013.

Žalobca je presvedčený, že všetky ním vymenované hnuteľné veci sú v jeho vlastníctve a nachádzajú
sa tohto času u odporkyni – manželky brata H. B. – C.. V závere podania špecifikoval aj žalobný petit,
ktorým žiadal, aby súd určil, že odporkyňa je povinná vydať navrhovateľovi nábytok po rodičoch, dva
paplóny, reťazovú pílu HUSQUARNA, karbobrúsku, elektrickú vŕtačku, zváračku, cirkulár, červený smrek15 – 20 ks – 5bm, stojanovú brúsku dvojkotúčovú, 40bm medeného kábla na 380V, obklad 15x15 cm
– 4m2, farbu bielu a hrachovo zelenú do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň
žiadal priznať aj náhradu trov konania.

13. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa§355ods.2CSPprotiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods.1
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej

inštanciezruší.Zákontaxatívnevymenúvaokruhuznesenísúduprvejinštancie,protiktorýmjeodvolanie
prípustné, t. j. proti uzneseniu, ktoré nie je uvedené v komentovanom ustanovení, odvolanie prípustné
nie je. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave, ktorá taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým
odvolanie prípustné nebolo.

15. Civilný sporový poriadok v § 250 explicitne upravuje dva spôsoby rozhodnutia o sťažnosti. Súd
môže rozhodnúť buď tak, že zamietne sťažnosť v prípade, ak je nedôvodná, alebo napadnuté uznesenie
zruší alebo zmení, ak je sťažnosť dôvodná. V oboch prípadoch ide o rozhodnutia vo veci samej. Zákon
teda normuje iba dve situácie a tri možné spôsoby rozhodnutia. Prvým je, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne. V tomto prípade sa sťažnosť uznesením zamietne. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť

doručením, obdobne ako v prípade, keď bola sťažnosť podaná dôvodne. Ďalšou možnosťou je, že
sťažnosť bola podaná dôvodne. V tomto prípade súd napadnuté uznesenie vydané súdnym úradníkom
zruší a vec sa vráti súdnemu úradníkovi na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, pričom je normovaná
viazanosť právnym názorom súdu vyslovená v zrušujúcom uznesení. V prípade, ak sudca dospeje
k dôvodnosti sťažnosti, môže rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zmeniť, pričom zmeňujúce

uznesenie nie je napadnuteľné odvolaním (§ 357 CSP a contrario), teda právoplatnosť nadobúda
doručením (§ 238 ods. 1 CSP).

16. S poukazom na citované ustanovenie § 357 CSP a contrario je nutné konštatovať, že § 357 CSP
(a ani ustanovenie iného zákona) neustanovuje, že proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie rozhodol

o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, možno podať
odvolanie.

17. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu smerujúce proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho sťažnosti, t. j.

proti výroku I. napadnutého uznesenia, nie je prípustné. Odvolací súd preto postupom podľa § 386 písm.
c/ CSP odvolanie odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon nepripúšťa
možnosť podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie.18. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej, ktoré neobsahuje potrebné náležitosti,
súd vyzve podávateľa, aby v stanovenej lehote podanie opravil alebo doplnil. Ak podanie ani po výzve
súdu nebolo doplnené a opravené, ale ide o takú vadu konania, ktorá nebráni riadnemu pokračovaniu

v konaní vo veci, je súd povinný vo veci ďalej konať a rozhodnúť.

Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania,
o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

19. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým súd podanie žalobcu odmietol, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo/1700/2013, v zmysle ktorého lehota určená súdom vo výzve
k oprave alebo doplneniu podania podľa ust. § 43 ods. 1 OSŘ je lehotou sudcovskou, ktorej zmeškanie
síce nemožno odpustiť podľa ustanovení, ale jej márne uplynutie nemá za následok nemožnosť vytknuté

vady podania odstrániť neskôr, a to prípadne aj v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o odmietnutí podania alebo v inom podaní doručenom súdu v zmysle § 167 ods. 2 a § 154 ods. OSŘ.
Inak povedané, ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou súdu najneskôr do
uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, môže o odvolaní rozhodnúť
súd, ktorý ho vydal. Ide o zvláštny prípad autoremedúry. Ak strana dodatočne zhojí sama alebo na

základe výzvy súdu vady podania vo veci samej brániace jej prejednaniu, platí (nastáva fikcia), že
podanie bolo bez vád už od počiatku (t. j. odo dňa, keď bolo podané na súde).

20. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, súd prvej inštancie v uznesení, zo dňa 10. 04. 2024, vyzval
žalobcu na doplnenie podania v zmysle § 129 ods. 1 CSP, pričom mu určil 10 dňovú lehotu. Z dôvodu,

že žalobca v lehote podanie nedoplnil, súd podanie odmietol uznesením špecifikovaným v záhlaví
tohto rozhodnutia, ktoré bolo následne žalobcovi doručené dňa 22. 05. 2024. Žalobca v súdom určenej
lehote podanie v zmysle výzvy súdu prvej inštancie nedoplnil, avšak dňa 20. 05. 2024 doručil súdu
prvej inštancie žiadosť o predĺženie lehoty na č. l. 15 a následne dňa 23. 05. 2024 doručil súdu aj
doplnenie podania na č. l. 16, v ktorom označil procesné strany, uviedol skutkové tvrdenia, označil

dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia a špecifikoval žalobný petit. Žalobca zároveň dňa 24. 05. 2024 doručil
súdu prvej inštancie aj odvolanie voči rozhodnutiu súdu o odmietnutí jeho podania.

21. Podľa zaužívanej súdnej praxe, ak žalobca dodatočne zhojí sám alebo na základe výzvy súdu
vady podania vo veci samej, brániace sprvu jej prejednaniu, nastáva fikcia, že podanie bolo bez vád

už od počiatku, ak k doplneniu podania došlo najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania. Pre zvrátenie nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí
podania je tak nevyhnutné podanie nielen v odvolacej lehote doplniť, ale súčasne proti nemu v odvolacej
lehote podať aj odvolanie. Žalobca v rámci lehoty na podanie odvolania proti preskúmavanému
rozhodnutiu doplnil svoje podanie a podľa názoru odvolacieho súdu na jeho základe je možné v konaní

ďalej pokračovať.

22. Žalobca tak v danej veci v jeho žalobe po doplnení, hoc dodatočne, dostatočne uviedol všetky
potrebnénáležitostivzmysle§127ods.1vspojenís§132ods.1CSP.Odvolacísúdtakdospelkzáveru,
že odvolanie žalobcu proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie je dôvodné, preto procesným

postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v časti
výroku II. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd
prvej inštancie preskúma žalobcov návrh (po jeho doplnení na č. l. 16) na vydanie veci smerujúci voči
odporkyni F. – B. C..

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).