Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/46/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100461
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.
& Associates, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti
žalovanému: Starosta obce Veľký Slavkov, so sídlom Veľký Slavkov 117, 059 91 Veľký Slavkov, právne
zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37 880 381, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia starostu Obce Veľký Slavkov č.: OCÚVS-2023/515-002
zo dňa 07.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: OCÚVS-2023/515-002 zo dňa 07.08.2023 v spojení s fiktívnym
rozhodnutím obce Veľký Slavkov zo dňa 17.07.2023 a vracia vec obci Veľký Slavkov na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Veľký Slavkov (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) neposkytla žalobcovi ako žiadateľovi
informácie, ktoré od nej žiadal v zmysle Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
(ďalej aj ako „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) na základe žiadosti podanej prostredníctvom

e-mailu dňa 04.07.2023. Žalobca vo svojej žiadosti zo dňa 04.07.2023 žiadal o sprístupnenie: „mesačnú
mzdu (plat) všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov viažúcich sa k funkcii "prednosta
(prednostka) OcÚ" vyplatených po 28.11.2022 doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť,
priznané odmeny po mesiacoch všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov viažúcich sa k
funkcii"prednosta(prednostka)OcÚ"vyplatenýchpo28.11.2022doposiaľkudňuspracovaniaodpovede
na túto žiadosť, priznané ostatné mzdové nároky všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov
viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka) OcÚ" vyplatených po 28.11.2022 doposiaľ ku dňu

spracovania odpovede na túto žiadosť, mesačnú cenu práce všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký
Slavkov viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka) OcÚ" po 28.11.2022 doposiaľ ku dňu spracovania
odpovede na túto žiadosť, dátumy vyplatenia mzdových nárokov týchto vedúcich pracovníkov spolu
s vyplatenými čiastkami od 28.11.2022 doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť.“
V dôsledku toho, že žalovaný žalobcovi nesprístupnil požadované informácie a ani nevydal žiadne
rozhodnutie, došlo v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám k
vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odmietla poskytnúť informáciu a za deň doručenia rozhodnutia

sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t.j. 20.07.2023.

2. Žalobca doručil dňa 24.07.2023 obci Veľký Slavkov odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu obce
Veľký Slavkov, v ktorom žiadal o zrušenie fiktívneho rozhodnutia a vydania nového rozhodnutia, ktorýmmu obec Veľký Slavkov sprístupní informácie, o ktoré žiadal dňa 04.07.2023, na Základe zákona o
slobodnom prístupe k informáciám, a to v ním požadovanom rozsahu a požadovaným spôsobom. Vo
svojom odvolaní poukázal na právo na informácie, ktoré zakotvuje Ústava Slovenskej republiky, ako

aj listina základných práv a slobôd. Uviedol, že zákon o slobode informácií je založený na základnom
princípe, "čo nie je tajné, je verejné" a z tohto dôvodu mu podľa jeho názoru informácie musia byť
sprístupnené. Navrhol, aby odvolací orgán zrušil fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
a vydal nové rozhodnutie, ktorým jeho žiadosti zo dňa 04.07.2023 vyhovie tak, že jeho žiadosti vyhovie
a sprístupní mu požadovanú informáciu v rozsahu a spôsobom podľa jeho žiadosti, ku dňu zaslania

nového rozhodnutia.

3. Žalovaný následne rozhodnutím č. OCÚVS-2023/515-002 zo dňa 07.08.2023 odvolanie žalobcu zo
dňa 21.07.2023 proti fiktívnemu rozhodnutiu obce Veľký Slavkov zamietol. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Dôvodil, že od marca 2023 bolo na Obecný
úrad obce Veľký Slavkov podaných celkovo 17 žiadostí o poskytnutie informácií, pričom sa jednalo o

poskytnutie informácií v značnom rozsahu, ktoré boli žiadateľom spočiatku poskytované na základe
ich žiadosti v príslušných lehotách v súlade s právnymi predpismi. Zo sedemnástich žiadostí bolo 16
podaných osobami združených okolo osoby bývalého starostu obce Veľký Slavkov (otca žalobcu),
pričom z obsahu a formy možno konštatovať, že išlo o podávanie žiadostí v rovnakom štýle, rovnakej
forme s obdobným odôvodnením a žalovaný tak konštatoval, že sa jedná o organizovanú činnosť

osôb združených okolo osoby otca žalobcu, ako bývalého starostu obce Veľký Slavkov. Žalovaný ďalej
konštatoval, že podávanie týchto žiadostí neprimeraným spôsobom zaťažuje zamestnancov obecného
úradu, pričom pri plnení vybavovania predmetných žiadostí dochádza k značnému zahlcovaniu a
preťažovaniu zamestnancov obecného úradu, v dôsledku čoho dochádza ku sťaženiu, respektíve
úplnémuochromeniuobceakopovinnejosobypriplneníjejverejnýchúloh,najmävprospechobyvateľov

obce Veľký Slavkov. Žalovaný ďalej konštatoval, že s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa takmer istote,
u osôb združených okolo osoby otca žalobcu ako bývalého starostu, ide o organizovanú skupinu
osôb, ktorej cieľom nie je získavanie informácií, ktoré by tieto osoby potrebovali pre svoje potreby,
ale ich skutočným úmyslom je sťaženie činnosti obecného úradu, a preto bola aj žiadosť žiadateľa,
respektíve jeho odvolanie vyhodnotené ako snaha o filibustering - obštrukčnú metódu, pri ktorej pre

žiadateľa nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie orgánu verejnej správy. Poukázal
tiež na skutočnosť, že žiadosti v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa poskytujú
bezplatne, a tiež na to, že Obecný úrad obce Veľký Slavkov je činnosťou tejto skupiny osôb výrazne
postihnuteľný a zraniteľný, čo má výrazne negatívny vplyv na riadne vykonávanie obvyklej činnosti
obecnéhoúradu.Žalovanýtiežpoukázalnato,žepodľajehonázoruideozneužitieprávapričomuviedol,

že poukazuje na rozhodovaciu prax a judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, ako
aj na skutočnosť, že v individuálnych prípadoch je možné usúdiť, že existujú dostatočné indície o
tom, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu, keď kvalita informácie
ustupuje pred rozsahom, keď žiadateľ žiada "všetko ", pričom žiadané informácie vyžadujú aktívnu
činnosť pri ich vyhľadávaní, a to zahlcuje a nadmerne zamestnáva zamestnancov obecného úradu, u

ktorých to vyvoláva pocit, že sa nejedná o racionálnu činnosť, no musia ju splniť. Poukázal na to, že
reálny záujem o informácie je v tomto prípade vnímaný nezávisle od právneho záujmu o informácie
prejaveného aktom podania žiadosti, ktorý sa podľa § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k
informáciám nemusí preukazovať. Žalovaný ďalej argumentoval, že pri posudzovaní odvolania žalobcu
posúdil množstvo požadovaných informácií žalobcu ako člena organizovanej skupiny kumulatívne, s

prihliadnutím na frekvenciu už podaných žiadostí, pričom tieto skutočnosti vyhodnotil ako informačný
filibustering. Žalovaný tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky - uznesenie
III. ÚS 96/2010, z ktorého vyplývajú implicitné obmedzenia prístupu k informáciám aj z iných právnych
predpisov,pričomtietolimitysúurčovanéajprincípomdobrejverejnejsprávy,vktoromsatiežkonštatuje,
že v prípade hrozby značného sťaženia alebo úplného ochromenia povinných osôb pri plnení ich

verejných úloh je obmedzenie práva na prístup k informáciám legitímne, pričom takáto hrozba sa dá
vyvodiť z potenciálnych dopadov na schopnosť vykonávať svoje kompetencie v prípade, že by podobné
žiadosti boli povinnej osobe doručené vo väčšom množstve. Záverom uviedol, že účelom zákona o
slobodnom prístupe k informáciám totiž nie je paralyzovať činnosť povinných osôb, ale zabezpečiť
poskytovanie informácií primeraným spôsobom.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj
fiktívneho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie,
ako aj náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Namietal, že svojou žiadosťou zo dňa

04.07.2023,žiadalžalovanéhoakopovinnúosobuosprístupnenieinformáciípodľaZákonaoslobodnom
prístupe k informáciám, v rozsahu: „mesačnú mzdu (plat) všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký
Slavkov viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka) OcÚ" vyplatených po 28.11.2022 doposiaľ
ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť, priznané odmeny po mesiacoch všetkých vedúcich
pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka) OcÚ" vyplatených po

28.11.2022 doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť, priznané ostatné mzdové nároky
všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka)
OcÚ" vyplatených po 28.11.2022 doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť, mesačnú
cenu práce všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov viažucich sa k funkcii "prednosta
(prednostka) OcÚ" po 28.11.2022 doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť, dátumy
vyplatenia mzdových nárokov týchto vedúcich pracovníkov spolu s vyplatenými čiastkami od 28.11.2022

doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť,“ prostredníctvom e-mailovej adresy „D.“ vo
formáte PDF. Žalobca ďalej uviedol, že k žiadosti o sprístupnenie informácií žalovaným nedostal žiadnu
odpoveď, že žalovaný nesprístupnil žalobcovi v lehote na vybavenie žiadosti požadované informácie
a ani o tom nevydal žiadne rozhodnutie. Žalobca tiež zdôvodňoval, že transparentné informovanie o
efektívnom vynakladaní verejných prostriedkov na činnosť obecného úradu, uzavreté zmluvné vzťahy,

ako aj mzdy vedúcich pracovníkov je vo verejnom záujme a dochádza ním aj k naplneniu základného
práva na prístup k informáciám a k efektívnej kontrole zo strany verejnosti. Právo na informácie patrí
medzi najvýznamnejšie politické práva, ktorého účelom je umožniť efektívnu kontrolu verejnej moci a
právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu.

5. Ďalej argumentoval, že zákon o slobode informácií neumožňuje povinnej osobe zostať nečinným
a vznik tzv. fiktívneho rozhodnutia nastáva iba v záujme ochrany žiadateľa. Žalovaný bol podľa
žalobcu povinný vydať písomné rozhodnutie. Túto skutočnosť mnohokrát potvrdila aj súdna prax.
Fiktívne rozhodnutie neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné.
Navyše, neexistuje žiaden zákonný dôvod na nesprístupnenie požadovanej informácie. K tomuto

tvrdeniu žalobca uvádza rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži 3/2011 zo dňa 03.05.2011,
podľa ktorého: „Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií
nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale
jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú

osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť
postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za
nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa
§ 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p. Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán
jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a

súčasnemalprávopodaťprotinemuopravnýprostriedok,obhajujúcdôvodnosťsvojejžiadostiasúčasne
napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel."

6. Žalobca ďalej uviedol, že odvolací orgán - starosta obce svojím rozhodnutím nezrušil predošlé fiktívne
rozhodnutie, iba zamietol odvolanie, čím postupoval opäť v rozpore so zákonom č. 71/1967 o správnom

konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok'). Podľa § 59 správneho poriadku zamietnutie
odvolania je možné v prípadoch, kedy predošlé rozhodnutie bolo správne a v súlade so zákonom.
Tým, že odvolanie zamietol, potvrdil predošlé rozhodnutie, pričom predošlé rozhodnutie už zo svojej
podstaty (fiktívne rozhodnutie) nebolo v súlade so zákonom. Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd SR
v rozhodnutí sp. zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16. júna 2010, v ktorom rozhodol, že odvolací orgán nemôže

potvrdiť prvostupňové fiktívne rozhodnutie vzniknuté v dôsledku nezákonnej nečinnosti povinnej osoby,
ale má ho zrušiť a vec vrátiť povinnej osobe: „Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3
zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach
podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so

žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím
na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol a fiktívne rozhodnutie
potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Nemožno súhlasiť ani s názorom
žalovaného, že tým, že vo veci žiadosti rozhodol rozhodnutím, v ktorom odôvodnil zamietnutie žiadostižiadateľa o sprístupnenie informácií, vykonal zmenu, ktorou odstránil všetky nedostatky prvostupňového
rozhodnutia. Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemienil
vyhovieť, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo

podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody,
pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny orgán prvého
stupňa vo veci žiadosti nerozhodol rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku a
platí fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, žalovaný
ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia,

pretože takýmto postupom žiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup, pretože proti rozhodnutiu
odvolacieho orgánu nemohol už podať riadny opravný prostriedok."

7. Žalobca tiež namietal, že celkovo bolo zo strany žalobcu odoslaných 5 žiadostí o sprístupnenie
informáciívrozmedzí32dní,pričomanijednejnebolovyhovené,nebolsprístupnenýžiadnydokument,o
ktorý žiadal, v posledných 3 žiadostiach bolo dokonca fiktívne rozhodnutie žalovaného, kde sa žalovaný

ani neunúval žalobcovi zaslať písomnú odpoveď. V žiadnom prípade sa teda nedá hovoriť o tom, že tieto
žiadosti žalobcu mali spôsobiť ochromenie obecného úradu, keďže sa priamo v rozhodnutí uvádza: „v
súčasnosti už má zahltenie zamestnancov obecného úradu vybavovaním žiadostí tejto organizovanej
skupiny výrazne negatívny vplyv na riadne vykonávanie obvyklej činnosti obecného úradu". Rovnako ani
samotné vybavenie žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 04.07.2023 nemohlo byť pre obec nijakým

spôsobom zaťažujúce, pretože sa jednalo o jednoduchú žiadosť, ktorej vybavenie by trvalo obecnému
úradu iba krátku dobu.

8. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprístupnenie informácií žiadnym zákonom stanoveným spôsobom

neodôvodnil ani sa k žiadosti žiadnym spôsobom nevyjadril. V dôsledku tohto konania žalovaného došlo
kporušeniučlánku26ods.5zákonač.460/1992Zb.ÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚstavaSR")
„Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti
v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon."; a k porušeniu § 3 ods. 1zákona o
slobodnomprístupekinformáciám:„Každýmáprávonaprístupkinformáciám,ktorémajúpovinnéosoby

k dispozícii." Prílohou žaloby boli aj listiny - Žiadosť o sprístupnenie informácií z 04.07.2023, Odvolanie
zo dňa 21.07.2023, Rozhodnutie o odvolaní, č. j. OCÚVS-2023/515-002 zo 07.08.2023 a doručenka
rozhodnutia zo 09.08.2023.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2023 uviedol, že v zákone o slobode informácií nie je

stanovená legálna definícia zneužitia práva. Avšak zákaz zneužívania práva je zahrnutý medzi ústavné
zásady právneho štátu, implicitne obsiahnuté v článku 1 odsek 1 ústavy. Zneužitie práva v oblasti
práva na informácie je v podstate individuálnou situáciou, kedy existuje dostatočný počet indícií v
rámci správnej úvahy a úvahy súdu, naznačujúci, že účelom žiadosti o informácie nie je skutočný
záujem získať informáciu. Je nevyhnutné odlišovať tento skutočný záujem, ktorý súvisí s vážnosťou

prejavenej vôle žiadateľa. Existenciu tohto skutočného záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle
žiadateľa, je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného právneho záujmu na poskytnutie informácie,
ktorý žiadateľ nemusí preukazovať podľa § 3 odsek 3 zákona o slobode informácií, ktorý umožňuje
sprístupnenie informácií bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje.

10. Podľa názoru žalovaného názor žalobcu, že vybavenie žiadosti by trvalo obecnému úradu iba
krátku dobu. Výraz "krátka doba" je relatívny a nemá presný definovaný časový rámec, pretože jeho
význam môže byť subjektívny a závisí od kontextu, v ktorom sa používa. Mohlo by to znamenať pár
minút alebo hodín, zatiaľ čo pre iných niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov. Predmetné tvrdenie

žalobcu považujeme za účelové, nakoľko si vyžiadal informácie siahajúce až do roku 2022, ktoré nie sú
záležitosťou jeho tvrdenej jednoduchej žiadosti. Pri výklade zákonnej výnimky z povinnosti poskytovať
informácie,ktorébybolopotrebnévytvárať,jenevyhnutnérozlišovaťmedziprípadmi,kedynavytvorenie
odpovede na žiadosť stačí púhe mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré povinný subjekt
už má k dispozícii a prípadmi, kedy je nevyhnutné vykonávať s týmito údajmi ďalšie spracovanie,

teda nad rámec jednoduchého získania informácií pre odpoveď na žiadosť. Podľa žalovaného pojem
"vytváranienovýchinformácií"predstavujetermínotoľkoneurčitý,žeprijehoaplikáciijenevyhnutné,aby
povinné subjekty dbali o to, aby bol vykladaný spôsobom konformným s ústavou. Tým sa myslí spôsob,
ktorý nebude neprimerane obmedzovať rozsah ústavou zaručeného práva na informácie. Pri rozlišovanísituácií, kedy ide len o vyhľadanie (zhromaždenie) požadovaných informácií a ich prispôsobenie pre
poskytnutie žiadateľovi, a kedy už ide o vytvorenie novej informácie, nemožno sa spoliehať iba na
časovú náročnosť prípravy odpovede na žiadosť (zhromaždenie informácií). Vzhľadom na to, že každý

dokument obsahuje dôverné osobné údaje, ako napríklad rodné číslo a dátum narodenia, ktoré sú prísne
chránené, sme presvedčení, že proces spracovania nie je obmedzený len na krátke vyhľadávanie a
poskytovanie informácií žiadateľovi.
11. Ďalej žalovaný uviedol, že ak niekto systematicky a neoprávnene podáva neustále žiadosti o
sprístupnenie informácií s cieľom zámerne zahlcovať orgán verejnej správy, ide o situáciu, ktorú by sa

dalo vnímať ako zneužívanie systému žiadostí o informácie. Tento druh správania môže mať vážne
následky na efektívnosť verejnej správy a na schopnosť poskytovať informácie ostatným občanom. V
takom prípade by orgán verejnej správy mal mať právo prijať opatrenia na riadenie opakujúcich sa
a neoprávnených žiadostí, aby ochránil svoje zdroje a zachoval efektívnosť. V prípade opakovaných
žiadostí od jedného žiadateľa v krátkom čase, napríklad v rozmedzí 30 dní, môže orgán verejnej správy
posudzovaťtútosituáciusohľadomnamožnéopatrenianariadenieopakujúcichsažiadostí.Opakované

a masívne podávanie žiadostí o slobodný prístup k informáciám môže byť považované za zneužívanie
systému žiadostí, ak má za následok zahlcovanie a zámerne zaťažuje orgán verejnej správy. Toto
správanie môže byť považované za zavadzajúce, ak jeho hlavným cieľom je zámerne ovplyvniť, či
zablokovať činnosť orgánu verejnej správy alebo ak je motivované neoprávneným záujmom.
12. Podľa názoru žalovaného v súvislosti s predložením piatich žiadostí zo strany žiadateľa v priebehu

32 dní a jeho následným priznaním sa k tejto skutočnosti, považujeme takéto konanie za minimálne
neobvyklé vzhľadom na krátkosť doby predkladania žiadostí. Je významné poznamenať, že náš názor
sa zakladá na presvedčení, že skutočný počet odoslaných podobných žiadostí dosahuje číslo šestnásť.
Tieto žiadosti nie len vykazujú zjavné vzory podobnosti formy a obsahu, ale aj manifestujú spojenie
s osobami, ktoré sú blízke bývalému starostovi. V dôsledku týchto faktorov žalovaný konštatuje, že

predmetné žiadosti zjavne vykazujú systematický charakter vo vzťahu k osobe bývalého starostu Obce
Veľký Slavkov a sú považované za aktivity osôb s evidentným záujmom ovplyvniť rozhodovacie procesy
vzhľadom na ich podobu a cieľovú orientáciu. Podľa žalovaného sú tvrdenia žalobcu neopodstatnené
a nesprávne, a to vzhľadom na ich nedostatočné zohľadnenie objektívnych faktov v danej záležitosti.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal súd, aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému

náhradu trov konania v rozsahu 100%.
13. Žalobca vo svojej replike zo dňa 09.01.2024 zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a k vyjadreniu
žalovaného uviedol, že v tomto prípade tak nejde o vytvorenie kvalitatívne nových informácií, ale
iba o vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií žalobcom. Žalobca poukázal na Nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 830/2016, podľa ktorého: „Pokiaľ tu nie je dôvod na odmietnutie

sprístupnenia podľa § 8 a nasl. zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinnej osobe stále
prináleží povinnosť informáciu sprístupniť, avšak nie je viazaná požadovaným formátom informácie
(napr. osobitná tabuľka. Informáciu v takom prípade sprístupní vo formáte najmenej invazívnom voči
jej pôvodnému formátu. Presunutie údajov z viacerých zdrojov do nového dokumentu však nemožno
označiť za „tvorbu novej informácie". Rovnako vytvorenie výberu informácií, ktorými povinná osoba

disponuje v členení relevantnom pre ich primárne použitie, nie tvorbu novej informácie. Tou by bola
napríklad extrapolácia údajov, vytváranie grafov a pod."

14. Žalobca zároveň uviedol, že ak by vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných dokumentov bolo
považované za vytváranie novej informácie, išlo by o protiústavný výklad zákona, pretože povinné osoby

by v dôsledku tohto výkladu fakticky nemuseli poskytovať skoro žiadne informácie, čo by znamenalo
popretie ústavnej povinnosti poskytovať informácie zakotvenej v čl. 26 ods. 5 Ústavy. Podľa žalobcu
požadované informácie, ktoré správny orgán odmietol sprístupniť sa týkajú informácií o hospodárení s
verejnými prostriedkami povinnej osoby, a teda by mal prevažovať verejný záujem na transparentnosti
ich vynakladania, a taktiež verejnej kontroly. A zároveň má žalobca za to, že prvostupňové fiktívne

rozhodnutie obecného úradu, ktorým sa zamietla žiadosť o sprístupnenie informácií, a druhostupňové
rozhodnutie starostu obce Veľký Slavkov, ktorým sa zamietlo odvolanie a potvrdilo rozhodnutie
prvostupňového orgánu, sú nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Tieto kvalifikácie vychádzajú z
ich nezrozumiteľnosti a nedostatočného odôvodnenia.

15. Žalovaný na repliku žalobcu zo dňa 09.01.2024, už duplikou nereagoval.VI.
Konanie na správnom súde

16. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku

(ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z
účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.04.2025.

17. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 24.03.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu
a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

18. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d)
a g) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP) správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie
(§ 191 ods. 4 veta prvá SSP).

VII.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

22. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

23. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,

bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
24. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania
ustanoví zákon.

25. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

26. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje
na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz,
referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na

vytváranie názorov.

27. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba podľa § 2 ods.
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátumajetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných
na základe uzatvorenej zmluvy. Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na

povinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo
spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.

28. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez
preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

29. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií
povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania
žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,
ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento
zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne
žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote,
urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

31. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie
hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v
prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

32. Podľa § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote
na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila,
predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia
rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

33. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby
o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej
osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

34. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej
osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací
orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného
úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej
správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

35. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, odvolací orgán rozhodne o
odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a
má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní
požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak

odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví
žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,
predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za
deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

36. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“).

37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci (§ 32 ods. 1) a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 47).38. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

39. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania, a tiež s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je
rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán
a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

42. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,

ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov
právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a
funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je
správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej

moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia

43. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

44. Podľa § 177 ods. 1 SSP, Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

45. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

46. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

47. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

48. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

VIII.
Právny názor správneho súdu

49. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu,
ktorým žalovaný rozhodoval v konečnej platnosti o žiadosti žalobcu zo dňa 04.07.2023 na poskytnutie
informácií – „mesačnú mzdu (plat) všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov viažucich sa k
funkcii"prednosta(prednostka)OcÚ"vyplatenýchpo28.11.2022doposiaľkudňuspracovaniaodpovedena túto žiadosť, -priznané odmeny po mesiacoch všetkých vedúcich pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov
viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka) OcÚ" vyplatených po 28.11.2022 doposiaľ ku dňu
spracovania odpovede na túto žiadosť, priznané ostatné mzdové nároky všetkých vedúcich pracovníkov

OcÚ Veľký Slavkov viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka) OcÚ" vyplatených po 28.11.2022
doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť, mesačnú cenu práce všetkých vedúcich
pracovníkov OcÚ Veľký Slavkov viažucich sa k funkcii "prednosta (prednostka) OcÚ" po 28.11.2022
doposiaľ ku dňu spracovania odpovede na túto žiadosť, dátumy vyplatenia mzdových nárokov týchto
vedúcich pracovníkov spolu s vyplatenými čiastkami od 28.11.2022 doposiaľ ku dňu spracovania

odpovede na túto žiadosť“, v zmysle ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o slobode
informácií).

50. Zákon o slobode informácií v § 2 ods. 1 uvádza, že povinnou osobou je obec. Zákon tak obci ako
povinnej osobe ukladá hmotnoprávnu povinnosť sprístupňovať v zákone určené informácie. Zároveň

zákon priznáva v procesnej rovine povinnosť vydať rozhodnutie v prípade odmietnutia sprístupnenia
informáciíobecnémuúraduakoprvostupňovémuorgánuastarostoviobceakoodvolaciemuorgánu(§19
ods.2 zákona o slobode informácií). Vzhľadom na to, že SSP v § 180 priamo určuje kto je žalovaným, je
úlohou súdu správne ustáliť, kto je žalovaným. V zmysle uvedeného správny súd ustálil, že žalovaným
v tomto prípade je starosta obce, ktorý rozhodnutie vydal.

51. K podstate veci súd poukazuje na to, že postup sprístupňovania informácií je upravený v samotnom
zákone o slobode informácií. Zákon však neobsahuje a nerieši úplne všetky podrobnosti tohto postupu.
V prípade, že určitá otázka nie je v zákone o slobode informácií upravená, povinná osoba a žiadateľ sa
riadia všeobecnými predpismi o správnom konaní (Správny poriadok). Čiže podľa § 22 ods. 1 zákona o

slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon o
slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby
k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo
záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 citovaného zákona). Osobami povinnými podľa

tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické a fyzické osoby,
ktorýmzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1).

52. Z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by sa povinná osoba, či starosta obce boli so

žalobcom dohodli na inom spôsobe sprístupnenia informácií a je z neho zrejmé, že žiadne informácie
neboli žalobcovi sprístupnené. V prejednávanej veci po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v zmysle §
17 ods. 1 zákona o slobode informácií vznikla fikcia zamietavého rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa o nesprístupnení informácií požadovaných žalobcom žiadosťou zo dňa 04.07.2023. Inštitút
fiktívnehorozhodnutiaumožňuježiadateľovidomáhaťsanaprieknečinnostipovinnejosobysvojhopráva

a podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, resp. žalobu na súd. Povinným
osobám však zákon o slobode informácií neumožňuje zostať nečinný, naopak, výslovne im v § 18 ods.
2 ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Nečinnosť povinnej
osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej
osoby. Každé fiktívne rozhodnutie je nezákonné a musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené,

pretože neobsahuje odôvodnenie (je nepreskúmateľné). Zákon o slobode informácií síce predpokladá
vydaniefiktívnehorozhodnutiaakonásledoknečinnostipovinnejosoby,aletakýtopostuppovinnejosoby
nie je zákonom dovolený a je nezákonný. Povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa
§ 18 ods. 2. V prejednávanej veci povinná osoba (prvostupňový správny orgán) nevydala písomné
rozhodnutie, dopustila sa preto nezákonného postupu a porušenia práva žiadateľa. V prejednávanej

veci odvolací orgán nerozhodol v príslušnej lehote o odvolaní žalobcu.

53. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali
v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov sa postupom a následne rozhodnutím
dopustili takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Samotný zákon síce

pripúšťa vydanie „fiktívneho“ rozhodnutia, ktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu, avšak
nezákonnosťpostupusprávnehoorgánuprvéhostupňaspočívalavtom,žeúčastníksprávnehokonania,
teda žalobca žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho
žiadosti nemienil vyhovieť, vydal rozhodnutie tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa
§ 47 Správneho poriadku, a z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť dôvody,
pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán v danom prípade takto

nepostupoval, odňal tak žalobcovi ako žiadateľovi právo sa domáhať zákonom ustanoveným postupom
ochrany svojho práva na orgáne Slovenskej republiky zaručený v Ústave Slovenskej republiky v článku
46 ods. 1.

54. Účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom

prístupe k informáciám nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach
podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so
žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím
na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol a fiktívne rozhodnutie
potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Žalovaný nemôže takýmto spôsobom,
že potvrdí rozhodnutie, ktoré fakticky neobsahuje žiadne odôvodnenie odstraňovať všetky nedostatky

prvostupňového rozhodnutia. Žalobca ako žiadateľ podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,
malprávonavydanierozhodnutia,ktorébyboloriadneodôvodnené,atoajvprípade,keďsprávnyorgán
jeho žiadosti nemienil vyhovieť. Následne by mal žalobca právo podať proti nemu opravný prostriedok,
obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého
stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti nepostupoval

v zmysle zákona a nevydal rozhodnutie, ktoré by obsahovalo zákonné náležitosti podľa § 47 Správneho
poriadku, následkom čoho platila fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 Zákona
o slobodnom prístupe k informáciám, žalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok
napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože absolútne neodôvodnené rozhodnutie je arbitrárne,
nepreskúmateľné, a tiež preto, že takýmto postupom žalovaný odňal žalobcovi ako žiadateľovi právo na

dvojinštančný postup, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemohol už podať riadny opravný
prostriedok, kde by mal možnosť napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti
nevyhovel.

55. Správny súd konštatuje, že vydanie (doručeného) písomného negatívneho rozhodnutia odvolacieho

orgánu, ktorým sa potvrdzuje fiktívne negatívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
neznamená zákonný a správny postup odvolacieho orgánu, pretože žalobca sa ako žiadateľ prvýkrát
dozvedel o dôvodoch nesprístupnenia informácií až z rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán nemôže
prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdiť, nakoľko je nepreskúmateľné a takýmto postupom tiež
žiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup v administratívnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010).

56. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neprimeraným spôsobom zaťažuje zamestnancov obecného
úradu, nakoľko od marca roku 2023 bolo na Obecný úrad obce Veľký Slavkov podaných celkovo
16 žiadostí o poskytnutie informácii v značnom rozsahu, a to osobami asociovaných okolo osoby

otca žalobcu, ktorý je bývalý starosta obce Veľký Slavkov, správny súd uvádza, že na konštatáciu
zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných
infožiadostínesmieviesťapriorikukonštatáciizneužitiapráva.Rozhodnutiepovinnejosobyoodmietnutí
informácií z dôvodu zneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne
odôvodnené. V tomto prípade však nie je možné konštatovať, že podaním týchto žiadostí o poskytnutie

informácií zo strany žalobcu ako žiadateľa došlo k neprimeranému zaťaženiu zamestnancov Obecného
úradu. A aj v prípade, ak by zo strany otca žalobcu dochádzalo k zneužívaniu práva, nie je možné
automaticky konštatovať, resp. urobiť záver, že aj žalobca (syn bývalého starostu) zneužíva právo, keď
žiada o sprístupnenie informácií.

57.Súdrovnakopoukazujenaskutočnosť,žežalovanýmápovinnosťindividuálneposúdiťkaždúžiadosť
o sprístupnenie informácií a môže sprístupnenie informácie obmedziť alebo informáciu nesprístupní,
ak ju napr. zverejňuje na základe zákona (ak je napr. povinná túto informáciu zverejňovať na úradnej
tabuli alebo ak je táto informácia napr. zverejnená na webovom sídle obce, ministerstva). Cieľom
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je odbremeniť povinné

osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona povinné určité druhy informácií zverejňovať. Pri odpovedi
na otázku, ktorá informácia je „zverejňovaná“, treba vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o
slobode informácií, podľa ktorého „Zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane
vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dátumožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného
prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená
vo verejnej knižnici.“ Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií má teda na mysli také

zverejňovanie informácií, keď sa informácie stávajú prístupné každému a každý ich môže opakovane
vyhľadávať a získavať. Ak žiadateľ žiada o sprístupnenie informácie, ktorá bola zverejnená na základe
osobitného zákona, povinná osoba nemôže hneď rozhodnúť o nesprístupnení informácie, ale najprv
musí podľa § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií do 5 dní od podania žiadosti oznámiť žiadateľovi
údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Ak sa žiadateľ napriek tomu

dožaduje sprístupnenia informácií, povinná osoba vydá rozhodnutie o nesprístupnení informácií s tým,
že v rozhodnutí uvedie, že informácia bola zverejnená na základe osobitného zákona a žiadateľovi boli
poskytnuté údaje umožňujúce jej vyhľadanie a získanie. Ak je však informácia zverejňovaná iba po určitú
dobu, po uplynutí tejto doby nemôže povinná osoba odmietnuť jej sprístupnenie z dôvodu, že informácia
je zverejnená.

58. Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít sú
typické znaky zneužitia práva napr. skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“,
pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané
prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a
ktorévzásadenemajúpriamusúvislosťsvymedzenýmúsekomštátnejsprávy,naktorompovinnáosoba

pôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať
orgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o
racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť. Avšak aj napriek uvedeným skutočnostiam musí
žalovaný vždy individuálne posúdiť, či nie je možné informáciu sprístupniť aspoň čiastočne.

59. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžik
5/2020 z 31. marca 2022, z ktorého vyplýva, že „odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom
na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k
informáciámzdôvoduzneužitiaprávajepovinnápreukázaťnadvšetkurozumnúpochybnosť,žežiadateľ
nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), ale spôsobiť povinnej osobe ujmu.
Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho
nepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu
požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň
obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť

povinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných
informáciíprežiadateľaavýkonspoločenskejkontroly.Nakonštatáciuzneužitiaprávamusíbyťprítomný
dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií
musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené.“

60. Z uvedených dôvodov správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného zo
dňa 07.08.2023 v spojení s fiktívnym rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa o nesprístupnení
informácií požadovaných žalobcom zo dňa 17.07.2023, s poukazom na citované ustanovenie § 191
ods. 1 písm. d) a g) SSP a vráteniu veci priamo orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie
konanie podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP, keďže vrátenie veci žalovanému by bolo vzhľadom na

fiktívne rozhodnutie nehospodárne a predĺžilo by len samotné administratívne konanie, kde je zákonom
vyžadované rýchle konanie a rozhodovanie tak, aby bol naplnený účel zákona o slobode informácií
(zákonom stanovená osem dňová lehota).

61. Obecný úrad bude po vrátení veci povinný postupovať v súlade s § 17 a § 18 zákona o slobode

informácii a v prípade, ak žiadosti žalobcu čo i len sčasti nevyhovenie bude povinný vydať o tom
rozhodnutie, a to v súlade s § 46 a § 47 ods. 1 až 5 Správneho poriadku. Týmto právnym názorom je
orgán verejnej správy nižšieho stupňa viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

62. Súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi

proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko mal vo veci
celkový úspech.

63. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).