Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122201644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4122201644.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu

JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E.
C. XXX/XX, F., zastúpeného advokátom: JUDr. Roman Foltín, Školská 3, Nitra, IČO: 42 119 626,
proti žalovanému: G. C., nar. XX. XX. XXXX, H. XXX/XX, F., zastúpenému advokátskou kanceláriou:
SOPKO LEGAL s.r.o., Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, o zaplatenie 224.475,48 eur s
príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného zo dňa 24. 07. 2023 a o odvolaní žalobcu zo dňa 09.
08. 2023 proti I., II. a IV. výroku rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 18C/9/2022 - 215 zo dňa 10. 07.
2023 v znení opravného uznesenia č. k. 18C/9/2022 - 298 zo dňa 23. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením z r u š u j e
v časti I. a IV. výroku a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V časti II. výroku rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) vyššie označeným rozsudkom rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 68.675,48 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok), konanie v časti zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 224.475,48 eur od 01. 04. 2021 zastavil (III. výrok)

a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 38,82 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV. výrok).

2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou a poukazom na ust. § 51, § 451, § 454, § 488, §
489, § 563, § 628 ods. 1, 2, § 657 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj Občiansky zákonník), čl. 8, ust. § 145 ods. 2, § 149, ust. § 150 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods.

1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

3. Uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 10. 02. 2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
224.475,48eurspríslušenstvom.Žalobcavžalobetvrdil,žesožalovanýmsazačiatkomroku2019ústne
dohodli na tom, že mu poskytne finančné prostriedky vo forme pôžičky v celkovej výške 224.475,48 eur
na kúpu nehnuteľností v I. a na jeho životné potreby. Predmetom kúpy zo strany žalovaného boli dva
byty s príslušenstvom bližšie špecifikované v žalobe (zapísané na LV č. XXXXX, okres I. A., J. I. - K. L.,

katastrálne územie K. L. ako byt č. 11 na 1. p., vchod XX/X a byt č. 32 na 2. p., vchod XX/X bytového
domu - bytovka, so súp. č. XXXX, B. L. H. ulica K., I.).Žalovanému poskytol finančnú pôžičku v sume 63.675,48 eur dňa 30. 04. 2019 a následne na účet
žalovaného zaslal ďalšiu pôžičku v sume 5.000,- eur dňa 09. 05. 2019. Celkovo žalovanému poskytol
sumu vo výške 224.475,48 eur. Podľa dohody bol žalovaný povinný vrátiť predmetnú pôžičku najneskôr

do 31. 03. 2021. Finančné pôžičky 63.675,48 eur a 5.000,- eur boli žalovanému požičané s tým, že
bol upovedomený, že tieto prostriedky bude žalobca potrebovať na zaplatenie svojich záväzkov k 31.
03. 2021. Žalovaný, hoci si bol vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, dlhované peniaze nevrátil a svoju
povinnosť zaplatiť sumu vo výške 224.475,48 eur si nesplnil.

4. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že so žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrel, nikdy sa nebavili
o pôžičke finančných prostriedkov.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu uvedenom v 4., 6. až 21. bode odôvodnenia jeho
rozsudku(okreminéhovýsluchomžalobcu,žalovaného,výsluchomsvedkov,oboznámenímsasvýpismi
z účtov v bankách, čestnými prehláseniami, výpismi z LV a ďalšími listinami) a zistil nasledovný skutkový

stav:

5.1 Dňa 05. 06. 2017 bola medzi Enviroline, s.r.o., Košice ako budúcim predávajúcim a A. B. C. (žalobca)
ako budúcim kupujúcim uzatvorená zmluva o budúcej zmluve na byt číslo 11 na 2. nadzemnom podlaží
bytového domu v projekte „B. L. H.“, pozostávajúci z 3 izieb, kúpeľne, chodby, balkóna a ďalšieho

príslušenstva s rozlohou 84,46 m2. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy v sume
97.200,- eur. V ten istý deň, t. j. 05. 06. 2017 bola medzi tými istými zmluvnými stranami uzavretá ďalšia
zmluva o budúcej zmluve na byt číslo 32 na 3. nadzemnom podlaží v projekte „B. L. H.“, pozostávajúci
z 2 izieb, kúpeľne, chodby, loggie a ďalšieho príslušenstva s rozlohou 47,59 m2. Zmluvné strany sa
dohodli na kúpnej cene za predmet kúpy v sume 58.600,- eur.

Z výpisov z M., E.. B. C. vyplýva, že dňa 08. 06. 2017 bola poukázaná developerovi platba na kúpu
bytov, a to platba v sume 58.014,- eur, dňa 14. 06. 2017 bola poukázaná suma 96.228,- eur, dňa 21. 06.
2019 bola developerovi poukázaná suma 972,- eur a suma 586,- eur.

5.2 Z výpisu z účtu v N. O. vyplýva, že dňa 30. 04. 2019 bola na účet žalovaného z účtu žalobcu

poukázaná suma 63.675,48 eur a dňa 09. 05. 2019 suma 5.000,- eur.

5.3 Z výpisu z LV č. XXXXX zo dňa 02. 02. 2022 vyplývalo, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v meste I. - K. L., katastrálne územie K. L., parc. registra „C“ č. XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 2070 m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie

vo výmere 13 m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 286 m2, parc. č. XXXX/
X – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 49 m2, parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 134 m2, parc. č. XXXX/X - stavba – druh stavby B. L. H. súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/X –
B. L. H., K. XX súp. č. XXXX, byty a nebytové priestory – byt č. 11, vchod XX/X, 1. p., v podiele 1/1,
titul nadobudnutia rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy V-7711/2019 zo dňa 15. 08. 2019 v.z.

1095/2019.

Zároveň je na LV v časti byty a nebytové priestory zapísaný byt č. 32, M. XX/X na 2. p., kde je ako
vlastníkzapísanýžalovanývpodiele1/1,titulnadobudnutiarozhodnutieopovolenívkladukúpnejzmluvy
V-7712/2019 zo dňa 15. 08. 2019 v.z. 1096/2019.

5.4 Z výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX ako aj súdu predložených daňových priznaní
vyplýva, že žalobca je dlhodobo vlastníkom bytov na viacerých miestach SR a taktiež z daňových
priznaní vyplýva, že má príjem z prenájmu nehnuteľností, a to aj ako fyzická osoba.

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vyplatil spoločnosti Enviroline, s.r.o., Košice sumu
vo výške 155.800,- eur ako kúpnu cenu za byty č. 11 a č. 32, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu vo
M., E.. Zároveň nie je sporné, že na účet žalovaného bola zaslaná z účtu žalobcu suma 68.675,48 eur.
V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanému poskytol
pôžičku v sume 155.800,- eur, uhradil kúpnu cenu za dva byty a z titulu pôžičky a slušného správania

sa žalovaného, súhlasil s uvedením mena žalovaného na kúpnopredajných zmluvách. Zároveň žalobca
tvrdil v žalobe, že žalovanému poskytol finančnú pôžičku v sume 63.675,48 eur a v sume 5.000,- eur ako
ďalšiu pôžičku. Z bremena tvrdenia mal žalobca dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, tedaexistenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie v tvrdenej sume. Žalovaný uvedené
tvrdenia žalobcu rozporoval.

6.1 Záväzkovo právny vzťah, akým je i vzťah zo zmluvy o pôžičke, je vzťahom aspoň dvoch subjektov, z
ktorýchjedenjesubjektomprávaadruhýsubjektompovinnosti,tedaprávuveriteľazodpovedápovinnosť
dlžníka. S poukazom na vykonané dokazovanie nebolo zo strany žalobcu preukázané nad všetky
pochybnosti, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke. Žalobca opodstatnenosť
nároku vo vzťahu k existencii právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, od ktorého odvodzoval svoj

nárok na vrátenie poskytnutej peňažnej sumy, nepreukázal. Nebolo spoľahlivo preukázané, že strany
uzatvorili zmluvu o pôžičke, pretože chýbal prejav vôle žalovaného takýto právny úkon uzatvoriť. Medzi
sporovými stranami záväzkovo - právny vzťah nevznikol, nebola bez pochybností preukázaná existencia
záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke, strany zmluvu o pôžičke neuzatvorili. Z uvedeného dôvodu
ani žalovaná suma, ktorú žalobca poskytol žalovanému, nemohla byť pôžičkou a teda ani jeho nárok na
vrátenie peňažnej čiastky z daného titulu nemožno považovať za dôvodný.

6.2 Sám žalobca následne uviedol, že ak by súd nemal za preukázané všetky skutočnosti o tom, že
boli naplnené všetky znaky právneho vzťahu zmluvy o pôžičke, tak je možné tento vzťah so žalovaným
považovať na jeho strane za bezdôvodné obohatenie, nakoľko peňažné prostriedky, ktoré v prospech
žalovaného previedol, mohol žalovaný užívať na základe právneho dôvodu do času, kedy tento právny

dôvod zanikol alebo pominul. Pri sume 155.800,- eur pominul tento právny dôvod v júni 2021 a pri sume
68.675,48 eur, ktorá bola prevedená z bankového účtu v prospech bankového účtu žalovaného pominul
právny dôvod najneskôr 31. 03. 2021.

6.3 Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť

neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej
v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je
vždy potrebné splnenie základných predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným
subjektom, majetková ujma iného subjektu, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou

ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané.

6.4 Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že byty, za ktoré žalobca zaplatil kúpnu
cenu mali byť investíciou, resp. zdrojom pasívneho príjmu pre žalovaného. V danom spore nebolo

preukázané, že by malo ísť o spoločnú investíciu so žalobcom. Žalobca nepreukázal, že by malo
dôjsť k vráteniu kúpnej ceny, kedy, za akých podmienok, rovnako nepreukázal, že došlo k dohode
o vrátení daných finančných prostriedkov. Tvrdenia žalobcu neboli potvrdené bez pochybností ani
výsluchom svedkov (A. C., P., Q.). Neboli splnené podmienky na vyhovenie žalobe v danom uplatnenom
nároku, nakoľko nebolo preukázané, že medzi stranami sporu právny vzťah z bezdôvodného obohatenia

vznikol, nebolo preukázané, že by žalovaný získal bezdôvodné obohatenie v sume 155.800,- eur, nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.
Nastranežalovanéhonedošlokbezdôvodnémuobohateniuvzmysleust.§451Občianskehozákonníka
a nebolo preukázané ani splnenie podmienok v zmysle ust. § 454 tohto zákona, teda že by žalobca
plnil za žalovaného, nakoľko zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola uzatvorená medzi žalobcom a

spoločnosťouEnviroline,s.r.o.,Košice,ktorejžalobcanazákladepredmetnejzmluvyuhradilkúpnucenu.
Súd s poukazom na uvedené žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

7. Predmetom nároku žalobcu bolo aj zaplatenie sumy 68.675,48 eur, ktorá bola poukázaná na účet
žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatoval, že nebolo preukázané tvrdenie žalobcu,

že by v danej výške poskytol finančné prostriedky titulom pôžičky žalovanému. Za dôvodnú však súd
nepovažoval ani obranu žalovaného, že malo ísť o dar, pretože žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal
nad všetky pochybnosti. Darovacia zmluva je dvojstranný právny úkon, na uzatvorenie darovacej zmluvy
sa vyžaduje prejav vôle darcu (vôľa darovať) aj obdarovaného (vôľa dar prijať), z prejavu vôle musí
byť zrejmé, čo týmto prejavom chcel konajúci prejaviť. Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo

opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo
chcel účastník prejaviť. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že vôľou žalobcu
bolo darovať finančné prostriedky žalovanému. Samotné poukázanie finančných prostriedkov na účet
žalovaného, takúto vôľu žalobcu nepreukazuje. Súd vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako nárokna vydanie bezdôvodného obohatenia. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že nárok žalobcu je možné
kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a to titulom právneho dôvodu, ktorý
odpadol. Súd prvej inštancie poukázal na to, že skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol dopadá na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia
existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje
právne účinky. Zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu toho, čo bolo právnym dôvodom poskytnutia
finančných prostriedkov žalovanému, teda titul poskytnutia peňažných prostriedkov nebol preukázaný,
nebol preukázaný dôvod plnenia. Súd mal za to, že od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, chýbala

právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Pri absencii právneho titulu súd
konštatoval, že finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému bez právneho dôvodu, teda sa jedná
o bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré musí žalovaný vydať.
S poukazom na uvedené súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
68.675,48 eur.

8. Právny zástupca žalobcu vzal žalobu v časti zaplatenia úrokov z omeškania späť, pričom právny
zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Z týchto dôvodov preto súd postupoval
s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP a konanie zastavil.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2

CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 224.475,48
eur (100 %) a bol úspešný v časti zaplatenia sumy 68.675,48 eur (30,59 %), pričom úspech žalovaného
bol 69,41 %. Čistý úspech žalovaného je v rozsahu 38,82 %. Súd priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 38,82 %. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd
postupovať podľa ust. § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať, nebola zistená. O

výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník

10. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 24. 07. 2023, a to proti I. a IV.
výroku z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, resp. ak budú splnené podmienky pre zmenu rozsudku, aby I. a IV. výrok rozsudku
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému voči žalobcovi prizná náhradu trov konania vo výške

100 %. Žalovaný zároveň navrhol, aby mu súd v prípade úspechu priznal aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

10.1 V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 224.475,48 eur s príslušenstvom, ktorá pozostávala zo súčtu kúpnych cien zaplatených zo strany

žalobcu za dva byty v I. (155.800,- eur) a zo súčtu dvoch bezhotovostných prevodov finančných
prostriedkov (68.675,48 eur), pričom v sume 155.800,- eur súd žalobu zamietol a v sume 68.675,48 eur
žalobe vyhovel.

10.2 Žalovaný bol toho názoru, že súdom prezentovaná argumentácia ohľadne vyhovenia žalobe v časti

o zaplatenie sumy 68.675,48 eur nemôže obstáť.

10.3 Poukázal na konkrétne tvrdenia žalobcu v žalobe pokiaľ ide o sumu 63.675,48 eur a 5.000,- eur,
jeho tvrdenia vo vyjadrení k odporu, tvrdenia právneho zástupcu žalobcu ako i žalobcu na pojednávaní
dňa 24. 11. 2022 a dňa 14. 02. 2023, na vyjadrenia svedkov a obsah čestných prehlásení, ktoré boli

predložené v priebehu konania, z ktorých je zrejmé, že žiadna zo strán nikdy netvrdila, že platby v sume
63.675,48 eur dňa 30. 04. 2019 a 5.000,- eur dňa 09. 05. 2019 boli vykonané pri absencii akéhokoľvek
právneho dôvodu. Súd prvej inštancie neuviedol, že by malo ísť o bezdôvodné obohatenie z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ani o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu.

Za plnenie bez právneho dôvodu (teda nie z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu,
ktorý odpadol) v prípade bezhotovostných platieb možno z logiky veci uvažovať len vtedy, ak by išlo o
platbu„mylnú“,tedatakú,vprípadektorejplatiteľnemalžiadnukonkrétnuvôľuprivykonávaníplnenia.Jeťažko obhájiteľným predpoklad, že by žalobca ako otec svojmu vlastnému synovi – žalovanému – poslal
peniaze „omylom“ a už vôbec nie v prípade až dvoch platieb, vykonaných dokonca v rôznych dňoch.

Žiadna strana absenciu právneho dôvodu plnenia počas konania nikdy netvrdila, a preto je
nepochopiteľným taký záver súdu prvej inštancie, ktorý v rozpore s vykonaným dokazovaním (svojvoľne)
ustálil, že pre vykonané platby žiadny právny dôvod neexistoval.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. I. ÚS 640/2014

zo dňa 01. 04. 2015.

Žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že nerešpektoval (hoci rozdielne) skutkové vyjadrenia strán
k právnemu dôvodu plnenia a zároveň, že túto rozdielnosť interpretačne neodstránil vykonanými
výsluchmi svedkov.

Žiaden zo svedkov navrhnutých žalobcom nepotvrdil, že by peniaze prevedené na účet žalovaného
mali byť pôžičkou alebo z nejakého právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom poukázal na ich konkrétne
tvrdenia.

Považoval za neprípustné, aby súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj

tvrdeniami strán, konštatoval skutkový stav – absenciu právneho dôvodu plnenia. Obe strany, ako
aj niektorí svedkovia, popisovali právny dôvod plnenia a bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tieto
tvrdenia a výsluchy vyhodnotiť komplexne a vo vzájomnej súvislosti a posúdiť, aký právny dôvod
plnenia sa javí ako pravdepodobnejší, teda mal aplikovať taký výklad výsledkov dokazovania, ktorým by
preferoval výklad v prospech existencie a platnosti právneho úkonu – darovacej zmluvy, pre ktorú zákon

nevyžaduje písomnú formu a darovaciu zmluvu možno uzatvoriť aj konkludentne.

Žalobca sa počas konania k bezdôvodnému obohateniu vyjadril výlučne v tom kontexte, že ak by sa
nepreukázala existencia zmluvy o pôžičke, tak sa má na poskytnuté plnenie hľadieť ako na plnenie
poskytnuté na základe (bližšie nekonkretizovanej) dohody a že tento právny dôvod mal neskôr odpadnúť

(t. j. nie, že by žiadny právny dôvod neexistoval).

Rozsudok súdu prvej inštancie považoval žalovaný za arbitrárny, jeho odôvodnenie za zmätočné
a nepreskúmateľné, vyhotovené v rozpore s vykonaným dokazovaním, ktoré vo výsledku viedlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie zo dňa 09. 08. 2023 i žalobca, a to proti II. a IV.
výroku z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávny skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci).

K napadnutej časti rozsudku (v ktorej súd žalobe nevyhovel) žalobca uviedol, že v tomto prípade súd
vec nesprávne právne posúdil a rovnako tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov.

Z vykonaného dokazovania (výsluch svedkov C., P., Q.) a rovnako tak aj z výsluchu žalobcu vyplynulo,
že predmetné byty v I., za ktoré žalobca zaplatil kúpnu cenu a následne boli prevedené do vlastníctva
zo strany investora priamo na žalovaného, boli formou spoločného hospodárenia (podnikania) medzi
žalobcom a žalovaným. Žalobca chcel žalovaného ako svojho syna naučiť pohybovať sa v realitnom

biznise, aby tento mohol byť zdrojom jeho príjmov. Výpoveďami svedkov bola priamo vyvrátená výpoveď
žalovaného, ktorý vo svojich vyjadreniach uvádzal, že predmetné byty a peňažné prostriedky mu
daroval (dokonca to mala byť kompenzácia toho, že sa predtým o neho nestaral). Táto účelová a
klamlivá výpoveď žalovaného bola vyvrátená uvedenými svedkami a rovnako tak svedkom K. L., matkou
žalovaného, ktorá potvrdila, že sa o žalovaného riadne staral a daroval mu hmotné veci a statky vo veľkej

hodnote, pričom sa jednalo o osobný majetok, ktorý mu daroval. Tento majetok žalobca nikdy nepýtal
späť a žalovaný s ním môže nakladať ako uzná za vhodné.Predmetom žalobného nároku sú však investície do podnikania ohľadom realitného biznisu, čo je úplne
iná kategória, kde medzi žalobcom a žalovaným boli jasne nastavené pravidlá a dohody, ktoré sa
dlhší čas plnili a spolupráca žalobcu a žalovaného trvala. Nedáva zmysel tvrdenie žalovaného, že

žalobca mu byty iba daroval a on si s nimi mohol nakladať ako uzná za vhodné, pretože ako vyplynulo
z dokazovania, predmetné byty nadobudol žalovaný ako holo-byty a do týchto bytov na ich dokončenie
a zariadenie investoval žalobca peňažné prostriedky a svoju osobnú aktivitu v hodnote takmer 60.000,-
eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca veľmi aktívne vystupoval v nakladaní s predmetnými bytmi, čo
popiera tvrdenie žalovaného v tomto smere.

Z výpovede svedkyne L. vyplynulo, že žalobca aktívne predmetné byty spravoval, mal prístupy na
účet, z ktorého sa platili poplatky a na ktorý prichádzalo nájomné z bytov, pričom táto skutočnosť
potvrdzuje to, že medzi žalobcom a žalovaným museli existovať dohody o spoločnom podnikaní s týmito
nehnuteľnosťami, inak by to nedávalo zmysel.

K predmetným bytom a k spolupráci žalobcu so žalovaným sa vedeli vyjadriť iba svedkovia C., Q. a P.,
pričom svedkovia zo strany žalovaného O., L. nemali vôbec vedomosť o týchto skutočnostiach.

Predmetom tohto konania sú investície do nehnuteľností v rámci investovania za účelom zarábania
peňažných prostriedkov, ktoré má úplne iný charakter, pretože tu sa jednalo o investičný majetok,

kedy žalobca chcel žalovaného naučiť podnikať v oblasti realít a ich dohody boli jasne stanovené.
Ich investičný zámer a projekt so žalovaným prestal fungovať asi od júna 2021, kedy žalobca prestal
plniť ich dohody ohľadne nakladania s bytmi v I., začal svojvoľne nakladať s prostriedkami, ktoré
plynuli z prenájmov z bytov, prestal so žalobcom komunikovať a riešiť tento realitný projekt v zmysle
ich predchádzajúcich dohôd a týmto momentom, keď prestal žalovaný plniť dohody sa stala splatnou

investícia žalobcu do bytov v I. v sume 155.800,- eur. Skutočnosti o naštrbení a zmene vzťahov medzi
nimi potvrdil aj žalovaný, aj svedkovia, pričom žalovaný vo veci hospodárenia a podnikania s týmito
bytmi sa už so žalobcom neradil a nekomunikoval.

Žalobca poukázal na výpoveď svedkov C. a P. a bol toho názoru, že títo vo svojich výpovediach potvrdili,

že chcel zasvätiť svojho syna do realitného biznisu a vložil peňažné prostriedky (kúpnu cenu) do biznis
plánu so žalovaným.

K právnemu posúdeniu žalobca uviedol, že keď niekomu poskytne peňažné prostriedky a ten ich má do
určitého času alebo za splnenia iných podmienok, resp. odpadnutia dohodnutého dôvodu vrátiť späť, tak

ako laik to považuje za pôžičku, a preto to tak aj po celý čas v žalobe vo svojich tvrdeniach uvádzal. V
konanísineskôrzvolilprávnehozástupcu,ktorýtentojehonázoratvrdenianasúdevysvetlilavpriebehu
konania modifikoval možnosť právneho posúdenia tohto prípadu tak, že sa zo strany žalovaného jedná
o bezdôvodné obohatenie s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

V prípade, že neboli naplnené všetky znaky pôžičkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, tak
je potrebné tento vzťah posúdiť v zmysle právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia s poukazom
na ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu, a to získaním majetkového prospechu z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Je jednoznačne
preukázané, že poskytol peňažné prostriedky v sume 155.800,- eur v prospech ich spoločného

nakladania a podnikania s nehnuteľnosťami so žalovaným, čo je preukázané viacerými dôkazmi, pričom
je rovnako preukázané, že ich spolupráca riadne fungovala po dlhší čas, kedy obaja so žalovaným
plnili dohody ohľadne spoločného podnikania, ktoré si na začiatku určili. Až potom ako žalovaný prestal
plniť dohody a povinnosti v rámci spoločného nakladania s nehnuteľnosťami, prestal so žalobcom
komunikovať, začal využívať príjmy z nehnuteľností iba vo svoj prospech, o ničom ho neinformoval,

znemožnil mu prístup na bankový účet, na ktorý prichádzalo nájomné a platili sa z neho výdavky spojené
s nehnuteľnosťami, došlo k situácii, že dôvod, kvôli ktorému žalobca poskytol v prospech ich realitného
biznisu sumu 155.800,- eur odpadol, a to v júni 2021, v dôsledku čoho bol žalovaný povinný investované
peňažné prostriedky žalobcu vrátiť.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, teda prizná mu aj zvyšok žalovanej sumy 155.800,-
eur, ako i náhradu trov konania vo výške 100 %.12. Žalobca podal k odvolaniu žalovaného vyjadrenie zo dňa 19. 09. 2023. Uviedol, že s odvolaním
žalovaného a jeho dôvodmi sa nestotožňuje.

Súd prvej inštancie žalobcovi v napadnutom I. výroku priznal nárok na zaplatenie sumy 68.675,48 eur
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko túto sumu v minulosti zaslal zo svojho bankového
účtu v prospech bankového účtu žalovaného, čo nebolo sporné a súd v tento časti rozhodol správne.
Žalobca uviedol, že žalovaný poukazoval na to, že predmetné peňažné prostriedky v sume 68.675,48
eur, boli darom v jeho prospech. K tomu ale nepredložil žiadny dôkaz a žiadny nebol v tomto smere ani

vykonaný. Predmetné peňažné prostriedky žalobca previedol z jeho bankového účtu v N. O. (ktorý zrušil)
na účet žalovaného, pričom dôvody prevodu na jeho účet boli jasne pomenované a peňažné prostriedky
mal vrátiť do 31. 03. 2021, čo bola lehota na podanie daňového priznania za rok 2020, pričom vždy
vedel, koľko peňažných prostriedkov a kedy bude potrebovať.

Z výsluchu svedkyne O., ktorú navrhoval sám žalovaný vyplynulo, že zachytila informáciu o spoločnom

podnikaní žalobcu a žalovaného s nehnuteľnosťami a taktiež uviedla, že žalovaný sa peňažných
prostriedkov, ktoré mu poslal na účet jeden rok nedotkol, čo len svedčí v prospech žalobcom tvrdených
skutočností, že tieto peňažné prostriedky neboli prevedené na účet žalovaného ako dar, aby s nimi
mohol bezúčelovo, podľa svojho uváženia nakladať.

V ďalšej časti vyjadrenia žalobca zopakoval svoju argumentáciu (predmetom žalobného nároku sú
investície do podnikania, výpoveď svedkov potvrdzuje existenciu dohody o spoločnom podnikaní a
spoluprácu žalobcu a žalovaného) z odvolania zo dňa 09. 08. 2023, na ktoré v závere svojho vyjadrenia
poukázal a v ktorom sa podrobnejšie venoval vzťahu, okolnostiam a spolupráci so žalovaným pri
spoločnom realitnom biznise, nakoľko žalovaný nárok na zaplatenie sumy 68.675,48 eur nadväzuje na

ich spoluprácu v oblasti nadobudnutia dvoch bytov v I. a ich následného prenajímania. Žalobca navrhol,
abyodvolacísúdodvolaniužalovanéhonevyhovelazmenilrozsudoksúduprvejinštancietak,ževyhovie
odvolaniu žalobcu vo veci.

13. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 20. 09. 2023 k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej

inštancie.

Uviedol, že žalobca súdu účelovo podsúva, že z výpovedí svedkov C., P. a Q. (navrhnutých žalobcom)
maloúdajnevyplynúť,žežalobcaažalovanýmalisbytmivI.spoločnehospodáriť(podnikať).Naznačený
argument je však bez akéhokoľvek právneho významu. Každý z týchto svedkov dostal len jednostranne

sprostredkované informácie od žalobcu, nevnímal okolnosti vlastnými zmyslami, a teda akúkoľvek ich
výpoveď nemožno označiť ako výpoveď svedkov. Žiadny z týchto svedkov sa nevyjadril, v čom by
malo spoločné hospodárenie/podnikanie spočívať, či malo ísť len o to, že žalobca bude zabezpečovať
plnenie nájomných vzťahov, či prijaté nájomné malo byť spoločne spravované a či malo byť akokoľvek
medzi žalobcu a žalovaného distribuované. Nevyjadrili sa k tomu, že by toto spoločné hospodárenie

malo spočívať v tom, že by bol žalovaný povinný žalobcovi preplatiť kúpnu cenu, ktorú žalobca zaplatil
developerovi (a na základe akého titulu, keď boli peniaze poslané developerovi na základe zmluvného
vzťahu žalobcu a developera a neboli poslané žalovanému, t. j. žalovaný nebol príjemcom peňazí).
Svedkami nie je preukázané ani to, za akých konkrétnych podmienok by mala žalovanému vzniknúť
povinnosť peniaze, ktoré ani fyzicky nedostal, žalobcovi vrátiť. Svedkovia teda nijako nepreukázali

konkrétny obsah dohody (ktorej existenciu žalovaný popiera), podmienky jej plnenia a ukončenia,
pretoženeboliúčastníprirozhovorochžalobcuažalovanéhoasvojestrohéaposkytnutékuséinformácie
obdržali len od žalobcu.

Pre posudzovanie toho, či medzi žalobcom a žalovaným existuje pôžičkový vzťah alebo povinnosť

žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je absolútne bez
významu, že žalobca okrem zafinancovania kúpnej ceny byty pre žalovaného následne aj dokončil a
zariadil. Uvedené nepreukazuje, že by medzi nimi existoval právny vzťah zo zmluvy o pôžičke alebo
akákoľvek dohoda, výsledkom ktorej by bolo, aby žalovaný žalobcovi refundoval kúpnu cenu bytov a na
základe akých dohodnutých podmienok.

Vzťahzozmluvyopôžičkeanivzniknúťnemohol,keďžezmluvaopôžičkejereálnykontrakt,preplatnosť
ktorého sa vyžaduje reálne odovzdanie peňazí, ktoré žalovaný od žalobcu (čo do kúpnej ceny bytov)
nikdy neobdržal, pričom kúpna cena za byty bola hradená formou preddavkov developerovi na základezmluvného vzťahu žalobcu s developerom, ešte predtým, než vôbec mohli akékoľvek dohody medzi
žalobcom a žalovaným vzniknúť.

ŽalovanýďalejpoukázalnavyjadreniasvedkýňO.aL.anato,žezvykonanéhodokazovanianevyplynuli
žiadneskutočnosti,zktorýchbybolomožnéusudzovať,žebybolpovinnýpreplatiťžalobcovikúpnucenu
bytov (ktorú žalobca zaplatil developerovi na základe ním uzavretej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy, t. j. nezaplatil ju žalovanému, pričom po vykonaní takej úhrady dal ostrú kúpnu zmluvu namiesto
neho uzatvoriť už na žalovaného). V prípade, ak by taká dohoda existovala (čo žalovaný poprel),

vykonaním dokazovania nebol preukázaný obsah dohody, nebola preukázaná prípadná povinnosť
žalovaného na preplatenie kúpnej ceny žalobcovi a napokon neboli preukázané ani podmienky vzniku
údajnej splatnosti údajného záväzku žalovaného.

Žalobca nepreukázal existenciu právneho dôvodu (dohody medzi ním a žalovaným o podmienenom
preplatení kúpnej ceny), ktorý mal odpadnúť, kedy mal odpadnúť a ako boli definované podmienky

ukončenia údajnej spolupráce, a teda či vôbec mohol žalobca (údajnú) dohodu platne ukončiť.

Nemožno prehliadnuť, že pre platby kúpnych cien bytov v Košiciach existoval jednoznačný právny
dôvod, ktorým nebol zmluvný vzťah žalobcu so žalovaným, ale s developerom. Žalobca totiž všetky
platby uhrádzal na základe jeho vlastného zmluvného záväzku vyplývajúceho zo zmlúv o uzavretí

budúcich kúpnych zmlúv, ktoré uzatváral na svoje meno.

Žalobcaneuviedolskutkovétvrdenie,žepreúhradukúpnychcienneexistovalprávnydôvod,atedažeby
malo ísť o bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu. Preto aj v prípade nepreukázania existencie
dohody medzi žalobcom a žalovaným nemôže odvolací súd túto skutočnosť opomenúť a ani uzavrieť,

že by malo ísť o nárok z poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu, pretože by tým poprel vlastné
skutkové tvrdenia žalobcu o existencii takej dohody.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výrokoch II. a IV. potvrdil ako vecne správny, a aby
v prípade úspechu žalovaného v odvolacom konaní bol žalovanému voči žalobcovi priznaný nárok na

náhradu trov konania 100 %.

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02. 10. 2023 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19. 09. 2023 zopakoval
svoje vyjadrenie z odvolania, v zmysle ktorého súd prvej inštancie platby vyhodnotil ako bezdôvodné
obohatenie, napriek tomu, že žalobca od počiatku tvrdil, že išlo o peniaze tvoriace predmet pôžičky.

Žalobca vo svojom vyjadrení znovu opakuje, že poskytnuté peniaze majú byť pôžičkou, o to dôvodnejšie
sa javí žalovaným podané odvolanie, v ktorom namietal práve nesúlad skutkových zistení súdu s
vykonaným dokazovaním, najmä nesúlad s vlastnými vyjadreniami žalobcu. Ani žalobca a ani žalovaný
počas konania totiž netvrdili, že platby boli vykonané z právneho dôvodu. Až vtedy, keď počas
súdneho konania vyšlo najavo, že žalobca pravdepodobne nepreukáže existenciu dohody o povinnosti

žalovaného peniaze vrátiť (teda, že neunesie dôkazné bremeno), žalobca „prišiel“ s novou alternatívnou
argumentáciou, v zmysle ktorej, ak by sa nepreukázala existencia právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke,
má súd platby vyhodnotiť ako bezdôvodné obohatenie.

Žalobca stále (v rozpore so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie) tvrdí,

že predmetom jeho žaloby sú investície do spoločného podnikania so žalovaným, teda opakovane
prezentuje, že pre poskytnutie peňazí existoval právny dôvod (hoci iný, než tvrdí žalovaný a iný, než sa
preukázal vykonanými výsluchmi svedkov). Ak súd prvej inštancie ustálil, že ide o platby bez právneho
dôvodu, podané odvolanie je nepochybne dôvodné.

Akoabsurdnýsajavíargumentžalobcu,podľaktoréhozvýsluchusvedkyneO.vyplynulo,žežalovanýsa
peňazí nedotkol, čo má byť dôkaz toho, že nešlo o peniaze, ktoré boli darované. Spôsob prezentovania
reality žalobcom je subjektívny, fabulovaný a bez akejkoľvek logickej nadväznosti. To, že žalovaný v
určitom časovom úseku peniaze nespotreboval, nemožno bez ďalšieho vykladať tak, že mu neboli
darované, alebo že mu mali byť údajne požičané. Ako dôkaz o existencii zmluvy o pôžičke nemôže

obstáť tvrdenie žalobcu, že svedkyňa O. mala zachytiť zmienku o ich údajnom spoločnom podnikaní.

Žalovaný považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že z výsluchu svedkyne L. malo údajne vyplynúť
(pozn. bez akejkoľvek väzby na žalobcom tvrdený právny nárok), že žalobca mal aktívny prístup na účtyžalovaného. Svedkyňa sa nikdy nevyjadrila, že by bol žalobca disponentom bankového účtu, ale len
k tomu, že žalobca mal vedomosť o stave peňazí na účet žalovaného. Žalovaný sa žalobcovi o stave
jeho bankového účtu nikdy nezmienil, a preto žalobca mohol túto informáciu získať len nezákonnou

lustráciou v banke. Svedkyňa sa na pojednávaní k dôvodu prevodov peňazí v prospech žalovaného
vyjadrila tak, že, žalobca chcel, aby bol žalovaný zabezpečený do budúcna, ale nikdy sa nezmienil o
tom, že tieto peniaze by mu mal žalovaný vrátiť.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu.

15. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 18. 10. 2023 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20. 09. 2023.
Uviedol, že žalovaný stále a opätovne rozoberá právnu podstatu inštitútu pôžičky. Žalobca ako laik
bol toho názoru, že keď niekomu poskytne peňažné prostriedky a ten ich do určitého času alebo za
splnenia iných podmienok, resp. odpadnutia dohodnutého dôvodu má vrátiť späť, tak to považuje za
pôžičku, čo uviedol aj v žalobe. V konaní si zvolil právneho zástupcu, ktorý tento názor a tvrdenia na

súde vysvetlil a na pojednávaní pred súdom na priamu otázku sudcu, modifikoval možnosť právneho
posúdenia tohto prípadu tak, že sa zo strany žalovaného jedná o bezdôvodné obohatenie s poukazom
na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, a preto v takomto prípade je potrebné vzťah medzi žalobcom
a žalovaným posúdiť v zmysle právneho inštitútu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to

získaním majetkového prospechu z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Dokazovanie vykonané výsluchmi svedkov C., P., Q., treba vyhodnocovať v širších súvislostiach, pri
preukazovaní vzťahu so žalovaným, pretože z týchto svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva, že
žalovaný vo svojich vyjadreniach a vo svojej výpovedi pred súdom nehovoril pravdu, keď nadobudnutie

bytov v I. do výlučného vlastníctva odôvodňoval tým, že žalobca ho mal finančne zabezpečiť do života
a mal mu kompenzovať nedostatok svojej starostlivosti z minulých rokov. Taktiež uvádzal, že tieto byty
mu mal žalobca darovať a mohol si s nimi nakladať podľa svojho uváženia a nebol ničím viazaný.

Práve z uvedených výsluchov jednoznačne vyplýva, že tieto vyjadrenia žalovaného sa nezakladajú na

pravde, žalovaný v nich zavádza a klame, nakoľko z výsluchov jednoznačne vyplývajú skutočnosti o
spoločnom hospodárení s bytmi a o aktívnej úlohe žalobcu v tomto realitnom biznise.

Klamstvo žalovaného o údajnej kompenzácii nedostatku starostlivosti o žalovaného ako o žalobcovho
syna, bolo vyvrátené aj výsluchom svedkyne L., jeho matky, svedkom P. a Q., v ktorých bolo potvrdené

akú mimoriadnu nadštandardnú starostlivosť žalovaný zo strany žalobcu dostával, pričom žiadnu z vecí,
ktoré mu ako otec synovi v minulosti v rámci svojej starostlivosti o neho zabezpečil alebo daroval, nikdy
od žalovaného nepýtal a ani nepýta späť. Argumentácia žalovaného o dôvode darovania bytov v jeho
prospech (ktorým mala byť kompenzácia) je zjavne absurdná a vymyslená.

Predmetom tohto konania je vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalobca vynaložil na spoločné
podnikanie s nehnuteľnosťami, a to kúpnej ceny, ktorú zaplatil za byty v I..

Na bankový účet mal žalobca prístup, robil z neho operácie na hospodárenie s bytmi, čo potvrdila aj
svedkyňa L.. Keď potreboval vykonávať kontrolu účtu, resp. operácie s ním, prihlásil sa do internet

bankingu (prihlasovacie údaje mu poskytol žalovaný od počiatku zriadenia účtu, ktorý spoločne zriadili
iba na tento účel) a následne požiadal žalovaného o oznámenie autorizačného kódu, ktorý mu prišiel do
SMS a takto používal prístup na bankový účet opakovane a podľa potreby. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca mal prehľad o danom účte, používal ho v rámci dohôd so žalovaným na hospodárenie s bytmi.

VzáveresvojhovyjadreniasažalobcavyjadrilkobsahučestnéhoprehláseniasvedkyneO.,ktorézaslala
súdu mesiac po pojednávaní, na ktorom bola vypočutá ako svedkyňa a ktoré žalobca považoval za
účelové, bez procesného významu.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
zneníneskoršíchpredpisov–ďalejajCSP),pozistení,žeodvolaniažalovanéhoažalobcuprotirozsudku
súdu prvej inštancie sú prípustné, boli podané oprávnenými stranami sporu (žalovaným proti I. a IV.výroku a žalobcom proti II. a IV. výroku), v zákonom stanovenej lehote (ust. § 355 ods. 1, § 359, § 362
ods. 1 CSP), že podané odvolania majú zákonné náležitosti (ust. § 365 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP), preskúmal rozsudok súdu

prvej inštancie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie zo dňa 10. 07. 2023 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. 04. 2024 je potrebné v
časti II. a IV. výroku zrušiť (ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ust.§ 391 ods. 1 CSP) a v časti II. výroku je potrebné

rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.
Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. januára 2025, keď v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP
za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu, na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

17. Podľa § 43 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinnom do 30.

11. 2019 (ďalej aj Občiansky zákonník), účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa 43a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je

dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže
navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s
návrhom.

Podľa § 43b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a/ uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b/ uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c/ dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.

Podľa § 43c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde

navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 490 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje
ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 628 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Žalobou zo dňa 10. 02. 2022 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 224.475,48
eur s príslušenstvom (5 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 01. 04. 2021 do zaplatenia),
ktorá pozostávala zo sumy 155.800,- eur (ktorú žalobca ako budúci kupujúci zaplatil budúcemu

predávajúcemu, t. j. spoločnosti Enviroline, s.r.o., Košice na základe zmluvy o budúcej zmluve na byt
č. 11 zo dňa 05. 06. 2017 a zmluvy o budúcej zmluve na byt č. 32 zo dňa 05. 06. 2017, predmetom
ktorých boli tam špecifikované byty v I. - K. L., v katastrálnom území K. L., pričom následne sa vlastníkom
týchto bytov stal žalovaný) a zo sumy 68.675.48 eur (ktorú v dvoch platbách žalobca previedol na účet
žalovaného dňa 30. 04. 2019 a 09. 05. 2019).

19. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10. 07. 2023 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 68.675,48 eur (I. výrok) z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, ktoré podľa
názoru súdu získal od žalobcu plnením bez právneho dôvodu a ktoré je povinný žalobcovi vydať a vo
zvyšku žalobu zamietol (II. výrok), nakoľko nemal preukázanú existenciu zmluvy o pôžičke, investíciu

do spoločného podnikania žalobcu a žalovaného, ani vznik bezdôvodného obohatenia v tejto sume
na strane žalovaného. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
224.475,48 eur od. 01. 04. 2021 súd zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti (III. výrok)
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi vo výške 38,82 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (IV. výrok).

Žalovaný podal odvolanie proti I. a IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací
súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, resp., v prípade splnenia
podmienok, aby I. výrok rozsudku zmenil tak, že žalobu zamietne a IV. výrok zmenil tak, že žalovanému

prizná náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca podal odvolanie proti II. a IV. výroku rozsudku
a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie
a prizná mu i zvyšok žalovanej sumy, teda 155.800,- eur ako i náhradu trov konania vo výške 100
%. Proti III. výroku rozsudku (t. j. o zastavení konania v časti úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy
224.475,48 eur od 01. 04. 2021) strany sporu odvolanie nepodali, preto v tejto časti nadobudol rozsudok

právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
I. a II. výroku ako i v závislom IV. výroku rozsudku o trovách konania, proti ktorému podali odvolanie
obidve strany sporu.20. Žalobca i žalovaný ako odvolacie dôvody zhodne uplatnili ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP.

20.1 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že pod inou vadou sa rozumie
pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je možné subsumovať pod iné odvolacie dôvody za
predpokladu, že toto pochybenie mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20.2 Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

20.3 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je vo
všeobecnosti činnosť súdu, pri ktorej sa aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav
vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva.

Nesprávnymprávnymposúdenímjepotompotrebnérozumieťomylvtomtopostupe,atedanesprávnosť
pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide v prípadoch, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, tento nesprávne interpretoval alebo, ak aplikoval správny predpis,
ktorý tiež správne interpretoval, ale nesprávne ho použil na zistený skutkový stav, teda v skutkových

okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

21. Žalovaný v podanom odvolaní proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie poukazoval na tú
skutočnosť, že žalobca sa vrátenia sumy 68.675,48 eur domáhal titulom zmluvy o pôžičke, resp. ak
sa tento dôvod nepreukáže, tak z titulu bezdôvodného obohatenia. Tvrdil, že žalobca (otec) mu vyššie

uvedenú sumu daroval, k čomu podľa jeho názoru smerovali i výsledky vykonaného dokazovania (najmä
výsluchy svedkov) s tým, že ani jedna zo sporových strán nikdy netvrdila, že by sa malo jednať o plnenie
poskytnuté bez existencie právneho dôvodu, ako to uzavrel súd prvej inštancie v odôvodnení I. výroku
jeho rozsudku.

22. Rovnako, ako súd prvej inštancie, i odvolací súd dospel k záveru, že poskytnutie uvedenej sumy zo
strany žalobcu žalovanému bolo nepochybne preukázané výpisom z účtov žalobcu z banky s dátumom
30. 04. 2019 (v sume 63.675,48 eur) a 09. 05. 2019 (v sume 5.000,- eur), pričom pri každej platbe je
uvedené meno žalovaného, ktorý prijatie týchto prostriedkov potvrdil. Sporný bol právny dôvod tohto
plnenia, nakoľko žalobca v žalobe tvrdil, že sa jedná o pôžičku, ale žalovaný popieral uzavretie zmluvy

o pôžičke, resp. uzavretie dohody o vrátení tejto sumy a tvrdil, že sa jednalo o dar zo strany žalobcu. Súd
žalobe v tejto časti vyhovel a vyššie uvedenú sumu žalobcovi priznal titulom bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného, ktoré malo spočívať v plnení bez právneho dôvodu.

22.1 Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na to, že sporové konanie je

ovládané prejednávacou zásadou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na
ich preukázanie, je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje
zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich
tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s nesplnením
týchto povinností v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti

nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je
vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje
tvrdenia dôkazy. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že žalovanému požičal finančné prostriedky s povinnosťou
ich vrátenia v určenej lehote a žalovaný tvrdil, že žalobca mu tieto prostriedky daroval, bolo ich
povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací

súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nad všetky pochybnosti, a teda
jednoznačne nepreukázal, že finančné prostriedky v sume 63.675,48 eur a v sume 5.000,- eur zaslal na
účet žalovaného titulom pôžičky. Uvedenú skutočnosť síce žalobca v konaní tvrdil, ale na jej preukázanie
neoznačil žiadny relevantný dôkaz a takýto dôkaz v konaní ani nepredložil.22.2 Dôkazné bremeno preukázania toho, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu ústnej zmluvy
o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka bolo na strane žalobcu, ktorý mal preukázať,

že žalovanému poskytol plnenie z titulu pôžičky, že sa na tom dohodli, teda že žalovaný poskytnuté
plnenie aj prijal ako pôžičku, pretože mlčanie, ani nečinnosť sa samy o sebe nepovažujú za prijatie
plnenia z uvedeného právneho titulu, okrem prípadu, ak tak ustanovuje zákon alebo zmluvné strany sa
na tom dohodli.

Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné
bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno
tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému poskytol finančné
prostriedky a že žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Existenciu zmluvy o pôžičke môže veriteľ
preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom. Ak veriteľ nemá takúto písomnosť
k dispozícii, musí poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami,

korešpondenciou medzi stranami sporu a pod.). Na platné uzavretie zmluvy o pôžičke nepostačuje
poukázanie finančných prostriedkov na účet dlžníka, pretože tým nie je preukázaná existencia zmluvy
o pôžičke, ani existencia dohody o vrátení finančných prostriedkov.

22.3 Žalobca už v podanej žalobe uviedol, že so žalovaným sa dohodli na pôžičke spolu v sume

68.675,48 eur, ktorá mala slúžiť na životné potreby žalovaného a ktorú mal žalovaný vrátiť do 31. 03.
2021. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že ak by súd nemal preukázaný právny vzťah zo zmluvy
o pôžičke, tak vzťah medzi ním a žalovaným možno považovať za bezdôvodné obohatene na strane
žalovaného, nakoľko peňažné prostriedky mohol užívať na základe právneho dôvodu do času, kedy
tento dôvod zanikol alebo pominul, pričom pri vyššie uvedenej sume právny dôvod pominul najneskôr

31. 03. 2021. Na pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca
si nárok uplatňuje titulom zmluvy o pôžičke a v prípade dôkaznej núdze je tento nárok uplatnený
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo, pričom
žalobca zotrval na tom, že to vnímal ako poskytnutie pôžičky a nepovažoval za potrebné pri ich prevode
uviesť účel, nakoľko v tom období boli vzťahy medzi nimi normálne. Na ďalšom pojednávaní dňa 14.

02. 2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že sumu 68.675,48 eur si žalobca uplatňuje titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal vedomosť, že tieto prostriedky musí vrátiť do 31. 03.
2021. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 20. 06. 2023 právny zástupca žalobcu uviedol,
že nárok žalobcu je možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, a to titulom
právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože povinnosťou žalovaného bolo finančné prostriedky žalobcovi

vrátiť. Vo vyjadrení zo dňa 19. 09. 2023 (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) žalobca uviedol, že finančné
prostriedky previedol zo svojho účtu v banke, ktorý zrušil, na účet žalovaného, pričom dôvody prevodu
na jeho účet boli jasne pomenované, medzi nimi dané s tým, že bude potrebné ich vrátiť do 31. 03. 2021,
čo bola lehota na podanie daňového priznania za rok 2020. Zároveň uviedol, že nárok na zaplatenie
uvedenej sumy nadväzuje na ich spoluprácu v oblasti nadobudnutia bytov v Košiciach. V ďalšom

vyjadrení zo dňa 18. 10. 2023 žalobca uviedol, že ako laik bol toho názoru, že keď niekomu poskytne
peňažné prostriedky a ten ich do určitého času alebo za splnenia iných podmienok, resp. odpadnutia
dohodnutého dôvodu má vrátiť späť, tak to považuje za pôžičku, čo uviedol aj v žalobe. Právny zástupca
na pojednávaní modifikoval možnosť právneho posúdenia tohto prípadu tak, že zo strany žalovaného
sa jedná o bezdôvodné obohatenie s poukazom na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, a preto v

takomto prípade je potrebné vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdiť v zmysle právneho inštitútu
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko došlo na strane
žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, a to získaním majetkového prospechu z právneho dôvodu,
ktorý odpadol.

23. S poukazom na tieto tvrdenia žalobcu a tvrdenia žalovaného v priebehu konania bol v predmetnej
veci sporný právny dôvod bezhotovostného prevodu sumy 68.675,48 eur v dvoch platbách z účtov
žalobcu na účet žalovaného. Žalobca tvrdil, že vyššie uvedenú sumu poskytol žalovanému ako
pôžičku,pričomžalovanýposkytnutiepôžičkyrozporoval.Dôkaznébremenopreukázaniatoho,žemedzi
stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke bolo na žalobcovi a dôkazné bremeno preukázania

toho, že bola uzavretá darovacia zmluva bolo na žalovanom. Podľa názoru odvolacieho súdu z doteraz
vykonaného dokazovania nebolo preukázané platné uzavretie a existencia zmluvy o pôžičke a nebola
preukázaná ani obrana žalovaného spočívajúca v tom, že uvedená suma mala byť (bola) darom zo
strany žalobcu v prospech žalovaného. K takémuto záveru dospel i súd prvej inštancie a žalovanémuuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68.675,48 eur, pričom z odôvodnenia jeho rozsudku je zrejmé,
že tento žalobcom uplatnený nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré
vzniklo z titulu plnenia bez právneho dôvodu.

24. K právnej kvalifikácii (zmluva o pôžičke, bezdôvodné obohatenie) uplatneného nároku, ktorú žalobca
a jeho právny zástupca prezentovali v priebehu konania, odvolací súd uvádza, že súd ňou nie je viazaný,
a preto nie je rozhodujúce, či si predmetný nárok žalobca uplatňoval z titulu zmluvy o pôžičke alebo
ztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Rozhodujúcesúvždyskutkovétvrdenia,ktorýmižalobcasvoj

uplatnený nárok odôvodnil. Uvedené znamená, že v danom súdnom konaní bolo povinnosťou žalobcu
tvrdiť (a aj preukázať) skutočnosti nasvedčujúce tomu, že vrátenie sumy 68.675,48 eur si uplatňuje
z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke, resp. skutočnosti nasvedčujúce tomu, že vzťah vzniknutý medzi ním
a žalovaným je vzťahom z bezdôvodného obohatenia, z ktorých by bolo následne možné zistiť, pod
ktorý z prípadov uvedených v ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné daný prípad podriadiť,
t. j. či sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že medzi stranami sporu nebolo
preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke, ani darovacej zmluvy a plnenie, ktoré žalobca žalovanému
poskytol v sume 68.675,48 eur posúdil ako plnenie bez právneho dôvodu. Ani jedna zo sporových

strán pritom v priebehu konania netvrdila, že plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému bolo bez
právneho dôvodu, naopak strany tvrdili, že právny dôvod plnenia existoval. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie svoj rozsudok v časti I. výroku odôvodnil tým, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcu, a to plnením bez právneho dôvodu, takýto jeho záver je predčasný,
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň znamená nesprávne právne posúdenie

veci.

25. Žalobca v žalobe, ani v priebehu konania netvrdil, že by žalovanému poskytol plnenie bez toho, aby
na to mal právny dôvod. Rozhodujúce skutkové okolnosti teda nezneli tak, že žalobca bez toho, aby na to
malprávnydôvod,poukázalnaúčetžalovanéhofinančnéprostriedky.Zarozhodujúcuskutkovúokolnosť

nemožno považovať vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že v prípade dôkaznej
núdze si žalobca uplatňuje nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie preto
pochybil, keď bez vykonania náležitého dokazovania (aj podrobným výsluchom strán sporu) žalobcom
uplatnený nárok v časti o zaplatenie sumy 68.675,48 eur posúdil ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté
plnením bez právneho dôvodu. Jeho záver o nepreukázaní existencie zmluvy o pôžičke nemôže mať

bez ďalšieho za následok také právne posúdenie uplatneného nároku, ktoré by bolo v rozpore s
rozhodujúcimi skutočnosťami tvrdenými žalobcom v žalobe, resp. aj v priebehu konania. Súd prvej
inštancie preto na základe doteraz vykonaného dokazovania nemohol žalobe v časti o zaplatenie
sumy 68.675,48 eur vyhovieť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť túto sumu titulom bezdôvodného
obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu. Nie je možné zamieňať existenciu plnenia

bez právneho dôvodu so situáciou, kedy sa žalobcom tvrdený právny dôvod (skutkovo popísaný
právny vzťah zo zmluvy o pôžičke) nepodarilo preukázať. Nepreukázanie tvrdeného právneho dôvodu
plnenia (zmluva o pôžičke) a preukázanie plnenia bez právneho dôvodu nemožno stotožniť. Žalobca
nepochybne mal dôvod, pre ktorý previedol finančné prostriedky na účet žalovaného (tento dôvod však
doposiaľ nepreukázal) a netvrdil, že sa jednalo o dve platby v omyle. Ak bola uzavretá platná zmluva o

pôžičke, (ako to tvrdil žalobca) nemôže byť právny vzťah posúdený ako bezdôvodné obohatenie získané
plnením bez právneho dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože právny dôvod plnenia
môže odpadnúť len vtedy, ak od začiatku existoval. V konaní zatiaľ nebol preukázaný právny dôvod
plnenia a teda nebolo preukázané ani jeho odpadnutie.

26. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie
týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný (okrem iného) i plnením bez právneho dôvodu
alebo tiež z dôvodu, ktorý odpadol. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od
samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od

začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho
vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Ťažiskom skutkovej
podstaty bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia. V
praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie

tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Jedná sa o konanie
v akomsi „omyle“ o povinnosti plniť. Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného
obohatenia zároveň je aj to, že osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o
tom, že plní bez právneho dôvodu Ak by osoba poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne
disponovala, mohlo by takéto konanie byť posúdené ako dar. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako
plnenia bez právneho dôvodu je tak nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je

povinnýplniť,alebožeten,komuplní,niejeoprávnenýplnenieprijať.Ináčbysatotižsúdmuselzaoberať
otázkou, či medzi účastníkmi právneho vzťahu nedošlo napr. ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo
právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu bezdôvodného obohatenia.

Plnenie poskytnuté na základe určitého právneho dôvodu, ktorý odpadol sa stáva bezdôvodným

obohatením od okamihu odpadnutia právneho dôvodu. Pod odpadnutím právneho dôvodu plnenia treba
rozumieť prípad, kedy zo zákona alebo na základe zákona dochádza k jeho zrušeniu (napr. na základe
platného odstúpenia od zmluvy), pričom v predmetnej veci zo strany žalobcu nielenže nebol preukázaný
právny dôvod plnenia, ale ani jeho odpadnutie.

Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že situácia, kedy zo žaloby o plnenie z
právneho dôvodu môže súd priznať právo titulom bezdôvodného obohatenia, je možná, ale za celkom
iných predpokladov. Je tomu tak vtedy, pokiaľ v priebehu súdneho konania vyjde najavo neplatnosť
právneho úkonu, na základe ktorého žalobca uplatnil svoj nárok. V tom prípade je však o povinnosti
vydať bezdôvodné obohatenie rozhodnuté na základe identických rozhodujúcich skutočností tvrdených

žalobcom, ku ktorým sa naviac pridá záver o neplatnosti právneho úkonu. Rozhodujúce skutočnosti
žaloby, teda že došlo k uzavretiu zmluvy (hoci neplatne) sú stále nevyhnutne východiskom rozhodnutia
o vydaní bezdôvodného obohatenia z takéhoto neplatného úkonu. Jedná sa o vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniknutého z neplatného právneho úkonu. V posudzovanom prípade však ide o situáciu
odlišnú. Ako bolo uvedené, rozhodujúce skutočnosti tejto žaloby, že žalobca požičal žalovanému

peniaze, neprichádzajú do úvahy ako východisko pre rozhodnutie, že k plneniu v prospech žalovaného
došlo bez právneho dôvodu.

27. S poukazom na uvedené potom odvolací súd z dôvodov podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
zrušil I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako i závislý IV. výrok o trovách konania a vec mu v tomto

rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia. Porušením tohto práva strany sporu a povinnosti
súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v
rámci prípadného využitia riadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, pričom táto vada zakladá dôvodnosť
podaného odvolania žalovaného proti I. výroku rozsudku a zrušenie tohto výroku podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ CSP. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom (neodôvodnením

rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) znemožnil žalovanému realizovať jeho procesné
právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, keď rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch (o plnení žalobcu v prospech žalovaného
z titulu bezdôvodného obohatenia vzniknutého bez právneho dôvodu) neodôvodnil, pričom tento
nedostatok nie je dobre možné napraviť v konaní pred súdom druhej inštancie, teda pred odvolacím

súdom. Ďalším dôvodom zrušenia I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie bolo ust. § 389 ods. 1 písm.
c/ CSP, nakoľko súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal riadne dokazovanie
(najmä podrobným výsluchom strán sporu, príp. i svedkov) a nie je účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca už v podanízo dňa 26. 05. 2022 navrhoval okrem iných i výsluch F. R. ohľadne dohôd, ktoré mal so žalovaným.
Na tomto návrhu zotrval i na pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2022 a 14. 02. 2023 (podľa zápisnice
zotrval na výsluchu B. R.). Súd prvej inštancie výsluch tohto svedka nevykonal, ale ani nezamietol návrh

na vykonanie tohto dôkazu.

V ďalšom konaní bude preto úlohou súdu prvej inštancie všetky vyššie naznačené okolnosti opätovne
zisťovať a ozrejmiť. Vzhľadom k tvrdeniam strán sporu bude potrebné vykonať dokazovanie za účelom
zistenia okolností tvrdeného uzavretia zmluvy o pôžičke, resp. darovacej zmluvy, resp. okolností,

ktoré tvrdenému uzavretiu týchto zmlúv predchádzali, prípadne nasledovali po prevode peňažných
prostriedkov na účet žalovaného až do podania žaloby, a to podrobným výsluchom strán sporu,
príp. aj svedkov, ktorí by sa k týmto okolnostiam vedeli vyjadriť. V prípade výsluchu svedkov bude
potrebné prihliadať na to, či títo boli osobne prítomní pri komunikácii žalobcu a žalovaného, resp., či
o veci vedia len z počutia na základe ich kontaktu so žalobcom alebo žalovaným. Zo skutočnosti, že
žalovaný mal poskytnuté peňažné prostriedky na svojom účte dlhšiu dobu bez toho, aby s nimi nakladal,

nemožno vyvodiť záver, že si bol vedomý existencie pôžičky. Vykonané dokazovanie vrátane otázky
unesenia dôkazného bremena súd riadne vyhodnotí, ustáli skutkový stav, tento následne právne posúdi
a rozhodne o tom, či žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 68.675,48 eur je, alebo nie je
dôvodný a na základe akých skutkových a právnych dôvodov, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní
presvedčivým spôsobom podľa ust. § 220 CSP a v potrebnom rozsahu sa vysporiada i so všetkými

právne relevantnými námietkami oboch strán sporu.

28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov toho
odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 3 CSP).

29. Odvolací súd sa podrobne oboznámil i s odôvodnením II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
(najmä 38. bod jeho rozsudku) a s dôvodmi odvolania žalobcu proti tomuto výroku. Dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dostatočne jasne a presvedčivo zdôvodnil zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie
sumy 155.880,- eur a na tieto dôvody odvolací súd poukazuje a považuje ich za vecne správne. Na
zdôraznenie správnosti tohto výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca

zaplatil sumu 155.800,- eur za dva byty v I. na základe dvoch zmlúv o budúcej zmluve uzavretých dňa
05. 06. 2017 medzi budúcim predávajúcim (Enviroline, s.r.o. Košice) a budúcim kupujúcim (žalobca).
Povinnosť zaplatiť za byty na základe týchto zmlúv vznikla priamo žalobcovi, nie žalovanému, teda
žalobca neplatil za žalovaného. Je skutočnosťou, že vlastníkom predmetných bytov (byt č. 11 a byt č.
32) sa na základe kúpnych zmlúv stal žalovaný, čo nebolo sporné a čo preukazuje i čiastočný výpis

z LV č. XXXXX zo dňa 02. 02. 2022 pre obec I. – K. L., katastrálne územie K. L.. Nepochybné je tiež
to, že žalovaný sa na základe kúpnych zmlúv mohol stať vlastníkom týchto bytov len so súhlasom
a s vedomím žalobcu, čo potvrdil aj žalobca, keď v žalobe uviedol, že „z titulu pôžičky a slušného
správania žalovaného voči žalobcovi som súhlasil s uvedením mena žalovaného na kúpnopredajných
zmluváchanáslednýmzápisomdokatastranehnuteľností“.Ajvovyjadreníkodporužalovanýuviedol,že

bol uzrozumený s tým, že žalovaný bol vlastníkom bytov, ktoré získal na základe riadnej kúpnej zmluvy.

29.1 Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že finančné prostriedky formou úhrady za byty poskytol žalovanému
zaurčitýchpodmienok(okreminéhovyžadovalslušnésprávanie,nakladaniesbytmilensjehosúhlasom
a pod.) a keď tieto podmienky žalovaný prestal plniť, tak žalobca sa domáhal vrátenia finančných

prostriedkov, pričom tvrdil, že sa medzi nimi jednalo o pôžičku.

Následne v priebehu konania začal tvrdiť, že sa jednalo o investície do nehnuteľností v rámci
investovania za účelom zarábania peňažných prostriedkov a tieto investície žalovaný nemusel vrátiť po
dobu trvania ich dohôd ohľadne spoločného nakladania s nehnuteľnosťami. Keď žalovaný prestal plniť

dohody (v dôsledku čoho žalobca už nemal vplyv na nakladanie s nehnuteľnosťami), tak bol povinný
peňažné prostriedky vrátiť z titulu zmluvy o pôžičke.

Na pojednávaní dňa 24. 11 2022 žalobca tvrdil, že so žalovaným si stanovili určitý biznis model, v rámci
ktorého mali spoločne fungovať a hospodáriť a keď tento model prestal fungovať, žalovaný bol povinný

finančné prostriedky vrátiť, resp. tvrdil, že žalovanému požičal prostriedky na kúpu bytov s tým, že pokiaľ
bude biznis model fungovať, tak nebude vrátenie týchto prostriedkov vyžadovať. Biznis model, resp.
investičný zámer však prestal fungovať, a preto žiadal od žalovaného vrátenie sumy 155.800,- eur.29.2 K týmto všetkým tvrdeniam žalobcu je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal uzavretie zmluvy
o pôžičke v sume 155.800,- eur medzi ním a žalovaným, ani žiadnu dohodu o tom, kedy, za akých
podmienok a z akého dôvodu by mu mal žalovaný túto sumu vrátiť. Rovnako tak nepreukázal existenciu

spoločného podnikania s bytmi, spoločnej investície so žalovaným, existenciu žiadneho biznis plánu,
resp. modelu, ale ani existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na jeho úkor.

29.3 Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné
obohatenie podľa ust.§ 451, ani podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka a odvolací súd nemal dôvod

nesúhlasiť s jeho argumentáciou uvedenou v odôvodnení II. výroku rozsudku (v 38. bode odôvodnenia
rozsudku).

30. Žalobca v odvolaní proti II. výroku rozsudku zotrval na svojich tvrdeniach o pôžičke, resp.
o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné a dôvodné uviesť, že pri tých
skutkových tvrdeniach, ktoré uvádzal v priebehu konania ako i v odvolaní, treba prisvedčiť súdu prvej
inštancie v tom, že medzi stranami sporu nebola preukázaná zmluva o pôžičke v sume 155.8000,-
eur, ani ich spoločné podnikanie, resp. spoločný biznis plán a investíciu do spoločného podnikania. Je
však skutočnosťou, že žalobca zaplatil za byty, ktorých vlastníkom sa s jeho vedomím a súhlasom stal

žalovaný, čo nemožno považovať za plnenie bez právneho dôvodu, ani plnenie z neplatného právneho
úkonu. Rovnako tak nemožno konštatovať, že by bola naplnená hypotéza ust. § 454 Občianskeho
zákonníka, predpokladom ktorej je, že povinnosť plniť mala osoba, ktorá sa bezdôvodne obohatila, že
k plneniu inou osobou došlo bez právneho dôvodu a že plnením došlo k bezdôvodnému obohateniu.
V predmetnej veci vzhľadom na predložené listiny je potrebné konštatovať, že povinnosť zaplatiť za

byty v Košiciach nevznikla žalovanému, ale vznikla žalobcovi, a to na základe dvoch zmlúv o budúcej
zmluvy, teda žalobca neplnil za iného, ale sám za seba, v dôsledku čoho nemožno na predmetnú vec
aplikovať ani ust. § 454 Občianskeho zákonníka, teda k obohateniu žalovaného nedošlo ani na základe
tohto ustanovenia, čo správne konštatoval i súd prvej inštancie.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné tvrdenie žalobcu v odvolaní, že z výsluchu svedkov
vyplynulo, že byty v I. boli formou spoločného hospodárenia (podnikania) medzi ním a žalovaným, resp.
že sa jednalo o investície do podnikania ohľadne realitného biznisu. Svedkyňa O., na výpoveď ktorej
poukazoval žalobca, na pojednávaní uviedla, že od žalovaného má informáciu o tom, že žalobca mu
daroval dva byty a hovoril, že to malo byť spoločné podnikanie. Zároveň však uviedla, že žalobca mal

dať žalobcovi dva byty a potom sa mohli rozprávať o podnikaní. Táto výpoveď svedkyne, rovnako ako
výpovede ďalších svedkov ani podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú dôvodnosť nároku žalobcu
vo vzťahu k žalovanému na zaplatenie sumy 155.800,- eur, ktorú žalobca zaplatil za byty v Košiciach a
ktorých vlastníkom sa stal žalovaný. Svedkovia, ktorých súd vypočul na návrh žalobcu alebo žalovaného
neboli prítomní pri ich rozhovoroch (čo priamo potvrdil A. C. a H. P. a P. Q. uviedol, že nikto nikdy

mu nepovedal, že byty alebo peniaze by mal žalovaný vrátiť) a o veci vedeli buď od žalobcu alebo od
žalovaného. Ani prípadná existencia spoločného podnikania žalobcu a žalovaného (biznis plán alebo
model) ohľadne prenajímania bytov (ktorá naviac nebola preukázaná) a jej prípadné ukončenie, podľa
názoru odvolacieho súdu nemohla byť dôvodom na to, aby žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi
vrátiť sumu 155.800,- eur, ktorú žalobca zaplatil developerovi za byty, ktorých vlastníkom sa so súhlasom

a s vedomím žalobcu stal žalovaný. Žalobca totiž žiadnym spôsobom nepreukázal, že spôsob, akým
žalovaný byty nadobudol, má nejaký súvis s ich prípadným (nepreukázaným) spoločným podnikaním.

31. Odvolací súd po preskúmaní II. výroku odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako aj
celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd pred zamietnutím žaloby žalobcu v časti o zaplatenie sumy

155.800,- eur riadne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav pre zamietnutie žaloby v tejto časti, vzal
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov.
Výsledkom jeho dokazovania bolo zistenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne
nepreukázal dôvodnosť žaloby v časti o zaplatenie sumy 155.800,- eur z titulu zmluvy o pôžičke, ale ani
z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného.

32. Záverom odvolací súd uvádza, že do práva strany na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne
aj právo, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazova rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, nakoľko odvolanie žalobcu proti tomuto výroku rozsudku
nepovažoval za dôvodné.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, a to z dôvodu, že zrušil I. výrok rozsudku

súdu prvej inštancie (ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68.675,48 eur)
ako i závislý IV. výrok o trovách konania (proti ktorému strany sporu podali odvolanie, ale bez príslušnej
odvolacej argumentácie) a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy

68.675,48 eur ako i o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 3
CSP), pričom s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)