Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1Sf/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100160
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100160.3

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera
v právnej veci žalobcu: MILEON, s.r.o., Brezany 168, 010 04 Brezany, IČO: 52 706 630, právne zast.:
TAX LAW s.r.o., Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 100874753/2023 zo dňa 23. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.
100874753/2023 zo dňa 23.03.2023 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 103263645/2022

zo dňa 02.12.2022 z r u š u j e a vec vracia správcovi dane na ďalšie konanie.

II. Návrh žalobcu na zrušenie Protokolu Daňového úradu Žilina č. 102604684/2022 zo dňa 21.09.2022
o d m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu 50 %
a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho

časti na dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2021, ktorá bola začatá
dňa 14.10.2021 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 101881705/2021 zo dňa 06.10.2021.
O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 102604684/2022 zo dňa 21.09.2022
(ďalej ako „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole.
Daňová kontrola bola ukončená dňa 05.10.2022 doručením Protokolu. Žalobca sa k predmetnému
Protokolu vyjadril podaním doručeným správcovi dane dňa 21.11.2022 po uplynutí lehoty stanovenej

správcom dane na doručenie vyjadrenia (18.11.2022), t. j. má sa za to, že žalobca sa k Protokolu
v stanovenej lehote nevyjadril. O uvedenej skutočnosti správca dane spísal Úradný záznam dňa
22.11.2022.

2. Správca dane dňa 02.12.2022 vydal rozhodnutie č. 103263645/2022 (ďalej aj „rozhodnutie správcu
dane“), ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 6 745,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2021, nepriznal nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2021 v sume
6 291,73 eur a vyrubil daň v sume 453,27 eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca siv kontrolovanom zdaňovacom období júl 2021 uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č.
2117185 zo dňa 23.07.2021, dátum dodania 23.07.2021 a č. 2117157 zo dňa 12.07.2021, dátum
dodania 12.07.2021 (ďalej ako „faktúry“), vystavených spoločnosťou CAMGO, s.r.o., Bizetova 460/6,

949 11 Nitra, IČO:50455559, DIČ:2120340134, IČ DPH:SK2120340134 (od 10.12.2021 varcam s.r.o.,
Gorkého 12, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ďalej ako „CAMGO s.r.o.“ alebo „varcam
s.r.o.“ alebo „dodávateľ“), pričom predmetom fakturácie bol nákup osobného motorového vozidla
Volvo XC90 Inscription AWD (ďalej aj ako „OMV“) v celkovej sume 40 470,- eur (základ dane
33 725,- eur, DPH 6 745,- eur). Ďalej správca dane popísal úkony a jednotlivé kontrolné zistenia

v priebehu daňovej kontroly, priebeh vyrubovacieho konania a vyhodnotenie dôkazov. Poukázal
na vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že predmetné OMV využíva na podnikateľské účely,
nebolauzavretákúpnazmluva,aniprotokoloprevzatívozidla,popísalokolnosti,zaktorýchsipredmetné
OMV vyhliadol prostredníctvom internetovej stránky a následne oslovil spoločnosť MOBILEEU s.r.o.,
zaoberajúcu sa dovozom jazdených automobilov, pričom komunikácia prebehla prostredníctvom emailu
a telefónu. Správca dane následne predmetný obchod preveril prostredníctvom Okresného dopravného

inšpektorátu Žilina, pričom zistil, že vlastníkom a držiteľom predmetného motorového vozidla je žalobca
od 28.07.2021 a žiadosť o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel podal konateľ žalobcu A. B.. Okresný
úrad Bánovce nad Bebravou správcovi dane oznámil, že predmetné OMV kúpila spoločnosť varcam
s.r.o. od spoločnosti Auto Plaza GmbH, Schwabach, prihlásenie vozidla do evidencie vykonal dňa
26.07.2002 p. C. D. na základe splnomocnenia od spoločnosti varcam s.r.o.. Kontrolu originality vykonal

p. E. dňa 23.07.2021.

3. Správca dane následne vypočul konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že spoločnosť varcam s.r.o. je mu
známa v súvislosti s dovozom predmetného OMV, pričom žalobca s touto spoločnosťou obchodoval
len v júli 2021, išlo o jednorazovú spoluprácu - dovoz automobilu. Konateľ žalobcu popísal spôsob

vyhľadávania predmetného OMV cez internetový prehliadač, kde si vybral stránku C., následne
telefonicky kontaktoval tento subjekt na zverejnenom telefónnom čísle, pričom meno osoby, s ktorou
telefonoval si nepamätal. Došlo k jedinému osobnému stretnutiu a to pri prevzatí OMV na mieste
sídla spoločnosti žalobcu, kde prišiel pán, ktorý auto doviezol, jeho totožnosť si konateľ žalobcu
neoveroval. Komunikácia bola telefonická, oznámili mu, že OMV je prihlásené a prešlo kontrolou

originality. Žalobcovi bola odovzdaná servisná knižka, dokument kontroly originality a protokol o meraní
hrúbky povrchovej vrstvy karosérie. Osobu F. E. žalobca nepoznal. Prostredníctvom emailu z adresy C.
mu bola zaslaná Zálohová zmluva na vozidlo. Spoločnosť varcam s.r.o. predmetné vozidlo nadobudla
od nemeckej spoločnosti, ktorej ponuku si konateľ žalobcu našiel na internete. Dovozcu áut, s ktorým
komunikoval na zverejnenom telefónnom čísle a označenom emaile oslovil ako dovozcu auta, vozidlo

deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou varcam s.r.o. pre žalobcu bolo dodané, konateľ
žalobcu nevedel uviesť, kto vystavil predmetné faktúry, doručené boli poštou. Predajca ponúkol predaj
osobného motorového vozidla za inzerovanú sumu navýšenú o poplatky za prihlásenie automobilu,
recyklačný poplatok, výdavky za výjazd technika do Nemecka a dovoz OMV. Úhrada za predmetné
OMV bola realizovaná dňa 12.07.2021 a dňa 28.07.2021 bankovým prevodom. Dňa 23.07.2021 boli

konateľovi žalobcu zaslané fotografie OMV, a preto predpokladal, že predmetné vozidlo prepravuje
technik tejto spoločnosti. Prepravu uhradil dodávateľ. OMV prevzal konateľ žalobcu od pracovníka
spoločnosti, ktorý ho kontaktoval z mobilného telefónu a ktorý OMV doviezol na korbe prepravného
vozidladňa28.07.2021dosídlaspoločnostižalobcu.Odovzdávací/preberacíprotokolnebolvyhotovený.
Konateľžalobcunevedeluviesť,ktoZálohovúzmluvunavozidlouzatvorenúmedzipredávajúcimvarcam

s.r.o. a žalobcom zo dňa 09.07.2021 vyhotovil a podpísal. Predpokladal, že spoločnosť varcam s.r.o.
je prepojená so spoločnosťou MOBILEEU s.r.o. (spoločnosť je uvedená v kontaktoch na internetovej
stránke a v emailovej komunikácii predloženej správcovi dane), ktorá má sídlo v Trenčíne; tiež
predpokladal, že pod stránkou mobileeu.sk figuruje viacero dcérskych spoločností a jedna z nich mu
vystavila faktúru. Zálohová zmluva bola zaslaná prostredníctvom emailu. Uviedol, že bola uskutočnená

obhliadka OMV vyškoleným technikom spoločnosti varcam s.r.o. v zmysle predmetnej Zálohovej zmluvy,
z tejto obhliadky mu bola zaslaná fotodokumentácia emailom; súčasťou obhliadky v Nemecku bola
uskutočnená testovacia jazda dovozcom predmetného vozidla dňa 23.07.2021. Osobu C. D. konateľ
žalobcu nepozná. Kontrolu originality zabezpečila spoločnosť varcam s.r.o., aj prihlásenie do evidencie.
Priradenie evidenčných čísel bolo vykonané konateľom žalobcu, ktorý si pri vystavení faktúr neuvedomil,

že faktúry nie sú vystavené dodávateľom uvedeným na internetovej stránke C.. Konateľ žalobcu po
výsluchu kontaktoval spoločnosť MOBILEEU s.r.o., o čom oboznámil správcu dane správou zo dňa
15.12.2021, v ktorej uviedol, že kontaktoval spoločnosť MOBILEEU s.r.o., komunikoval s p. C., s ktorou
komunikoval aj celý proces dovozu predmetného vozidla v lete 2021 a táto mala uviesť, že spoločnosťvarcams.r.o.bolavtejdobeichsubdodávateľaztohtodôvoduvystavovalafaktúrutátosubdodávateľská
spoločnosť a nie priamo MOBILEEU s.r.o..

4. Správca dane následne výzvou zo dňa 12.11.2021 vyzval varcam s.r.o. na predloženie účtovných
a daňových dokladov súvisiacich s obchodom predmetného OMV, zásielka sa vrátila správcovi dane
s poznámkou o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. Správca dane dňa 21.12.2021 opakovane
vyzval varcam s.r.o. na predloženie dokladov, zásielka sa vrátila správcovi dane s poznámkou,
že adresát je neznámy. Výzvou z 24.01.2022 správca dane vyzval spoločníkov spoločnosti varcam

s.r.o. na predloženie účtovných dokladov tejto spoločnosti; spoločnosť Austria system s.r.o. na výzvu
nereagovala, spoločnosť W.R.P.R. s.r.o. uviedla, že dokladmi nedisponuje a odkázala správcu dane
na konateľa tejto spoločnosti. Správca dane konateľa F. E. predvolal na výsluch, ktorý do Zápisnice
dňa 15.02.2022 uviedol, že hlavnou činnosťou spoločnosti bolo poskytovanie služieb v oblasti prepravy
osôb a vozidiel, F. E. bol konateľ a obchodný riaditeľ spoločnosti v období od 23.08.2016 do 27.05.2021,
zároveň bol aj zamestnancom firmy. Pri predaji spoločnosti ho p. C., nový konateľ, splnomocnil

na základe písomného oprávnenia na dokončenie rozpracovaných činností, zamestnanecký pomer
ukončil v júli 2021. Svedok uviedol, že v čase, keď bol konateľ a až do augusta 2021 (na základe
splnomocnenia) vystavoval a podpisoval objednávky, faktúry, uzatváral zmluvné vzťahy. Spoločnosť
mala zriadenú kanceláriu v bytových priestoroch, na Vodnej ulici v Nitre mali parkovisko cca 20 árov
na parkovanie vozidiel, s ktorými obchodovali. Uviedol, že spoločnosť varcam s.r.o. mala cca 10

zamestnancov,šoférovnaTPP.Svedokďalejuviedol,žespoločnosťvarcams.r.o.predalkvôli„coronovej
kríze“, nový majiteľ p. C. ho oslovil počas vykonávania prepravy na letisko, vymenili si kontakty,
stretli sa, prepísali spoločnosť a bolo podpísané aj oprávnenie na zastupovanie spoločnosti. Svedok
uviedol, že nedisponuje dokladmi spoločnosti, tieto odovzdal novému majiteľovi, s ktorým sa stretával
v kaviarňach Bratislave, nevedel uviesť jeho adresu. Spoločnosť MOBILEEU s.r.o. bola svedkovi

známa, išlo o sprostredkovateľskú agentúru, ktorej náplňou je „dohadzovanie klientov k nákupu
vozidiel“. Uviedol, že spoločnosť varcam s.r.o. spolupracovala so spoločnosťou MOBILEEU s.r.o.,
aj s inými sprostredkovateľmi a tiež si zákazníkov zháňala sama, pričom mala na predaj autá, ktoré
prostredníctvom internetových portálov sprostredkovateľov ponúkala na predaj koncovým zákazníkom.
Spoločnosť MOBILEEU s.r.o. mala so spoločnosťou varcam s.r.o. dohodu, ktorú bližšie neidentifikoval,

malo sa jednať o odplatnú spoluprácu. Uviedol, že od mája 2021 pozná osobu G. H., je zo spoločnosti
MOBILEEU s.r.o., komunikoval s ním telefonicky alebo emailom. Uviedol, že pozná konateľa žalobcu,
ktorý od spoločnosti varcam s.r.o. kupoval OMV Volvo cez sprostredkovateľa MOBILEEU s.r.o..
Obchodná spolupráca medzi varcam s.r.o. a MILEON s.r.o. bola nadviazaná cez sprostredkovateľskú
firmu MOBILEEU s.r.o., ktorá im dohodila klienta a spoločnosť varcam s.r.o. s ním uskutočnila

obchod. I. H. oslovil spoločnosť varcam s.r.o., že má pre nich klienta, ktorý má záujem o kúpu.
Komunikáciu so zákazníkom riešila spoločnosť MOBILEEU s.r.o., faktúru vystavila spoločnosť varcam
s.r.o., svedok si nepamätal ako s konateľom žalobcu komunikovali. Svedok uviedol, že konal v mene
spoločnosti varcam s.r.o. v predmetnom obchode, pretože mal podpísanú dohodu - oprávnenie a bol
zamestnancom - obchodným riaditeľom spoločnosti. Nepamätal si, či bola medzi spoločnosťou varcam

s.r.o. a žalobcom uzatvorená zmluva alebo objednávka, všetko riešil sprostredkovateľ MOBILEEU
s.r.o. Svedok uviedol, že všetko sa riešilo cez sprostredkovateľa, pretože on mal zdravotné problémy.
Vozidlo deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťou varcam s.r.o. pre žalobcu bolo predané,
faktúry boli vystavené a podpísané p. E. osobne, podľa jeho vyjadrenia daň bola priznaná a zaplatená,
predmetné vozidlo doviezol do spoločnosti MILEON s.r.o. zamestnanec spoločnosti varcam s.r.o.

Nevedel uviesť, kto uhradil prepravu a znášal náklady na pohonné hmoty pri jeho prevoze, nevedel
kto, kde, kedy a na základe akého dokumentu bolo OMV odovzdané a prevzaté a či bol vyhotovený
preberací protokol. Zálohovú zmluvu na vozidlo zo dňa 09.07.2021 za spoločnosť varcam s.r.o. podpísal
on osobne, mal cestu v Trenčíne, stretol sa tam asi so sprostredkovateľom, bližšie podrobnosti
si nepamätal. Nevedel uviesť, či bola uskutočnená obhliadka vozidla v zmysle Zálohovej zmluvy,

nespomenul si ani na bližšie detaily obchodu, je možné, že vozidlo bolo na parkovisku na adrese
H. J., K.. Nevedel uviesť a preukázať nadobudnutie OMV spoločnosťou varcam s.r.o., nemal žiadnu
faktúru, nevedel označiť osobu za dodávateľa, s ktorou jednal, ani vznik obchodnej spolupráce
so zahraničným dodávateľom. Nevedel tiež uviesť, či bola vyhotovená zmluva alebo objednávka,
ani kedy bola realizovaná úhrada zahraničnému dodávateľovi. Predmetné vozidlo zo zahraničia

na Slovensko podľa vyjadrenia svedka mali doviesť zamestnanci spoločnosti varcam s.r.o., nevedel však
uviesť žiadne údaje o jeho odovzdaní. Uviedol, že predmetné vozidlo prihlásila do evidencie vozidiel
osoba, ktorú k tomuto úkonu splnomocnil, bola uskutočnená kontrola originality vozidla, taktiež zrejme
splnomocnenou osobou. Pán C. D. mu bol známy, mal robiť pre spoločnosť varcam s.r.o. administratívneúkony na okresných úradoch na základe ústnej dohody. Svedok doklady osvedčujúce svoje tvrdenia
napriek prísľubu správcovi dane nepredložil.

5. Správca dane ďalej uviedol, že spoločnosť MOBILEEU s.r.o. na výzvu správcu dane na predloženie
účtovnýchadaňovýchdokladovsúvisiacichspredajompredmetnéhoOMVuviedla,ževjúli2021nemala
žiadnych zamestnancov, doklady nepredložila. Správca dane z informačného systému finančnej správy
zistil, že spoločnosť MOBILEEU s.r.o. nie je platiteľom DPH. Sociálna poisťovňa na výzvu správcu dane
oznámila, že spoločnosť varcam s.r.o. v zdaňovacom období júl 2021 nemala žiadnych zamestnancov.

Správca dane prostredníctvom žiadosti o MVI vo veci preverenia reťazca nákupu a predaja OMV Volvo
zistil, že toto vozidlo bolo predané spoločnosťou Auto Plaza GmbH., Schwabach slovenskej spoločnosti
varcam s.r.o., vozidlo na základe splnomocnenia medzi varcam s.r.o. a FulTrans s.r.o. z 19.07.2021
vyzdvihla prepravná spoločnosť FulTrans s.r.o., vodič L. C. predmetné vozidlo vyložil v Trenčíne.
Správca dane vyzval spoločnosť FulTrans s.r.o. na predloženie dokladov týkajúcich sa predmetného
OMV. Z odpovede vyplýva, že na základe splnomocnenia táto spoločnosť prepravila predmetné OMV

z Nemecka na Slovensko, zamestnanec L. C. vozidlo naložil v meste Schwabach, Nemecko a vyložil
v Trenčíne dňa 23.07.2021, kde ho odovzdal G. H.. Preprava bola fakturovaná spoločnosti varcam s.r.o.
Správca dane predvolal na výsluch svedka G. H. (konateľa MOBILEEU s.r.o.), ktorý do Zápisnice dňa
02.03.2022 uviedol, že odmieta vypovedať z dôvodu, aby sebe a osobám jemu blízkym nespôsobil
trestné stíhanie. Správca dane predvolal na výsluch svedka I. M., ktorého konateľ žalobcu označil

ako osobu, ktorá mu predmetné OMV doviezla. Svedok uviedol, že sa pozná s p. G. H., Trenčín,
ktorý ho oslovil s požiadavkou o odvoz áut, nevedel však, akú spoločnosť zastupoval. Spolupráca bola
na základe ústnej dohody, nespolupracoval so spoločnosťou MOBILEEU s.r.o., osobu F. E. nepoznal,
ani spoločnosť varcam s.r.o., OMV Volvo XC90 viezol do Žiliny na základe požiadavky p. H., v priestore
ČSAD Trenčín naložil auto na prevozník a prepravil ho, p. H. mu odovzdal kľúče, doklady a telefónne

číslo na odberateľa, ktorého následne kontaktoval a doviezol OMV žalobcovi, ktorému odovzdal nejaké
doklady a kľúče od auta, Odovzdávací/preberací protokol nebol vyhotovený. Správca dane nahliadnutím
do spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie jún 2021 u daňového subjektu varcam s.r.o.
a za zdaňovacie obdobie júl 2021 u daňového subjektu ToBul s.r.o. zistil, že konateľ týchto spoločností
p. C. C. sa na výzvu správcu dane na výsluchy nedostavil, o čom urobil Úradný záznam dňa 15.07.2022.

6. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spochybňuje dodávateľa varcam s.r.o.
uvedeného na kontrolovaných faktúrach, kde predmetom dodania bol osobný automobil Volvo,
ako skutočného dodávateľa predmetného motorového vozidla. Konštatoval, že spoločnosť varcam
s.r.o. je nekomunikujúci daňový subjekt, nereaguje na písomnosti správcu dane, nepredkladá žiadne

doklady preukazujúce uskutočnenie obchodného prípadu a nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr.
Spoločnosť varcam s.r.o. zmenila konateľa na rumunského občana p. C. C., ktorý je pre správcu dane
nekontaktný. Aj keď bývalý konateľ F. E. potvrdil dodanie predmetného vozidla, nepredložil žiadne
doklady. Správca dane považuje zmenu konateľa za špekulatívnu a účelovú. Spoločnosť v júli 2021
nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok, posledné daňové priznanie na DPH podala

za zdaňovacie obdobie september 2021, následne jej k 15.04.2022 bola zrušená registrácia pre DPH
zdôvoduneplneniapovinností.Výzvysprávcudanespoločnosťvarcams.r.o.preberala,nonereagovala.
Posledné daňové priznanie dane z príjmov bolo podané za rok 2020. Uvedené skutočnosti týkajúce sa
spoločnosti varcam s.r.o. podľa správcu dane umocňujú jeho pochybnosti, že daný obchodný prípad sa
naozaj uskutočnil tak, ako bolo uvedené na predmetných faktúrach. Spoločnosť varcam s.r.o. predmetný

obchod síce priznala, avšak z kontrolného výkazu vyplýva, že spoločnosť varcam s.r.o. si v predmetnom
období odpočítala daň z prijatých zjednodušených faktúr od spoločností, ktorých štruktúra sortimentu
nesúvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti varcam s.r.o., a preto má správca dane pochybnosti
o správnosti uplatnenia nároku na odpočítanie dane, čo ho vedie k záveru, že z predmetného obchodu
vozidla nebola odvedená daň do štátneho rozpočtu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

žepredmetnévozidlovyzdvihlaprepravnáspoločnosťFulTranss.r.o.dňa21.07.2021vsídlenemeckého
dodávateľa a vodič L. C. vozidlo vyložil v Trenčíne dňa 23.07.2021, kde ho odovzdal p. G. H.. Z výpovede
svedka I. M. vyplýva, že predmetné vozidlo doviezol z Trenčína do sídla žalobcu na základe pokynov
od p. G. H., avšak správcovi dane nebol preukázaný vzťah spoločnosti varcam s.r.o. s osobou G. H.
a spoločnosťou MOBILEEU s.r.o.. Predmetné vozidlo z Nemecka na Slovensko a ani následne do sídla

žalobcu nedoviezli zamestnanci spoločnosti varcam s.r.o., ako tvrdil p. F. E.. Ani spoločnosť MOBILEEU
s.r.o. nepredložila žiadne doklady súvisiace s obchodom predmetného OMV, konateľ spoločnosti G.
H. odmietol vypovedať, spoločnosť MOBILEEU s.r.o. nie je platiteľom DPH a v júli 2021 nemala
žiadnych zamestnancov. Od svojho vzniku spoločnosť MOBILEEU s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, vpodanýchdaňovýchpriznaniachnadanizpríjmovbolideklarovanétržbyvovýške0eur.Zarok2021bolo
podanédaňovépriznanienadanizpríjmu(priznanétržby2268,-eur,ztohodaň340,-eur).Zuvedeného
správca dane vyvodil, že spoločnosť MOBILEEU s.r.o. nebolo možné považovať za dôveryhodného

obchodného partnera. Žalobca si dostatočne túto spoločnosť nepreveril a pri uskutočnení obchodu
s touto spoločnosťou nekonal obozretne, keď vozidlo objednával prostredníctvom internetovej stránky
N., teda spoločnosti MOBILEEU s.r.o., ktorá podľa verejne dostupných informácií nevykonávala
žiadnu činnosť, pričom faktúry boli vystavené spoločnosťou varcam s.r.o., za ktorú konal p. F. E.
a ktorá nemala žiaden súvis s uvedenou internetovou stránkou, ani spoločnosťou MOBILEEU s.r.o.

Predmetné OMV doviezol žalobcovi I. M., ktorý jednal na základe pokynov od G. H.. Samotný
žalobca potvrdil, že v predmetnom obchode komunikoval so spoločnosťou MOBILEEU s.r.o. a nie
so spoločnosťou varcam s.r.o., neuvedomil si, že faktúry nie sú vystavené dodávateľom MOBILEEU
s.r.o. ale spoločnosťou varcam s.r.o., a teda si spoločnosť varcam s.r.o. neoveroval. Správca dane
konštatoval, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly zostal pasívny, nezúčastnil sa vypočutí svedkov
a nevyužil právo klásť im otázky. Na základe uvedených skutočností sú podľa správcu dane jeho

pochybnosti o dodaní motorového vozidla prostredníctvom deklarovaného dodávateľa varcam s.r.o.
opodstatnené a majú za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžp/51/2010. Správca dane konštatoval, že ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia súm, nie sú predpokladom pre odpočet dane v zmysle Zákona

o DPH. Preverovaním obchodnej transakcie na základe predložených dokladov a zistených skutočností
správca dane zistil a konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia vo veci dodania vozidla sa
neuskutočnila tak, ako je uvedená na kontrolovaných faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly
nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa, čím nebola
splnená základná podmienka pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodný prípad, ku ktorému

žalobca predložil doklady, podľa správcu dane nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa Zákona o DPH
čoznamená,žežalobcompredloženédokladynezodpovedajúreálnemuplneniu. Správcadaneuzavrel,
že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvomi deklarovanými platiteľmi DPH
a žalobca si v daňovom priznaní k DPH nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.

7. V odôvodnení rozhodnutia správca dane zároveň konštatoval, že preukázateľne spochybnil vzťah
na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom varcam s.r.o.,
ktorý nebol skutočným dodávateľom a ktorému vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 5 Zákona
o DPH z dôvodu uvedenia dane na faktúre, nie však podľa § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH
s následnou možnosťou odpočítania dane u žalobcu. Podľa správcu dane z jeho zistení nepochybne

vyplýva, že transakcie súvisiace s preverovaným motorovým vozidlom sú poznačené podvodným
konaním, v dôsledku ktorého došlo k narušeniu neutrality DPH a k daňovému úniku. Spoločnosť
varcam s.r.o. predmetný obchod síce priznala, avšak z kontrolného výkazu vyplýva, že v predmetnom
období odpočítala daň z prijatých zjednodušených faktúr od spoločností, ktorých štruktúra sortimentu
nesúvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti varcam s.r.o., a preto má správca dane pochybnosti

o správnosti uplatnenia nároku na odpočítanie dane, čo ho vedie k záveru, že daň, ktorú si žalobca
odpočítal z predmetného obchodu vozidla, nebola odvedená do štátneho rozpočtu. V prípade, ak by
žalobca nadobudol predmetné OMV priamo od dodávateľa z iného členského štátu EÚ, bol by uplatnený
prenos daňovej povinnosti na žalobcu, ktorý by súvisiacu daň priznal a zároveň by si daň odpočítal,
transakcia by bola neutrálna. Avšak účelovým zapojením dodávateľa varcam s.r.o. bola vytvorená

situácia, ktorá umožnila narušenie riadneho fungovania spoločného systému DPH a zneužitie systému
neutrality DPH tým, že daň, ktorú si žalobca odpočítal, nebola odvedená do štátneho rozpočtu SR.
Súčasne podľa správcu dane je možné konštatovať, že nakoľko spoločnosť MOBILEEU s.r.o. nie
je platcom DPH, do obchodu bola zapojená spoločnosť varcam s.r.o. za účelom vytvorenia situácie
umožňujúcej zneužitie systému DPH. Správca dane považuje konanie žalobcu za neobvyklé, neopatrné

a neštandardné v bežnom obchodnom styku, ktoré preukazuje možnú vedomosť žalobcu o podvodnom
konaní dodávateľa. Skutočnosť, že žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní, ak by dodržal primeranú
opatrnosť a obozretnosť v obchodnom styku, vyplýva podľa správcu dane zo skutočnosti, že práve
žalobca získal daňovú výhodu - odpočítanie DPH, ktorá nebola v podvodnom reťazci odvedená.
Spoločnosť uvedená na faktúrach varcam s.r.o. a ani spoločnosť MOBILEEU s.r.o., s ktorou žalobca

komunikoval, nikdy neboli vlastníkom ani držiteľom predmetného OMV, pričom žiadateľom o uznanie
typového schválenia vozidla z členského štátu bola spoločnosť varcam s.r.o. a žiadateľom o zapísanie
OMV do evidencie bol p. C. D. na základe splnomocnenia od spoločnosti varcam s.r.o.. Žalobca, ktorý je
prvým držiteľom vozidla v SR mal vedomosť o tom, že vozidlo bolo dovezené z iného členského štátu EÚ(Nemecko) a ak by sa zaujímal o pôvod vozidla, čo je u obozretného podnikateľa samozrejmé, zistil by,
že nemecký dodávateľ vozidlo dodal slovenskej spoločnosti varcam s.r.o. a toto bolo fyzicky odovzdané
spoločnosti FulTrans s.r.o. na základe splnomocnenia, ktorá ho vyložila v Trenčíne, kde ho odovzdala

p. G. H. a nie deklarovanému dodávateľovi varcam s.r.o..

8. Správca dane napokon v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že základnou podmienkou pre uplatnenie
odpočtu DPH zo zdaniteľného obchodu je vznik daňovej povinnosti. Nepostačuje len uvedenie DPH
na faktúre, podstatné je, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 Zákona o DPH. Táto

podmienka vyplýva z § 49 ods. 1 Zákona o DPH, ktorý zákon vychádza z predpokladu, že zdaniteľný
obchod medzi osobami - dodávateľom a odberateľom reálne prebehol. Zákonné podmienky odpočtu
DPH nespočívajú len vo formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto
musia mať povahu faktu a musia nesporne preukazovať skutočnosti vo všetkých jej znakoch. Podmienky
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné

odpustiť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a plnenie bolo reálne dodané
osobou uvedenou na účtovnom doklade. Správca dane poukázal na zásadu obchodného práva -
zásadu poctivého obchodného styku, ako aj na skutočnosť, že súčasne základným predpokladom
pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí

mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné
znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti
štatutárnemu orgánu evidentne chýbajú, jedná sa o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva
ochranu v zmysle Obchodného zákonníka a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných
daňovým subjektom sú oprávnené. Správca dane uzavrel, že z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že žalobcom predloženým daňovým dokladom (vo svetle kontrolných zistení v rámci konkrétneho
obchodného kontraktu) absentuje bez pochybností preukázané dodanie, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ
neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným
na faktúre, od ktorého si žalobca uplatnil právo na odpočet. Žalobca porušil § 49 ods. 1 v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, preto správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie

dane z kontrolovaných faktúr. Správca dane poukázal na to, že žalobca bol podaním zo dňa 08.08.2022,
ktoré mu bolo doručené 14.08.2022, oboznámený so zisteniami správcu dane vykonanými v rámci
daňovej kontroly a s ich dopadom na výsledok daňovej kontroly, ako aj s pochybnosťami správcu
dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca požiadal správcu dane o predĺženie lehoty
na vyjadrenie k tomuto Oboznámeniu, v správcom dane predĺženej lehote sa však žalobca k zisteniam

ani k pochybnostiam správcu dane uvedeným v predmetnom Oboznámení nevyjadril. Správca dane
tiež konštatoval, že doručil žalobcovi Protokol, ktorého súčasťou bola Výzva na vyjadrenie k zisteniam
v Protokole so stanovenou lehotou, pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Uvedená lehota
na predloženie vyjadrenia a dôkazov uplynula 18.11.2022. Vyjadrenie žalobcu bolo správcovi dane
doručené21.11.2022asprávcadanepretokonštatoval,žežalobcasakzisteniamuvedenýmvProtokole

nevyjadril, o čom bol spísaný Úradný záznam dňa 22.11.2022.

9. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100874753/2023 zo dňa 23.03.2023 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení žalovaný poukázal na

obsah odvolania žalobcu, na vykonané úkony správcu dane a z nich vyplývajúce zistenia, opísal
zistený skutkový stav zhodne, ako je podrobne opísaný v rozhodnutí správcu dane (viď body 2-8
tohto rozsudku). Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia konštatoval, že správca dane pri vyrubení
rozdielu dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, Zákonom o DPH a v súlade s judikatúrou
Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Následne odcitoval ustanovenia Zákona

o DPH (§ 19 ods. 1, 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 ods. 1 písm. c)),
ako aj ustanovenia Daňového poriadku (§ 3 ods. 6 a § 36 ods. 5) a konštatoval, že zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že materiálna existencia predmetu fakturácie (automobil Volvo) spochybnená
nebola, avšak správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu,
medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom CAMGO s.r.o.. Žalovaný s poukazom na výpoveď

konateľa žalobcu a na jeho neobozretné správanie, na okolnosti obchodnej transakcie, na priebeh
komunikácie žalobcu so spoločnosťou MOOBILEEU s.r.o., ktorá nie je platiteľom DPH, na správcom
dane vykonané dokazovanie, na svedecké výpovede F. E. a I. M., na skutočnosť, že deklarovaný
dodávateľ CAMGO s.r.o. nepotvrdil vierohodnosť sporných faktúr, na výsledky preverovania tejtododávateľskej spoločnosti správcom dane, na dokazovanie vyplývajúce z preverenia prepravy OMV
z Nemecka na Slovensko a okolnosti odovzdania OMV, konštatoval, že správca dane odôvodnene
konštatoval, že deklarovaná obchodná transakcia vo veci dodania predmetného OMV sa neuskutočnila

tak, ako je uvedená na kontrolovaných faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly nebolo
preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa, čím nebola
splnená základná podmienka pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona
o DPH. Pochybnosti správcu dane mali tak za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu.
Žalovaný poukázal na to, že správca dane v Oboznámení zo dňa 08.08.2022, doručenom žalobcovi

dňa 14.08.2022, oboznámil žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku so zisteniami vykonanými
v rámci daňovej kontroly, s ich dopadom na výsledok daňovej kontroly a s pochybnosťami správcu
dane. Žalobca sa napriek predĺženiu lehoty na vyjadrenie k zisteniam a pochybnostiam správcu dane
nevyjadril, dôkazné bremeno neuniesol a dostal sa do dôkaznej núdze. Správca dane podľa žalovaného
preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi žalobcom a deklarovaným
dodávateľomCAMGOs.r.o.,ktorýnebolskutočnýmdodávateľomaktorémunevznikladaňovápovinnosť

podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca poľa žalovaného teda nesplnil hmotnoprávnu podmienku
pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH.

10. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že okrem porušenia hmotnoprávnej podmienky
pre odpočítanie dane zo zistení správcu dane vyplýva, že transakcie súvisiace s preverovaným

motorovým vozidlom sú poznačené podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k narušeniu
neutrality DPH a k daňovému úniku. Spoločnosť CAMGO s.r.o. (v predmetnom zdaňovacom období
nemala majetok ani zamestnancov) predmetný obchod síce priznala, avšak z kontrolného výkazu
vyplýva, že si odpočítala daň z prijatých zjednodušených faktúr od spoločností, ktorých štruktúra
sortimentu nesúvisela s deklarovanou podnikateľskou činnosťou spoločnosti CAMGO s.r.o.. Vznikli

teda pochybnosti o tom, že daň, ktorú si žalobca odpočítal z predmetného obchodu, nebola odvedená
do štátneho rozpočtu. Žalovaný tiež poukázal na to (zhodne so správcom dane), že v prípade, ak by
žalobca nadobudol predmetný automobil priamo od dodávateľa z Nemecka (z iného členského štátu
EÚ), bol by uplatnený prenos daňovej povinnosti na žalobcu, ktorý by súvisiacu daň priznal a zároveň
by si ju odpočítal, teda transakcia by bola neutrálna. Avšak účelovým zapojením dodávateľa CAMGO

s.r.o. bola vytvorená situácia, ktorá umožnila narušenie riadneho fungovania spoločného systému DPH
a zneužitie systému neutrality DPH tým, že daň, ktorú si žalobca odpočítal, nebola odvedená do štátneho
rozpočtu SR. Žalobca obchod dohodol so spoločnosťou MOBILEEU s.r.o., ktorá nie je platiteľom DPH,
spoločnosť CAMGO s.r.o. bola zapojená za účelom vytvorenia situácie umožňujúcej zneužitie systému
DPH. Vzhľadom na uvedené žalovaný uviedol, že konanie žalobcu možno považovať za neobvyklé

a neštandardné v bežnom obchodnom styku, preukazujúce jeho vedomosť o podvodnom konaní,
na základe ktorého získal daňovú výhodu - odpočítanie slovenskej DPH, ktorá nebola v podvodnom
reťazci odvedená. Spoločnosť uvedená na faktúrach CAMGO s.r.o. a ani spoločnosť MOBILEEU
s.r.o., s ktorou žalobca komunikoval, nikdy neboli vlastníkom ani držiteľom preverovaného automobilu.
Žiadateľom o uznanie typového schválenia dovezeného automobilu bola spoločnosť MOBILEEU s.r.o.

a žiadateľom o zapísanie do evidencie bol p. C. D. na základe splnomocnenia CAMGO s.r.o.. Žalobca,
ktorý je prvým držiteľom automobilu v SR, mal vedomosť o tom, že tento bol dovezený z Nemecka. Ak by
sa zaujímal o skutočnosti spojené s dovozom, zistil by, že nemecký dodávateľ vozidlo dodal slovenskej
spoločnosti CAMGO s.r.o. a predmetné vozidlo fyzicky odovzdal spoločnosti FulTrans s.r.o. na základe
splnomocnenia, ktorá predmetné vozidlo vyložila v Trenčíne a odovzdala ho p. G. H. (konateľovi

spoločnosti MOBILEEU s.r.o.) a nie deklarovanému dodávateľovi CAMGO s.r.o.. Žalobcovi odovzdal
vozidlo p. I. M. konajúci na pokyny G. H., teda tento nekonal v mene dodávateľa uvedeného na faktúre.
Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností skonštatoval, že odpočítanie DPH uplatnené
z dodávateľských faktúr od spoločnosti CAMGO s.r.o. správca dane nepriznal z dôvodu porušenia
hmotnoprávnejpodmienkypreodpočítaniedanepodľa§49ods.1ZákonaoDPH,pretožedodávateľskej

spoločnosti nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH, pričom správca
dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu.

Žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania
zákonnostirozhodnutiažalovanéhoarozhodnutiasprávcudane,akoajpostupuorgánovverejnejsprávy,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a z dôvodu,že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, v dôsledku čoho
žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach.

12. Žalobca v správnej žalobe poukázal na chronológiu správneho konania, pričom uviedol,
že vyjadrenie k Protokolu bolo doručené na základe technickej chyby externého právneho programu
od spoločnosti Wolters Kluwer s.r.o., ktorý prijal za túto chybu zodpovednosť, pretože systém nesprávne
vypočítal lehotu na odoslanie a doručenie vyjadrenia k Protokolu. Táto skutočnosť nastala nezávisle
od vôle žalobcu. Správca dane v rozhodnutí deklaroval, že žalobca sa nevyjadril a toto podanie neuznal

ako námietky k Protokolu, nakoľko bolo podané po lehote. Z toho by však vyplývala len skutočnosť,
že správca dane nebol povinný pripomienky k Protokolu prerokovať, avšak ich obsah je pre správcu
dane záväzný a bol povinný sa týmto vyjadrením zaoberať. Na túto skutočnosť žalobca upozornil
žalovaného, ktorý sa však jeho námietkou nezaoberal. Žalobca tvrdil, že správca dane a žalovaný
sa počas konania dopustili viacerých pochybení, žalovaný sa dostatočným spôsobom nevysporiadal
s argumentáciou žalobcu, konanie správcu dane v rámci daňovej kontroly obsahuje procesnoprávne

pochybenia, pre ktoré je rozhodnutie správcu dane nezákonné a nápravu nevykonal ani žalovaný
svojím rozhodnutím. Žalobca ďalej tvrdil, že podstatou prípadu je neuznanie práva na odpočet dane
podľa Zákona o DPH orgánmi verejnej správy z faktúr prijatých od spoločnosti CAMGO s.r.o., a to
na nezákonnom podklade, pretože dôvody, na základe ktorých správca dane odoprel žalobcovi toto
právo sú nezákonné, resp. zákon takéto dôvody nepozná. Žalobca mal za to, že správca dane

nespochybnil žiaden atribút, ktorý musí byť splnený na priznanie tohto práva, a preto podľa žalobcu platí,
že tieto boli splnené. Naopak, správca dane sa počas konania dopustil viacerých procesných pochybení.

13. V rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobcu žalobca v správnej žalobe
uviedol, že zásada daňovej neutrality sa odráža v režime odpočítania dane, ktorého cieľom je úplne

zbaviť podnikateľa bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych
činností. Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých
hospodárskych činností bez ohľadu na ich ciele alebo výsledky pod podmienkou, že tieto činnosti samé
v zásade podliehajú DPH. DPH sa uplatňuje na všetky transakcie výroby alebo distribúcie po odpočítaní
dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivo nákladové prvky tvoriace cenu. Z toho vyplýva, že čo sa

týka DPH, každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej
za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C - 267/15 Gemeente
Woerden).Zustálenejeurópskejjudikatúrypodľažalobcuvyplýva,žeprávozdaniteľnýchosôbodpočítať
z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré
prijali predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ (najmä

rozsudky vo veci C - 78/00 z 25.10.2001, C - 25/07 z 10.07.2008 a C - 274/10 z 28.07.2011). Podľa
žalobcu žalovaný i správca dane svojím postupom a rozhodnutím, v ktorom sa premietlo nesprávne
právne posúdenie, mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady
neutrality DPH. Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou spoločného systému DPH, ktoré nemôže
byť obmedzené a uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenie uskutočnené na vstupe

(poukaz na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C - 80/11 a C -142/11 Mahagében a Dávid, C - 285/11
Bonik, C - 271/12 Petroma Transports).

14. Žalobca v správnej žalobe ďalej uviedol, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je primerane
rozložené medzi daňovníka a správcu dane, pričom daňový subjekt má v daňovom konaní dve

základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.
z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na druhej strane správca dane preukazuje skutočnosti

o úkonoch vykonávaných voči platiteľovi dane, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane, pričom
nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Žalobca tvrdil, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia si splnil a predložil všetky potrebné doklady,
ako aj vysvetlenie k predmetnej daňovej kontrole. Mal za to, že svoje povinnosti si splnil na 100 %
a v miere akej mu je možné pričítať dôkazné bremeno ho uniesol v plnom rozsahu. Správca dane

i žalovaný však neustále konštatujú nedostatok dôkazov a nepreukázanie predmetných plnení, hoci
všetky doteraz vykonané úkony smerujú k potvrdeniu práva žalobcu na odpočet dane. Žalobca poukázal
na to, že správca dane a žalovaný sa v konaní vyjadrili aj o účasti žalobcu na podvodnom konaní.
Správca dane v rozhodnutí spochybňuje faktické dodanie spoločnosťou CAMGO s.r.o. a konštatujemožnú účasť žalobcu na daňovom podvode. Snaží sa tak v konaní nezákonne preniesť dôkazné
bremeno a svoju dôkaznú núdzu na žalobcu. Konštatovaním o účasti na daňovom podvode správca
dane preniesol dokazovanie sám na seba, avšak v priebehu konania nevykonal žiadne dokazovanie

potvrdzujúce vyjadrený záver, ktorý žalovaný potvrdil. Správca dane počas daňovej kontroly podľa
žalobcu porušil svoju povinnosť vykonať dokazovanie bez dôvodných pochybností a svoje závery
jasne preukázať. V rozhodnutí uviedol, že „nadobudol pochybnosti“ ale po odvolaní žalobcu žalovaný
bez ďalšieho dokazovania vyjadril jednoznačný názor, že v konaní sa preukázala vedomá účasť žalobcu
na daňovom podvode. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane napriek tomu, že rozhodnutie

žalovaného obsahuje len štyri odseky, ktoré nie sú prepisom (z veľkej časti doslovným) rozhodnutia
správcu dane a vlastné vyjadrenia žalovaného by nevyplnili ani jednu stranu. Z toho podľa žalobcu
vyplýva, že odôvodnenie žalovaného sa v jeho rozhodnutí prakticky nenachádza. Žalovaný sa týmto
nezaoberal a bližšie námietky žalobcu neposúdil, len replikoval zistenia správcu dane a nevysporiadal
sa s konštatovaniami žalobcu.

15. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/09 žalovaný
uviedol: „Rozhodnutie nerešpektuje požiadavku odôvodnenia súdneho rozhodnutia, pretože jasne
a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.“ Ďalej žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 z 15.03.2011, z ktorého vyplýva, že „ak daňový

subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým
opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho
subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.“ Podľa žalobcu správca
dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné

bremeno. S poukazom na rozhodnutie SD EÚ veci C - 154/20 žalobca poukázal na to, že „právo
na odpočítanie dane nepodlieha predloženiu dôkazu o tom, že zdaniteľná osoba nadobudla zdaniteľné
plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre týkajúcej sa tohto plnenia, a že neuvedenie dôkazu
o totožnosti skutočného dodávateľa tohto plnenia je rozhodujúca len vtedy, ak daňový úrad preukáže,
že toto plnenie bolo súčasťou daňového podvodu, o ktorom zdaniteľná osoba, ktorá si uplatňuje právo

na odpočítanie dane, vedela alebo o ňom mala vedieť.“ Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp.
zn. 3Sžf 1/2011 tiež konštatoval, že „z ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH, ktoré tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu, nemožno vyvodiť dôkazné bremeno
daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.“
V tejto súvislosti bolo poukázané na rozsudok SD EÚ vo spojených veciach C - 34/03 Optigen,

C - 355/03 Fulcrum Electronics a C - 484/03 Bond House, v zmysle ktorého „nárok na odpočet
nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná
transakciazaťaženádaňovýmpodvodom,oktoromplatiteľneviealebonemôževedieť.“Žalobcauviedol,
že skutočnosť, že žalobcovi nemôže byť na ujmu nesplnenie daňovej povinnosti iného subjektu, t. j.
dodávateľa/subdodávateľa, potvrdzuje aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 705/2017.

Nemožno preto prihliadnuť na argumentáciu správcu dane spochybňujúcu subdodávateľské dodávky
od dodávateľov žalobcu, prípadne dôkazné bremeno žalobcu ohľadne týchto vzťahov. Z rozhodnutia
SD EÚ vo veci C - 285/11 Bonik vyplýva, že „ak sú splnené vecné a formálne podmienky vzniku a
výkonu práva na odpočet, nie je možné zamietnuť toto právo, pokiaľ táto osoba sama nevykonávala
podvod, prípadne o ňom vedela alebo mala alebo mohla vedieť.“ Takúto vedomosť o podvode však

správca dane nepreukázal, teda nepreukázal, že by žalobca páchal podvod alebo že by vedel, prípadne
mal a mohol vedieť, že je súčasťou reťazca podvodných konaní. Takejto osobe teda nie je možné
odoprieť právo na odpočet (rozsudok SD EÚ vo veci Axel Kittel C - 439/04). Za týchto okolností
môže byť nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe zamietnutý iba na základe judikatúry vyplývajúcej
z rozhodnutia Súdneho dvora (Axel Kittel a Recolta Recycling), podľa ktorej musí byť s ohľadom

na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba
zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu“. Žalobca poukázal na to,
že v prípade, ak správca dane vyjadril záver o existencii daňového podvodu, preniesol dôkazné
bremeno na preukázanie existencie daňového podvodu na seba, mal teda aplikovať tzv. Axel Kittel

test, ktorý však neaplikoval a neuniesol svoje dôkazné bremeno objektívneho preukázania daňového
podvodu. Žalobca tiež poukázal na fakt, že správca dane a žalovaný nie sú jednotní ani v tom, či „mal
žalobca vedomosť“ O domnelom daňovom podvode alebo o ňom len „mohol vedieť“. Podľa žalobcu
je nezákonné, aby správca dane v rozhodnutí dôvodil skutkovými zisteniami nevyplývajúcimi z obsahuspisu, ale len z jeho tvrdení a z úkonov, na ktorých bolo znemožnené žalobcovi participovať. Žalobca
uzavrel,žeProtokolarozhodnutiasprávcudaneižalovanéhotrpiaprávnouvadounezákonnostivotázke
daňového bremena platiteľa dane, ktoré je v rozpore s konštantnou judikatúrou najvyšších súdnych

autorít.

16. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy. Tvrdil, že daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania. Poukázal na ust. § 47
písm. b) Daňového poriadku upravujúce obsahové náležitosti Protokolu, pričom tvrdil, že Protokol

doručený žalobcovi dňa 05.10.2022 neobsahuje číslo konania a číslo, ktoré je uvedené na Protokole
(102604674/2022)nieječíslomkonania,nakoľkoideounikátnečíslo,zrejmevygenerovanélenpredaný
dokument. Poukázal tiež na ust. § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku upravujúce obsahové
náležitosti rozhodnutia, pričom listina, ktorú správca dane nazýva Protokol, podľa žalobcu neobsahuje
číslo a dátum rozhodnutia. Taktiež rozhodnutie doručené žalobcovi dňa 02.12.2022 (rozhodnutie
správcu dane, pozn. správneho súdu) podľa žalobcu neobsahuje číslo konania, pretože číslo, ktoré je

na rozhodnutí uvedené (103263645/2022), nie je číslom konania, ale rovnako ako v prípade Protokolu,
ide o unikátne číslo, zrejme vygenerované len pre daný dokument a ktoré sa nenachádza na žiadnom
inom dokumente z predmetnej daňovej kontroly. Žalobca namietal, že Protokol ani rozhodnutie
neobsahujú číslo konania, číslo konania ani neexistuje, takéto konanie teda nemôže byť ani vedené
a ani skončené. Ak číslo uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov spisu nie je označením spisu,

podľa žalobcu toto je potvrdením skutočnosti, že správca dane netvorí z daňovej kontroly žurnalizovaný
spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym spôsobom označené a evidované
pod jednotným číslom konania. Správca dane tak podľa žalobcu koná v rozpore s § 47 písm. b) a § 63
ods. 3 písm. b) Daňového poriadku, správca dane ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu
dospieť k žiadnemu záveru, ak k nemu dospeli, tak tento záver je nepreskúmateľný. Rozhodnutie je

na základe týchto skutočností nepreskúmateľné a naplňuje podstatu § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobca
mal za to, že ak správca dane alebo žalovaný predložia k žalobe administratívny spis, tento vznikne
dodatočne pre účely žaloby a nejedná sa o autentický a v zmysle zákona tvorený spis z daňového
konania. Podľa stanoviska ministerstva financií zo dňa 06.10.2021 správca dane je povinný viesť spis
a mať ho žurnalizovaný.

17. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie správcu
dane i Protokol Daňového úradu Žilina zo dňa 21.09.2022 zrušil a žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania.

Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.
K skutkovému a právnemu vymedzeniu dôvodov správnej žaloby uviedol, že zo zistení správcu
dane vyplýva, že deklarovaná obchodná transakcia vo veci dodania osobného motorového vozidla

Volvo sa neuskutočnila tak, ako je uvedené na kontrolovaných faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej
kontroly nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa uvedeného
na faktúre, t. j. nebola splnená základná podmienka pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH podľa
§ 49 ods. 1 Zákona o DPH. Pochybnosti správcu dane mali podľa žalovaného za následok prenos
dôkazného bremena späť na žalobcu. Správca dane v Oboznámení zo dňa 08.08.2022 oboznámil

žalobcu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku so zisteniami vykonanými v rámci daňovej kontroly
a s pochybnosťami správcu dane. Splnomocnený zástupca žalobcu požiadal správcu dane o predĺženie
lehoty na vyjadrenie, správca dane lehotu na vyjadrenie predĺžil do 16.09.2022, avšak žalobca sa
k výzve správcu dane nevyjadril, dôkazné bremeno neuniesol a dostal sa tak do dôkaznej núdze.
Podľa žalovaného správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu

medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom CAMGO s.r.o., ktorý nebol skutočným dodávateľom
a ktorému nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Žalobca podľa žalovaného
teda nesplnil hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH.
Okrem porušenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane podľa žalovaného zo zistení
správcu dane vyplýva, že transakcie súvisiace s preverovaným motorovým vozidlom sú poznačené

podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k narušeniu neutrality DPH a k daňovému úniku.
Spoločnosť CAMGO s.r.o. predmetný obchod síce priznala, avšak z kontrolného výkazu vyplýva, že si
odpočítaladaňzprijatýchzjednodušenýchfaktúrodspoločností,ktorýchštruktúrasortimentunesúvisela
s deklarovanou podnikateľskou činnosťou spoločnosti CAMGO s.r.o. Vznikli teda pochybnosti o tom,že daň, ktorú si žalobca odpočítal z predmetného obchodu, nebola odvedená do štátneho rozpočtu.
Účelovým zapojením dodávateľa CAMGO s.r.o. bola vytvorená situácia, ktorá umožnila narušenie
riadneho fungovania spoločného systému DPH a zneužitie systému neutrality DPH tým, že daň,

ktorú si žalobca odpočítal, nebola odvedená do štátneho rozpočtu SR. Žalobca predmetný obchod
dohodol so spoločnosťou MOBILEEU s.r.o., ktorá nie je platiteľom DPH, spoločnosť CAMGO s.r.o. bola
zapojená za účelom vytvorenia situácie umožňujúcej zneužitie systému DPH, spočívajúcej v odpočítaní
DPH. Konanie žalobcu podľa žalovaného možno považovať za neobvyklé a neštandardné v bežnom
obchodnom styku, preukazujúce jeho vedomosť o podvodnom konaní, na základe ktorého získal

daňovú výhodu - odpočítanie slovenskej DPH, ktorá nebola v podvodnom reťazci odvedená. Spoločnosť
uvedenánafaktúreCAMGOs.r.o.,anispoločnosťMOBILEEUs.r.o.,sktoroužalobcakomunikoval,nikdy
neboli vlastníkmi ani držiteľmi preverovaného automobilu. Žalobca, ktorý je prvým držiteľom automobilu
v SR mal vedomosť o tom, že bol dovezený z Nemecka. Ak by sa zaujímal o skutočnosti spojené
s jeho dovozom, zistil by, že nemecký dodávateľ vozidlo dodal slovenskej spoločnosti CAMGO s.r.o.
a predmetné vozidlo bolo fyzicky odovzdané spoločnosti FulTrans s.r.o. na základe splnomocnenia,

táto spoločnosť predmetné vozidlo vyložila v Trenčíne, kde ho odovzdala G. H. (konateľovi spoločnosti
Mobileeu s.r.o.) a nie deklarovanému dodávateľovi CAMGO s.r.o. Žalobcovi odovzdal vozidlo I. M.,
ktorý konal na pokyny G. H., teda nekonal v mene dodávateľa uvedeného na faktúre. Na základe
uvedeného skutkového stavu a dôkazov podľa žalovaného odpočítanie DPH uplatnené z dodávateľskej
faktúry od spoločnosti CAMGO s.r.o. správca dane nepriznal z dôvodu porušenia hmotnoprávnej

podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože u dodávateľskej spoločnosti
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Správca dane podľa
žalovaného preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu. K námietke žalobcu,
že daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania, keď Protokol z daňovej kontroly podľa žalobcu
neobsahuje číslo konania a ani číslo uvedené na rozhodnutí správcu dane nie je číslom konania,

žalovaný uviedol, že uvedené čísla sú vygenerované informačným systémom finančnej správy (ISFS),
ako je to aj pri iných dokumentoch vydávaných finančnou správou. Všetky takéto dokumenty sú vedené
v elektronickom spise daňového subjektu, pričom číslo spisu je daňové identifikačné číslo daňového
subjektu (tzv. DIČ). Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov
konania.

Replika

19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že žalovaný vo vzťahu k právnemu
posúdeniu veci uviedol, že správca dane preukázateľne spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni

obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom CAMGO s.r.o., ktorý nebol skutočným
dodávateľom a ktorému nevznikla povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona DPH, t. j. uviedol, že žalobca
nesplnil hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Žalovaný
ďalej uviedol, že okrem porušenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane zo zistení správcu
dane vyplýva, že transakcie súvisiace s preverovaným motorovým vozidlom sú poznačené podvodným

konaním, v dôsledku ktorého došlo k narušeniu neutrality DPH a k daňovému úniku. Konanie žalobcu
považoval za neobvyklé a neštandardné v bežnom obchodnom styku, preukazujúce jeho vedomosť
o podvodnom konaní, na základe ktorého získal daňovú výhodu - odpočítanie DPH, ktorá nebola v
podvodnom reťazci odvedená. Správca dane spochybnil faktické dodanie spoločnosťou CAMGO s.r.o.
a konštatoval možnú účasť žalobcu na daňovom podvode. Podľa žalobcu správca dane sa v konaní

snažil nezákonne preniesť dôkazné bremeno a svoju dôkaznú núdzu na žalobcu, konštatovaním o účasti
na daňovom podvode preniesol správca dane bremeno dokazovania sám na seba, v priebehu konania
nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by vychádzalo zo skutkovo objasneného stavu potvrdzujúceho
vyjadrený záver, ktorý žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil. Žalobca poukázal na to, že správca
dane v rozhodnutí uviedol, že nadobudol pochybnosti a žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v konaní

sa preukázala vedomá účasť žalobcu na podvode, pričom rozhodnutie žalovaného je z veľkej
časti doslovným prepisom rozhodnutia správcu dane. Žalobca namietal, že z rozhodnutia orgánov
verejnej správy nevyplýva, ako vyhodnotili námietky žalobcu týkajúce sa posudzovania dôkazov
žalobcu v daňovom konaní a spôsob ich spochybnenia daňovými orgánmi, prečo dôkazy nepovažovali
za dostatočné na preukázanie, že spoločnosť CAMGO s.r.o. skutočne žalobcovi dodala predmetné

vozidlo. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022. Poukázal tiež na presun
dôkazného bremena medzi žalobcom a správcom dane v rámci daňového konania, pričom neúmerné
prenášanie dôkazného bremena na žalobcu je potrebné považovať za ústavne neudržateľný postup.
Žalobca mal za to, že ak preukázal existenciu materiálneho plnenia a predložil všetky zákonompožadované doklady, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správca dane nemôže daňovému subjektu
pričítať existenciu dôkaznej núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Ak
u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie alebo iných

dokladov alebo podvodného konania dodávateľov alebo odberateľov žalobcu, s poukazom na judikatúru
Súdneho dvora EÚ táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na úkor kontrolovaného daňového subjektu.
Až preukázateľným spochybnením tvrdení daňového subjektu, resp. ním predložených dôkazov,
založeným na relevantných dôkazoch, dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt.
Na vyvodenie záveru, že k reálnemu dodaniu predmetného automobilu od dodávateľa nedošlo,

podľa žalobcu nepostačuje bez ďalšieho iba spochybnenie jeho dodania. Zo strany správcu dane
a žalovaného podľa žalobcu nedošlo k relevantnému spochybneniu žalobcom tvrdených skutočností
a predložených dôkazov. V rámci postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku len samotné
spochybnenie deklarovaných plnení bez reálne existujúceho základu vytvoreného správcom dane je
nutné považovať za neakceptovateľné. Z rozhodnutí správcu dane a žalovaného je podľa žalobcu
zrejmé, že orgány verejnej správy sa zásadnou právnou otázkou unesenia a presunu dôkazného

bremena riadne nezaoberali a na námietky žalobcu v tomto smere neposkytli náležitú odpoveď. Žalobca
tvrdil, že splnil svoje povinnosti preukázať svoje tvrdenia, predložil všetky potrebné doklady a vysvetlenia
v predmetnej kontrole, teda je možné uzavrieť, že dôkazné bremeno uniesol v plnom rozsahu. Zotrval
na námietke, že Protokol doručený žalobcovi neobsahuje číslo konania, taktiež rozhodnutie správcu
dane neobsahuje číslo konania, došlo k porušeniu § 47 písm. b) a § 63 ods. 3 písm. b) Daňového

poriadku a správca dane ani žalovaný nemohli na základe neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu
záveru. Ak správca dane nemal spis, nemožno považovať celé konanie od počiatku za zákonné.
Rozhodnutia považoval za nepreskúmateľné, zakladajúce postup podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
Žalobca zotrval na tvrdeniach uvedených v podanej správnej žalobe a navrhol, aby správny súd tejto
žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania vo výške 100%.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

20. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa

§ 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas
predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP, v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní
riadne ospravedlnil podaním zo dňa 20.03.2025. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím správcu dane, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov
uplatnených v správnej žalobe, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je v časti, v ktorej sa

žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane,
dôvodná.

21. Splnomocnenýzástupcažalobcunapojednávaníuviedol,žesapridržiavavplnomrozsahuvšetkých
dôvodov uvedených podrobne v správnej žalobe. Zdôraznil, že aj keď žalobca nepodal vyjadrenie

k Protokolu z daňovej kontroly v stanovenej lehote, správca dane mal povinnosť vysporiadať sa s týmto
vyjadrením, hoci aj nemal povinnosť toto vyjadrenie prerokovať so žalobcom. Pokiaľ tak neurobil, porušil
tým § 24 Daňového poriadku a zásady upravenej v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, čo podľa názoru
žalobcu má za následok nezákonnosť rozhodnutia a dôvod pre jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP. Ďalej namietal, že neexistuje riadne vedený a žurnalizovaný spis správcu dane ani žalovaného,

takýto spis mu nebol daný k dispozícii, nemohol doň nahliadnuť a nie je ani v elektronickom súdnom
spise. Tvrdil, že pokiaľ žalovaný v sprievodnom liste, ktorým bolo doručené aj vyjadrenie žalovaného
k správnej žalobe, označil listiny, resp. dôkazy, tento sprievodný list neobsahuje listinné dôkazy, ktoré
boli predložené žalobcom, resp. ktoré boli správcom dane uvedené v Protokole. Správca dane podľa
žalobcu neviedol riadne administratívny spis. Splnomocnený zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca svoje

dôkazné bremeno uniesol. Mal za to, že od začiatku bolo na strane správcu dane podozrenie z daňového
podvodu, pri ktorom má však dôkazné bremeno správca dane a toto dôkazné bremeno správca dane
neuniesol. Namietal, že pokiaľ správca dane vyhodnotil predložené dôkazy v Protokole, tieto mal
vyhodnotiť aj v rozhodnutí a mal ich aj predložiť správnemu súdu. Poukázal na to, že niektoré listiny,
ktoré boli správnemu súdu predložené, správcom dane neboli vyhodnotené. Vo vzťahu k predloženiu

administratívneho spisu uviedol, že ak nie je administratívny spis súčasťou súdneho spisu, znemožňuje
to právnemu zástupcovi žalobcu brániť sa kvalifikovane v súdnom správnom konaní. V prípade, ak
listinne predložený spis nie je označený číslom konania, svedčí to argumentácii žalobcu, že ani Protokol
nemôže mať číslo konania a číslo na ňom uvedené nie je číslom administratívneho spisu. Navrhol,aby správny súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a vzhľadom na nezákonnosť
Protokolu aby zrušil aj tento Protokol. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

25. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP v správnej žalobe sa musia okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len
„žalobné body“).

26. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

27. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

28. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané

rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

29. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

30. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu 31.07.2021 (ďalej len „Zákon
o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom

dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

31. Podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

34. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
35. Podľa § 47 Daňového poriadku protokol musí obsahovať
b) číslo konania,

j) dátum vypracovania protokolu.

36. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy1) neustanovujú inak,
rozhodnutie musí obsahovať:
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa
rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo
pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá

povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu;33) ak ide o
zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú
právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto
právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o
náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý
má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie
odkladného účinku,

f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)

37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane

a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, výlučne v rozsahu a z dôvodov uplatnených v správnej
žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu
prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom
a jednak dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Žalobca musí v zákonom stanovenejlehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body) (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP).
Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo ďalšie

žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie správnej žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov
od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje). Správny súd
nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci,
prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nemôže nahrádzať
ich činnosť. Úlohou správneho súdu je v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či si orgán verejnej

správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t. j. či skutkové
závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi
a procesnými predpismi.

38. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume 6745,- eur na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2021 a bola vyrubená daň v sume 453,27 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane žalobcovi nepriznal odpočet
dane z faktúr vystavených dodávateľom CAMGO s.r.o. (varcam s.r.o.) jednak z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti
na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, konkrétne nepreukázal, že deklarovaný tovar vyfakturovaný

kontrolovanými faktúrami bol žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom CAMGO s.r.o. (varcam
s.r.o.), pričom správca dane spochybnil, že skutočným dodávateľom deklarovaného tovaru (OMV)
bol deklarovaný dodávateľ a žalobca pochybnosti správcu dane, ktoré mu boli oznámené v súlade
s § 46 ods. 5 Daňového poriadku neodstránil, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia podmienok na odpočet DPH a jednak správca dane konštatoval, že transakcie súvisiace

spreverovanýmosobnýmmotorovýmvozidlomsúpoznačenépodvodnýmkonaním, vdôsledku,ktorého
došlo k narušeniu neutrality DPH a k daňovému úniku, o ktorom žalobca mohol vedieť, ak by bol dodržal
primeranúopatrnosťaobozretnosťvobchodnomstyku.Zodôvodneniarozhodnutiažalovanéhovyplýva,
že žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok
odpočtu dane v zmysle Zákona o DPH žalobcom, ako aj so záverom, že transakcie súvisiace s dodaním

osobnéhomotorovéhovozidlažalobcovisúpoznačenépodvodnýmkonaním,narozdielodsprávcudane
však konštatoval, že vzhľadom na okolnosti predmetnej transakcie konanie žalobcu možno považovať
za neobvyklé a neštandardné v bežnom obchodnom styku, preukazujúce jeho vedomosť o podvodnom
konaní, na základe ktorého získal daňovú výhodu - odpočítanie DPH, ktorá nebola v podvodnom reťazci
odvedená.

39. Žalobca v správnej žalobe vo všeobecnosti namietal, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočného zistenia skutkového stavu
orgánmi verejnej správy pre riadne posúdenie veci a tiež namietal, že v konaní došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie

nezákonných rozhodnutí. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný sa dostatočným spôsobom
nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, len replikoval zistenia správcu dane a rozhodnutie žalovaného
jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany (námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia).

40. Správny súd predovšetkým uvádza, že správna žaloba v niektorých častiach obsahuje konštatačné
výroky, resp. prezentáciu vlastných názorov žalobcu alebo odkazy na niektoré rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR alebo Súdneho dvora EÚ, vrátane citácií z ich odôvodnenia. Niektoré žalobné námietky
žalobca formuloval natoľko všeobecne, že správny súd nemohol v tomto ohľade vykonať súdny
prieskum napadnutých rozhodnutí. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí žalobca v správnej

žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody správnej žaloby dostatočne konkrétne
tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam

pre určenie toho, či správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosť rozhodnutia a postup
orgánu verejnej správy a čím sa správny súd nemôže zaoberať, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je
správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných bodov preto musí
byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké argumenty žalobca uvádza na podporu svojichtvrdení o nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Správny súd totiž nie je oprávnený
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy uvedené v správnej žalobe
namiesto žalobcu vyhľadávať, resp. dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu alebo všeobecne

uplatnené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať
na daný prípad a tiež pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nemôže
vychádzať z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu. V prípade, ak by tak správny súd
urobil, nemohol by byť považovaný za nestranný súd, pretože by fakticky prevzal alebo suploval úlohu
advokáta žalobcu, čo by predstavovalo hrubý rozpor so základnými princípmi správneho súdneho

konania, predovšetkým so zásadou stanovenou v § 5 ods. 2 SSP, podľa ktorej „konanie pred správnym
súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov administratívneho konania“, ako aj so zásadou upravenou v § 5 ods. 9 SSP, podľa
ktorej „v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú
povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom“, ako aj s čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

spôsobom a postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ V prípade, ak by správny súd za žalobcu dopĺňal
všeobecne uplatnené žalobné dôvody alebo by sám konkretizoval a vyhľadával dôvody nezákonnosti
rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy z obsahu administratívneho spisu alebo z odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia, porušil by čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a teda by negoval princíp materiálneho

právneho štátu.

41. Na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy rovnako nepostačuje len všeobecné
tvrdenie žalobcu, že zákon bol porušený, resp. že žalobca sa so závermi orgánu verejnej správy
nestotožňuje. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie

zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré mal
orgán verejnej správy porušiť, ani poukaz, resp. citácia rozhodnutí súdov bez toho, aby závery
vyplývajúcezcitovanýchrozhodnutísúdovžalobcakonkretizovalnadanýpreskúmavanýprípadsjasnou
a zrozumiteľnou argumentáciou vychádzajúcou z celkového kontextu citovaných rozhodnutí súdov,
v ktorej by žalobca ozrejmil skutkovú a právnu totožnosť/obdobnosť vecí. V tejto súvislosti správny súd

uvádza, že poukaz žalobcu na skutočnosť, že vyjadrenie k Protokolu žalobca správcovi dane doručil
dňa 21.11.2022, t. j. po uplynutí správcom dane stanovenej lehoty (ktorá uplynula dňa 18.11.2022) z
dôvodu technickej chyby externého právneho programu od tretieho subjektu (ktorá zapríčinila nesprávny
výpočet lehoty a ktorý subjekt prijal za túto chybu zodpovednosť) a ktorá skutočnosť teda nastala
nezávisle od vôle žalobcu, pričom správca dane vo svojom rozhodnutí deklaroval, že žalobca sa

k Protokolu nevyjadril, nepostačuje na konštatovanie nezákonnosti rozhodnutia správcu dane, resp.
jeho postupu. Uvedenie dôvodu, pre ktorý sa žalobca v stanovenej lehote k Protokolu nevyjadril,
je v preskúmavanej veci irelevantné, navyše žalobca ani nekonkretizoval, ktoré skutočnosti, resp.
dôkazy uvedené v oneskorene podanom vyjadrení mali potenciál zvrátiť zistený skutkový stav alebo
ovplyvniť právne posúdenie veci. Formulácia zvolená žalobcom, keď v správnej žalobe spochybňuje

postupsprávcudanecitáciouust.§3ods.2a§24ods.4Daňovéhoporiadkubeztoho,abykonkretizoval
skutočnosti majúce vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, neumožňuje správnemu súdu
prijaťzáveronezákonnostirozhodnutiasprávcudane.Zavšeobecnékonštatovaniejemožnépovažovať
aj tvrdenie žalobcu, že orgány verejnej správy žalobcovi neuznali odpočítanie dane na nezákonnom
podklade, resp. že zákon takéto dôvody ani nepozná, pričom žalobca prezentoval svoj vlastný názor,

že nebol spochybnený žiadny atribút pre priznanie práva na odpočet, z čoho následne vyvodil, že všetky
atribúty boli splnené.

42. V bode IV.I. správnej žaloby žalobca len všeobecne a nekonkrétne konštatoval, že napadnuté
rozhodnutia správcu dane i žalovaného trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, pričom správca

dane i žalovaný mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady
neutrality DPH. Takto formulovaná žalobná námietka neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny
prieskum zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Nepostačuje totiž len
skonštatovať, že preskúmavané rozhodnutia trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, ale žalobca
bol povinný uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva a ktoré konkrétne právne závery správcu

dane, resp. žalovaného sú v rozpore so zákonom a s ktorým. Žalobca len všeobecne ozrejmil
zásadu daňovej neutrality a poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce
sa označenej zásady neutrality DPH (s ktorými sa správny súd môže stotožniť), avšak bez toho,
aby závery z nich vyplývajúce konkretizoval (za žalobcu) na okolnosti daného prípadu. V tejto súvislostisprávny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/16/2016, podľa ktorého
„... je nepochybné, že rozhodovacia činnosť Súdneho dvora je pre oblasť dane z pridanej hodnoty
mimoriadne rozsiahla. Pre správne posúdenie preskúmavanej veci podľa názoru kasačného súdu nie

je podstatné „množstvo“ judikátov, ktorý ten ktorý účastník cituje, ale rozhodujúce je to, čo z týchto
rozhodnutí Súdneho dvora je možné aplikovať na preskúmavané vec, teda k akým právnym záverom
s ohľadom na obdobné skutkové okolnosti prípadu a relevantnú právnu úpravu správny súd v tam
riešenom prípade dospel a ako následne tieto právne závery dopadajú aj na preskúmavané vec.“
V správnej žalobe však absentuje konkretizácia dopadov záverov žalobcom označených rozsudkov

Súdneho dvora EÚ na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nepostačuje, aby žalobca na rozsudky
Súdneho dvora EÚ poukázal, stotožnil sa s nimi alebo konštatoval ich relevanciu na prejednávanú
vec. Na ich účinné použitie je potrebné, aby žalobca predovšetkým ozrejmil ich právny a skutkový
základ, najmä jeho blízkosť s prejednávanou vecou, predmet, sporné ustanovenia zákona alebo právne
záväzných aktov EÚ, relevantné právne závery, spolu s analýzou ich dopadu na skutkové a právne
okolnosti dané predmetom prieskumu - napadnutým rozhodnutím (ktoré v zásade nikdy nemôžu byť

úplne zhodné) a na konkrétne dôsledky ich vplyvu na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Pokiaľ
žalobca namietal, že žalovaný i správca dane „mali za cieľ žalobcu zbaviť práva na odpočet DPH“,
takéto konštatovanie predstavuje len ničím nepodloženú domnienku, resp. názor žalobcu, ktoré nie sú
spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

43. Správny súd vo všeobecnosti poukazuje na ustálené východiská pri posudzovaní splnenia
podmienok na odpočet DPH, ako aj dokazovania a rozsahu dôkazného bremena pri preukazovaní
splnenia podmienok na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. V rámci daňového konania je
potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: a/ hmotnoprávnych podmienok priznania práva
na odpočítanie dane, b/ formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie dane, c/ odopretím

nároku na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu a d/ odopretím nároku na odpočítanie dane
z dôvodu zneužitia práva. Odpočítanie DPH môže byť obmedzené v prípadoch, ak: 1/ zdaniteľná osoba
nespĺňa hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak 2/ došlo k daňovému podvodu alebo 3/ k
zneužitiupráva.Vzmysle§19ods.1,2,§49ods.1,ods.2písm.a)ZákonaoDPH,akoajčl.168písm.a)
Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(ďalej aj „Smernica"), ako aj v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ hmotnoprávnymi
podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sú požiadavky: a/ aby daňový subjekt nárokujúci
si odpočet bol zdaniteľnou osobu osobou, b/ tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočet
dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (status dodávateľa), c/ predmetné
plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a d/ zdaniteľná

osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení.
Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné
bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže
byť odopreté. Správny súd konštatuje (aj vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho
správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ), že uvedenie dodávateľa na faktúre, resp. identita dodávateľa

a jej súlad s údajmi uvedenými na faktúre, nepredstavuje materiálnu podmienku práva na odpočet. Touto
podmienkoujepostaveniedodávateľaakoplatiteľadane(statusdodávateľa).Právonaodpočítaniedane
podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm. a) Smernice nemožno nepriznať
v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných materiálnych podmienok) preukáže alebo zo správcom
dane vykonaného dokazovania vyplynie, že skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb bol platiteľom

dane (osobou registrovanou na daň) alebo takéto postavenie nevyhnutne musel mať ohľadom na
znenie § 4 ods. 1 Zákona o DPH. A to aj v prípade, ak identita skutočného dodávateľa tovaru/služby
nebude rovnaká s identitou faktúrou deklarovaného dodávateľa tovaru alebo služby (napr. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 8Sžfk/43/2021). To všetko za situácie, že sa príslušným orgánom nepodarí preukázať
daňový podvod, resp. účasť žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, o ktorej

žalobca mohol vedieť, vedel alebo musel vedieť. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet
DPHzákonodarcazaťažujedôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniahmotnoprávnychpodmienok
práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového
poriadku). Obchodné transakcie preto nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke, predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový

subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa
21.04.2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019). To však neznamená, že dôkazné bremeno
daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019).

44. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom

a správcom dane má svoje pravidlá. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, resp. sp. zn. III. ÚS
401/09 zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží

správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať,
že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov

správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť
faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú
pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie

ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno
za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybnosti správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 805/2017 zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový
subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených
listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v

správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá
objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis
mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 a sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15.02.2022). Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022 vyplýva,

že „Až preukázateľným spochybnením založeným na relevantných dôkazoch dochádza k preneseniu
dôkazného bremena na daňový subjekt. Ak daňový orgán vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere
deklarovaných zdaniteľných plnení, teda, že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, je
jeho povinnosťou tieto závery preukázať, teda vykonať dokazovanie na okolnosť, či tieto plnenia sú
fiktívne. Na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru od dodávateľa nedošlo, nepostačuje bez ďalšieho

iba spochybnenie dodania tovaru. Kvalita spochybnenia dôkazov produkovaných daňovým subjektom
musí spĺňať určité parametre, t. j. nestačí iba jednoduché a ničím nepodložené tvrdenie správcu dane
založené na indíciách a domnienkach. Spochybnenie zo strany správcu dane musí byť preukázateľné
vo forme relevantného dôkazu, ktorý vyvracia dôkazný potenciál dôkazov predkladaných daňovým
subjektom.“ V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 Ústavný súd SR uviedol: „Daňový

subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať daň z pridanej hodnoty len v dôsledku skutočností
ležiacich mimo jeho sféry (ako je napríklad nekontaktnosť dodávateľa). Pochybnosti o identite
dodávateľa o presnom priebehu dodávateľského reťazca samy osebe nestačia na prijatie záveru,
že právo na odpočítanie dane nemožno priznať. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne
exaktnom priebehu jednotlivých transakcií a nie je v princípe oprávnená s negatívnym dôsledkom

pre daňový subjekt vyhodnocovať racionalitu či hospodársku účelnosť (optimálnosť, odôvodnenosť)
zvoleného spôsobu usporiadania si podnikateľských aktivít (obchodného modelu). Existenciu rôznych
pochybností nemôže finančná správa automaticky prenášať na daňový subjekt.“ Hoci je to práve
správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov
podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé

dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3
ods. 3 Daňového poriadku).

45. Žalobca v správnej žalobe (bod IV.II.) poukázal na problematiku dôkazného bremena v daňovom

procese, jeho rozloženia a prenosu, vychádzajúc zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 401/09, s ktorými sa správny súd stotožňuje (viď argumentácia správneho súdu uvedená v
bodoch 43. a 44. tohto rozsudku). Následne však žalobca v správnej žalobe len všeobecne uviedol,
že „si splnil povinnosť preukázať svoje tvrdenia a predložil všetky potrebné doklady a vysvetleniak predmetnej kontrole s tým, že správca dane má vo svojej sfére dôkazy, ktoré jasne preukazujú,
že žalobca neporušil žiadne zákonné povinnosti, ktoré sa na neho ako daňovníka uplatňujú“. Mal
za to, že si „splnil povinnosti v rámci daňovej kontroly na 100 % a v miere akej mu je možné

pričítať dôkazné bremeno ho uniesol v plnom rozsahu. Správca dane ako aj žalovaný však neustále
konštatujú nedostatok dôkazov a nepreukázanie predmetných plnení, hoci všetky doteraz vykonané
úkony smerujú k potvrdeniu práva kontrolovaného subjektu na odpočet dane.“ Správny súd v tejto
súvislosti opakovane uvádza, že sa jedná o všeobecné tvrdenia žalobcu bez toho, aby žalobca
konkrétne uviedol, v čom sú rozhodnutia správcu dane a žalovaného v tomto ohľade nesprávne

a zaťažené vadou nezákonnosti. So všeobecnými konštatovaniami žalobcu ohľadom rozloženia
dôkazného bremena v konaní pred daňovými orgánmi sa tak, ako už bolo uvedené, správny súd
môže len stotožniť, avšak tieto nie sú bez ich individualizácie na skutkové okolnosti preskúmavanej
veci spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Taktiež nepostačuje poukaz
žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2001 zo dňa 15. marca 2011 bez toho,
aby závery vyplývajúce z predmetného rozhodnutia previazal s konkrétnymi závermi správcu dane

a žalovaného v preskúmavaných rozhodnutiach. V tejto súvislosti tiež správny súd považuje za potrebné
uviesť, že žalobcom označený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011
bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR so zdôraznením zodpovednosti
daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou (viď napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28.04.2020, bod 54.). Rovnako všeobecná

námietka žalobcu, že správca dane pričítal žalobcovi dôkaznú núdzu ohľadne skutočností, ktoré netvorili
jeho dôkazné bremeno, je natoľko všeobecná, že správny súd nemohol vykonať súdny prieskum
napadnutých rozhodnutí. Vo všeobecnosti je možné prisvedčiť žalobcovi, že ak si daňový subjekt
svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku splní, dôkazné bremeno prechádza
na správcu dane. V prípade, ak správca dane napriek tomu nadobudne pri preverovaní predložených

dokladov od daňového subjektu pochybnosti o oprávnenosti uplatňovaného nároku, pričom správca
dane je povinný vykonať v tomto smere dokazovanie a pochybnosti o oprávnenosti daňovým subjektom
uplatňovaného nároku, je správca dane na podklade vykonaného dokazovania povinný daňovému
subjektu oznámiť kvalifikovaným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Len v takom
prípade dochádza opätovne k prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. Pochybnosti daňových

orgánov a nimi zadovážené dôkazy musia byť jednak skutočne spôsobilé vyvrátiť daňovým subjektom
uplatňovaný nárok a rovnako daňové orgány nemôžu od daňového subjektu požadovať pri opätovnom
prenose dôkazného bremena preukázanie takých skutočností, ktoré daňový subjekt preukázať nemôže,
resp. ktoré je povinný preukázať správca dane v rámci svojho dôkazného bremena (napr. Uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 alebo Nález Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 227/2022 zo dňa 27.04.2023). Pre úplnosť však správny súd uvádza, že správca dane
v preskúmavanom prípade vyššie uvedeným zákonom predpokladaným spôsobom aj postupoval,
keď na základe zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania žalobcovi písomne oznámil svoje
pochybnosti (správca dane spochybnil, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený dodávateľom uvedeným
na faktúre, pričom nebola spochybnená existencia tovaru – OMV, ani tretia podmienka na odpočítanie

dane – použitie predmetného OMV žalobcom na účely vlastných zdaniteľných plnení) podaním zo dňa
08.08.2022, ktoré mu bolo preukázateľne doručené dňa 14.08.2022, avšak žalobca sa k zisteniam
správcu dane ani k pochybnostiam uvedeným v predmetnom oznámení nevyjadril, dôkazy osvedčujúce
jeho tvrdenia nepredložil a pochybnosti správcu dane neodstránil, z čoho by bolo možné vyvodiť záver,
že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Takýto postup správcu dane by bol vo vzťahu k skúmaniu

splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane (a k záveru o neunesení dôkazného bremena
žalobcom) súladný so zákonom za situácie, ak by správca dane (a následne aj žalovaný) súčasne
nekonštatovali, že transakcie súvisiace s preverovaným osobným motorovým vozidlom Volvo (ktorého
cena bola vyfakturovaná kontrolovanými faktúrami, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane), sú
poznačené podvodným konaním, v dôsledku, ktorého došlo k narušeniu neutrality DPH a k daňovému

úniku,oktoromžalobcamoholvedieť,akbyboldodržalprimeranúopatrnosťaobozretnosťvobchodnom
styku (tvrdenie správcu dane, pozn. správneho súdu), resp. o ktorom žalobca vedel, keďže na základe
takéhoto konania získal daňovú výhodu - odpočítanie DPH (tvrdenie žalovaného, pozn. správneho
súdu).

46. Žalobca s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ namietal, že pokiaľ správca dane konštatuje
možnú účasť žalobcu na daňovom podvode, dôkazné bremeno je na strane správcu dane, avšak tento
nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by vychádzalo zo skutkovo objasneného stavu potvrdzujúceho
vyjadrený záver, ktorý žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil. Bez ďalšieho dokazovania taksprávca dane vyjadril názor, že žalobca „mohol vedieť“ a žalovaný vyjadril názor, že žalobca „vedel“
o jeho účasti na daňovom podvode. Žalobca namietal, že odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí je
v tomto smere nedostačujúce, žalovaný sa nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu a v podstate len

replikoval zistenia správcu dane. V tejto súvislosti žalobca (s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 279/09) namietal, že „rozhodnutie nerešpektuje požiadavku odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, pretože jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu“. Žalobca argumentoval, že v prípade, ak daňové orgány vyjadrili záver o existencii daňového

podvodu,maliaplikovaťtzv.AxelKitteltest,tentovšakneaplikovaliavrozhodnutiachdôvodiliskutkovými
zisteniami, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu. Správca dane a žalovaný nie sú jednotní ani v tom,
či žalobca „mal“ vedomosť o domnelom daňovom podvode alebo o ňom len „mohol vedieť“.

47. K uvedenej námietke správny súd vo vzťahu k obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí
predovšetkým uvádza, že rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, sú vnútorné

nekonzistentné a zmätočné, keď sa javí, že dôvod pre nepriznanie práva na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH sa odvíja od dvoch
skutočností, a to, že 1/ neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH v zmysle Zákona
o DPH a 2/ daňový subjekt (žalobca) vedel alebo mohol vedieť o tom, že sa zúčastňuje daňového
podvodu. Podľa správneho súdu je takéto odôvodnenie rozporné. Vo vzťahu k skúmaniu podmienok

pre priznanie uplatneného odpočtu DPH a následné vydanie rozhodnutia, ktorým bol uplatnený
odpočet DPH odopretý (a žalobcovi bola vyrubená daň), je potrebné dôsledne rozlišovať 1/ nesplnenie
formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH, 2/ podvodné konanie alebo 3/ zneužitie
práva. Tieto dôvody odopretia/nepriznania uplatneného odpočtu DPH sú alternatívne, t. j. v rozhodnutí
nemožno súčasne konštatovať, že napr. žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky a zároveň bol

účastný na podvodnom konaní, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Uvedené skutočnosti musia byť
zohľadnené, resp. premietnuté aj do odôvodnenia vydaného rozhodnutia správcu dane (a následne
aj do rozhodnutia žalovaného), z ktorého odôvodnenia musí byť zrejmý jednoznačný dôvod nepriznania
uplatneného odpočtu DPH tak, aby účastník konania (daňový subjekt) mohol efektívne uplatniť
prostriedky právnej ochrany (podanie odvolania, resp. správnej žaloby). Preskúmavané rozhodnutia

takéto odôvodnenie neobsahujú. Správny súd už len pre úplnosť uvádza, že v zmysle ustálenej
judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR v prípade, ak sa daňovému subjektu odmieta odpočet DPH
pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, daňové orgány účasť daňového subjektu na daňovom
podvode neskúmajú a neodôvodňujú; naopak, pri splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH je
možné odoprieť odpočet DPH len ak sa preukáže podvodné konanie alebo zneužitie práva. V prípade,

ak sa odpočet DPH odoprie pre podvodné konanie alebo zneužitie práva, predpokladá sa splnenie
hmotnoprávnych podmienok.

48. Vo všeobecnosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie
dane v zmysle čl. 167 a nasl. Smernice je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu

DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú
majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe
a využívali pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, predstavuje základnú zásadu spoločného
systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe
odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný

tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala
vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii
predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho
subjektu, ktorý na vstupe alebo výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb
(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-189/18 Glancore Agriculture Hungary). Je teda v rozpore

so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli
v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie, t. j. v prípadoch obchodovania
s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu,
v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom
získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

49. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu
na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel
testu, ktoré sformuloval Súdny dvor EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvoduv rozhodnutiach vo veci C - 439/04 a C - 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL. Pri daňovom
podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu
na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca

(objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace
tomu,žekontrolovanýdaňovýsubjektopodvodenapredchádzajúcomčlánkureťazcavedelalebomohol
vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho
možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode

(due dilegence vedomostný test konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti
na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

50. Správny súd konštatuje, že v preskúmanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca
bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca
dane (ani žalovaný) neaplikovali tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti

na daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ, pričom tieto kritériá je možné
konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne:
1/ Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ?
2/ Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania ?
3/ Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody

daňového subjektu s týmto konaním spojené ?
4/ Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol
a mal vedieť daňový subjekt ?
Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplývajú
odpovede na vyššie uvedené otázky, t. j. nie je zrejmé vykonanie tzv. Axel Kittel testu. V odôvodnení

preskúmavanýchrozhodnutítedaabsentujúúvahyosvedčujúceprijatýzáversprávcudaneižalovaného,
ktoríkonštatovali,že„transakciesúvisiacespreverovanýmosobnýmmotorovýmvozidlomsúpoznačené
podvodným konaním, v dôsledku ktorého došlo k narušeniu neutrality DPH a daňovému úniku, o ktorom
žalobca mohol vedieť, resp. o ktorom žalobca vedel.“ V tejto súvislosti správny súd opakovane
poukazuje na skutočnosť, že odopretie/nepriznanie uplatneného odpočtu dane nie je možné odôvodniť

súčasne nesplnením hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane aj identifikovaním podvodného
konania, o ktorom žalobca mohol vedieť, mal vedieť alebo vedel. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry
Najvyššieho správneho súdu SR (i Súdneho dvora EÚ) tieto dva dôvody súčasne nemôžu popri sebe
obstáť. Správny súd preto považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného
i rozhodnutie správcu dane sú nepreskúmateľné, pretože jasne a zrozumiteľne nedávajú odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, sú nezrozumiteľné a vnútorne rozporné, čo zakladá
dôvod pre postup podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP.

51. Námietku žalobcu uplatnenú v bode IV. správnej žaloby o porušení ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca nedôvodne namietal,

že listina, ktorú správca dane označuje ako Protokol, doručený žalobcovi dňa 05.10.2022, neobsahuje
číslo konania, ktoré je náležitosťou podľa § 47 písm. b) Daňového poriadku a tiež neobsahuje náležitosti
„rozhodnutia“ v zmysle § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku – číslo a dátum rozhodnutia. Podľa
§ 47 písm. b) Daňového poriadku protokol musí obsahovať číslo konania. Z obsahu administratívneho
spisu, ktorého súčasťou je Protokol z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl

2021 vyplýva, že predmetný Protokol obsahuje zákonom stanovené náležitosti, t. j. aj číslo konania, a to
„102604684/2022“. Tvrdenie žalobcu, že Protokol musí obsahovať náležitosti „rozhodnutia“ stanovené
v § 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku - číslo a dátum rozhodnutia, nemá oporu v zákone,
keďže Protokol z daňovej kontroly nie je rozhodnutím v zmysle § 63 ods. 1 Daňového poriadku, a teda
pre posúdenie obsahových náležitosti Protokolu nemožno aplikovať žalobcom označené ustanovenie

§ 63 ods. 3 písm. b) Daňového poriadku. Pre úplnosť správny súd uvádza, že náležitosti Protokolu
upravuje ustanovenie § 47 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva požiadavka na uvedenie dátumu
vypracovania protokolu (§ 47 písm. j) Daňového poriadku), pričom predmetný Protokol dátum jeho
vypracovania (21.09.2022) obsahuje. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ani rozhodnutie doručené žalobcovi dňa
02.12.2022 (rozhodnutie správcu dane, pozn. správneho súdu) neobsahuje „číslo konania“, ani toto

tvrdenie nemá oporu v obsahu rozhodnutia správcu dane, ani v zákone, keďže v zmysle § 63 ods. 3
písm. b) Daňového poriadku rozhodnutie musí o. i. obsahovať číslo a dátum rozhodnutia, t. j. citované
ustanovenie Dňového poriadku ako náležitosť rozhodnutia neustanovuje „číslo konania“, ale „číslo
rozhodnutia“, pričom predmetné rozhodnutie správcu dane obsahuje číslo, a to „103263645/2022“i dátum rozhodnutia „02.12.2022“. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva pre správcu
dane povinnosť, aby jednotlivé dokumenty vydané správcom dane, resp. listiny nachádzajúce sa
v administratívnom spise označoval jednotným číslom pre celé konanie. Ak teda správca dane označí

jednotlivé dokumenty/listiny v administratívnom spise unikátnym číslom, vygenerovaným pre daný
dokument/listinu, neporušil tým žiadne ustanovenie zákona, a preto takýto postup správcu dane
nemožno označiť za nezákonný. Tvrdenie žalobcu, že správca dane (ani žalovaný) „nemohli na základe
neexistujúceho spisu dospieť k žiadnemu záveru“, je len prezentovaním vlastného názoru žalobcu,
nemajúceho oporu v administratívnom spise, ani v postupe správcu dane a nespôsobuje nezákonnosť

preskúmaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca poukázal na Stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa
06.10.2021, podľa ktorého správca dane je povinný viesť žurnalizovaný spis, správny súd uvádza,
že aj v prípade, ak by správca dane neviedol žurnalizovaný spis (čo sa však v tomto prípade
nepreukázalo, keďže žalovaný správnemu súdu predložil žurnalizovaný administratívny spis správcu
danečiastočnevlistinnejačiastočnevelektronickejforme,akoajspisžalovanéhovelektronickejforme),
nespôsobovala by táto skutočnosť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca v správnej

žalobe, ako aj na nariadenom pojednávaní preto nedôvodne spochybnil existenciu administratívneho
spisu správcu dane i žalovaného. Navyše je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca už vopred v správnej
žalobe spochybnil „autenticitu" administratívneho spisu predloženého správnemu súdu, táto skutočnosť
by nemohla mať vplyv na zákonnosť postupu orgánov verejnej správy v administratívnom konaní,
ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, keďže predloženie administratívneho spisu

žalovaným je jeho povinnosťou, resp. postupom stanoveným v zmysle § 105 ods. 2 písm. d) SSP
v znení účinnom do 30.06.2023, t. j. ide o úkon žalovaného v správnom súdnom konaní. Pre úplnosť
správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok neumožňuje správnemu súdu zrušiť preskúmavané
rozhodnutia správcu dane i žalovaného z dôvodu nepredloženia (úplného) administratívneho spisu,
na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250 j) ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

52. K návrhu žalobcu na preskúmanie zákonnosti Protokolu správcu dane zo dňa 21.09.2022
ako opatrenia orgánu verejnej správy podľa § 27 ods. 1 SSP správny súd uvádza, že neboli splnené
zákonné podmienky na takýto postup. Správny súd môže v rámci konania o správnej žalobe preskúmať
aj opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré predchádzali napadnutému rozhodnutiu, avšak len za splnenia

podmienok stanovených v § 27 SSP, v zmysle ktorého správny súd pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy na návrh žalobcu posúdi aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia
orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané
opatrenie záväzné a ak skôr vydané opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2 SSP. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že na postup podľa § 27 ods. 1 SSP

musia byť kumulatívne splnené štyri podmienky, a to a) návrh žalobcu, b) preskúmavané rozhodnutie
musí vychádzať z predmetného skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, c) predmetné skôr
vydané opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané rozhodnutie záväzné a d) nie
je možné ho samostatne preskúmať správnym súdom. V preskúmanom prípade žalobca podal návrh
na takýto postup a bola splnená aj podmienka, že predmetné opatrenie (Protokol) nie je možné

samostatne preskúmať správnym súdom, keďže predstavuje len podklad pre rozhodnutie správcu dane
a nemá povahu opatrenia priamo sa dotýkajúceho práv, právom chránených záujmov alebo povinností
žalobcu. Rozhodnutie správcu dane vychádza z predmetného opatrenia (Protokolu), avšak nie výlučne,
keďže pre správcu dane predstavuje protokol z daňovej kontroly len jeden z podkladov rozhodnutia.
Správca dane môže pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj iné dôkazy a podklady, najmä dôkazy

vykonané vo vyrubovacom konaní. Nie je však splnená podmienka vyžadujúca, aby predmetné
skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy (Protokol) bol pre rozhodnutie správcu dane záväzný.
Záväznosť protokolu z daňovej kontroly pre správcu dane a jeho rozhodovanie nevyplýva zo žiadneho
ustanovenia Daňového poriadku, ani zo žiadneho iného všeobecne záväzného právneho predpisu.
Správca dane totiž pri rozhodovaní nezohľadňuje len protokol z daňovej kontroly, keďže podľa § 24

ods. 4 Daňového poriadku môže ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, pričom ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené

daňovými subjektmi a doklady k nim. Správca dane môže vykonať dokazovanie aj vo vyrubovacom
konaní, pričom výsledky vykonaného dokazovania môžu dopĺňať alebo modifikovať závery obsiahnuté
v protokole z daňovej kontroly. Nie je preto možné konštatovať, že protokol je pre rozhodnutie správcu
dane záväzný. Vzhľadom na to, že všetky podmienky stanovené v § 27 ods. 1 SSP musia byť na to,aby správny súd mohol preskúmať zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, splnené
súčasne (kumulatívne), pričom nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok nemožnosť takéhoto
prieskumu, správny súd návrh žalobcu na zrušenie Protokolu správcu dane zo dňa 21.09.2022 odmietol

ako neprípustný s poukazom na § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

53. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bodoch 46.-50. tohto rozsudku správny súd po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a postupu orgánov verejnej
správy, ktorý predchádzal ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru,

žesprávnažalobajevčastinávrhunazrušenierozhodnutiažalovanéhovspojenísrozhodnutímsprávcu
dane pre ich nezákonnosť dôvodná a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
správcu dane zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu ich nepreskúmateľnosti a vec vrátil
správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 a 4 SSP). V ďalšom konaní správca dane opätovne
posúdi splnenie podmienok pre žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane z faktúr vystavených
deklarovaným dodávateľom CAMGO s.r.o. (varcam s.r.o.), najmä posúdi, či na základe zisteného

skutkového stavu je možné prijať záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane zo strany žalobcu, pričom v prípade splnenia hmotnoprávnych podmienok možno odpočet DPH
nepriznať len v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom
podvode alebo vedel alebo mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom alebo bolo zistené zneužitie práva. Správny súd pritom zdôrazňuje, že jednotlivé

vyššie uvedené dôvody na odopretie priznania práva na odpočet DPH nemôžu existovať popri sebe, t.
j. súčasne. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam je následne potrebné vyhodnotiť aj otázku zvládnutia
dôkazného bremena, ktoré v prípade preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok je na strane
žalobcu a pri daňovom podvode a zneužití práva na strane správcu dane. V ďalšom konaní je správca
dane viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom (§ 191 ods. 6 SSP). Rozhodnutie správca

dane pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný v časti žalobného

návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
správcu dane. V časti žalobného návrhu, ktorým sa domáhal zrušenia Protokolu správcu dane zo dňa
21.09.2022 žalobca nebol úspešný, keďže správny súd tento návrh ako neprípustný odmietol. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca mal vo veci úspech len sčasti, a to v rozsahu 50 % jednotlivých žalobných
návrhov uvedených v správnej žalobe, správny súd mu priznal náhradu dôvodne vynaložených trov

konania v rozsahu 50 % a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Správny súd nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.
55. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na § 493e SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm.
a) SSP).