Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/16/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200065
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov

senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu:
Okresná prokuratúra Žilina, Moyzesova 20, 011 56 Žilina, IČO: 35 996 072, proti žalovanému: Obec A.,
B. XXX/X, XXX XX A., IČO: 00 648 876 za účasti: 1/ C. D. A., E. XXX/XX, XXX XX F. – G., 2/ H. I., J. X.
XXXX XXX/XX, XXX XX A., 3/ C. K. L., M. J. XXX/XX, XXX XX A., 4/ D. N. B., O. J. XXX/XXX, XXX XX
A., 5/ D. P. O., O. J. XXX/XXX, XXX XX A., 6/ A. B., O. J. XXX/XX, XXX XX A., 7/ C. L. P., Q. P. XXXX/
XX, XXX XX F., 8 / C. L. R., S. T. XXXX/X, XXX XX F., 9/ U. C. R., S. T. XXXX/X, XXX XX F., 10/ D. C.
I., P. B., bytom B. J. XXX/XX, XXX XX A., 11/ A. D., P. B., bytom O. J. XXX/XX, XXX XX A., 12/ D. B.,

bytom O. J. XXX/XX, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 12/135/2019-
Ja zo dňa 15. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 25. januára 2019 bola Obci Konská, Školská 410/2, 013 13 Konská (ďalej ako „žalovaný“)

ako stavebnému úradu podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) doručená žiadosť
stavebníčky C. D. A., bytom E. XXX/XX, XXX XX F. – Budatín o vydanie dodatočného stavebného
povolenia na stavbu „Rodinný dom č. 3“ na pozemku C KN parc. č. 1101/136 v k. ú. A. (ďalej ako
„Stavba“).Dňa15.júla2019žalovanývydalRozhodnutieododatočnompovoleníStavbyč.12/135/2019-
Ja (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“), ktorým dodatočne povolil zrealizované stavebné práce na
Stavbe. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že Stavba je rozostavaná, pričom realizované sú základy,

podkladný betón a časť I. nadzemného podlažia bez závetria a skladu. Následne určil pod č. 1. až 34.
podmienky pre dokončenie Stavby. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že zistil, že Stavba bola
postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, a preto z vlastného podnetu začal dňa 25.
januára 2019 konanie o odstránení stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Žalovaný
vyzval vlastníka Stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie Stavby
nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi
územného plávania a osobitnými predpismi. Vlastník Stavby preukázal, že dodatočné povolenie Stavby

nie je v rozpore s verejnými záujmami, že je vlastníkom pozemku zastavaného Stavbou alebo má
k tomuto pozemku iné právo. Stavebný úrad oznámil začatie konania o dodatočnom povolení stavby
všetkým účastníkom konania a dotknutým orgánom a organizáciám, pričom súčasne na prerokovanie
„žiadosti“ nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na 10. júla 2019, o výsledkuktorého bol spísaný záznam. Vlastníčky susedného pozemku p. L. a p. I. sa vyjadrili do záznamu,
že požadujú, aby Stavba nepresahovala na pozemky v ich vlastníctve ochrannými pásmami (studňa)
a aby bol dodržaný odstup Stavby od hranice pozemku. Tieto požiadavky stavebný úrad zapracoval

do podmienok rozhodnutia. Stavebný úrad preskúmal predloženú „žiadosť“ z hľadísk uvedených v §
62 Stavebného zákona, prerokoval ju s účastníkmi konania a s dotknutými orgánmi a organizáciami
a zistil, že jej realizáciou alebo užívaním nie sú ohrozené záujmy chránené Stavebným zákonom,
predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Stavebný úrad zaistil vzájomný
súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi,

zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia a ich
stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia. Projektová dokumentácia Stavby spĺňa
všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu
dodatočného povolenia Stavby. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
13. augusta 2019.

2. Námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina vydal na základe podnetu dňa 30. mája
2022 protest proti rozhodnutiu žalovaného pod sp. zn. Pd 78/22/5511-4 (ďalej ako „Protest prokurátora“),
v ktorom podľa § 23 ods. 2 písm. f) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Zákon o prokuratúre“) navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodu porušenia § 88,
§ 88a Stavebného zákona a § 3, § 32 až § 34, § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„Správnyporiadok“).Dôvodypodnetu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v Proteste prokurátora neboli uvedené. Žalovaný
Protestu prokurátora nemienil vyhovieť, a preto ho spolu so spisovým materiálom predložil dňa 2.
septembra 2022 Okresnému úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky na rozhodnutie, ktorý
Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/043695/Kod zo dňa 14. septembra 2022 Protestu prokurátora

podľa § 24 ods. 8 Zákona o prokuratúre nevyhovel. O odvolaní námestníka okresného prokurátora
OkresnejprokuratúryŽilinarozhodloMinisterstvodopravyavýstavbySlovenskejrepublikyRozhodnutím
č. 42262/2022/SSSVP/127073 zo dňa 16. decembra 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.
januára 2023, tak, že odvolanie námestníka okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina zamietlo
a Rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2022/043695/Kod zo dňa 14. septembra 2022

potvrdilo.

Správna žaloba

3. ProkurátorOkresnejprokuratúryŽilina(ďalejako„žalobca“)sasprávnoužaloboupodanouvzákonom

stanovenej lehote podľa 45 ods. 1 v spojení s § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného. Žalobca v správnej žalobe stručne popísal priebeh administratívneho konania a konania
o proteste prokurátora a uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
nekorešpondujú so skutkovým stavom zisteným zo spisového materiálu.

4. Žalobca namietal, že žalovaný žiadosť stavebníčky C. D. A. o vydanie dodatočného stavebného
povolenia na Stavbu posudzoval ako návrh na začatie konania a nie ako podnet na vykonanie štátneho
stavebného dohľadu a na základe jeho výsledku ako podklad na začatie konania z úradnej povinnosti
podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Žalobca argumentoval, že

pokiaľ stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia, bez predchádzajúceho
ohlásenia podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona alebo sa uskutočňuje v rozpore s týmito povoleniami,
začne z vlastného podnetu konanie podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného
zákona a vyzve jej vlastníka, aby v procesnej lehote, ktorú určí, predložil doklady o tom, že jej
dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s

cieľmi a zámermi územného plánovania. Dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej
stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore s vydaným povolením nie je v rozpore s verejnými
záujmami, spočíva na jej vlastníkovi, keďže sa dopustil porušenia zákona. V prípade, že vlastník
nepovolenej stavby preukáže stavebnému úradu súlad stavby s týmito verejnými záujmami, môže ju
stavebný úrad dodatočne povoliť, avšak až po predložení žiadosti o jej dodatočné povolenie spolu

s dokladmi nevyhnutnými na jej povolenie. V prípade, ak vlastník stavby v stavebným úradom určenej
lehote nepredloží požadované doklady, alebo na ich podklade nepreukáže, že stavba nie je v rozpore
s verejnými záujmami, táto skutočnosť automaticky zakladá zákonný dôvod, aby z úradnej povinnosti
nariadil podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona jej odstránenie. Zo spisového materiálu podľa žalobcunie je možné jednoznačne zistiť dátum prevzatia Rozhodnutia žalovaného č. 12/135/2019 zo dňa 12.
februára 2019 o prerušení konania, nakoľko k nemu nie je pripojená doručenka. Nie je teda riadne
preukázané oznámenie začatia konania § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného zákona

tak, ako to upravuje § 18 ods. 2 Správneho poriadku. V oznámení nie je uvedený predmet konania,
teda rozsah zrealizovaných stavebných prác, ktoré mali byť predmetom konania. Žalovaný vyzval
stavebníčku na predloženie dokladov podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý však nie je možné
aplikovať v konaní podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Žalovaný podľa žalobcu taktiež nesprávne
poučil stavebníčku ohľadom následkov nedoloženia dokladov, nakoľko § 60 ods. 2 Stavebného

zákona nie je možné aplikovať v konaní o dodatočnom povolení stavby. V administratívnom spise
sa nenachádzajú listinné podklady preukazujúce predloženie požadovaných dokladov stavebníčkou v
určenej procesnej lehote, teda či bol daný dôvod na postup podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona.

5. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný pred začatím konania nevykonal štátny stavebný dohľad, na
základe ktorého by bol zistil skutočnosti dôležité pre vymedzenie predmetu konania (rozostavanosť

stavby, umiestnenie stavby na pozemku a pod.), ale ani po začatí konania nevykonal žiadne miestne
zisťovanie, ktorého uskutočnenie síce oznámil na deň 10. júla 2019, avšak ho nerealizoval, keďže
uskutočnil len ústne pojednávanie v malej zasadačke Mestského úradu Rajec.

6. Podľa žalobcu žalovaný vo výroku rozhodnutia uviedol, že dodatočné stavebné povolenie vydal podľa

§ 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona, čo sú obsahovo protichodné ustanovenia, pričom
neuviedolustanovenie§88aods.4,podľaktoréhoboloprávnenýpovoliťzrealizovanéstavebnéprácena
nepovolenej Stavbe. Vo výroku absentuje opis už zrealizovaných stavebných prác, ktoré sú predmetom
dodatočného stavebného povolenia.

7. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, keďže z jeho odôvodnenia nie je
zrejmé či a aké dôkazy boli vykonané, ako aj vyhodnotenie listinných podkladov zabezpečených v
rámci konania podľa § 88a Stavebného zákona. Z rozhodnutia žalovaného podľa žalobcu nevyplýva,
či sa žalovaný zaoberal splnením všetkých podmienok potrebných pre vydanie rozhodnutia a ako
dospel ku svojim skutkovým záverom, keďže túto skutočnosť z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné

vôbec zistiť. Nedôsledná aplikácia § 47 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku podľa žalobcu spôsobuje
nezákonnosťrozhodnutiažalovaného.Rozhodnutiežalovanéhožalobcapovažovalzanepreskúmateľné
najmä z hľadiska skutkového stavu, o ktorý sa opiera právny záver.

8. Žalobca ďalej v správnej žalobe uviedol, že Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky

Rozhodnutie č. OU-ZAOVBP2-2022/043695/Kod zo dňa 14. septembra 2022 o nevyhovení protestu
prokurátoraodôvodniltým,žepoposúdenípostupužalovaného,ktorývydaniunapadnutéhorozhodnutia
predchádzal, stotožniac sa s posúdením okresného prokurátora dospel k rovnakému záveru, že
žalovaný pred začatím konania a ani po jeho začatí nepostupoval v súlade s postupmi upravujúcimi
konanie o dodatočnom povolení už začatých stavebných prác na nepovolených stavbách a upravujúcich

stavebné konanie. Zároveň však v odôvodnení uviedol, že prokurátor podaním protestu uprednostnil
princíp zákonnosti/legality pred princípom právnej istoty založenej rozhodnutím žalovaného bez ohľadu
na skutočnosť, že stavebníčka začala s realizáciou Stavby bez povolenia, berúc pritom do úvahy
aj jej záujem na odstránení protiprávneho stavu. Okresný úrad Žilina ďalej uviedol, že stavebníčka
nemôžezaprocesnépochybenia,ktorýchsadopustilžalovaný,resp.konajúcizamestnanecžalovaného,

napríklad z nedbanlivosti alebo z nedostatočnej znalosti právnych predpisov, pričom tieto pochybenia
potom nemôže ani prokurátor prenášať na jej ťarchu v podobe návrhu na zrušenie napadnutého
rozhodnutia a neodôvodnene tak zasahovať do jej práv, resp. do práv právnych nástupcov stavebníčky,
ktorí rozostavanú Stavbu kúpou nadobudli a v dobrej viere v stavebných prácach na jej dokončení
pokračovali. Okresný úrad Žilina v odôvodnení rozhodnutia taktiež konštatoval, že nakoľko prokurátor

v podanom proteste neuviedol žiadny iný relevantný právny alebo skutkový dôvod, napr. aj z hľadiska
ochrany práv alebo záujmov osôb podávajúcich podnet, ktorý by odôvodňoval vyhovenie protestu,
rešpektoval dobromyseľnosť práv stavebníčky priznaných rozhodnutím žalovaného s prihliadnutím na
skutočnosť, že nezákonnosť, ktorej sa žalovaný pri jeho vydávaní dopustil, nezavinila, berúc do úvahy
aj právnu zmenu, ktorou bol prevod práv a oprávnení z vydaného stavebného povolenia na iné osoby,

a najmä na skutočnosť, že protest bol podaný viac ako 2 roky po vydaní rozhodnutia žalovaného
a v čase, keď stavba rodinného domu bola už de facto takmer dokončená, čím sa prokurátor pred
podaním protestu nezaoberal. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky sa v Rozhodnutí
č. 42262/2022/SSSVP/127073 zo dňa 16. decembra 2022 stotožnilo s právnym názorom Okresnéhoúradu Žilina, pričom argumentovalo skutočnosťou, že v predmetnom konaní o dodatočnom povolení
stavby neboli vznesené žiadne zásadné námietky smerujúce proti Stavbe, taktiež neboli vznesené
žiadne námietky k postupu žalovaného v konaní, a taktiež proti vydanému dodatočnému povoleniu

nebol uplatnený žiadny riadny opravný prostriedok zo strany účastníkov konania. Ministerstvo k veci
ďalej dodalo, že vzhľadom na stupeň rozostavanosti Stavby je nevyhnutné prihliadať na to, či porušenie
zákona, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom proteste a aj v podanom odvolaní, prevyšuje nad
právnou istotou účastníkov konania a ich nástupcov, a či procesné pochybenia žalovaného v konaní
je možné považovať za pochybenia takého charakteru, ktoré by mali vplyv na vydanie rozhodnutia

žalovaného, resp. by odôvodňovali jeho zrušenie.

9. Žalobca v správnej žalobe citoval § 20 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. a) bod 1. a § 23 ods. 1
Zákona o prokuratúre a uviedol, že prokurátor pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti
orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy skúma predovšetkým zákonnosť rozhodnutia,
teda je povinný uplatňovať princíp legality. Z tohto dôvodu je tvrdenie orgánu verenej správy o

uprednostnení princípu legality zo strany prokurátora neopodstatnené. K tvrdeniu „odvolacieho orgánu“
o povinnosti dbať o ochranu práv nadobudnutých dobromyseľne je podľa žalobcu potrebné uviesť, že
ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv nemôže prevažovať nad záujmom na dôslednom uplatnení
zákonnosti pri vydávaní rozhodnutí, resp. opatrení orgánmi verejnej správy.

10. Žalobca následne v správnej žalobe zopakoval už skôr uvedené žalobné námietky proti rozhodnutiu
žalovaného a poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/135/2002 zo
dňa 1. mája 2003, v ktorom bol vyslovený názor, že ak je rozhodnutie zmätočné a nezrozumiteľné,
pretože výroková časť rozhodnutia je v rozpore s jeho odôvodnením, je to dôvodom na zrušenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy a vrátenie veci na ďalšie konanie, keďže takéto rozhodnutie je

pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Žalobca tvrdil, že v prípade nepreskúmateľného rozhodnutia
z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti nie je možné vyhodnocovať a posudzovať otázku zachovania
dobromyseľne nadobudnutých práv. V danom prípade nie je možné určiť ani to, ktoré konkrétne práva by
mali byť účastníkmi konania dobromyseľne nadobudnuté. V konaní o proteste prokurátora sa posudzuje
zákonnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia protestom prokurátora. V konaní o proteste

prokurátora zákon neukladá orgánu verejnej správy vyhodnocovať dobromyseľne nadobudnuté práva
a ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku
sp. zn. 8Sžk/2/2019 zo dňa 20. augusta 2020 uviedol, že konanie podľa § 88a Stavebného zákona
vždy obligatórne nadväzuje na predchádzajúce protiprávne konanie stavebníka spočívajúce v realizácii
stavby bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia alebo v rozpore s nimi a z protiprávneho konania nie

je možné dobromyseľne nadobudnúť právo.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal správny súd, aby rozhodnutie žalovaného zrušil.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že ako miestne a vecne príslušný stavebný úrad
postupoval v zmysle platnej legislatívy. Nakoľko žiadateľka začala realizovať Stavbu bez stavebného
povolenia, žalovaný na základe podaných podnetov bezodkladne začal konanie o odstránení stavby.
Po preukázaní súladu Stavby s verejným záujmom a najmä s územným plánom obce Konská začal

žalovaný konanie o dodatočnom povolení Stavby. Po procesných úkonoch vydal žalovaný rozhodnutie
o dodatočnom povolení Stavby, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným. Na základe
právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení Stavby stavebník pokračoval v stavebných prácach,
ktorými Stavbu zrealizoval v zmysle schválenej projektovej dokumentácie. Žalovaný následne stručne
popísal priebeh konania o proteste prokurátora.

Vyjadrenie ďalšej účastníčky 1/ k správnej žalobe

13. Ďalšia účastníčka 1/ vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15. mája 2023 uviedla, že je pravdou,
že Stavbu začala realizovať bez právoplatného stavebného povolenia. Ihneď po zistení svojej chyby

požiadala žalovaného o dodatočné povolenie Stavby. Miestne zisťovanie sa uskutočnilo dňa 10. júla
2019,očombolspísanýzáznam.Žalovanýzistil,žerealizáciouStavbyniesúohrozenézáujmychránené
Stavebným zákonom a zaistil vzájomný súlad stanovísk dotknutých orgánov. V danom prípade neboli
zistené dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu Stavby. Ďalšia účastníčka 1/ sa plne stotožnila sRozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OVBP2-2022/043695/Kod zo dňa 14. septembra 2022
a s Rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 42262/2022/SSSVP/127073
zo dňa 16. decembra 2022. Uviedla, že ako občan nerozumie dôvodom, „ktorými sa riadil prokurátor

pri odvolaní“. Ďalej poukázala na tvrdenie žalobcu, že vo výroku rozhodnutia žalovaného absentuje opis
už zrealizovaných stavebných prác, čo považovala za nepravdivé. Nesúhlasila tiež s tvrdením žalobcu
o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Ďalšia účastníčka 1/ sa domnievala, že splnila všetky
podmienky dodatočného povolenia Stavby, predložila schválenú projektovú dokumentáciu, ktorú nikto
a ani susedy p. L. a p. I. nenapadli. Podľa ďalšej účastníčky 1/ sa zo strany okresného prokurátora jedná

o ješitnosť, ktorou robí prieťahy v konaní jej a ostatným orgánom, hoci ako občan tohto štátu riadne platí
dane a nebola ani nikdy trestaná.

14. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a k vyjadreniu
ďalšej účastníčky 1/.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, z Krajského súdu
v Trenčíne a z Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/16/2023 vedie na Správnom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/16/2023.

16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd
podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré jeho
vydaniupredchádzalo,apopreskúmanívecidospelkzáveru,žesprávnažalobaniejedôvodná.Správny
súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože účastníci konania
nežiadali správny súd o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa §

107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho
súdu dňa 24. februára 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. marca 2025 (§ 137 ods. 3 SSP).

17.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 45 ods. 1 SSP prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal

protest, ktorému nebolo vyhovené.

19. Podľa § 61 písm. b) SSP žaloba je procesný úkon, ktorým prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie
chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny
prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

21. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.24. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi

iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

25. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými

záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

26. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad

dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej

žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a
obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP), pričom správny súd nie je
oprávnenýsprávnoužalobouvymedzenýrozsahsúdnehoprieskumuprekročiť.Žalobcamusívzákonom
stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182

ods. 1, písm. e) SSP. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne
zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové, či právne závery orgánov verejnej správy,
pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu podľa žalobných dôvodov posúdiť,
či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný
stav, t. j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade

s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

28. Žalobca sa správnou žalobou prokurátora podľa § 45 ods. 1 SSP domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný dodatočne povolil zrealizované stavebné práce
na rozostavanej Stavbe ďalšou účastníčkou 1/ a vo výroku určil pod č. 1. až 34. podmienky pre

dokončenie Stavby, potom, čo nebolo vyhovené Protestu prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného.
Uvedené je prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prieskumu zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy v konaní o proteste prokurátora, čo znamená, že súdny prieskum
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy správnym súdom nastupuje až vtedy,
ak k odstráneniu žalobcom tvrdenej nezákonnosti nedošlo prioritne v rámci administratívneho konania,

keďže správny súd je v zásade súdom prieskumným a len preskúmava zákonnosť už existujúcej
a rozhodnutej administratívnej veci, čo vyplýva z ústavnoprávneho oddelenia moci výkonnej a moci
súdnej.

29. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca vzhliadal v tom, že žalovaný žiadosť

ďalšej účastníčky 1/ o vydanie dodatočného stavebného povolenia na Stavbu posudzoval ako návrh
na začatie konania a nie ako podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu a na základe jeho
výsledku ako podklad na začatie konania z úradnej povinnosti podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného
zákona, teda konania o odstránení stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozopre
s ním, v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného zákona. Žalobca bol toho názoru, že pokiaľ stavebný

úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo sa uskutočňuje v rozpore
so stavebným povolením, začne z vlastného podnetu „konanie podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b) v
spojení s ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona“ a vyzve jej vlastníka, aby v procesnej lehote, ktorú
určí, predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými Stavebným zákonom. Uvedené tvrdenie žalobcu nie je možné vyhodnotiť ako dôvodnú

žalobnú námietku svedčiacu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. V preskúmavanom
prípade je nepochybné, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby podľa
§ 88a ods. 4 Stavebného zákona, ktoré bolo vydané v konaní o dodatočnom povolení stavby, keďže
to vyplýva nielen z jeho formálneho označenia ako „ROZHODNUTIE O DODATOČNOM POVOLENÍSTAVBY“, ale predovšetkým z jeho obsahu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný vo výroku
predmetného rozhodnutia nesprávne uviedol ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona
spolu s § 88a Stavebného zákona. V danom prípade podľa obsahu administratívneho spisu síce ďalšia

účastníčka 1/ ako stavebníčka Stavby podala dňa 25. januára 2019 žalovanému ako príslušnému
stavebnému úradu podanie označené ako „Žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia podľa
ust. § 8 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného
zákona“, avšak žalovanému táto skutočnosť nebránila, aby v súlade s § 88a ods. 1 Stavebného
zákona začal z vlastného podnetu konanie o dodatočnom povolení Stavby, a rovnako v súlade s

§ 88a ods. 1 Stavebného zákona vyzval ďalšiu účastníčku 1/ na predloženie dokladov o tom, že
dodatočné povolenie Stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom,
ktoré ďalšia účastníčka 1/ následne žalovanému aj predložila a tieto sú súčasťou administratívneho
spisu. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, na základe akého ustanovenia zákona mal žalovaný posúdiť
žiadosť ďalšej účastníčky 1/ ako podnet na vykonanie štátneho stavebného dohľadu a ako podklad na
začatie konania z úradnej moci o odstránení stavby postavenej bez stavebného povolenia „v spojení

s § 88a ods. 1 Stavebného zákona“, ktoré ustanovenie zákona žalovaný svojím postupom porušil
a aký to má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Keďže správny súd je podľa §
134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom nemôže dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia sám vyhľadávať a ani žalobcom formulované žalobné body namiesto žalobcu
dopĺňať a modifikovať podľa vlastných zistení z administratívneho spisu, a to ani v prípade, ak bola

správnažalobapodanáprokurátorom,predmetnétvrdeniežalobcuvsprávnejžalobetak,akohožalobca
formuloval, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného.

30. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že zo spisového materiálu nie je možné jednoznačne zistiť

dátum prevzatia Rozhodnutia žalovaného č. 12/135/2019 zo dňa 12. februára 2019 o prerušení konania,
nakoľko k nemu nie je pripojená doručenka, a teda nie je riadne preukázané oznámenie začatia konania
§ 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ako aj tvrdenie, že v spisovom
materiáli sa nenachádzajú listinné podklady preukazujúce predloženie požadovaných dokladov ďalšou
účastníčkou 1/ ako stavebníčkou v určenej procesnej lehote, teda či bol daný dôvod na postup podľa

§ 88a ods. 2 Stavebného zákona, opätovne nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku, na základe
ktorej by správny súd mohol skonštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca
v správnej žalobe len konštatoval, že k Rozhodnutiu žalovaného č. 12/135/2019 zo dňa 12. februára
2019, ktorým žalovaný vyzval ďalšiu účastníčku 1/ ako stavebníčku Stavby na predloženie dokladov
o tom, že dodatočné povolenie Stavby nie je rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným

zákonom podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, nie je pripojená doručenka a nie je tak preukázané
oznámenie začatia „konania podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1“ Stavebného zákona.
Predmetné konštatovanie žalobcu samé osebe nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť Rozhodnutia
žalovaného, keďže žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že žalovaný ďalšej účastníčke 1/ začatie konania
o dodatočnom povolení Stavby podľa § 88a Stavebného zákona neoznámil, resp. že postupoval

v rozpore s § 18 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd opätovne konštatuje, že podľa § 134
ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom nemôže dôvody nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia sám vyhľadávať a ani žalobcom formulované žalobné body namiesto žalobcu
dopĺňať. Správny súd preto nemôže len na základe žalobcom tvrdenej skutočnosti, že k výzve
žalovaného ďalšej účastníčke 1/ na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie Stavby nie

je rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom podľa § 88a ods. 1 Stavebného
zákona, ktorá je v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona v spojení § 18 ods. 2 Správneho poriadku
zároveňajoznámenímozačatíkonaniaododatočnompovoleníStavby,niejepripojenádoručenka(čoje
zrejmé z obsahu administratívneho spisu žalovaného a správny súd to ani nespochybňuje), dospieť bez
ďalšieho k záveru, že žalovaný neoznámil ďalšej účastníčke 1/ začatie konania o dodatočnom povolení

Stavby a ani k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z tohto dôvodu nezákonné. Prípadné
dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nemôže správny súd namiesto žalobcu sám vyhľadávať
a sám zisťovať skutočnosti, ktoré by tvrdenej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nasvedčovali, a to
ani v prípade, ak ide správnu žalobu prokurátora, keďže správna žaloba prokurátora nespadá pod
žiadnu z výnimiek z viazanosti správneho súdu rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 134 ods.

2 SSP. Rovnako tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že v administratívnom spise sa nenachádzajú
listinné doklady preukazujúce predloženie dokladov ďalšou účastníčkou 1/ ako stavebníčkou v určenej
procesnej lehote (na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie Stavby nie je rozpore
s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, pozn. správneho súdu), teda či bol danýdôvod na postup podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, je len tvrdením žalobcu, ktoré nepredstavuje
žalobnú námietku spochybňujúcu zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keďže žalobca
neuviedol, v čom by mal byť postup a rozhodovanie žalovaného v rozpore so zákonom a porušenie

ktoréhoustanoveniazákonažalovanýmmalovplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného.
Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že ďalšia účastníčka 1/ predložila doklady na výzvu žalovaného
podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona po stanovenej lehote, a teda žalovaný konal nezákonne, ak
dodatočne povolil Stavbu a nepostupoval podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého „Ak
vlastník stavby žiadosť o dodatočné povolenie stavby a požadované doklady nepredloží v určenej

lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby“. Je pravda, že obsahom administratívneho spisu žalovaného nie je doručenka
o prevzatí výzvy na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie Stavby nie je rozpore
s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, ďalšou účastníčkou 1/, avšak len z tejto
samotnej skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že postup a rozhodovanie žalovaného je zaťažené
vadou nezákonnosti. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že ďalšia účastníčka 1/

požadované doklady predložila a žalovaný ich vyhodnotil, pričom na základe svojho vyhodnotenia vydal
správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Správny súd nie je oprávnený sám len na základe tvrdenia
žalobcu v správnej žalobe skúmať, kedy ďalšia účastníčka 1/ požadované doklady predložila a či tak
urobila v žalovaným stanovenej lehote. Bez toho, aby žalobca tvrdil a preukázal, že žalovaný postupoval
v rozpore s konkrétnym ustanovením zákona, v dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie, nemožno

považovať jeho tvrdenie v správnej žalobe za dôvodnú žalobnú námietku, na základe ktorej by mohol
správny súd zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného.

31. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že v oznámení (výzva žalovaného ďalšej účastníčke 1/ na
predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie Stavby nie je rozpore s verejnými záujmami

chránenými Stavebným zákonom, pozn. správneho súdu) nie je uvedený predmet konania, teda rozsah
zrealizovaných stavebných prác, ktoré mali byť predmetom konania, ďalej tvrdenie, že žalovaný vyzval
ďalšiu účastníčku 1/ na predloženie dokladov podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý však nie
je možné aplikovať v konaní podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, a rovnako aj tvrdenie žalobcu,
že žalovaný nesprávne poučil ďalšiu účastníčku 1/ ohľadom následkov nedoloženia dokladov, nakoľko

§ 60 ods. 2 Stavebného zákona nie je možné aplikovať v konaní o dodatočnom povolení stavby,
nepredstavujú relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a nie výzva žalovaného
podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona (listina „Rozhodnutie žalovaného č. 12/135/2019 zo dňa 12.
februára 2019). Žalovaný v správnej žalobe neuviedol aký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia

žalovaného majú ním vytýkané nedostatky predmetnej výzvy zo dňa 12. februára 2019, pričom len
samotné konštatovanie ich existencie nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že podľa §
134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom žalobných bodov tak, ako ich žalobca v správnej žalobe vymedzil
a nemôže ich sám rozširovať, dopĺňať a ani vyhľadávať prípadnú nezákonnosť v rozhodovaní a postupe

žalovaného z obsahu administratívneho spisu.

32. Námietka žalobcu, že žalovaný pred začatím konania nevykonal štátny stavebný dohľad, na základe
ktorého by zistil skutočnosti dôležité pre vymedzenie predmetu konania (rozostavanosť Stavby, jej
umiestnenie na pozemku a pod.), ale ani po začatí konania nevykonal žiadne miestne zisťovanie,

ktorého uskutočnenie síce oznámil na deň 10. júla 2019, avšak ho nerealizoval, keďže uskutočnil len
ústne pojednávanie v malej zasadačke Mestského úradu Rajec, nie je spôsobilá spochybniť zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca ani v tomto prípade v správnej žalobe neuviedol, ktoré
ustanovenie zákona žalovaný porušil, ak nevykonal pred začatím konania o dodatočnom povolení
Stavby štátny stavebný dohľad a aký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného

má vytýkané nevykonanie štátneho stavebného dohľadu na Stavbe žalovaným, pričom správny súd
tak nemôže urobiť sám namiesto žalobcu. Zo žiadneho ustanovenia Stavebného zákona nevyplýva
pre stavebný úrad povinnosť obligatórne vykonať štátny stavebný dohľad pred začatím konania
o dodatočnom povolení stavby alebo v jeho priebehu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol rozsah
rozostavanosti Stavby, jej umiestnenie na pozemku a aj to, že sa uskutočňuje bez stavebného povolenia,

pričom ak mu tieto skutočnosti boli z akýchkoľvek dôvodov a príčin známe, nebol povinný nutne vykonať
štátny stavebný dohľad bez toho, aby mu to zákon obligatórne ukladal. Rovnako vo vzťahu k miestnemu
zisťovaniu počas konania platí, že podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona (v spojení s § 88a ods. 7
Stavebného zákona) od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebnýúrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre
posúdenie navrhovanej stavby; to neplatí, ak vedie konanie pre povolenie súboru stavieb podľa § 65
ods. 2, a teda nemožno dospieť k záveru, že v konaní o dodatočnom povolení Stavby by žalovaný musel

obligatórne vykonať aj miestne zisťovanie. Z obsahu listiny „Záznam z priebehu ústneho pojednávania
spojeného s miestnym zisťovaním“ zo dňa 10. júla 2019, ktorý je súčasťou administratívneho spisu
žalovaného, vyplýva, že ústne pojednávanie v danej veci sa uskutočnilo dňa 10. júla 2019 o 10.00 hod.
v malej zasadačke Mestského úradu v Rajci a zúčastnili sa ho ďalšia účastníčka 1/, ďalšia účastníčka
2/ a ďalšia účastníčka 3/, pričom ďalšie účastníčky 2/ a 3/ vzniesli svoje požiadavky, ktorých obsah

bol v danej listine zachytený. Napriek skutočnosti, že z danej listiny nevyplýva vykonanie miestneho
zisťovania na Stavbe, stavebný úrad sa jeho nevykonaním nedopustil porušenia zákona, keďže ho nebol
povinný obligatórne vykonať. Napokon, žalobca v správnej žalobe taktiež netvrdil, ktoré ustanovenie
zákona, resp. akú právnu povinnosť žalovaný nevykonaním miestneho zisťovania v danej veci porušil,
čo správny súd nie je povinný zisťovať namiesto žalobcu.

33. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že dodatočné
stavebné povolenie vydal podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a Stavebného zákona, čo sú obsahovo
protichodné ustanovenia, pričom žalovaný neuviedol ustanovenie § 88a ods. 4, podľa ktorého bol
oprávnený povoliť zrealizované stavebné práce na nepovolenej Stavbe. Uvedená žalobná námietka
je nedôvodná. Podľa § 47 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku (v spojení s § 140 Stavebného

zákona) výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výroku obsahuje ustanovenie
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, a to § 88a Stavebného zákona. Ustanovenie § 88a
Stavebného zákona (v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného) upravuje
celé konanie o dodatočnom povolení stavby, pričom zahŕňa aj ods. 4, v zmysle ktorého „V rozhodnutí

o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí
podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby“. Nie je náležité trvať
len na výslovnom uvedení samotného ustanovenia § 88a ods. 4 Stavebného zákona, na základe
ktorého žalovaný vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie o dodatočnom povolení Stavby, keď
výrok rozhodnutia žalovaného obsahuje uvedenie celého ustanovenia § 88a Stavebného zákona, aj

keď možno konštatovať, že by to bolo z hľadiska zrozumiteľnosti pre účastníkov konania vhodnejšie.
Uvedenie právnych predpisov vo výroku rozhodnutia je pre účastníkov konania dôležité z dôvodu, aby
si mohli v právnych predpisoch verifikovať správnosť a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy
v konaní, ako aj správnosť a zákonnosť rozhodnutia vo veci. V predmetom prípade však uvedenie celého
ustanovenia § 88a Stavebného zákona vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného neznamená,

že by účel ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku nebol naplnený, pričom taktiež je potrebné
skonštatovať, že to neodporuje ani jeho doslovnému (gramatickému) zneniu. Pokiaľ žalovaný vo výroku
napadnutého rozhodnutia uviedol naviac aj ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, podľa
ktorého nerozhodoval, možno skonštatovať, že sa jedná o nedostatok, ktorý by mohol mať negatívny
vplyv na zrozumiteľnosť výrokovej časti rozhodnutia žalovaného. Z obsahu napadnutého rozhodnutia

žalovaného je však zrejmé, že jeho predmetom je dodatočné povolenie Stavby a nie nariadenie jej
odstránenia. Je preto potrebné skonštatovať, že tento nedostatok nie je takej intenzity, aby odôvodňoval
zrušenie napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti. V prípade,
ak by správny súd z tohto dôvodu zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, v ďalšom konaní by
žalovaný len vypustil z výroku napadnutého rozhodnutia ustanovenie § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného

zákona a konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia by tak neviedlo k materiálne inému rozhodnutiu
vo veci. Úlohou správnych súdov nie je naprávať také procesné pochybenia orgánov verejnej správy,
ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánom verejnej správy, a to
ani v prípade, ak je žalobcom prokurátor. Ani skutočnosť, že prokurátor presadzuje verejný záujem
a zákonnosť rozhodovania a postupov orgánov verejnej správy, neznamená, že správny súd má zrušiť

rozhodnutie orgánu verejnej správy pre akýkoľvek nedostatok, teda aj pre taký, ktorého intenzita
nedosahuje dostatočnú závažnosť z hľadiska zachovania práv a právom chránených záujmov fyzických
osôb, právnických osôb a štátu (§ 3 ods. 1 Zákona o prokuratúre). Vzhľadom na uvedené preto správny
súd vyhodnotil predmetnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.

34. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného
absentuje opis už zrealizovaných stavebných prác, ktoré sú predmetom dodatočného stavebného
povolenia, správny súd uvádza, že daná námietka je v priamom rozpore s obsahom výroku napadnutého
rozhodnutia žalovaného, v ktorom je výslovne uvedené: „Stavba v súčasnej dobe obsahuje: - StavbaRD je rozostavaná, - realizované sú základy, podkladový betón a časť I. nadzemného podlažia bez
závetria a skladu“. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, v čom je podľa jeho názoru predmetné
konštatovanie žalovaného nedostatočné, prípadne na základe akých skutočností sa domnieva, že opis

už zrealizovaných stavebných prác vo výroku rozhodnutia žalovaného absentuje. Správny súd preto
vyhodnotil danú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

35. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, podľa ktorej z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé či a aké dôkazy boli vykonané, ako aj vyhodnotenie listinných

podkladov zabezpečených v rámci konania podľa § 88a Stavebného zákona a tiež to, či sa žalovaný
zaoberal splnením všetkých podmienok potrebných pre vydanie rozhodnutia a ako dospel ku svojim
skutkovým záverom, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Žalovaný vo výroku napadnutého
rozhodnutia určil v bodoch 1. až 34. podmienky pre dokončenie Stavby, pričom v bode 19. uviedol
stanoviská správcov inžinierskych sietí, ktoré boli vo vzťahu k realizácii Stavby súhlasné, v bode 5.
žalovaný uviedol podmienky na zabezpečenie ochrany poľnohospodárskej pôdy v zmysle Rozhodnutia

Okresného úradu Žilina, pozemkového a lesného odboru č. OUZA-PLO2019/026759-02/Bau zo
dňa 5. júna 2019, v bode 6. uviedol, že Stavba je v súlade s územným plánom obce A.,
v bode 2. uviedol podmienky pre odstupy Stavby, a pod. Z výroku rozhodnutia žalovaného je teda
zrejmé aké dôkazy boli v konaní vykonané a aké podklady pre dodatočné povolenie Stavby boli
predložené. Vzhľadom na ich vzájomný súlad a prevzatie požiadaviek vlastníkov susedných pozemkov,

dotknutých orgánov a správcov sietí technického vybavenia do podmienok pre dokončenie Stavby
nebolo potrebné sa nimi osobitne zaoberať aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, keďže tieto
neboli nesúhlasné (čo by inak znamenalo povinnosť sa s nimi náležite vysporiadať v odôvodnení
rozhodnutia). Žalovaný v tomto ohľade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne uviedol,
že „zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných

osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí
technického vybavenia a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia“, čo je možno
vzhľadom na obsah podkladov rozhodnutia považovať za dostatočné. Rovnako žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že projektová dokumentácia Stavby spĺňa všeobecné technické
požiadavky na výstavbu, a ďalej aj zistenie, že realizáciou a užívaním Stavby nie sú ohrozené

záujmy chránené Stavebným zákonom, predpismi vydaným na jeho vykonanie a osobitnými predpismi.
Takéto odôvodnenie rozhodnutia považuje správny súd za dostatočné, keďže nebolo potrebné osobitne
odôvodňovať vysporiadanie sa s nesúhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov (ďalšou účastníčkou
1/ predložené stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné a ich podmienky boli zapracované do
podmienok pre dokončenie Stavby) a ani nesúhlasnými námietkami účastníkov konania, keďže v konaní

neboli podané. Uvedené nespôsobuje arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Bolo by
neprimerane formalistické, aby správny súd trval na osobitnom vysporiadaní sa s kladnými stanoviskami
dotknutých orgánov a právnických osôb a podkladmi vo vzťahu k dokončeniu Stavby aj v odôvodnení
rozhodnutia, keď z jeho výroku sú tieto skutočnosti zrejmé. Správny súd podotýka, že účelom správneho
súdnictva nie je dosiahnuť zopakovanie konania pred orgánom verejnej správy len pre doplnenie

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o skutočnosti, ktoré sú inak zrejmé z jeho výroku, ale ochrana
práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Len sekundárne je to ochrana zákonnosti, ktorá
všaknemôžebyťsamoúčelná,atoanivprípadesúdnehoprieskumurozhodnutiaorgánuverejnejsprávy
na základe správnej žaloby prokurátora.

36. Žalobca ďalej v správnej žalobe všeobecne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného
pre „nedôslednú aplikáciu“ § 47 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku, čo podľa žalobcu spôsobuje
nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Správny súd však nemôže na podklade takto všeobecne
formulovanej žalobnej námietky vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného. Ako už správny súd
viackrát skonštatoval, je povinnosťou žalobu formulovať žalobné námietky dostatočne určito tak, aby

z formulácie žalobných bodov bolo pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca
uvádza na podporu svojich tvrdení o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nestačí iba
všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet
ustanovení zákona, ktoré mal orgán verejnej správy porušiť. Správny súd rovnako nemôže vychádzať pri

súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ani z domnienok o obsahu žalobných
námietok žalobcu. Ak by tak správny súd urobil, nebol by už nestranným súdom, ale konal by v rozpore
so základnými princípmi správneho súdneho konania, predovšetkým zásady podľa § 5 ods. 9 SSP, podľa
ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania súpovinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom“. Ani prokurátor
nemá v konaní pred správnym súdom silnejšie postavenie ako iný účastník konania.

37. Pokiaľ žalobca uviedol v správnej žalobe námietky vo vzťahu k Rozhodnutiu Okresného úradu Žilina,
odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZAOVBP2-2022/043695/Kod zo dňa 14. septembra 2022 o
nevyhovení protestu prokurátora a Rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky
č. 42262/2022/SSSVP/127073 zo dňa 16. decembra 2022 (opísané v bodoch 8. a 9. tohto rozsudku),
správny súd uvádza, že na tieto nemohol prihliadnuť, keďže dané rozhodnutia nie sú predmetom

súdneho prieskumu správneho súdu. Správny súdny poriadok v § 45 ods. 1 výslovne ustanovuje,
že prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verenej
správy, proti ktorému predtým podal neúspešne protest prokurátora. Správnou žalobou prokurátora
sa tak nenapáda rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora, ale rozhodnutie alebo opatrenie vo
veci samej, teda také, ktoré bezprostredne zakladá, mení, zrušuje, deklaruje alebo sa priamo dotýka
práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb. Rozhodnutie

o nevyhovení protestu prokurátora má len procesný charakter a samo osebe nie je spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Sžf/27/2014 z 29. apríla 2015). Ak orgán verenej správy protestu prokurátora nevyhovie, právoplatné
rozhodnutie orgánu verenej správy vo veci samej, a teda aj práva a povinnosti ním založené, zostávajú
nedotknuté. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora orgán verejnej správy len vyjadruje svoj

procesný postoj k dôvodom uplatneným v proteste (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžo/351/2009 a sp. zn. 2Sžr/99/2014).

38. Žalobca v správnej žalobe tiež tvrdil, že v prípade nepreskúmateľného rozhodnutia z dôvodu
jeho nezrozumiteľnosti nie je možné vyhodnocovať a posudzovať otázku zachovania dobromyseľne

nadobudnutých práv, pričom „v danom prípade nie je možné určiť ani to, ktoré konkrétne práva by mali
byť účastníkmi konania dobromyseľne nadobudnuté“. Ďalej tvrdil, že v konaní o proteste prokurátora sa
posudzuje zákonnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia protestom prokurátora. V konaní o
proteste prokurátora zákon neukladá orgánu verejnej správy vyhodnocovať dobromyseľne nadobudnuté
práva a ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste. Správny súd konštatuje, že predmetné tvrdenia

žalobcu sú zmätočné, keďže z nich nie je zrejmé, či posudzovanie otázky zachovania dobromyseľne
nadobudnutýchprávžalobcavyčítavovzťahukrozhodnutiužalovanéhoalebovovzťahukrozhodnutiam
Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky a Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej
republiky o nevyhovení protestu prokurátora, ktoré nepodliehajú prieskumu správneho súdu v správnom
súdnom konaní (viď bod 37. tohto rozsudku). Správy súd preto nemohol vykonať súdny prieskum

na základe takto formulovaných tvrdení žalobcu. Pre úplnosť správny súd podotýka, že žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, ktoré správny súd v tomto konaní na poklade správnej žaloby žalobcu
preskúmava, otázku dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania a ani iných fyzických alebo
právnických osôb vôbec nevyhodnocoval a ani vyhodnocovať nemohol, keďže právo ďalšej účastníčky
1/ dokončiť Stavbu a následné práva osôb, na ktoré ďalšia účastníčka 1/ svoje práva previedla, vyplývajú

až z právoplatného rozhodnutia žalovaného, teda vznikli neskôr, ako by žalovaný vôbec mohol túto
otázku riešiť.

39. K poukazu žalobcu na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/135/2002 zo
dňa 1. mája 2003 a na Rozsudok sp. zn. 8Sžk/2/2019 zo dňa 20. augusta 2020 správny súd uvádza,

že bez toho, aby žalobca jasne vymedzil konkrétne skutkové a právne okolnosti danej veci a zároveň
aj konkretizoval ako sú závery uvedené v daných rozhodnutiach aplikovateľné na skutkový a právny
stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Nepostačuje na rozhodnutia súdov len
poukázať a stotožniť sa s nimi. Aby bolo poukázanie na ne zo strany žalobcu relevantné, žalobca by
musel ozrejmiť ich právny a skutkový základ, najmä ich blízkosť s prejednávanou vecou, predmet,

sporné ustanovenia zákona, relevantné právne závery a konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného. Výňatky odôvodnení rozhodnutí takéto kritériá nespĺňajú.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a
konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna

žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého „Žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žalobyprokurátora“. Keďže v danom prípade bolo konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
začaté na základe žaloby prokurátora, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia

správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Darina Štoffová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.